51. schôdza

Ďakujem, pani podpredsedkyňa.
Vážené dámy, vážení páni, predkladám vám novelu zákona, ktorá zásadným spôsobom prispeje k vylepšeniu podnikateľského prostredia. Ako všetci iste dobre viete, zaviedla sa tu plošne povinnosť pre všetky zárobkovo činné osoby, samostatne zárobkovo činné osoby, malých podnikateľov, jednoducho všetkých zamestnávateľov bez akéhokoľvek rozdielu, či je to samozamestnávateľ, alebo zamestnáva jedného, dvoch a viac zamestnancov, povinne mať zabezpečenú zdravotnú službu, ktorá sa zabezpečuje takým spôsobom, že súkromné firmy, ktoré majú v náplni činnosti túto zdravotnú službu poskytovať, ju vykonávajú za finančnú úhradu. Reálne, v realite to vyzerá tak, že u väčšiny bežných zamestnávateľov, pretože táto povinnosť sa vzťahuje na všetky kategórie zamestnancov, to znamená aj na administratívnych pracovníkov, aj na ľudí, ktorí nevykonávajú žiadnu fyzicky namáhavú činnosť, tak zamestnávateľ si vyberie zo zoznamu firiem firmu, s ktorou uzavrie zmluvu o výkone zdravotnej služby a potom už len chodia faktúry. Samotná zdravotná služba neznamená žiadnu zmenu činnosti, žiadnu ochranu zdravia pracujúcich, znamená to len zabezpečený pravidelný príjem pre súkromné spoločnosti, ktoré toto majú v náplni činnosti.
Určite zákonodarca, ktorý v Európskej únii presadil smernicu o tom, o zdravotnej službe, nemal na mysli takýto spôsob výkonu zdravotnej služby, ale mal na mysli zabezpečenie zlepšenia ochrany zdravia tam, kde je to potrebné, aby zamestnanci, ktorí sú v riziku zhoršenia pracovného stavu vplyvom svojich pracovných podmienok, boli primerane chránení, aby bola vykonávaná predovšetkým prevencia a aby bolo zlepšované pracovné prostredie.
Aplikáciou tejto smernice nesprávnym spôsobom, čo zdokumentujem za chvíľu, na Slovensku došlo k tomu, že je z toho formálna záležitosť pre väčšinu firiem, ktorá znamená akurát ďalšie aj administratívne, ale hlavne finančné výdavky. To znamená náš podnikateľský sektor, ktorý sa prepadá v konkurencieschopnosti z hľadiska kvality a vhodnosti podnikateľského prostredia stále hlbšie a hlbšie, asi včera alebo predvčerom bol zverejnený ďalší, ďalšie hodnotenie, kde sa opäť Slovenská republika prepadla nižšie oproti stavu v predchádzajúcom období. Tak aj takéto zlé a hlúpe zákony prispievajú k tomu, že podnikateľské prostredie sa zhoršuje a hádžeme ďalšie a ďalšie polená pod nohy zamestnávateľom a tým pádom vlastne zamestnancom, pretože komplikujeme tvorbu pracovných miest, komplikujeme vôbec prostredie na to, aby sa tu mohlo zamestnávať.
V čom spočíva tá hlúposť uplatnenia takého zákona na Slovensku? Smernica Európskej únie predpokladá, že pre isté kategórie zamestnancov a hlavne istý počet zamestnancov, to znamená predovšetkým pre malé firmy, je možné vykonávať túto zdravotnú službu aj takým spôsobom, aby to nemalo negatívny dopad na podnikateľské prostredie ani administratívny, ani finančný, aby to neznamenalo zvýšené výdavky. Slovensko takúto možnosť, či úmyselne, alebo z nedbalosti, alebo z nekvalifikovanosti príslušných tvorcov tejto právnej normy, túto možnosť nevyužilo. A nielen že ju nevyužilo, ale dlhodobo zavádzalo verejnosť, poslancov Národnej rady, podnikateľov a zamestnávateľov v odôvodneniach, ktoré k tomuto zákonu sú predkladané, že všetky ustanovenia smernice príslušnej sú plne aplikované, že táto smernica je plne aproximovaná. Nie je. Pretože práve článok, ktorý umožňuje, aby do istého počtu zamestnancov túto službu vykonával sám zamestnávateľ, ktorá je uplatnená vo všetkých štátoch Európskej únie v rôznom rozsahu a v rôznej podobe, na Slovensku uplatnená nie je a nie je umožnená, čím podľa môjho názoru dochádza aj k priamemu rozporu so smernicou. Nielenže nie je využitá táto možnosť, ale že sme sa dostali do rozporu s touto smernicou a aj Európsku komisiu sme zaviedli tým, že oficiálne tvrdenie je, že smernica je plne aplikovaná, čiže upozorňujem aj na tento nesúlad.
A prejdem teda k formálnemu predloženiu, kde je s odvolaním sa na konkrétne články tejto smernice a konkrétne paragrafy vysvetlené, v čom toto spočíva. Takže návrh novely zákona sa týka povinnosti každého zamestnávateľa zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu. Od 1. 8. 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 204/2014 Z. z., ktorým sa zaviedla povinnosť poskytovania pracovnej zdravotnej služby bez ohľadu na kategóriu práce z hľadiska hodnotenia zdravotných rizík. V čase od 1. 1. 2012 do 31. 7. 2014 bola povinnosť poskytovania zdravotnej služby upravená v zákone č. 124 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nevzťahovala sa na zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej a druhej kategórie, pri ktorých neexistuje riziko ohrozenia zdravia alebo existuje iba nízke riziko.
Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť pracovnú službu sa vzťahovala iba na zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce zahrnuté v tretej a štvrtej kategórii v zmysle ustanovenia § 31 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov. Od 1. 8. 2014 sa celá úprava pracovnej zdravotnej služby sústredila do zákona č. 355 zbierky a povinnosť zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby sa rozšírila na všetky kategórie zamestnancov.
Vláda odôvodnila navrhovanú zmenu potrebou plniť požiadavky európskej rámcovej smernice Rady z 12. júna roku ´89 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci. Táto smernica síce predpokladá, že zamestnávatelia budú poskytovať zamestnancom ochranné a preventívne služby pred ohrozením zdravia v práci, konkrétna právna úprava je však ponechaná na členské krajiny. Smernica okrem zabezpečovania týchto služieb prostredníctvom vlastných pracovníkov a externých služieb a osôb umožňuje členským štátom definovať kategórie podnikov, v ktorých zamestnávateľ za predpokladu, že je kvalifikovaný vzhľadom na charakter činnosti a veľkosť podniku, môže osobne prevziať zodpovednosť za príslušné opatrenia. Je to čl. 7 ods. 7 smernice.
V transpozičnej tabuľke zhody prislúcha tejto úprave smernice ustanovenie § 22 ods. 6 a 7 zákona č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktoré umožňuje možnosť zamestnávateľa osobne vykonávať bezpečno-technickú službu na svojich pracoviskách, pričom ods. 7 upravuje podmienky odbornej spôsobilosti na osobné plnenie odborných úloh bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika a ods. 6 upravuje podmienky tohto zamestnávateľa z hľadiska počtu a klasifikácie zamestnancov. Avšak týmto už existujúcim ustanoveniam vôbec nedošlo k transpozícii príslušného článku smernice, keďže sa jedná len o úpravu možnosti osobného výkonu bezpečno-technickej služby zamestnávateľom a možnosť osobného vykonania pracovnej služby zamestnávateľom v našom právnom poriadku a táto upravená nijako nie je. Napriek tomu, že smernica dáva v danej možnosti členským krajinám slobodnú vôľu ju aktivovať a osobitne upraviť jej podmienky, a síce, aj keď zákon č. 124/2006 umožňuje, aby vykonával úlohu bezpečnostného technika aj zamestnávateľ osobne a bezpečnostný technik, podľa zákona č. 355/2007 môže vykonávať pracovnú zdravotnú službu, avšak problémom je, že podľa tohto zákona bezpečnostným technikom na účely výkonu pracovnej zdravotnej služby môže byť len zamestnanec zamestnávateľa, alebo iná zmluvne zabezpečená osoba. Opakujem, zdôrazňujem, môže byť podľa nášho zákona len zamestnanec zamestnávateľa alebo iná zmluvne zabezpečená osoba. Smernica ale umožňuje, aby to bol sám zamestnávateľ, to znamená, nepotrebuje na to zamestnanca ani zmluvne zabezpečenú osobu, čo v rozpore so smernicou naša právna úprava nezaviedla.
Predkladaný návrh novely zákona predpokladá, že zamestnávatelia budú môcť osobne prevziať zodpovednosť za zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby v prípade, ak spĺňajú podmienky už dnes stanovené v § 22 ods. 6 a 7 zákona č. 124 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. To je, ak sú na osobné plnenie odborných úloh bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika na svojich pracoviskách odborne spôsobilí. Na to, aby sa tak stali, je potrebné vykonať školenie, nič viac, školenie, zákon predpokladá istý počet hodín a tým pádom zamestnávateľ splní tieto podmienky.
Pre porovnanie s transpozíciou tejto povinnosti ustanovenej smernicou v iných členských štátoch uvádzam: v susednej Českej republike sa povinnosť nevzťahuje na zamestnancov prvej kategórie, v Poľsku má zamestnávateľ možnosť vykonať pracovnú zdravotnú službu osobne pri zamestnávaní menej ako 10 zamestnancov a pri splnení vyššieho stupňa odbornej spôsobilosti menej ako 20 zamestnancov. V Portugalsku je to do 10 zamestnancov, v Rakúsku, v susednom Rakúsku dokonca až do 50 zamestnancov. Celoplošná povinnosť pre všetkých zamestnávateľov nie je zavedená ani v Bulharsku, Španielsku, Írsku či Nórsku.
Rovnako sa navrhuje, aby v zákone č. 124 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sa zvýšil počet zamestnancov, pri ktorých môže zamestnávateľ osobne vykonať odborné úlohy bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika. Dôvod je zrejmý, aby sme sa dostali na porovnateľnú úroveň s okolitými krajinami a tým pádom, aby sme dosiahli, že pokiaľ zamestnávateľ zamestnáva menej ako 15 zamestnancov, mohol túto činnosť vykonávať osobne, a v istých prípadoch pri počte zamestnancov menej ako dvadsať.
Vážené dámy, vážení páni, toľko zdôvodnenie tejto navrhovanej zmeny a pokiaľ sa nebudeme riadiť tak ako vždy politickými kritériami a nebudeme pozerať, kto tento návrh novely predložil, tak je zrejmé, že prijatím takejto novely by sme na jednej strane sa dostali do plného súladu so smernicou Európskej únie a na druhej strane by sme výrazne znížili finančné zaťaženie a administratívne zaťaženie, ktoré úplne nezmyselne a neopodstatnene bolo poslednou úpravou zákona uvalené celoplošne na všetkých zamestnávateľov aj samozamestnávateľov v Slovenskej republike.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán navrhovateľ.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Viliamovi Novotnému.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku predložiť informáciu, spravodajskú informáciu k poslaneckému návrhu zákona. Bol som Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo určený za spravodajcu k predmetnému poslaneckému návrhu zákona, preto predkladám informáciu k predloženému návrhu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto okrem pána spravodajcu hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Brocka (reakcia z pléna), procedurálny, takže nie, pán poslanec Brocka nie je prihlásený do rozpravy.
Uzatváram týmto možnosť prihlásenia sa a dávam slovo jedinému rečníkovi pánovi spravodajcovi Viliamovi Novotnému. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Budem hovoriť naozaj veľmi krátko. Tento poslanecký návrh zákona, ktorý dnes prerokúvame, rieši problematiku, ktorou sme sa už zaoberali opakovane v tejto snemovni, problematiku rozšírenia povinnosti mať pracovnú zdravotnú službu pre zamestnávateľov. Treba povedať, že táto povinnosť je nielen administratívne, ako to hovoril pán navrhovateľ, ale aj finančne nesmierne náročná, a ako lekár poviem, že zbytočná. Pracovná zdravotná služba pre pracovníkov v prvej a druhej kategórii prác je, dámy a páni, zbytočná. Preto si myslím, že tá správna diskusia, ktorú by sme mali viesť v tejto Národnej rade, by mala byť o tom, že ju treba zrušiť.
Tu už také poslanecké návrhy zákonov boli, aby pracovná zdravotná služba pre pracovníkov v prvej a druhej kategórii, budem len miernejší, nebola povinná. Ak sa zamestnávateľ rozhodne, že chce mať pracovnú zdravotnú službu, lebo má veľa takých zamestnávateľov, alebo má zamestnancov v tretej a štvrtej kategórii prác a chce to rozšíriť, lebo má s tým dobrú skúsenosť, má vlastnú polikliniku veľká firma, má vlastnú pracovnú zdravotnú službu, lebo máme také firmy na Slovensku, nech sa páči. Ale aby bola povinná pracovná zdravotná služba pre zmrzlinára, ktorý zamestnáva vlastnú manželku, považujem to za úplne smiešne, to, čo sa tu podarilo vytvoriť ministerstvu zdravotníctva, veľmi vágne sa odvolávajúc na smernicu Európskej únie.
K tomu, s čím prišli páni navrhovatelia, by som povedal len toľko, že sú to v princípe kozmetické úpravy, pretože nechávajú povinnosť mať pracovnú zdravotnú službu pre pracovníkov v prvej a druhej kategórii pre zamestnávateľov. Tá prvá úprava, s ktorou prichádzajú, je skutočnosť, že dnes musíte zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu aj pre pracovníkov prvej a druhej kategórie buď prostredníctvom špecializovanej firmy, alebo prostredníctvom bezpečnostného technika, ktorého musíte mať buď zamestnaného, alebo mať s ním dohodu, že vám bude robiť pracovnú zdravotnú službu, a tento musí mať odborné vzdelávanie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, resp. špecifickú odbornú prípravu z bezpečnosti a ochrany zdravia v trvaní 16 hodín. Čiže potrebuje mať kurz, aby som to povedal po slovensky, jednoducho.
To, čo navrhujú navrhovatelia, je, aby ak povedzme živnostník, o ktorom som hovoril, že má zmrzlinu alebo cukráreň, alebo potraviny a zamestnáva svoju manželku alebo svojho syna, alebo má jedného, dvoch zamestnancov, mohol v podstate zabezpečiť túto pracovnú zdravotnú službu on sám ako konateľ spoločnosti alebo ako vlastník spoločnosti s tým, že, samozrejme, musí splniť tú druhú podmienku, teda musí mať špecifickú odbornú prípravu z bezpečnosti a ochrany zdravia v trvaní 16 hodín. Tak áno, rozumiem tomu, že to môže byť určité šetrenie administratívnych aj finančných nákladov, aj keď musím tak podprahovo povedať, že preložil som si to do slovenčiny, že živnostníkov pošleme na dvojdňový kurz, resp. si kúpia certifikát z dvojdňového kurzu, on nebude zadarmo, takže budú s tým mať určite finančné náklady. Preto si myslím, že najjednoduchšie by bolo zrušiť pracovnú zdravotnú službu pre pracovníkov v prvej a druhej kategórii, resp. ju urobiť dobrovoľnou, ak to zamestnávateľ chce pracovníkom poskytnúť.
To druhé opatrenie, takisto v princípe kozmetického charakteru, hovorí o zvyšovaní počtu zamestnancov na potrebu mať pracovnú zdravotnú službu späť na 15, resp. z 19 na 50 v druhej, resp. v prvej kategórii. Je to logické, keď sa pamätáte, pred rokmi sme riešili, či má alebo nemá byť pracovná zdravotná služba aj v druhej kategórii vykonávaných prác a vtedy sme mali v zákone a presadzoval som to ja, hranicu 50 zamestnancov na to, aby museli mať vo firme pracovnú zdravotnú službu, ak majú aj pracovníkov, ktorí vykonávajú práce v druhej kategórii, čiže nechceli sme zaťažovať malé firmy a živnostníkov takouto administratívnou záťažou.
Zhrnuté a podčiarknuté, ja podporím tento poslanecký návrh zákona. Určite je lepší ako to, čo máme momentálne v legislatíve napísané, ale záverom mi dovoľte zhrnúť veľmi krátko, že pracovnú zdravotnú službu považujem za zbytočnú finančnú záťaž, predovšetkým; pardon, páni... (Zmĺknutie rečníka pre hluk v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás, nevyrušujte pána rozprávajúceho!

Novotný, Viliam, poslanec NR SR
... pracovnú zdravotnú službu považujem za zbytočnú záťaž predovšetkým živnostníkov a malých firiem, ale aj za zbytočnú administratívnu a finančnú záťaž všetkých firiem, ktoré majú pracovníkov v prvej, resp. v druhej kategórii. Osobne si myslím, že by sa to dalo veľmi pokojne zrušiť, nechať na dobrovoľnej báze. A miesto toho, ak naozaj chceme, aby sme mali lepšiu prevenciu, aby sme mali monitorovaného pacienta, napr. vyžadovať od zamestnanca, aby každý rok doniesol svojmu zamestnávateľovi potvrdenie o tom, že absolvoval preventívnu zdravotnú prehliadku u svojho všeobecného lekára, prípadne u špecialistov, na čo má nárok podľa zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, čo by bol podľa mňa veľmi dostatočný monitoring na to, aby sme vedeli, v jakej situácii je jeho sluch, jeho zrak, jeho celková zdravotná kompozícia a v akej výkonnosti je jeho kardiovaskulárny systém, skrátka aby zamestnávateľ vedel, že jeho zamestnanec je zdravý a je spôsobilý vykonávať prácu.
Pri preventívnej prehliadke, môžme ju rozšíriť v zákone o rozsahu, dajme ďalšie povinnosti a úlohy zdravotným poisťovniam, aby sme sa zbytočne nemuseli zaoberať ich znárodňovaním a zakazovaním zisku, čo je obľúbená téma strany SMER, tak dajme im ďalšie povinnosti v preventívnych prehliadkach, ktoré musia zaplatiť svojim poistencom, bude ich to stáť peniaze, o to budú mať nižšie zisky, nech sa páči, a pre zamestnanca zaveďme povinnosť, že musí jednoducho ísť na tú preventívnu prehliadku a priniesť toto potvrdenie svojmu zamestnávateľovi.
Trošku to nadväzuje aj na zákon, ktorý tu pred chvíľou predkladala pani doktorka Horváthová, ktorý je presne o tom, že chceme viesť ľudí k zdravému životnému štýlu, že chceme viesť ľudí k ochrane vlastného zdravia, a teda potrebujeme ľudí primeť aj k tomu, aby chodili na preventívne zdravotné prehliadky, ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia, na čo majú zdravotné poisťovne finančné prostriedky, len tieto preventívne zdravotné prehliadky sa, dámy a páni, pohybujú na Slovensku od 10 do 30 %, čo sa týka účasti v danej kategórii, ktorá má nárok na túto preventívnu prehliadku. Ľudia na to nechodia napriek tomu, že na to majú nárok a toto by mohlo byť veľmi elegantné riešenie na to, aby sme ich motivovali k tomu chodiť na preventívne zdravotné prehliadky.
Čiže zhrnuté a podčiarknuté: Podporím tento návrh zákona, ale osobne si myslím, že najlepšie by bolo zrušiť povinnosť pracovnej zdravotnej služby pre prvú a druhú kategóriu pracovníkov a nechať to len na báze dobrovoľnosti, respektíve ju nahradiť pravidelnými preventívnymi prehliadkami u všeobecných lekárov.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pani poslankyňa Horváthová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
No, pekné vystúpenie, pán poslanec Novotný, až na ten záver. Ja úplne chápem, prečo chcete zrušiť pracovnú zdravotnú službu, spomínal to aj pán poslanec Kaník v svojom vystúpení. Ja som bola v tejto snemovni snáď jediná, ktorá bola za to, aby nejaký spôsob dohľadu nad prácou a pracovnými podmienkami vo všetkých kategóriách bol. Zhodneme sa na tom, že chcem, aby bol diferencovaný. Boli tu spomenuté Čechy, ktoré v prvej kategórii nemajú povinnú pracovnú zdravotnú službu, ale v druhej majú.
Chcem vám to len zdôrazniť v tejto faktickej, že druhá kategória nie sú zamestnanci, ktorí nemajú riziká, majú, ale nespĺňajú limity a nedostali sa do rizikovej tretej kategórie. Tí ľudia sú v podprahovom riziku takmer vo všetkých tých typoch rizík, s ktorými sa môžu stretnúť, a rozhodne si myslím, že bezpečnostný technik alebo zamestnávateľ, ktorý to bude robiť sám a kúpi si certifikát, nie je ten, ktorý by mal, ktorý, je to potom v podstate zbytočné. Nemá na to ani kompetencie, ani vedomosti, ani nič pre tých ľudí neurobí.
To znamená, keď si myslíme, že pracovná zdravotná služba nefunguje, v čom sa viem s vami stotožniť, že vo veľa prípadoch je to tak, že si veľké štátne firmy kúpia tieto služby a formálne sa v podstate dajú nejaké potvrdenia, musím to tu takto povedať, tak poďme riešiť tú nekvalitu a kontrolu, prečo sa to tak nerobí. Ale týmto ľuďom nepomôžeme. Tú prevenciu nezabezpečíme v tej druhej kategórii, ktorá je veľmi podstatná a práve tá najrizikovejšia, a najviac chorôb z povolania, ktoré sú, tak práve preto, že nie sú sledovaní, pochádza z druhej kategórie. Tu v Národnej rade sedí jedna pani, ktorá má syndróm karpálneho tunela, pretože roky robí za počítačom. Ani ju nenapadne, že by mohla mať chorobu z povolania a je v prvej kategórii. To len tak ako na margo toho hovorím. Čiže som smutná z toho, že vy ako lekár proste takto rázne to presadzujete. Že druhá kategória nič, žiadna kontrola.
Ďakujem.