51. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, za slovo, to bude naozaj faktická poznámka skôr, ale keďže nemám ku komu, tak poviem to z tohto miesta.
Ja nerada svoje osobné veci alebo skúsenosti vnášam do riešenia napríklad tohto zákonodarného zboru, ale chcem tu vystúpiť ako živá ilustrácia. Pretože som ovdovela v roku 1987 a presne sa ma týkalo to, že dostávam, nemali sme nezaopatrené deti s manželom dostávala som vdovský jeden rok a dostala som informáciu vtedy podľa vtedy platného zákona, že keď dovŕšim dôchodkový vek ja, sa znovu teda mi prizná vdovský dôchodok po manželovi, ktorý, podotýkam, zomrel vo veku, keď už dovŕšil dôchodkový vek, ale nebol nikdy na dôchodku, nikdy nečerpal ani halier vtedy ešte ako dôchodca.
Takže mne to, určite viete, že nie som odkázaná na ten vdovský dôchodok teraz, ale príde mi to naozaj nespravodlivé, pretože si myslím, že môj muž bol veľmi platným občanom, nebol celkom márny, no, občan zopakujem, ale vlastne ako keby to tak nejako až príliš sme to s tou solidaritou v tomto prípade preháňali a myslím si, že vzhľadom na to je to pre vdovy, ktoré sú v podobnom postavení ako ja, nie pre ne, ale pre tých manželov také diskriminujúce, také neuznanie ich celoživotnej práce.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Podobne ako pri predchádzajúcom návrhu zákona, aj teraz chcem vyjadriť podporu tomuto návrhu zákona, pretože znova odstraňuje nespravodlivosť, ktorá je v našom sociálnom systéme, v našom zákone o sociálnom poistení nepriznáva tieto nároky relatívne malej skupine osôb, ale jednoducho nepriznáva ich a pri porovnaní s tým časovým úsekom pred rokom 2004, po roku 2004 je to jednoducho nespravodlivé, aby zlý dátum, aby dátum rozhodoval o tom, či niekto má nejaký nárok, alebo nemá. A počuli sme aj pred chvíľou z úst pani poslankyne Šípošovej jej osobný príbeh, takže videli sme, počuli sme, že tento návrh pozitívne vyrieši určitú skupinu ľudí, ktorá nie je veľmi veľká, a preto aj nároky, ktoré takto zaťažia Sociálnu poisťovňu, pretože zaťažia, ale nebudú, nebudú príliš veľké. Znovu tá cena, cena za spravodlivú nápravu zákona nestojí za to, aby sme to nepodporili.
Čiže na záver svojho vystúpenia vás, kolegyne, kolegovia, vyzývam, aby ste podporili tento návrh zákona, podporili ho jednak v prvom, ale, samozrejme, potom aj v druhom, treťom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Na záver vás opäť chcem požiadať, aby ste podporili tieto novely, obidve novely zákona, ktoré boli dnes predstavené, len preto alebo najmä preto, že odstraňujú nespravodlivý stav, ktorý tu máme od roku 2004.
Už som povedala, že tých skupín sa nájde určite viac, ktoré istým spôsobom trpia zákonom o sociálnom poistení, ktorý bol však nevyhnutný pre spoločnosť.
Takže pomôžme odstrániť nespravodlivosti v prvom prípade ohľadom dôchodcov, ktorí mali povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne a nijakým spôsobom sa im to nepremieta do výšky dôchodku, čo v dnešnej dobe už podľa mňa to nemôže byť akceptovateľné.
A v druhom prípade skupiny i vdov, i vdoviec, alebo vdovíc, ktoré sa cítia takisto nespravodlivo poznačené len tým, že ovdoveli pred 1. januárom 2004.
Žiadam vás týmto ešte raz a prosím aj o podporu návrhu zákona a ďakujem, samozrejme, kolegom, ktorí tieto návrhy podporili ústne.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, občania, chcem ospravedlniť teda pána poslanca kolegu Fecka, ktorý na dnešok je ospravedlnený riadne, takže on ako prvý uvedený v poradí je nahradený mnou ako ďalším spolupredkladateľom. V zásade je to téma, ktorá tu nie je ad hoc pre dnešný deň, ale téma, ktorá nás spája, pretože sme už viackrát vynaložili úsilie, aby sme v zákone o pozemkových spoločenstvách dosiahli úpravy, o ktorých sme presvedčení, že sú tu úpravy potrebné, nepolitické, vhodné tak pre podielnikov v jednotlivých spoločenstvách, ako aj pre správne spravovanie pozemkov, v tomto prípade v pozemkových spoločenstvách v našej krajine, pretože pozemok je predsi vec, ktorá neslúži len majiteľovi, ale má dopad na nás všetkých.
Možno treba začať nie od Adama, ale od Márie Terézie, ktorá to v roku 1776, alebo proste v tomto období, v závere svojho panovníckeho mandátu myslela celkom dobre so svojím milostivým urbárom, keď dala možnosť svojim poddaným, aby mohli užívať pozemky v okolí obcí tak, aby slúžili týmto občanom, týmto svojim, aby slúžili týmto poddaným v záujme ich istého skvalitnenia, by sme povedali, života. Samozrejme, Mária Terézia nemala a priori záujem sledovať práve možno tento moment, pretože ak história neklame, išlo jej hlavne o to, aby si urobila prehľad vo svojich daňovníkoch a aby zvýšila výber daní, ale či chtiac, alebo nechtiac spôsobila aj to, že poddaní v obciach dostali k dispozícii práva, ktoré, dnes by sme povedali, skvalitnili ich život.
Takže môžme to pripísať na konto panovníckej múdrosti Márie Terézie a možno aj v tomto duchu sa pokúsiť tento zákon dnes, v moderných časoch, ale stále máme urbárske spoločenstvá aj po stáročiach, vylepšiť tak, aby tento zákon, ako som povedal v úvode, bol naozaj plne funkčný.
Už viackrát sme sa pokúšali zákon opraviť svojimi návrhmi, je to zákon č. 97/2013 Z. z., bol novelizovaný aj vlani 34/2014, musím povedať, že niektoré momenty, niektoré prvky sa podarilo implementovať, ale stále sú tu tri veci, o ktorých budem hovoriť a o ktorých hovorí predovšetkým náš návrh, ktoré by bolo veľmi správne, keby sme dokázali dosiahnuť to, aby zákon o pozemkových spoločenstvách obsahoval aj tieto tri veci.
Teda povedzme si, o čo nám ide, o čo ide, aby sme naplnili predstavu predovšetkým tisícov podielnikov v urbárskych spoločenstvách tak, aby ich majetok bol správaný funkčnejšie ako doteraz.
Za prvé, ide nám o to, aby sa v prípade akýchkoľvek prevodov a prechodov vlastníckych podielov zabezpečilo, aby nemohol rozsah vlastníckeho podielu klesnúť pod 20 árov v prípade poľnohospodárskej pôdy a 50 árov v prípade pôdy lesnej. Sú to minimálne rozsahy, ktoré sú dané práve nielen tým, že už takéto čísla nájdeme v iných zákonoch, a my sa teda dovolávame toho, aby to bolo rovnako stiahnuté aj na pozemkové spoločenstvá, ale aj kvôli logike samotnej veci, že drobenie majetkov v prípade rôznych prevodov a prechodov je to, čo spôsobuje nefunkčnosť v našich spoločenstvách. Pretože nemusíme veľmi nad tým filozofovať, ak niekto sa po nejakom dedičskom konaní dostane k pár metrom štvorcovým, tak zrejme ho veľmi nenapadne, že by si mal uplatňovať svoje vlastnícke práva v jednom prípade, v prípadne ani o svojich vlastníckych právach sa poriadne nedozvie, pretože pár metrov štvorcových je naozaj preňho nezaujímavých. A hlavne je to škodlivý postup aj pre krajinu, pretože v takto prípade to známe drobenie dedičské, ktoré na uhorskom práve bolo takto založené, naozaj spôsobuje nefunkčnosť správy pozemkov.
Ak je tam rozdiel medzi lesnými a poľnohospodárskymi pozemkami, aj to má svoju logiku. Ono v prípade lesných pozemkov je naozaj aj tých 50 árov málo. Nechceme však vstupovať do ďalších zmien a dovolávame sa toho, aby 50 árov, tak ako je to v zákone o iných opatreniach v prípade správy pozemkov, bolo implementovaných aj do správy pozemkových spoločenstiev.
Keď budem úplne úprimný ako lesník, ani 50 árov nie je vôbec výmera, ktorá by umožňovala nejakú rozumnú správu lesného pozemku. V tomto prípade však sledujeme ideálne podiely a bolo by veľmi dobré, aby sa teda dediči dohodli, že v prípade dedičských konaní už nie je možné pod túto výmeru klesnúť, aby to rešpektovali notári. Pretože doterajšia prax je taká, že aj keď takéto minimálne výmery sú dané v iných zákonoch našej krajiny, pri prechode v prípade notárskych dedičských zápisníc sa to nerešpektuje, a preto považujeme za správne, aby to bolo taxatívne uvedené v zákone o pozemkovom spoločenstve. To je prvá vec, ktorú navrhujeme našou novelou zákona o pozemkovým spoločenstvách.
Druhá vec je možno bolestivejšia, možno naliehavejšia, ale rozhodne je potrebné, aby sme sa pokúsili ešte raz veľmi úprimne dosiahnuť túto zmenu. O čo ide? Ide o to, aby sme mali zabezpečené, že nie je možné, aby nebolo uplatňované v prípade podielnikov predkupné právo. Spôsobuje to naozaj veľký problém. O tomto probléme som už hovoril aj z tohto miesta a hovorili sme o tom viacerí. Existuje nerešpektovanie úplne prirodzenej zásady, ktorá sa uplatňuje pri spoločných nehnuteľnostiach, že spolumajiteľ nehnuteľnosti má predkupné právo, pokiaľ sa jeden z vlastníkov tejto spoločnej nehnuteľnosti rozhodne ju predať. Myslím, že zdôvodňovať logiku takéhoto kroku je úplne zbytočné, pretože je to nanajvýš logický záujem práve toho majiteľa jedného z podielov, aby v prípade, že sa jeho partner rozhodne svojho podielu z nejakého dôvodu zbaviť, odpredať ho, aby mal možnosť si ho kúpiť ako prvý a tým pádom sceliť nehnuteľnosť.
Zaujímavé, že toto Občiansky zákonník pozná a je naozaj nepochopiteľné, že práve v prípade spoločnej nehnuteľnosti takej, akou je pozemkové spoločenstvo, sa predkupné právo neuznáva. A je zaujímavé aj to, že naše pokusy, ktoré sme v tejto veci tu už uskutočnili, neboli úspešné. Ja som to aj zdôvodňoval, že je to nielen hra so slovíčkami, aby sme urobili radosť tomu jednému spolumajiteľovi, že by si mohol v prípade, že je podiel voľný, tento odkúpiť, ale že to spôsobuje pomerne vážne zásahy do správy pozemkových spoločenstiev. Nebudem o tom hovoriť, v akom rozsahu táto vážnosť existuje, ale môžem zodpovedne prehlásiť, že ona tu naozaj existuje.
O čo ide? Ide o to, že v našich pozemkových spoločenstvách v istej miere dochádza k nesprávnemu, síce legitímnemu, ale veľmi škodlivému preskupovaniu vlastníckych podielov, keď tretie osoby, neraz aj cudzinci, si nachádzajú v našich pozemkových spoločenstvách partnerov, ja by som ich skôr nazval trójske kone, pomocou ktorých skúpia istú časť vlastníckych podielov, na základe toho si vytvoria kontrolný, rozhodujúci balík a strhnú rozhodovacie právo moci v pozemkovom spoločenstve na svoju stranu bez toho, aby sa ostatní spolumajitelia o tom vôbec mohli aj dozvedieť. Na základe toho vznikajú nové pomery v riadení pozemkových spoločenstiev, neraz pomery tristné a často zaťažené rôznymi súdnymi konaniami, keď sa nám rôzne výbory sporia o to, kto vlastne má alebo nemá spoločenstvo riadiť. A keďže sú to tristné a dlhotrvajúce súdne ťahanice, neraz počas tohto obdobia vzniká chaotická situácia v pozemkových spoločenstvách, ktorá má veľmi zlý dôsledok v tom, že sa naďalej pokračuje v ťažbách dreva v lesných urbároch, že sa presmerúvajú obchodné toky a že sa neraz pod rúškom týchto rôznych pohybov robia v pozemkových spoločenstvách úkony, ktoré nezodpovedajú riadnej správe na úseku lesného hospodárstva, riadnej správe lesného majetku, ktorý je síce súkromný, ale na ktorého v správnom spravovaní máme záujem všetci.
Je to práve dôsledok ten, ktorý, uznáte, je veľmi nelogický, teda dôsledok toho, že sa spolumajitelia vzhľadom na to, že je taxatívne uvedené stále v platnom zákone, že sa nevzťahuje na tieto podiely predkupné právo, stáva skutočnosť, že majitelia sa dozvedia o tom, že v ich spoločnom urbári vznikla akási skupina riadiaca, ktorá strhla na svoju stranu veľkú časť podielov bez toho, aby sa o tom mohli dozvedieť.
Takže náš návrh je veľmi jednoduchý, zavádza povinnosť uplatniť predkupné právo, ak sa niekto rozhodne svoj podiel predať, neraz sa to stáva, pretože vlastnícka kontinuita sa prerušila a mnohí podielnici majú pocit, že sa im neoplatí viac sa viazať na svoj podiel, ktorý možno stáročiami dedili po svojich predkoch a rozhodli sa ho predať, prosím, je to ich právo, ale v tomto prípade priznajme právo ostatným spolupodielnikom, ktorí majú záujem na riadnom správaní svojho urbáru, že sa o tom musia dozvedieť ako prví a musia mať možnosť tento podiel si odkúpiť.
Jednoduché, spravodlivé a správne, nevidíme dôvod na to, aby sa takýto prvok do zákona o pozemkových spoločenstvách nezapracoval, tobôž, keď som poukázal na dôsledky, ktoré vlastne vznikajú tým, že sa isté preskupenia vlastníckych podielov nedejú v záujme veci, ale proti záujmu veci, s úmyslom často cudzích štátnych príslušníkov zainvestovať do našich urbárov s úmyslom zarobiť na tom čo najrýchlejšie a čo najviac, a v tom prípade sa kalamity prírodné mnohokrát v takomto urbáre začínajú meniť na kalamity etické, morálne.
Posledný, tretí základný prvok, ktorý sme predložili v našej novele zákona o pozemkových spoločenstvách, je veľmi prirodzený a potrebný a hovorí o právnej zodpovednosti členov riadiacich orgánov spoločenstva, ktorá musí mať takú výšku, že nehovoríme len o tom, že sú zodpovední, tak ako doteraz, ale že sú povinní aj nahradiť škodu, ktorú by svojím konaním spôsobili urbáru, za ktorý sú hlasovaním spoločenstva na istú dobu volebnú poverení jeho spravovaním.
Hovoríme aj o výške náhrady. Táto výška sa musí v prípade, že sa predseda urbáru alebo členovia riadiaceho orgánu dopustia dokázateľne takéhoto postupu, ktorý spôsobí škodu, musia potom podieľať na náhrade tejto škody do výšky tých podielov, ktoré vlastnili v čase, keď svoje chybné rozhodnutie, ktoré poškodilo ostatných spoluvlastníkov, vydali.
Tu by som urobil len odbočku, že toto je princíp, o ktorom sme už neraz rozprávali v sieni zákonnosti, a je to princíp veľmi správny a potrebný, že nestačí, a to teraz vôbec nie je stiahnuté len k pozemkovým spoločenstvám, o ktorých je reč, ale môžme o tom hovoriť k riadeniu tohto celého štátu, o čom tu býva často reč, aby sme mali zodpovednosť formulovanú len do tej výšky, že ľudia poverení tými funkciami sú zodpovední, ale bodka. Sú zodpovední a v prípade, za tou bodkou, teda treba ju nahradiť čiarkou a tam napísať, v prípade, že svojím konaním vedome spôsobia škody, túto škodu aj nahradiť. Toto je princíp, ktorý, teraz hovoríme o ňom, že ho treba zaviesť do správy urbárov a pozemkových spoločenstiev, ale sme presvedčení, že to je jeden zo základných princípov, ktorý treba vniesť do celej zákonnej praxe tejto krajiny, aby ľudia, ktorí dostanú isté poverenie na istý čas, aby spravovali majetok či spoločenstva, alebo všetkých občanov, v prípade, ak dokázateľne pochybia a urobia zvyšné úkony, aby si boli vedomí toho, že budú musieť nielen politicky zodpovedať za svoje rozhodnutia, ktoré neraz majú takú podobu, že politicky zodpovední odídu nám do Bruselu na nejaké celkom zaujímavé miesta, ale že zodpovedajú materiálne za svoje chybné rozhodnutia. A sme presvedčení, že tento prvok by dokázal veľmi efektívne a rýchlo urobiť poriadok v hlavách mnohých funkcionárov, ktorí si hovoria, veď ma sem dali na to, aby som čosi pre svojich chlebodarcov urobil, a keď bude so mnou zle, však nedopustia, aby bolo až tak zle, žeby som na to doplatil.
Takže princíp, o ktorom sme tu rozprávali neraz, teraz uplatňujeme práve do vzťahu k pozemkovým spoločenstvám, kde žiadame, aby tí predstavitelia spoločenstva, ktorí boli poverení na schôdzi, na zhromaždení vlastníkov spravovaním, či už predsedníctvom, alebo členov správnych orgánov, aby zodpovedali aj za škody, ktoré svojím konaním spôsobia.
Je tam aj niekoľko ďalších detailov, ktoré môžme a nemusíme o nich teraz rozprávať, ktoré upravujú niektoré ešte momenty a vylepšujú tento zákon, ale v kocke sa jedná v našom návrhu, ktorý teda predkladám za poslancov pána Fecka, pani Mezenskú a pána Hubu, jedná sa o tieto tri body, ako som spomenul:
- zabránenie drobeniu majetku,
- zavedenie predkupného práva a
- určenie zodpovednosti za správu funkcií v pozemkových spoločenstvách do tej miery, aby táto zodpovednosť bola dotiahnutá do povinnosti nahradiť spôsobenú škodu.
Tieto tri body sú podstatou, verím, že sú v záujme všetkých majiteľov podielov v pozemkových spoločenstvách, verím, že sú v záujme všetkých občanov, pretože jedná sa o spoločenstvá, ktoré spravujú nie čosi, čo je skryté za platom, ale doslova sa jedná o správu našej krajiny, ktorú máme denne pred očami, a preto musíme mať záujem, aby táto správa bola funkčná, múdra a aby spôsobovala prospech podielnikom, ale aj nám všetkým a zabraňovala škodám. Toľko v úvodnom slove.
Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tejto novely.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona pod tlačou 1510. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán spolupredkladateľ, pán spravodajca a prítomní poslanci, dovoľte mi krátko vysloviť podporu ako spolupredkladateľke tohto návrhu zákona. Považujem tento zákon spolu so súborom predkladaných veľmi jednoduchých, systémových a účinných opatrení za súbor opatrení a riešení, ktoré majú apolitický rozmer, a som presvedčená, že ak sa tento návrh zákona prijme, tak bude účelne vplývať na to, čo potrebujeme v pozemkových spoločenstvách riešiť, a to naozaj je potreba sceľovania lesných a poľnohospodárskych pozemkov, zamedzenie ich ďalšieho drobenia a zároveň potrebujeme riešiť sprehľadnenie, korekciu a úpravu vzájomných vzťahov vnútri pozemkových spoločenstiev medzi jednotlivými podielnikmi, medzi jednotlivými členmi týchto pozemkových spoločenstiev.
Ja som presvedčená, že hlavne zavedením inštitútu právnej zodpovednosti pre zástupcov pozemkového spoločenstva pre predsedu a jeho zástupcu dokážeme prostredníctvom prijatého zákona a zosobnenia prípadnej škody riešiť mnohé sťažnosti a podnety nespokojných členov pozemkových spoločenstiev, ktorí, žiaľ, pri uplatnení nárokov, pri uplatnení vznesených výhrad voči správe pozemkového spoločenstva majú dnes zviazané ruky.
Som presvedčená, že prijatím tohto inštitútu právnej zodpovednosti a zosobnenia škody zástupcom pozemkových spoločenstiev dokážeme mnohé konkrétne podnety členov spoločenstiev, oprávnené podnety, riešiť a hlavne prijatým opatrením im aj zamedziť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážení kolegovia, dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov predložil návrh, ktorým sa napriek predchádzajúcej novele zákona, sme sa k nej predsa len vrátili a všimli sme si totižto, že sa opomenuli isté veci a ja si ich dovolím teda prečítať v tomto návrhu, ktorým vlastne sa pokúšame o doplnenie tohto zákona.
Chceme, aby sme, a teda textácia je takáto, aby sme v čl. I zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, sa mení a doplnil takto:
V čl. I § 12 sa za odsek 7 doplní odsek 8, ktorý znie nasledovne:
"(7) Ustanovenia § 10 sa použijú primerane aj na referendum konané podľa osobitného predpisu."
Čl. II
"Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2015."
Dovoľte mi teda odôvodnenie a podrobnejšie, aby som vám predložil. V čl. I tohto zákona sa rieši inštitút politickej reklamy. Predkladaný návrh zákona má za cieľ regulovať politickú reklamu aj pri referende, pretože zákonodarca pri prijímaní tzv. volebných kódexov túto problematiku opomenul. Potreba takejto úpravy sa javí najmä zastávajúceho naznačeného trendu používania referenda ako politického nástroja na presadenie svojich politických záujmov. Takáto snaha nemusí byť z povahy veci zlým prostriedkom, avšak je potrebné ju regulovať. Je iste nemenným trendom v zákonodarnom zbore upravovať veci ex post, teda po tom, ako nastanú. Avšak úlohou zákonodarcu je predovšetkým regulácia vzťahov budúcich, teda úprava a regulácia problémov ešte pred tým, ako nastanú, vzniknú.
Riešenie krízových situácií spätne by malo byť výnimkou, nie pravidlom. Predkladaný návrh zákona cez legislatívny odkaz na už upravenú politickú reklamu pri volebnej kampani vo voľbách do Národnej rady či Európskeho parlamentu reguluje politickú reklamu pri konaní referenda. Slovné spojenie "sa použijú primerane" poskytuje priestor pre aplikáciu takejto úpravy na inštitút referenda so všetkými jeho osobitnosťami. Napríklad za politickú stranu pri referende možno v zmysle primeranej aplikácie považovať petičný výbor či koalíciu strán, ktorá navrhla uznesenie Národnej rady o návrhu na vyhlásenie referenda. Rovnako zostáva zachovaný priestor pre Rozhlas a televíziu Slovenska na reguláciu, resp. pripomienkovanie obsahu reklamy po etickej stránke v súlade s osobitnými právnymi predpismi.
Prekladaný návrh zákona má za cieľ zvýšiť povedomie občanov, a to vo vzťahu k referendu, výkonu volebného práva ako takého a demokracii samotnej. Je úlohou štátu, ako aj právneho poriadku štátu vychovávať svojich občanov k zodpovednosti za spoločnosť. Štát samotný, a to aj cez umožnenie regulácie politickej reklamy, pričom referendum nie je výnimkou, to má robiť. Okamih, kedy sa občan môže rozhodnúť o referendových otázkach, teda pri hlasovaní v referende, je spolu s takýmto okamihom pri voľbách azda jedným z najesencionálnejších prejavov demokracie samotnej.
Predkladaný návrh zákona nemožno označiť za populistický či iným spôsobom šitý na mieru pre jeden či druhý subjekt pôsobiaci na politickej scéne. Jeho aplikácia zabezpečí občanovi povedzme informácie a priestor na úvahu, ktorú reklama, aj politická, z povahy veci ponúka. Koniec koncov to je účelom reklamy: prinútiť občana uvažovať a rozhodnúť sa, samozrejme, že inzerent predpokladá pozitívne rozhodnutie vo vzťahu k svojej inzercii. To však nijakým spôsobom neobmedzuje občana rozhodnúť sa i negatívne. Vonkoncom s predkladaným návrhom zákona nemožno vykladať akési odporúčanie pre občana, ako hlasovať o referende, to zákonodarca azda okrem apelu na zodpovednosť robiť nesmie a ani nerobí.
Rozhlas a televízia Slovenska je verejnoprávne médium, na ktorého financovaní sa podieľa občan nielen nepriamo prostredníctvom štátneho rozpočtu, ale i priamo prostredníctvom koncesionárskych poplatkov. Teda je možné legitímne očakávať, že Rozhlas a televízia Slovenska bude plniť vo vzťahu k občanovi i takúto úlohu, poskytovať priestor pre možnosť reklamy, ergo informáciu o referende. Predkladaný návrh zákona nekladie pre Rozhlas a televíziu Slovenska nijak obzvlášť náročnú úlohu, keďže finančné zaťaženie nesie politický subjekt, ktorý má záujem na reklame.
Čo sa týka účinnosti, dávame návrh od 1. júla 2015. Zákonodarca zvolil tento dátum účinnosti preto, aby nadobudla účinnosť ako ostatné volebné kódexy, ktoré prijala Národná rada Slovenskej republiky minulý rok. Teda celý balík by vstúpil do účinnosti v jednom okamihu ako komplexná právna úprava.
Navrhovaný návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, aj inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predkladaný návrh zákona nemá finančný, ekonomický a environmentálny vplyv, vplyv na zamestnanosť ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona na základe odkazu na ustanovenia upravujúce politickú reklamu počas volebnej kampane pri voľbách do Národnej rady a Európskeho parlamentu reguluje, resp. vytvára regulačný rámec i pre politickú reklamu v prípade referenda.
Samozrejme, že disponujeme dokladom od ministerstva financií, keď sa ministerstvo financií vlastne vyjadrilo k nárokom na štátny rozpočet, to je tak, ako som predniesol, v dôvodovej správe nezakladá žiadne nároky, a teda apelujem na poslancov, hlavne poslancov SMER-u, aby pri hlasovaní zohľadnili to, že pri príprave vládneho návrhu zákona zabudli na riešenie referenda, aby sa táto chyba napravila a aby sa ucelený volebný kódex vlastne mohol aplikovať od dátumu 1. júla 2015.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o volebnej kampani.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Tak ako už bolo uvedené, zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení... Stačí.
Otváram rozpravu k tomto bodu. (Reakcia z pléna a smiech v sále.) A, pardon.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, celkom iste registrujete, že tento zákon je takpovediac "never ending story", ja som sľúbil a povedal, že ja sa s ním vrátim do parlamentu, čiže ho opätovane predkladáme spolu s kolegami.
A tá základná myšlienka, v krátkosti zopakujem, je tá, aby sme umožnili deťom do školy bezpečnú a slušnú dopravu, tak ako to existuje v mnohých vyspelých krajinách. A ten systém dopravný je zabezpečený prostredníctvom školských autobusov. Autobusov, ktoré majú špeciálne označenie, ktoré vozia deti jednak na školské vyučovanie a domov zo školského vyučovania, alebo prípadne ich rozvážajú pri iných akciách, ktoré sa uskutočňujú s deťmi, či už idú na výlet, alebo na nejakú inú povedzme spoločensko-kultúrnu akciu.
Dôvod, pre ktorý to predkladáme, je ten, aby sme zaistili pre deti jednak naozaj bezpečnú dopravu a jednak aj slušnú dopravu. Pretože dnes zo skúseností viacerí z nás vedia, že pri doprave domov zo školy sa deti častokrát stretávajú v autobusoch s ľuďmi, ktorých vystupovanie je prinajmenšom spoločensky nevhodné, teda aby som to povedal úplne na rovinu, ktorí bežne používajú vulgárne vyjadrenia, a neraz aj v tom autobuse sú v stave pomerne vysokého ovplyvnenia alkoholom. Čiže to sú, myslím si, že dostatočné dva dôvody.
A tretí dôvod je k tomu, je ten, aby sme jednoducho pomohli riešeniu problému, ktorý na Slovensku existuje, a to je, že na Slovensku pre takú malú krajinu máme veľmi veľa škôl a z tých škôl je veľa škôl málotriednych. Samozrejme, že súvisí to aj s geografickou štruktúrou krajiny, pretože je tu veľa hôr, veľa dolín, takže tá dochádzka do školy častokrát nie je jednoduchá. Ale tie málotriedne školy alebo neplnoorganizované školy sú výrazný výdavok štátu. Keby som chcel urobiť porovnanie, tak k počtu obyvateľov Slovensko má dvojnásobok základných škôl ako napríklad také Slovinsko. A to určite nie je malý výdavok. Týmto spôsobom by sa dalo jednoducho motivovať starostov obcí a vôbec obecné zastupiteľstvá, aby sa združili a aby jednoducho niektoré školy prestali existovať a bola spoločná škola.
Viete, problém financovať tieto malé školy je veľký a možno ste zaregistrovali, lebo sme tu mali v prvom čítaní vládnu predlohu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa viacero zákonov, ale je to uvedené ako hlavne zákon školský, teda o výchove a vzdelávaní, zákon č. 245/2008, a tam je jedna časť, ktorá hovorí o tom, že umožní sa spájať v málotriednych školách všetky triedy. Doteraz tá možnosť bola odôvodnene len taká, že keď, tak sa spájal prvý s tretím a druhý so štvrtým ročníkom z toho dôvodu, aby sa nespájali triedy, ktoré sú veľmi blízko seba, čo sa týka obsahu učiva, aby sa to jednoducho nemiešalo, teraz sa to umožní podľa tejto predlohy všetky triedy málotriednej školy spojiť. Čiže istým spôsobom, samozrejme, že to čosi ušetrí, pretože miesto dvoch učiteľov, čo je v tomto prípade najvyšší náklad, mimochodom, náklady na zabezpečenie výučby na pedagógov z tej celej sumy, vôbec aj v iných školách, dohromady robia asi 85 %. Len zvyšných 15 % je na energie a na ostatné školské výdavky. Čiže mzdové náklady sú najvyššie. Ja viem, že šetriť treba, ale táto cesta podľa mňa nie je dobrá, nie je dobrá, pretože vedie vlastne k zníženiu kvality výučby, keď budete mať všetky triedy pospájané dokopy, tak určite to nie je dobrá cesta a pripomína mi to tak situáciu výučby na slovenských obciach v 19. storočí.
A ja som presvedčený, že jednoducho treba redukovať počet škôl, áno, sú to častokrát neefektívne výdavky, ale tá cesta, o ktorej si myslím, že je dobrá, je cesta motivačná, ktorá ich navedie. A školské autobusy sú jedna z tých ciest, pretože v tomto návrhu zákona sa hovorí o tom, že na zriadenie školského autobusu by štát prispieval a, samozrejme, nechcem, aby to bol nejaký veľký výdavok jednoročný, preto ten rozbeh školských autobusov je naplánovaný na päť rokov. Postupne od 1. januára budúceho roku by začal výdavok a ročný výdavok štátu, predpokladáme, 7 mil. eur, to z hľadiska rozpočtu určite nie je čiastka, ktorá by takpovediac zarazila klin do nášho rozpočtu, a myslím si, že pre naše deti, pre ich vzdelávanie, pre kvalitu vzdelávania, ale aj pre bezpečnosť a slušné prostredie stojí za to. Čiže navrhujeme, aby sa tie výdavky delili medzi štát a obec, ktorá sa rozhodne zriadiť.
No a potom sú tam opatrenia uvedené v tom zákone, ktoré jednoducho zabezpečia to, aby to fungovalo naozaj v prvom rade pre deti. Lebo, žiaľbohu, musím povedať, že na Slovensku sa často stáva, že keď sa čosi urobí, zriadi, tak v konečnom dôsledku neraz sa stáva, že ten pôvodný cieľ, pre koho to je určené, sa stratí a na všeličo iné sa používa.
Čiže toto je návrh, ja sa domnievam, že aj keď teraz nie som až taký veľký optimista, že bude schválený, som presvedčený, že raz príde doba, keď k tomuto návrhu sa poslanecká snemovňa vráti, a možno v inej podobe, ale systém školských autobusov zavedie tak, ako to funguje vo väčšine kultúrnych krajín.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1513). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.