51. schôdza

Pán poslanec Kaník, nech sa páči.

Ďakujem. Aj ja si myslím, že je tu veľký rozdiel medzi jednou stranou snemovne a druhou, ale v úplne niečom inom, ako ste povedali vy, pán premiér. Vy sa stále vraciate k privatizáciám, z ktorých robíte zločin alebo niečo obludné. Zabúdate alebo úplne úmyselne nehovoríte o tom, že hospodárstvo krajiny, tie podniky boli v takom stave, ktoré oproti súčasnosti je nebotyčný rozdiel. Spravidla boli v hlbokej strate. A ja si veľmi dobre pamätám, ako vaša rodná strana esdéeľka práve nad energetikou a všetkými týmito podnikmi rozťahovala svoje ruky a ako tam mala svojich ľudí, ako jej predstavitelia ovládali tieto podniky, včítane finančných ústavov, keby sme trošku len odbočili. A mohol by som o tom podrobne hovoriť. A tieto podniky neboli efektívne pre štát, neprinášali žiadne efekty, na rozdiel od súčasnosti.
Môžete kritizovať privatizáciu a možno niekedy narazíte aj na oprávnené výhrady, konajte, až niečo také nájdete. Ale ten rozdiel obrovský, ktorý spočíva, že vy chcete získať pod absolútnu kontrolu štátu čo najviac nie preto, aby to prinieslo efekty pre štát, ale aby to prinieslo efekty tým súkromným dodávateľským firmám, ktoré sa napoja, nasajú na toky, ktoré cez dane a príjmy inak by odchádzali do štátneho rozpočtu. Takto odchádzajú do súkromných vrecák, do schránkových firiem, k vašim sponzorom. A to je ten obrovský rozdiel. Kde sa pozrieme na vašu stranu, vidíme tunely. Tu tunel, tu tunel, tam tunel. Váhostav, Široký, cétečká. Paľo Zajac to vymenoval omnoho konkrétnejšie a omnoho podrobnejšie. Nemusím to opakovať. Ale v tomto je obrovský rozdiel. Prisať sa na štátny rozpočet, prisať sa na príjmy a tieto peňazovody nasmerovať do súkromných vreciek. Netrans... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Nachtmannová, nech sa páči.

Pán premiér, nadviažem na vaše slová o ochrane národnoštátnych záujmov v súvislosti s vodným dielom Gabčíkovo. Staviteľ tohto monumentálneho diela, diela tretieho tisícročia, Július Binder, opakovane vyslovoval vážne obavy, že táto vodná elektráreň je veľkým lákadlom pre zahraničných investorov a nikto nevie, ako ďaleko je od absurdných predstáv k činom. Bolo to ešte pred rozhodnutím vlády Mikuláša Dzurindu o privatizácii Slovenských elektrární a o absurdných predstavách prenájmov Vodnej elektrárne Gabčíkovo zahraničnému investorovi sa nikomu na Slovensku ani nesnívalo. Náš popredný vodohospodár opakovane hovoril, že treba chrániť národnoštátne záujmy v prípade vodnej energetiky. Vodná energetika by sa nikdy nemala predávať ani prenajímať. Ale hlas popredného odborníka nebol podstatný. Podstatné bolo želanie investora. Vlády Mikuláša Dzurindu proste národnoštátny záujem zapredali a nebolo to iba v tomto prípade.
Ďakujem.

Pán poslanec Blaha.

Ďakujem pekne. Mne sa najviac páči, že vraj odsúvame prejav bývalého premiéra Dzurindu, tak znie argumentácia niektorých kolegov z opozície, pritom 45 minút tu čítal prejav, ktorý mu napísal z Enelu poslanec Luciano Přidalino. A to neposúva prejav Dzurindu, to je v poriadku. Ten môže, lebo ten hovorí to, čo chcú Taliani počuť. Viete, to je úplne absurdné. Však ste mali tomu Dzurindovi dať priestor. Kadúc sa nemusel vôbec prihlasovať o slovo. Načo tam vôbec Přidal niečo rozprával? Načo? Mohli to nechať na Dzurindu. My sme to takto nastavili? Ako bolo by to naozaj férovejšie, nech sa Dzurinda vyviňuje sám. Takže toto je vaše maslo na hlave, páni kolegovia, to je vaša nekolegiálnosť voči Dzurindovi. (Potlesk.)
Ďalšia vec. Mňa naozaj desí tá, najmä tá nezvratnosť toho celého procesu privatizácie, faktická nezvratnosť. Lebo je veľmi ťažké už zvrátiť potom privatizácie, ktoré nejaká vláda vždy urobí. Viete, vždy sa v každej krajine stane, že niekedy vyhrá takáto pravicová zvláštna skupina, skupinka, voľby a ona potom sprivatizuje polovicu štátneho majetku strategického. Tak to spravil Dzurinda. No a potom čo? Potom ľudia samozrejme sa naštvú, vyhodia ich preč.
Títo ľudia nikdy nepocítia zodpovednosť, pretože už je ťažké zvracovať tie následky tých činov, a oni potom idú ďalej, na Ukrajinu. Potom je zrazu Dzurinda na Ukrajine. Čo bude na Ukrajine nasledovať, všetci už vieme, už môžeme varovať v Kyjeve, že sa proste rozpredá Ukrajina. Tuto pán privatizér to zariadi, aj s Miklošom. A čo bude potom ďalej? Ľudia sa naštvú, zase ich niekam vyženú, oni pôjdu, ja neviem, do Tadžikistanu, zas spravia to isté.
Toto je proste kočovnícke privatizovanie pána Dzurindu, ktoré má naozaj ďalekosiahle dôsledky, ale žiadna zodpovednosť, žiadna zodpovednosť. A potom sa tu pán Dzurinda správa ako malý chlapec a vykrikuje tu po premiérovi. Ako taký Hraško, prepáčte! (Smiech a potlesk v sále.)

Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Pán premiér, ja som vtedy, keď ste tu už, neviem, kedy to bolo, keď ste prednášali tú správu, že ste zobrali naspäť Gabčíkovo, ja som sa prihlásil s faktickou a ja som vám chcel pogratulovať. Naozaj. U mňa sa môžete spoľahnúť, že ja som komfortný s tým riešením, že Gabčíkovo patrí v plnej hodnote a v plnej prevádzke štátu. A neurobím nič, čo by šlo v protismere. Urobím, čo sa bude dať. Ja som taký maličký, aby ste to netunelovali. Ale neurobím nič proti tomu, že budem podkopávať to, aby to zase niekto vyarbitroval alebo neviem čo. To sa môžte spoľahnúť. To som vám chcel povedať, myslím dva alebo tri mesiace dozadu. A inú možnosť nemám.
Teraz mi aj prepáčte, kolegovia, mne to už právnik napísal. Vy aj teraz ste povedali, že Uhliarik mal nejakú firmu na Cypre. Pokiaľ viem, on povedal, že nemal. Vy ste trikrát povedali, že som predával nejaké tričká, pán premiér. Ja som žiadne tričká Milujem Mečiara nepredával. Máte jedinečnú šancu sa mi ospravedlniť, dobre? A je to vybavené. Považujte to za vybavené. Ja nie som zlostná povaha. Keď poviete, že ste sa pomýlili, že vás zle informovali, pre mňa to prejde. Ak nie, tak vy určujete hru, ja len podľa nej budem hrať.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Gabániová, nech sa páči.

Ďakujem. Tak, pán premiér, ak dovolíte, schránkové firmy, schránkové firmy, daňové raje. Daňová politika štátu je vnútorná politika štátu a nedá sa ovplyvniť. (Výkriky z pléna.) Nevyrušujte, pán poslanec. Dávno už rezonuje vo finančných kruhoch Európskej únie, rozpráva sa o dani z finančných transakcií. Dane z finančných transakcií, keby sa zaviedli, tak by to znamenalo, že občania v štátoch Európskej únie by platili len formálne dane, povedzme 5 % z príjmu. A to nehovorím ja, to povedala pani Brigita Schmögnerová a povedala, že by sa platili dane len preto, žeby občan mal záujem na verejnej kontrole, čo sa s daňami robí. Všetky tie dane z finančných transakcií, cezhraničných preklápaní peňazí do schránkových firiem by zaplatili réžiu štátu. Pre občanov potom by sa mohlo písať pri realizácii verejných zákaziek: tu pracujú vaše dane. Len preto, aby sa občan zainteresoval a nastolila sa verejná kontrola aj v tejto oblasti. Myslím si, že daň z finančných transakcií bude mať šancu, ak možno, pre európske štáty, ak vystúpi Veľká Británia z Únie.