Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, na rozohriatie vidím tu aj právnické eso strany SMER, určite aj právnickej fakulty, verím, že to bude mimoriadne hodnotný príspevok, ktorý bude podľa mňa sa rozoberať aj na prípadne nejakých cvičeniach. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás hovoriť k návrhu zákona, nie k tomu, kto bude na vás reagovať. Nech sa páči.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Treba vedieť, ako sa veci budú vyvíjať.
Prosím vás pekne, ja len pravdu poviem, čo sa chcelo, čo som chcel, čo som predložil, za čo ste zahlasovali. Určite išli ste cez na nejaké námestie v Bratislave, si tam môžete vybrať v zásade hociktoré na to, SNP, Hviezdoslavovo, priestor pred Starou tržnicou, pri Kamennom námestí to je, čo ma narýchlo napadá, na to si môžete vybrať v Žiline, v Košiciach hlavnú, Lučenec. Proste verím, že všetci poznajú nejaké to miesto v tom väčšom meste, kto zvykne celý deň vysedávať po tých lavičkách a v zásade tam aj terorizovať ľudí. A teraz by som bol nerád, keby ma niekto naškrtol kvôli nejakej slabej sociálnej empatii s tým, že ja mám problém s nejakými ľuďmi a neviem čím. Prosím vás, naozaj kvôli korektnosti by som bol rád, keby sme toto si odpustili prípadne. Ja hovorím o ľuďoch, ktorí majú zdravé ruky, často zdravé nohy, zdravé všetko, čo majú mať, ale zvolili si svoju cestu. Zvolili si svoju cestu, ktorá v zásade predstavuje takú cestu, ktorá je, že čo vydrankám, to prepijem a prepijem to poväčšine tam, kde to vydrankám, a poväčšine to má byť čo najbližšie tam, kde to kúpim. To znamená Námestie SNP – BILLA, Kamenné námestie, je to pri Tescu, Hviezdoslavovo námestie – tiež BILLA. No proste nechcem sa opakovať. Zjednodušene, kde to vydrankám, tam to vypijem, v zásade kde to kúpim, tam to vypijem. Čiže to máme o tom. Títo ľudia tam sú schopní celý deň sedieť, obťažovať, na Námestí SNP špeciálne. Ja tie fotky, keby to tu niekoho zaujímalo, vám viem poslať s tým, že vám zahltím schránku, ako sa kto vymočil okolo pamätníka, ako kto vykonal veľkú potrebu pri pamätníku. Viete, to je úplne fascinujúce, že Bratislava je jedno z hlavných miest krajín Európskej únie a Námestie SNP je centrálne námestie. Prosím vás, bol by som rád, keby sme sa na tom zhodli. A povedzme si, ako vyzerá, Džibuti je šuviks. Prosím vás, to, ako vyzerá, v tom stave, ako je, je našou vizitkou. Pamätník SNP, ktorý tam je, je pietne miesto, slúži ako ocikávacia stena. Viete, ako máte tú pisoárovú stenu, tak to je znova len a len našou vizitkou. A na tom príklade tohto SNP aj zostanem, lebo však, ale tu je reverz, to je použiteľné všade. Títo ľudia, ktorí si zvolili túto cestu, sú priestupkovo imúnni skrz svoj sociálny status. Oni to vedia, oni to zneužívajú, oni to využívajú. Niekto povie, no a čo je na tom. Ja viem, že niekto to povie, ale, prepáčte, ja mám pocit, že to nie je o tom. Podľa mňa lavičky v parku, podľa mňa lavičky na námestí majú slúžiť ľuďom, majú slúžiť matkám s deťmi, majú slúžiť prípadne nejakému turistovi, keď sem zablúdi. By mali podľa mňa slúžiť lavičky na to, a nie na to, aby sa tam niekto vyspal z opice. Neviem, či sa na tom zhodneme. Prípadne by som bol rád, kebyže sa na tom zhodneme. Ak sa na tomto zhodneme, tak prosím vás vedzte, že tá priestupková imunita v praxi znamená to, že je v zásade jedno, či tam príde modrý alebo zelený, ja to tak zjednodušujem, respektíve či tam príde mestský policajt alebo štátny policajt, lebo porušenie jedného, druhého paragrafu priestupkového zákona, tuto sa v zásade jedná o tú štyridsaťsedmičku, myslím, aj štyridsaťdevinu, voči spoločenskému spolunažívaniu, prípadne porušenie VZN-ka, napríklad špeciálne na tom námestí, tam je VZN-ko s tým, že sa nesmie konzumovať na verejnosti, pre týchto ľudí znamená to, že policajt vykoná úkon, vypíše tú blokovú pokutu, sám som bol svedkom toho, koho by to zaujímalo, tomu pošlem príslušné video. Tú pokutu takto chytí a takto pred ním ju pokrčí a takto ju hodí do koša. Tak sme dopadli, vážení. Tak dopadlo zákonodarstvo, že takýto rešpekt majú aj modrí, aj zelení policajti. A to je fakt. Oni sami povedia: „My nič viac nemôžeme urobiť.“ Oni nič viac nemôžu urobiť. A oni to vedia. A preto si toto dovolia takto pred nimi urobiť. Otázka stojí, či ste s tým konformní, či máte pocit, že to je dobré, že to tak je teda demokratické, nech sa páči. Za demokraciu treba, vážení, zaplatiť. Demokracia nie je to, že robím bordel tam, kde ho chcem. To nie je demokracia. To si niekto sakramentsky pletie. A podľa mňa iné krajiny sú toho svedectvom, že si nemôžete robiť to, čo chcete. Už podľa mňa keď pôjdeme do Viedne, tak to chcem vidieť, chcem v Prahe vidieť, tam už mali s tým problém, ale už to podľa mňa vyriešili, ak si niekto urobí z centrálneho námestia ležovisko. Veď to je ležovisko, normálne ako diviaky proste majú ležovisko, proste tá tráva je tam, tam v lete je teplo, stena slúži na to, že sa vyčúram, BILLA je blízko. Proste urobiť si ležovisko z centrálneho námestia je na Slovensku funkčné. To je jeden okruh priestupkového imúnneho obyvateľstva.
A druhý okruh priestupkového imúnneho obyvateľstva sú tí ľudia, ktorí často terorizujú iných ľudí, trebárs aj takými drobnými náležitosťami, ktoré sú nepostihnuteľné z pohľadu či už trestného, je to v zásade len priestupok, ale skrz ich sociálny status znova sú imúnni. To znamená, povedzte mi, koľko, alebo možno sa to už aj ku vám dostalo, dôchodcov alebo ľudí, ktorí žijú v nejakom kontakte s nejakou osadou, im nieže už cez plot, ale už vo dvore je bežne. Tak už sú vo dvore imúnni spoluobčania, už robia inventúru vo dvore, hej. A tam policajti prídu alebo už aj neprídu, viete, lebo povedia: „No tak, čo môžeme, nič nemôžeme robiť.“ A táto frustrácia, táto bezmocnosť je veľmi nebezpečná, sociologicky je mimoriadne nebezpečná, lebo vám môže skončiť, tak ako skončila v Devínskej Novej Vsi za pôsobenia Harmana. Proste je to veľmi nebezpečné. Je to hra s ohňom, pokiaľ vy navodíte v spoločnosti atmosféru, že proste je to tak. To je daň za demokraciu. To nie je daň za demokraciu, že niekto si môže robiť, čo chce, pričom je priestupkovo imúnny.
Ak sme si zadefinovali problém, pokúsil som sa zadefinovať ten problém, tak sme navrhli riešenie. V prvom čítaní, upozorňujem, prešlo. A ja som niekedy po revolúcii robil vo Vysokoškolskej únii Slovenska, v centrálnom orgáne študentov. A my sme tam pracovali. To bol klasický systém, ale relatívne funkčný tak, že vypýtaš veľa, vieš, že ti poukaz na to stačí, a teda všetci sme boli spokojní, hentí boli radi, ako nás zrazili, a my sme boli spokojní, lebo sme vedeli, že poukaz toho, čo sme vypýtali, nám stačil. To bol relatívne funkčný systém. My sme ho ako-tak udržali. Žiaľ, po nás, po našej generácii ľudia, ktorí prišli do tejto únie, pracovali úplne iným systémom. A študenti dopadli tak, ako dopadli. že nemajú už ani kancelárie, nemajú nič, a pritom študenti vtedy mali aj FUN RADIO, aj kancelárie, aj moc, teraz už nemajú nič. Prečo to hovorím? Ja to ináč nepoviem, lebo čo ja poviem medzi štyrmi očami, pokiaľ sa nedohodne inak, je medzi štyrmi očami. Som hovoril, že to predložím v tejto forme preto, aby ste vy mohli povedať, že ste ten návrh zdokonalili tak, že bude prijateľnejší, to znamená, v druhom čítaní sa tu zjaví pozmeňujúci návrh, ktorý upraví tie skutočnosti tak, aby sa určité disproporcie alebo nejaké niečo, čo by sa mohlo zdať ako šum, vyjasnilo, ešte aj politicky, teda poviete, ako ste to upratali, tak aby to bolo priechodné. To bolo z pohľadu taktiky. Ja neviem, čo sa v tej veci zmenilo. Možno sme stratili ambíciu. Možno niekto povedal, Hlinovi ani čiarku neurobí. Ja si pamätám, že keď sme my ako študenti mali FUN RADIO, boli vtedy ľudia, aj by som ich menoval, jedna z nich bola dokonca starostka Starého Mesta, som prekazil prevod podielu tohto rádia za bonboniéru, zjednodušene to poviem. A vtedy sa povedalo, že Hlina si v Starom Meste neškrtne. Tak som si neškrtol, ale žijem. A možno aj teraz si niekto povedal, že proste ani čiarka tu nebude. A nemáte chuť niečo meniť, hľadať, cizelovať, ak máte pocit, že tam je niečo zlé. A ja viem, ale kde sa to dalo. Len teraz vašou reakciou bude to, že tento návrh v druhom čítaní neprejde.
Čiže, vážení občania, pre vás to poviem, pre vás to má význam, bol tu návrh zákona, ktorý to čiastočne riešil. Nehovorím, že to bolo Sväté písmo, že prijatím tohto by sa svet zmenil. Ale pomohlo by to. Pomohlo by to vyriešiť tú obrovskú frustráciu aj policajtov, aj ľudí, ktorí sú často terorizovaní týmito skupinami. Pomohlo by to, žiaľ, skončili sme s tým, prevládli tu obavy oproti ústavnosti, predpokladám, že pán Susko tu bude hovoriť o protiústavnosti. V prvom čítaní ten návrh prešiel. V prvom čítaní nebol protiústavný? Viete, oháňanie sa ústavou je ochrana koho v čom? Demokraciu si treba zaslúžiť, vážení, za demokraciu treba zaplatiť, niekde za ňu platili krvou. My, čo sme ju dostali zadarmo, k nej máme taký vzťah, aký k nej máme. Proste si ju nevážime. Proste takto sme si ju vysvetlili po svojom a tak to u nás funguje, to znamená, že je demokratické terorizovať iných ľudí, je demokratické byť priestupkovo imúnnym. A keby to chcel niekto zmeniť, je to protiústavné. Ja si to naozaj nemyslím.
A tie precedensy existujú, aj iné krajiny tie riešenia majú na to, ako sa vysporiadať s priestupkami a imúnnym obyvateľstvom. Totiž neriešenie toho, že človek vám robí priestupky a vie, že mu nič nemôžete, je obrovská frustrácia na strane tých, ktorí nerobia tie priestupky. A ten pocit bezmocnosti u slabších pováh, keby tu bol pán Šebej, by mi to možno potvrdil, môže vyústiť do skratového konania. To je podľa mňa logický dôsledok.
Takže čo je vašou ambíciou ako zákonodarcov? Tu teraz kolegovia vystúpia a povedia, že to zlý návrh nebol. Nebol to vôbec zlý návrh. A ak bude aspoň trošku racionálna diskusia k nemu, poviem, v čom to nie je a v čom to je. Ak to bude blbá , hlúpa diskusia, čo očakávam od minimálne od jedného rečníka, tak zvážim, ako sa k nej postavím. Ambíciou tohto bolo riešiť to, čo je problémom ľudí našej krajiny, že sú terorizovaní ľuďmi, na ktorých sú aj policajti krátki. To bolo ambíciou tohto zákona, tento návrh zákona to mohol vyriešiť. Ďakujem.