51. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, priznám sa, ja som čakal na nejaký zásadný prejav pána poslanca Dzurindu, dvojnásobného predsedu vlády, dvojnásobného predsedu vlády, za ktorej sa stihli sprivatizovať všetky strategické podniky vysoko, vysoko pod cenu.
Bohužiaľ, musím byť sklamaný a zrejme sú aj sklamaní jeho priatelia z OĽaNO, ktorí mu tu včera prepúšťali slovo, lebo, miesto pri vystúpení, lebo takisto čakali, že niečo zásadné bude povedané. Ale, bohužiaľ, z toho, čo som si mal možnosť vypočuť, ja jednoducho mám veľmi zlý dojem, ale v podstate to len potvrdzuje ten fakt, že tam neni čo už nové pridať, lebo to, čo sa nastváralo pri privatizácii líniových energetických sústav, to sa neudialo nikde nikdy.
A ja si veľmi dobre pamätám, keď som išiel na prvú oficiálnu návštevu ako minister hospodárstva do Talianska a pri podávaní ruky s talianskym ministrom, ten mi povedal: "Á, zo Slovenska, no my sme ešte v živote tak dobre nenakúpili a už ani nenakúpime." Čiže toto bola prvá uvítacia veta, ktorú mi povedal taliansky kolega, keď som bol na návšteve v Ríme. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
55.
Prepáčte, prepáčte, na chvíľočku, pán minister. Ospravedlňujem, že vás prerušujem, iba teda pre informáciu, pre doplnenie. Pán premiér je na ceste pracovnej a má poverenie pán minister životného prostredia Žiga, ho zastupuje. Takže len teda aby sme vedeli, čo sa týka procedúry.
Ďakujem pekne.

Jahnátek, Ľubomír, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
56.
Dobre. Teraz čo sa týka samotného prejavu. Pán poslanec Dzurinda, vy ste svoj prejav obsahovo konštruovali do dvoch rovín. Prvá rovina, že ste citovali rôzne čísla, pasáže a údaje z oficiálnych vládnych materiálov, a potom ste ako všetci ostatní poslanci v tej druhej časti použil rôzne príklady a úplne ste sa odklonil od témy privatizácia Slovenských elektrární, čo ma veľmi prekvapilo, lebo, ešte raz, veď vy ste si vyžiadali túto diskusiu. Vy. Veď ju nikto ani zo SMER-u, ale ani z vašich kolegov z opozície nechcel. (Potlesk.) Vy ste si ju dali a všetci vám ju teda odklepli, lebo čakali, že niečo konečne zásadné poviete.
Takže k tým údajom a číslam a citáciám, ktoré ste citovali z oficiálnych vládnych materiálov. Pán Dzurinda, ale veď od roku ’98 ste bol predseda vlády a robili to vaši nominanti, vaši ministri a ešte dokonca aj vaši tí najbližší ministri, ktorí vždy vstupovali až pri závere, keď sa už dojednávali posledné state a hlavne cena. Čiže tí ministri predkladali takéto materiály, tak čo nám to tu citujete. No však ste si ich dali na objednávku urobiť, no, tak sa urobili tak, aby ste to mali komfortné a aby ste mohli oblbovať národ, že celé je to fajn a celé je to geniálne, ako ísť do privatizácie týchto strategických podnikov.
Čo sa týka... A viac sa už k tomu nebudem vyjadrovať, lebo k tým číslam sa vážne nemá význam - a údajom - vyjadrovať. Ale z hľadiska konštrukcie ste celú tú diskusiu postavili na troch klamstvách a geniálnych záveroch. Pokiaľ som si to ja dobre zapísal, nikto vám nevyčítal cenu, potom ste sa oprel do mňa za archív a nulový variant a tretie bolo closing. Neviem, či som si niečo z toho nezapamätal, ale tieto, tieto tri topicy mám tu zaznačené.
Takže nikto vám nevyčítal chybu. To snáď nemyslíte vážne! Objavil ste Google, no tak si zagooglujte a pozrite si minimálne moje vystúpenia v roku 2006 a ’10, vystúpenie premiéra Fica, mnohé diskusie, ktoré boli na tému privatizácie energetických sústav povedané. To snáď nemyslíte vážne? A to som ani nevedel, čo tu povedal pán podpredseda parlamentu, že vás tu grilovali tri dni a nevedeli sa zmieriť s takto nastavenou privatizáciou.
Pán Dzurinda, to snáď nemôžete nahlas ani povedať. Veď to je taká lož, ktorá automaticky každého človeka musí, musí dostať do pozoru, že tento človek klame a bez škrupúľ. (Potlesk.)
K cene. Povedal ste cenu, odcitoval ste tu ceny, ale ste zabudol povedať, že to bola, že vám privatizačný poradca vyhodnotil cenu trhovú. Na tom sa asi zhodneme. Lebo účtovná bola 1,78 mld. euro. Predali ste to za 840 mil. Za trhovú. Dámy a páni, ktorí robíte aspoň trošku v ekonomike alebo kupujete, predávate, viete, že ako sa generuje trhová cena. No jednoducho na základe reálnej hodnoty, do ktorej ide okrem iného aj výnosnosť, ziskovosť alebo stratovosť toho podniku. Preto sa aj podniky s miliónovými majetkami predávajú za jedno euro, lebo sú v takej strate, že väčšiu hodnotu nemajú. Veď vám to tu váš kolega, ktorý bol zároveň aj členom tej privatizačnej komisie, z KDH povedal, že strata pri privatizácii bola 360 mil. korún. No veď jasné, veď vy ste nielen elektrárne, ale aj SPP, všetky ste najprv minimálne dva roky predtým, než ste chceli odštartovať privatizáciu, poslali do straty a potom ste znižovali trhovú cenu, aby tá privatizácia bola čo najmenšia. Čiže cena, za ktorú štát predá, čo najnižšia a provízia čo najvyššia. Lebo každému bolo jasné, že tie pozemky, že tie majetky majú podstatne vyššiu hodnotu. A kto spôsobil tú stratu? Veď od ’98. roku do 4. januára 2006 ste bol predseda vlády Slovenskej republiky. Vy ste si dal svojich ministrov, vy ste si dal svojich nominantov do riadiacich štruktúr. Čiže vy beriete prvú a najvyššiu politickú zodpovednosť za to, že tie podniky boli v strate. (Potlesk.) Veď ste to urobili úmyselne. Takže ísť s takýmto prekľučkovaním sa cez ponúkané ceny, no, samozrejme, veď to bol súčasť scenára. To bol súčasť toho diablovho plánu, ktorý ste vy vymysleli pri privatizácii slovenskej energetiky.
Archív a nulový variant. Pán poslanec, na rozdiel od vás a na rozdiel možno aj od pisateľa toho listu, ktorý vám poslal, ja som v tom archíve bol. Verím tomu, že vy ste v tom archíve nebol. Ale máte list. Čiže vy máte argument. Ja ho nespochybňujem, ale ja som v tom archíve bol a ja viem, že tam nič nebolo. A dôkaz, lebo... (Smiech v sále.) No, no nesmejte sa, nesmejte sa, lebo dôkaz toho, dôkaz toho, že sme nemali privatizačné dokumenty, je, že keď sme predložili správu o privatizácii SPP, miesto toho, aby naštartovali orgány činné v trestnom konaní a začali preverovať celú túto transakciu, tak naštartoval Národný kontrolný úrad a vtedajšia podpredsedníčka NKÚ, jej meno už si nepamätám, ale bola nominantka SDKÚ, nám vypálila niekoľkomiliónovú pokutu, ministerstvu hospodárstva, za to, že nemáme založené originálne materiály pri privatizácii energetických podnikov. Veď to vaša nominantka z NKÚ potvrdila. Takže čo mi to tu rozprávate? (Potlesk.) A čo vám napísal Paľo Pavlis, ja za to nezodpovedám. Možnože dneska sa tie materiály, sú tam. Ja neviem. Ale v čase, keď som ja písal správu, v čase, keď som bol ministrom sme dostali pokutu od NKÚ za to, že sme nemali založené materiály.
Posledné, closing. Sám ste povedal, pán poslanec Dzurinda, že ani vám sa nepodarilo uzavrieť closing, že Mikloš rokoval a bol nahnevaný. Dámy, páni, viete, prečo nebol uzavretý closing? No veľmi jednoducho. Už v privatizačnej zmluve bolo napísané, kto bude robiť closing, ktorá poradenská firma, a zároveň tam bolo napísané, že obe dve strany sa tomuto auditu, tomuto výroku podriadia. No urobila to spoločnosť, ktorá ale nenapísala, že niečo má doplatiť Enel, ale Slovensko má doplatiť ešte Enelu. To bol jediný dôvod, prečo sme my odmietli closing, a potom vládna koalícia dala urobiť iný audit, ktorý mal výstup štyri varianty, kde v každej variante mal doplácať Enel, a už sa išlo len podľa tohto variantu, lebo ten bol prospešný pre Slovensko, ale v zmysle privatizačnej zmluvy bol neplatný. A preto Enel odmieta akúkoľvek inú, inú bodku za privatizáciou, ako doplatiť zo slovenskej strany. A to ste si nelajzli ani vy. Ani vy ste si netrúfli, aby ste uzavreli closing, a teraz vyčítate premiérovi Ficovi, že nechce uzavrieť tento konflikt. Však mu strkáte hlavu do oprátky. No tak sa ani nečudujte, že to nepôjde.
A už len poslednú vec. Môj nulový variant. Dámy, páni, nulový variant bol vypracovaný v dobrej viere na základe dokladov, ktoré sme mali na ministerstve hospodárstva. Ja si veľmi dobre pamätám, keď na podnet vtedajšieho štátneho tajomníka pána Muňka bola zvolaná porada na úrad vlády, kde Dušan Muňko ako štátny tajomník došiel so zásadným dokumentom. On objavil dokument, ktorý sme my nemali. Výsledkom toho bolo, že za prvé nebola dohodnutá táto transakcia s Maďarskou republikou a bez tejto dohody je zmluva neplatná. A za druhé nebola verejná súťaž na prenájom vodného diela Gabčíkova. To úplne zmenilo základy, na ktorých bol postavený closing, preto som okamžite dal pokyn a priamo z vlády som volal zastaviť tento materiál, lebo sme ho postavili na zlých informáciách, a odvtedy sa nikto k nulovému variantu už ani nevrátil. Toto je, dámy, páni, pravda, a nie výmysly.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ja som ho už dal, takže ho len zopakujem, lebo sa na neho zrejme zabudlo, že dávam procedurálny návrh, aby sme prerušili rokovanie, kým nepríde do sály predkladateľ, ktorým je premiér Robert Fico.

Vážený pán predseda, dňa 13. mája vo večerných hodinách bol vládnymi poslancami za stranu SMER neschválený program mimoriadneho finančného výboru s jediným bodom, akým spôsobom ministerstvo financií chce získať naspäť pre Slovensko 13 mil. od spoločnosti Lemikon.
Preto v zmysle § 128 rokovacieho poriadku vás chcem požiadať, aby minister financií Slovenskej republiky v zákonnej lehote predniesol v pléne Národnej rady správu o tom, akým spôsobom bude štát v zastúpení ministerstva financií Slovenskej republiky vymáhať späť sumu 13 mil. eur, ktoré boli cyperskej schránkovej firme Lemikon Limited neoprávnene vyplatené na základe mimosúdnej dohody z roku 2008.
O túto správu vás žiadam v mene opozičných poslancov finančného výboru a poslaneckých klubov KDH, MOST - HÍD a OĽaNO.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Len využívam procedúru, chcem pripomenúť výbor pre kultúru a média 12.30 hod. na obvyklom mieste. Ďakujem pekne.

Tu prebieha a bude prebiehať dlho taký zápas o to, ako si chce Ficova vláda zväčšiť vplyv nad čo najväčším množstvom majetku, čo najväčším množstvom podnikov. O to tu ide. Všetko ostatné divadlo, teátro, hra, dymová clona, pretože keď sa to podarí, tak vďaka tomuto vplyvu, vďaka tomu obrovskému obratu, ktorý v týchto podnikoch prebieha, sa získa obrovská moc a obrovský priestor, ako rozdávať, ako zabezpečovať zasa ekonomiku ľudí, ktorí sú na tom závislí, ktorí nevedia podnikať normálne, na normálnom trhu, ale len ako prívesok štátneho rozpočtu alebo štátnych firiem. O to tu ide, o nič iné. Prebehlo to vo viacerých podnikoch, teraz sa, teraz prebieha táto súťaž o elektrárne. A tu sa stretávajú a stretávať budú tieto dva koncepty. Jeden koncept hovorí o tom, že získajme dobrého investora, z toho podniku spravme výkonný ekonomický subjekt, ktorý bude prinášať cez zisk a podiel na zisku Slovensku príjmy, ktorý bude prinášať investície, ktorý bude vytvárať pracovné miesta. To je pravicový koncept.
A druhý, ľavicový koncept je, ovládnime, čo môžeme, a potom žime z toho. Žime z toho my, skupina ktorá k tomu patríme, ktorá cez politickú moc môžme na toto dosiahnuť. A v prípade elektrárni už teraz vidím, ako si brúsia spriaznené firmičky a firmy zuby na generálnu opravu turbín napríklad pri Gabčíkove a aká to bude obrovská zákazka, myslím, že 50 mil. Jak sa na tom skvele nabalia. O to tu ide. O dodávky, služby, zariadenia, ktoré dvere... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán minister Jahnátek vo svojom vystúpení hovoril o tom, že keď bol v prvej Ficovej vláde ministrom hospodárstva a stretol sa so svojím kolegom ministrom hospodárstva Talianskej republiky, tak ten mu teda povedal, že ešte nikdy tak dobre nenakúpili v súvislosti so Slovenskými elektrárňami.
Ja by som sa naozaj len technicky chcel opýtať, že v akom jazyku rokoval pán minister Jahnátek so svojím kolegom ministrom hospodárstva Talianskej republiky, lebo nepredpokladám, že pán minister Jahnátek ovláda taliančinu, a musím konštatovať, že v čase, keď bol minister hospodárstva, sme mnohí mali možnosť počuť zvukový záznam jeho vystúpenia v angličtine, ktoré teda nebolo práve najbrilantnejšie, a teda trochu vo mne skrsla pochybnosť, či pán minister Jahnátek dobre rozumel svojmu talianskemu kolegovi, čo mu povedal.

Pán minister Jahnátek, ešte na jednu vec dôležitú, o ktorej hovoril poslanec Dzurinda, ste zabudli a to je veľmi dôležité. Ide o to, že vo Vodohospodárskej výstavbe a na ministerstve životného prostredia sú chlapci, na ktorých je minister Žiga hrdý, ale tí chlapci sú neuveriteľní babráci. Vodohospodárska výstavba vypovedala zmluvu o prevádzke Gabčíkova prvýkrát 4. 12. 2014 v súlade s článkom 5 odsek 5.2. bez udania dôvodu. Nepochopiteľné, nesmierne tajomstvo. Prečo? Veď pri takomto postupe výpoveď bez udania dôvodu na základe zmluvy o odškodnení vzniká enormný nárok na odškodné 588 mil. Kto na Ministerstve životného prostredia bol dohodnutý s Enelom? Ale, chvalabohu, niekto zasiahol, aj keď, bojím sa, že neskoro. Tri mesiace, až o tri mesiace sa vám to rozležalo v hlave a Vodohospodárska výstavba doručila Slovenským elektrárňam odstúpenie od zmluvy o prevádzke. Konečne aspoň z uvedením dôvodov, aj keď veľmi chabých. Ten jeden dôvod je pravidelná platba, ale tá sa stále platí, aj keď s výhradou.
Druhý dôvod je informácia o cene. Slovenské elektrárne navrhli metodológiu výpočtu, nezávislý audítor Deloitte Audit potvrdil spôsob kalkulácie, ale Vodohospodárska výstavba odmietla podpísať výsledok. Mimochodom, taký, ktorý by umožňoval vyššie platby Vodohospodárskej výstavbe a štátu.
A posledné je generálna oprava, rekonštrukciu a plán schvaľovala spoločná technická komisia a na mimoriadnom valnom zhromaždení podpísal zápisnicu aj zástupca štátu. Dohodli sa jednoducho o tom, že to bude prebiehať v apríli 2016.

Ďakujem pekne, ja by som chcel pár slov povedať k tomu úsmevu talianskeho ministra, bol som vtedy veľvyslancom v Taliansku, a teda viem, aká bola situácia. Vtedy sme funkčné Bohunice museli zbytočne zavrieť, bola to podmienka Rakúšanov pre náš vstup do Európskej únie, bola to daň aj za dvojročné Mečiarove zdržanie Slovenska, keď úplne vypadlo z hry. Zostávali nám iba Mochovce, zanedbané, nefinancované, rozostavané. Taliani sľúbili vtedy zaplatiť dostavbu Mochoviec, snáď to ináč dopadlo.
Taliani v ’87. mali referendum po Černobyle, keď úplne vypadli z atómovej loby, a teda veľmi sa do nej chceli dostať, bola to tabu téma pre nich. Vyrábali najdrahšiu energiu a práve Slovensko bol kanál, cez ktorý sa tam chceli dostať a potom Berlusconi, ktorý bol, teda teraz už je negatívnou mantrou, ale vtedy nebol, veľmi nám pomohol so vstupom do Európy aj NATO, keď mnohí nad nami ohŕňali nos, a vtedy k nám poslal prvého podpredsedu vlády Finiho do Bratislavy špeciálne na podpis tejto zmluvy. Fini potom všade chváli Slovensko, aký je to výborný štát, čo všetko dokáže. Samozrejme, ja som nie opozičného názoru, že strategické firmy by sa nemali privatizovať najmä nie súkromníkmi, výnimočne snáď štátnymi partnermi, nie viac ako 49, ale Enel bol vtedy a je štátna firma po celom svete veľmi, veľmi rozšírená.
No, čiže záverom len to, že bol by som rád, keby Gabčíkovo sa zase vrátilo Slovensku, čo je možná v rozpore s tým, čo bolo predtým, ale bolo by to dobré.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, aj keď tu momentálne nie je, ja by som chcel mu pripomenúť, že... Á, pardon, tu. Vidíte, ste skrytý, tak prepáčte, ešte raz sa, ešte raz sa ospravedlňujem.
V každom prípade vieme všetci dobre, že privatizácia bola formálne ukončená, teda nie celkom, ten privatizačný proces, podpis zmluvy v 2006. roku. Vtedy skončila aj druhá Dzurindova vláda a vy ste prevzali vládu a v podstate bolo treba realizovať ďalšie kroky. Spoločnosť Enel, resp. Slovenské elektrárne pristúpili k oceneniu majetku, k účtovnej uzávierke, ktorá je normálnym spôsobom v podstate nejakého, nejakých tých účtovných operácií, a na základe potom vyhodnotenia cez spoločnosť Deloitte prišlo k tomu, že talianska spoločnosť Enel požadovala v rámci closingu nejaké ďalšie zdroje.
Vy ste najprv akceptovali ten, rozhodnutie Deloittu, potom ste prišli s vlastnou nejakou, nejakým vlastným auditom. V konečnom dôsledku, pán minister, vy ste to mali v rukách ten closing, vy ste boli prvý na rade, ktorý mohli s tým closingom niečo urobiť, a, žiaľ, ja si myslím, že ste neurobili. Potom sa to ťahalo ďalej, samozrejme, že medzitým prišla krátka vláda Ivety Radičovej, ale opäť ste na rade, opäť keď ste chceli a ste si mysleli, že štát má právo na doplatenie, tak ste mohli konať jak doteraz, ďalšie tri, resp. štyri roky. To už celkom nie je vaša kapusta, lebo medzitým sa vystriedali traja ministri na ministerstve hospodárstva, ale v každom prípade ste to mali v rukách, minimálne pán premiér Fico to mal v rukách a mohol v podstate zmanažovať ten closing tak, aby jednoducho to bolo v prospech tejto krajiny.
Ďakujem pekne.