53.schôdza

80.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Predloženým návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponujú viaceré smernice, napríklad smernica Komisie 2012/34/EÚ, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor, smernica Komisie 2014/88/EÚ, ktorou sa menia spoločné bezpečnostné ukazovatele a spoločné metódy na výpočet nákladov v prípade nehôd, ďalej smernica Komisie 2014/82/EÚ, ktorou sa menia všeobecné odborné znalosti, zdravotné požiadavky a požiadavky súvisiace s preukazmi rušňovodičov.
Návrhom zákona sa súčasne upravujú ustanovenia, ktorých zmena vyplynula z aplikačnej praxe zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov. Taktiež sa upravujú ustanovenia vyplývajúce z nesprávnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES týkajúce sa schvaľovania typov dráhových vozidiel, ktoré boli prerokované so zástupcami Európskej komisie.
Ďakujem za slovo, skončil som.

84.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky vypracovaný v súlade s plánom Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014.
Predkladaný návrh zákona vychádza zo súčasnej ústavnej úpravy vyvlastnenia v Slovenskej republike, ktorá je porovnateľná s ústavnou úpravou iných európskych krajín a vyhovuje aj medzinárodným zmluvám o ľudských právach a slobodách. Cieľom návrhu zákona je zakotviť právnu reguláciu vyvlastnenia v samotnej zákonnej úprave. Navrhovaný zákon má nadväzovať na novú právnu úpravu územného plánovania a výstavby, ktorá už nebude upravovať problematiku vyvlastnenia, pretože otázky súvisiace s odňatím alebo obmedzením vlastníckych práv k pozemkom a stavbám určeným na zastavanie musia byť vyriešené pred povoľovacími procesmi upravovanými v stavebnom poriadku.
Vyvlastnenie ako nutné, alebo teda nútené odňatie, alebo obmedzenie vlastníckeho práva je nesporne najzávažnejším a výnimočným spôsobom zásahu do nedotknuteľnosti vlastníckeho práva, ktoré pripúšťa aj Ústava Slovenskej republiky. Preto je možné len pri kumulatívnom splnení zákonom stanovených štyroch podmienok. Jeho realizácia je možná iba v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme na základe zákona a za primeranú náhradu.
V návrhu zákona sa podobne a podrobne doriešili procesné pravidlá vyvlastňovacieho konania, ako aj hmotno-právne podmienky pre vyvlastnenie. Vyšpecifikované boli podklady nevyhnutné pre podanie návrhu na vyvlastnenie a rozhodovanie prvostupňového vyvlastňovacieho orgánu a jednoznačne sa určili práva a povinnosti účastníkov vyvlastňovacieho konania, vyvlastňovacieho orgánu a dôsledky vyvlastnenia.
V návrhu sa upravuje aj vzťah vyvlastnenia náhrady, kompenzácie za nútený prechod alebo obmedzenie vlastníckeho práva. Náhrada musí byť spravodlivá, t. j. musí vyjadrovať hodnotu vyvlastňovaného práva. Súčasťou náhrady sú aj účelne vynaložené náklady, ktoré je veľký predpoklad, že vzniknú vyvlastnenému alebo inej oprávnenej osobe v dôsledku vyvlastnenia alebo v súvislosti s vyvlastňovacím konaním, napríklad náklady na presťahovanie alebo premiestňovanie rôznych druhov poľnohospodárskych kultúr na iný pozemok, alebo premiestnenie prevádzky a podobne.

Konkrétnejšie a precíznejšie sú prepracované práva tretích osôb súvisiace s vyvlastnením. Taktiež bolo potrebné nanovo riešiť aj otázku kompetencie na vyvlastnenie, t. j. príslušného vyvlastňovacieho orgánu, ktorého rozhodnutím dôjde k prelomeniu Ústavou Slovenskej republiky zaručenej ochrany vlastníctva. Vyvlastňovacie konanie bude viesť a rozhodnutie vydá orgán štátu, ktorý priamo rozhoduje o možnosti uskutočnenia stavby alebo opatrenia v danom území. Bude to okresný úrad v sídle kraja. Ponecháva sa možnosť, aby osobitné zákony mohol určiť aj iný orgán štátnej správy. Odvolacím orgánom bude Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.
Vzhľadom na to, že návrh nového zákona o vyvlastňovaní súvisí s návrhom nového zákona o územnom plánovaní a výstavbe, ruší sa tým pôvodný stavebný zákon, navrhuje sa rovnaká účinnosť oboch zákonov, a to 1. júla 2016.
Ďakujem za slovo, skončil som.

86.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb, tlač č. 1572. K predloženému návrhu zákona predkladám túto informáciu.

Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

88.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja som sa teda prihlásil aj písomne, ale nevadí. Nie je, zdá sa, veľký záujem o túto tému.
Niečo k nej predsa len poviem, možno aj vo svetle aktuálnych udalostí bratislavského obchvatu, kľudne už môžeme si to pospájať, predraženého bratislavského obchvatu. Nech to stojí, čo to stojí, však to potrebujeme. Viete, ja milujem tento argumentačný buldozér. Nevadí, koľko to stojí, však to potrebujeme. Nuž, tak vám poviem tak.V Michalovciach, v Hriňovej, na Kysuciach, v Dunajskej Strede, kde ste, všade ste, tak v Dunajskej ešte dajme tomu, je pravdou, že Bratislava potrebuje obchvat, ale nie je pravdou, že potrebuje bratislavský obchvat za každú cenu, nech to stojí, čo to stojí. A presne tak to naši kolegovia uchopili.
Naši kolegovia vykupujú pozemky za cenu, kde sa v centrách predávajú pozemky stavebné. Oni vykupujú burinu, mačinu za takéto ceny. Bolo to veľmi dobre prichystané, veľmi dlho pripravované a má to byť teda záverečná hostina. Má to byť tá záverečná hostina, ktorá nakŕmi všetkých, ktorí ešte nedostali a tí, čo už dostali veľa, ešte sa im pridá. Lebo ako sa aj v Biblii hovorí, proste a bude vám pridané. Dostanú, naozaj všetci dostanú a dostanú veľa, nech to stojí, čo to stojí. A pri tomto, pri týchto skutočnostiach a pri tomto zákone chcem na niečo upozorniť, že čo s čím súvisí a prečo by sme sa mali aspoň trošku tým zaoberať.
Ja som aj pána ministra interpeloval, že či by vedel predložiť návrh alebo zoznam pozemkov, ktoré vykúpi NDS-ka nad tisíc metrov a u koho je vlastník mladší ako desať rokov. Samozrejme, v zmysle starej dobrej tradície a firemnej kultúry ministerstva dopravy mi prišla úplne arogantná odpoveď typu: mám si to pozrieť na katastri.

A nedá mi, pán minister, znova vás budem interpelovať v tej veci, lebo raz to vykúpite a raz a verím, že sa nebudeme rozporovať, už neviem kde, lebo ja som v niečom vytrvalý, že či vy ste mi povinný, alebo nie ste mi povinný poskytnúť tie údaje. Čiže ja tie údaje od vás žiadať budem.

Budem od vás žiadať, od koho ste vykúpili? Koľko ste vykúpili? A budem možno dožadovať sa aj ďalších informácií a tie budú pre ľudí zaujímavé, že koľko z tých, od koho sa vykúpilo, boli čerství majitelia tých pozemkov? Koľkí z nich napríklad len nedávno nadobudli tie pozemky od pozemkového fondu? To tiež bude zaujímavé zistiť. Predstavte si, že niekto nadobudne od pozemkového fondu pozemky a zrazu také nešťastie, bude sa stavať cesta. Musí chudák, ho vyvlastnia. Ale teda, aby nebolelo, tak za cenu metra štvorcového pomaly v centre Prešova.

Viete, to je naozaj. A nech ľudia vedia. Ale tu už to, zdá sa, že nikoho nerozhodí. Len pre pamäť miesta a času. Ale dozvieme sa veľmi zaujímavé. Ľudia, ktorí to prípadne pozeráte, dozviete sa veľmi zaujímavé informácie, kto koľko hektárov, kto koľko štvorákov predá pod bratislavský obchvat, ktoré možno nedávno nadobudol. Možno ich nedávno nadobudol od pozemkového fondu a zrazu toľkáto smola naňho sa dovalila, lebo on tam chcel pestovať zbožie, chovať kozy, chcel proste to využívať a smola sa naňho nalepila a bude tam tá rýchlostná cesta a jeho nešťastníka vyvlastnia za peniaze. To bude príbehov nešťastia. Teraz ironizujem. Viete, koľko je takých príbehov? Kto chce, nech si pozrie.

Preto to hovorím, že ja si myslím, že by sme sa mali zamyslieť nad tým, že pri vyvlastňovaní, lebo je rozdiel, keď niekto generačne vlastní nejakú tú zem. Hej, a teraz niekto príde a vtedy skutočne môžeme hovoriť o smole, že vtedy to naňho padne, že zrovna cez tú jeho zem pôjde cesta, hej? A je rozdiel, či ju niekto špekulatívne nadobudne, lebo vie, že tade pôjde cesta, čo iní ešte v daný moment nevedia. A tam by som to možno rozlišoval cez dobu, dobu trvania toho vlastníckeho vzťahu. To by sme možno, možno, lebo sme v prvom čítaní, môžme otvárať témy, hej? Môžete prípadne aj vo výboroch v rámci pozmeňováku do spoločnej správy to tam dať, že niektoré skutočnosti zohľadňovať. Ja by som ich zohľadňoval. Ja by som tie skutočnosti zohľadňoval, že kedy je to špekulatívny nákup pôdy a kedy to je skutočne, že niekomu pretnete roľu, ktorú generácie dozadu obhospodarovali.
Je tam jedna skutočnosť, ktorá ma mierne vyrušuje. Ja len na ňu upozorňujem v rámci prvého čítania. To je § 2 ods. 5, myslím, áno. Cizelujete tie skutočnosti, aby si to ľudia vedeli predstaviť, že ak niekomu vyvlastníte pôdu takým spôsobom, že mu tú zostávajúcu časť znemožníte užívať, tam je ten výraz znemožníte užívanie, aby som teda nehovoril, ja si to pozriem, neprimeranými ťažkosťami.

Čiže ešte raz. Ak má niekto pôdu, časť mu z nej vyvlastníte, zostávajúca časť je neprimeranými ťažkosťami tak obmedzená, že ju nevie zmysluplne využívať, tak vtedy by mal ten, kto vyvlastňuje, odkúpiť aj tú zostávajúcu, ak o to ten, koho vyvlastňuje, požiada. Jeden povedal, že to je v poriadku, ja tiež hovorím, že to je v zásade v poriadku. Ale neboli by sme to na Slovensku, keby sme nevedeli, kde žijeme. Lebo ono ináč doteraz platilo to ustanovenie, lenže teraz ho cizelujete. Doteraz nebolo cizelované a cizelujete ho napríklad v bode A, že čo je tá neprimeraná ťažkosť. A tou neprimeranou ťažkosťou sa pod potreby tohto zákona javí aj skutočnosť, že máte obmedzený prístup k zostávajúcej časti toho pozemku. No, samozrejme, vždycky je obmedzený prístup, keď pôjde cez to cesta. Čiže táto podmienka je splnená za každých okolností, za každých okolností je v zásade splnená.

A toto neviem, že ako sa chcete s týmto vysporiadať, lebo v tejto krajine môže nastať jedna vec, že vy budete potrebovať od niekoho vykúpiť tristo metrov štvorcových, ale on si scelí pozemky na päť hektárov a budete musieť v zmysle tohto za to, za čo vykupujete, pán minister, však vykupujete za cenu pozemkov v centre Prešova, tak budete musieť od neho vykúpiť tých päť hektárov. A ešte, ak bude chytrý, tak povie, aj susedovi povie: počúvaj, však predaj mi ten tvoj pozemok, však na tom zboží, na tej pšenici nezarobíš nikdy, čo to zarobíme teraz. Sused mu predá, on ich scelí, urobí z toho jedno číslo parcely. Áno, v zmysle tohto bude potrebné, lebo znemožníte prístup, máte neprekonateľné ťažkosti.
Toto je, viete, aby sme sa my nedostali, pán minister, vy rozhadzujete, neviem z čoho. Ja neviem, kde vy to beriete, toľké tie peniaze? (Povedané so smiechom.) To jak papagáj, nech sa páči. Neviem, z čoho síce, ale aby ste sa nerozhádzali tak, že nakoniec nevyjdete. Viete, už moje deti budú platiť vaše projekty. Prosím vás, nechajte aspoň moje vnučky na pokoji, dobre? Aspoň moje vnučky nechajte na pokoji. Oni, chúďatá, ešte ani na svete nie sú, bohvie čo bude, nikto nevie. Európa sa vyvíja, svet sa vyvíja, nechajte ich na pokoji. Už keď moje deti vám stáli za to, že ich potrebujete zaťažiť vašimi projektmi, vyprosujem si, aby ste aj moje vnučky.
Tu som chcel upozorniť na tieto skutočnosti, ktoré tam sú, a ešte upozorním na jednu, a s tým skončím, a to je článok štyri. A to dávam do pozornosti aj ľuďom. Článok 4 v tomto mení zákon o ochrane pamiatkového fondu. Čo sa mení? Mení sa to, že teraz mohol štát vyvlastniť v prípade, že dochádzalo k ohrozeniu toho pamiatkového fondu na podnet KPÚ, krajského pamiatkového úradu. Teraz sa to mení, že zostáva na podnet KPÚ, ale aj inej osoby. Čiže ergo môže v zásade aj Štefan Kuffa navrhnúť, že proste môžu vyvlastniť nejakí súkromnú stavbu niekoho, pamiatkovo chránenú, lebo sa o ňu nestará, dochádza k jej deštrukcii.

To dávam do pozornosti, vážení občania, skúste to prípadne, neverím tomu, že by to tu niekoho zaujalo u týchto našich islámistov v kravatách, ale je to tam. To znamená, že prichádza to ako zmena. A čo chcem ešte povedať, to je tá vlastne už naozaj posledná vec, že ak štát vyvlastňuje a môže vyvlastniť aj kultúrnu pamiatku pred tým, že hrozí jej zničenie. Ja sa pýtam, a ako môžeme vyvlastniť štát, keď štát pôsobí tak, že hrozí to, že sa tá pamiatka zničí? Lebo my by sme mali v zásade vyvlastniť, hradný kopec Bratislavského hradu by sme mali vyvlastniť, lebo naozaj pri rekonštrukcii hradného kopca dochádza k poškodzovaniu kultúrneho dedičstva archeologických nálezov. Nastupujú ustanovenia o ochrane pamiatkového fondu. Lenže my vlastne nevieme vyvlastniť štát, keď štát robí to, čo robí.

A to je, možno sa to bude zdať niekomu absurdné, ale ja hovorím, avizujem. Máme leto, času o niečo viac, že teda skúsim na to spýtať právnika, že či by sme nemohli urobiť, v rámci pozmeňovacieho návrhu vám ho predložím, pán minister, že ako je možné ochrániť, ochrániť, nieže nechcem povedať, že vyvlastniť, ale obmedziť právo vlastnenia štátu, lebo hrozí napríklad poškodenie kultúrneho dedičstva? Čo je prípad Hradu, par excelans, hej? To je par excelans, môžem vám povedať, aj Mičurin, pán minister. Vy ste sa asi kúpali na Mičurine, nie? Kaliňák povedal, že sa kúpal, moje deti sa kúpali, moja dcéra sa kúpala na Mičurine. Prečo nechcete dopriať, prečo nechcete dopriať iným deťom hrať sa na Mičurine a kúpať sa na Mičurine? Prečo, keď tisíce detí šesťdesiat rokov Mičurin na najkrajšom pozemku v Bratislave využívali deti na to, aby sa tam chodili kúpať, hrať, robiť botanické krúžky, prečo to už nedoprajete iným?

Prečo to už, ste sa uzhodli, kde sa, na akej rade sa uzhodli, že dosť, dosť, deti vyžeňte. Jak moje deti chodili na výtvarnú, prosím vás, do Marianumu. To bol nonsens. Najskôr ich vyhodili z Javorinskej, potom do Marianumu, potom už zrušili aj Marianum. Kde teraz tie deti pošlete? Kde sa majú ísť kúpať? Kde? Jak v Jarovniciach sa majú kúpať do potoka? Do Dunaja sa majú ísť kúpať? Šesťdesiat rokov Mičurin slúžil na to, aby sa tam kúpali deti, aby to slúžilo deťom. Končíme. Končíme, lebo si niekto povedal, my sa budeme pozerať na ten výhľad. My, vaši? Ja neviem. Je to veľký kus žvanca, tam bude dobrá deľba o to, čo? Toľké hektáre.

Aj tu je, aj Mičurin, tak ako je Hrad prípad na vyvlastnenie od štátu, tak aj Mičurin je prípad na vyvlastnenie od štátu. Naozaj, aj pre prípad Mičurinu, toho, čo zostalo ešte na tom kopci, je prípad pre to, aby sa obmedzilo vlastníctvo štátu k tomuto pozemku do určitého obdobia, kým možno nepríde iná situácia politická, lebo vy ste schopní to predať. Vy ste to schopní predať, ani sa nebudete rozpakovať.

A teraz, že cez čo to urobiť? Ja viem, že to bude ťažké a dávam do pozornosti na voľnú diskusiu, ak by sme, lebo podľa mňa aj vývojom, aj to, ako naši ľudia volia a čo volia a koho volia, proste naozaj musíme pripraviť možno mechanizmy, ktoré sú menej štandardné, ako by jeden povedal. Tak možno na ochranu štátneho majetku, keď o ňom nemôžme prísne vzaté povedať, že vyvlastniť, lebo nie je v prospech koho vyvlastniť. Viete, že by sme vyvlastnili štátny majetok v prospech. Tak asi by sme mali možno urobiť niečo, že ak určitá množina ľudí podpíše obmedzený režim užívania, hej, dajme tomu príklad, teraz nahlas rozmýšľam. Sto tisíc ľudí podpíše nejaký formulár, ktorý sa bude týkať nejakej lokality, pozemkov o obmedzenom užívaní, rozsahu užívania a obmedzení vlastníckych práv štátu, tak vtedy to nastane a môžeme povedať, že to bude platiť päť rokov, desať rokov a vtedy obmedzíme štát v kontrole jeho vlastníckych práv. Lebo štát sme my.

Pravdou je, že delegujete v určitý moment voľbami, niekedy menej šťastnými, šťastnými, na výkon toho rozhodnutia. Váš podpis, pán minister, váš podpis v šere vašej kancelárie zaviaže moje deti plniť. Aj to chcem zmeniť. Aj tu je ten návrh, kde budeme hovoriť, že väčšie zákazky nad určitú sumu by mali prejsť a získať inú legitimitu hlasovaním v tomto parlamente. Nielen váš podpis, nielen váš podpis. A presne o tom by to malo byť, že váš podpis alebo niekoho podpis v tomto momente predám Mičurin. Niekoho podpis v tomto momente legalizuje stav, ktorý je na hradnom kopci. Legalizuje skutočnosti, ktoré sú na hradnom kopci. Tak potom poďme rozmýšľať, a podľa mňa je to vecne príslušné do tohto zákona, že obmedziť vlastnícke právo ergo také soft vyvlastnenie pozemkov alebo majetku štátu.

A bude to potom čo? Bude to územie vlastnené občanmi alebo pod kontrolou občanmi? To budeme, možno verím, že sa niekto na to chytí, ale ja, keď sa nechytí, verím, že tých 15 podpisov zoženiem, len pre tú vec, aby si to ľudia pamätali, že sme sa až k tomu dopracovali. Lebo ak vy viete vyvlastniť, štát vie vyvlastniť od niekoho pre niečo, tak je na mieste rozmýšľať aj nad tým, ako my vieme vyvlastniť alebo obmedziť štát. Lebo štát sa správa tak, ako sa správa k svojmu majetku. To som si považoval za potrebné povedať a aj som to povedal.

Ďakujem pekne.

90.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolega Hlina, si presne pomenoval niektoré veci, ktoré vždy sú nejakým spôsobom zaujímavo sporné alebo vnášajú určitý druh podozrenia, či zámyseľ predkladateľa je poctivý, alebo skôr nie. Zaujalo ma to rozdelenie pozemkov, lebo naozaj, keby človek rozmýšľal špekulantsky, tak to presne spraví tak, ako si popísal vo svojom príklade.

Na jednej strane, kde má povedzme aj bydlisko, nechá si možno 300 m², ale ďalších 10 ha bude mať na druhej strane scelených pozemkov, ktoré mu pretne diaľnica. No nič lepšie sa mu stať nemôže, ako keď niekto vykúpi od neho celý pozemok, pretože sa k nemu nedostane. A tuná, v tomto návrhu zákona je to naozaj cizelované tak, že splní túto podmienkou nedostupnosti.

Čo sa týka vyvlastňovania kultúrnych pamiatok, tomuto bodu rozumiem, pretože aj nedávno som bol na pamiatkovom úrade overovať si niektoré skutočnosti a zistil som, že máme niekoľko desiatok kultúrnych pamiatok, ktoré sú, žiaľ, v zahraničných rukách, ale žiaľ, nič sa s nimi nedeje. To znamená, že nevieme ani prinútiť, alebo primäť proste vlastníkov, aby tú nehnuteľnosť buď predali, alebo odstúpili, alebo nejakým spôsobom proste previedli na niekoho iného, ale nemajú záujem sa o ňu starať. Proste len ju majú a tá pamiatka chátra. Takže v tomto by som to vedel aj pochopiť.

Ale koniec koncov je tu otázka, čo sa týka vyvlastňovania, aj toho, že či naozaj NDS-ka ako zástupca Ministerstva dopravy môže vykupovať len pozemky, alebo teda vyvlastňovať len pod cestami a diaľnicami, alebo prípadne môže vykupovať aj iné pozemky, ktoré nie sú a nemajú nič spoločné s rýchlostnými cestami a diaľnicami?

92.

Ďakujem za slovo. Aj tento návrh zákona je veľmi citlivý, lebo tak naozaj to pripomína blízku minulú dobu. To vyvlastňovanie evokuje aj vo mne mnohé problémy, ktoré tuná boli a veľakrát násilným spôsobom sa vyvlastnili mnohé jednak aj budovy, nehnuteľnosti a pôda. Ja to zas až nevidím, zase mám trošku opačný pohľad, že keď by mi tak diaľnica pretínala 10-hektárový pozemok a teraz, že nič lepšie by sa mi nemohlo stať. Ja si myslím, že pre, budú ľudia takí, ktorí to budú mať veľký problém ako spracovať v sebe, že príde o 10 hektárov pôdy. Skôr ja som sa zamyslel nad takou vecou, ako možno pri tom vyvlastňovaní, ak teda v tom nevyhnutnom prípade je potrebné dôjsť k tomu vyvlastňovaniu, možno, pán minister, aby bola tu aj prípadná zámena pozemkov. Ak teda štát má adekvátnu protihodnotu či už pozemkov, no, nehnuteľností, neviem si to tak predstaviť.

A čo sa týka vyvlastňovania pri tých kultúrnych pamiatkach, no tak mnohé kultúrne pamiatky naozaj v rámci reštitúcie sa vrátili pôvodným vlastníkom do ich rúk, ale mnohé sú naozaj v dezolátnom stave a aj tým možno noví nadobúdatelia nemajú finančné prostriedky na to, aby zabezpečili ich opravu.

Ale tak ako, kolega Dodo, si to spomenul, že ako obmedziť štát, ktorý sa nestará možno o tie kultúrne pamiatky a zamyslel som sa aj ja nad tým, lebo je to naozaj veľmi vážna vec a naozaj je tak isto veľmi veľa kultúrnych pamiatok, ktoré vlastní štát a naozaj myslím si, že veľakrát pre túto našu krajinu je to hanba skôr, ako možno nejaká možno pýcha, že štát vlastní takéto nádherné skvosty veľakrát v zlom stave.

94.

Ďakujem pekne. Žiaľ, asi sme sa dopracovali k stavu, kde budeme musieť rozmýšľať nad tým, ako je možné obmedziť štát v dispozícii s majetkom, lebo disponuje s ním tak, ako s ním disponuje a možno toto je nejakým spôsobom cesta. Legitimitu tomu vieme dať tým, že koľko ľudí, nieže ja som si to zmyslel, nieže pán Huba si to zmyslel, ale legitimitu tomu dáme cez nejaké vyjadrenie podpisov. Proste to je vec, ktorá nás asi čaká, a mali by sme sa tým podľa mňa s tým zaoberať.

Ja som ešte zabudol povedať jednu vec a nedá mi, aby som ju nepovedal. Pri tom hradnom kopci, to je to čaro, že naozaj sa nám stretla elita, elita tohto národa sa stretla pri plienení hradného kopca. Elitný rozviedčik pán Široký sa stretol s elitným kachličkárom pánom, jak sa on volá? Jaj, Paškom. Vidíte, už zíde z očí, zíde z mysle. Potom tam majú ešte, koho tam máte? Ešte tam máte slabučkého ministra Maďariča, ktorého si budeme pamätať ako ministra, za ktorého sa to udialo. Naozaj sa udialo to, že keď 2 000 rokov vážení, 2 000 rokov chodili k nášmu hradnému kopcu pútnici, kupci, emisári, možno súčasníci Ježiša Krista, možno, Cyril a Metod tam boli určite, lebo oni nešli do Ružinova, vtedy Ružinov nebol, hej? Svätopluk. Tam chodili, nastala doba, kde to skončilo. Nastala doba, kde to skončilo a už tam bude len arogancia SMER-u, už tam budú len autá, pneumatiky a pach benzínu. Posledný pútnik tam príde zajtra. Ja uzavriem ten cyklus, trištvrte roka som sa s tým trápil, posledný pútnik doslovne tam príde zajtra, k tej hradnej bráne a uzavrie to, lebo už viac sa urobiť nedá. Ja už viacej veci naozaj urobiť neviem, je mi to ľúto, ospravedlňujem sa všetkým, ak by niekto povedal, že sa dalo. Ja som naozaj urobil, čo som mohol, nepodarilo sa.

96.

Ďakujem za slovo. Skúsim len krátko, budem sa snažiť vecne, nie tak emotívne, ako pán Hlina má vo zvyku. Po prvé, vaša veta, každý pozemok, ktorý je predelený cestou, automaticky nemá prístup k tej druhej časti, tak možno trošku fyziku si treba pozrieť, lebo vždy môže mať prístup aj z druhej strany.

V každom prípade existujú prípady, kedy vyvlastnenie spôsobí objektívne znehodnotenie nejakej časti tej nehnuteľnosti, to sa asi zhodneme a na ten prípad myslí ten paragraf, ktorý tu bol a vyplýva to z aplikačnej praxe, pretože pri vyvlastňovaní, ktoré je naozaj veľmi citlivá vec a je to krajný prípad, ktorému ale vždy predchádza pokus o vykúpenie pozemkov. Vyvlastnenie je až naozaj tá krajná varianta pre štát, ako nadobudnúť pozemky, ktoré potrebuje na realizáciu napríklad výstavby diaľnice.

Čo sa týka cien vyvlastnenia, aj výkup funguje podľa znaleckých posudkov, pán Hlina. Nie podľa toho, ako vy si myslíte. To akože vy máte tu určovať cenu, za čo sa pozemky vykupujú? Vy ste už kam sa dostali? Vy tu chcete ovládať celý štát, ale len vy sám. Vám sa vôbec nepáči, že sú tu nejaké pravidlá, že to funguje nejakým zabehnutým spôsobom. Ja viem, čo by sa vám páčilo, aby vy ste rozhodovali o všetkom, koho ako vyvlastniť, kde aký pozemok vykúpiť, v akej miere a dokonca, za akú cenu.

Čiže sú tu nejaké štandardné pravidlá, existuje niečo, inštrument, ktorý sa volá znalecký posudok. Môžeme sa baviť o tom, či sa robia dobré znalecké posudky, ale to nie je problematikou tohto zákona. Tento zákon hovorí o tom, že veľmi citlivú a vážnu vec reguluje čo najcitlivejšie. Mali sme tu už v minulosti pokusy o zákony vyvlastňovacie, ktoré neboli v súlade s ústavou, tento zákon je v súlade s ústavou a každý má právo, ústavné právo na vlastníctvo, vlastníctvo, svoje osobné vlastníctvo ako nehnuteľnosti napríklad v tomto prípade. Čiže to je naozaj citlivá vec a myslím si, že takýmto, ani neviem nazvať ten spôsob pána Hlinu, ktorý do toho seká proste z každej strany, musí to byť naozaj vyvážený zákon, ktorý prináša pre všetkých ten žiadaný efekt. V každom prípade platí, že ak máte nápady na vylepšenie v druhom čítaní, máte možnosť dať pozmeňováky. Keď bude nejaký pozmeňovák, ktorý vylepšuje tento zákon, ja ho veľmi rád privítam.

Ďakujem skončil som.

98.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Vládny návrh zákona o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ináč aj stavebný zákon bol Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky vypracovaný na základe plánu Legislatívnych úloh vlády na rok 2014.

Cieľom nového stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na skvalitnenie, urýchlenie a zvýšenie efektívnosti výstavby. Nový zákon si kladie za cieľ riešiť aj aktuálny celospoločenský problém zníženia úrovne disciplíny vo výstavbe. Návrh zákona je koncipovaný ako ucelená komplexná právna úprava v oblasti územného plánovania a verejného stavebného práva, ktorá zahŕňa hmotno-právne ustanovenia, ako aj procesy obstarávania a schvaľovania územných plánov, umiestňovania, ohlasovania, povoľovania stavieb vrátane kolaudácie, odstraňovania stavieb, osobitných oprávnení stavebného úradu, štátneho stavebného dohľadu, ako aj sankcií.

Do novej právnej úpravy boli zapracované nové mechanizmy pre zefektívnenie a racionalizáciu procesných postupov, ako aj nástroje postupnej eliminácie následkov živelného nelegálneho osídľovania niektorých území. Návrh zákona rozširuje povinnosť mať územný plán obce na všetky obce, pretože každá obec by mala mať odborne spracovaný strategický dokument územného rozvoja, ktorý je potom oporou pre všetky ďalšie rozhodnutia. Zavádza sa tiež zastavovací plán, ktorý má obsahovať podrobné lokálne zastavovacie podmienky a tak postupne nahradí terajšie ad hoc rozhodovanie stavebných úradov o umiestnenie stavby v správnom konaní.

Navrhovaný zákon precizuje jednotlivé správne konania a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí stavebného úradu ako osobitnej úpravy správneho konania. Racionalizuje konania tým, že obmedzuje správne konanie o umiestnení stavby zavedením zásadného priameho vplyvu zastavovacích plánov, pri drobných stavbách ho zrušuje úplne, pri jednoduchých stavbách ho spája so stavebným povoľovaním do jedného konania. Tým sa zjednoduší a skráti schvaľovací proces stavieb. Precizuje sa postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách najmä presným definovaním nepovolenej stavby a zohľadnením účasti investora pri porušení zákona rozložením zodpovednosti a tým aj sankcií a ochranných opatrení aj na ostatných účastníkov nepovolenej výstavby, najmä na dodávateľa stavebných prác. Vylučuje taktiež možnosť dodatočného stavebného povolenia.

Navrhovaný zákon nahradí v súčasnosti platný zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, čiže súčasný stavebný zákon v znení neskorších predpisov s výnimkou inštitútu vyvlastnenia, ktorý bude upravený samostatným zákonom s rovnakou účinnosťou, ako je navrhovaná pre nový stavebný zákon, t. j. 1. júla 2016.

Ešte chcem upozorniť, že už aj, jak som tu čítal Zbierky zákonov z roku 1976, tento zákon, naozaj starý, platí od roku 1976 a myslím si, že je na čase mať nový čo najvyváženejší zákon. Ministerstvo dopravy na ňom pracovalo tri roky a je výsledkom nespočetného množstva stretnutí s odbornou verejnosťou a hľadal sa veľmi ťažko konsenzus, ktorého výsledkom je tento zákon. Taktiež platí, že nikdy nebudú úplne všetci spokojní, pretože záujmov, ktoré sa stretávajú v rámci tohto zákona, je nespočetne veľa. Čiže akákoľvek úprava alebo posun doľava znamená uspokojenie nejakej skupiny, na druhej strane neuspokojenie inej a naopak. Čiže je mi úplne jasné, že aj v tejto rozprave určite odzneje množstvo pripomienok a kritiky, ale mojou snahou bolo vytvoriť a určite si myslím, že tento zákon nemá nič s politikou spoločné, mal by to byť apolitický zákon, ktorý by tu mal byť najmenej ďalších 30 rokov. Ten predošlý je tu až 40 rokov. V každom prípade, ako som už hovoril, pokiaľ dôjde k nejakej radikálnej deštrukcii, konštrukcii tohto zákona, nemám vôbec problém zastaviť tento legislatívny proces s tým, že návrh stiahnem.

Ďakujem.

100.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o územnom plánovaní a výstavbe. K predloženému návrhu zákona predkladám túto informáciu.

Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.