51. schôdza

Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy písomne Jozef Mikloško.
Nech sa páči.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán guvernér, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia. Ja som neni ten najkompetentnejší, ale tejto téme sa tak z diaľky aj z blízka venujem už dosť dlho a teda by som povedal, že veľmi ma zaujíma. Keď tu máme guvernéra, tak si dovolím povedať pár slov k tej druhej časti, o ktorej teraz hovoríme, ale možná niektoré moje otázočky, krátke, veľmi krátke, bude to desať minút všetko, sa budú týkať aj tej prvej časti, ospravedlňujem sa.
Je to veľmi dobre vypracovaná správa, naozaj má európske parametre, dá sa všetko z nej dozvedieť, ide hlboko a dobre sa čítala a skutočne odborníci na základe tých všetkých grafov, ktoré na konci vlastne sú, sa naozaj môžu dozvedieť dobre o tom, aký je stav našej Národnej banky a čo robí a kde sme v Európe. Troška mi tam snáď chýba kritika toho, čo sa dneska vo svete deje, ale tak to neočakávam od pána guvernéra, aby to urobil, na druhej strane to teraz ja snáď poviem.
Začiatkom vášho prejavu, toho druhého, bolo, že teda teraz my sme najotvorenejšia ekonomika, skoro najotvorenejšia, Európy. Tak voľakedy sme veľmi kritizovali Čechov, že oni sú najotvorenejší a tým sú najzraniteľnejší a tým pádom môžu naozaj výkyvy medzinárodné veľmi na nich vplývať. Viem, že keď niekde skrachovala čínska banka, Čechov sa to dotklo, pretože oni tam mali svoje záležitosti, my sme vôbec nemali. Čiže tá otvorenosť samozrejme neni vždy len pozitívna. Som prekvapený, že teraz sa to preklopilo. Ale to je len taká poznámočka na začiatok.
Samozrejme, ja som svojho času chodieval do Spojených štátov práve k tejto téme často, kde ľudia, ktorí veľmi kritizovali svetový finančný systém, aj do väzenia sa za to dostali, aj tam v tom väzení som ich neraz navštívil, no nakoniec sa ukázalo, že mali 100-percentnú pravdu, aj keď dneska sú už starí, ale proste stále niečo ešte hovoria. Teraz budú môcť za dva týždne v Paríži niečo, možnože tam aj pôjdem. Proste odvtedy sa tu o tú tému zaujímam, lebo vidím, že ten svetový finančný systém neni v dobrom stave a niečo by bolo treba zmeniť. A tie zmeny od Ameriky nečakám, ale od Európy by som ich čakal. A zdá sa mi, že Európa mlčí, že proste nechce sa toho vzdať, čo doteraz má, nechce sa vzdať, že peniaze sa dajú vyrobiť nielen výrobou a proste ľudskou hlavou, ale aj počítačmi a tak ďalej.
S tým súvisí moja prvá otázočka, že teda obchody s derivátmi, aký je stav na Slovensku. Tie, myslím, najviac vytvárajú bubliny. Je tam niečo spomenuté k tomuto, ale proste aj nejaká poznámka, že klesajú u nás, ale v absolútnych číslach, neviem, ako je to možné, možno som si to iba nevšimol. S tým sa veľmi hovorilo o zdaňovaní finančných transakcií, to sa teraz akoby prestalo hovoriť. Myslím, Slovensko bolo proti tiež. A možnože aj bolo za, už ani neviem presne. Ale my sme malí na to, aby sme to ovplyvnili. Ale veľa sa o tom v Európe hovorilo, ale naraz sa zistilo, že nie, no. V tých finančných transakciách aj za noc môže prejsť aj milión, robia to už za nás počítače, a teda to zdaňovanie aspoň od toho 0,01 %, jak sa hovorilo, prípadne trocha viac, by určite prinieslo niečo a mohlo troška obmedziť tieto, by som povedal, rizikové záležitosti.
O daňových rajoch, schránkových firmách, Cyprus, Curacao a neviem, kde ešte všade, atraktívne krajiny, do ktorých už nikdy nepôjdem. Tak Cyprus je veľmi zvláštny tým, že je v Európskej únii, že plače, že tam majú všelijaké problémy svoje, ale zároveň tam vytvára problémy tým, že tam umožňuje naozaj tieto rôzne nekalé veci a únik peňazí. Tu sa nedávno povedalo, myslím minister financií, že koľko peňazí je zmrazených vonku, to sú miliardy, ktoré vlastne od nás odišli nezdanené a vonku mrznú a vlastne doma by aj boli chýbali. Čiže toto sa mi zdá absurdné, že dneska je to vôbec v Európe možné, že niekto sa takto vyviní a odíde niekde do daňového raju, ani nevieme kde, nikto o tom nikdy nebude vedieť. A my mu môžme dávať vo verejných obstarávaniach aj ľuďom napojeným na toto alebo priamo týmto schránkovým firmám v daňových rajoch nejaké zákazky z verejných peňazí, ktoré sa potom veľmi rýchlo zmenia na súkromné peniaze, čo my veľmi dobre vieme. Ja myslím, že tuná by bolo treba troška zakričať aj v Európe a aj ísť aj proti legislatíve USA, aj, aj Európy, pardon, Európy, pretože mnohí hovoria, nedá sa, je to európsky zákon, európska inštitúcia, smernica a tak ďalej.
Tiež mi tam chýba poznámočka o tlačení tých peňazí a distribúcii. To, čo vtedy oznámil pán riaditeľ ECB, že 60 mld. mesačne sa bude dotovať do krajín Európskej únie, to sa mi zdá z hľadiska laika, nebankára a človeka, ktorý sa o financie málo zaujíma, ako absurdné. Samozrejme tým pádom klesli úroky, ale to aj dávno bolo. V Japonsku dávali veľké úvery pred dvadsiatimi rokmi s nulovým úrokom, pretože toľko bolo tých peňazí, možná natlačených kde-kade. V Amerike napríklad, čo to robia stále, sme to kritizovali a teraz to takisto my robíme. A zaujímavé je, že, že ministerstvo financií, keď sa ich pýtam na výboroch a tak ďalej, tak zmenilo dnes názor a teraz to podkladajú za celkom možno aj rozumné, že naraz sa sem dostáva veľa lacných peňazí, ničím nekrytých a proste že to môže oživiť ekonomiku. Ale určite je to chorý prvok v ekonomike. A možno sa s tým niečo zachráni, aj naše penízky niekde, ale nadlho to takto nemôže byť. Určite
Zisk banky tu už niekto komentoval, 102 mil. eur Národnej banky, no, on to pokladá za vysoký. V roku 2013 bol 489, čiže to sa vlastne viac ako 4-krát znížilo, ale napriek tomu je to ešte vysoké. Je tam taká položka, že náklady na rating, tak to je tiež, o 1361 % stúpli z minulého roku, bolo 333, už neviem čoho, asi miliónov, teraz sú 4 533. Čiže ratingové veci sú obyčajne americké, niečo nám napíšu, my sa toho bojíme a nechceme vidieť takre, znížený, zvýšený. Veľmi som horlil, aby bol európsky rating tuná, náš, aby sme nedávali na audity a ratingy v Spojených štátov, za ktorými je všeličo. Ale to ma trochu teraz zaujíma, tých 1361 nárastu.
Taká otázka je laická, že či máme pôžičky z Medzinárodného menového fondu a v akom sú stave, či sme už všetko zaplatili. Nejakých, suma 405 mil. je tam, ale nepochopil som, či to je pôžička, alebo to je nejaké len naše platby, alebo tak. Dobre.
Teraz by som prešiel ešte teda krátko na tú správu, o ktorej je teraz reč vlastne, trocha sa to prelína. Tam som troška nemile prekvapený pozitívnym rastom úverov v domácnostiach. Tak proste máme peniaze, lacné, tak požičiavame, ľudia sú ľahkomyseľní, si požičiavajú. Samozrejme s tým súvisí za b) exekúcie, koľko ľudí niekde tu bolo, l,3 mil. ľudí sú na Slovensku v exekúciách. To určite súvisí aj s tým rastom úverov pre domácnosti. Úvery na bývanie stúpli o 13,5 %, to je tiež veľmi veľa. A tak ďalej. Čiže v tomto smere neni to dobrý trend, keď sa celý štát a ľudia, ktorí na to ani nemajú, zadlžujú.
Samozrejme otázka je taká, že keď sme teraz vyplatili Váhostav alebo vyplatíme z nejakého bankového fondu, ktorý bol na krytie úspor, to aspoň v médiách sa o tom veľa hovorí, že či budeme mať na krytie úspor, keď nejaká banka skrachuje, alebo niečo také, keď tieto peniaze sme vyplatili. Možno, že je to zase len medializovaná otázka, ale keď je to z tohto fondu, tak sa mi to zdá veľmi zvláštne, že dlh jednej privátnej firmy platíme z banky, z bankového fondu, ktorý je na krytie úspor občanov.
Rast vkladov je tiež zaujímavý, najmä fakt, je tu kríza, je tu chudoba, plačeme, hentak, toto, a naraz 1,3 mld. plus, 4,8-percentný rast a dvojnásobne za rok 2013. To je tiež zaujímavé, že ľudia nakoniec peniaze majú. No nehovorím, že ktorí, ale teda, že aj vklady rastú. Prekvapením je tiež to, že objem vyvezeného tovaru do krajín V4 klesol a do inej v Európe ide. Takže zvláštne, že prečo akurát do tej V4, Česko, Poľsko, Maďarsko, to tak klesá, naši susedia.
Zlyhané úvery. Nejakých mínus 90 %, ale teraz nechcem to komentovať, lebo to číslo som teraz, už si nepamätám, s čím súviselo, ale zlyhaný úverový pomer je veľa. Tam hovoríte, že 90 dní, keď sa neplatí, tak to je zlyhaný úver. Takto to kvalifikujete. Už sa nehovorí ďalej, čo bude, exekúcia, prípadne ďalšie veci, no.
Takisto podiel zahraničných dlhopisov je nevýrazný, 3,2 %, čo sa mi zdá, že je dosť pozitívne, pretože čím je menej závislý od zahraničných, tým je to podľa mňa pre túto banku dobre, no. Slovom Grécko tam je len spomenuté, ako veľmi, veľmi zadlžená krajina, myslím, že 180 %, za chvíľu k tomu dôjdem. Tak samozrejme ten dopad grécky na nás nejakým, jednou vetou, dvoma. No tak možnože iný priestor by to inde mohlo mať, na nejakom výbore.
Ale to, že médiá to snáď aj preháňajú že v niečom majú Gréci pravdu a že je to taký veľmi v mnohom parametrický problém, tak to by jednou vetou sa snáď dalo, lebo to Grécko stále je ako veľký výkričník, otáznik pred všetkými.
Ziskovosť poisťovní, 179 mil., to už myslím niekto kritizoval, že to je príliš veľa, je to nárast 13,3 percenta. A potom sa my zdá zvláštne, že poisťovňa automobilov, že náklady prevyšujú príjmy. Tak keď majú raz zisky veľké, tak celkovo globálne, tak už to im až tak nemôže vadiť, to poistenie automobilov, kde je veľa protestov, že nechcú platiť, toto nechcú, hento, spoluúčasť, nespoluúčasť, no. Dobre.
Zhodnotenie aktív dôchodkových fondov. Tak je zaujímavá tá veta tam, tú si všímam, že rast sporiteľov v rizikových fondov je patrný. Čiže je zvláštne, že teda aktívnosť alebo pozitivitu tých dôchodkových fondov spájame s rastom rizikových fondov, ktoré sú naozaj rizikové. A teda to, čo sa stalo mne raz v Amerike, že kde ste mali svoje dôchodky, tá firma skrachovala a vzápätí ste teda nemali už dôchodky, tak toto by mohlo aj tuná byť. A keď to pán Mihál nedávno tu povedal, tak som troška k tomu diskutoval, že odvolať sa na rizikové fondy, že tie nám prinesú zisk dôchodkových fondov, je, neni správne, pretože ten zisk by mal byť odniekiaľ inál, od iných miest, a teda nie z rizikových fondov.
Aktivita s obchodmi s cennými papiermi mierne poklesla, mínus 11 percent, To tiež sa mi zdá, neviem, či dobré alebo zlé, skôr dobré, hej, lebo obchodovanie s cennými papiermi, to je zvláštne, no. Ja sa pamätám, keď v Amerike bežal veľký škandál, že vlastne rast tých rôznych indexov sa vlastne dosiahol tým, že si nakupujú vlastné cenné papiere. Tak tu už pán Beblavý hovoril, že to teraz nie je možné, alebo že to je zakázané nejakými zákonmi, ale v Amerike to rástlo, pretože si sami sebe nakupovali a tým pádom ten obrat išiel. Tak tiež by ma zaujímalo, či to nemôže hroziť aj u nás.
No Slovensko má ten hrubý stály dlh aj voči Európe, ktorej 90 %, 5,55, 5,56, či koľko, tam sa to nedá celkom dobre prečítať, či je to relatívne nízke zadlženie. Ale je zaujímavé, že krajiny, ktoré sme vždy troška aj podceňovali, tie majú omnoho menší ten, napríklad Rumunsko, Bulharsko, ale aj Litva, Estónsko, majú omnoho menšie zadlženie ako my. To je zaujímavé. Teda život na dlh, nad pomery silno kritizujeme a teda krajiny, ktoré prišli do Európy a ktoré sme podceňovali, to robia lepšie ako my.
No ešte taká posledná otázka je vlastne už len tá, že Národná banka, stále sa diskutuje, či má Národná banka taký vplyv na ostatné banky, že proste tieto banky, ktoré sú väčšinou zahraničné teraz, tuším až na jednu, všetky sú zahraničné už, a to, že Slovenskú sporiteľňu sme niekedy pustili do zahraničia, je určite veľkou, veľkou chybou tých garnitúr, ktoré vtedy boli. Či nemôžu tieto dcéry zachraňovať svoje matere niekde, ktoré vonku krachujú. Hneď trebárs v Rakúsku je tak, sú také prípady. Či teda máme taký systém, že to nemôžme toto dovoliť.
Pán guvernér, ďakujem vám za vašu správu. Ja voľakedy slovo už, odkedy tam vás máme, tak slovo bankster už nepoužívam, lebo to je také zaujímavé slovo. A na niektoré banky, to platí. A aj to, že v tejto džungli svetového hospodárskeho systému predsa len Slovensko sa drží v určitej kultúre týchto financií, aj keď tým globalizmom strháva do víru rizík rôznych a dlhov a neviem čoho všetkého, ale proste v tomto smere si musíme držať svoje, mať národnú svoju banku, ktorá je naozaj na základe, tuším, ešte starých princípov bankárskych sa musí držať a nedať sa ovplyvniť zahraničím tak, aby sme potom doplatili na to, keď inde sa tým zahraničným odpovie až príliš veľa.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je Alojz Hlina. Sme stále v písomnej časti rozpravy.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, vážené kolegyne, kolegovia, budem sa venovať v zásade iba jednej veci, a to, že v tejto predloženej správe je napísané, že výrazný nárast spotrebiteľských úverov tretí rok po sebe v Európe najvyšší.
Prečo to hovorím? Neviem, ktorá to už bola revolúcia, či relácia za päť minút dvanásť (pozn. red.: správne má byť – "O päť minút dvanásť"), tam premiér sedel a hovoril teda, že ako je dobré v tejto krajine, čo svedčí aj ukazovateľ, že v tejto krajine je, rastie poskytovanie spotrebiteľských úverov. Čo je teda podľa neho výrazom dôvery obyvateľstva v ekonomiku? Nejak takto, necitujem ho doslovne.
Ja som poľnohospodár. Ale, prosím vás pekne (vyslovené s pobavením), vie mi niekto povedať, že to naozaj tak platí, pán guvernér? Je to naozaj pravdou, že keď rastie medziročne najsilnejšie v Európe, spotrebiteľské úvery, že je to znakom, že táto krajina je na tom výborne? To je ten ukazovateľ, že naši ľudia sú spokojní? Teda dôverujú, teda sa zadlžujú? Zadlžujú sa z plezíru?
Prosím vás pekne, mňa mrzí toto, že takto sa s nami komunikuje. Včera som pozeral taký dokument na STV 2. To bolo Nesvadbovo. Myslím, že to točili v nejakej, Zemianske Hámre, v nejakej obci. Pri tej príležitosti som si uvedomoval, že s tými ľuďmi, ktorí častokrát, a nechcem sa nikoho dotknúť, hej, že nemajú možno ten rozhľad taký, sa hrá nečestná hra. Fakt sa s nimi nehrá fér. Proste povedať, že keď rastie zadlženie spotrebiteľskými úvermi, je to znakom, že krajina je na tom dobre, je podľa mňa mimoriadne zlé. Podľa mňa je to cynické, škaredé, ja neviem, ešte aké prívlastky, si dajte, aké chcete, prosím vás. To povedal premiér, to nepovedal Jano z Lendaku. To povedal premiér.
Podľa mňa výrazom toho, že krajine sa darí, a teraz prípadne pozriem na pána Kollára, je to, že by rástli objemy vkladov v bankách, že by, ak by tu bol nejaký kapitálový trh, že by ľudia kupovali akcie. Ja si pamätám, aké je šialenstvo, viem, aké je šialenstvo v Číne, hej, že proste v Číne kapitálový trh, to je jak zbúrený žrebec, hej, že proste to nevedia udržať, že to rastie obrovským spôsobom, lebo tí ľudia proste chcú niekde investovať. Podľa môjho laického názoru, ja som, hovorím, poľnohospodár. Podľa mňa to je znakom, že krajina je na tom dobre, nie že sa zadlžuje, ale to, že teda tí ľudia majú toľko. A to povedal premiér.
A tu je pravda, naozaj je pravdou, a tu to je potvrdené v tejto správe, ktorú doniesol pán guvernér, že tri roky po sebe najvyšší rast spotrebiteľských úverov je na Slovensku v rámci Európy.
O čom to svedčí? Podľa premiéra je to znakom, že sme na tom dobre, ja si dovolím tvrdiť, že je to znakom, že sme na tom zle. A tu predpokladám, že tu zahrňujete len banky. Tam nemáte nebankové subjekty (rečník sa obracia na guvernéra)? Keby sme tam zahrnuli nebankové subjekty, tak vám zhoria počítače. Fakt. Lebo to ani nespočítate, to ani nespočítate, že ako je toto obyvateľstvo terorizované. Keď vám vyskočili banky takto, tak, hovorím, to by ste, to by vám nespracoval ten počítač. Takže kde je pravda? Kde je pravda, že ľudia chodia? Kde?
Pán guvernér, prosím vás, povedzte mi, možno ako teoretik, alebo ak tu je nejaký teoretik ekonómie, aká je to ekonomická škola, ktorá hovorí, že riadením štátu to dopadne tak, že nebankovka úžernícka, par excellence nebankovka, Pohotovosť, si prenájme priestor na najsilnejšej ulici na Slovensku s výkladom do ulice? Povedzte mi, čo je to? To jak komunisti, socialisti mali komunizmus, že aké vývojové štádium? Ale čo je toto? Aké je vývojové, alebo čo to je za ekonomická teória, ktorá vám povie, že výsledkom tohto bude, že na najrušnejšej ulici na Slovensku sa neotvorí predajňa s rožkami, lebo my už aj rožky dovážame, sa neotvorí predajňa s nejakým spotrebným tovarom, ale že veľkú predajňu s výkladom do ulice si otvorí úžernícka nebankovka. To znamená, že neni niekde schovaná, na 14. poschodí niekde vzadu v uličke, ale s výkladom, normálne veľký nápis, denne chodím okolo neho, ma ide urvať. Pohotovosť, pôžičkáreň, či jak sa to volá. Veď to je... A to už nehovorím, že už niekoľko rokov majú jednu oproti Miletičke. Teraz už sú na Obchodnej. Povedzte mi niekto, prosím vás, aká je to ekonomická škola? To Keynes, Swiss... Pán Švejna, čo to je? Povedzte, pojednával niekto o tom niekedy, že by to takto mohlo dopadnúť? Pojednávala nejaká ekonomická teória o tom, že je možné riadiť krajinu takým spôsobom, že úžerníci si budú objednávať proste miesta na tomto, na najrušnejších obchodných uliciach? Ja neverím tomu, že v inej krajine na najrušnejšej obchodnej ulici sú úžerníci. Neverím tomu. Ak je to tak, ma presvedčte, doneste mi dôkaz. Ale ja neverím, že... V žiadnej. Možno niekde, nechcem sa nikoho dotknúť, v nejakej krajine mimo nášho, by som povedal, civilizačného priestoru, stredoeurópskeho a európskeho. Ale u nás je to tak. Ale ono to sedí, keď premiérovi sa zdá, že nárast spotrebiteľských úverov je výrazom toho, že krajine sa darí. Lebo to sú vaši. Teda nie vaši, to sú vaši, aj Pohotovosť sú vaši, to sú vaši.
Pán Makúch, vy ste už nemal byť guvernérom. Viete, kto mal byť guvernérom? Pán Burian mal byť guvernérom. Ja som vám to vybavil, že ste guvernérom. Áno. Len sa potom zľakli, že to možno teda mohlo bolieť. Viete, to je to, to malo byť tak. A teraz mal pán Burian licencovať nebankovky. On, ktorý zakladal Pohotovosť, tú najhnusnejšiu z hnusných. Tú, ktorú si vytvorila, svoje, súkromnú armádu v podobe exekútora Krutého. Títo mali mať už všetko v rukách teraz. A mali licencovať a mali vybrať tých, ktorí budú licencovať. Tej Pohotovosti, vážení, tej Pohotovosti, ktorej štartovací kapitál, viete, kto poskytol? Ľudia, viete, kto poskytol štartovací kapitál firme Pohotovosť? Vy, vy, daňoví poplatníci. Lebo jej, Lemikonu, ľuďom, ktorí sú spojení s Pohotovosťou, Počiatek poslal pol miliardy. Teraz súd potvrdil, že neprávom. Teraz sa majú vracať tie peniaze. V živote nikto neuvidí ani euro. To je, by jeden nepovedal. Čiže niežeby aj niekto prišiel, že má svoje peniaze a ide, povie si: idem ich požičiavať tejto chudobe. Nie. Oni vybrali od tejto chudoby peniaze, z verejných zdrojov, a naspäť ich požičiavajú týmto biednym ľuďom za brutálne úžernícke poplatky. Toto je systém podnikania SMER-u. Toto je systém podnikania SMER-u.
Vážení, obchádza vás to ako tieň. Obchádza vás to ako tieň. Počiatek, Burian, Ruman. Proste to sa takto krúti okolo vás. Ja som zvedavý, ako budete oblbovať tých ľudí v kulturákoch, že s tým nič nemáte. Ľudia, ak niekto niečo s niekým má, tak strana SMER s firmou Pohotovosť a s exekútorom Krutým, so štátnym tajomníkom na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny pánom Burianom. Tie prepojenia sú nepriestrelné. A oni vám ešte povedia, že to je znakom úspechu, že rastie, spotrebiteľské úvery. Aj rozum stojí.
Ja chcem, pán guvernér, povedať, ak teraz máte licenciu, ale chcem vás poprosiť, lebo teraz prebieha proces licencovania nebankoviek. Vyhádžte, vyhádžte tú čvargu! Vyhádžte tých lúpežníkov, ktorých inde vyšetrujú za pranie peňazí. U nás majú svoje agentúry pod prezidentským palácom. Vyhádžte to, pošlite to preč! Z Cypru nejaká banka, neviem, ktorá sa tu ani neprihlási. Ľudia, nejdem to ani, budeme sa tomu ešte venovať. Vyhádžte to, pán guvernér! Narobte mistery shoppingy, venujte sa tomu, zachráňte tých ľudí! Viete, čo sú to za trápenia? Na Slovensku neexistuje rušňovodič, ktorý niekoho nezrazil. To mi jeden povedal, že na Slovensku nenájdete rušňovodiča, ktorý už niekoho nezrazil. Viete, koľko je tých príbehov. Ľudí, ktorí si požičali 300 eur a zničili si život. Viete, koľko ich je? Máte to teraz trošku v rukách. Teraz to máte trošku v rukách. Vyhádžte to všetko, to vyhádžte vonku. Vyhádžte to. Možno tam niekto ešte slušný je, ja nebudem hovoriť, firmy, ktoré sa tomu venujú. Máte to v rukách. Urobte s tým, čo sa dá.
K tej téme a to, ako dopadla, to, čo ste dopustili, to, čo tento parlament dopustil, tou nedokonalosťou, tým privieraním si očí, je, ešte o tom budú možno raz písať knihy, že ste sa tvárili: nevidím, nepočujem, nechcem to počuť. Potom vás budú prenasledovať jak tieň tie osudy tých ľudí, ktorým ste toto spôsobili, a nechali ste ich, vydali ste ich do rúk týchto úžerníkov.
A týmto skončím, že vzhľadom na tieto okolnosti, že čo sa v tejto krajine mohlo a dialo, je možno čas prijať aj opatrenie, ktoré je menej štandardné, ako by jeden povedal. A preto oznamujem, že predložíme v spolupráci s kolegami z KDH návrh zákona o mimoriadnom oddlžení obyvateľstva. Je čas. O mimoriadnom jednorazovom oddlžení obyvateľstva. A, prosím vás, dobre si rozmyslite, kto tu bude niečo splietať o nejakej ústavnosti a proti, dobre si rozmyslite, kto sa sem postaví a bude tu niečo splietať o nejakej ústavnosti a protiústavnosti. Ten návrh zákona bude hovoriť o tom, že my musíme zachrániť našich ľudí, ktorých sme, žiaľ, niektorých vedome, niektorých nevedome, vydali do rúk týmto úžerníkom. A im je jedno. Oni sa ani nerozpakujú. Ruman si spravil oslavu v Inchebe. Kto tam z vás bol? Ktoré celebrity? Či to stálo milión, či koľko to stálo. Oslavoval päťdesiatku, či koľko. Viete, z akých peňazí? Z peňazí biedy tejto krajiny, z ľudí, ktorí v Michalovciach nemajú čo si dať do hrnca, lebo si požičali. To je ten pán, ktorého riešim, ktorému sa snažím pomôcť. Z tých ľudí sa predvádzali v Inchebe a oslavovali narodeniny, z tých peňazí týchto ľudí. Ktorí z vás tam boli? Mál som pocit, že tam niektorí z vás boli. (Reakcie z pléna.) Za to vás majú, že vám to ani nepovedia. Viete, vy ste tu len štatisti toho príbehu. Spýtajte sa v tomto rade (rečník ukazuje dozadu) a všetci vedia, kto je Ruman. Všetci vedia, kto je Ruman. Viete, to je tak, za to vás majú, tak s vami komunikujú, že vám to nepovažujú ani za potrebné povedať, kto to je, čo to je. Čiže tento návrh tu bude predložený.
Vážení kolegovia, budete mať šancu sa v júni týmto návrhom zaoberať. A verím, že si každý veľmi dobre rozmyslí, či sa sem postaví a bude tu niečo splietať o ústavnosti a protiústavnosti. Je našou psou povinnosťou pomôcť ľuďom, ktorých sme naozaj vydali, vydali, a dôkazom je aj to, že len teraz sa NBS začína zaoberať licencovaním. Len teraz. A sami odhadli, že ak ich je 270, tých subjektov, tak keď oni, ten odhad bol niekde, že keď vyhádžu všetkých tam, čo nemajú byť, tak ich zostane dvadsať alebo tridsať. To znamená možno 10 % z toho. To znamená, aj to dokazuje tie skutočnosti, že tu bol v tom strašný neporiadok. Napadá ma expresívnejší výraz. To je jednoznačný dôkaz. A práve tieto okolnosti nás oprávňujú k tomu, aby sme prijali opatrenia, ktoré sú možno menej štandardné. Ale keď to dokázali v Chorvátsku, keď dokázali v Chorvátsku oddlžiť svojich obyvateľov, lebo oni s nimi rátajú?! Vy ako rátate s našimi občanmi? Že koľko z nich ešte dokáže niekto od vás vydrieť.
Rátajte s našimi občanmi, že oni tu budú žiť, oni tu chcú žiť. A nemôžte ich zdecimovať tak, že on ani nevie, koľko má zaplatiť.
Prosím vás, veď ja mám príbehy ľudí, ktorým Krutý ani nechce povedať, koľko ešte majú zaplatiť. A žite, žite v takom, v takom svete, že neviete, že vám to ani nevie, ani nechce vyčísliť pomaly, že koľko ešte. No, furt. Jak ten škrečok v tom kolečku. Ale ten škrečok z toho kolečka, keď ho to prestane baviť, vyjde vonku. Ale našich ľudí sme niektorých vydali, že furt, do konca života. Koľko z neho, toľko. Ešte sem niekto príde s nejakou novelou zákona, že v rámci dedičského konania, ešte aj z toho, čo po ňom zostane v skrini, ešte Krutý príde zobrať, ak to už neplatí, prosím vás. To sa na to nedá pozerať. Neexistuje na Slovensku rušňovodič, ktorý by niekoho neprešiel. Je to naozaj ďaleko za hranou a je našou psou povinnosťou, a tým naozaj končím, tomu pomôcť. Budete mať šancu sa k tomu vyjadriť v júni.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca Hlinu sú tri faktické.
Nech sa páči, Helena Mezenská.

Pán poslanec Hlina, chcem vás v tejto argumentácii aj vo vašom vystúpení podporiť. Rovnako ako vy si myslím, že nárast zadlžovania slovenských domácností a nárast využívania rôznych pôžičiek, spotrebiteľských úverov určite nie je dobrým sociálno-ekonomickým ukazovateľom. Práve naopak, svedčí to o tom, že naozaj ľuďom je zle, ich sociálno-ekonomické pomery ich tlačia k tomu, aby využívali takéto spotrebiteľské úvery. Je to tragické, keď siahajú práve z dôvodov zabezpečenia základných funkcií svojich domácností práve po úveroch nebankových spoločností, pretože veľmi rýchlo sa takýmto spôsobom dostanú do dlhovej špirály.
Ak budete predkladať takýto program oddlžovania domácností a občanov našej krajiny, určite ho podporím. Už minulý týždeň som tu vystúpila s tým, že je to nedobré zrkadlo a vizitka našej spoločnosti, keď máme 45-tisíc dôchodcov, ktorým je z ich mizerných dôchodkov, sú sťahované a zrážané sumy, poplatky v prospech nielen exekútorov, ale aj rôznych vymáhačských spoločností rozhodcovských súdov. V tomto objeme, v tejto skupine, veľkej skupine ľudí je vysoká pravdepodobnosť, že sa nachádzajú práve občania, ktorí tieto úvery alebo ktorým sú zrážané ich poplatky z dôchodkov z neprimerane vysokých nastavených súm odmien v prospech týchto vymáhačských nebankových subjektov.
A chcem potvrdiť, že nielen v Bratislave, ale aj v Poprade v centre mesta sa nachádzajú spoločnosti, ktoré doteraz ponúkajú našim spotrebiteľom, občanom, ktorí sa ocitajú v núdzi, pôžičkové programy. Myslím si, že je to svedectvom úbohosti, ak zneužívame nevedomosť ľudí a ich zlú sociálnoekonomickú situáciu.

Nech sa páči, Jozef Mikloško.

Ďakujem pekne. Ja chcem pripomenúť, že minule tu minister financií Kažimír konštatoval, že sa budú dávať licencie na tieto nebankovky a rôzne pôžičkárne a že teraz tam urobí poriadok a že sa to podstatne preriedi. Tak tento sľub pripomínam, no.
To, čo povedal pán Hlina, je zaujímavé, že oddlžiť nejakým spôsobom obyvateľstvo. Samozrejme, je to háklivá vec, ale to by bol sociálny balíček, keby sa toto aspoň do určitej miery podarilo. Na Slovensku to nie je neobvyklé, takéto oddlženie. Pamätáme sa, v 94., keď bola privatizácia, všelikomu sa všeličo dalo, peniaze nemal nikto, požičala VÚB-ka, Devín banka a neviem, jak sa tie banky ešte vtedy volali. Potom naraz to boli všetko toxické úvery, tí ľudia nezaplatili, veci popredávali, doviedli do krachu, do zahraničia, a tak ďalej. To bola jedna veličajzná banksterská akcia. No, a potom sa banky oddlžili, neviem, v ktorom roku, tuším 110 mld. korún sa im v podstate dalo do vienka a v zapätí sa privatizovalo. To je už ale ďalšia vec, no.
Chcem pripomenúť aj prípad VSŽ Košice, keď bolo vlastne stříbro, ktoré sme za päť minút dvanásť pred zmenou vlády dali niekomu, a ten tiež to doviedol do rôznych krachov. A dneska je hrozné, že VSŽ Košice, futbalové mužstvo, už sa myslím nevolá VSŽ, naraz vypadá z ligy za to, že nie je schopný financie získať na futbal. Takže tí Košičania alebo terajší majitelia VSŽ nevedia ani v tomto smere nič pomôcť, hoci, no.
A posledná poznámočka už mi len neostáva, že minule som išiel vlakom, zabudol som, jak sa volá, pekne sedím, čítam knihu a naraz vidím, že to je, názov Pôžičkáreň, na stole. Všade boli, jak si mám požičať veľmi lacno, rýchlo, na takýto alebo hentaký. Poraďte mi, jak sa volá ten vlak, ktorý... (Reakcie z pléna. Vystúpenie prerušené časomerom.)

Poprosím o kľud v sále, dámy a páni. Dokončíme túto výmenu faktických poznámok.
Nech sa páči, Ivan Švejna.

Ďakujem. Vážený pán kolega Hlina, dovoľte mi teda len vás podporiť. Samozrejme máte svojský prejav, ale skúsim povedať aj jednu, a teraz myslím pozitívne, nesmejte sa, ako jednoducho bude to taký priamočiarejší. Ja to poviem trošku iným spôsobom. Veľmi dôležité je pochopiť aj jednu zásadnú vec, že súčasný rast HDP je zvýšenou mierou ťahaný rastom spotreby domácností, a to sa chváli aj minister financií. Lenže ten rast spotreby domácností je dvojsečná zbraň, pretože práve ten rast spotreby je zase podmienený tým, že výrazne rastie zadlženosť. To znamená, takýto spôsob rastu jednoducho nemusí byť automaticky výhodný pre obyvateľov.
Ďakujem.