51. schôdza

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, ja by som chcel v prvom rade vyjadriť podporu tomuto návrhu zákona. Je to zákon, ktorý nás môže opäť posunúť o kúsok dopredu, dopredu k priblíženiu sa určitým spôsobom k tým vyspelejším krajinám, ku ktorým sa stále akože akosi snažíme priblížiť. A stále sa nám to nedarí, lebo stále u nás ešte nefungujú niektoré veci. Už ich tu spomínal kolega Igor Matovič.
Tento zákon je o tom, aby sme dali možnosť, nerobím si ilúzie o tom a určite ani mnohí z vás si nerobia ilúzie o tom, že všetkých približne 138-tisíc mladých ľudí vo veku od 16 rokov, ktorých by sa tento zákon týkal, odrazu príde k volebným urnám a bude voliť. Ale ja tieto ilúzie nemám ani o niektorých starších ako 18 rokov. Ani tí nechodia úplne všetci voliť. Ale tú možnosť majú. Majú ju a neviem, prečo by sme ju mali zatvárať pre takýchto mladých ľudí.

Vždy sa hovorí o tom, že človek by sa mal postaviť zodpovedne k našej krajine a tým pádom aj vyjadriť svoj občiansky postoj práve či už vo voľbách do Národnej rady, v prezidentských voľbách, voľbách samosprávnych a tak ďalej. Je to naozaj zodpovednosť. A tú zodpovednosť majú aj mladí ľudia. A dokonca, povedzme si tak, trestnoprávnu zodpovednosť majú od oveľa skoršieho veku. Prečo by s touto zodpovednosťou nemohla prísť aj možnosť voliť a ovplyvniť chod tejto krajiny už od veku 16 rokov. Naozaj sú to len dva roky rozdiel. A ako som spomínal, jedná sa tak približne o 138-tisíc mladých ľudí, ktorých by sa toto celé týkalo. Takže naozaj je tu tá možnosť.

A ja som sa rozprával s mladými ľuďmi. A, áno, boli rôzne názory na túto problematiku také, jednak že niektorí mladí ľudia ešte žijú vo hviezdach, niektorých mladých to nezaujíma, z nich jedni žijú len hudbou, jedni žijú len takým voľným životom popri štúdiu. Ale niektorí z nich zaujali naozaj zodpovední postoj a pýtali sa a pýtali sa na otázky, že prečo znižujeme túto hranicu, že by možno oni siahli po tej inej hranici skôr z tej hornej časti. A povedal som, že to zatiaľ možné nie je, no ale že niektorí starší už neprejavujú zodpovedný prístup, ale že skôr niektorí mladí majú ten prístup zodpovednejší. Moja odpoveď potom bola taká, že tí, ktorí už ovplyvňovali tento chod našej krajine od svojich možností voľby, už si určité veci prežili. A dá sa povedať, že mnohí z nich chcú, aby sa ich deťom a vnúčencom a možno aj pravnúčencom žilo v našej krajine lepšie s tým, že mladí ešte nedokážu posúdiť, čo je pre nich lepšie, a že sú viacej ovplyvniteľní. No v tomto by som zapolemizoval. A presne to isté, čo platí o tých mladších, platí aj o ich starších rovesníkoch, o strednej generácii, o staršej generácii. Úplne každý z nás je istým spôsobom ovplyvniteľný. Samozrejme, to záleží od intelektu každého zvlášť a záleží aj od prísunu informácií, ktoré sa k tomu dotyčnému dostanú, pretože len na základe relevantných informácií sa dokáže človek aj relevantne rozhodnúť. Ak sa človek nechá strhnúť ja neviem určitou propagandou, tak, áno, nechá sa ovplyvniť. Ale pokiaľ si dokáže mladý človek, a mladý človek si to určite dokáže, spočítať, že dve a dve sú štyri, že nikdy to nebude vychádzať päť, tak si myslím, že má omnoho zodpovednejší prístup ako mnohí iní.
Ešte raz hovorím, tento návrh zákona je možnosťou naozaj dať možnosť tak, ako túto možnosť majú už mladí ľudia v susednom Rakúsku, aj v niektorých ďalších krajinách. Ale aby sme nemuseli chodiť ďaleko, v Rakúsko už môžu voliť šestnásťroční.

Takže dajme im možnosť a uvidíme či sa začnú viacej zaujímať aj o politiku, možno o tú samosprávnu, možno o tú regionálnu a možno aj o tú vrcholovú. Ale tú možnosť im dajme a po čase tak budeme vedieť posúdiť, ako to s tými našimi mladými ľuďmi je, či prejavili ten záujem alebo väčší, alebo menší. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec.

Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

Nech sa páči, pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem. Podporujem ten návrh. Pripomeniem, že mladí ľudia sú tí, ktorí zdedia dlh, ktorý robíme my, a mali by mať teda právo sa k tomu vyjadriť. A tiež si myslím, ako ste povedali, pán poslanec Hraško, že si vedia spočítať, že dva a dva sú štyri a že ten náš dlh je neudržateľný. A nádejam sa, že budú voliť rozumne v tomto smere a že zohľadnia túto skutočnosť.

Pán poslanec Matovič.

Kolega Jurzyca presne prízvukoval to, čo ja som chcel prízvukovať, že práve preto, a to je možno taký úplne naj-naj, najdôležitejší dôvod, prečo by mladí ľudia mali ísť voliť a prečo by sme všetko mali urobiť pre to, aby mohli ísť čím skorej voliť. Teda v tomto prípade vo veku od 16 rokov je to práve preto, že skorumpovaní politici tu robia dlhy a tí ľudia by sa mali k tomu právo vyjadriť a aspoň čiastočne eliminovať tých skorumpovaných politikov svojou voľbou.

Zároveň možno taký iný pohľad na vec. Tak ako nám veľmi záleží a malo by nám každému záležať, aby si mladí ľudia čím skôr vytvárali pracovné návyky, čiže mali by sme podporovať akúkoľvek formu brigádnickej činnosti mladých študentov už stredoškolákov, aby čím skôr sa snažili, ako som povedal, vytvoriť si pracovný návyk a vedieť, že peniaze sú za prácu a peniaze nie sú na pošte, tak takýmto istým spôsobom by sme mali pristupovať k nabádaniu a k vytváraniu podmienok mladých ľudí, aby si vytvárali vzťah k štátu, aktívny vzťah k štátu, aktívny vzťah k vedeniu štátu, a aby sme ich čím skôr dostali z pozície ľudí, ktorí si uvedomujú, že vlastne tak či tak nič nezmôžu, do pozície ľudí, ktorí si uvedomujú, že sú akcionármi štátu, ktorý má meno Slovenská republika, a že patrí aj im samým, lebo práve to obdobie puberty, keď možno my tých mladých ľudí necháme napospas veľakrát ich presvedčeniu, právoplatnému, o tom čo vlastne politici nám to tu rozkrádajú, my potom za nich budeme splácať dlhy, ale vlastne nemáme možnosť k tomu vyjadriť sa, môže nakoniec viesť k tomu, že už osemnásťroční ľudia, keď už majú právo voliť, už sú natoľko apatickí, že koniec koncov voliť nepôjdu. Takže práve to, že ich podchytíme vo veku od 16 rokov, môže nám pomôcť, že mladí ľudia si vytvoria vzťah k veciam verejným, na čom by nám malo záležať.

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Ja uvediem možno niekoľko podporných faktov, aby sme sa nebavili o tom, že toto je v rámci Rakúska nejaká zmena, ktorá prišla v poslednom období. Oni sa bavili v Rakúsku o tom od roku 2007, keď to tam schválila vlastne vláda, následne prešlo parlamentom. Čiže už majú evaluáciu niekoľkých volebnými cyklami. A malo to, a ja to asi v záverečnom slove poviem hlbšie, niekoľko významných štatistických dopadov práve do toho segmentu, ako je často meraný vo veku od 18 do 24 alebo od 16 v prípade Rakúska do 24 rokov. Oni robili volebnú reformu a v rámci toho, že umožnili korešpondenčné hlasovanie z akéhokoľvek kúta krajiny a vo všetkých voľbách, umožnili aj toto, vekový cenzus znížili pri aktívnom volebnom práve na šestnásť. A malo to veľmi dobré a blahodarné účinky na volebnú účasť priamo v tomto segmente, ak to porovnáme niekoľko volieb dozadu. A myslím si, že trafili klinec po hlavičke, pretože zo 17-, 18-, 19-percentných účastí tam urobili, keďže je to rátané v percentách, 29-percentnú účasť v segmente 16- až 24-ročných. Oproti zhruba 44-percentnej volebnej účasti iných vekových kategórií u nás sa týmto nevieme veľmi pochváliť, pretože oproti nasledujúcej vekovej kategórii je to zhruba 50 %. Posledné eurovoľby mali účasť u nás 12, 24 až 30, ale len 6 % v segmente 18- až 24-ročných. Chcem poukázať aj na iné príklady a myslím si, že áno, máš pravdu, Igor, je vhodné posunúť tú vekovú hranicu aj z tohto štatistického dôvodu.

Pán poslanec Mikloško.

Ja nechám na svedomí poslancov, aby o tomto hlasovali. Keď je to ústavný zákon, samozrejme, by som očakával predtým rokovanie s viacerými stranami na túto tému, či je to dobré, či to nie je dobré, kto to podporí, kto to nepodporí.

Ja som svedkom aj opačnej tendencie ako predseda Združenia kresťanských seniorov. Máme často útoky aj opačne, že treba starým zobrať volebné právo. Samozrejme, som proti tomu. Ale sú aj takéto tendencie. Ja viem, že v Číne a v ázijských krajinách (Arménsko, Gruzínsko a tak ďalej), opačne, preferujú starých, kde títo so svojimi skúsenosťami, znalosťami, majú omnoho väčšiu váhu ako tí, ktorí sú mladí. Uznávame, nič nemáme proti mladým, práve opačne, treba im dôverovať, ich podporovať, ťahať do politiky. Ale musia byť aj všestranne vzdelaní, kvalifikovane rozhľadení. Je to veľká skupina, v ktorej skutočne o politike majú málo páru, poznajú taliansky futbal, sto našich spevákov, ale o tom, kto je náš predseda vlády, s touto som sa stretol minule, alebo predseda parlamentu, nemal z nich nikto ani páru. Strieľali úplne mimo. Ale to nespochybňujem, nechávam to, ešte raz, na svedomí.

Trocha ma dráždi to, že stále politici kradnú, kradnú, kradnú, kradnú, no všetkých nás to spochybňuje, a ja sa nepamätám, že by som niečo v taške odtiaľto alebo odniekiaľ odniesol. No minule mi povedal jeden smerák povedal a aj kolegovia z KDH, že: „Už, došľaka, manželky nám hovoria doma, tak konečne doneste to, čo ste ukradli, domov, ešte doteraz ste nič nedoniesli.“ Čiže takto spochybňovať všetkých politikov a hádzať ich do jedného vreca s tým, že kradnú, je neférové a nepravdivé. Mali by sme túto rétoriku opustiť. Ďakujem.
Ja som ešte navrhol v rozprave, aby rodičia s viacerými deťmi mali právo voliť aj za nich, samozrejme, vyskočili potom mnohí na mňa, ale ide tak o budúcnosť ich detí a keď niekto má päť detí, tak by mohol mať nejakú váhu väčšiu ako ten, ktorý nemá žiadne deti. Ďakujem.

Ďakujem pekne.

Pán poslanec s reakciou.