Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, veľa občanov na Slovensku vníma situáciu ohľadne vymožiteľnosti práva a konaní kontrolných a represívnych orgánov ako nedostatočnú. Je to už dávnejšie spôsobené tým, že pri každej výmene vlády sa určitým spôsobom vymieňajú aj niektoré riadiace zložky daných orgánov, ale sú dosadené tendenčne, ako sa povie, svojimi ľuďmi. Preto v mnohých takých prípadoch tam, kde by sa malo konať, sa nekoná a tam, a kde sa koná, tak sa to snažia zase ututlať a, naopak, niekde sa nekoná vôbec. Jednou z takýchto oblastí je aj Policajný zbor.
Policajného prezidenta si vymenováva minister vnútra. A, nebudem hovoriť nič tajné, je to verejné tajomstvo, samozrejme, dá si tam vždy každý svojho človeka, aby mohol určitým spôsobom asi určité veci, pravdepodobne, ovládať.
Na to, aby k takýmto negatívnym javom nedochádzalo, pripravili sme návrh zákona, ktorým sa snažíme odpolitizovať nomináciu prezidenta Policajného zboru. A to je vlastne aj hlavným cieľom tohto zákona.
Okrem toho, samozrejme, cieľom tohto zákona je upraviť aj legislatívne prostredie v oblasti teda policajnej správy tak, aby sa posilnilo postavenie policajného prezidenta a jeho právomoci v služobných veciach vo vzťahu k príslušníkom Policajného zboru.
K posilneniu postavenia a právomocí prezidenta Policajného zboru touto novelou dochádza zavedením nového transparentného mechanizmu jeho menovania a odvolávania, ďalej, vytvorením trojčlennej návrhovej komisie, ktorá okrem zástupcov policajných odborov a akademickej sféry pozostáva aj z bojovníkov proti korupcii a zástupcov občianskej spoločnosti z radov takzvaných bielych vrán, ďalej, presunom kompetencie ho vymenovať z ministra vnútra na vládu Slovenskej republiky, ďalej, stanovením jeho funkčného obdobia vrátane jeho maximálnej dĺžky, aby sa nám nestalo to, že bude presluhovať tak, ako predseda NKÚ, ďalej, zakotvením dôvodov na jeho odvolanie z funkcie priamo do zákona, aby opäť nedochádzalo k svojvoľným zmysleniam si, že teraz si ho niekto odvolá, lebo sa zrazu niečo zmenilo, samozrejme, to obdobie je iné, ako je volebné obdobie Národnej rady, ďalej, vytvorením samostatnej rozpočtovej organizácie z Policajného zboru, napojenej ale na rozpočtovú kapitolu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a vlastného služobného úradu, no a napokon jeho ustanovením do funkcie vedúceho služobného úradu.
Uvedenými opatreniami zároveň dochádza k minimalizácii teda politickej kontroly nad Policajným zborom a jeho prezidentom, ako aj k zavedeniu princípu nezávislej polície do slovenského právneho systému. Je to úplne nový prvok od novembra roku 1989. A máme za to, že je to krok správnym smerom.
Nerobím si nejaké veľké ilúzie o tom, že ak vládna moc potrebuje ovládať políciu, že by sa to za súčasného stavu a za súčasného obsadenia Národnej rady mohlo zmeniť, avšak tento návrh je pripravený a určite bude predložený vždy, keď to pôjde, keď to bude možné, a budem sa snažiť vždy o jeho presadenie a zavedenie do praxe.
V Slovenskej republike sa ďalej javí byť vhodným prostriedkom na dosiahnutie stanoveného cieľa koncentrácia základných organizačných a operatívnych kompetencií v rukách policajného prezidenta alebo teda prezidenta Policajného zboru a umožnenie ich aplikácie bez ingerencie výkonnej moci.
V dôsledku našej úpravy je vo výlučnej právomoci samotného policajného prezidenta vytvoriť takú organizačnú štruktúru Policajného zboru, ktorá umožní efektívne a účelne plniť všetky úlohy, ktoré Policajnému zboru ukladá zákon.
V ďalšom sa v tomto zákone hovorí o tom, že druhým krokom v procese posilnenia nezávislosti a odpolitizovania polície je adekvátna úprava vzťahov na vrchole policajnej organizačnej štruktúry, v rámci ktorej je potrebné vymedziť pozíciu riadiaceho orgánu. V zmysle platnej legislatívy na jej úpravy sú síce útvary a služby Policajného zboru riadené prezidentom Policajného zboru, avšak on sám je podriadený a zodpovedný ministrovi. Okrem toho má minister oprávnenie k prelomeniu pravidla o riadení služieb a útvarov Policajného zboru. Nadriadené postavenie ministra vo vzťahu k prezidentovi Policajného zboru vychádza z kreačnej závislosti, prezidenta Policajného zboru totižto vymenováva a odvoláva doposiaľ minister.
Aby sa dosiahol optimálny stupeň nezávislosti celého Policajného zboru, je rozhodujúce, aby sa vhodným spôsobom modifikovali uvedené vzťahy. Tento cieľ možno dosiahnuť dvoma komplementárnymi úpravami. Na jednej strane dochádza k úprave existujúcich ustanovení § 6 zákona č. 171/1993 Z. z., na strane druhej tu dochádza k doplneniu nových paragrafov, teda § 6a až 6c, ktoré komplexne novým spôsobom upravujú proces menovania a odvolávania prezidenta Policajného zboru.
Jadrom návrhu zákona je trojica nových ustanovení, ktoré menia súčasný politický spôsob obsadzovania funkcie policajného prezidenta. Z teoretického hľadiska sa jedná vlastne o inštitucionálne riešenie obsadzovania vysokých štátnych funkcií, ktorého podstatou je zmena patronážneho modelu na typ, ktorý má bližšie k meritokratickému modelu. Je to, samozrejme, zložité vyjadrenie, ale hovorí sa tým o tom, že politické nominácie by tu mali mať čo najmenší vplyv, tak ako sa snažíme koniec koncov o to my z hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti. Predkladali sme už viacero podobných návrhov zákona, aby nedochádzalo k politickým nomináciám, ale, naopak, aby dochádzalo k transparentným výberovým konaniam a aby sa do funkcií vrcholových a riadiacich dostali ľudia, ktorí sú nezávislí priamo od politiky, možno každý určite sleduje nejakým spôsobom politiku, takže nikto nie je od nej nezávislý, aby nedochádzalo k priamym politickým nomináciám a, samozrejme, tak potom k ovplyvňovaniu a riadeniu určitých spoločností, inštitúcií tendenčným spôsobom a, samozrejme, aj – tak ako sú dneska niektoré výberové konania nastavené tendenčne, aby vyhral vopred vybraný uchádzač alebo vopred dohodnutý –, tak aby k takýmto javom nedochádzalo.
Ako som hovoril, sú tam teda dva spôsoby.
Prvý spôsob, ktorý sa v súčasnosti pri menovaní prezidenta Policajného zboru v plnej miere využíva, je obsadzovanie do funkcie na základe politického rozhodovania a, prirodzene, vytvára vzťahy politickej záväznosti a lojality, pričom podstatou nami navrhovaného modelu je transparentný výberový proces na základe objektívnych kritérií.
Základná kreačná schéma pre funkciu prezidenta Policajného zboru pozostáva z jednoduchého pravidla, prezidenta Policajného zboru vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra. Minister však nemôže vláde navrhnúť kohokoľvek na túto funkciu, keďže je viazaný osobami na zozname príslušných kandidátov, ktorých mu predloží osobitná komisia, ktorá je konštituovaná výhradne na tento účel.
Toľko snáď k úvodu o tomto zákone.
Ešte by som doplnil, že v rámci uvedených zmien je asi najmarkantnejšie badateľná základná myšlienka, z ktorej návrh zákona vychádza aj vo viacerých ďalších bodoch. Touto myšlienkou je koncept racionálnej administratívy, ktorej základom je snaha o optimalizáciu dvoch protichodných prúdov vo verejnej sfére. A teraz citujem zo strany 71 jednej publikácie: „Konflikt medzi univerzálnymi a straníckymi cieľmi je podľa Przeworského zdrojom napätia medzi politikmi a administratívou. Dochádza tak k situácii, keď decízori chcú použiť administratívu na stranícke účely. Uvedená situácia dostáva úradníkov do konfliktných tlakov. Ak administratíva implementuje rozhodnutia vládnucich politikov, potom sa do určitej miery stáva nástrojom konsolidácie straníckych záujmov. Ak je, naopak, administratíva autonómna, tak nie je nástrojom verejnosti na realizáciu verejného záujmu. Ideálna situácia by bola vtedy, ak by administratíva implementovala tie rozhodnutia politikov, ktoré sú vo všeobecnom záujme verejnosti bez toho, aby sa stala nástrojom tých záujmov, ktoré sú čisto stranícke.“ (Sičáková-Beblavá, Ondrušová, Klimovský, Jacko: Teoretické aspekty politicko-administratívnych vzťahov, Bratislava, Ústav verejnej politiky a ekonómie v roku 2010.)
Takže to sú dôvody, racionálne dôvody, samozrejme, aj celá prax, z ktorej sme vychádzali pri návrhu tohto zákona, a novelou tohto zákona by sa mohlo vyriešiť naozaj veľmi veľa vecí a hlavne veľmi veľa vecí pohnúť dopredu. Je nám jasné, že tým, ktorí sú zapletení v rôznych nekalých veciach, tento zákon po vôli nebude. A to potom bude vidno aj z hlasovania. Takže si potom občania Slovenskej republiky budú môcť pozrieť, kto má záujem a kto nemá záujem na tom, aby sa veci skutočne vyšetrovali a nezávisle vyšetrovali. Ďakujem.
