51. schôdza

Ďakujem. Ja uvediem možno niekoľko podporných faktov, aby sme sa nebavili o tom, že toto je v rámci Rakúska nejaká zmena, ktorá prišla v poslednom období. Oni sa bavili v Rakúsku o tom od roku 2007, keď to tam schválila vlastne vláda, následne prešlo parlamentom. Čiže už majú evaluáciu niekoľkých volebnými cyklami. A malo to, a ja to asi v záverečnom slove poviem hlbšie, niekoľko významných štatistických dopadov práve do toho segmentu, ako je často meraný vo veku od 18 do 24 alebo od 16 v prípade Rakúska do 24 rokov. Oni robili volebnú reformu a v rámci toho, že umožnili korešpondenčné hlasovanie z akéhokoľvek kúta krajiny a vo všetkých voľbách, umožnili aj toto, vekový cenzus znížili pri aktívnom volebnom práve na šestnásť. A malo to veľmi dobré a blahodarné účinky na volebnú účasť priamo v tomto segmente, ak to porovnáme niekoľko volieb dozadu. A myslím si, že trafili klinec po hlavičke, pretože zo 17-, 18-, 19-percentných účastí tam urobili, keďže je to rátané v percentách, 29-percentnú účasť v segmente 16- až 24-ročných. Oproti zhruba 44-percentnej volebnej účasti iných vekových kategórií u nás sa týmto nevieme veľmi pochváliť, pretože oproti nasledujúcej vekovej kategórii je to zhruba 50 %. Posledné eurovoľby mali účasť u nás 12, 24 až 30, ale len 6 % v segmente 18- až 24-ročných. Chcem poukázať aj na iné príklady a myslím si, že áno, máš pravdu, Igor, je vhodné posunúť tú vekovú hranicu aj z tohto štatistického dôvodu.

Ja nechám na svedomí poslancov, aby o tomto hlasovali. Keď je to ústavný zákon, samozrejme, by som očakával predtým rokovanie s viacerými stranami na túto tému, či je to dobré, či to nie je dobré, kto to podporí, kto to nepodporí.

Ja som svedkom aj opačnej tendencie ako predseda Združenia kresťanských seniorov. Máme často útoky aj opačne, že treba starým zobrať volebné právo. Samozrejme, som proti tomu. Ale sú aj takéto tendencie. Ja viem, že v Číne a v ázijských krajinách (Arménsko, Gruzínsko a tak ďalej), opačne, preferujú starých, kde títo so svojimi skúsenosťami, znalosťami, majú omnoho väčšiu váhu ako tí, ktorí sú mladí. Uznávame, nič nemáme proti mladým, práve opačne, treba im dôverovať, ich podporovať, ťahať do politiky. Ale musia byť aj všestranne vzdelaní, kvalifikovane rozhľadení. Je to veľká skupina, v ktorej skutočne o politike majú málo páru, poznajú taliansky futbal, sto našich spevákov, ale o tom, kto je náš predseda vlády, s touto som sa stretol minule, alebo predseda parlamentu, nemal z nich nikto ani páru. Strieľali úplne mimo. Ale to nespochybňujem, nechávam to, ešte raz, na svedomí.

Trocha ma dráždi to, že stále politici kradnú, kradnú, kradnú, kradnú, no všetkých nás to spochybňuje, a ja sa nepamätám, že by som niečo v taške odtiaľto alebo odniekiaľ odniesol. No minule mi povedal jeden smerák povedal a aj kolegovia z KDH, že: „Už, došľaka, manželky nám hovoria doma, tak konečne doneste to, čo ste ukradli, domov, ešte doteraz ste nič nedoniesli.“ Čiže takto spochybňovať všetkých politikov a hádzať ich do jedného vreca s tým, že kradnú, je neférové a nepravdivé. Mali by sme túto rétoriku opustiť. Ďakujem.
Ja som ešte navrhol v rozprave, aby rodičia s viacerými deťmi mali právo voliť aj za nich, samozrejme, vyskočili potom mnohí na mňa, ale ide tak o budúcnosť ich detí a keď niekto má päť detí, tak by mohol mať nejakú váhu väčšiu ako ten, ktorý nemá žiadne deti. Ďakujem.

Ďakujem pekne za tri podporné faktické poznámky.

A kolegovi Mikloškovi už by som povedal len zopár slov k tomu, že kto podporí a kto to nepodporí. Ja si myslím, že na toto netreba dohodu. Už rokujeme o tom pár týždňov. A každý ten zákon má vo svojej e-mailovej schránke. Dokonca je zaradený aj na webovej stránke. Každý si ho mal možnosť prečítať, preštudovať. Boli predložené tu jasné argumenty, porovnanie s ostatnými vyspelejšími krajinami, neporovnávali sme to s nejakými budhistami a podobne, aj keď možno som teraz zlé slovo použil. Takže ja to nechávam alebo teda nechávame to na slobodnom presvedčení každého poslanca, tak ako je to dané v ústave. Nie je dohoda, že jeden tak povie a ostatní tak budú hlasovať. Tu sa má možnosť každý sám rozhodnúť. Preto si myslím, že netreba žiadne dohody.
No a k tomu, že sa tu kradne a že sa to používa. Tak ja som ani raz nepoužil vo svojom prejave, kolega Mikloško, to, že sa tu kradne. Ak ste reagovali na mňa, tak ste mohli reagovať na mňa, ale ja som toto nepoužil. Ale v prípade teda, že ste to použili ako reakciu na môj príspevok, tak vám poviem jedno, že všetci ľudia na Slovensku hovoria, že sa tu rozkráda a sa tu aj rozkrádalo, nielen za tejto vlády, ale aj za minulých vlád. Len, samozrejme, dôležitá je tá miera toho, kedy sa bezbreho a už kedy sa to ešte v únosnej miere robí, ale kradnutie je kradnutie stále. Nie je to o tom, že ste to urobili vy, ale o tom, že sa nepoukázalo na to, kde sa kradlo, že ste sa nepričinili o to, naopak, že sa o to pričinilo, že sa zahlasovalo za nejaký zákon, ktorý umožnil rozkrádanie, samozrejme, v medziach zákona, pretože mnohí sa tu ohŕňajú tým, že: „No však podajte trestné oznámenie.“ Nie, tu sa schváli zákon, na základe ktorého sa takto rozkráda, tendenčne sa prideľujú zákazky a podobné záležitosti. A toto je ten neduh, ktorý by sme mali odstrániť. A tí mladí ľudia budú tak rozhodovať o svojej vlastnej budúcnosti. Oni by mali sa k tomu vyjadriť a mať možnosť na to.

Ďakujem. Svojím postavením sa sem som dal najavo, že sa chcem vyjadriť k rozprave. Keďže zaznelo viacero podporných stanovísk a niektoré z nich boli akcentované, budem sa snažiť zhrnúť tie podporné argumenty. A môžem sa vyjadriť k niektorým z nich. Alebo ich uviedol iba jeden pán poslanec možno takým spochybňujúcim tónom,.

Ja som zachytil, Jožko Mikloško, ten tvoj nápad s tým superhlasom. A práve táto mladá generácia hráva takú hru, ktorá sa volá Mafia. A tam je jedna taká postava na prepožičané meno Mečiar, pričom tá má vždycky dva hlasy. Takže by som veľmi nerád išiel po takomto nejakom moderátorskom mostíku, že by niekto získaval dva hlasy. Ale, kľudne, možnože niekde s tým uspeješ. To, že ľudia, absolvovali povinnú školskú dochádzku, a je to obžaloba nášho školského systému a vzdelávacieho systému, napriek tomu, že desať rokov strávia v povinnej školskej dochádzke a strieľajú stále mimo toho a nevedia to, čo si ty spomínal, kto je predseda vlády alebo v ostatných funkciách, je myslím si, obžaloba tam, lebo ešte sú aj v procese priameho toho hodnotenia, keď niečo vedia alebo nevedia, tá evaluácia prechádza hneď. Čiže ich tí učitelia skúšajú a možnože tuto je to jedným z možných veľmi rýchlych zhodnotení toho, čo tie školy vlastne učia.
A to, čo si spomínal, ja neviem ja som to tiež zachytil v diskusii, podľa mňa to bol dosť taký falošný tón pri tejto téme, že mali by sme tak odoberať hlasy seniorom. Nemali by sme celkom nabiehať pri akejkoľvek téme, ktorá má možnú realizačnú bázu, že sa teda môže stať na Slovensku nejaká zmena, napríklad že znížime vek aktívneho volebného práva, s nejakou úplne vyšinutou proste témou. Ja neviem, odkiaľ sa berie nápad, že ukončíme aktívne volebné právo arbitrárne 65. rokom života, pretože ja poznám aj ľudí, ktorí dosahujú omnoho vyšší vek a sú, ako sa tak írečito hovorí, čiperní. A často by som tohto človeka nevymenil, ak by mi mal radiť alebo mal by som sa ho pýtať na všeobecný rozhľad, aj s nejakým 25- alebo 35 ročným človekom. Takže toto do tejto témy nie je celkom dobré hovoriť. A škoda, že si to pri komentovaní spomenul.
Päť pohľadov, prečo je to dobré urobiť, je. A ja ich zhrniem. A týmto by som chcel poprosiť o podporu návrhu.

Najviac tu zaznievalo to, že keď už sme urobili zodpovednostnú bázu detí v tomto prípade, lebo to je až 14 rokov pri trestnoprávnej zodpovednosti, tak by bolo, a ja to poviem teda na plné ústa, minimálne spravodlivé, a to je jeden z tých prvých dôvodov, trošička narovnať ten zodpovednostný a spravodlivý moment, že keďže sú vo veku od štrnásť rokov zodpovední, mohli by sa zúčastniť, síce o dva roky neskôr, ale je tam ten argument absolvovania povinnej školskej dochádzky, volebného aktu a ovplyvňovať pravidlá, ktoré nastavuje parlament, teda sa vo volebnom procese vyjadriť k tomu, kto bude krajinu nasledujúce štyri roky ovládať. Čiže prvý dôvod je taká tá základná, elementárna spravodlivosť o tom, že keď človeka robíme zodpovedným, máme mu umožniť do toho procesu zasiahnuť.

Druhý moment je spomínané Rakúsko, ktoré sa o tejto téme bavilo od roku 2007. Aj to prijali, prijímali veľký kódex, ktorý stál v podstate na takých troch dôležitých témach. Z nich prvou bolo zatraktívnenie volebného procesu. A to bolo to spomínané korešpondenčné hlasovanie vnútri krajiny, ale aj zvonku, u nás sa nám to zjednotiť celkom nepodarilo, i keď pri parlamentných voľbách to máme, druhou bolo predĺženie volebného cyklu o jeden rok, no a treťou bolo, že ten pilier tej reformy stál práve na týchto šestnásť rokov. Spomínal som, že po dnešný deň si to chvália. Ak si pozrieme iba štatistiku tých ostatných volieb, eurovolieb celoplošných, tak Rakúsko v segmente veku 16 až 24 rokov malo 29-percentnú účasť, my sme ju mali 6-percentnú.

Ešte veľmi je to, kde sa diskutuje o tejto téme, Švédsko. Tam, čuduj sa svete, je až neštandardný prvok práve v kategórii veku 18 až 24 rokov. Tam sa javí, ako keby boli Švédi najzodpovednejší, kde je 66-percentná tá volebná účasť v segmente veku 18 až 24 rokov, pričom priemerná za krajinu v tých vyšších vekových kategóriách je okolo, presne to poviem, 43 %. Je to unikátne, pretože ich skoro susedia, Fíni, dosahujú práve v tomto segmente 10 %.

Ale my s Igorom Hraškom, asi budúcim tým spolupredkladateľom, ak to nepríde, alebo možno iniciátori tejto témy by sme sa možno pozreli na to, čo je také sexi v tej švédskej politike, že tam sa zúčastňuje 66 % mladých ľudí volebného aktu, pričom sú omnoho zodpovednejší, pretože všetky ostatné krajiny tu vykazujú ako keby nárastovú krivku smerom k veku, kde niekedy dosahujú tie percentá až trojnásobok a štvornásobok toho, ako sa volí v tej vekovej kategórii 18- až 24 ročných inde.
Posledným alebo tým dôležitým argumentom, ktorý tu často zaznieva, je, že deti z hľadiska svojej budúcnosti a zodpovednosti, ktorú by mohli prevziať, alebo tí, ktorí majú vek 16 rokov, by sa chceli vo volebnom procese vyjadriť k tomu, aby neboli zadlžovaní, pretože zadlžujú prioritne ich. To vnímam ako veľmi zásadný podporný argument tohto schválenia.

A ja dodám ešte jeden argument predsa len a na to aj zopár tých čísel z tých štatistík, že je to minimálne aktivizačný prvok segmentu, ktorý by sme, ak sa budeme a tváriť zodpovedne, mali do volebného procesu vtiahnuť. Čiže nemyslím si, že tento moment nejako zásadne delí alebo násobí volebné výsledky. V Rakúsku ovplyvňuje v segmente 2,2, u nás je to celkovo 0,2 %, ale predsa len má symbolický význam. A to je, že ľudia omnoho skôr sú vťahovaní do zodpovedného, rozhodujúceho konania. A potom už v tých vyšších vekových kategóriách, a to je ten zásadný obrat, Rakúšanom sa podarilo už pri tom starnutí zvýšiť volebnú účasť. A to už je dokázané v rámci, ak som to dobre zrátal, siedmich volebných období alebo siedmich volieb, ktoré mali od toho ustanovenia. A preto vás týmto žiadam o podporu návrhu a dúfam, že jeho schválením vydáme signál, že nám na mladých ľuďoch tejto krajiny záleží a že chceme byť voči nim spravodliví. Ďakujem.

Milá pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, predkladáme návrh zákona, ktorého cieľom je, po prvé, zrušiť financovanie politických strán a politických hnutí zo štátneho rozpočtu, po druhé, ušetriť tým pádom značný objem finančných prostriedkov v štátnom rozpočte, po tretie, vytvoriť nový finančný limit pre vedenie politickej kampane v parlamentných voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu s tým, že budú zvýhodnené nové politické strany, čo pomôže občanom, ktorí sa rozhodujú vstúpiť do boja so starými politickými stranami, po štvrté, prinútiť politické strany, aby vykonávali zodpovednú politickú prácu počas celého volebného obdobia a, po piate, minimalizovať korupčné prostredie vytvorené počas volebnej kampane. Možno poznáte ešte spred 25 rokov také tie reklamy na šampóny „dva v jednom“. Tento návrh zákona je päť v jednom. Bližšie ho predstavím v rozprave, do ktorej sa týmto pádom aj zároveň hlásim.

Dobrý deň. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený príslušným výborom za spravodajcu k tomuto návrhu zákona (tlač 1530), a preto vám predkladám informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc preto z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tak Ústavnoprávny výbor Národnej rady, ako aj Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali návrh do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Tak ako som povedal v úvode, týmto návrhom sledujeme vlastne splnenie piatich cieľov, čiže päť v jednom, a teda začnem od začiatku.

Prvé, čo sledujeme týmto návrhom zákona, je zrušenie financovania politických strán zo štátneho rozpočtu. Viete sami, že táto téma dlhodobo ľudí irituje, nie každý sa chce podieľať na správe vecí verejných tým, že bude financovať politické strany a dupľom tie, s ktorými nesúhlasí. A vzhľadom na to aj teda, že viac ako 40 % ľudí de facto pravidelne v prípade parlamentných volieb voľby úplne odignoruje a voliť nechodí, tak už aj tu vidíme, že jednoducho týchto 40 % ľudí nechce financovať politické strany, lebo jednoducho politickým stranám natoľko nedôverujú, že si z toho množstva 20 – 25 strán, ktoré vo voľbách kandidujú, nedokážu vybrať ani jednu jedinú, ktorej by dôverovali. Preto si myslíme, že nie je fér vyžadovať od týchto ľudí, aby akýmkoľvek spôsobom prispievali na financovanie politických strán. Áno, potom si môžeme dať otázku, z čoho politické strany vlastne by žili, a vlastne ešte viac by boli korumpovateľné, lebo vlastne by potrebovali zaplatiť volebnú kampaň z prostriedkov, ktoré by nemali, a tým pádom by potrebovali sa financovať vlastnou hlavou a podobným spôsobom, možno „pol na pol“ a ešte viacej by sme vlastne ublížili systému, lebo by sme tak politické strany vystavili a politikov vystavili pokušeniu, aby zháňali nelegálne finančné prostriedky, ktoré by potom vo volebnej kampani prepierali a podobne. Áno, práve preto navrhujeme zároveň jedným dychom, aby sme obmedzili prostriedky, ktoré môžu politické strany použiť na volebnú kampaň. Čiže, áno, priznávam zároveň takú vsuvku, že tento návrh zákona sme už predkladali v obdobnej podobe, kde sme doslova zakazovali viesť akúkoľvek predvolebnú kampaň.

Tento návrh je trošku ústretovejší v tom, že obmedzujeme objem finančných zdrojov na predvolebnú kampaň na 100-tisíc eur v prípade starých alebo existujúcich politických strán alebo tých strán, v ktorých kandidujú existujúci alebo dnešní poslanci Národnej rady v nových politických stranách. Čiže zároveň aj teda v tomto návrhu zákona definujeme, čo je nová politická strana, čo je stará politická strana, a navrhujeme teda obmedziť prostriedky, ktoré politické strany môžu použiť v kampani, na 100-tisíc eur.

To je v súlade s tým ďalším cieľom, ktorý som spomínal, vlastne prinútiť politické strany, aby vykonávali zodpovednejšiu politickú prácu počas celého volebného obdobia. Keď si dáme ruku na srdce a pozrieme sa na dnešnú kampaň predvolebnú, akým spôsobom funguje, tak zväčša to je naozaj o ohlupovaní voličov, ich ohlupovaní spôsobom bilbordov, letákov, predvolebných gulášov, kľúčeniek, pier, zástaviek, minerálok, čokoľvek. Je to všetko jednoducho na rozdávanie ľuďom, zaliečanie sa ľuďom, a nie skutočnou prácou alebo teda tá kampaň nie je o tom, že by sme predávali výsledky našej práce, ale snažíme sa ohlúpiť ľudí posledný mesiac, posledné dva, posledné tri mesiace pred voľbami. Preto navrhujeme minimalizovať túto, by som povedal, ohlupovaciu časť kampane. A tým pádom automaticky vzniká tlak na každú jednu politickú stranu, aby sa pokúsila vykonávať svoju prácu počas štyroch rokov zodpovedne a počas tých štyroch rokov sa snažila pracovať a tým, že politické strany a politici majú priestor v médiách prezentovať svoju prácu ľuďom, aby ľudia sa rozhodovali viacej racionálne ako emocionálne v čase volieb. Myslíme si, že teda tento krok by pomohol utlmiť, by som povedal, taký bezbrehý populizmus, ktorý veľakrát práve v predvolebnej kampani vládne. A upriamili by sme tak pozornosť ľudí skôr na zodpovednú, systematickú prácu politických strán počas celého roka.
Keď sa pýtate alebo to niekoho zaujíma, prečo robíme rozdiel vlastne medzi novými a starými stranami, tak sa zase snažíme vyrovnať vlastne také pokrivenie systému, keď za dnešnej situácie, za dnes platného zákona existujúce, štandardné alebo teda, povedzme si teda, ako v našom názvosloví ich nazývame, „staré politické strany“ majú rovnaký limit na predvolebnú kampaň ako nové strany, ktoré vznikli na zelenej lúke a kde sa možno 10, 20, 50 občianskych aktivistov dohodne: „Poďme skúsiť to natrieť politikom a im ukázať, ako sa tá politika pre ľudí v skutočnosti robí.“ My týmto ľuďom hádžeme de facto rovnaké polená pod nohy alebo nieže im hádžeme rovnaké polená pod nohy, ale dáme im rovnakú latku, ktorú musia preskočiť, a to tým, že aj jedni, aj druhí môžu financovať tú kampaň do 3 mil. eur, čo považujem za nespravodlivé, keďže tie nové politické subjekty nemajú šancu, aby získali 3 mil. eur na predvolebnú kampaň a môžu to získať iba staré politické subjekty, ktoré už majú príspevok zo štátneho rozpočtu podľa dnešného systému.
Preto takýmto spôsobom snažíme sa teda odstrániť ďalšiu diskrimináciu medzi občanmi, ktorí si povedia, že už stačilo, stačilo pokusov starých politikov, starých politických strán, rozhodnú sa vstúpiť do politického ringu. Týmto chceme takýmto spôsobom dať omnoho väčšiu šancu. A im aj dovoľujeme vlastne na základe nášho návrhu investovať do kampane desaťnásobok toho čo starým politickým subjektom. Konkrétne číslo tu je pre nové politické subjekty 1 mil. eur a staré politické subjekty 100-tisíc eur.

Možno vám pripadá potom také zvláštne, že možno nechápete, prečo my podľa definície, ktorú predkladáme ako staré politické hnutie, keďže už sa nachádzame alebo máme zastúpenie v Národnej rade a poberáme príspevok zo štátneho rozpočtu, navrhujeme niečo, čo je v podstate v náš neprospech. No jednoducho je to preto, lebo je to spravodlivé.
Čiže aj tu možno týmto by som chcel poukázať, že tento návrh nie je v súlade s tým, aby pomohol nám, ale aby pomohol tej novej okysličenej krvi, ktorá sa nachádza medzi ľuďmi, ktorí dnes v politike nepôsobia a ktorí by v politike pôsobiť chceli a aby mali väčšiu šancu v porovnaní so starými politickými stranami. Ja neviem napríklad keď teda by sme si to mali predstaviť, ktorákoľvek politická strana, ktorá tu má zastúpenie, je definovaná podľa nášho návrhu ako stará. Napríklad strana SIEŤ je takisto definovaná ako stará, lebo jednoducho na jej kandidátke alebo teda jej predstaviteľmi sú ľudia, ktorí mali mandát v poslednom volebnom období. Ale napríklad strana Šanca pani Babitzovej je podľa nášho návrhu definovaná ako nová a táto politická strana by mala ten limit milión eur podľa nášho návrhu, my všetci ostatní by sme ho tak mali iba 100-tisíc eur. Takto, si myslíme, by to bolo fér.

Pri tomto zároveň treba zohľadniť aj to, že existujúce parlamentné politické strany a hlavne vládna strana dnes majú dramaticky väčší mediálny priestor ako ktorákoľvek iná politická strana. Čiže aj tuná vlastne je taká dosť zásadná disproporcia. A v súlade s týmto je vlastne aj taký ten ďalší podstatný návrh, ktorý navrhujeme, a to výrazné zvýšenie mediálneho priestoru vo verejnoprávnych médiách počas volebnej kampane. Čiže kladieme si otázku, prečo verejnoprávne médiá dnes limitujeme diskusiou v rozsahu desať hodín počas predvolebnej kampane a prečo verejnoprávne médiá nevyužívame na verejnoprávnosť. Čiže čo viac je v súlade s verejným záujmom, aby sme zamedzili korupčnému správaniu sa politických strán a prečo neposkytneme politickým stranám dramaticky väčší mediálny priestor minimálne teda počas volebnej kampane, aby politické strany bez nutnosti zabezpečovať nejaké pofidérne financovanie mohli odprezentovať svoje názory, svoje myšlienky či už teda predstaviteľov politických strán, svoj politický program a podobne?

Čiže navrhujeme o tisíc percent alebo teda desaťnásobne zvýšiť mediálny priestor, ktorý by poskytovali verejnoprávne médiá v čase predvolebnej kampane z desiatich hodín na sto hodín, čiže na jednej strane, áno, znížiť výrazne limit na predvolebnú kampaň, financie, ktoré môžu politické strany použiť na ohlupovanie voličov, pričom na druhej strane, áno, ale nechceme, aby sa teda ľudia o nich nedozvedeli. Čiže dávame im k dispozícii desaťkrát väčší mediálny priestor vo verejnoprávnych médiách, kde by teda či už formou diskusií, diskusných relácií sa mohli všetky uchádzajúce sa politické strany odprezentovať, konfrontovať so svojimi konkurentmi a ľudia by si slobodne takýmto spôsobom mohli vytvoriť svoj vlastný názor bez toho, ako som povedal predtým, aby politické strany poškuľovali po nejakom čiernom financovaní, či už vlastnou hlavou alebo v duchu „pol na pol“. Veď nikto pri takom množstve na to nemôže prísť, keď teda to poviem ústami Radoslava Procházku.

Takže, ešte raz, na záver dovoľte, aby som to zosumarizoval. Navrhujeme zrušiť financovanie politických strán zo štátneho rozpočtu a tým pádom ušetriť zásadný objem finančných prostriedkov, čo je približne 50 mil. eur za jedno volebné obdobie, čo teda je na starú menu 1,5 mld. korún, navrhujeme znížiť limit na predvolebnú kampaň, ktorú by si platili politické strany zo svojho, pre staré politické strany na 100-tisíc eur, pre nové politické strany na milión eur. Týmito krokmi zároveň teda v podstate chceme prinútiť politické strany, aby zodpovedne pristupovali k svojej práci počas štyroch rokov a nespoliehali sa na to, že však vlastne ľudí ohlúpia na poslednú chvíľu počas volebnej kampane. A aby sme minimalizovali korupčné prostredie, zároveň navrhujeme na desaťnásobok zväčšiť počet hodín vyčlenených vo verejnoprávnych médiách na predvolebnú kampaň.

Myslíme si a sme presvedčení, že tento návrh je v súlade s verejným záujmom, je v súlade s zadosťučinením spravodlivosti voči ľuďom, ktorí dnes v politike nepôsobia, aby do politiky vstúpiť mohli, aby mali aspoň čiastočne vyrovnané šance voči starým politickým stranám, aby mohli zviesť ako-tak s nimi vyrovnaný súboj, a je v súlade so zdravým rozumom, keďže núti politické strany a ich predstaviteľov, aby sa nespoliehali na záver predvolebnej kampane a na ohlupovanie ľudí bilbordami, ale aby makali štyri roky a takýmto spôsobom si zaslúžili pozornosť a zaslúžili hlasy vo voľbách.

Bol by som veľmi rád, aby sa našla dobrá vôľa takýto návrh podporiť. Samozrejme, uvedomujem si, že kapri si veľmi ťažko svoj rybník vypúšťajú a zrejme aj v tomto prípade bude nutkanie sa takýmto spôsobom zachovať, že predsa si nevypustíme svoj vlastný rybníček. Ja by som bol veľmi rád, aby ten rybníček v tomto prípade sme si vypustili a správali sa voči ľuďom férovo a spravodlivo. Ďakujem za podporu tohto návrhu.

Igor, ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že toto je téma, ktorá je dôležitá, a vôbec sa v nej nemá zmysel hašteriť, pretože sa úplne zhodujeme v tom cieli hlavnom, ktorý chceme dosiahnuť, aj keď si myslím, že realizácia, ktorú navrhuješ, nie je tá správna a tá dobrá, ale na tom cieli sa zhodujeme. A preto využijem túto faktickú poznámku len naozaj na to, na čo je určená.

K faktickej oprave nesprávnosti, ktorú si povedal. Podľa vašej definície je aj strana Šanca vzhľadom na účasť pána Novotného v parlamente starou stranou. A vzťahovali by sa tak na ňu také isté pravidlá ako na všetky ostatné staré strany.

Ďakujem, Martin. Naozaj som si neuvedomil, že kolega Novotný, áno, v tomto príklade, ktorý som uviedol, by kandidoval. Áno, v tom prípade by sa naňho vzťahovala definícia starej politickej strany. Čiže ale bolo to aj tak myslené, aby to bol tlak vlastne na tie nové politické strany. Keď už teda má byť nová krv, tak naozaj do dôsledkov nech je nová krv. Čiže nech sa nespoliehajú na prebehlíkov zo starých politických strán, ktorí by im vlastne pomáhali vo výtlaku a pomáhali zabezpečiť mediálny priestor. Ale teda, áno, keď to idete naozaj postaviť na zelenej lúke, máte desaťkrát väčší ten finančný limit, ktorým si môžete zabezpečiť finančnú kampaň. Čiže díky za opravu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení spolupredkladatelia, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, ak by sme chceli zvoliť nejaký symbol, ktorý by sme použili pre opečiatkovanie hlavičky tohto návrhu zákona, mohla by ním byť kľudne gilotína, taká možno nie francúzska, revolučná, ale taká ekonomická, taká pána ministra Kažimíra, ktorý by sa mohol z tohto nášho návrhu celkom potešiť. Je to gilotína, ktorá jasne odsekne politické strany od finančného dotovania štátom.

Nie je to tak dávno, čo sme tu spomínali ústavu v súvislosti s politickými stranami, a, hľa, ono tá ústava je použiteľná aj na tento prípad. Politické strany sú nezávislé od štátu. Nie je v tom nejaký rozpor? Nie je tu niečo, čo by nám malo rozhodovať, ako napríklad túžba po úprave ústavy ? Alebo ak ústavu ctíme, a ja navrhujem, ctime ju, no tak potom prispôsobme tomu aj finančné toky medzi štátom a politickými stranami. Myslím si, že toto je, vážení občania, hlavné posolstvo tohto návrhu, posolstvo, ktoré prichádza nezištne a veľmi otvorene, pretože, tak ako povedal predkladateľ pán Matovič, nik z vtedajších poslancov terajších politických strán nemal z takéhoto návrhu profit, naopak, v tom ekonomickom zmysle slova by z tohto návrhu mal z nich niekto len čistú stratu. Ale práve o to tu ide. A ide tu o tú spojitú nádobu, že ak v tom teda nemá byť štát, tak kto v tom má byť? Však dobre vieme, že vlastnou hlavou sa zarábajú oveľa väčšie peniaze ako tých pár desiatok miliónov, ktoré platí štát politickým stranám. Máme záujem, aby naďalej temné financovanie šikovnými hlavami bolo hlavným alebo jedným z hlavných zdrojov financovania politiky v Slovenskej republike? Určite to tak nie je, preto sa zhodnime na tom, že zároveň toto odstrihnutie, táto ekonomická gilotína umožňuje povedať jasne, ale veď, áno, ak politická strana má existovať, potrebuje na svoju činnosť prostriedky a tie prostriedky musí nejakým spôsobom získať. Veď vo svete je úplne bežné, že pred voľbami sa ľudia hlásia k svojim stranám, dajú si hrdo do okna logo politickej strany a každému vykladajú: „Ja som volič strany XY. U nás je s tým väčšinou problém, akože ani radšej nepoviem, koho budem voliť, lebo ako keby bol na tom nejaký biľag zahanbenia.

Prečo to hovorím? No je to kvôli tomu, že politické strany ako jeden z hlavných zdrojov svojho financovania si majú získať svojou činnosťou sponzorov, naozaj čistých sponzorov, ktorí nemajú problém či vo forme členských príspevkov, vo forme darov alebo vo forme veľkých sponzorských presunov peňazí čistým spôsobom povedať: „Áno, strana Z je stranou, ktorá má naše podpory, má naše sympatie, veríme jej, že vie veci zmeniť, a preto ju zafinancujeme.“ Na tom nie je nič ani nečisté, ani podozrivé. Takže práve tým odstrihnutím, tou ekonomickou gilotínou a tým dodržaním slova ústavy dosiahneme to, že politická strana bude musieť to svoje relatívne dobré prežívanie, povedzme si úprimne, pre niektoré strany je to dlhodobý a veľmi pohodlný zdroj príjmov už dlhé roky, začať konať tak, aby boli tu iné zdroje financovania, lebo bez peňazí to nejde, to uznávame. A tá možnosť získať peniaze je práve tým, že svojou ideou, svojou predstavou správy vecí verejných si získa podporu tých, ktorí zase nebudú mať problém sa priznať, že takýto spôsob správy štátu je im blízky a sú ochotní doň zainvestovať.

To je prvá poznámka, pri ktorej sa mi zdá, že by tu mohla zaznieť, aj keď nehovorím zrejme nič nové, lebo tak to asi celkom cítime, tak by to malo byť, ak teda ústava je ústavou a my sme jej poslušnými, nie poslušnými, ale skôr takými hrdými vykonávateľmi. Nechoďme proti ústave. Naozaj, nedotujme peniazmi všetkých takúto politickú činnosť. Všetci potrebujú peniaze na zdravotníctvo, tam je solidarita v poriadku, na školstvo, tam je solidarita v poriadku, ale pokiaľ tu ide o politické strany, tam solidarita nie je v poriadku, a preto nie dôvod, aby štát takýmto štedrým spôsobom v rozsahu desiatok miliónov eur podporoval niečo, čo ani ústava nepredpokladala.
Druhá poznámka sa týka nášho Slovenska z hľadiska jeho krásy. Zaznelo tu už v reči predkladateľa, že dochádza tu k dramatickému 30-násobnému zníženiu výdavkov na volebné kampane pre staré strany, teda pre tie, ktoré doposiaľ mali zastúpenie v parlamente. Je to naozaj výrazné, z 3 mil. na 100-tisíc. Spytujem sa, komu sa páči Slovensko po každej volebnej kampani, Slovensko zašpinené stovkami plagátov, pri ktorých už sme aj zabudli, že boli voľby, ale ktoré stále hyzdia naše záhrady, parky, stĺpy, tabule, autobusové zastávky. Viem, že je to možno taká príliš priehľadná skratka, ale som presvedčený, že ak politické strany nebudú mať tú obrovskú čiastku, zopakujem ju v korunách, 90 mil. slovenských korún bývalých, na volebnú kampaň, tak sa možno dostaneme aj k ekologickejšiemu, čistejšiemu Slovensku. My potrebujeme naozaj reklamným agentúram dať zarobiť takýto rozsah peňazí? Naozaj tu diskusia, ktorú treba podporiť, bola o stravných lístkoch. Veľmi pekne mnohí z vás to zdôraznili, že aká tam je pridaná hodnota, prečo máme živiť niekoho, kto dokáže len tlačiť lístky? Ja viem, že každé prirovnanie pokrivkáva, tu niektorí môžu oponovať, že predsa je v tom tvorivá činnosť a šikovný bilbord je napokon isté umelecké dielko. Áno, súhlasím s tým, šikovný nápad so šikovným grafikom je šikovným umeleckým dielom, ale som presvedčený, že dať do kampane 3 mil. eur je niečo, čo odporuje záujmom všetkých možnože okrem tých agentúr, ktoré sa na to musia zákonite tešiť. Takže ten pokles na 100-tisíc, čo napokon tiež nie je málo, je veľmi dobrý aj z hľadiska ekológie Slovenska a je veľmi dobrý aj na to, čo zdôraznil predkladateľ. Potrebujeme robiť tú kampaň taštičkami, igelitkami, fľaštičkami, gulášmi? Nechajme to Kalinčiakovej Reštavrácii, z histórie, z literatúry vieme, ako to bolo s tým kortešačkami. Naozaj sme odvtedy už niekde inde.

A povedzme si, že je tu čas povedať aj v tejto chvíli pri počte poslancov v snemovni (Obzeranie sa rečníka za rečníckym pultom okolo seba.) 4, 7, 10, 12, 14 poslancov, v počte 8 – 9 %. Toto je volebná kampaň. Toto je volebná kampaň, napríklad poviem to úplne zištne, aj OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti majú14 poslancov a je z nich tu väčšina ich a možno počet zákonov, ktoré boli predložené v tomto 6. volebnom období práve týmto klubom, je najväčší. To je volebná kampaň, kamery nás nestoja nič v tejto chvíli. Ja viem, občan si môže povedať, že: „Však si len kvákajte, aj tak vám neveríme.“ Neverte nám, na to máte právo. My máme zase to právo si myslieť, že vás vieme presvedčiť. Toto je volebná kampaň, ktorá sa nezačína dva mesiace pred voľbami, ktorá trvá štyri roky. A preto je naprosto správne, že sa znížila dotácia politickým stranám v našom návrhu práve pre tie staré strany takým dramatickým spôsobom, a, obrátim to na opačnú stranu, správne, že tí, čo nemôžu stáť za týmto pultom a nemôžu v podstate z vecí urobiť kampaň tak, aby sa stali známejší, aby mohli presadiť svoje ciele, ktoré môžu byť legitímne a potrebné pre oživenie a osvieženie spoločenského a politického života v krajine, aby nemali tú možnosť získať 10-násobok, teda v našom návrhu to tak je, ten milión eur, čo je aj tak trikrát menej, ako je tá doterajšia možnosť.

To bola druhá poznámka.
A poslednú tretiu poznámku venujem tomu, čo sa mi páči ako voličovi a, myslím, aj vám kolegom, občanom. Tie plagáty, tie taštičky, tie všetky tretky, ktoré sú nepotrebné a na ktoré sa míňajú tie milióny, tie sa asi páčia málokomu. A keď sa aj niekomu páčia, no tak je to na chvíľočku a potom aj tak sú plné toho parky. Veď tie plagátiky nikto ani nečíta a tašky poletujú vzduchom.

Ale to, čo sa nám páči a čo má úspech a čo je dosť osvedčené v krajinách s demokraciou, kde to funguje o niečo dlhšie ako u nás, sú práve tie diskusie. A opäť považujem za veľmi účinné, vecné a správne, že náš návrh rozširuje diskusiu vo verejných médiách desaťnásobne, z 10 hodín na 100 hodín. To je niečo, čo, po prvé, ľudia chcú, na čo, po druhé, politické strany nepotrebujú peniaze, pretože tento priestor im verejnoprávne médiá v zmysle nášho návrhu poskytujú, no a, po tretie, a to je to najpodstatnejšie, čo je možno to, kde sa naozaj v priamom prenose ukazuje, kto čo dokázal, kto čo chce dokázať a, lebo k politike to patrí, kto je aký šikovný aj v tom presviedčaní. Darmo, je to tak, že ak teraz väčšinou sa v kostoloch dobre z kancľa farár, ktorý vie dobre rečniť, nuž aj politik, ktorý v diskusii na ostro s nepripravenými otázkami vie zareagovať, tak tiež pochopiteľne získava body, ktoré možno potom presvedčia voliča slovami, že: „Ak si to dokázal tu, tak dokážeš tak zabojovať za svoje idey aj na iných fórach, prípadne vtedy, keď sa budeme pozerať na malú zemeguľu, aj teda dokážeš zastať Slovensko takýmto spôsobom šikovným, brilantným aj rečnícky zdatným aj inde.“ Takže opäť to rozšírenie z 10 na 100 hodín je nie samoúčelné, veľmi správne a vlastne dopĺňa to tú možnosť zníženia navrhovaných výdajov na volebnú kampaň tak, aby strana mala tú možnosť, a pritom by to nič nestálo.

To, čo najviac oceňujem teda na tomto návrhu, je jednak tá obrovská úspora desiatok miliónov eur, ktoré potrebujeme inde a pri ktorých naozaj nie je potrebné, aby sme ich takýmto spôsobom míňali, a, po druhé, tá kompatibilita s tým, že tie jednotlivé momenty, ktoré tu boli zdôraznené, do seba zapadajú a ponúkajú účelný a účinný spôsob, ako umožniť na jednej strane usporiť a na druhej strane férovým a doslova účinným, nie papierovým spôsobom presadzovať svoje názory. Je to potrebné, pretože na plagátiku sa skoro každý vie milo usmiať a aj napísať pekný text, ale skutočný politický život a volebné kampane by mali byť charakterizované niečím celkom iným a v duchu toho Kalinčiaka, ako som to už spomenul, nechajme ho literatúre, robme volebné kampane a politickú činnosť inak, ako to bolo v tom čase, ktorý Kalinčiak spomína. Ďakujem za pozornosť.