51. schôdza

Pán poslanec Kaník, nech sa páči.

No tie radové vystúpenia členov vlády a s propagandistickým dosahom posúvajú tú diskusiu úplne niekde inde. Samozrejme, že fakty, ktoré sú štatistického charakteru, sa prepletú s pocitmi a s ideológiou a vytvára sa bombastický dojem. Tak aj v prejave pána ministra Jahnátka. Ja len dve veci. Však budem vystupovať, potom budem konkrétny.
Strašnou, strašným ako, že čo vám tu dôležité poviem, že čo ste s tými bankami urobili, koľko peňazí sa dalo do tých bánk, aká to je hrozná vec. A, pán minister, a to ste zabudli, ako tie banky dospeli do tej situácie? Že boli všetky štátne v štátnych rukách a za obdobie Mečiara sa zaplienili nedobytnými úvermi, ktoré boli prideľované na základe politických kontaktov? A jednoducho tak mali tie banky zostať? Ako by vyzeralo hospodárstvo Slovenskej republiky, keby dnes tak zostali tie banky? Dávno by boli zbankrotované a krízu, ktorú sme prežili, by ani jedna neprežila. My sme boli v horšej situácii ako Grécko. To je prvá vec.
Potom druhý objav, ako sa cez navýšenie, precenenie majetku a cez odpisy zdvihla cena komodity, to znamená výrobná cena elektrickej energie. Strašne to vyzeralo a ako závažné odhalenie čohosi, čo slovenský národ ešte nepočul. Ale ako je možné potom, že výrobná cena elektrickej energie práve po privatizácii klesla výrazným spôsobom a že dnes a že dnes je porovnateľná s rozdielom možno cca 5 % s akoukoľvek inou výrobnou cenou v Európe? My máme najdrahšiu cenu elektrickej energie, ale koncovú, pretože je nabalená regulačnými poplatkami, ktoré omnoho viac ju dvíhajú ako kdekoľvek v Európe... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Martvoň, nech sa páči.

Pán minister, ďakujem za to, že ste poukázali, že Enel získal Slovenské elektrárne za polovicu odborníkmi odhadovanej ceny tých elektrární. Samozrejme dôsledok toho je práve to, že slovenský národ bol okradnutý skrz kšefty Dzurindovej vlády.
To, že KDH ústami pána poslanca Přidala bráni Enel, sa nemôžeme čudovať. Však sám vtedajší minister za KDH, alebo za SDKÚ, pán Palko priznal pre TOPKY, že KDH vedelo o kšeftoch Dzurindovej vlády už v roku 2005, že vedeli o celom spise Gorila, že boli o tom informovaní a kryli to. Proste vec je taká, že celá privatizácia Slovenských elektrární bolo jedno zlodejstvo, ktoré KDH od počiatku, aj na základe slov pána Palka, ktoré povedal pre TOPKY, jednoducho krylo a kryje.

Pán poslanec Petrák, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, ja som rád, že ste vystúpili a uviedli ste fakty, ktoré sú absolútne nespochybniteľné. Ja sa dotknem jedného, ktorý ma extrémne zaujal, a to je tá jedna chýbajúca akcia k možnosti kontroly hospodárenia Slovenských elektrární zo strany Najvyššieho kontrolného úradu.
Ak by sme sa na to pozreli z iného pohľadu, tak musíme povedať, že v tomto prípade sme pustili všetky riadiace páky z rúk. Ak sa pozrieme na to z pohľadu energetickej bezpečnosti Slovenska, národnoštátnych záujmov, tak touto privatizáciou, ako aj ďalšími privatizáciami, ktoré sa ťažko dajú nazvať privatizáciou v pravom slova zmysle, nakoľko sa predávalo štátnym monopolom iných krajín, sa v zásade fungovanie slovenskej ekonomiky presunulo pod správu iných štátov. Ak tu niekto z mojich kolegov hovoril, že v tomto prípade vzhľadom na predajnú cenu a ďalšie súvislosti išlo o ekonomickú vlastizradu, tak ja si dovolím tvrdiť, že v prípade ak odovzdávate riadiace páky od fungovania štátu, hospodárstva štátu do rúk iných štátov, tak nejde len o ekonomické vlastizradu, ale o vlastizradu ako takú.

Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, ja som veľmi rád, že ste vystúpili tak, ako ste vystúpili. A pomaly sa tie fakty ohľadne tej skvelej privatizácie začínajú odkrývať, na základe tých informácií, čo dávate. A myslím si, že táto rozprava sa nectenej opozícii trošku vymyká z rúk. A myslím si, že dokonca aj ministri vlády pána ministra Dzurindu, pána predsedu vlády Dzurindu po tomto, po týchto dňoch asi dobre spávať nebudú. A pokiaľ by len 50 % z toho, čo ste povedali, bolo pravdou, no tak myslím si, že tie slovenské väznice nebudú určite zívať prázdnotou. A keď to takto ďalej pôjde, ešte jedna, dve takéto schôdze, ktoré nám objasnia všetky tie veci okolo privatizácie, no tak to bude veľmi veselo. (Výkriky v sále.) Poprosil by som, aby, poprosil by som, aby sa upokojili ctení poslanci z tej pravej strany, lebo keď tu niekto hovorí o ekonomickej vlastizrade, tak to myslí sakramentsky vážne. (Výkriky v sále.)
Tá ekonomická vlastizrada, už o nej hovoril kdekto... A, pán Poliačik, nevykrikujte, lebo vy o tomto viete úplne, absolútne nič. Buďte taký láskavý, nevykrikujte, prihláste sa do rozpravy. Neviete sa už ani len slušne chovať. Tak upozornite na to aspoň vašich rodičov, čo vás nenaučili (smiech v sále). Už mi to naozaj lezie na nervy, toto. (Výkriky v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale, pán poslanec!

Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR
Čiže buďte takí láskaví a zamyslite sa nad sebou, kam ste doviedli túto spoločnosť aj v rámci tejto schôdze a týchto informácií, ktoré tuná takýmto spôsobom sú podávané ministrami, ktoré prichádzajú s týmito informáciami, úplne novými pre verejnosť, a dúfam, že verejnosť na to aj patrične zareaguje.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Pani poslankyňa Nachtmannová.
Pán poslanec, vy ste začali. Správajte sa slušne! Nikto, vy keď vystupujete, nikto si nedovolí takto (reakcia z pléna.) Ale, ale nekriminalizuje opozíciu.
Poprosím vás, pani poslankyni Nachtmannovej dajte čas.
Dosť, nebudem sa hádať s vami.
Nech sa páči.

Ja budem krátko, takže mne budú stačiť tie minúty. Pán minister, veľmi dobre, že ste uviedli fakty, lebo boli to ozaj fakty, fakty, fakty, ktoré dokumentovali sofistikovanú zlodejinu pri privatizácii strategických podnikov.
Ja som rovnako chcela, ako pán kolega Petrák, hovoriť o tej jednej akcii. To určite nebola náhoda. Ja si spomínam, keď som mala v rukách určité dokumenty, kde chýbali podpisy na vážne faktúry a cez to všetko boli preplatené. Ministerka Machová vtedy, minister Harach nepodpísali, a preplácalo sa to. Veď to, čo sa dialo, to bol nonsens!
Kto má rozum, srdce a cit pre pravdu, si zákonite po tomto, čo počul, položí otázku: kde berú určití ľudia tú drzosť, tú bohorovnosť urážať tých, ktorí sa snažia vrátiť štátu to, čo sa mu ešte vrátiť dá?!
Ďakujem.