51. schôdza

Pán minister, prepáčte, trošku politicky, zbledli ste a ani sa vám nečudujem. Closing, o ktorom ste hovorili, audit, keď to vychádzalo tak, že by sme my ešte mali niečo vracať, pochádza podľa mňa z januára 2008. Jak to, že ste prišli s nulovým variantom až v októbri 2009? Čo sa dialo medzitým? Pán minister, predstava, že ste prišli na rokovanie vlády s dokumentom, a potom vám niekto zatelefonoval, éj, hľa, tam je niečo zlé, stiahnem dokument, prepáčte, chcem byť čo najslušnejšie, je nedôstojná, nepravdivá.
A na záver, pán minister, ešte raz vystúpte, prosím vás, a povedzte mi, čo ste robili od toho októbra 2009. Ukážte mi jeden návrh voči Slovenským elektrárňam, aby doplatili. Čo robíte včera, dnes, po tieto týždne, mesiace, koľko pýtate peniaze od tých Slovenských elektrární? No však, keď sme to predali pod cenu, pán minister, je to vaša elementárna povinnosť. Jak je to s tým closingom dnes, keď sa nedohodneme, čo bolo 2008, 2009?
Nechcel by som byť vo vašej koži ani v Žigovej koži, ani vo Ficovej koži, ale máte šancu. Máte teraz vynikajúcu príležitosť nám povedať, koľko pýtate od Slovenských elektrární dnes. Doplňte, prosím vás veľmi pekne, to svoje vystúpenie.

Ďakujem veľmi pekne, pán minister, dovoľte mi zacitovať z denníka Pravda, to je zdroj podľa mňa, ktorému, ktorému dôverujete, ktorý v tom čase napísal:
Minister hospodárstva Jahnátek už v decembri priznal, že návrhy sa nepáčili niektorým ministrom. Po dlhých rokovaniach sa nám podarilo docieliť stav, že spoločnosť Enel netrvá na doplatení dodatočných prostriedkov a súhlasí s návrhom slovenskej strany, že ani jedna strana si nebude žiadať dodatočnú náhradu, čiže zostáva status quo. "Nie všetci koaliční partneri sú však uzrozumení s týmto návrhom," uviedol vtedy Jahnátek. Minister však nechcel konkretizovať, ktorí ministri nesúhlasili s návrhmi, či išlo o šéfov rezortov nominovaných za Slovenskú národnú stranu. Návrh ukončenia privatizácie sa však nepozdával koaličnému partnerovi predsedovi SNS Jánovi Slotovi. Predseda národniarov otvoril otázku ohľadom finančného vyrovnávania sa za privatizáciu Slovenských elektrární medzi štátom a talianskou skupinou Enel v polovici októbra minulého roka", čiže 2009, "v rozhovore pre agentúru SITA a následne na rokovaní koaličnej rady povedal: "Je nepochopiteľné hovoriť o nejakom nulovom variante vo fiktívnej pohľadávke Vodohospodárskej výstavby vo výške 3,6 mld korún. Jej započítanie sa mi javí ako virtuálne nakreslenie miliárd na stenu a myslíme si, že to vymeníme za niečo, čo má hodnotu."
Čiže toľko váš vtedajší koaličný partner Ján Slota. Pán minister, nie je pravda, nie je pravda, že vy ste zastavili nulový variant. Vy ste nulový variant presadzovali a zastavil vás váš vtedajší koaličný partner pán Slota. To znamená, že ak mal niekto nejaké národno-štátne cítenie, národno-štátny záujem, tak ste ho určite neobhajovali vy, ale váš koaličný vtedajší partner.

Dobre, takže zareagujem. Tie diskusné príspevky, myslím si, že boli vcelku v pohode, až na pána Novotného. Ja tu jednu poznámku k tomu, že z prázdneho duba len sova vyletí. (Smiech v sále.)
Čo sa týka closingu. Closing, ešte raz zopakujem, neviem, ktorí všetci ste videli ten audit, ktorý išiel do closingu. Jednoducho my tam máme doplatiť.
Pán Dzurinda, veď vy ste to sám teraz povedali. Ja som nevedel o tom, že váš minister financií takisto rokoval, ale nie na základe výsledku, ktoré urobila poradenská firma, ale chytili ste sa našich štyroch variánt, ktoré hovorili za nejakých podmienok, aká tá cena bude, koľko má doplatiť Enel. Čiže ani vy ste si nelajzli, aby ste podpísali zmluvu takú, akú urobil vami určený alebo dohodnutý poradca pri dokončení privatizácie Enelu. A teraz na tom staviate celú filozofiu. Veď už nebláznite. Nastavili ste to na začiatku zle, potom sme nastúpili my, nevedeli sme to ukončiť, lebo za tejto éry a za informácií, ktoré sme mali na základe tých chabých materiálov, ktoré boli vôbec niekde, niekde v archíve, sa niečo dohodlo, a potom nastúpite vy, a keď ste zistili, aká je pravda, no tak ste rýchlo utekali od closingu aj vy a znovu ste to postúpili novej vláde.
Dámy, páni, closing nikto neuzavrie, lebo je oficiálny dokument, ktorý platí podľa zle pripravenej privatizačnej zmluvy, a potom je neoficiálny materiál v prospech Slovenska, ktorý zas Enel neberie do úvahy. Čiže táto vec sa nikdy nepohne z miesta. A to je, to je asi holý fakt.
Ďakujem. (Reakcie z pléna a potlesk.)

Ďakujem pekne pán minister. Ďalší v rozprave vystúpi pán minister Miškov, ešte predtým mi dovoľte na balkóne privítať deviatakov zo Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským Alberta Molnára zo Senca. Vitajte! (Potlesk.)
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Príjemný dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, predseda parlamentu, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi na začiatok povedať jedno. Pred vstupom do politiky som sa úspešne živil vlastnou prácou, mal som niekoľko firiem, dával som prácu asi dvesto ľuďom. Nikdy, naozaj nikdy som nič neprivatizoval ani ako osoba, ani ako politik, nebol som pri žiadnej privatizácii, či za Mečiara, či za Dzurindu ani za Fica. Ale dva roky v kresle ministra hospodárstva mi umožnili získať dostatočný nadhľad, veľké množstvo informácii a dostatok skúseností na to, aby som sa mohol dnes pomerne kompetentne vyjadriť k privatizácii Slovenských elektrárni a postupu vlády pri vypovedaní zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Predtým, ako začnem hovoriť konkrétne k privatizácii Slovenských elektrární, by som však rád povedal niečo k privatizácii ako takej, pretože problematiku privatizácie podľa mojej mienky nemožno zúžiť iba na diskusiu okolo výhodnosti a nevýhodnosti jednotlivých predajov a pochybnostiam o transparentnosti privatizačného procesu.
Aj keď je pravda, že privatizáciu štátneho majetku od začiatku 90. rokov až dodnes sprevádzajú rôzne nejasnosti, škandály, korupcia, tunelovanie či klientelizmus, o týchto hriechoch sa nedá hovoriť bez spomenutia prvotného zločinu, ktorým bolo znárodnenie na konci 40. rokov. Keby vtedy komunistický režim, komunistický štát neokradol svojich občanov o fabriky, obchodíky, polia, ba dokonca o hodnotu ich úspor, ako napríklad menovou reformou v roku 1954, nikdy, nikdy sme nemuseli prísť o výhodu súkromného vlastníctva. Nikdy by sme nemuseli privatizovať. Slovensko dnes nielenže mohlo byť na úrovni západoeurópskych demokratických krajín, kde súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov nikdy zrušené nebolo, ale navyše by sme sa vyhli aj všetkým nepoctivostiam spojených s navracaním štátneho majetku do súkromných rúk.
Preto by si každý, kto tvrdí, že privatizácia bola zločinom storočia, mal uvedomiť, že by k nej nikdy nebolo došlo bez prvotného zločinu znárodnenia skoro celého slovenského hospodárstva. A toto považujem za potrebné pripomenúť, pretože či už vo vláde alebo aj v tejto poslaneckej snemovni sedí dosť bývalých komunistov a je dôležité im to pripomenúť.
Ak mám povedať alebo ak mám pomenovať najväčšiu výhodu privatizácie, tak spočíva asi v tom, že popri súkromnom vlastníkovi už politickí nominanti nemôžu parazitovať na výnosoch z týchto podnikov. Zo spoločného sa kradne najľahšie, a keď to spoločné sa privatizáciou obmedzí, zmenší sa aj priestor na kradnutie. Dámy a páni, myslím si, že nie zdanlivá a možno skutočná nevýhodnosť privatizácie, ale práve tento fakt, práve tento fakt neskutočne asi najviac štve všetkých národných a socialistických politikov, ktorí kritizujú privatizáciu sprava či zľava. Dovoľte mi uviesť pre porovnanie pár faktov.
Mečiar sprivatizoval v rokoch 1994 až 1998 majetok v účtovnej hodnote 109 mld. korún za 31 mld. To znamená, Mečiar privatizoval majetok v účtovnej hodnote 109 mld. za 31 mld., to znamená, asi za tretinu účtovnej hodnoty.
Prvá Dzurindova vláda sprivatizovala majetok v účtovnej hodnote 70 mld. a dostala zaň 256 mld. Čiže Mečiar sprivatizoval majetok v účtovnej hodnote za tretinovú cenu, prvá Dzurindova vláda sprivatizovala majetok v účtovnej hodnote za viac ako trojnásobnú cenu.
Druhá Dzurindova vláda sprivatizovala majetok v účtovnej hodnote 28 mld., za ktorý zinkasovala 37 mld.
Takže aj napriek stratám, ktoré Slovensko utrpelo pri Mečiarovskej privatizácii, prevod štátneho majetku do súkromných rúk bol v rokoch 1990 až 2006 pre štát v konečnom dôsledku ziskový, bilancia privatizácie teda z pohľadu čísiel plusová. Za účtovnú hodnotu 245 mld. slovenských korún štát zinkasoval 349 mld., pričom zarátané sú tu aj okrem Mečiarových a Dzurindových privatizácií aj privatizácie vláda Jána Čarnogurského a Jozefa Moravčíka.
Dovoľte mi teda teraz vrátiť sa späť k privatizácii Slovenských elektrární. Príbeh Gabčíkova a Slovenských elektrárni je príbehom pokračujúcich zlyhaní ako tzv. ľavice, tak aj pravice. Je príbehom, ktorý potvrdzuje starú známu a platnú pravdu o slovenskej politike, že keď ide o peniaze, moc a stoličky, nie je žiadny rozdiel medzi pravicou a ľavicou a všetci, ktorí sa hrajú na modrých a červených, sú v podstate rovnakí a verejný záujem často zostáva bokom. Viem, o čom hovorím, dva roky som sedel vo vláde Ivety Radičovej. A to, že ideologické rozdiely sú len predstieraným divadlom, ako polarizovať voličov a mobilizovať ich pred voľbami. 25 rokov politikom, ktorí sami seba označujú za pravicu a ľavicu, a pritom sú úplne z jedného cesta, toto divadlo prechádzalo. Slovenské elektrárne boli pred privatizáciou stratovým a zadlženým podnikom, ktorý v roku pred privatizáciou vygeneroval stratu vo výške 361 mil. eur. Zadlžili ho. (Ruch v sále.) Páni, počúvajte, keď sa chcete ísť baviť, choďte von. Keď nevie urobiť s vami.... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prosím kolegov, aby nevyrušovali pána poslanca pri svojom vystúpení. Páni poslanci!

Miškov, Juraj, poslanec NR SR
Zadlžili ho štátom dosadení manažéri, ktorí boli vtedy blízki najmä strane SDĽ. Tej SDĽ, ktorá je dnes plne integrovaná v strane SMER - sociálna demokracia a ktorej predstavitelia sa zjavne ani do dnešného dňa nezmierili s tým, že im skončili zlaté tunelárske časy. A sú to práve tí predstavitelia strany SDĽ v strane SMER, ktorí snívajú o navrátení Slovenských elektrárni do štátnych rúk. Elektrárne teda potrebovali investíciu, modernizáciu a splatenie starých dlhov, čo mohol zabezpečiť iba kapitálovo silný investor. Podľa uznesenia vlády č. 707/2002 bolo okrem iného úlohou ministra hospodárstva, citujem: "Zabezpečiť vypracovanie alternatívneho návrhu splácania záväzkov Slovenských elektrárni, akciovej spoločnosti, Bratislava v rokoch 2002 a 2003 bez použitia úverov so štátnymi zárukami." Čiže po rozkradnutí podniku ľavicovými nominantmi, sa teda pravicoví politici rozhodli, že privatizácia spoločnosti vyrieši problém, odkiaľ vziať finančné prostriedky na krytie rastúcich záväzkov Slovenských elektrárni. Po privatizácii spoločnosť vytvorila zisky v celkovej hodnote 1,9 mld. eur, ktoré však neboli rozdelené spoločníkom, to znamená, dividendy neboli vyplatené ani štátu, ani Enelu, ale boli použité práve na splatenie starých záväzkov a investovanie do výstavby III. a IV. bloku Jadrovej elektrárne v Mochovciach, do ktorej dotlačila Slovenské elektrárne prvá vláda Roberta Fica. Mimochodom, dostavba Mochoviec začína pripomínať príbeh diaľnice do Košíc, ktorá mala byť hotová v roku 2010 a nebude možno hotová ani v roku 2020, ale to je už iný príbeh.
Aká bola história Vodnej elektrárni Gabčíkovo v tomto procese? V materiáli č. 109/2004 je konštatované, že pred ukončením privatizácie Slovenských elektrárni dôjde k stanoveniu kompenzácie pre Slovenské elektrárne za vyňatie ich aktív v rámci Vodnej elektrárne Gabčíkovo z procesu privatizácie. Toto bolo naplnené uzatvorením Dohody o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov Vodnej elektrárne Gabčíkovo dňa 24. marca 2006. Následne vládne uznesenie č. 625/2004 z 23. júna 2004, kde sa píše o predaji aktív Vodnej elektrárne Gabčíkovo vo vlastníctve Slovenských elektrárni štátnemu podniku Vodohospodárstva výstavba, citujem: "So súčasným uzavretím zmluvy o nájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo na báze obojstrannej výhodnosti je potvrdením toho, že o tomto postupe, podľa ktorého Vodohospodárska výstavba prenajme Vodnú elektráreň Gabčíkovo novému vlastníkovi Slovenských elektrárni, vedeli všetci záujemcovia o kúpu 66 % podielu spoločnosti ešte predtým, ako predložili svoje záväzné ponuky 28. júla 2004."
Je preto nutné na tomto mieste skonštatovať, že táto skutočnosť mala vplyv na cenu, ktorú záujemcovia o kúpu podielu v Slovenských elektrárňach ponúkli, keďže rátali s tým, že Slovenské elektrárne budú prevádzkovať Vodnú elektráreň Gabčíkovo a budú mať takisto podiel na výnosoch z elektriny, ktorú táto elektráreň vyrobí. O tom, či bola kúpna cena podielu v Slovenských elektrárňach dobrá, alebo nie, si nedovolím špekulovať, nebol som pri tom. Osobne si myslím, že privatizácia v slovenských podmienkach bola často zlyhaním elít a azda nepoznám jediný príklad, kde by som mohol povedať, že som spokojný s jej priebehom na 100 %, a je jedno, či privatizovali modrí, alebo ste privatizovali vy. Musím to opakovať, vždy bol priebeh otázny a transparentnosť nedostatočná. Uvediem však dva podstatné fakty.
Fakt prvý. Dzurindova vláda na rozdiel od minulotýždňovej privatizácie vašej vlády, podielu v Slovak Telekome, predávala podiel slovenských elektrárňach v súťaži. Čiže cena bola vygenerovaná medzinárodnou súťažou, do ktorej sa prihlásili okrem Enelu ešte ďalší dvaja veľkí energetickí hráči, žiadne schránkové firmy.
Fakt druhý. Prvá vláda Roberta Fica chcela v novembri 2009 uzavrieť privatizáciu Slovenských elektrárni formou tzv. nulového variantu, už to tu kolega Mikuláš Dzurinda niekoľkokrát spomínal. Tento materiál predložil na vládu vtedajší minister hospodárstva Jahnátek a na veľké prekvapenie nepožadoval od talianskeho Enelu žiadny doplatok za privatizáciu. Inak povedané, Ficova vláda považovala cenu, za ktorú získali Taliani Slovenské elektrárne za zodpovedajúcu realite. Nepožadovali žiadny doplatok, naopak, chceli uzavrieť privatizáciu bez akéhokoľvek doplatku. Ako som spomínal pred chvíľou, narazili na svojho vtedajšieho koaličného partnera Slovenskú národnú stranu, ktorá sa postavila proti. Nebyť Slovenskej národnej strany a naozaj ja nemám dôvod vyzdvihovať Slovenskú národnú stranu, ale nebyť Slovenskej národnej strany vláda Roberta Fica, prvá vláda Roberta Fica jednoducho privatizáciu uzavrie s nulovým doplatkom. To je fakt. Vráťme sa ale k ďalším faktom o Vodnej elektrárne Gabčíkovo. O tom, že dôjde k podpisu zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo medzi Vodohospodárskou výstavbou a Slovenskými elektrárňami rozhodla vláda ešte 23. júna 2004, čiže predtým, ako boli predložené, ako som spomínal, záväzné ponuky záujemcov o kúpu 66 % podielu v spoločnosti.
Čo sa týka rozdelenia výnosov z predaja elektrární, opäť to tu spomínal už pán poslanec Dzurinda, medzi spoločnosťami Vodohospodárska výstavba a Slovenské elektrárne, tak je potrebné upozorniť na to, že dlho pred privatizáciou, ešte v roku 2001 podpísali obidva dotknuté podniky zmluvu o zabezpečení podmienok na výrobu elektrickej energie, ktorá určila pomer rozdelenia výnosov na 65 % pre Vodohospodársku výstavbu a 35 % pre Slovenské elektrárne, tento pomer zostal zachovaný aj po privatizácii v roku 2006. Čiže nie je pravdou to čo tvrdí vláda, že to bola akási čerešnička na torte kedy Slovenské elektrárne dostali 35 % podiel na výnosoch z výroby elektrickej energie vo Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Tento pomer bol dohodnutý vo roku 2001.
Okrem toho je potrebné pripomenúť, že Slovenské elektrárne boli povinné hradiť kompletné náklady na prevádzku, údržbu, ľudské zdroje, platby za prenájom majetku Vodohospodárskej výstavby, platby za prevádzku majetku Slovenského vodohospodárskeho podniku, poistenie, poplatky za prenos a pripojenie do siete a iné poplatky. Vláda v prípade odstúpenia od zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo urobila naozaj veľmi naozaj veľmi zvláštne rozhodnutia. Najprv dňa 4. 12. 2014 vypovedala Vodohospodárska výstavba zmluvu o prevádzke v súlade s čl. 5 odsek 5.2 zmluvy teda bez udania dôvodu.
Tento postup sa nám všetkým zdal veľmi nepochopiteľný, pretože v prípade odstúpenia od zmluvy bez udania dôvodu by mali Slovenské elektrárne automaticky nárok na odškodnenie na základe zmluvy o odškodnení, ktorá bola uzatvorená 22. marca 2006. Túto istú zmluvu vyhlásil 9. marca 2015 Krajský súd v Bratislave za neplatnú z dôvodu, že uzatvorenie tejto zmluvy neprebehlo v súlade s platným zákonom verejnom obstarávaní.
Následne, to znamená ešte v ten istý deň, 9. 3. 2015 štátny podnik Vodohospodárska výstavba ešte raz odstúpil od tejto zmluvy, tentokrát aj s udaním dôvodov. Vynára sa teda otázka, prečo štát čakal na vysvetlenie dôvodov na odstúpenie až do posledného možného dňa. Pripomína to praktiky rôznych víkendových či nastenkových tendrov. Realita je nasledovná. Veľké množstvo renomovaných právnikov, s ktorými sme konzultovali túto problematiku zastáva názor, že zneplatnením zmluvy o prevádzke súdom sa zneplatnili aj všetky súvisiace zmluvy, ktorých platnosť bola podmienená uzatvorením práve tejto zmluvy o prevádzke. Najdôležitejšou zmluvou, ktorá bola podmienená práve uzatvorením zmluvy o prevádzke je zmluva o prevode majetku medzi Slovenskými elektrárňami na strane jednej a Vodohospodársku výstavbou na strane druhej, ktorými sa previedli majetkové právo na Vodné dielo Gabčíkovo na štát. Avšak vzhľadom na vzájomnú podmienenosť týchto zmlúv je možné aj zneplatnenie tejto zmluvy o prevode majetku.
Fakticky by to teda znamenalo, prechod vlastníctva Vodnej elektrárne Gabčíkovo zo štátu späť do vlastníctva Slovenských elektrární. To znamená, že rozhodnutie vlády vlastne pripravilo Slovensko o Gabčíkovo a dalo ho do rúk Talianom, ktorí možno čoskoro Slovenské elektrárne predajú ďalej. Je teda otázkou, kde skončí napokon Gabčíkovo, či skončí v maďarských rukách, či skončí v ruských rukách, alebo skončí v čínskych rukách.
No uznajte sami, veď to napokon vyzerá tak, akoby minister Žiga a vláda konali v záujme Enelu a nie v záujme Slovenska. Minister životného prostredia Žiga v sobotu 14. marca 2015 v relácii Sobotné dialógy uviedol, že za prvý týždeň od prevzatia dokázali realizovať tržby 640-tisíc eur v čase, keď je v Dunaji normálny stav vodnej hladiny, čo veľmi jednoduchým prepočtom znamená ročné tržby okolo 33 mil. eur. Keď bolo Gabčíkovo v správe Slovenských elektrární, tržby, ktoré Vodohospodárska výstavba dokázala práve vďaka prevádzke Gabčíkova Slovenskými elektrárňami zrealizovať, boli tržby približne 70 alebo 80 mil. eur, čiže raz toľko.
Pod správou spoločnosti Vodohospodárska výstavba, akciová spoločnosť, je Vodná elektráreň Gabčíkovo od 10. marca 2015. My sme to už prezentovali a takisto to už odznelo v diskusii, za prvý mesiac dokázala spoločnosť Vodohospodárska výstavba umiestniť na trh prostredníctvom sprostredkovateľa elektrickú energiu v objeme za niečo málo cez 6 mil. eur. Tento objem dokázala Vodná elektráreň Gabčíkovo zrealizovať vďaka vyrobenému objemu 0,19 terawatthodiny elektrickej energie pri cene 31,52 eur za megawatthodinu čo sa rovnalo približne priemernej spotovej cene energie na trhu. V prípade ponechania prevádzky Vodnej elektrárne Gabčíkovo v správe Slovenských elektrární by boli zrealizované tržby vyššie. Celkový objem tržieb by bol viac ako 7 mil. eur vďaka cene 36,50 eur za megawatthodinu, za ktorú predali Slovenské elektrárne elektrickú energiu približne pred rokom a pol.
Takže Vodná elektráreň Gabčíkovo mohla reálne vygenerovať o milión eur vyššie tržby, keby zostala v správe Slovenských elektrární, ako vygenerovala pod správou Vodohospodárskej výstavby. Blahoželám. Naozaj, blahoželám k tomuto hospodárnemu rozhodnutiu. Od marca tohto roka takisto Vodohospodárska výstavba znáša prevádzkové náklady na prevádzku Gabčíkova, ktoré sú vo výške približne 9 mil. eur ročne. Tieto náklady od prevzatia znášali, do prevzatia znášali Slovenské elektrárne. Takisto štát prichádza o ďalšie platby so zmluvnou prevádzky vo výške viac ako 11 mil. eur. Prevádzkovaním Gabčíkova pod štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba prichádzajú každým dňom ľudia v tejto krajine o veľké množstvo peňazí. My sme vypočítali projekciu, vychádza to každý rok o minimálne 4 mil. eur a v celkovom vyjadrení za celú zvyšnú dobu prevádzkovania podľa pôvodne platnej zmluvy o prevádzke, čiže ešte asi 20 rokov, príde tento štát iba na prevádzke o približne 80 mil. eur.
Skúste mi, prosím vás, vysvetliť, pán minister, lebo tu sedíte, skúste mi vysvetliť, aké má toto ratio, akú má toto logiku, aký zmysel má prevádzkovanie, aký zmysel má prevádzkovanie Vodnej elektrárne Gabčíkovo Vodohospodárskou výstavbou, pokiaľ do verejných financií natečie menej peňazí. Vysvetlite mi, prosím vás, logiku, ja mám naozaj vysokú školu, je mám naozaj doktorát z manažmentu, ale ja tomuto fakt nerozumiem a veľmi rád sa nechám poučiť, v čom je toto výhodné pre Slovenskú republiku. (Potlesk.) Ak je toto podľa pána premiéra a pána ministra Žigu verejný záujem, Slovensko príde iba na prevádzke Gabčíkovo, ako som spomínal, o 80 mil. eur a vy idete ľudí presviedčať, že ste konali vo verejnom záujme.
Vy si naozaj myslíte, že sú ľudia takí hlúpi, že im zabalíte akúkoľvek blbosť do trikolóry a že to zhltnú aj s navijakom? Naozaj takto podceňujete ľudí? Keď sme boli v decembri minulého roka s ministrom Žigom v televíznej diskusii, tak som sa ho pýtal, pán minister si na to určite spomenie, či dá tu a teraz, v tej televíznej diskusii, verejný prísľub, či dá verejný prísľub, že ak doplatí Slovensko na kroky, ktoré urobili spoločne so svojím premiérom, ak doplatí Slovensko na tieto kroky a spôsobí škodu tejto krajine, či ju zaplatí z vlastného vrecka. Pán minister Žiga sa krútil ako had, samozrejme, tento verejný prísľub nedal, ale ja chcem povedať, že my mu to spoločne s mojimi kolegami počítame a za dva a pol mesiaca prevádzkovania Gabčíkova je to už 900-tisíc eur na prevádzke. 900-tisíc eur, o ktoré prišiel tento štát, o ktoré prišli títo občania v tejto krajine, 900-tisíc eur, ktoré ho mohli použiť úplne iným spôsobom. Pán minister Žiga je živý dôkaz toho, že potrebujeme zaviesť, nutne potrebujeme zaviesť hmotnú zodpovednosť politikov za svoje rozhodnutia.
A to už nehovorím o tom, že štát avizuje generálnu opravu turbín, tá tu tiež bola spomínaná, v Gabčíkove, ktoré podľa zrušenej zmluvy o prevádzke mali znášať Slovenské elektrárne, ak by bola vôbec potrebná. Otázka potrebnosti uvedenej opravy je namieste, pretože turbíny, ktoré sú inštalované vo Vodnej elektrárni Gabčíkovo, by možno za ideálnej správnej údržby nikdy generálnu opravu nepotrebovali. Napríklad vo Vodnej elektrárni Kráľová pri Seredi, ktorá bola prototypom elektrárne, aká bola postavená v Gabčíkove, boli turbíny nainštalované v roku 1985, čiže o 7 rokov skôr ako v Gabčíkove a doteraz žiadnu generálnu opravu nepotrebovali ani neplánujú. Takisto treba pripomenúť, že v Gabčíkove je 8 turbín, z ktorých sú ale priemerne spustené len dve, čiže každá turbína je používaná len 25 % času, takže reálne časové opotrebenie je každej z turbín v Gabčíkove je niečo len cez 5 rokov. Nezávislý audítor Det Norske Veritas vo svojej správe konštatuje, že turbíny a ich súčasti sú vo veľmi dobrom technickom stave a údržbu vo Vodnej elektrárni Gabčíkovo je možné považovať za dôslednú.
Dámy a páni, naozaj potrebujú turbíny v Gabčíkove generálnu opravu ? Naozaj potrebuje tento štát minúť peniaze daňových poplatníkov vo výške 80, 100, 120, 150 bohviekoľko miliónov eur alebo je to len ďalší z pripravovaných kšeftov tejto vlády? Aj napriek pochybnostiam o nevyhnutnosti generálnej opravy Slovenské elektrárne už v novembri minulého roka rozhodnutím valného zhromaždenia odsúhlasili generálnu opravu turbín, ktorú by znášali v plnej výške, a vy namiesto toho, aby ste túto generálnu opravu zaplatili, nechali teda zaplatiť Slovenským elektrárňam, tak pán minister životného prostredia Žiga urobil všetko preto, aby celú opravu zafinancoval z vreciek daňových poplatníkov slovenských občanov. Či to bude 80, 100 alebo 120 mil. eur, nechajme sa prekvapiť. Čiže rozhodli ste, že štát ide opravovať turbíny, ktoré podľa nezávislých odborníkov možno ani opravu nepotrebujú a idete na to minúť peniaze ľudí namiesto toho, aby ste nechali účet zaplatiť Slovenským elektrárňam. Veď keby ste boli agentom Enelu, nekonali by ste inak.
Fajn, dostali ste od voličov mandát, vládnete, ale očakávam, že bude férová a transparentná medzinárodná súťaž, aby bolo zabezpečené, že verejné zdroje budú využité efektívne a neskončia v nejakých schránkových firmách. Očakávam, že budete vyberať z viacerých ponúk a nedáte zákazku priamym zadaním vybranému súkromníkovi, ako ste to urobili v prípade privatizácie Slovak Telekomu. Chcem veriť, pretože presvedčený o tom nie som, že pán premiér osobne dohliadne na obstaranie dodávateľa generálnej opravy turbín cez spomínanú férovú a transparentnú súťaž bez diskriminačných podmienok, v dostatočnom čase, aby vyvrátil akékoľvek pochybnosti, ktoré táto situácia vyvoláva. Prevzatie Vodnej elektrárne Gabčíkovo sa pomaly, ale isto stáva pre vládnu nočnou morou, to, čo malo vyzerať v médiách ako jasná PR akcia "Slovensko si berie Gabčíkovo späť" sa totiž pomaly mení na akciu "Zbabrali sme, čo sme mohli."
Na tlačovej besede sa pán premiér a minister Žiga predbiehali v tom, aby uistili občanov tejto krajiny, že zlí podnikatelia z Talianska obrali túto krajinu o 492 mil. eur a že tieto peniaze budú od ich žiadať naspäť, pretože zmluvu o prevádzke zneplatnil rozsudkom Krajský súd v Bratislave. Naopak, Enel žiada od štátu odškodnenie vo výške 588 mil. eur a je nad slnko jasnejšie, že obidve tieto požiadavky skončia na medzinárodnej arbitráži, ktorá rozhodne, kto vlastne komu a koľko má zaplatiť. Pán predseda vlády a pán minister viackrát zopakovali, že sa medzinárodnej arbitráže neobávajú. Opäť asi staré známe: "Nech si to s nami všetci rozdajú." Neobávali ste sa ani iných arbitráží, ktoré Slovenská republika už prehrala a ktoré nás budú stáť mnoho, mnoho miliónov eur.
Ďalším dnes už pravdepodobne otvoreným problémom je podstata celej privatizácie Slovenských elektrární, Vodná elektráreň Gabčíkovo prešla do správy Vodohospodárskej výstavby na základe dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov Vodnej elektrárni Gabčíkovo, ktorej platnosť bola však podmienená uzatvorením dvoch vyššie uvedených zmlúv zmluvy o prevádzke a zmluvy o odškodnení.
Keďže na zmluvu o prevádzke sa podľa rozhodnutia súdu pozerá, ako keby nikdy nebola uzatvorená, tak existuje vážne riziko, že aj dohoda o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov Vodnej elektrární Gabčíkovo nebude platná a všetky platby vyplývajúce z nej bude treba vrátiť, čo sú ďalšie stámilióny eur v neprospech Slovenskej republiky. Otázkou pre právnikov zostáva, či sa vôbec bez tejto dohody, či vôbec bez tejto dohody bude platná celá privatizácia Slovenských elektrární a či Enel nebude mať právo od štátu žiadať 840 mil. eur kúpnu cenu a všetky preinvestované prostriedky a nevyplatené dividendy do Mochoviec, a v tomto prípade už pôjde o miliardy eur.
Čiže summa summarum jedna detská roztopaš pána ministra Žigu nieže nič štátu neprinesie, ale s najväčšou pravdepodobnosťou bude stáť nás, naše deti, naše vnúčatá a možno aj naše pravnúčatá stovky miliónov eur. Prevzatie Gabčíkova nedáva žiadny ekonomický zmysel, Vodná elektráreň Gabčíkovo mala najväčšiu hodnotu pre tento štát, keď bola prevádzkovaná v portfóliu s inými zdrojmi energie a takýmto spôsobom boli vytvorené predpoklady na dosiahnutie vysoko pozitívnych hospodárskych výsledkov. Samostatne prevádzkované Gabčíkovo nikdy nedosiahne priaznivejšie výsledky pre Slovenskú republiku. Jediný ekonomický zmysel dáva možno pre tu sediaceho pána ministra Žigu, jeho spriaznených právnikov, spriaznených sprostredkovateľov predaja elektriny, opravárov turbín a bohvieaké schránkové firmy, o ktorých sa možno ešte dozvieme.
Poslednou otázkou zostáva, prečo vláda Slovenskej republiky nevymáha od Enelu privatizačný doplatok za Slovenské elektrárne vo výške 229 mil. eur. Počas našej vlády, počas môjho pôsobenia na ministerstve hospodárstva bola realizovaná v spolupráci s Fondom národného majetku nezávislá analýza privatizácie Slovenských elektrární, audit, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že taliansky Enel má Slovensku doplatiť za privatizáciu elektrárni 229 mil. eur. Audit, ktorý potvrdzuje, že doplatok za privatizáciu Slovenských elektrární by mal byť 229 mil. eur, leží na ministerstve hospodárstva už tri roky v šuflíku a čuduj sa svete, žiaden z mojich nástupcov, už ani jeden z nich tam nie je, ale ani zastupujúci minister hospodárstva pán Kažimír, dodnes neurobil žiadne kroky, aby tieto peniaze pre Slovensko získal. Pýtam sa prečo. Prečo sa vláda nesnaží získať od talianskeho investora spravodlivý doplatok za privatizačnú cenu? Veď ak tvrdíte, že boli Slovenské elektrárne predané pod cenu, nechali sme vám na stole pripravenú a vystavenú faktúru doplatku za privatizáciu v sume 229 mil. eur. Prečo vláda nekoná a nežiada od Enelu tento doplatok, 66 % Slovenských elektrární bolo predaných za 840 mil. eur. Vy máte možnosť doplatku za privatizáciu vo výške jednej tretiny z tých 840 mil. eur. 229 mil. je suma, z ktorej viete zaplatiť hoc aj ďalší sociálny balíček.
Dovoľte mi ešte v krátkosti zareagovať na klamstvá, ktoré prezentoval pán minister Žiga, ale ja som už v jeho prípade na to zvyknutý. Počas môjho pôsobenia neodsúhlasilo ani predstavenstvo, ani dozorná rada Slovenských elektrární, v ktorej mal štát zástupcov, zvyšovanie výkonu turbín tak, ako to prezentoval vo svojom vystúpení pán minister Žiga. Neexistuje o tom jediné rozhodnutia, pod ktorým bo bolo podpísané Predstavenstvo alebo Dozorná rada Slovenských elektrární. S týmto návrhom prišli zástupcovia Vodohospodárskej výstavby, to znamená vaši predchodcovia, Slovenské elektrárne s týmto návrhom nikdy nesúhlasili.
Čiže pán minister, ak nechcem povedať, že klamete, tak minimálne zavádzate a vy dobre viete prečo. Rovnako s obľubou vyťahujete historku, že jedna z mojich firiem získala v roku 2007 kontrakt na zastupovanie spoločnosti Enel. Zabúdate však dodať, že v tom čase som ešte ani len netušil, že v roku 2010 budem v politike a že budem ministrom hospodárstva. Rovnako ako zabúdate dodať, že po vstupe do politiky som svoj obchodný podiel v tejto firme predal. Na rozdiel od vás, pán minister, ktorý aj naďalej a do dnešného dňa ste súkromným podnikateľom s drevom a od vášho vstupu do politiky v roku 2006 sa vašej firme začalo zázračne dariť, ako píše napr. Plus-ka 26. mája 2007, Žigova firma Taper, s. r. o., začala ryžovať po nástupe SMER-u k moci. Štátne lesy jej odvtedy prideľujú niekoľkonásobne vyššie dodávky ako predtým. Vzácnu surovinu však odoberá Taper aj napriek zákazu tohto štátneho podniku. V obchodných zmluvách Štátnych lesoch totiž stojí, že nemajú predávať drevo priekupníkom, ale spracovateľom dreva a tým Žigova eseročka evidentne nie je.
Čiže, pán minister, keď by sme, keby sme mali hovoriť o etike, tak vy nie ste žiadnym etalónom etiky a vy mi nesiahate v oblasti etiky ani po členky, pán minister. Toto si veľmi dobre zapamätajte. Ja som svoju firmu predal, ja ďalej nepodnikám a vy podnikáte ďalej a bohatnete z politiky. (Potlesk.)
Dámy a páni, naozaj ako nemožno vylúčiť, že privatizácia Slovenských elektrární mohla byť zrealizovaná lepšie a Slovensko mohlo získať za privatizáciu viac peňazí. Nevylučujem to, mohlo to tak byť, ja som tam vtedy nebol, neviem, ako prebiehala celá privatizácia, vychádzam iba z dokumentov, ktoré som našiel na ministerstve hospodárstva. Áno, máte pravdu, legitímne za to môžete kritizovať vtedajšiu pravicovú vládu. Nerozumiem však tomu, prečo ani vaša vláda nekoná, keď má možnosť a má na stole audit a máte nárok na doplatok privatizačnej ceny vo výške 229 mil. eur. Tomuto naozaj, naozaj nerozumiem. Osobne to považujem za dôkaz toho, že príbeh Slovenských elektrární, je príbehom zlyhania všetkých vlád, ktoré o osude tohto podniku rozhodovali. Ľavica bola zodpovedná za zlé hospodárenie štátnych elektrární, za rozkrádanie a zhumpľovanie tohto podniku, pravica možno za nie celkom vydarenú privatizáciu a vy ste zodpovední za to, že nevymáhate privatizačný doplatok a, pochopiteľne, za kšefty s Gabčíkovom.
Po privatizácii štátnych ropných rezerv, Carga a naposledy aj Telekomu si páni kolegovia zo SMER-u nemáte čo vyčítať s pravicovými vládami, privatizujete úplne rovnako, ako privatizovala pravica, ako sa privatizovalo za Dzurindu, tak sa privatizuje za Fica. A možno - a dovolím si to povedať aj vzhľadom na absenciu férovej súťaže a rôzne pofiderné schránky a fondy, ktoré sa objavujú v rôznych karibských a daňových rajoch - by som povedal, že aj horšie. Zdá sa mi, že privatizujete ako za Mečiara. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, chcem sa vás spýtať, či dlhšie ešte budete mať.

Miškov, Juraj, poslanec NR SR
Nie, už končím.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
No tak nech sa páči, dokončite.

Miškov, Juraj, poslanec NR SR
Jednoducho keď ide o peniaze, moc, stoličky alebo privatizáciu, tak nie je žiaden rozdiel medzi vami, medzi ľavicou, medzi pravicou, delenie na socialistov, demokratov, na červených, modrých, je len zásterkou, ako klamať voličov. Príbeh Slovenských elektrární, Gabčíkova je príbehom o tom, aby už ľudia viac nenaleteli politikom, ktorí len predstierajú politický súboj, predstierajú, že oni sú tí dobrí, druhí sú tí zlí, jedni sú tí modrí, druhí sú tí červení, a že sú lepší, ako tí druhí, len preto, aby pred voľbami polarizovali voličov a pritiahli ich k voľbám, ale v skutočnosti konáte všetci, konáte všetci rovnako v záujme. Na Slovensku neexistuje skutočná ľavicová, ani skutočná pravicová politika, je to obyčajný blaf, je to bublina. Existuje iba politika a politici, ktorí konajú vo verejnom záujme, v záujme občanov, a takí, ktorým je verejný záujem - a občania - ukradnutý, a podľa toho treba rozlišovať politikov.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Prajem všetkým príjemný dobrý deň.
Dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky Robert Kaliňák, nie sú naňho otázky, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, takisto nie sú otázky, potom minister zdravotníctva Viliam Čislák, nie sú naňho otázky a minister kultúry Marek Maďarič, takisto na neho nie sú otázky.
Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v dnešnej hodine otázok mi dovoľte reagovať na tri otázky spolu, keďže vzájomne sú, úzko súvisia, a ich obsah rezonuje v médiách i v spoločnosti a týka sa druhého sociálno-ekonomického balíčka.
Pani poslankyňa Nachtmannová položila otázku a zaujíma sa, akou formou sa bude realizovať príspevok pre domácnosti na ekologické zdroje energie, pani poslankyňa Vitteková sa pýta, ako si predstavujeme spôsob kontroly v regiónoch pri znížení dane z pridanej hodnoty na vybrané základné potraviny a pána poslanca Géciho zase zaujíma porovnanie minimálnej mzdy na Slovensku a v krajinách Európskej únie.
Skôr ako konkrétne odpoviem, dovoľte mi pripomenúť niekoľko faktov, ktoré nás viedli k prijatiu druhého sociálno-ekonomického balíčka.
1. Slovenská ekonomika za prvé tri mesiace tohto roku zrýchlila na úroveň 3,1 % ekonomického rastu hrubého domáceho produktu a v tempe svojej výkonnosti je na tom ďaleko lepšie, ako je priemer celej Európskej únie a eurozóny. Toto číslo nás dostáva na prvú priečku medzi krajiny eurozóny.
2. Vláda naďalej zlepšuje výber daní, bojuje proti daňovým únikom a úspešne konsoliduje verejné financie. Máme preto povinnosť využiť dobré hospodárske výsledky a podeliť sa o nich s občanmi vo forme druhého balíčka sociálno-ekonomických opatrení. Obsahuje 15 konkrétnych opatrení, ktorými chceme podporiť rodiny, školy, sociálne slabých či chorých ľudí, a chceme takto sa podeliť o výsledky dobrého hospodárenia v tejto krajine.
Treba povedať, že už prvý sociálno-ekonomický balíček, ktorý taktiež obsahoval 15 rôznych opatrení, nemal negatívny vplyv na deficit či verejný dlh z pohľadu jeho navýšenia. Bol krytý výlučne z efektívneho výberu daní a z úspešného boja s daňovými únikmi. Nebol spojený so zvyšovaním daní a odvodov, neboli naň použité príjmy z predaja štátneho majetku a nemal ani žiadny finančný vzťah k otvoreniu II. dôchodkového piliera. Presne tieto isté pravidlá sa budú vzťahovať aj na druhý sociálno-ekonomický balíček.
Dovoľte mi možno ešte pripomenúť čísla, ktoré ja veľmi rád pripomínam, lebo sú výsledkom aj práce rezortu financií. Odkedy sme začali s bojom s daňovými únikmi, to znamená od druhej polovice roku 2012, v roku od 2013 či ’14 a ’15 dokopy na základe doručených výsledkov a potvrdených aj týchto výsledkov Eurostatom a na základe očakávanej reality tohto roka predpokladáme, že z boja s daňovými únikmi dostaneme do rozpočtu dodatočných 1,7 mld. eur. Je to objem peňazí, ktorý, ktorý, bez tohto úsilia by zostal v rukách tých, ktorí sa do veľkej miery aktívne alebo aj pasívne podieľajú na daňových únikoch, v percentuálnom vyjadrení, pomernom percentuálnom vyjadrení predstavuje táto hodnota úroveň asi 2,3 % hrubého domáceho produktu dodatočných zdrojov na strane príjmov štátneho rozpočtu.
Takže, vážená pani poslankyňa Nachtmannová, pýtali ste sa, akou formou sa bude v rámci druhého sociálno-ekonomického balíčka realizovať príspevok pre domácnosti na ekologické zdroje energie. Nový program využitia obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach pripravuje v rámci národného projektu Slovenská inovačná a energetická agentúra v spolupráci s ministerstvom životného prostredia. Táto agentúra navrhuje, aby domácnosti po zadaní záväzných údajov jednoducho získali poukážky, ktoré si následne uplatnia pri dodávke a inštalácie zariadení. Plánovaný spôsob podpory predpokladá, že Slovenská inovačná a energetická agentúra prostredníctvom národného projektu zabezpečí automatickú evidenciu žiadostí a súvisiacej dokumentácie ukončených inštalácií, národný projekt s týmto riešením umožní zásadne zjednodušiť proces získania príspevku, je však časovo náročný na prípravu. Podporované budú inštalácie malých fotovoltických systémov a veterných turbín s inštalovaným elektrickým výkonom do 10 kw a ďalej slnečných kolektorov na ohrev vody, tepelných čerpadiel a kotlov na biomasu. Príspevky na obstaranie malých zdrojov pomôžu domácnostiam sprístupniť zariadenia, ktoré si kvôli vyššej vstupnej investícií doteraz nemohli dovoliť. Keďže do nákupu vložia vlastné peniaze, je dôležité, aby so rozhodli pre optimálne riešenia, tak aby boli schopné efektívne využiť väčšinu vyrobenej elektriny sami a aby zariadenia na výrobu tepla neboli zbytočne predimenzované. Vďaka vhodnému výberu môžu následne šetriť aj náklady na elektrinu a teplo, pričom výroba elektriny nebude mať dopad na zvýšenie koncovej ceny elektriny pre iných odberateľov, ako to poznáme z prípadov iných druhov obnoviteľných zdrojov. Výška konečnej podpory bude závisieť nielen od druhu zariadenia, ale aj od vhodne zvoleného inštalovaného výkonu. Keďže s vyšším výkonom rastie i celková cena zariadení, je v prípade zariadení na výrobu tepla dôležité, aby domácnosti v prvom kroku urobili všetko pre zníženie spotreby energie na vykurovanie a prípravu teplej vody a až následne inštalovali zariadenia s primeraným výkonom. Zistiť optimálnu potrebu slnečnej energie je nutné aj preto, že mnohé zariadenia pracujú neefektívne, ak je ich výkon vyšší, ako je potrebné. Na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach vláda Slovenskej republiky v januári roku 2014 schválila využitie finančného rámca vo výške 100 mil. eur z európskych fondov. Operačný program Kvalita životného prostredia, prostredníctvom ktorého budú príspevky poskytované, bol schválený už v októbri roku 2014. Prípravu systému podpory sťažila povinnosť postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní aj v prípade využitia podpory domácnostiam. Tento problém sa odstránil novelou zákona o verejnom obstarávaní účinnou od 1. apríla tohto roku, ktorá bola súčasťou návrhu zákona o európskom zoskupení územnej spolupráce.
Do termínu začiatku spustenia projektu Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry zabezpečiť technické riešenie elektronického systému, ktorý bude schopný spracovať aj vyhodnotiť tisícky žiadostí, zatiaľ preto nie je možné požiadať o podporu.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokiaľ ide o druhý sociálno-ekonomický balíček, zároveň odpoviem aj na otázku pani poslankyne Anny Vittekovej, ktorá sa týka zníženia dane z priadnej hodnoty na vybrané základné potraviny, ako sú chlieb, mlieko, maslo, čerstvé sladkovodné ryby a mäso, a ich kontrolu v regiónoch.
Toto opatrenie považuje vláda za najdôležitejšie a zároveň aj za najdrahšie. Rezort pôdohospodárstva má teraz spolu s ministerstvom financií pol roka na to, aby pripravili zoznam základných potravín so zníženou sadzbou dane z pridanej hodnoty a zistili vplyv tohto zníženia na štátny rozpočet. My sa nebránime tomu, aby sme po vyhodnotení dosahov na verejné financovanie išli v budúcnosti aj do ďalšieho rozširovania potravín s nižšou sadzbou z dane z pridanej hodnoty.
Filozofia je jasná, chceme ukázať rozdiel medzi ľavicou a pravicou, keďže pravica vždy len zvyšovala daň z priadnej hodnoty, či už išlo o zavádzanie rovnej dane, alebo zvýšenie dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 %, naopak, ľavica v tejto krajine daň z pridanej hodnoty vždy znižovala. Po prvý raz sme tak urobili pri liekoch a zdravotníckych pomôckach a teraz pri vybraných potravinách. Pravdou je, že pri znížení sadzby dane z priadnej hodnoty sa zníženie cien nedostaví automaticky a že nás to bude všetkých, všetkých – a teraz mám na mysli nielen politikov a technokratov, ale aj občanov a obchodníkov –, že nás to bude stáť obrovské úsilie.
A čo sa týka kontroly v regiónoch, vláda bude vplyv zníženia dane z pridanej hodnoty na potraviny prísne sledovať a po dohode s obchodníkmi a Jednotou dôchodcov Slovenska pripraví kontrolný mechanizmus. Chceme zopakovať podobný úspech ako pri zavádzaní eura, keď obchodníci prijatie spoločnej európskej meny nevyužili na zdražovanie, bol to dôsledok etického správania sa obchodníkov, ale aj spoločenskej kontroly. Pri celoplošnom znížení dane z priadnej hodnoty na vybrané potraviny pôjde principiálne o to isté, a preto očakávame rovnako etický prístup od obchodníkov a spotrebiteľov.
Tretia otázka poslanca Milana Géciho sa týkala minimálnej mzdy a jej zvýšenia tak, ako sa, aby sa 1. januára 2016 priblížila k hodnote 400 eur. V tokom prípade by čistý plat ľudí, teda suma, ktorú reálne uvidia na svojich výplatných páskach, stúpla z úrovne 339 eur približne na úroveň 356 eur za mesiac. Vláda pri rozhodovaní o sume minimálnej mzdy zohľadňuje vývoj makroekonomických ukazovateľov, ktorým je okrem celkovej ekonomickej a sociálnej situácie v Slovenskej republike za predchádzajúce dva kalendárne roky najmä vývoj spotrebiteľských cien, zamestnanosti, priemerných mesačných miezd a životného minima s prihliadaním na stanoviská sociálnych partnerov, vývoj podielu čistej minimálnej mzdy z čistej priemernej mzdy a na vývoj produktivity práce z hrubého domáceho produktu. Uvedomujeme si, že minimálna mzda nesmie byť prekážkou vytvárania nových pracovných miest ani príčinou neúmerne vysokého rastu mzdových nákladov zamestnávateľov a nepriamo tak vyvolať rast miery nezamestnanosti a zároveň musí zamestnancovi garantovať právo na odmenu za vykonanú prácu vo výške dostatočne na to, aby mu zabezpečila dôstojnú životnú úroveň, ako to ustanovuje aj čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky. Niet pochybností o tom, že súčasná vláda Slovenskej republiky tieto kritéria dodržiava do bodky. Každoročným zvyšovaním minimálne mzdy chceme čo najskôr dosiahnuť, aby sa v čistom vyjadrení nikto, kto riadne pracuje neocitol pod hranicou chudoby.
Na druhej strane sa ani jeden rok nepotvrdili kuvičie hlasy, ktoré vyvolávali paniku, že zvýšením minimálnej mzdy spôsobí vyššiu nezamestnanosť. Naopak, aj od začiatku tohto roka sa počet pracujúcich zvýšil o desiatky tisíc, celkovo za tri roky pôsobenia súčasnej vlády sa toto číslo približuje k číslu 100-tisíc nových pracovných miest. Tieto jednoznačné fakty svedčia o tom, že vláda zvyšuje minimálnu mzdu tak, že to nepoškodzuje priamo oživenie hospodárstva.
Pán poslanec Géci sa navyše pýta, aké sú minimálne mzdy v štátoch Európskej únie. V roku 2014 malo podľa Eurostatu národnú minimálnu mzdu 21 z 28 členských štátov Európskej únie, výnimkou bolo Dánsko, Nemecko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko. K 1. júlu 2014 boli v mesačných minimálnych mzdách veľké rozdiely a pohybovali sa od úrovne 174 eur v Bulharsku do hodnoty 1 921 eur v Luxembursku. Národnú minimálnu mzdu mali aj kandidátske krajiny, ako Albánsko, Čierna Hora, Macedónsko, Srbsko a Turecko.
Krajiny Európskej únie možno podľa výšky minimálnej mzdy rozdeliť do troch skupín. Prvá skupina zahŕňa štáty, v ktorých je minimálna mzda nižšia ako 500 eur mesačne. Ide o krajiny napríklad ako Bulharsko, Rumunsko, ide o Litvu, Českú republiku, Lotyšsko, Maďarsko ale aj Slovensko, Estónsko, Chorvátsko a Poľsko.
Druhú skupinu tvorí 5 členských krajín v Európskej únie, mám na mysli Portugalsko, Grécko, Maltu, Španielsko a Slovinsko, všetky zo strednou výškou minimálnych miezd pohybujúcou sa v úrovni od 500 do 1 000 eur mesačne.
Poslednú skupinu predstavuje šesť členských štátov európskej únie, ide o Veľkú Britániu, Francúzsko, Írsko, Holandsko, Belgicko a Luxembursko, v ktorých bola minimálna mzda vyššia ako 1 000 eur za mesiac. Viete, že k týmto krajinám budeme už môcť prirátať aj Nemecko s podobnou úrovňou minimálnej mzdy.
Vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, ubezpečujem vás, že dobre vieme o tom, že minimálna mzda v Luxembursku je ďaleko vyššia ako u nás, a môžeme však robiť len také kroky a opatrenia, na ktoré máme. Nesľubujeme Švajčiarske penzie, ale snažíme sa krok za krokom zlepšovať situáciu tých, ktorí sú na spodných priečkach príjmov, akonáhle nám to ekonomika dovoľuje.
Ako iste viete, historicky najvyššie zvýšenie čistej minimálnej mzdy zaznamená Slovenská republika práve v tomto roku, od tohto roku totiž štát na seba prevzal platenie zdravotných odvodov v prípade ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu, ešte v roku 2014 pritom bola čistá minimálna mzda na úrovni 307 eur, štát zároveň už umožňuje aj ľuďom viac ako rok bez práce, ktorých je na Slovensku 196-tisíc, po nájdení si zamestnania poberať aj časť sociálnych dávok, a to v prípade, ak ich mesačný príjem bude do úrovne 760 eur v hrubom. Je možné, že ročná lehota sa do budúcnosti predĺži, aby sa viac oplatilo pracovať, ako len brať tieto dávky.
Ďakujem, skončil som.

Vážená pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku.
V súčasnosti vyhodnocujeme štatistické údaje, ktoré sa týkajú zaškolenosti v materských školách, preto ešte ministerstvo školstva nemá k dispozícii všetky aktuálne údaje. Celková hrubá zaškolenosť v materských školách predstavuje podiel všetkých deti v materských školách bez ohľadu na vek z počtu detí vo veku 3 až 5 rokov, podľa nateraz dostupných informácií bola v roku 2013 celková hrubá za školenosť detí v materských školách 87,48 %, údaje o hrubej zaškolenosti za rok 2014 sú ešte len predbežné, preto ich nemožno brať ako relevantné.
Ďalším významným ukazovateľom vo vzťahu k materským školám je ukazovateľ zaškolenosti detí v materských školách v poslednom roku pred začatím plnenia povinnej školskej dochádzky. Táto zaškolenosť predstavuje údaj o skutočnom počte detí zaškolených v materských školách z celkového počtu detí, ktoré sa zúčastnili na zápise do prvého ročníka základnej školy v danom školskom roku. Od školského roku 2009/2010 má táto zaškolenosť mierne stúpajúci trend, 91,06 % v školskom roku 2009/2010, na úroveň 91,89 % v školskom roku 2015/2016.
K okresom s najvyššou mierou zaškolenosti detí zisťovanou reálne pri zápisoch do prvého ročníka patria okresy Senec, Námestovo, Tvrdošín, Bratislava IV a Bratislava V, v ktorých sa táto za školenosť pohybuje od 99,63 % po 99,22 %. K okresom s najnižšou mierou zaškolenosti detí zisťovanou reálne pri zápisoch do prvého ročníka patria okresy Gelnica, Košice-okolie, kde je táto zaškolenosť od 63,25 % po 76,69 %. Všetky okresy s najnižšou mierou reálnej zaškolenosti detí sú okresy s vysokou koncentráciou detí zo sociálne znevýhodneného prostredia vrátane detí z marginalizovaných rómskych komunít.
Poskytovaniu dotácie na rozširovanie kapacít predchádzalo vypracovanie podrobnej analýzy. Tá zahŕňala informácie o demografickom vývoji obyvateľstva v daných lokalitách Slovenskej republiky. Podmienkou schválenia dotácie bolo okrem iných kritérií aj kritérium udržateľnosti kapacít minimálne na sedem rokov s ohľadom na demografický vývoj a počet nevybavených žiadostí. Dôležité je pripomenúť aj skutočnosť, že k rozšíreniu kapacít z prostriedkov dotácie dôjde už k 1. septembru 2015 a najneskôr k 1. septembru 2016.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky považuje využitie finančných prostriedkov prostredníctvom dotácie za efektívne. Ide naozaj o navyšovanie kapacít. Takmer všetci rodičia detí predškolského veku majú záujem o prijatie detí do materských škôl zaradených do siete škôl a školských zariadení.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť.
Vážená pani predsedajúca, ďakujem, skončil som.

Vážená pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, môj názor na turbulencie v Slovenskej akadémie vied je nasledovný.
Do určitej miery chápem znepokojenie akademického prostredia, ak sa vynoria zvesti o tom, že by mala byť nejakým spôsobom ohrozená samosprávnosť Akadémie vied. Za seba môžem povedať, že garantujem, že nepodpíšem nič, čo by nejakým spôsobom mohlo zasahovať do samosprávnosti Slovenskej akadémie vied. Pokračujeme v rokovaniach ohľadom zákona o verejných výskumných inštitúciách. Tento zákon považujem za potrebný pre to, aby mohlo dôjsť k transformácii Slovenskej akadémie vied, tak aby sa z nej stala moderná inštitúcia, kde všetky manažérske procesy vedú k tomu, že prostriedky, finančné prostriedky, ktoré do Akadémie budú v budúcnosti prúdiť, budú efektívne využívané na prácu na výskume a podobne, ako na efektívny nákup technológií a podobne.
V tejto chvíli považujem za potrebné predovšetkým upokojiť vášne, ktoré sa okolo tohto zákona vynorili. Považujem za svoju povinnosť, aby sme si ešte raz sadli za stôl s akademikmi podobne ako so všetkými zúčastnenými v tejto diskusii a ešte raz si povedali, prečo naozaj tento zákon potrebujeme, aby sme si vysvetlili garancie, ktoré v tomto zákone sú, ktoré sa týkajú samosprávnosti, tak ako nakladania s majetkom, ktorý má prejsť na transformované ústavy Slovenskej akadémie vied.
Toľko z mojej strany. Ďakujem, skončil som.

Veľmi pekne ďakujem za uspokojujúcu otázku, ktorá určite ukľudní aj Akadémiu. Videli ste, že tam rôzne akcie bežali, a videl som, že je to silne polarizované. Ja som bol akademik 27 rokov, takže poznám túto inštitúciu a verím jej, že aj keď v tom čase náš ústav mal 600 ľudí, dneska má 60, ale predsa len je elita vedy na Akadémii, no. Som presvedčený, že veda na Akadémii – a to teraz neni urážka vysokých škôl – ale má viac času aj možností, aj prístrojov ako veda na vysokých školách. Čiže niektorí to berú aj tak, že znova sa chce, aby ministerstvo školstva, ktoré má, samozrejme, v egide vedu aj SAV, chce zasahovať do toho, aby proste, voľakedy za, po revolúcii sa dokonca Akadémia chcela zrušiť a tak ďalej. Pamätáte sa na to celkom.
Samozrejme, profesori, docenti na vysokých školách majú mnoho iných povinností, prednášok, administratívy, skúšok, čiže nemajú toľko času na vedu, ako sú tu ľudia na Akadémii, ktorá je, samozrejme, aj dneska oslabená, má mnoho ľudí vonku. Mnoho ľudí šikovných odišlo preč a tak ďalej. Ale predsa to, že je tu Akadémia dlhé roky a že sa snaží robiť vedu a že niektorí sú naozaj špičkoví, to treba oceniť.
Čiže ja vás len ani nie ďalšou otázkou, prosím, aby ste nezabudol na Akadémiu. Je tam kopu ľudí, ktorí aj nie za veľa peňazí venuje celý svoj život tejto vede. Ja som to trocha, neľutujem za tými 27 rokmi, a teda veda je nežná rastlinka, ako hovoril Wiener, ktorá nebude naklonená záhradníkovi, ktorý sa stále naučil ju dvíhať a pozerať, ako rastie. Čiže to je taká skôr kazateľská poznámka ako otázka na vás.
Ďakujem.