51. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dovoľte mi naozaj povedať, že aj pri úcte, ktorú chovám k starším dámam a ktorá je, myslím si, povinná pre muža všeobecne, nemôžem nepovedať, že z tých vecí, ktoré povedali aj pani Nachtmannová aj pani Tomanová, o ktorých niečo viem, tak ani jedna nebola pravdivá. Neviem tým pádom povedať, či sú nepravdivé aj tie, o ktorých ja nič neviem, ale dá sa to logicky z toho usudzovať, aj keď to už ponechám niekomu inému, tým pádom ani neni veľmi na čo reagovať. Som si istý, že ak by ste mali čo len jeden kus papiera s mojím podpisom nad niečím nevýhodným, pre štát podozrivým, tak už by ste ho tu minimálne štyri roky vyťahovali, ale taký neexistuje (reakcia z pléna.) Tak sa veľmi teším, pani Tomanová, môžte ich niekedy doniesť, rád sa s vami na ne pozriem. (Reakcia z pléna.)
A to, čo ale naozaj platí, je to, čo povedal pán Viskupič, že toto celé je len o zahmlievaní a odťahovaní pozornosti od naozaj toho faktu, že jedinečnú sumu peňazí, ktorú sme mohli použiť na jedinečné povznesenie tejto krajiny, najväčším zlyhaním vlád Roberta Fica jednak nepoužijeme v tej miere, v ktorej sme mohli, veľa z toho ešte najmä potom, bohužiaľ, budeme musieť vrátiť, ak budete pokračovať tak, ako idete, a strašne veľa z toho, čo sme aj použili, bolo premrhaných. To je tá smutná pravda a to je tá pravda, o ktorej treba hovoriť a z ktorej sa treba najmä ale poučiť. Poučiť pre budúcnosť, lebo tých biznismenov, bábok a žralokov krúži okolo verejného sektora dosť. A určite sa radi pripoja ku komukoľvek, ak im dá tú príležitosť, čo vyžaduje nielen zmenu osôb, ale aj zmenu politík.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú: minister životného prostredia Peter Žiga, pracovná cesta mimo Bratislavy a zastupuje ho minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek. Podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky Robert Kaliňák, služobné povinnosti mimo Bratislavy a nie sú naňho položené otázky. Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák, zahraničná pracovná cesta v Lotyšskej republike a tiež nie sú naňho kladené otázky.
Ďakujem.

Vážený pán poslanec, dovoľte mi na úvod odpovede na vašu otázku oprieť sa o niekoľko štatistických údajov z Eurostatu. Za prvé tri mesiace v tomto roku dosiahlo Slovensko 3,1-percentný hospodársky rast a je na tom v tempe ekonomickej výkonnosti ďaleko lepšie, ako je priemer celej Európskej únie, ktorý sa pohybuje na úrovni iba 1,4 % hrubého domáceho produktu. Naša krajina má v prvom štvrťroku 2015 najvyšší rast ekonomiky zo všetkých štátov eurozóny, ktorý zároveň predstavuje zdvojnásobnenie rýchlosti tempa oproti priemeru za eurozónu a poukazuje tak súčasne na veľmi dobrú kondíciu národného hospodárstva Slovenska. Ďalšie čísla ekonomických ukazovateľov z Eurostatu rovnako potvrdzujú skutočnosť, že slovenské hospodárstvo sa dynamicky zrýchľuje. K výborným výsledkom dospejeme aj pri porovnaní údajov našej ekonomiky za štvrťroky. Napríklad komparácia vývojových trendov za prvý štvrťrok tohto roku a posledný štvrťrok minulého roku jasne hovorí, že náš hospodársky rast je dvojnásobne rýchlejší.
Ďalej, ak vezmeme do úvahy, že priemer medzikvartálneho rastu v Európskej únii je na úrovni okolo 0,4 %, tak na Slovensku je to 0,8 %, čo je dvojnásobok. Podobne sme na tom veľmi dobre, ak porovnávame štatistické údaje aj na medziročnej báze. Hospodársky rast Slovenska však bude dynamický nielen v roku 2015, ale podľa posledných vyjadrení a odhadov Európskej komisie môžeme očakávať, že tempo zvýšenia nášho HDP bude značný i v roku 2016. Nasvedčuje tomu nakoniec aj veľmi priaznivá štruktúra faktorov, ktoré podporujú súčasný vysoký hospodársky rast, čo je pre budúci vývoj ekonomiky Slovenska silný pozitívny signál.
Kľúčovým ukazovateľom celkového zotavovania sa našej výrazne otvorenej ekonomiky je aj klesajúci trend nezamestnanosti. Táto v marci tohto roka dosiahla po šiestich rokoch úroveň, že spadla pod hranicu 12 percent. Zvýšené tempo rastu slovenskej ekonomiky tak vytvára zároveň predpoklady na to, aby si viac ľudí na Slovensku našlo prácu.
Okrem samotného Eurostatu boli priaznivé ekonomické výsledky predbežne potvrdené aj naším Štatistickým úradom. Aj podľa neho vzrástol hrubý domáci produkt v prvom štvrťroku 2015 v stálych cenách v porovnaní s prvým štvrťrokom 2014 o 3,1 percenta. V bežných cenách to predstavovalo objem 17,8 mld. eur. Celková zamestnanosť za prvý kvartál dosiahla 2 243 600 osôb, v porovnaní s prvým štvrťrokom 2014 tak vzrástla o 1,8 percenta.
Za týmto pozitívnym ekonomickým vývojom stojí kombinácia vládou prijatých hospodársko-politických opatrení, ako aj zdravá štruktúra hospodárskeho rastu. K zvýšeniu objemu hrubého domáceho produktu tak bude naďalej prispievať nielen zahraničný dopyt, ale aj rastúca domáca spotreba. Vďaka týmto výborným národohospodárskym číslam môžeme súhrnne skonštatovať, že Slovensko je na dobrej ceste a že sme ako krajina vykročili naozaj tým správnym smerom.
Vážený pán poslanec, dovoľte mi v súvislosti s vývojom našej ekonomiky uviesť ešte pár ďalších údajov. Tie prezentujú nielen konkrétne parametre úspechu hospodárskej politiky vlády, ale rozhodne viac napovedajú aj o jej zodpovednom prístupe k verejným financiám, ako aj o dobrých výsledkoch celkového hospodárenia štátu. Tieto v konečnom dôsledku predstavujú významný faktor, ktorý bude mať tiež nezanedbateľný vplyv na zabezpečenie vysokého trendu slovenského hospodárstva.
Doterajšia konsolidácia verejných financií pokračuje naďalej udržateľným spôsobom. Verejný deficit je plne pod kontrolou a jeho výška zostane menšia ako 3 % hrubého domáceho produktu. Rovnako výbornou správou je, že sa nám darí postupne znižovať verejný dlh, ktorý nám klesá po prvýkrát za posledných šesť rokov. V minulom roku sme znížili tento dlh o 1 % na úroveň 53,6 % HDP a deficit verejných financií dosiahol úroveň 2,87 percenta. Tieto údaje nám už potvrdil aj Eurostat vo svojej aktuálnej notifikácii. Inými slovami môžeme tiež povedať, že Slovensko po tom, ako na jar minulého roka opustilo trestnú lavicu nadmerného deficitu, tak jasne potvrdilo, že nešlo o nejakú jednorazovú záležitosť, ale o nastúpený vývojový trend.
V súčasnosti pokračujeme v konsolidácii verejných financií s cieľom na konci roka znížiť deficit na úroveň 2,5 % hrubého domáceho produktu. Konsolidácia sa však týmto rokom nekončí, ale budeme v nej pokračovať ďalej s prioritou dosiahnuť vyrovnaný rozpočet štátu v roku 2017. V nasledujúcich rokoch preto očakávame, že aj verejný dlh zostane bezpečne pod hranicou 55 % a do roku 2018 klesne pod úroveň 50 percent.
V súvislosti s procesom konsolidácie verejných financií treba povedať ešte jednu podstatnú skutočnosť, ktorá sa tak často našimi médiami neprezentuje. Opatrenia vlády na znižovanie verejného deficitu nezasiahli veľmi ľudí s nízkymi a strednými príjmami a tí, naopak, po poklese odvodov dostali možnosť zarobiť si v čistom výrazne viac ako pri relatívne nízkej hrubej mzde.
Pokiaľ ide o dosiahnuté výsledky v rámci celkového hospodárenia štátu, treba vyzdvihnúť, že príjmy štátneho rozpočtu boli ku koncu apríla 2015 medziročne vyššie o viac ako 18 % a výdavky narástli iba o 2 percentá. Štátny rozpočet tak dosiahol ku koncu apríla 2015 schodok vo výške 990,8 mil. eur, čo predstavuje medziročné zníženie takmer o 35 %, presnejšie o 525,5 mil. eur. Pozitívny vývoj bol zaznamenaný aj z hľadiska príjmov z rozpočtu Európskej únie, kde došlo k medziročnému nárastu o 248,8 mil. eur. Rovnako medziročný nárast zaznamenali aj príjmy štátneho rozpočtu z dividend, a to o 61,4 mil. eur. Medziročný nárast daňových príjmov štátu bol 520,9 mil. eur, čo predstavuje 18,7 percenta. Priaznivý trend zaznamenali aj výdavky na obsluhu štátneho dlhu, ktoré medziročne klesli o 82,3 mil. eur.
Prirodzene, tak ako je to na Slovensku pomaly už zabehnutým a samozrejmým zvykom, mnohí neprajníci a rôzni pochybovači si tieto priaznivé čísla za ekonomiku, ako aj dosiahnuté dobré výsledky hospodárskej politiky vlády budú analyzovať a interpretovať po svojom, svojsky či svojrázne a budú ich ešte aj obracať. K tomu môžem povedať za celú vládu iba jedno zásadné: Ak Eurostat ako renomovaná nezávislá a objektívna európska inštitúcia oficiálne oznámi, že naše hospodárstvo rástlo v prvom štvrťroku 2015 najrýchlejšie spomedzi všetkých štátov eurozóny, je to taká správa, o ktorú sa musíme podeliť s občanmi Slovenska, a je povinnosťou vlády objektívne informovať našu verejnosť. Zároveň tiež treba dodať, že sa pre vládu týmto vytvára ďalší priestor na to, aby prijala také hospodársko-politické opatrenia, ktoré pomôžu bežným ľuďom s nižšími a strednými príjmami zvýšiť ich životnú úroveň a súčasne podporia aj rast domácej ekonomiky a zamestnanosti.
V tejto súvislosti mi však nedá aspoň v krátkosti nespomenúť, že v júni v minulom roku sme na sneme SMER-u – sociálna demokracia schválili prvý balík opatrení pre zvýšenie zamestnanosti, podporu rastu hospodárstva a zlepšenie životnej úrovne ľudí. Dnes, teda po necelom roku, je už dvanásť z pätnástich opatrení reálne zavedených do praxe. Viac ako pol milióna ľudí s nízkymi príjmami má vďaka zníženiu zdravotných odvodov vyššie čisté príjmy. Vianočný príspevok dôchodcom sme zvýšili až do úrovne 100 eur. Ďalším 75-tisíc dôchodcom zvyšujeme ich disponibilný príjem zavedením garantovaného minimálneho dôchodku. Minimálnu mzdu zamestnanca sme posledne zdvihli tak, že v kombinácii s inými opatreniami vlády jej zvýšenie predstavuje akoby trinásty plat. Takmer 700-tisíc študentov a dôchodcov používa vlakovú dopravu zadarmo. Zamestnávateľov motivujeme ponúknuť študentom odbornú prax a zvyšovať tak ich budúcu zamestnateľnosť.
A môžem uviesť aj ďalšie opatrenia vlády. Mestám a obciam sme napríklad ponúkli rozširovanie kapacít predškolských zariadení. Poskytujeme im financie, aby si zrekonštruovali škôlky a zvýšili tak ich celkovú kapacitu, aby rodičia mohli chodiť do práce. Teda robíme a plníme všetko to, čo sme ľuďom pred necelým rokom sľúbili. Chceme, aby slovenská verejnosť reálne pocítila, že sa začína našej ekonomike dariť. Tiež aby pocítila, aby sa tento dobrý výsledok hospodárenia dostal ľuďom adresne domov, priamo do peňaženiek a prispel tak k zlepšeniu ich životnej úrovne.
Dosiahnuté kladné ukazovatele našej ekonomiky, ktoré boli potvrdené zo strany uvedených štatistických inštitúcií, predstavujú zároveň dobrú správu aj smerom k podnikateľskému sektoru. Hospodárska politika, ktorú vláda realizuje v zmysle svojho programového vyhlásenia, prináša konkrétne a nespochybniteľné pozitívne výsledky. Začínajú oživovať viaceré priemyselné odvetvia v hospodárstve. Firmy investujú do nových technológií a rozširovania produkcie, čím vznikajú ďalšie tisíce pracovných miest. Pribúdajú nové priemyselné investície a subdodávateľské firmy k etablovaným podnikateľským subjektom. Skutočnosť, že ekonomika Slovenska je najrýchlejšie rastúcou v eurozóne, bude vnímaná tiež tak, že sme krajina, kde sa oplatí investovať a vkladať kapitál. Aktuálnym príkladom toho je nakoniec aj nedávne otvorenie novej karosárne závodu Volkswagen v Bratislave, ktorá predstavuje najväčšiu investíciu v jeho 24-ročnej histórii u nás.
Opatrenia hospodárskej politiky, ktoré doteraz táto vláda zrealizovala, zreteľne naznačujú, že sú s podnikaním konformné. Ak by som to mohol povedať lapidárnejšie, vo vláde si dobre uvedomujeme fakt, že kvalitné podnikateľské prostredie je pre národné hospodárstvo to, čo zdravé srdce pre ľudský organizmus.
Z posledných opatrení možno spomenúť novely daňových zákonov, ktoré predkladá rezort financií a ktoré by mali vstúpiť do platnosti od budúceho roka. Nová legislatíva prinesie pozitívne zmeny pre platiteľov DPH, novinky v oblasti investovania, ako aj úpravu sankcií vyplývajúcich z daňového poriadku. Ministerstvo prichádza s novelami viacerých daňových zákonov, ktorými reaguje jednak na požiadavky trhu, ale aj na rôzne situácie, ku ktorým v poslednom čase došlo. Prijaté opatrenia by taktiež mali daňovníkov motivovať k zodpovednejšiemu prístupu k plneniu si svojich povinností.
Keďže sa za posledný rok potvrdili veľmi pozitívne trendy v našej ekonomike v konsolidácii verejných financií, výbere daní či poklese nezamestnanosti a raste zamestnanosti, pripravili sme balík ďalších opatrení, ktoré sú opäť nastavené tak, aby pomáhali bežným ľuďom, rastu ich životnej úrovne a súčasne aby boli rozvojovými impulzmi a podporovali hospodárstvo. Okrem iného budú pripravované opatrenia smerovať na podporu mladých rodín s deťmi, a na tom nám mimoriadne záleží. Ďalej na zníženie energetických nákladov domácností, podporu cestovného ruchu a ďalších oblastí.
Pravicoví politickí oponenti môžu náš systémový a cielený prístup opäť označovať, akokoľvek chcú. Nakoniec je to ich voľba, že nezdieľajú naše presvedčenie, že keď sa ekonomike krajiny darí, musia z toho mať prospech aj ľudia, ktorí majú hlbšie do vrecka. Je pochopiteľné, že opozícia chce hovoriť o všetkom inom, len nie o pozitívnych výsledkoch vlády, ktoré majú priamy a priaznivý dosah na reálny život ľudí, o raste ekonomiky, zamestnanosti a sociálnych opatreniach, ale aj o zásadných reformách – ako o duálnom odbornom vzdelávaní, reforme ESO, štátnom elektronickom trhovisku či razantnej výstavbe diaľnic. Je zrejmé, že ich jedinou politikou je škandalizovať každý rok vlády, čo je však na ponuku reálnej alternatívy príliš málo. Vláda túto hru s opozíciou odmieta a sústredí sa naďalej na tie politiky, ktoré majú pozitívny vplyv na každodenný život našich ľudí.
V kontexte s dosiahnutými hospodárskymi výsledkami a priaznivými údajmi možno skonštatovať, že slovenská ekonomika je v súčasnom období v porovnaní s ekonomikami ostatných členských štátov Európskej únie vo veľmi dobrej kondícii. Významným prínosom je tiež skutočnosť, že sa nám z hľadiska spoločensko-politického vývoja podarilo udržať stabilnú a pokojnú atmosféru... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka vlády NR SR
Pán podpredseda vlády, čas určený...

Vážny, Ľubomír, podpredseda vlády SR pre investície
Len dokončím jednu vetu.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka vlády NR SR
Dobre, nech sa páči.

Vážny, Ľubomír, podpredseda vlády SR pre investície
... na základe ktorej máme v najbližšom období vytvorené solídne predpoklady a dobré vyhliadky na riešenie ďalších sociálnych a ekonomických problémov, ktoré pred nami ešte stoja.
Chcel by som úplne na záver uviesť, že v každom ohľade sa budeme naďalej sústreďovať na rast životnej úrovne ľudí, na tvorbu pracovných miest, rast reálnych miezd a zlepšovanie podnikateľského prostredia, ako aj podporu hospodárskeho rastu. Preto nás aj vyššie uvedené ekonomické výsledky oprávňujú k tomu, aby sme 23. mája 2015, keď budeme oznamovať druhý balík opatrení vlády, boli sociálne odvážni.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady.
Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku. Ja mám zároveň od vás ďalšie dve otázky s číslom 25, 27, keďže sú na rovnakú tému, ja vám odpoviem v tomto vstupe.
V oblasti špecializácie, na ktoré sa pýtate, nie sú definované akčným plánom k stratégii RIS3, tie boli už definované v stratégii výskumu a inovácie pre inteligentnú špecializáciu RIS3, ktorá bola schválená vládou Slovenskej republiky 13. novembra 2013. Tento dokument teda identifikoval hlavné oblasti podpory výskumu a vývoja, ako aj základný koncept podpory výskumu, vývoja a inovácií. Akčný plán implementácie RIS3 len bližšie konkretizuje tie implementačné mechanizmy a stanovuje úlohy, ktoré je potrebné realizovať, teda neurčuje ani oblasti podpory výskumu a vývoja, ani nedefinuje nijaké nové ciele alebo zásady alebo princípy. RIS3 ako dokument predstavuje základný dokument pre štátnu politiku podpory výskumu a vývoja a štátnu inovačnú politiku, podotýkam, že je to stratégia hospodárskeho rozvoja.
Ministerstvo školstva, samozrejme, aj naďalej bude podporovať všetky typy výskumu, to znamená vrátane kvalitného základného výskumu, ktorý slúži na tvorbu nových poznatkov. Úprava podpory základného výskumu ale nie je úlohou tohto strategického dokumentu RIS3.
Chcem ešte podotknúť, že ten proces vypracovávania stratégie RIS3 a definovanie oblasti špecializácie bol predmetom intenzívneho dialógu, intenzívnych diskusií, ktoré prebiehali predovšetkým medzi Slovenskou akadémiou vied, predstaviteľmi vysokoškolského sektora, predstaviteľmi podnikateľského sektora zastúpeného zamestnávateľskými zväzmi a združeniami. Súčasne bol tento dokument a definované oblasti priebežne konzultované aj odsúhlasované expertmi Európskej komisie. Materiál prešiel aj štandardným procesom, ktorým prechádzajú všetky dokumenty predkladané vláde Slovenskej republiky, a teda bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, prerokovala ho Rada vlády Slovenskej republiky pre vedu, techniku a inovácie ako poradný orgán vlády pre túto oblasť. To znamená, že k tomuto dokumentu mal možnosť sa vyjadriť ktorýkoľvek partner, inštitúcia alebo individuálny expert počas toho obdobia kreovania stratégie v rokoch 2012 až 2013. To je teda stratégia RIS3.
Čo sa týka akčného plánu implementácie RIS3, súčasťou úloh sú také úlohy, ako je audit výdavkov na výskum a vývoj, ako je prehodnotenie nástrojov podpory výskumu, vývoja a inovácií z prostriedkov štátneho rozpočtu, zavedenie systému monitorovania a hodnotenia, ktoré nemá byť len na základe kvantitatívnych ukazovateľov, ale súčasťou súborov ukazovateľov sú aj kontextové a výsledkové ukazovatele.
Prvá verzia tohto akčného plánu implementácie stratégie RIS3 bola predmetom medzirezortného pripomienkového konania minulý rok 23. až 29. 3. 2014. Z tohto dôvodu bola k aktualizovanej verzii akčného plánu implementácie RIS3 zvolená už skrátená forma medzirezortného pripomienkového konania od 26. 3. do 1. 4. 2015. K tejto aktualizovanej verzii návrhu akčného plánu prišlo spolu 378 pripomienok, pričom veľký počet pripomienok sa opakuje u pripomienkujúcich subjektov, čo znamená, že, ak to tak môžem povedať, originálnych pripomienok je podstatne menej. Počet pripomienok vyplýva aj z toho, že dokument upravuje, ešte raz, podporu výskumu, vývoja a inovácií vo všetkých sektoroch, nielen v akademickom, ale vo vysokoškolskom, podnikateľskom. Aktuálne prebieha diskusia so subjektmi, ktoré mali zásadné pripomienky k materiálu. Tento materiál je priebežne upravovaný a po zapracovaní pripomienok bude dokument ešte raz prediskutovaný, predložený na rade vlády a potom v samotnej vláde Slovenskej republiky na schválenie.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. Pán minister, ďakujem za odpoveď. V tom prípade, ak hovoríte, že základný výskum pre iné vedné obory než tie, ktoré sa týkajú hospodárskeho rozvoja, bude zabezpečený inými spôsobmi, tak môžete mi, prosím vás, aspoň v hrubej skratke povedať akými? Lebo tie základné obavy, ktoré mne boli doteraz doručené z toho akademického prostredia, sú v základe dve.
Tá prvá obava je, že sa významným spôsobom ide okliešťovať základný výskum a posilňovať sa aplikovaný výskum, ktorý neprispieva k zvyšovaniu celkovej vedomostnej a znalostnej úrovne ľudstva, čo by malo byť teda, povedzme si, jedným zo základných poslaní vedeckého výskumu ako takého.
Tá druhá základná obava, s ktorou sa na mňa obrátili kolegovia z akademického prostredia, je, že humanitné smery budú ťahať na základe tohto dokumentu, nie som si vedomý nejakých iných, ktorý by to kompenzoval, za výrazne kratší koniec povrazu. A ja si myslím, že v momente, keď nemáme dáta, čo sa týka správania a motivácie napríklad ľudí žijúcich v rómskych osadách, keď nemáme dostatočné dáta ku násiliu v domácnostiach, máme iba jeden výskum spravený momentálne a ten bol iba na vzorke deviatakov, keď nemáme dáta k mobilite pracovných síl, dáta k tomu, aké sú motivácie ľudí, prečo nechcú cestovať napríklad za prácou, tak toto sú všetko veci, ktoré urgentne v slovenských podmienkach aj ako vláda na nastavovaní určitých politík budeme potrebovať v budúcnosti, ak nechceme vychádzať iba z predsudkov alebo z nejakých subjektívnych pocitov. Teda čo bude kompenzovať tento dokument v oblasti humanitných vied?

Ďakujem. Ide o dokument stratégiu RIS3 a akčný plán k RIS trojke, ktorý od nás vyžadovala Európska únia na to, aby sme mohli čerpať štrukturálne prostriedky. Tá požiadavka zo strany Európskej únie je, aby sme mali takúto stratégiu, ktorá pomáha hospodárskemu rastu cez rozvoj inovácií.
To neznamená, že či už vláda alebo konkrétne ministerstvo školstva prehliada napríklad kvalitný základný výskum. Tým základným nástrojom v tejto oblasti je ale grantový systém. Máme vytvorenú agentúru APVV, cez ktorú by mali prúdiť prostriedky aj na kvalitný základný výskum. Naším záujmom je naďalej podporovať prácu tejto agentúry, prípadne ju posilniť do budúcna tak, aby sa zastabilizovala finančne. Určitý problém bol v predchádzajúcich obdobiach v tom, že agentúra nemala dostatočné prostriedky na to, aby pravidelne zverejňovala výzvy. To znamená, že samotné riešiteľské tímy potom nevedeli pracovať tak, aby naozaj ich práca bola kontinuálna a nadväzná od jednej úlohy k druhej. To sa snažíme teraz riešiť. Ešte raz zdôrazňujem, že naším záujmom je, aby sme mali grantový systém, ktorý zastabilizuje prostredie, ktorý pravidelne bude dodávať prostrediu na výskum prostriedky, ktoré potrebuje.
Zároveň pripravujeme koncepčné materiály, ktoré majú slúžiť ako podklad na to, aby do budúcna váha súťažného financovania, čo je teda úlohou grantového systému, vzrástla. Je to potrebné preto, aby sme naozaj dávali finančné prostriedky tam, kde je kvalitný výskum, a to zabezpečíme práve cez grantový systém. Samozrejme, budú musieť prebiehať diskusie aj v akademickom prostredí ohľadom ďalšieho nastavovania tohto grantového systému, aby sme si boli istí, že máme konsenzus ohľadom toho, ako má vlastne grantový systém fungovať.
A ešte na koniec, v žiadnom prípade, samozrejme, nechceme upierať podporu kvalitnému výskumu v oblasti spoločenských vied. Naopak, ten sa budeme snažiť potom podporovať napríklad aj cez rozvojové projekty, teda ešte mimo grantového systému, jednoducho, ak je štátna požiadavka napríklad na kvalitný spoločenskovedný výskum, tak tento výskum zafinancujeme.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec, ministerstvo školstva neplánuje do konca volebného obdobia informácie o platoch absolventov jednotlivých stredných škôl získavať. Možno na vysvetlenie, podľa ustanovení predchádzajúceho zákona o odbornom vzdelávaní a príprave Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v spolupráci s ministerstvom školstva dvakrát ročne zverejňovali informáciu o uplatnení absolventov stredných škôl na trhu práce podľa jednotlivých krajov, stredných škôl, študijných odborov a učebných odborov. Túto kompetenciu vykonávali obidve ministerstvá súčasne zverejňovaním informácie o absolventoch denného štúdia, ktorí sa zaevidovali na trhu, na úradoch práce, nedovŕšili 26. rok veku a do 24 mesiacov od ukončenia štúdia nezískali prácu.
S cieľom presnejšie nastaviť systém odborného vzdelávania a prípravy podľa aktuálnych potrieb trhu práce prijatím nového zákona o odbornom vzdelávaní a príprave bude Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s ministerstvom školstva na svojom webovom sídle raz ročne zverejňovať informácie o uplatnení absolventov stredných škôl na trhu práce v rámci pravidelných prognóz vývoja na trhu práce podľa jednotlivých krajov, stredných škôl, študijných odborov a učebných odborov a vykonávaného zamestnania.
V tejto chvíli takýto typ informácií považujeme za dostatočný. Sú tam určité metodologické obmedzenia pri tom, ako by sme chceli postupovať pri získavaní platov. Samozrejme, pracujeme naďalej aj na koncepčných materiáloch, ktoré by mali dať základ do budúcna aj pre takýto zber informácií. V tejto chvíli, ešte raz zdôrazňujem, takýto zber informácií neplánujeme.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem. Ďakujem, pán minister. Mám teda iba veľmi krátku doplňujúcu otázku. Viete aspoň zhruba povedať, že čo tomu teda bráni, aké sú možno technické alebo legislatívne prekážky, či je potrebné niekde v zákone povoliť zdieľanie databáz medzi ministerstvami alebo rezortmi, alebo medzi jednotlivými inštitúciami štátnej alebo verejnej správy na to, aby v budúcnosti sa dala urobiť mapa nielen uplatnenia absolventov stredných škôl, ale aj ich finančného ohodnotenia?

Ďakujem za slovo. Ako som už povedal, predovšetkým ide o metodologické problémy. My sme sa s tým stretávali, keď sme sa pozerali na platy absolventov vysokých škôl, kde išlo o pár, v rámci národného programu, kde išlo naozaj o pomerne náročnú úlohu. Takže ešte raz zdôrazňujem, aj na základe napríklad tohto projektu sa snažíme pozerať na to, ako do budúcna nastaviť systém tak, aby sme mohli kontrolovať, alebo aby sme mohli získavať informácie o platoch. Taký typický problém, s ktorým sa potýkame, je napríklad to, že máme dosť veľkú migráciu pracovnej sily. Treba to nejako zohľadniť alebo minimálne treba dávať dostatočne kvalitnú kontextovú informáciu, tých problémov je naozaj celý rad. Takže predovšetkým najprv chceme mať, aby sme mali kvalitné koncepčné materiály, až potom môžeme pristúpiť k tomu, že budeme pracovať aj na takomto zbere údajov.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. Tak ako som uviedol v odpovedi na obdobnú otázku dňa 19. marca 2015, Slovenský pozemkový fond v súlade s § 34 ods. 24 zákona č. 330/1991 Zb. v znení zákona č. 363/2014 Z. z. v súčasnej dobe prijíma, eviduje a zverejňuje zoznam mladých poľnohospodárov alebo poľnohospodárov spĺňajúcich podmienky malého podniku alebo mikropodniku, ktorí prejavili záujem o prenájom pozemkov podľa § 14 ods. 9 citovaného zákona alebo podľa § 13 ods. 4 až 8 zákona č. 504/2003 Z. z.
K včerajšiemu dňu, to jest k 20. máju 2015 prejavilo takýto záujem 155 subjektov, ktorých zoznam vrátane dátumu, kedy poslali svoju žiadosť Slovenskému pozemkovému fondu, je v členení podľa regiónov zverejnený na internetovej stránke www.postfond.sk v sekcii Prenájmy. K žiadnemu prerozdeleniu pozemkov, to jest k uzatvoreniu nájomných zmlúv doteraz neprišlo, pretože, tak ako som už uvádzal, konkrétna výmera a konkrétne pozemky z hľadiska ich kultúry a lokalizácie budú vybraté až po tom, čo mladý poľnohospodár alebo malý poľnohospodár predloží Slovenskému pozemkovému fondu rozhodnutie poľnohospodárskej platobnej agentúry o schválení nenávratného finančného príspevku, a najmä podklad pre vydanie tohto rozhodnutia, ktorým je podnikateľský zámer. Iba na základe zohľadnenia schváleného podnikateľského zámeru bude možné dohodnúť zmluvné podmienky užívania predmetných pozemkov zo strany mladého, respektíve malého poľnohospodára. Očakávam, že výzva na podopatrenie 6.1 a 6.3 Programu rozvoja vidieka na roky 2014 až 2020, zamerané na podporu uvedených cieľových skupín, bude poľnohospodárskou platobnou agentúrou zverejnená najneskôr v júni tohto roku.
Slovenský pozemkový fond si v súčasnosti vytvára podmienky pre plnenie svojich vyššie uvedených zákonných úloh tým, že pri predlžovaní nájomných zmlúv s doterajšími nájomcami do týchto zmlúv zakotvil povinnosť doterajšieho nájomcu potrebné pozemky pre mladého poľnohospodára alebo malého poľnohospodára uvoľniť, ak fondu vznikne povinnosť tieto pozemky mladému poľnohospodárovi alebo malému poľnohospodárovi prenajať.
Zároveň uvádzam, že v súčasnosti je v procese notifikácie príslušná časť programu rozvoja vidieka, výsledkom ktorej by malo byť, že budú akceptovaní i tí mladí farmári, ktorí podnikajú formou právnickej osoby. Táto zmena je reakciou na zmenu bruselskej legislatívy, respektíve rozhodovacej činnosti európskych súdov.
Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som.