51. schôdza

19.5.2015 - 21.5.2015
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

26.5.2015 o 9:23 hod.

JUDr. Ing.

Miroslav Kadúc

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

9:16

Ján Figeľ
Skontrolovaný text
Nech sa páči, Erika Jurinová.
Skryt prepis

26.5.2015 o 9:16 hod.

Dr. h. c. Ing. PhD.

Ján Figeľ

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:19

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

Ďakujem pekne. No opäť poviem, že s týmto návrhom vysoko súhlasím. Ale sa mi niektoré veci, ktoré si, Ďuro, spomínal, možno nezdali celkom správne. Mne sa, naopak, teda nepáčilo, že si prirovnával práve snahu štátu nejakým spôsobom ovplyvňovať, aby zamestnávatelia prispievali svojim zamestnancom na stravu, k tomu, aby teda sme ešte našli iné oblasti s tým, či aj pri tých oblastiach budeme prispievať. To sa mi nezdá možnože do tejto debaty vhodné. Jednoducho je úzus, myslím, v celej Európe alebo celosvetový je úzus, že zamestnávateľ by mal istým spôsobom prispievať zamestnancovi na stravu.

A rovnako ako nesúhlasíš ty, aj veľa ľudí v sále nesúhlasí so spôsobom, ako si to uzurpoval štát, tak nesúhlasím s tým ani ja. Tiež si myslím, že takto vytvorený štátom garantovaný biznis nie je to správne a veľmi to nepomôže ani zamestnávateľom, ani zamestnancom.

Na druhej strane rozprávala som sa s niektorými zamestnancami, ktorým zamestnávateľ vytvoril priestor na odmietnutie používania gastrolístkov práve preto, že je to naozaj veľká námaha pre samotného zamestnávateľa, a dal možnosť kupovať si teplé jedlo vo vybranej firme. Proste nosia im tam obedy. Tí zamestnanci nie sú s tým spokojní, oni napríklad veľmi by chceli inú možnosť stravovania, ale naozaj tá iná možnosť môže byť aj v tom, že budú mať jednoducho peniaze pri svojich výplatách navyše a nebudú sa im dávať gastrolístky, ktoré vytvárajú ďalší biznis pre ľudí, ktorí tým nijakým spôsobom neprispejú k dobru práve toho zamestnanca. Znova zopakujem, že môžu si to dnes vymeniť aj za alkohol a cigarety. Je to fakt. Ďakujem pekne.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.5.2015 o 9:19 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

9:19

Ján Figeľ
Skontrolovaný text
S reakciou na faktické, nech sa páči, Juraj Droba.
Skryt prepis

26.5.2015 o 9:19 hod.

Dr. h. c. Ing. PhD.

Ján Figeľ

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:20

Juraj Droba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

Ďakujem kolegom, ktorí zo širokého spektra strán tento návrh podporujú. Vážim si to. A mám pocit, že je to naozaj zdravý sedliacky rozum, veľmi jednoduchá matematika, ktokoľvek sa nad tým trošku zamyslí, tak je mu celkom zrejmé, že tento biznis v poriadku nie je. Náš návrh s kolegom Kadúcom je úplne ho zrušiť. Ale vieme si predstaviť aj iné alternatívy v prípade, že nebude politická vôľa na toto opatrenie, a druhým krokom tak bude minimálne dať možnosť slobodného výberu zamestnanca, či tie gastrolístky chce alebo nechce, tomu, kto ich bude chcieť, tak ich zamestnávateľ bude naďalej vo forme smiešnych farebných papierikov odovzdávať a ten, kto ich nebude chcieť, tak dostane adekvátnu čiastku nezdanenú, nezdaniteľnú ku mzde v hotovosti a sám si rozhodne vlastnou hlavou, či ich použije na jedlo, pitie alebo čokoľvek iné. Rozhoduje tak človek o svojich peniazoch, nie je to darček z nebies ani darček od zamestnávateľa, sú to jeho peniaze, ktoré si zarobil.
Ja ešte poviem takú humornú epizódu. Asi pred mesiacom, keď už tento návrh bol na stole, tak mi volala veľmi sympatická dáma. A keďže som ako majiteľ firmy evidovaný v obchodnom registri, tak volala do mojej firmy. A chcela mi ponúknuť a predať gastrolístky. Potom som jej povedal, že ja som Juraj Droba, lebo ona si pýtala môjho kolegu. A ona na to zareagovala slovami: „Aha, vy ste ten Droba.“ Takže sme sa dobre pobavili, ale zobrala to s humorom, samozrejme, lístky mi už ďalej neponúkala a bral som to tak, že bola slušná a korektná.

Len hovorím ešte to, čo povedal kolega Hlina, že naozaj netreba žiadne diplomy z jadrovej fyziky, keď je veľmi jednoduché vytlačiť papieriky a potom sú už len pekné a šikovné obchodné zástupkyne, ktoré ich budú predávať.

Takže chcem vám poďakovať za to, že podporíte tento návrh zákona.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.5.2015 o 9:20 hod.

Mgr. MBA M.A.

Juraj Droba

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

9:20

Ján Figeľ
Skontrolovaný text

Ďakujem pekne.

Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Chcem sa spýtať navrhovateľov, či sa chcú vyjadriť k rozprave. (Reakcia navrhovateľov.)

Pán kolega Kadúc, nech sa páči, v záverečnom stanovisku.

Skryt prepis

26.5.2015 o 9:20 hod.

Dr. h. c. Ing. PhD.

Ján Figeľ

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie 9:23

Miroslav Kadúc
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi ako navrhovateľovi využiť to právo a vystúpiť v záverečnom slove veľmi krátko a v zásade len zosumarizovať to, čo sme hovorili s kolegom Drobom, ale aj so všetkými vami, ktorí sa zapojili do diskusie.

A veľmi ma teší, že to bol aj jeden vládny poslanec, ktorý povedal, že plus-mínus je to nezmysel, gastrolístky.

Takže stručne. V súčasnej podobe, v akej sú gastrolístky, sú tie lístky úplne nadbytočné. Nepomáhajú nikomu, nepomáhajú zamestnancom, zamestnávateľom, reštauráciám, stravovacím zariadeniam, pomáhajú štyrom subjektom rovnakého druhu a to sú gastrofirmy, ktoré tieto gastrolístky emitujú a ktoré neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu, iba vytlačia gastrolístky a predajú ich, nič iné to nie je. A na tomto veľmi jednoduchom biznise, nie obchode, biznise tieto firmy zarábajú alebo sťahujú, zjednodušene, peniaze od zamestnávateľov v podobe 3 % z ceny gastrolístka, od gastrozariadení v podobe 6, 7, 8 %. V konečnom dôsledku sa bavíme pri jednom gastrolístku o plus-mínus 10 % z ceny gastrolístka. Toto je suma, o ktorú prichádzajú zamestnanci. A prichádzajú o ňu aj stravovacie zariadenia. Práve preto, keďže vidíme v tomto absolútne, že je to totálny nezmysel, že je to naozaj nadbytočnosť, ktorá nepatrí do nášho právneho poriadku, nemá ten význam, ktorý má mať, navrhujeme to zrušenie, ale, ako avizoval Ďuro Droba, my tuto nekončíme, ideme ďalej, pretože takéto nezmysly, aké máme v právnom poriadku, tam nemajú čo robiť. A my sa ich budeme pokúšať či už v rámci klubu OĽaNO alebo s jednotlivými kolegami z iných opačných strán zrušiť alebo pozmeniť tak, aby boli na prospech každému alebo väčšine občanov našej krajiny. A myslím si, že takéto opatrenie, takúto praktickú pomoc si ľudia tejto krajiny nepochybne zaslúžia. Preto budem rád, ak tento návrh podporíte čím viac, tým lepšie. A určite tak môžeme pomôcť občanom. Takže ďakujem za akýkoľvek pozitívny hlas a, ako som povedal, týmto nekončíme a ideme ďalej.

Skryt prepis

Vystúpenie

26.5.2015 o 9:23 hod.

JUDr. Ing.

Miroslav Kadúc

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 9:25

Ján Figeľ
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

Ďakujem pekne.

Chce sa vyjadriť k rozprave pani spravodajkyňa? (Reakcia spravodajkyne.) Nie je tomu tak.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Tento návrh je uvedený pod tlačou 1526 a návrh na jeho pridelenie do výborov je v rozhodnutí č. 1536.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Igorovi Hraškovi, aby za skupinu poslancov tento návrh uviedol.

Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

26.5.2015 o 9:25 hod.

Dr. h. c. Ing. PhD.

Ján Figeľ

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

9:26

Igor Hraško
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, veľa občanov na Slovensku vníma situáciu ohľadne vymožiteľnosti práva a konaní kontrolných a represívnych orgánov ako nedostatočnú. Je to už dávnejšie spôsobené tým, že pri každej výmene vlády sa určitým spôsobom vymieňajú aj niektoré riadiace zložky daných orgánov, ale sú dosadené tendenčne, ako sa povie, svojimi ľuďmi. Preto v mnohých takých prípadoch tam, kde by sa malo konať, sa nekoná a tam, a kde sa koná, tak sa to snažia zase ututlať a, naopak, niekde sa nekoná vôbec. Jednou z takýchto oblastí je aj Policajný zbor.

Policajného prezidenta si vymenováva minister vnútra. A, nebudem hovoriť nič tajné, je to verejné tajomstvo, samozrejme, dá si tam vždy každý svojho človeka, aby mohol určitým spôsobom asi určité veci, pravdepodobne, ovládať.

Na to, aby k takýmto negatívnym javom nedochádzalo, pripravili sme návrh zákona, ktorým sa snažíme odpolitizovať nomináciu prezidenta Policajného zboru. A to je vlastne aj hlavným cieľom tohto zákona.

Okrem toho, samozrejme, cieľom tohto zákona je upraviť aj legislatívne prostredie v oblasti teda policajnej správy tak, aby sa posilnilo postavenie policajného prezidenta a jeho právomoci v služobných veciach vo vzťahu k príslušníkom Policajného zboru.
K posilneniu postavenia a právomocí prezidenta Policajného zboru touto novelou dochádza zavedením nového transparentného mechanizmu jeho menovania a odvolávania, ďalej, vytvorením trojčlennej návrhovej komisie, ktorá okrem zástupcov policajných odborov a akademickej sféry pozostáva aj z bojovníkov proti korupcii a zástupcov občianskej spoločnosti z radov takzvaných bielych vrán, ďalej, presunom kompetencie ho vymenovať z ministra vnútra na vládu Slovenskej republiky, ďalej, stanovením jeho funkčného obdobia vrátane jeho maximálnej dĺžky, aby sa nám nestalo to, že bude presluhovať tak, ako predseda NKÚ, ďalej, zakotvením dôvodov na jeho odvolanie z funkcie priamo do zákona, aby opäť nedochádzalo k svojvoľným zmysleniam si, že teraz si ho niekto odvolá, lebo sa zrazu niečo zmenilo, samozrejme, to obdobie je iné, ako je volebné obdobie Národnej rady, ďalej, vytvorením samostatnej rozpočtovej organizácie z Policajného zboru, napojenej ale na rozpočtovú kapitolu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a vlastného služobného úradu, no a napokon jeho ustanovením do funkcie vedúceho služobného úradu.
Uvedenými opatreniami zároveň dochádza k minimalizácii teda politickej kontroly nad Policajným zborom a jeho prezidentom, ako aj k zavedeniu princípu nezávislej polície do slovenského právneho systému. Je to úplne nový prvok od novembra roku 1989. A máme za to, že je to krok správnym smerom.

Nerobím si nejaké veľké ilúzie o tom, že ak vládna moc potrebuje ovládať políciu, že by sa to za súčasného stavu a za súčasného obsadenia Národnej rady mohlo zmeniť, avšak tento návrh je pripravený a určite bude predložený vždy, keď to pôjde, keď to bude možné, a budem sa snažiť vždy o jeho presadenie a zavedenie do praxe.
V Slovenskej republike sa ďalej javí byť vhodným prostriedkom na dosiahnutie stanoveného cieľa koncentrácia základných organizačných a operatívnych kompetencií v rukách policajného prezidenta alebo teda prezidenta Policajného zboru a umožnenie ich aplikácie bez ingerencie výkonnej moci.

V dôsledku našej úpravy je vo výlučnej právomoci samotného policajného prezidenta vytvoriť takú organizačnú štruktúru Policajného zboru, ktorá umožní efektívne a účelne plniť všetky úlohy, ktoré Policajnému zboru ukladá zákon.

V ďalšom sa v tomto zákone hovorí o tom, že druhým krokom v procese posilnenia nezávislosti a odpolitizovania polície je adekvátna úprava vzťahov na vrchole policajnej organizačnej štruktúry, v rámci ktorej je potrebné vymedziť pozíciu riadiaceho orgánu. V zmysle platnej legislatívy na jej úpravy sú síce útvary a služby Policajného zboru riadené prezidentom Policajného zboru, avšak on sám je podriadený a zodpovedný ministrovi. Okrem toho má minister oprávnenie k prelomeniu pravidla o riadení služieb a útvarov Policajného zboru. Nadriadené postavenie ministra vo vzťahu k prezidentovi Policajného zboru vychádza z kreačnej závislosti, prezidenta Policajného zboru totižto vymenováva a odvoláva doposiaľ minister.
Aby sa dosiahol optimálny stupeň nezávislosti celého Policajného zboru, je rozhodujúce, aby sa vhodným spôsobom modifikovali uvedené vzťahy. Tento cieľ možno dosiahnuť dvoma komplementárnymi úpravami. Na jednej strane dochádza k úprave existujúcich ustanovení § 6 zákona č. 171/1993 Z. z., na strane druhej tu dochádza k doplneniu nových paragrafov, teda § 6a až 6c, ktoré komplexne novým spôsobom upravujú proces menovania a odvolávania prezidenta Policajného zboru.
Jadrom návrhu zákona je trojica nových ustanovení, ktoré menia súčasný politický spôsob obsadzovania funkcie policajného prezidenta. Z teoretického hľadiska sa jedná vlastne o inštitucionálne riešenie obsadzovania vysokých štátnych funkcií, ktorého podstatou je zmena patronážneho modelu na typ, ktorý má bližšie k meritokratickému modelu. Je to, samozrejme, zložité vyjadrenie, ale hovorí sa tým o tom, že politické nominácie by tu mali mať čo najmenší vplyv, tak ako sa snažíme koniec koncov o to my z hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti. Predkladali sme už viacero podobných návrhov zákona, aby nedochádzalo k politickým nomináciám, ale, naopak, aby dochádzalo k transparentným výberovým konaniam a aby sa do funkcií vrcholových a riadiacich dostali ľudia, ktorí sú nezávislí priamo od politiky, možno každý určite sleduje nejakým spôsobom politiku, takže nikto nie je od nej nezávislý, aby nedochádzalo k priamym politickým nomináciám a, samozrejme, tak potom k ovplyvňovaniu a riadeniu určitých spoločností, inštitúcií tendenčným spôsobom a, samozrejme, aj – tak ako sú dneska niektoré výberové konania nastavené tendenčne, aby vyhral vopred vybraný uchádzač alebo vopred dohodnutý –, tak aby k takýmto javom nedochádzalo.
Ako som hovoril, sú tam teda dva spôsoby.

Prvý spôsob, ktorý sa v súčasnosti pri menovaní prezidenta Policajného zboru v plnej miere využíva, je obsadzovanie do funkcie na základe politického rozhodovania a, prirodzene, vytvára vzťahy politickej záväznosti a lojality, pričom podstatou nami navrhovaného modelu je transparentný výberový proces na základe objektívnych kritérií.

Základná kreačná schéma pre funkciu prezidenta Policajného zboru pozostáva z jednoduchého pravidla, prezidenta Policajného zboru vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra. Minister však nemôže vláde navrhnúť kohokoľvek na túto funkciu, keďže je viazaný osobami na zozname príslušných kandidátov, ktorých mu predloží osobitná komisia, ktorá je konštituovaná výhradne na tento účel.
Toľko snáď k úvodu o tomto zákone.

Ešte by som doplnil, že v rámci uvedených zmien je asi najmarkantnejšie badateľná základná myšlienka, z ktorej návrh zákona vychádza aj vo viacerých ďalších bodoch. Touto myšlienkou je koncept racionálnej administratívy, ktorej základom je snaha o optimalizáciu dvoch protichodných prúdov vo verejnej sfére. A teraz citujem zo strany 71 jednej publikácie: „Konflikt medzi univerzálnymi a straníckymi cieľmi je podľa Przeworského zdrojom napätia medzi politikmi a administratívou. Dochádza tak k situácii, keď decízori chcú použiť administratívu na stranícke účely. Uvedená situácia dostáva úradníkov do konfliktných tlakov. Ak administratíva implementuje rozhodnutia vládnucich politikov, potom sa do určitej miery stáva nástrojom konsolidácie straníckych záujmov. Ak je, naopak, administratíva autonómna, tak nie je nástrojom verejnosti na realizáciu verejného záujmu. Ideálna situácia by bola vtedy, ak by administratíva implementovala tie rozhodnutia politikov, ktoré sú vo všeobecnom záujme verejnosti bez toho, aby sa stala nástrojom tých záujmov, ktoré sú čisto stranícke.“ (Sičáková-Beblavá, Ondrušová, Klimovský, Jacko: Teoretické aspekty politicko-administratívnych vzťahov, Bratislava, Ústav verejnej politiky a ekonómie v roku 2010.)

Takže to sú dôvody, racionálne dôvody, samozrejme, aj celá prax, z ktorej sme vychádzali pri návrhu tohto zákona, a novelou tohto zákona by sa mohlo vyriešiť naozaj veľmi veľa vecí a hlavne veľmi veľa vecí pohnúť dopredu. Je nám jasné, že tým, ktorí sú zapletení v rôznych nekalých veciach, tento zákon po vôli nebude. A to potom bude vidno aj z hlasovania. Takže si potom občania Slovenskej republiky budú môcť pozrieť, kto má záujem a kto nemá záujem na tom, aby sa veci skutočne vyšetrovali a nezávisle vyšetrovali. Ďakujem.

Skryt prepis

26.5.2015 o 9:26 hod.

Ing.

Igor Hraško

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 9:26

Ján Figeľ
Skontrolovaný text

Ďakujem pekne.

Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Mariánovi Kovačócymu, aby predniesol stanovisko. Nech sa páči.

Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

26.5.2015 o 9:26 hod.

Dr. h. c. Ing. PhD.

Ján Figeľ

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

9:37

Marián Kovačócy
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

Skončil som. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Skryt prepis

26.5.2015 o 9:37 hod.

Ing.

Marián Kovačócy

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom