51. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Kolegyne, kolegovia, tak ako poznamenal kolega Mičovský, niekedy sa to nedá, keď sa rozpráva hluchý so slepým, niekedy to naozaj pripomína takýto dialóg.

Tu sa hovorí o tom, že niekto dostane dotáciu len za to, že je. Možno by to chcelo trošku preliezť viac ako Oravu a Stupavu a zavítať naozaj do lokalít, kde sa nachádza toto roztrúsené osídlenie. Pritom nehovorím len o malých obciach, lebo tu bola sťažnosť aj na to, že sú tam malí, veľkí, ako to teraz bude. No je to normálne. Aj Hriňová je mesto a má laznícky systém osídlenia. Chodievam tam dosť pravidelne za kamarátmi. A tí bývajú na lazoch. A niektorí starostovia však sami povedali: „Vieme, aké sú tam problémy v niektorých obciach.“ Prvý argument, ktorý tam bol, zoberme si dve rovnaké obce, ktoré majú 700 obyvateľov, z ktorých obec A má 700 obyvateľov, obec B má 700 obyvateľov, pričom obec A je tzv. koncentrovaným sídlom okolo nejakého centra a má na údržbu, povedzme, 5 kilometrov svojich vlastných ciest, obec B s tým istým počtom obyvateľov ale s tým, že má roztrúsený systém osídlenia, tak spravuje 60 kilometrov ciest. Základná matematika je jasná, 5 kilometrov je určite menej ako 60. Hádam to pochopí aj Lojzo Hlina . A myslím si, že na to netreba ani veľké prepočty. Na údržbu 5 kilometrov cesty určite stačí menej financií na to, aby sa cesta udržiavala v lete alebo teda v pojazdnom stave, ako v zime, keď tiež je potrebné aj z tých vzdialenejších území tohto osídlenia umožniť dopravu občanov danej obce alebo daného mesta kdekoľvek, za prácou, za nákupmi, za službami a tak ďalej, za vzdelaním. A myslím si, že toto nám je všetkým jasné, len kolegovi Hlinovi asi to nie je jasné. Takže, to sú tie dotácie, ktoré by mali ísť priamo pre obec alebo pre mesto. Starostovia to vítajú, pretože na tento typ údržby, opravy, rekonštrukcie nie sú v našom systéme žiadne dotácie. A keby boli, tak o to starostovia nežiadajú. Treba si do doštudovať, Lojzo Hlina, a treba sa ísť opýtať tých starostov, ako to je.
Ďalej sa hovorí o tom, že je to len dotácia pre nič za nič, lebo že tam niekto je. Dotácie, ako sme hovorili v tomto zákone, sú pre obec a potom sú tzv. na hlavu, čiže na obyvateľa, ktorý v tom lazníckom osídlení existuje. Sú aj tu rozdelené tie dotácie priamo za to, že tam ten dotyčný človek žije, alebo prežíva, by som to skôr tak nazval, a potom na to, aby si mohol v duchu určitých, povedzme, tradičných architektonických postupov mohol obnoviť svoje obydlie. Lojzo tu opäť spomínal dotačný systém ministerstva kultúry, mimochodom, Obnov si svoj dom. Ale odporúčam opäť doštudovať podmienky tohto grantového systému s tým, kto je tým oprávneným žiadateľom a za akých podmienok si o to môže žiadať a na čo si o to môže žiadať. Opäť, je to neznalosť. A potom sa tu rozprávajú všelijaké bludy. To je druhá vec. Keďže na takýto spôsob rekonštrukcie nie je dotačný systém, to už netreba ani študovať, už som to povedal, tak práve preto sme vyčlenili v rámci tohto návrhu zákona možnosť čerpať dotáciu na takéto obnovenie, nie na obnovenie honosnej vily, mramorové vykladanie a podobné záležitosti, ale na to obnovenie v duchu tradičnej ľudovej architektúry.

No k tej dotácii na hlavu, dotácii len preto, že ste. Ja na mieste Lojza Hlinu by som išiel za tými ľuďmi, ktorí bývajú na tých lazoch, a opýtal by som sa ich čo robili doteraz tých 20, 30, 40 rokov. Čo myslíš, Lojzo Hlina, čo robili tam doteraz tí ľudia? Nebolo to nič, vyvaľovali si pupky, pozerali na slniečko? Ja si myslím, že tí ľudia sa starali o tú krajinu. Tí ľudia sa starali doteraz o tú krajinu a my chceme, aby sa o tú krajinu aj starali ďalej. Takže to nie je zadarmo, to je vec, ktorú robili pre celú našu krajinu. Ako sa potom môže robiť rozvoj regiónov, rozvoj turistiky, cestovného ruchu, pokiaľ to tam bude zarastené burinami, drevinami náletovými a tak ďalej? O to sa tiež niekto musí starať. A tam sa práve starajú o to tí ľudia, ktorí tam žijú. Či chceš povedať, že na tom sídlisku tam tých náletových drevín je viacej, že tam treba viacej sa o to starať, aby tam tí dostali dotáciu? Takže to sú úplne trošku zvrátené zase myšlienkové pochody. Takže tí ľudia to neodstanú zadarmo, oni to dostanú aj za to, že sa tam o to starajú. A cieľom tohto návrhu zákona je to, aby sa primäli aj mladí ľudia nie sťahovať sa práve z toho vidieka do mesta, ale, opačne, aby sa nám mal o tú krajinu kto starať. Kedysi sa chodievalo pásavať na hole a podobne, dneska sa to už robiť nemôže, lebo niektoré lúky sa spásavať nesmú, nariadenia Európskej únie nám to neumožňujú, nemôžu sa ani poriadne kosiť. A tráva tam musí zostať. Čiže ten, kto chce brať dotácie len za to, že má buď v prenájme tie lúky, alebo vlastní tie lúky, tak ich berie, ale nestará sa veľmi o tú krajinu. Takže toto je dotácia, ktorá je smerovaná naozaj pre tých, ktorí nemajú veľké majetky, pre tých, ktorí okolo tých svojich domov a chalúp majú nejaké tie políčka, role, tam dokážu uživiť zopár toho hospodárskeho dobytka a dokážu sa starať o tú krajinu, aby tam naozaj neboli náletové dreviny, aby tam boli priechodné tieto veci. Za toto dostanú tú dotáciu a to nie je len tak, že ju dostanú. Ono je to taký príspevok, lebo je rozdiel, keď ja, povedzme, používam starú zatopenú sekeru a keď si môžem kúpiť možno niečo nové, možno nejaký krovinorez, čím to dokážem zveľadiť omnoho efektívnejšie lepšie, alebo si možno kúpim štiepkovačku, pričom potom môžem tú štiepku napchať do pece a spáliť v zimných mesiacoch. Aj na toto je určená tá dotácia, aby tí ľudia mohli to robiť efektívnejšie. A mnohí z nich, ktorých už aj kolega Mičovský spomínal, sú naozaj už v dôchodkovom veku a prežili si nejaké to svoje obdobie, už možno nestíhajú ani obhospodarovať to územie, ale snažia sa ešte ako-tak to robiť, možno tam chodia ich deti občas na návštevu, ktoré im pomôžu. Ale keď tam budú mať tú kosačku, tak aj ich deti možno si zajazdia na tej kosačke, nie, samozrejme, na nejakom veľkom traktore, ale na tej malej, na ktorej im to tam naokolo pokosia a zveľadia.
Takže odporúčam, keď sa chce niekto vyjadrovať k tomuto zákonu, aby si ho prečítal, naštudoval naozaj dostatočne.

A zopakujem to ešte raz. Tento zákon nebol vymýšľaný tu niekde od stola tak, že teraz o päť minút dvanásť sme si zmysleli, že, hop, ideme urobiť laznícky zákon. Tento laznícky zákon sa pripravuje už vyše roka. A komunikovalo sa o ňom so starostami a primátormi práve tých obcí a miest, ktorých by sa potenciálne týkal. Aj tu sa urobil konkrétny zoznam, ktorý sa urobil na základe praxe. Ono funguje tu Vidiecky parlament, funguje tu Slovenská agentúra životného prostredia, ktorá má súťaž „Dedina roka", ktorá sa zaoberá aj týmito obcami, lazníctvom, vidiekom a tak ďalej. Každý tam sa vyjadroval ku tomuto zákonu, pričom samotní starostovia mali pripomienky, ktoré potom fundovaní právnici zapracovali do novely zákona. To nie je tak, že Hraško si napísal zákon. Hraško nie je právnik, Hraško stavebný inžinier. Ale máme právnikov, ktorí to vedia, máme tie skúsenosti, pýtali sme sa ľudí, tak sa to robí väčšinou. A na základe spolupráce týchto starostov z tých obcí, ktoré sa vybrali, ktoré, a skutočne sme sa na tom zhodli, majú toto laznícke osídlenie, s právnikmi sa pripravil tento zákon, zákon, ktorý má pomáhať udržiavať našu krajinu práve v takomto type osídlenia.

Ako už bolo spomínané, ja to prirovnám možno ku kultúrnym pamiatkam. Kultúrne pamiatky máme na Slovensku. Z nich niektoré sú obnovené, niektoré sa len udržiavajú, pričom, žiaľ, veľa z nich nám aj chátra. A darmo sú v majetku niekoho. Z nich mnohé sú v majetku štátu, ale niektoré sú v majetku normálnych obyčajných bežných ľudí, len kvôli tomu, že ich zdedili po niekom. Bývajú tam celý život a o chvíľku im to padne na hlavu. Ale už sú v dôchodkovom veku a nedokážu si zarobiť na to, aby tú pamiatku sami obnovili. Nezaslúžia si takíto ľudia možno malú dotáciu na to, aby si zrekonštruovali svoj dom, svoju kultúrnu pamiatku tak, aby to vyzeralo ako kultúrna pamiatka? Jasné, dá da povedať, že: „Však to predajte.“ No, áno, predá to ten človek, ktorý tam celý život žil, ale kam potom pôjde. A skúste povedať niekomu, že sa má po sedemdesiatich rokoch vysťahovať zo svojho sídla: „Nepáči sa ti to, nevieš to zrekonštruovať, no tak choď preč.“ Ako by sa vám takýto človek poďakoval. asi by sa vám veľmi nepoďakoval.

A presne o tomto je aj náš laznícky zákon. My nepotrebujeme tu stavať niečo nové a dávať dotácie len tak. Tie dotácie sú na základe toho, že tam tí ľudia doteraz žili, existovali. A my chceme, aby tam aj existovali ďalej, aby sa tá krajina naozaj udržiavala, pretože je v záujme štátu, aby tá krajina fungovala a aby nám toto celé nezarástlo, nezaplienilo sa, aby sme mohli normálne fungovať a rozvíjať, povedzme, aj cestovný ruch a následne na to aj regionálny rozvoj. Tomu sa hovorí multiplikačný efekt, kolega, multiplikačný efekt, na základe ktorého budú profitovať aj ostatní, aj iní. A na toto slúžia dotácie, ktoré sú v súčasnom systéme aj z eurofondov, ale, žiaľ, na všetko nie sú, pretože operačné programy sú už nastavené nejakým spôsobom a na niektoré veci je možné požadovať dotáciu a na niektoré veci, žiaľ, ich možné požadovať nie je, lebo tak sú nastavené tie operačné programy a programy Európskej únie takisto. A na to, na čo sa nedá požadovať dotácia, tak je pripravený práve tento laznícky zákon, aby sa umožnilo dostávať dotáciu mestám, obciam aj jednotlivcom na to, kde doteraz nemajú nárok na dotáciu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady.

Milá pani Bystrianska z lazov Drahová, alebo pán Sliacky zo Sliackej Poľany a mnohí ďalší, už vás nie je veľa lazníkov, ale ešte nejaké torzo vás predsa existuje, nuž odpusťte nám, že sme celkom neporozumeli vášmu spôsobu života a že sme nie celkom možno vyhodnotili v tejto diskusii tú podstatu, ktorú žijete a ktorá nie je ľahká. Ďakujem vám, že žijete ešte na tých lazoch a tú krajinu zachovávate pre nás všetkých.

Rovnako ďakujeme aj, páni starostovia, je tých zhruba 30, aby som to neprehnal, starostiek a starostov, s ktorými sme komunikovali a u ktorých ste jednohlasne potvrdili, že pre prijatie takéhoto zákona je najvyšší čas.

Ďakujem aj vám, kolegyne, kolegovia, že vy ste sa započúvali do tohto návrhu, ktorý zaznieva prvýkrát v Národnej rade na tému lazov. A verím, že vďaka spoločnej podpore dokážeme zmeniť to hlavné, naše myslenie, naše myslenie, ktoré nemôže byť zviazané do obruky nejakých úzkych politických alebo rezortných, alebo predpisových reťazí a okov, ale musíme rozumieť krajine.

Ja ďakujem aj pánovi poslancovi Hubovi za jeho mnoho desaťročnú prácu, ktorú vložil do toho návrhu zákona. Nikto nespochybní toto, ani ten zoznam, ani tie potreby.

Takže je za čo poďakovať lazníkom, starostom i poslancom, ktorí sa zamysleli nad tou časťou slovenskej krajiny, ktorú nazývame novobanskými štáľami, myjavskými kopanicami, podpolianskymi lazmi, utekáčskymi kolešňami. Je to vzácna krajina a my sme jej povinní pomôcť. Verím, že aj prostredníctvom nášho návrhu zákona sa tak stane.

A ďakujem všetkým, ktorí do tvorby tohto zákona, ako aj do diskusie o ňom zasiahli.

Ďakujem pekne. Čo sa týka rozpravy, človek sa môže prihlásiť buď písomnou, alebo ústnou formou a poslanec môže reagovať svojou faktickou poznámkou. Preto by som chcel poprosiť možno poslanca Čaploviča, aby nabudúce nečastoval tu okolie impertinentnými poznámkami o tom, že kto a koľko tu vystupuje. Ak mu niečo vadí, nech sa prihlási vo faktických poznámkach, ak má niečo k veci, k zákonu, ak to tak nie je, tak tu nemusí byť, tak ako tu nebol od rána, ale potom nech nerozpráva takéto veci. Takže to je len toľko k diskusii. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, na veľa, na veľa som tu s týmto návrhom zákona, ktorý je podľa môjho názoru a koniec koncov aj podľa názoru vás, lebo v prvom čítaní prešiel, veľmi dôležitý. A to, prečo je dôležitý, sme si povedali. Neviem, či sa niečo zmenilo alebo nezmenilo za to relatívne dlhé obdobie, ktoré tam medzitým bolo. To uvidíme v prípadnej diskusii alebo v rozprave, do ktorej sa hlásim.

Na úvod chcem len povedať, že rozprávame o zákone, zjednodušene, o priestupkoch a hovoríme o tom, že tento zákonodarný zbor mal ambíciu, a dokonca v prvom čítaní to aj potvrdil hlasovaním, riešiť skupinu, ktorú môžeme smelo nazvať priestupkovo imúnnou. Na Slovensku je skupina obyvateľstva, ktorá má priestupkovú imunitu. Ak poslanci stratili svoju imunitu, ja tu nerozporujem, pravdou však je, že nedokonalosťou našich zákonov sme vytvorili jednu obrovskú skupinu obyvateľstva, ktorá má absolútnu priestupkovú imunitu a je si toho vedomá. Tento zákon to mal ambíciu a snahu riešiť. V prvom čítaní sme sa s tým stotožnili, očakávam, že aj v druhom čítaní to tak bude. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 1259), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1504 z 10.decembra 2014 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 1259), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 217 z 20. januára 2015 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nás polovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, z celkového počtu 12 poslancov tam bolo prítomných 9, pričom za návrh predneseného uznesenia hlasoval 1 poslanec, 2 poslanci hlasovali proti návrhu, 5 poslancov sa hlasovania zdržalo a 1 poslanec nehlasoval.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať tak, že odporúča tieto návrhy schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 1259) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe a prednesených v rozprave schváliť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, na rozohriatie vidím tu aj právnické eso strany SMER, určite aj právnickej fakulty, verím, že to bude mimoriadne hodnotný príspevok, ktorý bude podľa mňa sa rozoberať aj na prípadne nejakých cvičeniach. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás hovoriť k návrhu zákona, nie k tomu, kto bude na vás reagovať. Nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Treba vedieť, ako sa veci budú vyvíjať.

Prosím vás pekne, ja len pravdu poviem, čo sa chcelo, čo som chcel, čo som predložil, za čo ste zahlasovali. Určite išli ste cez na nejaké námestie v Bratislave, si tam môžete vybrať v zásade hociktoré na to, SNP, Hviezdoslavovo, priestor pred Starou tržnicou, pri Kamennom námestí to je, čo ma narýchlo napadá, na to si môžete vybrať v Žiline, v Košiciach hlavnú, Lučenec. Proste verím, že všetci poznajú nejaké to miesto v tom väčšom meste, kto zvykne celý deň vysedávať po tých lavičkách a v zásade tam aj terorizovať ľudí. A teraz by som bol nerád, keby ma niekto naškrtol kvôli nejakej slabej sociálnej empatii s tým, že ja mám problém s nejakými ľuďmi a neviem čím. Prosím vás, naozaj kvôli korektnosti by som bol rád, keby sme toto si odpustili prípadne. Ja hovorím o ľuďoch, ktorí majú zdravé ruky, často zdravé nohy, zdravé všetko, čo majú mať, ale zvolili si svoju cestu. Zvolili si svoju cestu, ktorá v zásade predstavuje takú cestu, ktorá je, že čo vydrankám, to prepijem a prepijem to poväčšine tam, kde to vydrankám, a poväčšine to má byť čo najbližšie tam, kde to kúpim. To znamená Námestie SNP – BILLA, Kamenné námestie, je to pri Tescu, Hviezdoslavovo námestie – tiež BILLA. No proste nechcem sa opakovať. Zjednodušene, kde to vydrankám, tam to vypijem, v zásade kde to kúpim, tam to vypijem. Čiže to máme o tom. Títo ľudia tam sú schopní celý deň sedieť, obťažovať, na Námestí SNP špeciálne. Ja tie fotky, keby to tu niekoho zaujímalo, vám viem poslať s tým, že vám zahltím schránku, ako sa kto vymočil okolo pamätníka, ako kto vykonal veľkú potrebu pri pamätníku. Viete, to je úplne fascinujúce, že Bratislava je jedno z hlavných miest krajín Európskej únie a Námestie SNP je centrálne námestie. Prosím vás, bol by som rád, keby sme sa na tom zhodli. A povedzme si, ako vyzerá, Džibuti je šuviks. Prosím vás, to, ako vyzerá, v tom stave, ako je, je našou vizitkou. Pamätník SNP, ktorý tam je, je pietne miesto, slúži ako ocikávacia stena. Viete, ako máte tú pisoárovú stenu, tak to je znova len a len našou vizitkou. A na tom príklade tohto SNP aj zostanem, lebo však, ale tu je reverz, to je použiteľné všade. Títo ľudia, ktorí si zvolili túto cestu, sú priestupkovo imúnni skrz svoj sociálny status. Oni to vedia, oni to zneužívajú, oni to využívajú. Niekto povie, no a čo je na tom. Ja viem, že niekto to povie, ale, prepáčte, ja mám pocit, že to nie je o tom. Podľa mňa lavičky v parku, podľa mňa lavičky na námestí majú slúžiť ľuďom, majú slúžiť matkám s deťmi, majú slúžiť prípadne nejakému turistovi, keď sem zablúdi. By mali podľa mňa slúžiť lavičky na to, a nie na to, aby sa tam niekto vyspal z opice. Neviem, či sa na tom zhodneme. Prípadne by som bol rád, kebyže sa na tom zhodneme. Ak sa na tomto zhodneme, tak prosím vás vedzte, že tá priestupková imunita v praxi znamená to, že je v zásade jedno, či tam príde modrý alebo zelený, ja to tak zjednodušujem, respektíve či tam príde mestský policajt alebo štátny policajt, lebo porušenie jedného, druhého paragrafu priestupkového zákona, tuto sa v zásade jedná o tú štyridsaťsedmičku, myslím, aj štyridsaťdevinu, voči spoločenskému spolunažívaniu, prípadne porušenie VZN-ka, napríklad špeciálne na tom námestí, tam je VZN-ko s tým, že sa nesmie konzumovať na verejnosti, pre týchto ľudí znamená to, že policajt vykoná úkon, vypíše tú blokovú pokutu, sám som bol svedkom toho, koho by to zaujímalo, tomu pošlem príslušné video. Tú pokutu takto chytí a takto pred ním ju pokrčí a takto ju hodí do koša. Tak sme dopadli, vážení. Tak dopadlo zákonodarstvo, že takýto rešpekt majú aj modrí, aj zelení policajti. A to je fakt. Oni sami povedia: „My nič viac nemôžeme urobiť.“ Oni nič viac nemôžu urobiť. A oni to vedia. A preto si toto dovolia takto pred nimi urobiť. Otázka stojí, či ste s tým konformní, či máte pocit, že to je dobré, že to tak je teda demokratické, nech sa páči. Za demokraciu treba, vážení, zaplatiť. Demokracia nie je to, že robím bordel tam, kde ho chcem. To nie je demokracia. To si niekto sakramentsky pletie. A podľa mňa iné krajiny sú toho svedectvom, že si nemôžete robiť to, čo chcete. Už podľa mňa keď pôjdeme do Viedne, tak to chcem vidieť, chcem v Prahe vidieť, tam už mali s tým problém, ale už to podľa mňa vyriešili, ak si niekto urobí z centrálneho námestia ležovisko. Veď to je ležovisko, normálne ako diviaky proste majú ležovisko, proste tá tráva je tam, tam v lete je teplo, stena slúži na to, že sa vyčúram, BILLA je blízko. Proste urobiť si ležovisko z centrálneho námestia je na Slovensku funkčné. To je jeden okruh priestupkového imúnneho obyvateľstva.

A druhý okruh priestupkového imúnneho obyvateľstva sú tí ľudia, ktorí často terorizujú iných ľudí, trebárs aj takými drobnými náležitosťami, ktoré sú nepostihnuteľné z pohľadu či už trestného, je to v zásade len priestupok, ale skrz ich sociálny status znova sú imúnni. To znamená, povedzte mi, koľko, alebo možno sa to už aj ku vám dostalo, dôchodcov alebo ľudí, ktorí žijú v nejakom kontakte s nejakou osadou, im nieže už cez plot, ale už vo dvore je bežne. Tak už sú vo dvore imúnni spoluobčania, už robia inventúru vo dvore, hej. A tam policajti prídu alebo už aj neprídu, viete, lebo povedia: „No tak, čo môžeme, nič nemôžeme robiť.“ A táto frustrácia, táto bezmocnosť je veľmi nebezpečná, sociologicky je mimoriadne nebezpečná, lebo vám môže skončiť, tak ako skončila v Devínskej Novej Vsi za pôsobenia Harmana. Proste je to veľmi nebezpečné. Je to hra s ohňom, pokiaľ vy navodíte v spoločnosti atmosféru, že proste je to tak. To je daň za demokraciu. To nie je daň za demokraciu, že niekto si môže robiť, čo chce, pričom je priestupkovo imúnny.

Ak sme si zadefinovali problém, pokúsil som sa zadefinovať ten problém, tak sme navrhli riešenie. V prvom čítaní, upozorňujem, prešlo. A ja som niekedy po revolúcii robil vo Vysokoškolskej únii Slovenska, v centrálnom orgáne študentov. A my sme tam pracovali. To bol klasický systém, ale relatívne funkčný tak, že vypýtaš veľa, vieš, že ti poukaz na to stačí, a teda všetci sme boli spokojní, hentí boli radi, ako nás zrazili, a my sme boli spokojní, lebo sme vedeli, že poukaz toho, čo sme vypýtali, nám stačil. To bol relatívne funkčný systém. My sme ho ako-tak udržali. Žiaľ, po nás, po našej generácii ľudia, ktorí prišli do tejto únie, pracovali úplne iným systémom. A študenti dopadli tak, ako dopadli. že nemajú už ani kancelárie, nemajú nič, a pritom študenti vtedy mali aj FUN RADIO, aj kancelárie, aj moc, teraz už nemajú nič. Prečo to hovorím? Ja to ináč nepoviem, lebo čo ja poviem medzi štyrmi očami, pokiaľ sa nedohodne inak, je medzi štyrmi očami. Som hovoril, že to predložím v tejto forme preto, aby ste vy mohli povedať, že ste ten návrh zdokonalili tak, že bude prijateľnejší, to znamená, v druhom čítaní sa tu zjaví pozmeňujúci návrh, ktorý upraví tie skutočnosti tak, aby sa určité disproporcie alebo nejaké niečo, čo by sa mohlo zdať ako šum, vyjasnilo, ešte aj politicky, teda poviete, ako ste to upratali, tak aby to bolo priechodné. To bolo z pohľadu taktiky. Ja neviem, čo sa v tej veci zmenilo. Možno sme stratili ambíciu. Možno niekto povedal, Hlinovi ani čiarku neurobí. Ja si pamätám, že keď sme my ako študenti mali FUN RADIO, boli vtedy ľudia, aj by som ich menoval, jedna z nich bola dokonca starostka Starého Mesta, som prekazil prevod podielu tohto rádia za bonboniéru, zjednodušene to poviem. A vtedy sa povedalo, že Hlina si v Starom Meste neškrtne. Tak som si neškrtol, ale žijem. A možno aj teraz si niekto povedal, že proste ani čiarka tu nebude. A nemáte chuť niečo meniť, hľadať, cizelovať, ak máte pocit, že tam je niečo zlé. A ja viem, ale kde sa to dalo. Len teraz vašou reakciou bude to, že tento návrh v druhom čítaní neprejde.

Čiže, vážení občania, pre vás to poviem, pre vás to má význam, bol tu návrh zákona, ktorý to čiastočne riešil. Nehovorím, že to bolo Sväté písmo, že prijatím tohto by sa svet zmenil. Ale pomohlo by to. Pomohlo by to vyriešiť tú obrovskú frustráciu aj policajtov, aj ľudí, ktorí sú často terorizovaní týmito skupinami. Pomohlo by to, žiaľ, skončili sme s tým, prevládli tu obavy oproti ústavnosti, predpokladám, že pán Susko tu bude hovoriť o protiústavnosti. V prvom čítaní ten návrh prešiel. V prvom čítaní nebol protiústavný? Viete, oháňanie sa ústavou je ochrana koho v čom? Demokraciu si treba zaslúžiť, vážení, za demokraciu treba zaplatiť, niekde za ňu platili krvou. My, čo sme ju dostali zadarmo, k nej máme taký vzťah, aký k nej máme. Proste si ju nevážime. Proste takto sme si ju vysvetlili po svojom a tak to u nás funguje, to znamená, že je demokratické terorizovať iných ľudí, je demokratické byť priestupkovo imúnnym. A keby to chcel niekto zmeniť, je to protiústavné. Ja si to naozaj nemyslím.

A tie precedensy existujú, aj iné krajiny tie riešenia majú na to, ako sa vysporiadať s priestupkami a imúnnym obyvateľstvom. Totiž neriešenie toho, že človek vám robí priestupky a vie, že mu nič nemôžete, je obrovská frustrácia na strane tých, ktorí nerobia tie priestupky. A ten pocit bezmocnosti u slabších pováh, keby tu bol pán Šebej, by mi to možno potvrdil, môže vyústiť do skratového konania. To je podľa mňa logický dôsledok.

Takže čo je vašou ambíciou ako zákonodarcov? Tu teraz kolegovia vystúpia a povedia, že to zlý návrh nebol. Nebol to vôbec zlý návrh. A ak bude aspoň trošku racionálna diskusia k nemu, poviem, v čom to nie je a v čom to je. Ak to bude blbá , hlúpa diskusia, čo očakávam od minimálne od jedného rečníka, tak zvážim, ako sa k nej postavím. Ambíciou tohto bolo riešiť to, čo je problémom ľudí našej krajiny, že sú terorizovaní ľuďmi, na ktorých sú aj policajti krátki. To bolo ambíciou tohto zákona, tento návrh zákona to mohol vyriešiť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, pán Hlina, určite to dá veľké umenie, použiť pisoárovú stenu ako argument na obhájenie vášho návrhu zákona. Ale to svedčí o kvalite toho návrhu. Samozrejme, vy ste niečo chceli, samozrejme, aby strana SMER to potom dopracovala, však to býva váš základný argument, ale keď iní prídu s nejakým návrhom zákona a povedia, však v druhom čítaní sa to dá dopracovať, vtedy je to problém, lebo jednoducho je to iných návrh zákona, či už opozície alebo koalície. Ale keď vy prídete so sprostosťou, tak je to vtedy, aby to dopracovávali všetci, pomaly celé ministerstvo. No ale však ja v diskusii vysvetlím, čo Hlina chcel a nakoniec ako to vymyslel.

Ale čo je dôležité povedať, je to, že vy tvrdíte, že toto má slúžiť proti neprispôsobivým občanom, ktorí proste na verejnosti, na lavičkách pijú alkohol alebo fajčia nejaké špaky. A malo to slúžiť podľa toho, čo ste hovorili v prvom čítaní, kde ja som nehlasoval za váš návrh zákona, že sa zoberie ten špak, odoberie sa špak tomu neprispôsobivému občanovi alebo sa mu odoberie ten alkohol. No a to je celý zmysel toho, ako ste to vy mysleli, ale ste to nedomysleli. Už toto ma štrbiny v tom, že keď človeku takémuto zoberiete špak, prejde tri metre ďalej a nájde si ďalší špak a znova si ho zapáli. Čiže je to zlé.

Čo sa týka alkoholu, no odoberať alkohol už opitému človeku, ktorý robí výtržnosť, to je tiež tak domyslené, že tomu je to už absolútne jedno. To je to, ako keby ste fakt človeku, čo vidí, chceli zobrať okuliare. Ten potom bude vidieť ďalej.

Čiže jednoducho je to úplne zlé od začiatku a ja v rozprave vysvetlím, prečo proste som ja za to nehlasoval aj niektorí ďalší kolegovia za to nehlasovali a prečo tento návrh zákona má ambíciu byť návrhom najhorším návrhom zákona za rok 2014, tak ako som to povedal v prvom čítaní.

Ďakujem. Priestupková imunita je veľký problém. Ja som sa tým zaoberal viackrát v tomto volebnom období, viackrát som tu predkladal návrh zákona, ktorým som to riešil. A keď nebude prijatý tento návrh zákona, tak na nasledujúcu schôdzu znova podobný predložím.

Podporím tento návrh zákona, aj keď zdá sa mi taký nie celkom optimálny, ale každá snaha je dobrá, beriem to tak, že tento problém treba odhaľovať a nejakým spôsobom sa ho snažiť eliminovať.

V žiadnom systéme právnom nemôže fungovať, že pre istú časť obyvateľstva je istá časť páchania drobných zločinov, lebo sú to prečiny, zločiny, beztrestná. Potom je to na smiech, celý systém je na smiech, tu neexistuje právny štát.

Ale to najsprávnejšie a to, čo je podstatou toho môjho návrhu, ktorý budem predkladať na budúcej schôdzi, je, že nech ten človek odpracuje tento svoj priestupok, jednoducho keď nemá na jeho zaplatenie.

A takisto netreba zabudnúť na priestupky maloletých, ktoré sú úplne netrestané dneska a množia sa, a aj dobrovoľne, aj nanútene maloletí páchajú takúto tresnú činnosť. Tak ale napriek výhradám, ktoré tu zaznievajú, pričom proti niektorým z nich by som možno mohol vzniesť výhrady, aj ja podporím tento návrh zákona.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. No nepochybne nebude problém pre kolegov, fundovaných právnikov rozcupovať tento návrh zákona na kusy, perie bude lietať. Na druhej strane je pravda, že o tom probléme všetci vieme. A tí právnici, ktorí to teraz roztrhajú na kusy, o tom vedia tiež, dokonca žijú v tom meste, ktoré opisuje kolega Hlina. Pritom je pozoruhodné, že sme teda za štvrťstoročie na nič neprišli, lebo už pred štvrťstoročím sa ten stav zmenil, prišla demokracia.

Samozrejme, každý taký návrh má tri problémy, humanitu, ústavnosť a Rudolfa Vaského. To sú tri problémy, na ktoré narazí kolega Hlina.

A k tomu len chcem povedať, že kedysi Jack London (literárna klasika) napísal krásnu poviedku o samosudcovi, ktorý ľudí pre potulku a podobné prečiny odsudzoval na tridsať dní väzenia. Odsudzoval ich paušálne. Na každého obvineného mal presne tridsať sekúnd. Za tridsať sekúnd si vypočul delikt, vyniesol rozsudok, menovaného odviedli a už stihli priviesť ďalšieho. Samozrejme, ľahko sa to hovorí, každopádne i vtedy, keď sa toto dialo a Jack London to zachytil, platila podľa mňa najlepšia ústava, akú kedy ľudská ruka a ľudská myseľ stvorila, Ústava Spojených štátov.

Takže ku cti poslanca Hlinu musím povedať, že riešenia sú tu možné, ale narážajú minimálne na právnikov, plus na tie tri bolestivé body, ktoré som uviedol. Sú to humanita, ústavnosť a Rudolf Vaský.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Hlina, aj napriek tomu, čo tu z vašich úst často zaznelo na adresu niektorých opozičných kolegov, ja sa cítim stále ako váš opozičný kolega. A to, čo chcem povedať, poviem takto. Ten návrh zákona z väčšej časti až na drobné chybičky by sa dal podporiť.

Čo sa týka jeho dôvodovej správy, úplne bezpochyby podľa mňa je to úplne opačne, skôr jeden z najlepších opozičných zákonov, pretože rieši to, čo je tu v našej krajine najpálčivejšie už niekoľko rokov, že si, zjednodušene povedané, orgány činné alebo policajti nevedia poradiť s tými, ktorí nemajú z čoho zaplatiť pokutu a nevedia sa správať a narúšajú spoločnosť, narúšajú úplne pokojne komunitné súžitie.

Čiže ambíciu ten návrh zákona určite má pomôcť naozaj poskytnúť praktickú pomoc a ja bol by som rád, keby som za ten návrh zákona mohol hlasovať.