51. schôdza

Ďakujem. Ďakujem pekne. Teraz vás prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvú otázku položila pani poslankyňa Oľga Nachtmannová a otázka znie:
"Vážený pán premiér, v druhom sociálnom balíčku je aj príspevok na domácnosti na ekologické zdroje energie. Akou formou sa tento príspevok bude realizovať?"
Poprosím vás o odpoveď, pán podpredseda vlády, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.
Nech sa páči.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v dnešnej hodine otázok mi dovoľte reagovať na tri otázky spolu, keďže vzájomne sú, úzko súvisia, a ich obsah rezonuje v médiách i v spoločnosti a týka sa druhého sociálno-ekonomického balíčka.
Pani poslankyňa Nachtmannová položila otázku a zaujíma sa, akou formou sa bude realizovať príspevok pre domácnosti na ekologické zdroje energie, pani poslankyňa Vitteková sa pýta, ako si predstavujeme spôsob kontroly v regiónoch pri znížení dane z pridanej hodnoty na vybrané základné potraviny a pána poslanca Géciho zase zaujíma porovnanie minimálnej mzdy na Slovensku a v krajinách Európskej únie.
Skôr ako konkrétne odpoviem, dovoľte mi pripomenúť niekoľko faktov, ktoré nás viedli k prijatiu druhého sociálno-ekonomického balíčka.
1. Slovenská ekonomika za prvé tri mesiace tohto roku zrýchlila na úroveň 3,1 % ekonomického rastu hrubého domáceho produktu a v tempe svojej výkonnosti je na tom ďaleko lepšie, ako je priemer celej Európskej únie a eurozóny. Toto číslo nás dostáva na prvú priečku medzi krajiny eurozóny.
2. Vláda naďalej zlepšuje výber daní, bojuje proti daňovým únikom a úspešne konsoliduje verejné financie. Máme preto povinnosť využiť dobré hospodárske výsledky a podeliť sa o nich s občanmi vo forme druhého balíčka sociálno-ekonomických opatrení. Obsahuje 15 konkrétnych opatrení, ktorými chceme podporiť rodiny, školy, sociálne slabých či chorých ľudí, a chceme takto sa podeliť o výsledky dobrého hospodárenia v tejto krajine.
Treba povedať, že už prvý sociálno-ekonomický balíček, ktorý taktiež obsahoval 15 rôznych opatrení, nemal negatívny vplyv na deficit či verejný dlh z pohľadu jeho navýšenia. Bol krytý výlučne z efektívneho výberu daní a z úspešného boja s daňovými únikmi. Nebol spojený so zvyšovaním daní a odvodov, neboli naň použité príjmy z predaja štátneho majetku a nemal ani žiadny finančný vzťah k otvoreniu II. dôchodkového piliera. Presne tieto isté pravidlá sa budú vzťahovať aj na druhý sociálno-ekonomický balíček.
Dovoľte mi možno ešte pripomenúť čísla, ktoré ja veľmi rád pripomínam, lebo sú výsledkom aj práce rezortu financií. Odkedy sme začali s bojom s daňovými únikmi, to znamená od druhej polovice roku 2012, v roku od 2013 či ’14 a ’15 dokopy na základe doručených výsledkov a potvrdených aj týchto výsledkov Eurostatom a na základe očakávanej reality tohto roka predpokladáme, že z boja s daňovými únikmi dostaneme do rozpočtu dodatočných 1,7 mld. eur. Je to objem peňazí, ktorý, ktorý, bez tohto úsilia by zostal v rukách tých, ktorí sa do veľkej miery aktívne alebo aj pasívne podieľajú na daňových únikoch, v percentuálnom vyjadrení, pomernom percentuálnom vyjadrení predstavuje táto hodnota úroveň asi 2,3 % hrubého domáceho produktu dodatočných zdrojov na strane príjmov štátneho rozpočtu.
Takže, vážená pani poslankyňa Nachtmannová, pýtali ste sa, akou formou sa bude v rámci druhého sociálno-ekonomického balíčka realizovať príspevok pre domácnosti na ekologické zdroje energie. Nový program využitia obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach pripravuje v rámci národného projektu Slovenská inovačná a energetická agentúra v spolupráci s ministerstvom životného prostredia. Táto agentúra navrhuje, aby domácnosti po zadaní záväzných údajov jednoducho získali poukážky, ktoré si následne uplatnia pri dodávke a inštalácie zariadení. Plánovaný spôsob podpory predpokladá, že Slovenská inovačná a energetická agentúra prostredníctvom národného projektu zabezpečí automatickú evidenciu žiadostí a súvisiacej dokumentácie ukončených inštalácií, národný projekt s týmto riešením umožní zásadne zjednodušiť proces získania príspevku, je však časovo náročný na prípravu. Podporované budú inštalácie malých fotovoltických systémov a veterných turbín s inštalovaným elektrickým výkonom do 10 kw a ďalej slnečných kolektorov na ohrev vody, tepelných čerpadiel a kotlov na biomasu. Príspevky na obstaranie malých zdrojov pomôžu domácnostiam sprístupniť zariadenia, ktoré si kvôli vyššej vstupnej investícií doteraz nemohli dovoliť. Keďže do nákupu vložia vlastné peniaze, je dôležité, aby so rozhodli pre optimálne riešenia, tak aby boli schopné efektívne využiť väčšinu vyrobenej elektriny sami a aby zariadenia na výrobu tepla neboli zbytočne predimenzované. Vďaka vhodnému výberu môžu následne šetriť aj náklady na elektrinu a teplo, pričom výroba elektriny nebude mať dopad na zvýšenie koncovej ceny elektriny pre iných odberateľov, ako to poznáme z prípadov iných druhov obnoviteľných zdrojov. Výška konečnej podpory bude závisieť nielen od druhu zariadenia, ale aj od vhodne zvoleného inštalovaného výkonu. Keďže s vyšším výkonom rastie i celková cena zariadení, je v prípade zariadení na výrobu tepla dôležité, aby domácnosti v prvom kroku urobili všetko pre zníženie spotreby energie na vykurovanie a prípravu teplej vody a až následne inštalovali zariadenia s primeraným výkonom. Zistiť optimálnu potrebu slnečnej energie je nutné aj preto, že mnohé zariadenia pracujú neefektívne, ak je ich výkon vyšší, ako je potrebné. Na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach vláda Slovenskej republiky v januári roku 2014 schválila využitie finančného rámca vo výške 100 mil. eur z európskych fondov. Operačný program Kvalita životného prostredia, prostredníctvom ktorého budú príspevky poskytované, bol schválený už v októbri roku 2014. Prípravu systému podpory sťažila povinnosť postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní aj v prípade využitia podpory domácnostiam. Tento problém sa odstránil novelou zákona o verejnom obstarávaní účinnou od 1. apríla tohto roku, ktorá bola súčasťou návrhu zákona o európskom zoskupení územnej spolupráce.
Do termínu začiatku spustenia projektu Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry zabezpečiť technické riešenie elektronického systému, ktorý bude schopný spracovať aj vyhodnotiť tisícky žiadostí, zatiaľ preto nie je možné požiadať o podporu.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokiaľ ide o druhý sociálno-ekonomický balíček, zároveň odpoviem aj na otázku pani poslankyne Anny Vittekovej, ktorá sa týka zníženia dane z priadnej hodnoty na vybrané základné potraviny, ako sú chlieb, mlieko, maslo, čerstvé sladkovodné ryby a mäso, a ich kontrolu v regiónoch.
Toto opatrenie považuje vláda za najdôležitejšie a zároveň aj za najdrahšie. Rezort pôdohospodárstva má teraz spolu s ministerstvom financií pol roka na to, aby pripravili zoznam základných potravín so zníženou sadzbou dane z pridanej hodnoty a zistili vplyv tohto zníženia na štátny rozpočet. My sa nebránime tomu, aby sme po vyhodnotení dosahov na verejné financovanie išli v budúcnosti aj do ďalšieho rozširovania potravín s nižšou sadzbou z dane z pridanej hodnoty.
Filozofia je jasná, chceme ukázať rozdiel medzi ľavicou a pravicou, keďže pravica vždy len zvyšovala daň z priadnej hodnoty, či už išlo o zavádzanie rovnej dane, alebo zvýšenie dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 %, naopak, ľavica v tejto krajine daň z pridanej hodnoty vždy znižovala. Po prvý raz sme tak urobili pri liekoch a zdravotníckych pomôckach a teraz pri vybraných potravinách. Pravdou je, že pri znížení sadzby dane z priadnej hodnoty sa zníženie cien nedostaví automaticky a že nás to bude všetkých, všetkých – a teraz mám na mysli nielen politikov a technokratov, ale aj občanov a obchodníkov –, že nás to bude stáť obrovské úsilie.
A čo sa týka kontroly v regiónoch, vláda bude vplyv zníženia dane z pridanej hodnoty na potraviny prísne sledovať a po dohode s obchodníkmi a Jednotou dôchodcov Slovenska pripraví kontrolný mechanizmus. Chceme zopakovať podobný úspech ako pri zavádzaní eura, keď obchodníci prijatie spoločnej európskej meny nevyužili na zdražovanie, bol to dôsledok etického správania sa obchodníkov, ale aj spoločenskej kontroly. Pri celoplošnom znížení dane z priadnej hodnoty na vybrané potraviny pôjde principiálne o to isté, a preto očakávame rovnako etický prístup od obchodníkov a spotrebiteľov.
Tretia otázka poslanca Milana Géciho sa týkala minimálnej mzdy a jej zvýšenia tak, ako sa, aby sa 1. januára 2016 priblížila k hodnote 400 eur. V tokom prípade by čistý plat ľudí, teda suma, ktorú reálne uvidia na svojich výplatných páskach, stúpla z úrovne 339 eur približne na úroveň 356 eur za mesiac. Vláda pri rozhodovaní o sume minimálnej mzdy zohľadňuje vývoj makroekonomických ukazovateľov, ktorým je okrem celkovej ekonomickej a sociálnej situácie v Slovenskej republike za predchádzajúce dva kalendárne roky najmä vývoj spotrebiteľských cien, zamestnanosti, priemerných mesačných miezd a životného minima s prihliadaním na stanoviská sociálnych partnerov, vývoj podielu čistej minimálnej mzdy z čistej priemernej mzdy a na vývoj produktivity práce z hrubého domáceho produktu. Uvedomujeme si, že minimálna mzda nesmie byť prekážkou vytvárania nových pracovných miest ani príčinou neúmerne vysokého rastu mzdových nákladov zamestnávateľov a nepriamo tak vyvolať rast miery nezamestnanosti a zároveň musí zamestnancovi garantovať právo na odmenu za vykonanú prácu vo výške dostatočne na to, aby mu zabezpečila dôstojnú životnú úroveň, ako to ustanovuje aj čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky. Niet pochybností o tom, že súčasná vláda Slovenskej republiky tieto kritéria dodržiava do bodky. Každoročným zvyšovaním minimálne mzdy chceme čo najskôr dosiahnuť, aby sa v čistom vyjadrení nikto, kto riadne pracuje neocitol pod hranicou chudoby.
Na druhej strane sa ani jeden rok nepotvrdili kuvičie hlasy, ktoré vyvolávali paniku, že zvýšením minimálnej mzdy spôsobí vyššiu nezamestnanosť. Naopak, aj od začiatku tohto roka sa počet pracujúcich zvýšil o desiatky tisíc, celkovo za tri roky pôsobenia súčasnej vlády sa toto číslo približuje k číslu 100-tisíc nových pracovných miest. Tieto jednoznačné fakty svedčia o tom, že vláda zvyšuje minimálnu mzdu tak, že to nepoškodzuje priamo oživenie hospodárstva.
Pán poslanec Géci sa navyše pýta, aké sú minimálne mzdy v štátoch Európskej únie. V roku 2014 malo podľa Eurostatu národnú minimálnu mzdu 21 z 28 členských štátov Európskej únie, výnimkou bolo Dánsko, Nemecko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko. K 1. júlu 2014 boli v mesačných minimálnych mzdách veľké rozdiely a pohybovali sa od úrovne 174 eur v Bulharsku do hodnoty 1 921 eur v Luxembursku. Národnú minimálnu mzdu mali aj kandidátske krajiny, ako Albánsko, Čierna Hora, Macedónsko, Srbsko a Turecko.
Krajiny Európskej únie možno podľa výšky minimálnej mzdy rozdeliť do troch skupín. Prvá skupina zahŕňa štáty, v ktorých je minimálna mzda nižšia ako 500 eur mesačne. Ide o krajiny napríklad ako Bulharsko, Rumunsko, ide o Litvu, Českú republiku, Lotyšsko, Maďarsko ale aj Slovensko, Estónsko, Chorvátsko a Poľsko.
Druhú skupinu tvorí 5 členských krajín v Európskej únie, mám na mysli Portugalsko, Grécko, Maltu, Španielsko a Slovinsko, všetky zo strednou výškou minimálnych miezd pohybujúcou sa v úrovni od 500 do 1 000 eur mesačne.
Poslednú skupinu predstavuje šesť členských štátov európskej únie, ide o Veľkú Britániu, Francúzsko, Írsko, Holandsko, Belgicko a Luxembursko, v ktorých bola minimálna mzda vyššia ako 1 000 eur za mesiac. Viete, že k týmto krajinám budeme už môcť prirátať aj Nemecko s podobnou úrovňou minimálnej mzdy.
Vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, ubezpečujem vás, že dobre vieme o tom, že minimálna mzda v Luxembursku je ďaleko vyššia ako u nás, a môžeme však robiť len také kroky a opatrenia, na ktoré máme. Nesľubujeme Švajčiarske penzie, ale snažíme sa krok za krokom zlepšovať situáciu tých, ktorí sú na spodných priečkach príjmov, akonáhle nám to ekonomika dovoľuje.
Ako iste viete, historicky najvyššie zvýšenie čistej minimálnej mzdy zaznamená Slovenská republika práve v tomto roku, od tohto roku totiž štát na seba prevzal platenie zdravotných odvodov v prípade ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu, ešte v roku 2014 pritom bola čistá minimálna mzda na úrovni 307 eur, štát zároveň už umožňuje aj ľuďom viac ako rok bez práce, ktorých je na Slovensku 196-tisíc, po nájdení si zamestnania poberať aj časť sociálnych dávok, a to v prípade, ak ich mesačný príjem bude do úrovne 760 eur v hrubom. Je možné, že ročná lehota sa do budúcnosti predĺži, aby sa viac oplatilo pracovať, ako len brať tieto dávky.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, 15 minút uplynulo, takže ďakujem vám pekne za vašu odpoveď, nie je čas ani na doplňujúcu otázku, pani poslankyňa, a pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Eugena Jurzycu na ministra školstva, vedy, výskumu a športu Juraja Draxlera a otázka znie:
"Pán minister, aká je hrubá zaškolenosť detí v materských školách v piatich okresoch s najvyššou zaškolenosťou a v piatich okresoch najnižšou za školenosťou. O aké okresy ide, nevnímate ako riziko, že po odrastení populačne silných ročníkov, čo bude skôr, ako sa tieto nové budovy stihnú vybudovať, budú tieto materské školy nevyužívané? Nepovažujete za lepšie riešiť súčasný populačný výkyv finančným príspevkom rodičov detí?"
Poprosím vás o odpoveď, pán minister, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku.
V súčasnosti vyhodnocujeme štatistické údaje, ktoré sa týkajú zaškolenosti v materských školách, preto ešte ministerstvo školstva nemá k dispozícii všetky aktuálne údaje. Celková hrubá zaškolenosť v materských školách predstavuje podiel všetkých deti v materských školách bez ohľadu na vek z počtu detí vo veku 3 až 5 rokov, podľa nateraz dostupných informácií bola v roku 2013 celková hrubá za školenosť detí v materských školách 87,48 %, údaje o hrubej zaškolenosti za rok 2014 sú ešte len predbežné, preto ich nemožno brať ako relevantné.
Ďalším významným ukazovateľom vo vzťahu k materským školám je ukazovateľ zaškolenosti detí v materských školách v poslednom roku pred začatím plnenia povinnej školskej dochádzky. Táto zaškolenosť predstavuje údaj o skutočnom počte detí zaškolených v materských školách z celkového počtu detí, ktoré sa zúčastnili na zápise do prvého ročníka základnej školy v danom školskom roku. Od školského roku 2009/2010 má táto zaškolenosť mierne stúpajúci trend, 91,06 % v školskom roku 2009/2010, na úroveň 91,89 % v školskom roku 2015/2016.
K okresom s najvyššou mierou zaškolenosti detí zisťovanou reálne pri zápisoch do prvého ročníka patria okresy Senec, Námestovo, Tvrdošín, Bratislava IV a Bratislava V, v ktorých sa táto za školenosť pohybuje od 99,63 % po 99,22 %. K okresom s najnižšou mierou zaškolenosti detí zisťovanou reálne pri zápisoch do prvého ročníka patria okresy Gelnica, Košice-okolie, kde je táto zaškolenosť od 63,25 % po 76,69 %. Všetky okresy s najnižšou mierou reálnej zaškolenosti detí sú okresy s vysokou koncentráciou detí zo sociálne znevýhodneného prostredia vrátane detí z marginalizovaných rómskych komunít.
Poskytovaniu dotácie na rozširovanie kapacít predchádzalo vypracovanie podrobnej analýzy. Tá zahŕňala informácie o demografickom vývoji obyvateľstva v daných lokalitách Slovenskej republiky. Podmienkou schválenia dotácie bolo okrem iných kritérií aj kritérium udržateľnosti kapacít minimálne na sedem rokov s ohľadom na demografický vývoj a počet nevybavených žiadostí. Dôležité je pripomenúť aj skutočnosť, že k rozšíreniu kapacít z prostriedkov dotácie dôjde už k 1. septembru 2015 a najneskôr k 1. septembru 2016.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky považuje využitie finančných prostriedkov prostredníctvom dotácie za efektívne. Ide naozaj o navyšovanie kapacít. Takmer všetci rodičia detí predškolského veku majú záujem o prijatie detí do materských škôl zaradených do siete škôl a školských zariadení.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť.
Vážená pani predsedajúca, ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, chce doplňujúcu otázku? Nie. Takže ideme na druhú otázku.
Druhá otázka je od pána poslanca Jozefa Mikloška ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Jurajovi Draxlerovi. Tu ste, pán poslanec, áno? A otázka znie:
"Vaše ministerstvo pripravilo návrh zákona, ktorý schválila legislatívna rada vlády a podľa ktorého sa majú ústavy SAV na začiatku budúceho roku zmeniť na verejné výskumné inštitúcie. Splnomocnenec vlády pre vedu Jaromír Pastorek podľa médií svojou námietkou zablokoval dlhodobo pripravovanú transformáciu Slovenskej akadémie vied. Vedecká obec sa obáva, že bude ohrozená ich samospráva, keď bude mať ministerstvo právo rozhodovať o zmene či zrušení jednotlivých ústavov Slovenskej akadémie vied. Aký je váš názor na turbulencie, ktoré sa v týchto dňoch dejú v Slovenskej akadémii vied?
Poprosím vás o odpoveď, pán minister, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, môj názor na turbulencie v Slovenskej akadémie vied je nasledovný.
Do určitej miery chápem znepokojenie akademického prostredia, ak sa vynoria zvesti o tom, že by mala byť nejakým spôsobom ohrozená samosprávnosť Akadémie vied. Za seba môžem povedať, že garantujem, že nepodpíšem nič, čo by nejakým spôsobom mohlo zasahovať do samosprávnosti Slovenskej akadémie vied. Pokračujeme v rokovaniach ohľadom zákona o verejných výskumných inštitúciách. Tento zákon považujem za potrebný pre to, aby mohlo dôjsť k transformácii Slovenskej akadémie vied, tak aby sa z nej stala moderná inštitúcia, kde všetky manažérske procesy vedú k tomu, že prostriedky, finančné prostriedky, ktoré do Akadémie budú v budúcnosti prúdiť, budú efektívne využívané na prácu na výskume a podobne, ako na efektívny nákup technológií a podobne.
V tejto chvíli považujem za potrebné predovšetkým upokojiť vášne, ktoré sa okolo tohto zákona vynorili. Považujem za svoju povinnosť, aby sme si ešte raz sadli za stôl s akademikmi podobne ako so všetkými zúčastnenými v tejto diskusii a ešte raz si povedali, prečo naozaj tento zákon potrebujeme, aby sme si vysvetlili garancie, ktoré v tomto zákone sú, ktoré sa týkajú samosprávnosti, tak ako nakladania s majetkom, ktorý má prejsť na transformované ústavy Slovenskej akadémie vied.
Toľko z mojej strany. Ďakujem, skončil som.

Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Áno.
Poprosím vás, zapnite pána poslanca. Máte na to dve minúty.

Veľmi pekne ďakujem za uspokojujúcu otázku, ktorá určite ukľudní aj Akadémiu. Videli ste, že tam rôzne akcie bežali, a videl som, že je to silne polarizované. Ja som bol akademik 27 rokov, takže poznám túto inštitúciu a verím jej, že aj keď v tom čase náš ústav mal 600 ľudí, dneska má 60, ale predsa len je elita vedy na Akadémii, no. Som presvedčený, že veda na Akadémii – a to teraz neni urážka vysokých škôl – ale má viac času aj možností, aj prístrojov ako veda na vysokých školách. Čiže niektorí to berú aj tak, že znova sa chce, aby ministerstvo školstva, ktoré má, samozrejme, v egide vedu aj SAV, chce zasahovať do toho, aby proste, voľakedy za, po revolúcii sa dokonca Akadémia chcela zrušiť a tak ďalej. Pamätáte sa na to celkom.
Samozrejme, profesori, docenti na vysokých školách majú mnoho iných povinností, prednášok, administratívy, skúšok, čiže nemajú toľko času na vedu, ako sú tu ľudia na Akadémii, ktorá je, samozrejme, aj dneska oslabená, má mnoho ľudí vonku. Mnoho ľudí šikovných odišlo preč a tak ďalej. Ale predsa to, že je tu Akadémia dlhé roky a že sa snaží robiť vedu a že niektorí sú naozaj špičkoví, to treba oceniť.
Čiže ja vás len ani nie ďalšou otázkou, prosím, aby ste nezabudol na Akadémiu. Je tam kopu ľudí, ktorí aj nie za veľa peňazí venuje celý svoj život tejto vede. Ja som to trocha, neľutujem za tými 27 rokmi, a teda veda je nežná rastlinka, ako hovoril Wiener, ktorá nebude naklonená záhradníkovi, ktorý sa stále naučil ju dvíhať a pozerať, ako rastie. Čiže to je taká skôr kazateľská poznámka ako otázka na vás.
Ďakujem.

Pán minister, chcete odpovedať? Áno. Nech sa páči.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec, ešte raz dovoľte, aby som vás uistil, že si vážim ľudí, ktorí pracujú v Slovenskej akadémii vied, na danom návrhu zákona sme so Slovenskou akadémiou vied spolupracovali a budeme naďalej spolupracovať na tomto návrhu zákona podobne ako na ostatných dokumentoch tak, aby naozaj prostredie v Akadémii vied bolo pokojné a aby sme smerovali k tomu, že vedci skutočne budú predovšetkým sa venovať svojej práci a nebudú naďalej znepokojovaní možným budúcim vývojom.
Ďakujem, skončil som.