51. schôdza

Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram pätnásty rokovací deň 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali títo páni poslanci: Michal Bagačka, Juraj Blanár, Jozef Bobík, Mikuláš Dzurinda, Dušan Galis, Monika Gibalová, Ján Hudacký, Magda Košútová, Marián Kvasnička, Ľuboš Martinák, Ivan Mikloš, Peter Muránsky, Pavol Pavlis, Svetlana Pavlovičová, Róbert Puci, Richard Raši, Zsolt Simon, Boris Susko, Peter Šuca. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Maroš Kondrót a Janka Šípošová.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslankyne Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa školský zákon, tlač 1473.
Do rozpravy sa ako jediná ústne prihlásila navrhovateľka pani poslankyňa Eva Horváthová, ale zároveň prosím pána poslanca Fronca, aby ako spravodajca zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

[Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1473.]

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, milí páni poslanci, dovoľte mi uviesť podstatu tohto zákona. V úvodnom slove som vysvetlila, prečo som otvorila školský zákon dvakrát. Zopakujem to len v krátkosti, aby som sa neopakovala. Ide o dve idey, ktoré obsahovo spolu súvisia, ale nie každý sa môže stotožniť s obidvomi, čo si plne uvedomujem a chcem, aby mali poslanci možnosť hlasovať o každej tej idei osobitne, takže som si dovolila to spraviť takýmto spôsobom.
Prvý zákon, ktorý predkladám teraz a trošku viac vám chcem o ňom povedať, upravuje známu problematiku úpravy školského stravovania, špeciálne teda sortimentu potravín, ktoré sa predávajú v školských bufetoch a predajných automatoch na pôde školy. A keďže bolo dosť o tom už povedané zhruba pred pol rokom, kedy tento zákon bol predložený poslankyňou z vládnej strany a bol potom aj schválený, prezidentom vrátený a zamietnutý, tak nebudem sa už nejak o podstate toho, prečo by sme sa mali výživou a stravovaním v školách zaoberať viacej, nejak sa tomu nebudem hlbšie venovať, ale poviem len hlavné zmeny, ktoré navrhujem ja, a v čom si myslím, že tento zákon je lepší, a mohli by sme ho podporiť tak, aby bol aplikovateľný do praxe a aby neskončili školské bufety, aby mohli ďalej fungovať v školách, predávať, ale zdravší sortiment.
Takže kde je zmena? V našom zákone, v zákone dopĺňame § 151a, v ktorom definujeme presne, čo je to predaj doplnkových jedál v školách a v školských zariadeniach. Paragraf 151 školského zákona totiž pojednáva o ďalších podmienkach výchovy a vzdelávania a hovorí o tom, čo sa v školách a v školských zariadeniach nemôže vykonávať. Napríklad tento paragraf v ods. 3 zakazuje reklamu a predaj výrobkov ohrozujúcich zdravie, psychický alebo morálny vývin detí a žiakov. Preto sme sa rozhodli, že dopĺňame nový paragraf práve v tomto bode, pre takúto zmenu sa nám zdal najvhodnejší. V predchádzajúcom návrhu bol doplnený § 152, ktorý sa zaoberá však bezpečnosťou a ochranou zdravia vo výchove a vzdelávaní a školské stravovanie tam obsahovo nepatrí.
Ďalšia otázka je, ktoré potraviny zakazujeme my. Hovoríme v prvom rade, čo by sa malo v bufetoch predávať, aby nevznikali nejaké nejasnosti alebo možno neistoty, čo tam môže a čo nemôže byť. Pomohli sme si vyhláškou, ktorá je v súčasnosti platná, a keď som hovorila o návrhu tohto zákona s ministrom zdravotníctva, bola to jeho hlavná výtka, však máme to vo vyhláške. Máme to tam trošku v inej súvislosti, nie celkom hovorí táto vyhláška o predaji doplnkových jedál v školských bufetoch, ale je to tam zakotvené, napriek tomu sa to nedodržiava, preto sme si dovolili to vyňať a dať do zákona s tým, že bude možný aj postih, pokiaľ takéto jedlá sa tam predávať nebudú.
Uvádzame, aby súčasť doplnkových jedál v bufetoch a v predajných automatoch tvorili z dvoch tretín ovocie a zelenina v čerstvom stave, celozrnné výrobky a cereálne výrobky, mlieko a mliečne výrobky so zníženým obsahom tukov a nápoje a prírodné šťavy bez konzervačných prípravkov, prírodného cukru a umelých sladidiel, pričom zakazujeme vyslovene len cukrovinky a cukrárenské výrobky a nápoje a výrobky s obsahom alkoholu, kofeínu alebo chinínu, energetických nápojov a nemliečnych nápojov s pridaním cukru alebo umelých sladidiel.
Objavili sa niektoré výtky už aj predtým, že načo opakovane zakazovať alkoholické nápoje predávať. Tu upozorňujem len na takú maličkosť, že zakázali sme nápoje s obsahom alkoholu, teda niektoré, ktoré nie sú zaradené medzi alkoholické, ale niektoré môžu obsahovať stopové prvky alkoholu, takže sme to zahrnuli sem.
Podľa čl. 24 Charty základných práv Európskej únie majú deti právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho, a pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Zdravú výživu, ktorú sa snažíme v týchto bufetoch presadiť, a teda opakovane, rozhodne považujeme za takéto právo detí.
Pripomínam už len veľmi v stručnosti chyby z predchádzajúceho návrhu a chcela by som zdôrazniť, že tento môj opakovaný návrh nie je ani na zosmiešnenie, ani na súperenie s niektorými poslankyňami, ako sa to médiá snažia zosmiešniť, ale skutočne takou, dúfam, že mi uveríte, že úprimnou snahou zlepšiť ten návrh a potvrdiť môj pozitívny postoj k tomuto návrhu zákona, keďže sama som nemohla podporiť ten predchádzajúci. Takže napr. v tom predchádzajúcom boli zakázané určité jedlá, ktoré neboli definované, a to jedlá typu rýchleho občerstvenia. Ďalej sa obmedzila soľ nad 1,5 g na 100 g, kedy sa prakticky zakázala väčšina syrov, ktoré takmer všetky majú vyšší obsah soli. Sporný bol tiež tretinový obsah ovocnej alebo mliečnej zložky v pekárenských výrobkoch, ktoré sa nedajú presne určovať, alebo to bude stáť zvýšenú námahu predajcu, aby takýto obsah a podiel ovocnej a mliečnej zložky zistili, alebo sa zakazovali ochutené nápoje, ktoré zahŕňali aj mliečne nápoje, čo je nevhodné. Na začiatku návrh vôbec nedefinoval sankčný mechanizmus, definiton návrhu bol len definovaný nejasne a bol určený zriaďovateľovi, to znamená tomu, kto zriaďuje školské zariadenie, podľa toho, ak som to dobre a správne pochopila, teda nie prevádzkovateľovi bufetu.
Podľa nášho návrhu zákona pokutu môže uložiť podľa zmeny v zákone 596/2003 o štátnej správe školstva a školskej samosprávy okresný úrad v sídle kraja prevádzkovateľovi školského bufetu alebo predajného automatu do výšky 500 eur, pričom môže udeliť, nemusí tú pokutu dať na prvýkrát, môže byť upozornenie alebo nižšia pokuta. Sa mi zdá, že keď bol minule predkladaný tento návrh zákona, nebolo dobre zdôraznené alebo dostatočne úprava v niektorých okolitých krajinách. Dovolila som si nájsť niektoré štáty, ako je to tam upravené.
Francúzsko rieši danú problematiku radikálne, od roku 2005 zákazom školských automatov.
Taliansko, na školách pre deti od 6 do 13 rokov nebudú automaty obsahovať sladené nápoje, sladkosti a budú umiestnené mimo ľahkej dostupnosti detí. Súbežne, podobne ako u nás, bežia projekty na podporu jogurtov, čerstvého ovocia, prírodných štiav ako hlavného obsahu v automatoch. Pričom Francúzsko a Taliansko patria zatiaľ ku krajinám, ktoré majú z tých, ktoré majú nižšiu prevalenciu obezity v Európe.
Potom nasleduje Veľká Británia, ktorá má veľký problém s detskou obezitou a je to v tejto krajine považované ako jedno z najväčších ohrození v súčasnosti. V roku 2006 tam boli prijaté celonárodné nutričné štandardy pre školy, podľa ktorých nesmú školské jedálne ani automaty ponúkať sladené karbonizované nápoje. Obsah automatov je teda tiež regulovaný. Odborníci pritom vo Veľkej Británii vyzývajú zodpovedných k prísnejším reštrikciám. Navrhujú napr. znížiť cenu sladkých nápojov o 20 %, sprísniť dohľad nad obsahom školských bufetov, automatov a obmedziť poskytovanie akčných fastfoodových jedál v blízkosti škôl a pohybu detí.
V USA, ktoré je známe svojím veľkým problémom s obezitou, je takéto obmedzenie rôzne upravené podľa štátu. Napr. v štáte New York je obsah automatov prísne regulovaný, v blízkosti škôl a detských ihrísk sa dokonca, sú zakázané úplne predajne fastfoodov. Znižuje sa počet licencií pre takéto reštaurácie a zákaz nezdravých potravín sa rozširuje aj do ostatných štátov. Veľké koncerny ako Coca-Cola, Pepsi-Cola sa pod tlakom verejnosti zaviazali nepredávať svoje výrobky v školách.
V Nemecku napríklad, kde nie je vyvinutý dostatočný systém školského stravovania, nemá takú tradíciu ako u nás, a teda pravidelné obedy sa tam nezvykli podávať, nie je zatiaľ toto obmedzenie viacej presadzované, ale v niektorých častiach sa už napríklad presadzuje 10 % biopotravín v niektorých školách či zákaz predaja fastfoodov a sladkých nápojov v kioskoch v okolí škôl.
Fínsko na rozdiel od Nemecka má dlhú tradíciu školského stravovania a jedlo na školách musí spĺňať prísne kritériá, a teda kritériá nutričnej hodnoty a zásady zdravej výživy. Obsah automatov vo Fínsku je na školách kontrolovaný a jednotlivé školy môžu deťom zakázať konzumovať sladkosti, sladené nápoje na pôde školy. Tak isto sa tu Coca-Cola zaviazala nepodávať svoje výrobky do základných škôl.
Litva, od roku 2005 zákaz predaja sladkostí, sladených nápojov, čipsov, mastných, sladkých jedál v bufetoch a automatoch.
Slovinsko, 2010, nový zákon o školskej výžive, zákon o automatoch na jedlo a nápojoch v školách.
Poľsko, situácia bola dlhodobo rovnaká ako u nás, ale kritika odbornej verejnosti a nárast detskej obezity vyústili do zmeny legislatívy a od roku 2014 je obmedzená dostupnosť slaných a sladkých fastfoodových a bufetových pokrmov, požívatín s vysokým obsahom nasýtených mastných kyselín, solí, cukru na všetkých typoch škôl a vzdelávacích inštitúcií.
V Maďarsku tak isto od roku 2014 komplexný zákon, ktorý sa týkal všeobecne verejného stravovania, kam patria aj školy, obmedzuje nezdravé potraviny aj na školách alebo v nemocniciach. A je veľmi podrobný tento zákon, mala som možnosť ho vidieť, s veľmi podrobnými energetickými a výživovými odporúčaniami podľa veku dieťaťa, prísne vymedzenie obsahu soli, cukru, tuku či sladidiel v potravinách. Zakázané sú vyprážané jedlá, sladkosti u detí do troch rokov, napríklad i mliečne výrobky s pridaním cukru.
Čechy, zmena zákona o ochrane verejného zdravia, platná bude od 1. augusta tohto roku, pričom poskytovateľ potravinárskeho podniku nesmie v škole alebo v školskom zariadení ponúkať potraviny, ktoré sú v rozpore s výživovými požiadavkami na zdravú výživu detí. Toto dali do zákona, pričom potraviny, ktoré sú nevhodné, určí vyhláška, čiže tá vyhláška sa bude opravovať a podľa toho potom budú školy postupovať, čo sa týka sortimentu predajných automatov a školských bufetov.
Prevenciou obezity sa zaoberá aj Európska komisia, ktorá vydala strategický dokument týkajúci sa výživy, nadváhy, obezity a ich zdravotných dôsledkov u detí. Okrem iného bola zdôraznená potreba zmeny sortimentu v školských automatoch a zároveň dôsledné vzdelávanie zamerané na zvýšenie zdravotného uvedomenia žiakov. Mali by mať teda – aj podľa Európskej komisie – dostatok informácií o zdraví a správnej výžive, ako to všetko súvisí s neobmedzenou konzumáciou nezdravých jedál z automatov, tak aby pochopili, akceptovali zmeny, ktoré sa od nich vyžadujú. Tým dávam do pozornosti aj môj druhý návrh, s ktorým prídem za chvíľočku.
Čo dodať na záver, aby som dlho nezdržovala? Veľa už bolo povedané. Sú niektoré nové argumenty, som chcela dať aj ja, aby ste videli ako, že aj mne záleží, malo by nám všetkým záležať na tom, aby sme nejakým spôsobom nie zrušili školské bufety, ale ozaj sa snažili spoločne o to, aby tie jedlá tam boli zdravšie.
Dokonca aj v programovom vyhlásení vlády na roky 2012 až ´16 vláda deklarovala svoje zameranie okrem iného na starostlivosť o deti a mladistvých, na prevenciu civilizačných ochorení, podporu konzumácie zdravých potravín a zdravého životného prostredia. Boli viaceré programy vypracované na tieto aktivity, Národný program podpory zdravia, Národný program starostlivosti o deti a dorast na roky 2008 až 2015, Národný program prevencie obezity. Program napríklad školské mlieko, školské ovocie, avšak všetky a hlavne posledné dva ciele nie sú celkom systematické, nie všetky školy sú do nich zapojené, aj keď sú veľmi prínosné. V mnohých sa teda pokračuje ďalej. Mnohé školy sa zapájajú, avšak stále tu zostáva problém predaja nezdravých potravín napríklad v školských bufetoch.
Záverom chcem zdôrazniť, že mojím cieľom nebolo zakázať deťom jesť sladkosti alebo piť sladené nápoje, ale ukázať im, ako by mal ich jedálniček vyzerať, a dať im hlavne možnosť to, čo sa v škole naučia, potom aj praktizovať. To znamená, keď ich učíme na niektorých hodinách, čo majú jesť, ako to súvisí s ich zdravím, aby potom prišli do bufetu a mali možnosť si aspoň kúpiť minerálku, alebo v tom automate. Často, kto máte deti v škole, viete, že v tých predajných automatoch často ani minerálka v ponuke nie je. Takže chcem, aby videli, ako by to malo vyzerať, aby si mohli z toho vybrať.
Samozrejme, že táto výchova k svojmu zdraviu a ku správnej výžive začína v domácom prostredí. Rodina je tým prvým stimulom pre dieťa, ale ďalej väčšinu svojho dňa trávi v predškolských zariadeniach alebo na školách a tá škola podstatne formuje jeho vzťah k vlastnému zdraviu aj k životnému štýlu. Čiže myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme na tejto úrovni sa viacej snažili o to, aby tá situácia s obezitou napríklad, aj s rôznymi chronickými chorobami sa na Slovensku zlepšila.
Verím, že tak ako prvýkrát pri schvaľovaní tohto návrhu, kedy bol väčšinovo schválený, vzhľadom na odstránenie niektorých sporných chýb budete naklonení tejto myšlienke a podporíte tento zákon a posuniete ho do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.