51. schôdza

Ďakujem. Aj ja si myslím, že je tu veľký rozdiel medzi jednou stranou snemovne a druhou, ale v úplne niečom inom, ako ste povedali vy, pán premiér. Vy sa stále vraciate k privatizáciám, z ktorých robíte zločin alebo niečo obludné. Zabúdate alebo úplne úmyselne nehovoríte o tom, že hospodárstvo krajiny, tie podniky boli v takom stave, ktoré oproti súčasnosti je nebotyčný rozdiel. Spravidla boli v hlbokej strate. A ja si veľmi dobre pamätám, ako vaša rodná strana esdéeľka práve nad energetikou a všetkými týmito podnikmi rozťahovala svoje ruky a ako tam mala svojich ľudí, ako jej predstavitelia ovládali tieto podniky, včítane finančných ústavov, keby sme trošku len odbočili. A mohol by som o tom podrobne hovoriť. A tieto podniky neboli efektívne pre štát, neprinášali žiadne efekty, na rozdiel od súčasnosti.
Môžete kritizovať privatizáciu a možno niekedy narazíte aj na oprávnené výhrady, konajte, až niečo také nájdete. Ale ten rozdiel obrovský, ktorý spočíva, že vy chcete získať pod absolútnu kontrolu štátu čo najviac nie preto, aby to prinieslo efekty pre štát, ale aby to prinieslo efekty tým súkromným dodávateľským firmám, ktoré sa napoja, nasajú na toky, ktoré cez dane a príjmy inak by odchádzali do štátneho rozpočtu. Takto odchádzajú do súkromných vrecák, do schránkových firiem, k vašim sponzorom. A to je ten obrovský rozdiel. Kde sa pozrieme na vašu stranu, vidíme tunely. Tu tunel, tu tunel, tam tunel. Váhostav, Široký, cétečká. Paľo Zajac to vymenoval omnoho konkrétnejšie a omnoho podrobnejšie. Nemusím to opakovať. Ale v tomto je obrovský rozdiel. Prisať sa na štátny rozpočet, prisať sa na príjmy a tieto peňazovody nasmerovať do súkromných vreciek. Netrans... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán premiér, nadviažem na vaše slová o ochrane národnoštátnych záujmov v súvislosti s vodným dielom Gabčíkovo. Staviteľ tohto monumentálneho diela, diela tretieho tisícročia, Július Binder, opakovane vyslovoval vážne obavy, že táto vodná elektráreň je veľkým lákadlom pre zahraničných investorov a nikto nevie, ako ďaleko je od absurdných predstáv k činom. Bolo to ešte pred rozhodnutím vlády Mikuláša Dzurindu o privatizácii Slovenských elektrární a o absurdných predstavách prenájmov Vodnej elektrárne Gabčíkovo zahraničnému investorovi sa nikomu na Slovensku ani nesnívalo. Náš popredný vodohospodár opakovane hovoril, že treba chrániť národnoštátne záujmy v prípade vodnej energetiky. Vodná energetika by sa nikdy nemala predávať ani prenajímať. Ale hlas popredného odborníka nebol podstatný. Podstatné bolo želanie investora. Vlády Mikuláša Dzurindu proste národnoštátny záujem zapredali a nebolo to iba v tomto prípade.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Mne sa najviac páči, že vraj odsúvame prejav bývalého premiéra Dzurindu, tak znie argumentácia niektorých kolegov z opozície, pritom 45 minút tu čítal prejav, ktorý mu napísal z Enelu poslanec Luciano Přidalino. A to neposúva prejav Dzurindu, to je v poriadku. Ten môže, lebo ten hovorí to, čo chcú Taliani počuť. Viete, to je úplne absurdné. Však ste mali tomu Dzurindovi dať priestor. Kadúc sa nemusel vôbec prihlasovať o slovo. Načo tam vôbec Přidal niečo rozprával? Načo? Mohli to nechať na Dzurindu. My sme to takto nastavili? Ako bolo by to naozaj férovejšie, nech sa Dzurinda vyviňuje sám. Takže toto je vaše maslo na hlave, páni kolegovia, to je vaša nekolegiálnosť voči Dzurindovi. (Potlesk.)
Ďalšia vec. Mňa naozaj desí tá, najmä tá nezvratnosť toho celého procesu privatizácie, faktická nezvratnosť. Lebo je veľmi ťažké už zvrátiť potom privatizácie, ktoré nejaká vláda vždy urobí. Viete, vždy sa v každej krajine stane, že niekedy vyhrá takáto pravicová zvláštna skupina, skupinka, voľby a ona potom sprivatizuje polovicu štátneho majetku strategického. Tak to spravil Dzurinda. No a potom čo? Potom ľudia samozrejme sa naštvú, vyhodia ich preč.
Títo ľudia nikdy nepocítia zodpovednosť, pretože už je ťažké zvracovať tie následky tých činov, a oni potom idú ďalej, na Ukrajinu. Potom je zrazu Dzurinda na Ukrajine. Čo bude na Ukrajine nasledovať, všetci už vieme, už môžeme varovať v Kyjeve, že sa proste rozpredá Ukrajina. Tuto pán privatizér to zariadi, aj s Miklošom. A čo bude potom ďalej? Ľudia sa naštvú, zase ich niekam vyženú, oni pôjdu, ja neviem, do Tadžikistanu, zas spravia to isté.
Toto je proste kočovnícke privatizovanie pána Dzurindu, ktoré má naozaj ďalekosiahle dôsledky, ale žiadna zodpovednosť, žiadna zodpovednosť. A potom sa tu pán Dzurinda správa ako malý chlapec a vykrikuje tu po premiérovi. Ako taký Hraško, prepáčte! (Smiech a potlesk v sále.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán premiér, ja som vtedy, keď ste tu už, neviem, kedy to bolo, keď ste prednášali tú správu, že ste zobrali naspäť Gabčíkovo, ja som sa prihlásil s faktickou a ja som vám chcel pogratulovať. Naozaj. U mňa sa môžete spoľahnúť, že ja som komfortný s tým riešením, že Gabčíkovo patrí v plnej hodnote a v plnej prevádzke štátu. A neurobím nič, čo by šlo v protismere. Urobím, čo sa bude dať. Ja som taký maličký, aby ste to netunelovali. Ale neurobím nič proti tomu, že budem podkopávať to, aby to zase niekto vyarbitroval alebo neviem čo. To sa môžte spoľahnúť. To som vám chcel povedať, myslím dva alebo tri mesiace dozadu. A inú možnosť nemám.
Teraz mi aj prepáčte, kolegovia, mne to už právnik napísal. Vy aj teraz ste povedali, že Uhliarik mal nejakú firmu na Cypre. Pokiaľ viem, on povedal, že nemal. Vy ste trikrát povedali, že som predával nejaké tričká, pán premiér. Ja som žiadne tričká Milujem Mečiara nepredával. Máte jedinečnú šancu sa mi ospravedlniť, dobre? A je to vybavené. Považujte to za vybavené. Ja nie som zlostná povaha. Keď poviete, že ste sa pomýlili, že vás zle informovali, pre mňa to prejde. Ak nie, tak vy určujete hru, ja len podľa nej budem hrať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Tak, pán premiér, ak dovolíte, schránkové firmy, schránkové firmy, daňové raje. Daňová politika štátu je vnútorná politika štátu a nedá sa ovplyvniť. (Výkriky z pléna.) Nevyrušujte, pán poslanec. Dávno už rezonuje vo finančných kruhoch Európskej únie, rozpráva sa o dani z finančných transakcií. Dane z finančných transakcií, keby sa zaviedli, tak by to znamenalo, že občania v štátoch Európskej únie by platili len formálne dane, povedzme 5 % z príjmu. A to nehovorím ja, to povedala pani Brigita Schmögnerová a povedala, že by sa platili dane len preto, žeby občan mal záujem na verejnej kontrole, čo sa s daňami robí. Všetky tie dane z finančných transakcií, cezhraničných preklápaní peňazí do schránkových firiem by zaplatili réžiu štátu. Pre občanov potom by sa mohlo písať pri realizácii verejných zákaziek: tu pracujú vaše dane. Len preto, aby sa občan zainteresoval a nastolila sa verejná kontrola aj v tejto oblasti. Myslím si, že daň z finančných transakcií bude mať šancu, ak možno, pre európske štáty, ak vystúpi Veľká Británia z Únie.

Ďakujem pekne. Pán premiér, mňa zarazilo to, čo ste povedali, že poradca dostal, privatizačný poradca dostal 960 mil. korún. Vážení občania, ako to je niečo neskutočné. Ja keď som si pozeral, že ten projekt, koľko mal strán, to vychádza niekoľko 100-tisíc korún za jednu stranu. To je niečo neskutočné! Len preto, aby privatizačný poradca poradil päť variant, ale nakoniec sa urobila taký variant, ktorý nikto povedzme nepredpokladal.
Ja si myslím, tak ako to tu, pán premiér, ste povedali, že privatizácia Slovenských elektrární bola zradou na slovenskom národe. A zradcovia sedia, žiaľbohu, v opozícii ešte stále v parlamente. Zaujímavé je však to, že dnes som zistil, že Enel má nového hovorcu, a stal sa ním pán poslanec Přidal. Zjavne chce, aby mu niekto asi na plate pridal. Zjavne. A asi to bude Enel.

Ďakujem veľmi pekne. Zatiaľ iba v krátkosti a ubezpečujem pána poslanca Blahu, že pán Dzurinda pôjde predo mnou. To len na dokreslenie.
A teraz možno vecne. Ak sa bavíme o tej správe, my hovoríme o sto miliónoch hore-dole, ktoré môže požadovať tak Slovensko, ako aj zahraničný investor. A táto správa, ktorú, pán premiér, ste predložil, je podľa mňa nedostatočná, je jednostranná. Sú tam tvrdenia, ktoré, podľa toho, čo v nej vidím, nemajú oporu v žiadnej právnej analýze. Proste mi to tam chýba. Ak by ste ju ta dali, vieme sa o tom baviť. Tá správa je nedostatočná. Vy ste povedali, že nemusíme disponovať informáciou. Nedisponujeme.
A ja sa teraz vás naozaj pýtam úprimne, keďže nie ste neomylný, čo ukázala kauza Achmea, zablokovanie štátnych prostriedkov v Luxembursku, nie ste neomylný: ak sa teraz mýlite, pán premiér, kto ponesie zodpovednosť? Kto zaplatí tú škodu, ktorú môže spôsobiť štát zahraničnému investorovi? Kto ju zaplatí? Budete to vy?
Máte jedinečnú možnosť, máte 83 poslancov, prijať zákon o hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov, urobte to. Bavme sa o zavinení, o miere zavinenia. Môžeme. Môžete to urobiť, môžete teraz dať slovo chlapa: ak som to pokašlal, ja to zaplatím, ja budem ten, ktorý za svoje činy bude zodpovedať. Máte priestor, pretože v tomto štáte sa javí, že tu, podľa štatistík korupcie verejných činiteľov na Slovensku, nie je korupcia, všetci sú čistí ako ľalia. A sám dobre viete, že to tak nie je.

Ďakujem pekne. Ďakujem, pán premiér, za vaše vystúpenie, za osvieženie pamäti našej ctenej opozícií. Ťažko sa im, samozrejme, počúvajú argumenty, o čom svedčí aj účasť tu v pléne, zostalo tu verných pár Brockov, Kaníkov, ktorí bez hanby sa postavia pred mikrofón a obhajujú neobhájiteľné. Páni, skúste asi hádať, prečo tak vehementne obhajujú túto do neba volajúcu zlodejinu? No asi preto, že niekto prišiel, v tomto prípade vláda, s veľkými nožnicami, prestrihla kanáliky a studňa začala vysychať. Preto je aj dnes v opozícií, pán Brocka, veľká nervozita, keď vystupujete, ste červený ako moriak, a ctenej opozícií zostali len oči pre plač.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, či ste predávali tričká, alebo nepredávali, je to úplne jedno. Ak to tak je, a ja vám verím, nemám dôvod neveriť, tak beriem svoje slová, samozrejme, späť. Ale to, že ste milovali Mečiara, to nemôžte zobrať späť. A to, že ste dnes členom KDH ako milujúci mečiarovec, to je naozaj veľmi zaujímavá kombinácia, ale to je váš problém (potlesk), to ja neriešim teraz. Niečo iné, niečo iné. Ja som preukázal, zobral som svoje slová späť, pokiaľ ide o tričká, ale to, čo ste prejavili v minulosti na adresu tohto politika, je zaevidované, zadokumentované.
Niečo iné ma trápi, dámy a páni. Trápi ma to, že hocikto bez akejkoľvek zodpovednosti, človek, ktorý má jedinú zodpovednosť za svoje fúzy, tu kľudne pomenuje poslancov vládnej koalície ako nejaká banda. Počúvam tu slová ako čvarga, už som počul aj, že treba nás povešať na kandelábre a postrieľať a urobiť s nami krátky proces.
Dámy a páni, 83 poslancov SMER-u má zodpovednosť na rozdiel od vás. My musíme prijímať rozhodnutia, zodpovedáme za chod tohto štátu. Tento štát je stabilný, má najvyšší hospodársky rast v eurozóne (potlesk), klesá mu verený dlh, má deficit pod troma percentami. Ja si vyprosujem a hovorím to ako predseda vlády Slovenskej republiky a predseda strany, aby niekto poslancov za štandardnú, medzinárodne uznanú politickú stranu nazýval bandou alebo čvargou. (Potlesk.) Toto je jednoducho niečo (potlesk), toto je niečo, čo svedčí o vašej úrovni, páni, vašej úrovni. A ja som šokovaný.
Ja viem, prečo nerád chodím do parlamentu, lebo keď počúvam z úst politikov, ktorí niekedy sedeli vo vláde, túto rétoriku, tak to je niečo, nad čím sa treba pozastaviť.
Ja sa, páni poslanci a panie poslankyne zo SMER-u, vám ospravedlňujem za týchto hlupákov. Nehnevajte sa, ale toto, čo tu predvádzajú, to je niečo pre mňa absolútne neakceptovateľné. Nenechajte sa urážať. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážene panie poslankyne, páni poslanci. Ja sa nejakým spôsobom strácam v tomto akte prerokovávania privatizácie Slovenských elektrární.
Ešte raz, opozícia si vyžiadala správu o privatizácii a celá tá diskusia sa otáča do Telekomu a do neviem čoho. Veď ste chceli počuť, ako to bolo privatizované a teraz odrážate túto tému úplne inde. Veď ste si museli byť vedomí, ako to bolo privatizované. Veď ste to privatizovali.
Čiže keď ste si vyžiadali, pán poslanec Dzurinda, túto správu, veď vy ste najlepšie vedeli, ako to bolo privatizované a vy ste vedeli najlepšie, ako a kde sa urobila chyba a prečo sa tá chyba urobila a prečo sa tie, sa doklady nenašli, keď sa hľadali niektoré, niektoré právne akty, ktoré súviseli. Lebo tá privatizácia bola tak čudná, tak netransparentná a tak ťažko je momentálne zdokladovateľná, že to je až neuveriteľné. To predajca na tržnici má lepšiu evidenciu vo svojich účtoch, keď predáva tam zeleninu, ako keď sa predávali miliardové majetky energetických podnikov na Slovensku.
Dámy, páni, ja keď som prišiel na ministerstvo hospodárstva v roku 2006, som chcel vedieť a požiadal som svojich pracovníkov, aby mi predložili privatizačné dokumenty Slovenských elektrární, Transpetrolu a Slovenského plynárenského podniku.
Dámy, páni, viete, čo je založené na ministerstve hospodárstva, ktorý bol gestor týchto podnikov?
Dve prázdne krabice, napísané: Privatizácia SPP. Dve prázdne krabice, napísané: Privatizácia Slovenských elektrární. A dve prázdne krabice, napísané:. Privatizácia Transpetrolu.
Nechali ste tam pár kópií, pár kópií, ale len kópií neoverených, ktoré nemôže nikto zdokladovať, nikto ich nemôže brať v úvahu. Ani orgány činné v trestnom konaní, bohužiaľ. Všetko ste zahmlili, ale nie dokonale, našťastie, nie dokonale. Ale trvá to dlho, dlho, dlho, dokiaľ sa vôbec dostaneme k prvotným dokladom, ako tá celá privatizácia prebiehala.
Toto je na tom smutné. A vy ste to, páni, ktorí ste v čase, keď sa privatizovali veľké podniky, to znamená, od konca prvej Dzurindovej vlády, čiže roku 2002 až do roku 2006, kedy bola tesne vo februári pred voľbami dokončená privatizácia Slovenských elektrární, veď ste to všetko vedeli. A aj ste poupratovali, ale nie dokonale.
Čiže keď dneska uhýbate od tejto témy, veď ste ju nemuseli vôbec vyvolať! My sme nemali tú požiadavku hovoriť o privatizácii Slovenských elektrární. My sme sa dosť o tom narozprávali v prvej vláde Roberta Fica, my sme tu pertraktovali tieto témy. Ale vy ste si vyžiadali, a teraz útočíte do všetkého možného, do všetkého možného, len nekladiete otázky tým, ktorí to spôsobili. A dokonca vystupujú a obhajujú väčšinou ľudia, ktorí ani netušia, ako to bolo, ani nevedia, ani tu neboli, ale útočia do Telekomu a do neviem čoho, len otáčajú tému, aby uchránili svojho pravicového koaličného partnera pred nejakou otvorenou kritikou.
Poznámka vôbec k privatizácii. Stále tu behajú pojmy 66 % odpredaja akcií Slovenských elektrární. No, omyl, páni, žiadnych 66 percent. Privatizačná zmluva bola napísaná dve tretiny a vyčíslené desiatkami miliónov akcií, ktoré sa mali predať. A bolo to rozdelené, že dve tretiny je niekoľko desiatok miliónov akcií a jedna tretina je niekoľko, už neviem, či miliónov alebo koľko akcií.
No, čuduj sa svete, všetci a dlho sme to vnímali, že asi je to dobre vyrátané. No čerta starého! Pri fyzickom zrátaní tých akcií my nemáme jednu tretinu Slovenských elektrárni. Pri tých desiatkach miliónov akcií nám chýba jedna akcia. Jedna akcia chýba Slovenskej republike. Tá jedna rozhodujúca akcia, ktorá neumožnila vstup Národnému kontrolnému úradu vôbec do Slovenských elektrární, aby sa pozreli na účtovníctvo, na vôbec hospodárenie Slovenských elektrární.
Dámy, páni, je to náhoda?!
Je to náhoda, že sme odovzdali bonus v podobe Gabčíkova, že sme sprivatizovali, tak ako sme sprivatizovali, a ešte sme došli aj o tú jednu akciu?!
No ja si myslím, že pri takých geniálnych poradcoch a pri takých drahých poradcoch, ale hlavne pri tom finále, ktorý vstupoval vždy pri dokončení transakcie a doťahovaní tých posledných detailov privatizačných zmlúv vrátane konečnej ceny – a v zátvorke, tri bodky – tam bol vtedajší minister financií pán Mikloš. Čiže je to veľmi čudné a Slovensko skutočne až do zmeny zákona, kde sa povedalo, že už od jednej akcie môže Národný kontrolný úrad ísť kontrolovať tam, kde je podiel štátneho majetku, jednoducho v čase, keď sa dalo ešte do toho zasiahnuť a keď sme my nastúpili do vlády, lebo ešte raz, vo februári bola dokončená, 2006, privatizácia Slovenských elektrární, tak nám to znemožnili, vedeli, že medzitým sa poupratujú všetky doklady, že všetky originál materiály zmiznú a nikto sa k tej pravej podstate privatizácií ani nedostane. Čiže to je prvý problém.
Druhý problém, inšpiroval ma pán poslanec Přídal. A tiež súhlasím s názormi tých rečníkov, ktorí tu hovoria, že asi bol ťažký alebo, alebo zlý preklad z taliančiny do slovenčiny, lebo to skutočne takýto, takúto obhajobu Enelu som od poslanca Národnej rady Slovenskej republiky nečakal. Možno si to niektorí neuvedomujete, ale tieto informácie mohli pochádzať len z Enelu. Tieto informácie nie sú verejne dostupné. Ten človek, ktorý s tým robil, ktorý robil v tejto problematike, vie, že k týmto informáciám sa nedá len tak dostať. Čiže má ich priamo z centrály Enelu. A možno mu tam písali aj tie čiarky a bodky, aby bolo jasné, ako ich má obhajovať. Je to skutočne na počudovanie. A ja si myslím, že pokiaľ KDH, neviem, ako budú vystupovať ďalší jeho poslanci, ale už tu pán Brocka ide v tej istej línii, myslím si, že by bolo načase KDH premenovať na nejakú inú stranu, ale určite s kresťanskými hodnotami takíto ľudia nemôžu mať nič spoločné. (Potlesk.)
Teraz poďme k strate. Čuduj sa svete, Slovenské elektrárne mali stratu. Osem rokov nominantov do vrcholového vedenia, čiže do manažmentu pred privatizáciou, ale aj do kontrolných orgánov predsa nominovala politická koalícia. Čiže keď niekto vytvoril stratu, no tak to boli politickí nominanti tej vládnej koalície. A pokiaľ si ja dobre pamätám, na čele bolo SDKÚ, bolo tam KDH. Jedno obdobie, ale nie v čase hlavnej privatizácie, bola aj SDĽ-ka, asi má aj ona maslo na hlave, ja to neviem posúdiť. Bola tam vtedy, ja neviem, maďarská koalícia, alebo ako sa volali. Veď ste tam všetci boli! A bolo tam ANO, tí, našťastie, zanikli a, chvalabohu. Ale kto spôsobil tú stratu?!
A hovoríte, veľmi často sme počúvali v médiách, ale počúvame to aj tu, že štát nie je dobrý vlastník. A Enel je kto?
Kto je Enel? Veď to je štátna talianska spoločnosť!
Rozdiel je len v tom, že štátna talianska spoločnosť vie riadiť, ale nominanti, ktorých vtedy postavili do orgánov Slovenských elektrární, nominanti Dzurindovej vlády nevedeli riadiť. (Potlesk.) To je ten základný problém. Čiže neplatí, neplatí určite táto rovnica a je chybou, pokiaľ sa odvádza skutočnosť a podstata celého problému cez takéto lacné úskoky.
Slovenské elektrárne, áno, boli pred privatizáciou 360 mil. v strate, ale nielen Slovenské elektrárne. V strate bol Slovenský plynárenský podnik a, čuduj sa svete, len dva roky pred privatizáciou. V strate bol Transpetrol, tak isto pred privatizáciou. Predtým vysokoziskové spoločnosti a zrazu sme sa všetci čudovali, čo sa deje.
Ja som v tom čase v politike nepôsobil a som sa čudoval, ako je to možné. Riadil som iný veľký podnik a nevedel som si vysvetliť, ako je možné, že prirodzený monopol sa dostane do straty. Veď to je nelogické. Prirodzený monopol sa môže do straty dostať len umelým zásahom a pokynom. A keď je to štátny monopol, tak jedine na pokyn štátu, na pokyn vlády. Čiže úmyselne vytvorená strata.
Tá úmyselne vytvorená strata smerovala k jednému – k nízkej privatizačnej cene, lebo už vtedy sa blábotalo, že treba privatizovať, lebo štát je zlý vlastník, štát to nevie, nemáme konsolidované financie, lebo ste samozrejme banky oddlžili o 110 mld., ktoré ste museli nejakým spôsobom získať, a potom ste ich odovzdali tak isto za lacný peniaz. Čiže vytvorili ste si mechanizmus ako sa dostať cez privatizáciu k určitým prostriedkom, ktoré ste potom šarmantným spôsobom poprenášali cez rôzne schránkové firmy po celom svete.
Takže poďme ešte raz k privatizácii Slovenských elektrární.
Dámy, páni, mám údaj zo znaleckého ústavu Slovenskej technickej univerzity, ktorá vypracovávala cenu pre vtedajšieho ministra Ruska, aká je hodnota na predaj Slovenských elektrární. Hodnota bola vyrátaná na 1,784 mld. eur. Aká bola predajná hodnota? Osemstoštyridsať miliónov eur. Kde je tá polovica? Ako sa stratila? Cez stratu? Cez privatizačného poradcu?
No, samozrejme, hľadali ste mechanizmus, ako reálnu hodnotu, ktorú vám vyrátali odborníci znalí v energetike, tí ľudia sú dneska profesori a docenti na univerzitách, sú to ľudia, ktorí si stoja za tým, čo napíšu a podpíšu, jednoducho ste ich zbagatelizovali a dokonca ste niektorých aj povyhadzovali z tej komisie, lebo vám boli nepohodlní, lebo trvali, že pod 1,78 mld. eur nemá vôbec význam začať hovoriť o privatizácii alebo predaji podielu v Slovenských elektrárňach. A pritom ste predali nie dve tretiny, ale ešte o jednu akciu menej.
Potom došlo zázračné navýšenie základného imania. Všetci, ktorí riadite podniky, viete, že základné imanie sa robí nejakým prepočtom a zdôvodňuje sa prečo. No, viete, ako sa navýšilo základné alebo prehodnotil majetok Slovenských elektrární? Administratívnym úkonom. Nikto nikdy nevidel prepočet, prečo sa zdvoj-, ztroj-, štvornásobuje hodnota majetku Slovenských elektrární. Nikto to nevidel. Urobila sa valná hromada, kde mal Enel viac ako dve tretiny, odsúhlasil si zvýšenie základného imania a bolo vystláno.
Ale teraz prečo to urobil? Neurobil to len tak svojvoľne. Veď preňho bolo svojím spôsobom, keď nemal záujem investovať, a nemal, nemal, lebo do dostavby tretieho a štvrtého bloku ho dokopala prvá vláda Mikuláša Dzurindu, a osobne som to mal na starosť ja, keď som robil funkciu ministra hospodárstva. Ja viem veľmi dobre, ako sme ich dotlačili do dostavby tretieho a štvrtého bloku. Môžme sa aj na tú tému porozprávať. Zvýšenie majetku spoločnosti malo dva významy základné. Prvý význam bol, že sa zvyšovala hodnota odpisov. Keď si dávate odpisy, idú vám do nákladov a znižujete zisk. Plus len za obdobie už pri tomto navýšenom základnom imaní odpustenie zisku Enelu, kde štát pri privatizácii za druhej vlády Mikuláša Dzurindu v roku 2006 odpustil dividendy, vyplácanie dividend pre štát, ktoré predstavujú hodnotu do roku 2010, mám to tu číslo napísané, 637 mil. eur. Nákupná cena 840 mil., odpustenie dividend 737, čiže zaokrúhľujem – 740, nákupná cena 200 mil., 200 miliónov.
Ale druhý efekt, oveľa dôležitejší, lebo toto bolo zlodejstvo, dobre, zlodeji sa nejakým spôsobom na tom nabalili, ale druhý problém bol cena komodity. Cena komodity je výrobná cena elektrárne, to je jedno akej. Cena komodity nepodlieha regulácii. Cena komodity sa jednoducho preberá. A cez navýšené odpisy a navýšené základné imanie sa jednoducho zdvihla cena komodity a všetci sme sa čudovali, ako je vôbec možné, že na Slovensku je jedna z najdrahších komodít v Európe a v Európskej únii, keď my máme inštalovaný výkon 57 % výroby elektrickej energie z jadra, a v tom čase bol podiel zhruba 67 % elektrickej energie z jadrových zdrojov. Veď taký geniálny mix, ako malo Československo, cez kombináciu jadrové elektrárne, tepelné elektrárne a vodné elektrárne, nemal nikto v Európe. Francúzi mali vysoký podiel, oni mali cez 90 % jadrovej energie, ale my sme mali vynikajúci mix cez sekundárnu a terciálnu reguláciu. Nechcem s týmito pojmami ďalej pracovať, lebo mnohým tu nič nehovoria. Ale bol to geniálne nastavený mix, ale geniálne nastavený aj cenový mix.
Len pre porovnanie, už som to neprerátaval, pokiaľ si dobre pamätám: výrobná cena z jadrového reaktora bola na jednu kilowatthodinu 60 halierov a napríklad pri vodnej elektrární 2,77 koruny. Ani jeden zdroj energie a obnoviteľné zdroje, ako je slnko a vietor, to je už úplne v keli, však viete, že soláre sa vykupujú za 11 korún, čiže to už je úplne mimo.
Ale my sme mali najlacnejšie nastavený vstup na 65 % cenového mixu a boli sme najdrahší v celej Európe.
No samozrejme, lebo si tam narátali aj Baťove topánky a práve tieto vysoké odpisy. Zato potrebovali navýšiť majetok spoločnosti, aby ešte aj tí Slováci museli nielen predať národný klenot, ale ešte aj platili drahú energiu.
Keď niekto bude rozprávať, že je tu medzinárodný obchod a my sme mohli nakúpiť energiu z vonku, no môže to povedať len ten, kto energetike nerozumie. My nemáme prenosové sústavy tak dimenzované, aby sme dokázali 48 terawatthodín preniesť cez naše cezhraničné priechody. Jednoducho to nemáme. Čiže my sme odkázaní, že elektrinu, ktorú tu vyrobíme, musíme na 90 % aj spotrebovať tu, lebo nemáme prenosové mosty a nemáme to kadiaľ nosiť a vo vedrách sa to nedá. Dá sa to robiť len cez 400-kilovoltové prenosové siete.
Takže v tomto bol ten háčik. Čiže nielen zlá privatizačná cena, nielen zbytočné navýšenie majetku alebo prehodnotenie majetku spoločnosti, ale ešte aj zdieranie toho posledného občana na Slovensku: a budeš platiť jednoducho najviac, lebo vážená vláda, druhá, Mikuláša Dzurindu takto nadstavila privatizačný projekt.
Ale to nie je všetko. Keď hovoríme o strate, tak si pozrite výsledovky SPP pred privatizáciou. Znovu, zázračné dva roky stratové. V záujme ochrany občana, v záujme zníženia predajnej ceny. Čo sa stalo po privatizácii? Vyletela niekoľkonásobne cena tak hore, jak raketa, a znovu sme sa, čuduj sa svet, dostali na najdrahšiu cenu plynu pre domácnosti, hoci sme na začiatku tranzitu do Európskej únie. No to je neuveriteľné! A tí, čo sú na konci, majú podstatne lacnejší plyn, ako malo Slovensko. No jednoducho cena vyletela tak hore, lebo sme si nemohli ani pípnuť v SPP.
K privatizačnej cene. Bolo to tu, niektorí si pamätáte, aj pretraktovávané za prvej vlády Roberta Fica v parlamente. Znovu, vyrátaná cena inštitútom majetku spoločnosti bola 360 mld. slovenských korún. Realizačná cena pri predaji cez poradcu, ktorý vybral jedného z jedného, bola 2,7 mld. US dolárov, čo v prepočte pri podpísaní kontraktu znamenalo cenu 130 mld. slovenských korún. Čiže z 360 na 130. No čert to ber, stalo by sa!
Ale my sme, dámy a páni, došli o ďalších 7 mld. slovenských korún len kvôli kurzovému rozdielu, lebo rozdiel v kurze medzi dolárom a, no v porovnaní s časom, kedy bola podpísaná zmluva a pár týždňov na to, kedy došlo k reálnej platbe, bol rozdiel 7 mld. slovenských korún, respektíve v prepočte 233 mil. euro, ktoré sme len kvôli genialite nášho ministra financií, sme prišli o tieto peniaze, hoci v tom čase už aj priemerný ekonóm vedel, čo to je hedžovanie ceny. Aj priemerný ekonóm to vedel. Len my vo vláde, druhej vláde Mikuláša Dzurindu sme nevedeli, čo to je hedžing.
Poďme k Transpetrolu, už keď teda porovnávame, lebo toto súvisí stále s energetikou a s tým skvostom, ktoré Slovensko malo jedinečné, lebo vždy som opakoval ako minister hospodárstva, budem to vždy aj opakovať: Československo malo geniálnych energetikov, geniálnych. Tí pripravili také projekty, že tie projekty sú sofistikovanejšie ešte aj po 50-ch rokoch. Tak ako sme mali my vykrytú sústavu vyrovnávania napätia a kmitočtu, to nemá ani jeden štát. Geniálne. Preto aj za vlády Ivety Radičovej sa rýchlo pustili cez ministerstvo hospodárstva do privatizácie teplární veľkých, lebo to boli tie kľúčové body na vyrovnávanie napätia a kmitočtu, a tam sa išlo hlavne cez sekundárnu a terciálnu podporu, ktorá je cenovo 10-násobne vyššia, ako je cena silovej elektriny. Takže keď sa vyskytol priestor a Yukos sa dostal do politickej nemilosti v Rusku, my sme rýchlo využili túto politickú situáciu a začali sme komunikovať o spätnom odkúpení podielu Transpetrolu. Mali sme vtedy, myslím, že tiež 49 %, ale teda odkupovali sme 49 %, ale znovu bez riadiacej kompetencie, lebo či v elektrárňach, či v SPP, či v Transpetrole sme síce odovzdali 49 %, ale na predstavenstve a vo vedení sme si ani nepípli a na valnej hromade to bolo dokonca tak urobené, že boli siedmi členovia v predstavenstve, keď, z toho boli štyria ich, traja naši, a keď sa nedohodli, alebo teda nebolo uznášaniaschopné, tak na náhradnom predsedníctve stačili len 4 hlasy. Čiže vždy to, čo mali tí vonkajší investori. A takto, takto sme to mali jak cez kopír celé poskladané.
Keď sa naskytla príležitosť na Transpetrol, požiadal som tú istú spoločnosť, bola to americká spoločnosť White & Case, ktorá robila privatizáciu Transpetrolu. Čiže najprv to predali zo Slovenska do Ruska a keď toto celé nastalo, bol tam komplikovaný súdny proces, nebudem s tým zdržiavať, ale použili sme ten istý White & Case a sme povedali: veď to najlepšie viete, tu je objednávka zo štátu, skúste to urobiť opačne, ale máte cenu 78 miliónov. Oni hovoria: ´Pán minister, 78 miliónov, zabudnite. My sme nikdy nedoporučili slovenskej vláde predať Transpetrol za 78 miliónov. Nikdy. Naša cena bola 167 miliónov najnižšia. A to rozpätie bolo medzi 167 a 540 miliónov US dolárov, ale že to slovenská vláda predala za 78 miliónov, my za to zodpovednosť neberieme.´
Pri spätnom odkupe sme povedali: no tak dobre, tak čo teraz? Samozrejme čas sa medzitým pohol a White & Case povedal jednoducho: od 167 do 540 je vždy dobrá nákupná cena.
Bolo niekoľko hľadísk z hľadiska investovania budúcej hodnoty majetku a podobne, tak ako to vedia tieto medzinárodné poradenské firmy urobiť. Robili to spolu s Woodom a nám povedali: za týchto podmienok až do 540 miliónov dolárov môžte ísť, stále neurobíte chybu a túto cenu vieme kedykoľvek vysvetliť. Kúpili sme to za 240 mil., to sa pamätáte, veď to bolo publikované všade. No, chvalabohu, za 240 mil. USD sme to dostali, ale 78, za ktoré sme to predali, bohužiaľ, to bol výsledok...?! Áno, to bol veľmi dobrý obchod pre pravicovú vládu vedenú Mikulášom Dzurindom, ktorá, v ktorej sedeli aj zástupcova KDH. "Vynikajúci obchod" ste urobili, skutočne, gratulujeme vám. (Potlesk.)
Takže, dámy, páni, držme sa faktov. Vy ste odbočili, začali ste do toho splietať všetko možné. Ja som sa len pridŕžal privatizačných káuz, privatizačných káuz v energetike, v energetike. Môžme argumentovať, môžme si to vysvetľovať. Ja vám budem k dispozícii, ja vám budem k dispozícii... (Reakcie z pléna.) Nie poľnohospodárstvo, ja som vtedy robil ministra hospodárstva a na rozdiel, to hospodárstvo vtedy malo aj určitú váhu, nie ako za vás, to bol trhací kalendár. A už keď, keď ste teda načal, že poľnohospodár a naša vláda.
Viete, aký bol dôsledok privatizácie Slovenských elektrární? Na Slovenských elektrárňach sa roztrhla druhá Dzurindova vláda. Totiž sa stal neuveriteľný krok. Privatizačný protokol a dotiahnutie posledných rozhovorov si dovolil vtedajší koaličný partner a predseda ANO pán Rusko, čo bol smrteľný hriech. Smrteľný hriech. Samozrejme SDKÚ na čele vtedy s Miklošom, lebo ten mal na starosť biznisy, jednoducho zaútočila, vytvorila sa kauza prenosu peňazí do Košíc – a minule som vám vysvetľoval problematiku NADSME – a skončilo to aj vlastne v nespriehľadnení a znovu ušmyknutí skoro 2 mld. slovenských korún, ktoré nám tu Európska únia nechala na rozvoj malého a stredného podnikania.
Čiže dobre, že ste ma, pán poslanec z KDH, upozornil, bol by som zabudol na to, že vy ste ešte urobil aj zlatú bodku pri rozpadnutí sa koalície, lebo ste boli všetci tak hladní, že ste sa pobili ešte aj za privatizáciu Slovenských elektrární.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)