51. schôdza

Na vystúpenie pani poslankyne nie sú faktické poznámky.
Vidím, že chce sa do rozpravy prihlásiť aj spravodajca, nech sa páči. V súlade s rokovacím poriadkom môžte vystúpiť kedykoľvek.

Ďakujem, pani predsedajúca. Podobne ako pri predchádzajúcom návrhu zákona, aj teraz chcem vyjadriť podporu tomuto návrhu zákona, pretože znova odstraňuje nespravodlivosť, ktorá je v našom sociálnom systéme, v našom zákone o sociálnom poistení nepriznáva tieto nároky relatívne malej skupine osôb, ale jednoducho nepriznáva ich a pri porovnaní s tým časovým úsekom pred rokom 2004, po roku 2004 je to jednoducho nespravodlivé, aby zlý dátum, aby dátum rozhodoval o tom, či niekto má nejaký nárok, alebo nemá. A počuli sme aj pred chvíľou z úst pani poslankyne Šípošovej jej osobný príbeh, takže videli sme, počuli sme, že tento návrh pozitívne vyrieši určitú skupinu ľudí, ktorá nie je veľmi veľká, a preto aj nároky, ktoré takto zaťažia Sociálnu poisťovňu, pretože zaťažia, ale nebudú, nebudú príliš veľké. Znovu tá cena, cena za spravodlivú nápravu zákona nestojí za to, aby sme to nepodporili.
Čiže na záver svojho vystúpenia vás, kolegyne, kolegovia, vyzývam, aby ste podporili tento návrh zákona, podporili ho jednak v prvom, ale, samozrejme, potom aj v druhom, treťom čítaní.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka, chcete k tomu niečo dodať? Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Na záver vás opäť chcem požiadať, aby ste podporili tieto novely, obidve novely zákona, ktoré boli dnes predstavené, len preto alebo najmä preto, že odstraňujú nespravodlivý stav, ktorý tu máme od roku 2004.
Už som povedala, že tých skupín sa nájde určite viac, ktoré istým spôsobom trpia zákonom o sociálnom poistení, ktorý bol však nevyhnutný pre spoločnosť.
Takže pomôžme odstrániť nespravodlivosti v prvom prípade ohľadom dôchodcov, ktorí mali povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne a nijakým spôsobom sa im to nepremieta do výšky dôchodku, čo v dnešnej dobe už podľa mňa to nemôže byť akceptovateľné.
A v druhom prípade skupiny i vdov, i vdoviec, alebo vdovíc, ktoré sa cítia takisto nespravodlivo poznačené len tým, že ovdoveli pred 1. januárom 2004.
Žiadam vás týmto ešte raz a prosím aj o podporu návrhu zákona a ďakujem, samozrejme, kolegom, ktorí tieto návrhy podporili ústne.
Ďakujem.

Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto programu.
Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Júliusa Brocku a Jána Figeľa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 1502, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1518.
Ja mám poznačené, že návrh by mal uviesť pán podpredseda Ján Figeľ. (Reakcia z pléna.) Kde je? Keďže pán poslanec nie je tu, je všeobecný súhlas, aby sme išli ďalej? (Súhlasná reakcia pléna.) Dobre. Takže dávame ho na koniec.
Budeme pokračovať prvým čítaním o... (Reakcia z pléna.) Ale, pán poslanec Přidal, videla som ho, že je tu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Júliusa Brocku, Alojza Přidala na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1503, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1503a.
Dávam slovo poslancovi Alojzovi Přidalovi. (Reakcie z pléna.)
Páni poslanci, ale keď dávate poslanecké návrhy, tak ako aspoň úcta by mala byť, aby ste tu boli. (Reakcie z pléna.)
Ale, no, tak zatiaľ ešte riadim schôdzu ja, dobre, tak sa dohodneme. Išiel sa pozrieť pán poslanec Viskupič, či nie je vo fajčiarni, keď nie, tak pôjdeme ďalej, no. (Reakcie z pléna.) No však práve.
Myslím, že Národná rada, ako páni poslanci čakať nebudú, nie je tu pán poslanec Přidal, pokračujeme ďalej.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu... A tento bod bude zaradený na koniec schôdze, tak ako podľa poradia, ale, páni poslanci, ak dávate návrhy zákonov, treba si sledovať legislatívny proces a je to neúcta svojím spôsobom, keď musíme to prekladať.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

návrhu poslancov Martina Fecka, Jána Mičovského, Heleny Mezenskej a Mikuláša Hubu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 1510, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1521.
Dávam slovo poslancovi Jánovi Mičovskému, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči za predkladateľa Martina Fecka, ale on je jedným z predkladateľov.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, občania, chcem ospravedlniť teda pána poslanca kolegu Fecka, ktorý na dnešok je ospravedlnený riadne, takže on ako prvý uvedený v poradí je nahradený mnou ako ďalším spolupredkladateľom. V zásade je to téma, ktorá tu nie je ad hoc pre dnešný deň, ale téma, ktorá nás spája, pretože sme už viackrát vynaložili úsilie, aby sme v zákone o pozemkových spoločenstvách dosiahli úpravy, o ktorých sme presvedčení, že sú tu úpravy potrebné, nepolitické, vhodné tak pre podielnikov v jednotlivých spoločenstvách, ako aj pre správne spravovanie pozemkov, v tomto prípade v pozemkových spoločenstvách v našej krajine, pretože pozemok je predsi vec, ktorá neslúži len majiteľovi, ale má dopad na nás všetkých.
Možno treba začať nie od Adama, ale od Márie Terézie, ktorá to v roku 1776, alebo proste v tomto období, v závere svojho panovníckeho mandátu myslela celkom dobre so svojím milostivým urbárom, keď dala možnosť svojim poddaným, aby mohli užívať pozemky v okolí obcí tak, aby slúžili týmto občanom, týmto svojim, aby slúžili týmto poddaným v záujme ich istého skvalitnenia, by sme povedali, života. Samozrejme, Mária Terézia nemala a priori záujem sledovať práve možno tento moment, pretože ak história neklame, išlo jej hlavne o to, aby si urobila prehľad vo svojich daňovníkoch a aby zvýšila výber daní, ale či chtiac, alebo nechtiac spôsobila aj to, že poddaní v obciach dostali k dispozícii práva, ktoré, dnes by sme povedali, skvalitnili ich život.
Takže môžme to pripísať na konto panovníckej múdrosti Márie Terézie a možno aj v tomto duchu sa pokúsiť tento zákon dnes, v moderných časoch, ale stále máme urbárske spoločenstvá aj po stáročiach, vylepšiť tak, aby tento zákon, ako som povedal v úvode, bol naozaj plne funkčný.
Už viackrát sme sa pokúšali zákon opraviť svojimi návrhmi, je to zákon č. 97/2013 Z. z., bol novelizovaný aj vlani 34/2014, musím povedať, že niektoré momenty, niektoré prvky sa podarilo implementovať, ale stále sú tu tri veci, o ktorých budem hovoriť a o ktorých hovorí predovšetkým náš návrh, ktoré by bolo veľmi správne, keby sme dokázali dosiahnuť to, aby zákon o pozemkových spoločenstvách obsahoval aj tieto tri veci.
Teda povedzme si, o čo nám ide, o čo ide, aby sme naplnili predstavu predovšetkým tisícov podielnikov v urbárskych spoločenstvách tak, aby ich majetok bol správaný funkčnejšie ako doteraz.
Za prvé, ide nám o to, aby sa v prípade akýchkoľvek prevodov a prechodov vlastníckych podielov zabezpečilo, aby nemohol rozsah vlastníckeho podielu klesnúť pod 20 árov v prípade poľnohospodárskej pôdy a 50 árov v prípade pôdy lesnej. Sú to minimálne rozsahy, ktoré sú dané práve nielen tým, že už takéto čísla nájdeme v iných zákonoch, a my sa teda dovolávame toho, aby to bolo rovnako stiahnuté aj na pozemkové spoločenstvá, ale aj kvôli logike samotnej veci, že drobenie majetkov v prípade rôznych prevodov a prechodov je to, čo spôsobuje nefunkčnosť v našich spoločenstvách. Pretože nemusíme veľmi nad tým filozofovať, ak niekto sa po nejakom dedičskom konaní dostane k pár metrom štvorcovým, tak zrejme ho veľmi nenapadne, že by si mal uplatňovať svoje vlastnícke práva v jednom prípade, v prípadne ani o svojich vlastníckych právach sa poriadne nedozvie, pretože pár metrov štvorcových je naozaj preňho nezaujímavých. A hlavne je to škodlivý postup aj pre krajinu, pretože v takto prípade to známe drobenie dedičské, ktoré na uhorskom práve bolo takto založené, naozaj spôsobuje nefunkčnosť správy pozemkov.
Ak je tam rozdiel medzi lesnými a poľnohospodárskymi pozemkami, aj to má svoju logiku. Ono v prípade lesných pozemkov je naozaj aj tých 50 árov málo. Nechceme však vstupovať do ďalších zmien a dovolávame sa toho, aby 50 árov, tak ako je to v zákone o iných opatreniach v prípade správy pozemkov, bolo implementovaných aj do správy pozemkových spoločenstiev.
Keď budem úplne úprimný ako lesník, ani 50 árov nie je vôbec výmera, ktorá by umožňovala nejakú rozumnú správu lesného pozemku. V tomto prípade však sledujeme ideálne podiely a bolo by veľmi dobré, aby sa teda dediči dohodli, že v prípade dedičských konaní už nie je možné pod túto výmeru klesnúť, aby to rešpektovali notári. Pretože doterajšia prax je taká, že aj keď takéto minimálne výmery sú dané v iných zákonoch našej krajiny, pri prechode v prípade notárskych dedičských zápisníc sa to nerešpektuje, a preto považujeme za správne, aby to bolo taxatívne uvedené v zákone o pozemkovom spoločenstve. To je prvá vec, ktorú navrhujeme našou novelou zákona o pozemkovým spoločenstvách.
Druhá vec je možno bolestivejšia, možno naliehavejšia, ale rozhodne je potrebné, aby sme sa pokúsili ešte raz veľmi úprimne dosiahnuť túto zmenu. O čo ide? Ide o to, aby sme mali zabezpečené, že nie je možné, aby nebolo uplatňované v prípade podielnikov predkupné právo. Spôsobuje to naozaj veľký problém. O tomto probléme som už hovoril aj z tohto miesta a hovorili sme o tom viacerí. Existuje nerešpektovanie úplne prirodzenej zásady, ktorá sa uplatňuje pri spoločných nehnuteľnostiach, že spolumajiteľ nehnuteľnosti má predkupné právo, pokiaľ sa jeden z vlastníkov tejto spoločnej nehnuteľnosti rozhodne ju predať. Myslím, že zdôvodňovať logiku takéhoto kroku je úplne zbytočné, pretože je to nanajvýš logický záujem práve toho majiteľa jedného z podielov, aby v prípade, že sa jeho partner rozhodne svojho podielu z nejakého dôvodu zbaviť, odpredať ho, aby mal možnosť si ho kúpiť ako prvý a tým pádom sceliť nehnuteľnosť.
Zaujímavé, že toto Občiansky zákonník pozná a je naozaj nepochopiteľné, že práve v prípade spoločnej nehnuteľnosti takej, akou je pozemkové spoločenstvo, sa predkupné právo neuznáva. A je zaujímavé aj to, že naše pokusy, ktoré sme v tejto veci tu už uskutočnili, neboli úspešné. Ja som to aj zdôvodňoval, že je to nielen hra so slovíčkami, aby sme urobili radosť tomu jednému spolumajiteľovi, že by si mohol v prípade, že je podiel voľný, tento odkúpiť, ale že to spôsobuje pomerne vážne zásahy do správy pozemkových spoločenstiev. Nebudem o tom hovoriť, v akom rozsahu táto vážnosť existuje, ale môžem zodpovedne prehlásiť, že ona tu naozaj existuje.
O čo ide? Ide o to, že v našich pozemkových spoločenstvách v istej miere dochádza k nesprávnemu, síce legitímnemu, ale veľmi škodlivému preskupovaniu vlastníckych podielov, keď tretie osoby, neraz aj cudzinci, si nachádzajú v našich pozemkových spoločenstvách partnerov, ja by som ich skôr nazval trójske kone, pomocou ktorých skúpia istú časť vlastníckych podielov, na základe toho si vytvoria kontrolný, rozhodujúci balík a strhnú rozhodovacie právo moci v pozemkovom spoločenstve na svoju stranu bez toho, aby sa ostatní spolumajitelia o tom vôbec mohli aj dozvedieť. Na základe toho vznikajú nové pomery v riadení pozemkových spoločenstiev, neraz pomery tristné a často zaťažené rôznymi súdnymi konaniami, keď sa nám rôzne výbory sporia o to, kto vlastne má alebo nemá spoločenstvo riadiť. A keďže sú to tristné a dlhotrvajúce súdne ťahanice, neraz počas tohto obdobia vzniká chaotická situácia v pozemkových spoločenstvách, ktorá má veľmi zlý dôsledok v tom, že sa naďalej pokračuje v ťažbách dreva v lesných urbároch, že sa presmerúvajú obchodné toky a že sa neraz pod rúškom týchto rôznych pohybov robia v pozemkových spoločenstvách úkony, ktoré nezodpovedajú riadnej správe na úseku lesného hospodárstva, riadnej správe lesného majetku, ktorý je síce súkromný, ale na ktorého v správnom spravovaní máme záujem všetci.
Je to práve dôsledok ten, ktorý, uznáte, je veľmi nelogický, teda dôsledok toho, že sa spolumajitelia vzhľadom na to, že je taxatívne uvedené stále v platnom zákone, že sa nevzťahuje na tieto podiely predkupné právo, stáva skutočnosť, že majitelia sa dozvedia o tom, že v ich spoločnom urbári vznikla akási skupina riadiaca, ktorá strhla na svoju stranu veľkú časť podielov bez toho, aby sa o tom mohli dozvedieť.
Takže náš návrh je veľmi jednoduchý, zavádza povinnosť uplatniť predkupné právo, ak sa niekto rozhodne svoj podiel predať, neraz sa to stáva, pretože vlastnícka kontinuita sa prerušila a mnohí podielnici majú pocit, že sa im neoplatí viac sa viazať na svoj podiel, ktorý možno stáročiami dedili po svojich predkoch a rozhodli sa ho predať, prosím, je to ich právo, ale v tomto prípade priznajme právo ostatným spolupodielnikom, ktorí majú záujem na riadnom správaní svojho urbáru, že sa o tom musia dozvedieť ako prví a musia mať možnosť tento podiel si odkúpiť.
Jednoduché, spravodlivé a správne, nevidíme dôvod na to, aby sa takýto prvok do zákona o pozemkových spoločenstvách nezapracoval, tobôž, keď som poukázal na dôsledky, ktoré vlastne vznikajú tým, že sa isté preskupenia vlastníckych podielov nedejú v záujme veci, ale proti záujmu veci, s úmyslom často cudzích štátnych príslušníkov zainvestovať do našich urbárov s úmyslom zarobiť na tom čo najrýchlejšie a čo najviac, a v tom prípade sa kalamity prírodné mnohokrát v takomto urbáre začínajú meniť na kalamity etické, morálne.
Posledný, tretí základný prvok, ktorý sme predložili v našej novele zákona o pozemkových spoločenstvách, je veľmi prirodzený a potrebný a hovorí o právnej zodpovednosti členov riadiacich orgánov spoločenstva, ktorá musí mať takú výšku, že nehovoríme len o tom, že sú zodpovední, tak ako doteraz, ale že sú povinní aj nahradiť škodu, ktorú by svojím konaním spôsobili urbáru, za ktorý sú hlasovaním spoločenstva na istú dobu volebnú poverení jeho spravovaním.
Hovoríme aj o výške náhrady. Táto výška sa musí v prípade, že sa predseda urbáru alebo členovia riadiaceho orgánu dopustia dokázateľne takéhoto postupu, ktorý spôsobí škodu, musia potom podieľať na náhrade tejto škody do výšky tých podielov, ktoré vlastnili v čase, keď svoje chybné rozhodnutie, ktoré poškodilo ostatných spoluvlastníkov, vydali.
Tu by som urobil len odbočku, že toto je princíp, o ktorom sme už neraz rozprávali v sieni zákonnosti, a je to princíp veľmi správny a potrebný, že nestačí, a to teraz vôbec nie je stiahnuté len k pozemkovým spoločenstvám, o ktorých je reč, ale môžme o tom hovoriť k riadeniu tohto celého štátu, o čom tu býva často reč, aby sme mali zodpovednosť formulovanú len do tej výšky, že ľudia poverení tými funkciami sú zodpovední, ale bodka. Sú zodpovední a v prípade, za tou bodkou, teda treba ju nahradiť čiarkou a tam napísať, v prípade, že svojím konaním vedome spôsobia škody, túto škodu aj nahradiť. Toto je princíp, ktorý, teraz hovoríme o ňom, že ho treba zaviesť do správy urbárov a pozemkových spoločenstiev, ale sme presvedčení, že to je jeden zo základných princípov, ktorý treba vniesť do celej zákonnej praxe tejto krajiny, aby ľudia, ktorí dostanú isté poverenie na istý čas, aby spravovali majetok či spoločenstva, alebo všetkých občanov, v prípade, ak dokázateľne pochybia a urobia zvyšné úkony, aby si boli vedomí toho, že budú musieť nielen politicky zodpovedať za svoje rozhodnutia, ktoré neraz majú takú podobu, že politicky zodpovední odídu nám do Bruselu na nejaké celkom zaujímavé miesta, ale že zodpovedajú materiálne za svoje chybné rozhodnutia. A sme presvedčení, že tento prvok by dokázal veľmi efektívne a rýchlo urobiť poriadok v hlavách mnohých funkcionárov, ktorí si hovoria, veď ma sem dali na to, aby som čosi pre svojich chlebodarcov urobil, a keď bude so mnou zle, však nedopustia, aby bolo až tak zle, žeby som na to doplatil.
Takže princíp, o ktorom sme tu rozprávali neraz, teraz uplatňujeme práve do vzťahu k pozemkovým spoločenstvám, kde žiadame, aby tí predstavitelia spoločenstva, ktorí boli poverení na schôdzi, na zhromaždení vlastníkov spravovaním, či už predsedníctvom, alebo členov správnych orgánov, aby zodpovedali aj za škody, ktoré svojím konaním spôsobia.
Je tam aj niekoľko ďalších detailov, ktoré môžme a nemusíme o nich teraz rozprávať, ktoré upravujú niektoré ešte momenty a vylepšujú tento zákon, ale v kocke sa jedná v našom návrhu, ktorý teda predkladám za poslancov pána Fecka, pani Mezenskú a pána Hubu, jedná sa o tieto tri body, ako som spomenul:
- zabránenie drobeniu majetku,
- zavedenie predkupného práva a
- určenie zodpovednosti za správu funkcií v pozemkových spoločenstvách do tej miery, aby táto zodpovednosť bola dotiahnutá do povinnosti nahradiť spôsobenú škodu.
Tieto tri body sú podstatou, verím, že sú v záujme všetkých majiteľov podielov v pozemkových spoločenstvách, verím, že sú v záujme všetkých občanov, pretože jedná sa o spoločenstvá, ktoré spravujú nie čosi, čo je skryté za platom, ale doslova sa jedná o správu našej krajiny, ktorú máme denne pred očami, a preto musíme mať záujem, aby táto správa bola funkčná, múdra a aby spôsobovala prospech podielnikom, ale aj nám všetkým a zabraňovala škodám. Toľko v úvodnom slove.
Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tejto novely.

Ďakujem.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Zsoltovi Simonovi a uvedie spravodajskú správu k tomuto návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona pod tlačou 1510. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Mezenská. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
A slovo odovzdávam pani poslankyni Mezenskej.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán spolupredkladateľ, pán spravodajca a prítomní poslanci, dovoľte mi krátko vysloviť podporu ako spolupredkladateľke tohto návrhu zákona. Považujem tento zákon spolu so súborom predkladaných veľmi jednoduchých, systémových a účinných opatrení za súbor opatrení a riešení, ktoré majú apolitický rozmer, a som presvedčená, že ak sa tento návrh zákona prijme, tak bude účelne vplývať na to, čo potrebujeme v pozemkových spoločenstvách riešiť, a to naozaj je potreba sceľovania lesných a poľnohospodárskych pozemkov, zamedzenie ich ďalšieho drobenia a zároveň potrebujeme riešiť sprehľadnenie, korekciu a úpravu vzájomných vzťahov vnútri pozemkových spoločenstiev medzi jednotlivými podielnikmi, medzi jednotlivými členmi týchto pozemkových spoločenstiev.
Ja som presvedčená, že hlavne zavedením inštitútu právnej zodpovednosti pre zástupcov pozemkového spoločenstva pre predsedu a jeho zástupcu dokážeme prostredníctvom prijatého zákona a zosobnenia prípadnej škody riešiť mnohé sťažnosti a podnety nespokojných členov pozemkových spoločenstiev, ktorí, žiaľ, pri uplatnení nárokov, pri uplatnení vznesených výhrad voči správe pozemkového spoločenstva majú dnes zviazané ruky.
Som presvedčená, že prijatím tohto inštitútu právnej zodpovednosti a zosobnenia škody zástupcom pozemkových spoločenstiev dokážeme mnohé konkrétne podnety členov spoločenstiev, oprávnené podnety, riešiť a hlavne prijatým opatrením im aj zamedziť.
Ďakujem za pozornosť.