51. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som na pána poslanca Kollára nadviazal, to, čo hovoril, už to tu bolo spomínané, ja som to hovoril pri kauze Váhostav, a je to otázka aj na pána guvernéra v zásade, či si je vedomý, že výrazne stúpa v komerčných bankách, zrejme najmä v jednej, ale aj iných, odlievanie úverov na Cyprus. Ja tu mám graf od roku 2012 (rečník ho ukazuje plénu), dám ho aj pánovi guvernérovi k dispozícii, to stúpa lineárne. Tá dynamika poskytovania úverov na Cyprus je, je, má obrovskú dynamiku. To, tie červené čísla, to sú úvery poskytnuté slovenskými bankami nefinančným korporáciám so sídlom na Cypre, to je červená, a tá modrá na Slovensku. Teda toto je dynamika toho rastu alebo poklesu a je enormná, je enormná. Či v tejto veci teda Národná banka hodlá aj niečo podniknúť, lebo sa mi zdá to proste problém a, samozrejme, schránkové firmy a tak ďalej, že to je problém, ktorý trápi ekonomiku, a Národná banka by asi pri tom nemala byť ticho, keď je tá dynamika poskytovania úverov na Cyprus takáto výrazná. Takáto výrazná. Ale to ten, to stúpanie je lineárne, podľa mňa to ohrozuje finančnú stabilitu. Nie som ekonóm, ale tie čísla ma zarazili. A myslím si, že v tomto by Národná banka mala konať pred tým, ako dôjde ku komplikáciám. A teraz nechcem to dávať do polohy politickej, že od roku 2012 po zmene vlády došlo k tomu dramatickému rastu, ale je to veľmi varujúce podľa mojej mienky.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi prispieť tiež k tejto diskusii. Ja budem mať len príspevok na aktuálnu tému a tá aktuálna téma je otvorenie druhého piliera. Keďže vieme, že Národná banka Slovenska je regulátorom trhu dôchodkového sporenia, teda nielen, ale aj, a tiež teda dohliada nielen na dôchodkové spoločnosti vo fáze šetrenia, ale aj na životné poisťovne, ktoré obdŕžali licenciu od Národnej banky Slovenska na výplatu dôchodkov.
Samozrejme, existuje veľká politická diskusia na tému, komu sa oplatí, komu sa neoplatí, čo mi, samozrejme, som to aj avizoval, že pre človeka, ktorý povedzme chápe, že aj v tejto téme dôchodkov je politikum, tak som presvedčený, že títo ľudia majú záujem o objektívne informácie. A tie objektívne informácie môžu získať hlavne teda od nejakých nezávislých odborníkov, ktorí sa venujú dôchodkom, zdôrazňujem, ktorí sa venujú dôchodkom, zdôrazňujem, ktorí sa venujú dôchodkom, no a samozrejme od Národnej banky Slovenska, pretože ona je vrchným regulátorom. A jednoducho si myslím, že v tejto tak závažnej veci, to znamená, či teda tie déedesky zhodnocujú, alebo nezhodnocujú peniaze, ja si myslím, že by sa mala vyjadriť. Aj keď dlhodobo viem, že pri tých štyroch otvoreniach NBS-ka sa snažila nevyjadrovať ako vyjadrovať, stále som presvedčený, že nič tomu nebráni, aby sa vyjadrila.
No a moja otázka na guvernéra je, že určite teda vie, že občania dostávajú od Sociálnej poisťovne leták na tému druhého piliera. Mimochodom, Jožko Mikloško mi spomenul, že tiež dostal ten leták, hoci nie je v druhom pilieri, tak potom sa pýtam, ako sa míňajú peniaze daňových poplatníkov, keď sa posielajú dopisy ohľadom druhého piliera aj ľuďom, občanom, ktorí jednoducho nie sú, ale samozrejme to je iná téma, to nie je otázka na guvernéra.
Ale otázka na guvernéra je taká, že ja teda ako sporiteľ aj ako poslanec jednoducho ho žiadam, aby sa vyjadril k niektorým tvrdeniam, aspoň k niektorým tvrdeniam, čo sú v letákoch popísané ohľadom druhého piliera. Ja mu samozrejme dám ten leták, neviem, či má, či nemá, a ja nechcem rozoberať ten leták dopodrobna. Ja len ho prosím teda, alebo žiadam, aby sa vyjadril ako regulátor trhu k trom tvrdeniam. Prvé tvrdenie v tom letáku, že druhý pilier sa zhodnotil na mínus 1,16 percenta. Respektíve ďalšie tvrdenie, za 10 rokov bolo hrubé zhodnotenie v druhom pilieri 17,8, kým v prvom pilieri až 68 %, že či teda ako ekonóm berie výraz, že prvý pilier sa zhodnotil až na 68 percent. Takže všeobecne o zhodnotení a informovať aj verejnosť, aby vedeli, že proste ako sa zhodnocujú tie fondy, pretože ja som teda informoval verejnosť, ako sa moje fondy zhodnocujú, pretože samozrejme každý prípad je individuálny podľa toho, v ktorom fonde je, alebo v ktorej spoločnosti. Takže to je prvá otázka.
Druhá otázka. Tvrdenie Sociálnej poisťovne, alebo v tomto liste, tak ja neviem, kto je autorom toho listu, že v oboch prípadoch nejde o účet, teraz, keď sa porovnáva, že účet v Sociálnej poisťovni je podobný ako v DSS, toto tvrdenie, že "v oboch prípadoch nejde o účet, na ktorom máte fyzicky uložené peniaze, ale o evidenciu všetkých vašich odvodov, z ktorých sa neskôr vypočítava váš dôchodok". Prosím vás, pán guvernér, povedzte, že či to tak je, či to je len evidencia odvodov alebo, ja viem, ako to funguje, len chcem, aby ste vy to povedali občanom, že jednoducho to neni evidencia odvodov, hej? Niečo o dôchodkových jednotkách a ako to funguje.
A tretia otázka. Ja samozrejme mám veľa otázok, ale nechcem zaťažovať. Ďalšie tvrdenie, že v druhom pilieri nefungujú mechanizmy obrany proti inflácii. Vieme, že je zákon, kde občania v tej anuitnej novele slávnej, teda myslím ironicky, ale je pravdou to, že proste sú tam možnosti tých dôchodkov vybrať si, či s valorizáciou alebo bez valorizácie alebo s pozostalostným alebo nie. Takže či je pravdou tvrdenie, že v druhom pilieri nefungujú mechanizmy obrany proti inflácii. Teraz narážam na to, či ľudia, keď sú, či si nemôžu vybrať anuitu indexovanú.
Ďakujem.

Ďakujem. Dobre poukázal kolega Švejna na naozaj ten zábavný obežník, ktorý poslala Sociálna poisťovňa, lebo tak ako aj pán Filko z Inštitútu pre finančnú politiku povedal, že je zjavné, že ho robili marketingoví špecialisti a nie odborníci na to, čo má byť obsahom toho letáku, a je to čistá propaganda.
Ale jedna vec ma na tom mimoriadne pobavila, a to je také čaro nechceného. Uvádza tam Sociálna poisťovňa, že v prvom pilieri došlo k zhodnoteniu o 68 percent. Samozrejme, že je nezmysel hovoriť o zhodnotení, pretože tam k žiadnemu zhodnoteniu nedochádza, peniaze sa okamžite míňajú, takže ani nemôžu byť zhodnocované. Ale tých 68 % je presné číslo. To je na tom to čaro nechceného. Tu Sociálna poisťovňa, môžme povedať, že vláda priznáva, že zavedením reformy dôchodkového systému, ktorú som urobil pred vyše desiatimi rokmi, prijatím zákona o prvom pilieri a nastavením tohto zákona, ktoré som ja nastavil, pretože žiaden z nasledujúcich ministrov na tomto už nič nezmenil, do dnešného dňa vzrástli dôchodky v prvom pilieri o 68 percent. Takže vďaka Kaníkovmu zákonu o sociálnom poistení vláda Roberta Fica sa chváli a priznáva a potvrdzuje, že dôchodky v prvom pilieri vzrástli o 68 %, čo je presné a čo ja hovorím už desať rokov, že toto nastavenie bolo veľmi sociálne a veľmi s ohľadom na dôchodky prvopilierových dôchodcov, akurát vláda to doteraz popierala. Dneska to naplno priznáva.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne a poslanci, v prvom rade chcem poďakovať za doteraz nebývalý záujem, ktorý vzbudila táto správa, a naozaj dlhú diskusiu a veľa podnetov. Ma to na jednej strane, samozrejme, teší a na druhej strane musím povedať, že veľa tých podnetov sa netýkali správy a boli to veci, ktoré naozaj nemôžem komentovať, lebo sú to vaše nejaké politické rozpravy, debaty, a či si vzájomne odpoviete alebo nie, to je mimo mňa. Čiže naozaj na to reagovať neviem a nemôžem, ale budem reagovať na jednu vec. Nebudem hodnotiť alebo hovoriť jednotlivé, to naozaj to by sme tu boli ďalšie, niekoľko hodín, to nemá zmysel, ale poviem jednu vec.
Národná banka je inštitúcia, ktorá môže konať len v rámci zákona, len podľa zákonov, a to Národná banka robí a bude robiť. Čiže veľa vecí, ktoré tu odzneli a požadujú sa od Národnej banky, Národná banka jednoducho nemôže urobiť, lebo ju príslušné zákony k tomu nesplnomocňujú. Môžem hovoriť konkrétne zákony, nakoniec to sme robili vždycky, keď bolo, vždy sme dali dva odstavce zákonov, prečo niečo nejde, odpoveď bola cez médiá, kde nebol žiaden zákon, prečo by to malo ísť. Čiže ja by som bol rád, keby tá debata bola konštruktívna z obidvoch strán. A debaty cez médiá nie sú debaty pre mňa a pre Národnú banku. Čiže ako aj pán Kollár povedal, že chce debatovať cez médiá, no môže, ale my nebudeme cez médiá debatovať, to nie je naša úloha.
Nie je tiež pravdou, že Národná banka sa vyjadrila neskôr, alebo podobne. My máme veľmi dobrý vzťah s ECB, sme jej súčasť. Čiže naše vyjadrenia boli koordinované, vyjadriť sa môžeme len k tomu, čo exaktne vieme, čo exaktne máme na stole. Konkrétny zákon tu bol schválený vo štvrtok večer, neviem presný dátum. My sme sa vyjadrili v piatok ráno, ECB piatok poobede. Svoje vystúpenia, vyjadrenia sme si samozrejme koordinovali. Boli sme vtedy zhodou okolností na Ecofine v Rige, kde som bol aj ja, aj pán Draghi a ďalší ľudia. Čiže to celé ostatné, neviem odkiaľ pán Kollár má, ale nie je tomu tak, keď poviem slušne. Tie ostatné veci, hovorím, nebudem komentovať. Pokiaľ je záujem, môžem hovoriť, čo Národná banka má robiť vo vzťahu k druhému pilieru alebo nemá, trebárs podľa § 113 ods. 2 zákona a podobne.
Pokiaľ ide o leták Sociálnej poisťovne, nemám ho, ale naozaj Národnej banke Slovenska neprislúcha, aby tento leták komentovala, a nebol ani žiadny dôvod, aby Sociálna poisťovňa s nami ten leták konzultovala, alebo niečo podobné. Sociálna poisťovňa nespadá pod dohľad Národnej banky a naozaj nie je našou úlohou vyhodnocovať, čo robí, ako robí, a tak. Sú na to iné orgány. Takisto niektoré iné podnety, ktoré tu boli. Viem sa s nimi stotožniť, ale my nemôžme suplovať orgány činné v trestnom konaní a súdy a podobne, to jednoducho nie je naša úloha. A keď sa niečo deje, my naozaj v tom nevieme urobiť nápravu, lebo nemáme na to príslušné zákonné zmocnenie a nevieme nahradiť iné orgány, ktoré sú príslušné na to, aby konkrétne veci robili.
Pokiaľ ide len o tú konkrétnu moju neúčasť na minulom výbore, úplne štandardným spôsobom, ako aj účasť tuná, tak aj účasť na výbore, konzultujem s ľuďmi, ktorí sú kompetentní, s predsedom výboru som to samozrejme konzultoval. Oznámil som, že prečo vtedy nemôžem prísť, požiadal som, že keď je moja prítomnosť nutná, nech sa výbor urobí v inom termíne. Povedal, že nie, vieme to aj takto zabezpečiť. Tak sa to zabezpečilo tak. Ja som vtedy fyzicky naozaj nemal možnosť byť vo výbore.
Tie ostatné veci myslím, že je zbytočné, aby sme tuná rozvádzali. Takže ešte raz, my robíme podľa pravidiel a musíme rešpektovať príslušné zákony. Nevieme dať informácie, ktoré podľa zákona nesmieme dať, to jednoducho neurobíme. Keď to vieme dať vyšetrovateľovi a nikomu inému, tak to nevieme poskytnúť, bohužiaľ, ani predsedovi parlamentu. Taký je jednoducho zákon.
Pokiaľ ide o vyjadrovanie, každý štvrťrok máme minimálne, teda pravidelne, tlačovú konferenciu, kde sa vyjadrujeme, vyjadrujeme sa pravidelne a vyjadrujeme sa, myslím, dostatočne exaktne. Opäť, to rozdelenie právomocí a pravidiel aj na európskej úrovni. Keď má byť niečo konzultované v ECB, nemôže to byť konzultované u nás a my nie sme miesto, ktoré o tú konzultáciu má žiadať a má to robiť. Keď je niečo štátna pomoc, na to nie je ECB, ale Európska komisia. Keď to má charakter štátnej pomoci, pokiaľ viem, aj príslušné podania boli. Opäť, my to nevieme ovplyvniť a naozaj to nie je naša úloha.
A pokiaľ ide o spochybnenie Eurostatu, tak to ma veľmi mrzí, že také niečo tu odznelo. Myslím, že je veľmi nevhodné spochybňovať Eurostat a jeho funkcie. Ten Eurostat by som naozaj nespochybňoval, je to inštitúcia, ktorá robí svoju robotu naozaj dobre. Takže snáď ešte to k tomu. Takže aj do budúcna my sa budeme držať pravidiel, nebudeme komunikovať cez médiá a budeme konať v rámci zákona tak, ako nám zákony umožňujú.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja by som sa chcela touto cestou poďakovať pánovi guvernérovi Národnej banky, pretože správa bola veľmi dobre odborne spracovaná. To isté sme konštatovali aj na finančnom výbore ako celok. Bola prehľadne rozdelená do troch častí. Bol tam celkový prehľad o finančnom sektore, ďalej bola to analýza finančného sektora za rok 2014 podľa jednotlivých sektorov a tretia časť obsahovala indikátory obozretnosti na makroúrovni.
Vyjadril sa tu aj pán poslanec Hlina, čo sa týka, že sa zvýšil rast tempa úverov. Áno, je to pravda. Bolo to v správe aj prehľadne uvedené. V decembri 2014 dosiahlo medziročné tempo rastu úverov najvyššiu úroveň od vypuknutia finančnej krízy, a to až 20 %, a zároveň sa teda aj zrýchľoval rast objemu zlyhaných úverov domácností, čo je v správe tiež konštatované. Musím však povedať, že v tomto prípade veľmi zasiahla Národná banka Slovenska a v súvislosti s kumuláciou rizík na trhu retailových úverov vydala ešte v októbri 2014 pre banky odporúčanie. Ďalej tu pán poslanec Hlina hovoril o nebankových spoločnostiach, tam samozrejme kriticky, ale ja chcem konštatovať, že práve vláda strany SMER - sociálna demokracia priniesla do parlamentu návrh zákona o nebankových spoločnostiach a povinnosť týchto spoločností prejsť procesom licencovania prostredníctvom Národnej banky Slovenska, čo doteraz to nik neurobil.
Ďalej pán poslanec Kollár hovoril o Záručnej a rozvojovej banke v súvislosti s Váhostavom. Ako vieme všetci, sudkyňa odobrila reštrukturalizáciu Váhostavu a ja verím, že tak ako rozhodla vláda Slovenskej republiky o 50-percentnom odškodnení ľudí, teda živnostníkov, cestou Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, bolo správne a pán guvernér Národnej banky si určite všetko ustráži tak, ako to bolo doteraz.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, predložili sme vám Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2014. Na 240 stranách a 7 prílohách podrobne dokumentuje našu činnosť v roku 2014 a vykresľuje obraz duálneho systému vysielania na Slovensku. Po prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky bude tak ako všetky predchádzajúce správy k dispozícii širokej verejnosti na internetovej stránke našej rady.
Sústredím sa teraz na rámcové poznatky, ktoré z tej správy vyplývajú, a na niektoré problémové okruhy. Na Slovensku máme udelených ku koncu roku 2014 82 licencií na televízne vysielanie. Z nich je 51 na lokálne vysielanie a 15 na celoplošné. Špeciálne sa vysielateľom v procese digitalizácie udeľovali licencie na digitálne vysielanie. Tých bolo do konca roku 2014, ako uvádza naša správa, 126. Ak prirátame verejnoprávneho vysielateľa na základe zákona RTVS, Rozhlas a televíziu Slovenska, musíme konštatovať, že v rámci duálneho systému máme k dispozícii rozsiahlu a hustú sieť televízneho vysielania, ktorá v rôznych formách pokrýva územie Slovenska od celoplošných až po lokálne televízie, ktoré vysielajú nielen vo väčších mestách, ale i v mestečkách a menších obciach. Na retransmisiu ich programov máme na Slovensku spolu 167 držiteľov registrácie. K nim ešte treba prirátať aj terestriálny prenos signálu DVB-T, ako aj viaceré možnosti získavať program domácich i zahraničných televízií prostredníctvom satelitu.
Čo sa týka rozhlasového vysielania, ktoré u nás na rozdiel od televízneho ešte funguje v analógovom režime, mali sme ku koncu roka 2014 35 licencií. Určite už aj z týchto čísiel vidno, že oblasť elektronických médií je u nás dostatočne saturovaná aj štruktúrovaná. Pritom príjem vysielania v našich domácnostiach už dávnejšie nie je obmedzený iba na klasické televízne a rozhlasové prijímače. Máme, nielen mladšia generácia, aj nové platformy, ako sú osobné počítače, tablety, smartfóny a podobne. Tento svet reguluje a pomáha rozvíjať Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá má 9 členov zvolených tu v Národnej rade, a na zabezpečenie bežnej činnosti a prípravu dokumentov máme k dispozícii Kanceláriu Rady, ktorá má 30 zamestnancov a k dispozícii príslušné, žiaľ, nedostatočné technické vybavenie.
Dve hlavné oblasti, v ktorých pôsobí rada, sú udeľovanie licencií a registrácií a dohľad nad dodržiavaním právnych predpisov vo vzťahu k obsahu vysielania. Špecificky ide hlavne o ochranu ľudskej dôstojnosti a ochranu maloletých, kontrolu objektivity a vyváženosti, hlavne spravodajských relácií, ako aj kontrolu dodržiavania predpisov pre mediálnu komerčnú komunikáciu.
Na prípadné nedostatky upozorňujú sťažovatelia, ako aj kontrolné monitoringy rady. Okrem toho má rada aj ďalšie úlohy, ktoré vyplývajú zo zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, ako aj sledovanie povinnosti pri vysielaní európskej a nezávislej produkcie, zabezpečenie multimodálneho prístupu pre sluchovo a zrakovo postihnutých. Rada sa ďalej zaoberá otázkami dodržiavania zákona o štátnom jazyku, požiadavkami jazykovej rozmanitosti, ale napríklad aj katalógom významným podujatí, zapája sa do medzinárodnej spolupráce v rámci organizácií EPRA, ERGA a CERF.
Jedným zo základných štatistických ukazovateľov z činnosti rady patrí počet sťažností. V roku 2014 ich prišlo celkovo 361. Oproti roku 2013 sme zaznamenali zníženie počtu. Pozoruhodné je porovnanie, ktorí vysielatelia vysielali najviac kontroverzných programov vyvolávajúcich sťažnosti. Kým na verejnoprávnu Jednotku prišlo v roku 2014 38 sťažností a na Dvojku 37, tak na TV Markízu 86, na TV JOJ 55 a na TA3 14; na rozhlasové vysielanie prišlo najviac na Rádio Slovensko, a síce 12, na ostatné rozhlasy relatívne zanedbateľné množstvo sťažností. Ak vyčleníme z tohto počtu regionálne a lokálne televízne vysielanie, zistíme, že prišlo spolu, na celé Slovensko teda, 22 sťažností.
V roku 2014 nám viacnásobne robili problémy rôzne audiotexové súťaže a ezoterické, teda tie veštecké a liečiteľské programy, ktoré sa podľa názoru Rady pre vysielanie a retransmisiu pohybujú na hrane zákona. Pričom je však dosť ťažké dokázať, že hranice zákona naozaj aj porušili. V zásahu proti takýmto programom sme dosť neúspešne hľadali spoluprácu aj so Štátnou obchodnou inšpekciou a Policajným zborom. Stretli sme sa v tejto veci a s českou Radou pro rozhlasové a televizní vysílání, pretože tie programy, ako viete, často sú vysielané v obidvoch republikách. Spolu sme spracovali a publikovali písomný výstražný materiál pre širšiu českú aj slovenskú verejnosť. Zatiaľ sa nám však tieto excesy nepodarilo efektívnejšie eliminovať.
Časté sťažnosti prichádzajú aj na nadmerné zaberanie vysielacieho času reklamou a upútavkami na vlastný program, pričom si však niektorí televízni diváci neuvedomujú, že v komerčných vysielaniach môže byť podľa platnej dikcie zákona do vysielania zaradených až 20 % vysielacieho času poskytnutého na reklamu a do tohto času sa ešte nezapočítavajú upútavky na vlastný program. Ak sa však zistí porušenie aj tohto vymedzenia rada to sankcionuje dosť vysokými sadzbami, jav však pretrváva. Pritom sa potvrdzuje, že aj postupné zvyšovanie sumy uložených sankcií nemá vždy eliminačný ráz, asi podobne, ako zvýšenie pokút pre vodičov nedokáže definitívne prinútiť všetkých, aby jazdili podľa predpisov.
Celkovo rada v roku 2014 získala pre štátny rozpočet 343 513 eur, v čom je väčšina, teda príjem zo sankcií plus drobné, ktoré sa získavajú z licenčných poplatkov, oproti roku 2013, keď sa dosiahli príjmy 432 887. Prišlo teda k poklesu príjmov oproti 2013. Pokles môže súvisieť so spomínaným menším počtom sťažností. Pri tomto trende ale nepoklesla výška nami uložených pokút, tá bola mierne dokonca vyššia ako v roku 2013. Býva takmer pravidlom, že vysielateľ sa proti uloženej sankcii odvolá. Rada preto musí viesť mnohé súdne spory, aby obhájila oprávnenosť svojich rozhodnutí a výšku pokút. Treba povedať, že v roku 2014 súdy v takýchto sporoch rozhodli celkovo v prospech rady v 73-ch prípadoch a v neprospech iba v siedmich, čo potvrdzuje správnosť rozhodovania rady.
V činnosti rady za rok 2014 sme dokázali úspešne zvládnuť niektoré zložité problémy. Doriešil sa vlečúci spor o udelenie licencie na sieť, ktorú predtým malo k dispozícii Rádio Viva. Najvyšší súd dal 30. 10. 2014 napokon za pravdu rade a tak od začiatku roku 2015 tieto frekvencie žijú, ako viete, Rádiom Vlna.
Rovnako sa nám podarilo v spolupráci so štátnymi orgánmi obhájiť nezávislé a samostatné postavenie rady, ako aj, čo je pre nás veľmi dôležité, udržať výšku nášho rozpočtu tak, aby sa nenarušila funkčnosť rady. Sami sme pristúpili k ďalším vnútorným opatreniam, úsporným, napríklad sme vyrokovali zníženie nájomného na jeden meter štvorcový. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán predseda, chcem vás poprosiť, vzhľadom na to, že je 12.00 hodín, na ako dlho ešte?

Mistrík, Miloš, predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu
Minútu.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre, dobre. Takže dokončíte a potom dám prestávku na obed.
Nech sa páči.

Mistrík, Miloš, predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu
Účinná a vyrovnaná bola spolupráca s Výborom Národnej rady pre kultúru a médiá. Pocítili sme jeho podporu. Verím, že sme mnohých z našej verejnosti presvedčili o tom, že sa usilujeme udržať si nezávislosť a objektívnosť rozhodovania pri často komplikovaných prípadoch.
Ukázalo sa to aj v tom, ako prebehli v médiách troje voľby v roku 2014, prezidentské, európske a samosprávne. V súvislosti s nimi sme riešili zvýšené množstvo podnetov a uzavreli sme ich tak, aby sa vytvorili aj pozitívne precedensy do budúcich rokov.
Budúci rok bude rokom parlamentných volieb, a preto si už dnes uvedomujeme, že naša rada potrebuje byť stabilizovaná a že potrebuje mať dostatočný kredit na to, aby mohla aj potom byť dôležitou súčasťou slovenského duálneho systému.
O rok sa tu stretneme, asi až po parlamentných voľbách, možno s vami tu prítomnými, možno aj s novými tvárami a bude dobré, ak sa dokáže aj potom nadviazať na to pozitívne, čo sme dokázali spoločne urobiť doteraz.
Ďakujem vám. Stihol som to.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o Správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2014. Túto správu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 30. marca 2015 č. 1485 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Súčasne poveril výbor predložiť informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetnú správu a odporučil ju Národnej rade uznesením č. 188 z 28. apríla 2015 schváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, po prvé, schváliť Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2014, a po druhé, vysloviť súhlas, aby predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu Miloš Mistrík správu uviedol. Súčasne ma výbor určil za spravodajcu výboru a poveril ma, aby som informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výbore. Prerokovaná správa bola schválená uznesením výboru č. 188 zo dňa 28. apríla 2015.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán profesor Mistrík, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár slov k predkladanej správe, ktorú sme už mali možnosť prebrať aj na výbore, a niektoré poznámky z výboru, možno zhodnotenie aj úvodnej reči, ako bola táto správa prednesená tomuto plénu, by som si dovolil doplniť, možno zdvihnúť a možno aj na záver položiť zopár otázok.
Pán predseda rady spomínal niekoľko zásadných štatistických údajov. Ja ich chcem voľne zhrnúť, a to je: podstatné bolo napríklad množstvo prijatých sťažností, udelenie pokút a dokonca mňa zaujal údaj a podobne ako na výbore mňa zaujal údaj o tom, že bolo na rok 2014 ako keby vo vyššom objeme sankcií, ale náš právny systém a následne reálne uplatnenie tohto sankčného mechanizmu sa dostalo do nižšej vymožiteľnosti. Čiže ak som to dobre pochopil, v roku 2013 sankčný, alebo množstvo vybratých sankcií bolo 432-tisíc eur, ale tento rok napriek tomu, teda rok 2014, napriek tomu, že bolo udelených sankcií viac ako v roku 2013, tak bolo vybratých 345-tisíc eur z toho, akým spôsobom jednotlivé televízne stanice alebo rádiá nedodržiavali zákon. A keď sa na nich ľudia sťažovali, tak rada rozhodla v takomto mechanizme. Ak je to tak, chcem sa spýtať na príčiny tohto stavu a ako by sa teda dalo legislatívne pomôcť, pretože ste sa viackrát vo svojej úvodnej reči odvolali na nie dobrý legislatívny stav.
Druhá, okrem tohoto, druhá téma, ktorá súvisela s možnou zmenou legislatívy v oblasti retransmisie a vysielania, súvisela s tými ezoterickými súťažami a programami, ktoré vysielajú niektoré naše komerčné stanice, kde ste zaznamenali aj sťažnosti. A z vášho hodnotenia, ja sa s ním do veľkej miery stotožňujem, hovoríte o tom, že idú na hranici zákona. A myslím si, že my by sme mali tú hranicu posunúť tak, aby vy ste mohli lepšie uplatniť zákon, a či už to bude v spolupráci s našimi českými partnermi, pretože toto sa deje cezhranične, myslím, že ste to tiež spomínali, aby sme mohli na základe nie zlého nastavenia zákona, ale lepšieho nastavenia zákona takpovediac tieto mnohokrát zavádzajúce informácie a následne potom vznikajúce sťažnosti, kde sa ľudia sťažujú, že boli zavedení, vedeli riešiť lepšie.
Pýtam sa na váš názor pre toto fórum, pretože predpokladám, že aj síce veľmi málo zastúpených poslancov vládnej strany, ale my im to odkážeme, keďže je tu iba jeden, myslím si, že viac by zobrali profesný názor na možnú legislatívnu zmenu od vás ako od ktorého opozičného politika. A preto možno na riešenie, legislatívne riešenie by som chcel počuť váš názor.
Ďalšiu tému, ktorú chcem spomenúť, je, a keďže sme aj spolu s pánom spravodajcom iniciovali dva poslanecké prieskumy pri, nazvem to, že kauza, teraz už má nové meno, vtedy sa to volalo kauza VIVA, teraz ju môžeme nazvať Vlna, keďže prišlo k veľmi kontroverznému rozhodnutiu rady, ale teda k nejakému prišlo, bolo skúmané Najvyšším súdom a opakovane skúmané Najvyšším súdom. Kauza sa uzavrela rozhodnutím Najvyššieho súdu z 30. 10. minulého roku a stala sa nám nasledovná vec, že firma CORPORATE LEGAL, jednochlapová firma, právnická firma, ktorá dňom, alebo vo veľmi krátkom rozmedzí svojej právnickej činnosti si zaradila do živnosti aj to, že sa bude venovať rádiovým službám. Následne podala projekt a následne rada tento projekt odobrila. Myslím si, že je verejným tajomstvom, že to prešlo piatimi hlasmi iba, a toto preskúmaval Najvyšší súd. My sme sa snažili poslaneckým prieskumom do toho vniesť svetlo. Výsledok, aby som nezaťažoval plénum, je ten, že nie pôvodný vysielateľ VIVA, a. s., ani ľudia, ktorí vyrobili eseročku a nazvali ju VIVA produktion House, myslím, nezískali licenciu. Získala ju teda CORPORATE LEGAL, čiže právnická agentúra o jednom človeku, ktorá presvedčila radu svojím programom, že zabezpečí vysielanie najlepšie zo všetkých zúčastnených. Myslím, že tam bol ešte nejaký štvrtý subjekt.
Z môjho pohľadu, a teraz budem politický, aj z toho zákonného nastavenia, myslím si, že máme ten licenčný mechanizmus alebo prideľovanie licencií nastavené zle. Vrabce na streche čvirikajú, že Vlna sa dostala do záujmovej sféry jedného z oligarchov. Neviem to ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Preto si myslím, že máme naše zákonné možnosti nastavené zle, lebo ak je naozaj pravdou, že Vlnu ovláda J&T, tak potom ustanovenia zákona o vysielaní a retransmisii, kde je zakázané takzvané cross vlastníctvo dvoch mediálnych domov alebo programových služieb dokonca pri vysielateľoch z licencie, je minimálne obídené, ak nie porušené, a tým pádom by som aj ja chcel vedieť, kto je tým posledným prijímateľom alebo kto naozaj vlastní Vlnu? Kto a akým spôsobom a či to nie je ten istý produkčný alebo mediálny dom, ktorý vlastní Televíziu JOJ? Ak to tak je, urobme nápravu. Ak to tak nie je, mali by sme mať zákonné mechanizmy, keďže často sa tu bavíme o schránkach a snažíme sa tomuto negatívnemu javu v našom spoločenskom, ekonomickom aj politickom živote zabrániť, dostáva sa nám aj do mediálnej oblasti a je veľmi ťažké potom rozlúsknuť, či je zákon obchádzaný alebo dokonca porušovaný aj v tejto parciálnej veci.
To, že sa nám médiá nielen printové, ale aj médiá audiovizuálne alebo audio, čiže rozhlas a televízia, oligarchizujú, je z môjho pohľadu fakt a nemyslím si, že je toto dobrá evaluácia alebo dobré zhodnotenie toho, akým spôsobom máme nastavené zákonné prostredie v tejto oblasti, pretože všetko ostatné ide tak troška bokom, ak vieme, že v pozadí našich médií sa organizujú oligarchovia.
Ďalší, čiže kauza Vlna bola doriešená tak, že ja teraz neviem, či majetková štruktúra toho CORPORATE LEGAL-u sa zmenila alebo nie. Ak to tak je, skúsme sa dozvedieť, že kto teda za týmto rádiom skutočne je. Pre mňa je nie veľmi dobrým zhodnotením celého toho procesu, že veľmi kontroverzný projekt veľmi kontroverzného subjektu, nakoniec túto súťaž na základe rozhodnutia rady dostala právnická kancelária s týmto menom.
Chcel by som, a to už tu hovorím opakovane, ja si myslím, že pre lepšiu a účinnejšiu funkčnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu by sme mohli vyriešiť tri základné parametre. A prvým je, a opakovane sa naň pýtam, možné zákonné nastavenie v niektorých parciálnych oblastiach. Dokonca si myslím, že zákon 308 z roku 2000 by potreboval bazálnejšiu novelu alebo takú hĺbkovú, ale nevyskytlo sa to v programovom vyhlásení vlády, nebola to ako keby priorita. A teda robíte a mediálny svet je spravovaný zákonom, ktorý má v mnohých oblastiach už nedostatky. Čiže prvý okruh problémov je z môjho pohľadu, aby retransmisná rada vedela riešiť viac problémov, zákonné nastavenie.
Druhé je technické vybavenie, ktoré myslím, že aj vašimi slovami ste spomínali, že je nedostatočné. Ja dlhodobo a opakovane sa na výbore dopytujem po možnosti zvýšenia technického vybavenia Rady pre vysielanie a retransmisiu a to v oblasti mapovania rozmáhajúcich sa alebo fungujúcich regionálnych štúdií, regionálnych televízií, pretože následný proces pri nedostatku technického vybavenia a možného online monitoringu aj týchto regionálnych, často iba propagačných hlásnikov miestnych starostov alebo miestnych politických štruktúr, prichádza. Nielen vy ste tým atakovaní, ale takisto my ako poslanci, pretože viete, je to citlivá vec, hlavne spravodajské a publicistické veci.
K tomu zákonnému nastaveniu. My sme sa ešte na škole bavili možno o nastavení vyváženosti a objektivity v rámci spravodajstva, ale my máme tam brutal public, čo znamená publicistika. Čiže toto je jedným z tých základných kameňov, ktoré by táto spoločnosť si mala oddebatovať, ako nastaviť publicistické žánre. Možno by sme potom predchádzali kauzám Týždeň a podobne, pretože spravodajstvo má mať parameter brutálnej hĺbkovej kontroly, publicistika už je na zváženie. A preto si myslím, že by zákonné nastavenie aj z tohto pohľadu, okrem tých dvoch, čo som spomínal predtým, malo prísť lepšie.
No a okrem zákonného nastavenia technického vybavenia, ja sa prihovorím a opakovane, myslím, že som to hovoril aj minulý rok, aj pred tým rok, sú zdroje. Mali sme tu, myslím, že sa to stalo v rámci rozpočtovej kapitoly pre Radu pre vysielanie a retransmisiu minulý rok, kedy sme dokonca hovorili o možnom ohrození funkčnosti. A ja si myslím, že ak zhrnieme fungovanie Rady pre vysielanie a retransmisiu slovami – mám iba toľko muziky, koľko som dal peňazí – tak z toho mohutného dokumentu, ktorý nám prišiel a bol vám zaslaný aj mailmi, by sme mohli byť spokojní. Ale my by sme mali mať omnoho vyššiu ambíciu pri kontrole dodržiavania zákonných nastavení a činnosti rady, nie, teraz myslím v tom licenčnom výseku, ale v tom výseku dohľadu nad mediálnym priestorom v audiovízii a audiách.
A preto zdrojovosť, aby ste mohli vyriešiť svoj problém s technickým vybavením, je otázka, na ktorej stojí a padá fungovanie Rady pre vysielanie a retransmisiu aj do budúcna. Kým neprídu vyššie zdroje, rada nebude mať dokonalejšie technické vybavenie, kým nebude mať dokonalejšie technické vybavenie, môžeme zabudnúť na monitoring regionálnych hlásnikov miestnych starostov a monitoring miestnych televízií a rádií, čo by ale vyčistilo možno priestor od toho, že niekto dokáže účinne na základe nedostatočnosti alebo na základe toho, že vy nemôžte konať takpovediac ex offo, pretože nemáte kapacitu, možno aj personálnu, toto to by som nechal bokom, monitorovať všetky regionálne a lokálne televízie alebo rozhlasovú službu takpovediac online. K tomuto bodu by sme sa mali priblížiť, pretože tým pádom by retransmisná rada bola a mohla kontrolovať celé naše mediálne prostredie omnoho účinnejšie ako to, že teraz musí čakať na možno nejakú sťažnosť od konkrétneho občana, potom celkom zložitým systémom sa dopytovať po tej nahrávke, ktorú v zákonnej lehote 40-tich dní, myslím, že musia archivovať. Ale keď náhodou sa dostane občan k tej sťažnosti o kúsok neskôr a rada nedisponuje online archivovaným záznamom, no tak správne konanie ani neprebehne a často ľudia ani nevedia, že aj na tieto regionálne televízie, ktoré dokážu pri voľbách, pri možno nejakých kontroverzných regionálnych témach robiť omnoho väčšiu paseku ako celoplošné televízie, by sme sa dostali do bodu, že máme naozaj účinne skontrolovaný celý priestor, kde na základe zákonného nastavenia Rada pre vysielanie a retransmisiu pôsobiť má.
Takže toľko poznámka k možným zlepšeniam. A všetky tri parametre, ktoré vidím, čiže zákonné nastavenie, zlepšenie technického vybavenia aj zdroje pre Radu pre vysielanie a retransmisiu, by v synergii mohli odpovedať na možno aj niekedy až agresívne útoky na činnosť rady. Pretože ak nebude zvýšená, a nemyslím si, že je to nejaká zásadná rozpočtová položka na to, aby sme toto dokázali lepšie zorganizovať, tak si myslím, že budú aj nespokojné hlasy s činnosťou rady, pretože tú činnosť jednoducho neviete nijak inak sanovať, ak nemáte ani videá, alebo keď to tak ľudsky poviem, ktoré by dokázali monitorovať všetko, čo monitorovať zo zákona máte.
Posledná otázka. Zachytil som v bode dva, tri, štyri takzvané vysielanie HbbTV, ktoré myslím, že v súčasnom čase organizuje iba RTVS. Je to nové vysielanie, kedy divák na pozadí, ako, keby som to priblížil, na nový teletext, ale omnoho interaktívnejší a lepší. Či rada zaznamenala, keďže sa nemám k tomuto viac, že tieto služby, ktoré ľudia na ovládači možno poznajú pod tlačítkom EPG, či okrem vysielateľa zo zákona sa to viacej rozšíri a pôjde takáto cesta. Či ste zachytili signály, keďže vy to aj priamo v správe spomínate. Pretože si myslím, že toto z hľadiska technologických aj pre rok 2014 je ako keby progres.
A posledná poznámka, k ezoterickým súťažiam a tomu zlému nastaveniu, kedy vy síce opakovane dávate sankcie, či by sa vám nepáčila možno aj legislatívne, to už je taká pomôcka, keďže sa na to opakovane pýtam, nejaký parameter, takzvaný "trikrát a dosť". A to "dosť" by bolo možno aj legislatívne riešené tak, že ak by prichádzalo k opakovanému porušeniu napríklad dĺžky reklamných blokov a podobne, že by rada neprikročila len k finančnej sadzbe, ale aj napríklad k tomu, že v nejakých časových výsekoch by bola reklama takémuto médiu zakázaná predávať vôbec, čo by si, myslím si, každý jeden vysielateľ aj marketér, ktorý tieto výseky schvaľuje alebo teda predáva, trikrát rozmyslel. Pretože možno že aj tá sankčná, ten sankčný mechanizmus, ktorý je následne, prebieha zložitým súdnym procesom, nakoniec môže byť udelený v menšej miere, ako je reálny benefit predaja reklamy v tom-ktorom programe. Čiže ak v programe umiestni reklamu za vyššie peniaze od zadávateľa, ako dostane pokutu, no tak to bude robiť. Ale ak by zákonné nastavenie po trojnásobnom porušení takéhoto ustanovenia zakázalo v nejakom výseku reklamu vysielať vôbec, je možno účinnejší sankčný mechanizmus, ktorý by dokázal nedôsledných vysielateľov v tejto miere minimálne upozorniť, že ešte raz k tomuto príde, tak na tomto type programu alebo v tom programe v tom časovom úseku vysielania nebudete môcť zarábať vôbec. Je to, je to nápad, ktorý nevznikol celkom na Slovensku, ale vieme dohľadať aj štáty, ktoré k tomuto prikročili. Ale mieru toho zavinenia vidíte aj z toho, ako sa pri týchto sankciách na vás ľudia obracajú a príliš dlhé reklamné úseky, ktoré obsahujú produktovú, alebo služby, reklamu na produkty a služby, ale aj samotný obsah vysielania, dosahuje niekedy už takú mieru, že človek stráca dejovú linku vysielaného programu, a preto je asi vhodné sa zamyslieť, aby aspoň 20-percentné zákonné nastavenie vysielatelia nezneužívali.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Hádam pri takomto hodnotení Rady pre vysielanie a retransmisie treba ešte určite povedať a dodať, že rada patrí dlhodobo k tým inštitúciám, ktoré majú veľký rešpekt, ktoré majú, ktoré majú na rozdiel od iných inštitúcií, ktoré sú rešpektované a nespochybňované. Táto autorita rady existuje mnoho rokov dozadu, bez ohľadu na to, ako sa striedajú predsedovia tejto rady, respektíve ako sa striedajú členovia tejto rady. Ako preto skutočne v rámci stabilizácie a legislatívnej stabilizácie tejto rady je asi to lepšie, ak nie to najlepšie, čo vôbec z legislatívy vzniklo za posledné roky v rámci takýto inštitúcií.
Určite rada bude mať v budúcnosti problém s rozširovaním svojej kontrolnej činnosti a určite prejde aj novelizáciou. Na to sa treba pripraviť a určite bude treba aj pre radu rátať s vyššími finančnými prostriedkami, ktoré samozrejme budú súvisieť s jej činnosťou  preto, lebo kolega Viskupič povedal jednu vec, že rada už po istom čase, ako keby nestíhala plniť si všetky tie funkcie a v rámci tých komunálnych médií, ktorých bude stále viac a ktoré budú mať oveľa väčší vplyv v zásade, aký majú teraz. A bude treba samozrejme kontrolnú činnosť. A kontrolná činnosť bude samozrejme zase na pleciach Rady pre vysielanie a retransmisiu. Keby sa stalo teraz, tak na to v tejto chvíli rada určite kapacitne nestačí, ale toto už všetko hovoríme o nejakej budúcnosti aj legislatívnej.

Viac-menej ďakujem za faktickú poznámku a súhlasím s oboma tematickými okruhmi, ktoré spomínaš. A to myslím si, že bude veľmi dôležité pre radu, akým spôsobom sa popasujeme so všetkými tromi podmienkami, ktoré pre zlepšenie jej činnosti, alebo možno preplávanie do ďalšej časti 21. storočia, pretože sú tu výzvy z hľadiska audiovizuálneho a audio obsahu nielen digitálneho, respektíve bývalo terestriálneho, teraz preklopeného do DVBT, ale prichádza tu aj výzva na možný dohľad nad obsahom, ktorý je šírený inými médiami. Ja som nespomínal ešte satelitné média a problém s tým, akým spôsobom môže regulačná činnosť rady v tomto pôsobiť.
Čo chcem povedať, áno, rada má aj cez politický cyklus stabilitu, minimálne v osobe pána profesora Mistríka, keďže do rady bol zvolený za predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej, a možno aj v osobe vedenia rady je tá personálna stabilita, účinnosť v oblastiach, kde rada má pôsobiť, aj cez tento moment veľmi dôležitá a nestala sa zatiaľ obsahom nejakých veľkých politických zápasov.
Takže výzva pre 21. storočie: potrebuje legislatívnu zmenu, potrebuje lepšie technické vybavenie a potrebuje vyššiu zdrojovosť. A dúfam, že pre nasledujúce obdobie toto bude výzva pre akúkoľvek vládu, ktorá v tejto krajine vznikne.