53.schôdza

160.

Ďakujem pekne za slovo. Znie to na prvé počutie lákavo, to, čo sa tu viackrát spomínalo aj zo strany predkladateľa, aj ďalších, že ide o zjednodušenie a urýchlenie procesu povoľovania stavieb. Má to však svoje veľké "ale". Pretože, ako mi asi dáte za pravdu, už dnes vládne na Slovensku v oblasti výstavby dosť veľká anarchia. A ak celý tento proces povoľovania, respektíve schvaľovania stavieb ešte výrazne zjednodušíme, čo je, ako už bolo povedané, jeden z hlavných cieľov predloženého zákona, je pomerne logické a obávam sa, že hrozí, že táto anarchia vo výstavbe bude ešte väčšia, ako tomu bolo doteraz.

A teraz z trošku inej strany sa na to pozriem. Tá téma bude trochu iná, ale v mnohom obdobná. Keď som pred časom interpeloval ministra životného prostredia vo veci, povedal by som meškajúceho zákona o krajine, ktorý istý čas sľuboval ako hotovú vec, bolo mi povedané, že ten zákon vlastne nie je potrebný, lebo mnohé tieto veci a reguláciu nežiaducich zásahov do krajiny predsa môže zabezpečiť aj nový stavebný zákon. Takže otázka znie, naozaj tento nový stavebný zákon bude znamenať účinnejšiu reguláciu nežiaducich zásahov do krajiny, ako je tomu v prípade súčasného zákona?

A tretia otázka, budeme mať aspoň v čase druhého čítania k dispozícii aj všetky relevantné vykonávacie predpisy, bez znalosti ktorých v podstate ani nevieme celkom, o čom rokujeme a o čom sa od nás chce, aby sme hlasovali? Veľmi sa teším na odpoveď na tieto otázky.

Ďakujem.

162.

Ďakujem pekne, Maňo Huba, za tvoju reakciu. Ak si to myslel, že čakáš odpoveď odo mňa, asi nie, to si smeroval na ministra. Ja ti naozaj neviem povedať, že či budú k dispozícii vykonávacie predpisy. Pokiaľ ešte doteraz nie sú k dispozícii, tak v podstate sú nejaké dva a pol mesiaca na to, aby ich ministerstvo alebo teda úradníci z ministerstva vypracovali, pretože na ďalšie druhé čítanie vlastne pôjde tento zákon až po lete, takže je tam ešte dostatok času. No necháme sa prekvapiť, necháme sa prekvapiť, naozaj, s čím príde ministerstvo, čo už bude, pretože naozaj, človek nebude vedieť relevantne posúdiť, či ten zákon a v akej miere dokáže pomôcť naozaj občanom Slovenskej republiky, pretože zákony sú tu pre občanov, majú stanovovať mantinely, odkiaľ-pokiaľ sa kto môže pohybovať. A mal by platiť rovnako pre všetkých. Takže uvidíme. Ja ti na tvoje otázky odpovedať neviem, ale dúfam, že bude odpovedať minister dopravy.

164.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ako je všeobecne známe a odznelo to už v navrhovanom zákone o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, skrátene stavebný zákon, nahradil súčasný, v našich podmienkach už treba povedať aj matuzalemský zákon č. 50/1976 Zb. s výnimkou vyvlastnenia, ktorý bude upravený samostatným zákonom. Predkladaný návrh má ambíciu odstrániť nedostatky, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe pri uplatňovaní súčasného stavebného zákona a z úpravy právnych noriem v súlade s normami Európskej únie.
Určite budete so mnou súhlasiť, vážení kolegovia, že nie je veľa zákonov, ktoré by sa tak bytostne dotýkali každého z nás, aj ktoré sú tak citlivé, ako práve stavebný zákon. Všetci sme sa už vo svojom živote určite ocitli či už v úlohe stavebníka, či už účastníka stavebného konania, alebo mali sme možnosť sa vyjadriť napríklad k návrhom územného plánu a mohol by som tých príkladov, samozrejme, povedať viac.

Cieľom nového stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na skvalitnenie, urýchlenie a zvýšenie efektívnosti výstavby. Tiež si kladie za cieľ, a to zdôrazňoval aj pán minister vo svojom úvodnom vystúpení, riešiť aktuálny, a je to veľmi vážny celospoločenský problém zníženia úrovne vo výstavbe. Žiaľ, dnešná prax to potvrdzuje a, samozrejme, ešte veľa prípadov, ktoré sa nedostanú oficiálne na pretras.

Chcem preto už v úvode svojho vystúpenia oceniť úsilie a prácu mnohočlennej pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov štátnej správy, samosprávy, profesijných združení, expertov z praxe a predstaviteľov zamestnávateľských zväzov v oblasti stavebníctva (rečník si odkašľal), prepáčte, ktorí pod vedením ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pripravili tento zákon. Určite to bol zložitý proces, pretože bolo treba skĺbiť aj mnoho často protichodných názorov jednotlivých predstaviteľov, ktorí sa na príprave tohto zákona zúčastnili. Čiže nie je to len pre obyčajných, nie je to pre obyčajných ľudí, povedal pán Hraško pred chvíľou predo mnou. Ja si myslím, že áno, je, pretože ho budeme určite úspešne využívať všetci.

Po štyridsiatich rokoch bude mať teda Slovensko nový stavebný zákon. Starý stavebný zákon už ozaj nespĺňa nároky, ktoré naňho súčasná doba kladie. Od roku 1990 do konca roku 2013 bol mimochodom novelizovaný až 33-krát. Navrhovaný stavebný zákon teda sleduje odstránenie nedostatkov terajšej úpravy, ale zachováva, a to chcem zdôrazniť, a prehlbuje už osvedčené právne inštitúty.
Pani podpredsedníčka parlamentu, chcem vás len ubezpečiť a reagujem na vaše vystúpenie, že aj problém bezbariérovosti už rieši terajší stavebný zákon a nový zákon ho v nijakom prípade neobchádza. Predkladaný návrh zákona je preto aj dosť obsiahly, keď spolu s dôvodovou správou, ako aj so 6 prílohami, ktoré predstavujú návrhy jednotlivých vyhlášok, dosahuje úctyhodný počet strán, len pre poriadok som si to tak prebehol a spočítal, okolo 450 strán je to, vážení kolegovia.

Preto sa vo svojom vystúpení obmedzujem na niektoré oblasti predloženého zákona, spravidla na tie, kde prichádza oproti dnes platnému zákonu k zmenám. Tak v oblasti územného plánovania sa mení nariaďovanie obstarávania územných plánov na ekonomickú potrebnosť z dôvodu možnosti čerpať dotácie nielen na obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie, ale aj čerpanie dotácie z fondov Európskej únie, čo je veľmi dôležité, na stavby a činnosti podľa nej regulovaných. (Rečník si odkašľal.) Prepáčte, som trošku hendikepovaný hlasove.

Rozširuje sa preto povinnosť pre všetky obce mať územný plán. Doteraz bola povinnosť mať územný plán obce pre mestá a obce s viac ako 2 000 obyvateľmi pri rozsiahlej novej výstavbe a prestavbe obcí, alebo pri umiestňovaní verejnoprospešných stavieb, ako aj z požiadavky vyplývajúcej zo záväznej časti ÚPD regiónu. Ako uvádza návrh zákona, tie najmenšie obce pod 500 obyvateľov to musia splniť najneskôr do 31. decembra 2037. Každá obec by tak mala mať odborne spracovaný strategický dokument svojho územného rozvoja. Zdôrazňoval to aj pán minister v úvode. Tá situácia je na Slovensku rôzna. Pozrel som sa trošku do tej štatistiky a dočítal som sa, že na Slovensku z 2 891 obcí má platný územný plán 1 402, čo je 48,2 %. Keď som sa pozrel trošku po jednotlivých tých krajoch, tak najviac obcí, ktoré majú spracovaný platný územný je Bratislavský kraj, kde je to asi 73 %, Trnavský 67 a potom nasleduje náš Nitriansky 59,3 % a špeciálne okres Nitra má 74,2 %.

Doteraz územná plánovacia dokumentácia pozostáva zo smernej a záväznej časti. Smerná časť však nebola využívaná a tvorila zbytočnú rozľahlú časť bez regulatívov a zásad. V mojom návrhu sa preto zavádza ÚPD len ako záväzná. To je významný rozdiel. Územno-plánovaciu dokumentáciu tak dnes predstavím len pre poriadok, koncepcia územného rozvoja Slovenska, územný plán regiónu, územný plán obce, územný plán zóny a novo navrhovaný zastavací plán. Zastavací plán podrobne určuje zastavacie podmienky na pozemkoch a je záväzným podkladom na umiestňovanie stavieb. Zjednoduší sa schvaľovací proces stavieb a pre stavebníkov sa tak skráti čas prípravy približne o 2-3 mesiace. Podmienkou je, vážení kolegovia, však mať územný plán obce.

Pre všetky orgány verejnej správy a vlastníkov technickej infraštruktúry sa zavádza veľmi významná povinnosť predkladať informácie do trvalo udržiavaných územno-technických podkladov. Je to skutočne veľmi potrebný a užitočný zdroj informácií pri rozhodovaní sa o investičných zámeroch, vlastnom projektovaní a pri povoľovaní stavieb. Návrh zákona tiež upravuje postup orgánov územného plánovania pri aktualizácii územno-plánovacej dokumentácie, ktorý je odlišný od doterajšej právnej úpravy. Osobitne dôležitá je tá časť návrhu, keď zmeny a doplnky územného plánu je možné obstarať len jedenkrát do roka, čo umožní, aby sa z platnej územno-plánovacej dokumentácie stal relatívne stabilný záväzný dokument. Poznáte to zrejme z praxe, že oproti dnešnej skutočnosti, keď sa tento inštitút využíval veľmi často a veľmi často aj účelovo, sa tentokrát zalimitovalo len raz ročne. Taktiež sa upravuje územno-plánovacia informácia, ktorú podáva obec ako odbornú pomoc pre vlastníkov nehnuteľností investorov, projektantov a iných záujemcov. Bude sa vydávať len na základe žiadosti. Územnoplánovacia informácia platí jeden rok. Podmienkou však je aj v tomto prípade skutočnosť, že obec má spracovaný platný územný plán.

V návrhu nového stavebného zákona sa zvýrazňuje všeobecné a nezastupiteľné postavenie obcí vo vzťahu k vlastnému územiu a jeho obyvateľom. Obce pri výkone samosprávy sú preto povinné, podčiarkujem, povinné okrem iného sledovať aj stavebnú činnosť v obci, aby mohli účinne a so znalosťou miestnych pomerov rozhodovať o svojom území. Nakoniec aj doteraz to bola nutnosť, len vieme opäť z praxe, že i keď na obci sa málokto a máločo utají, tak predsa sa niekedy v tých stavebných konaniach obec jednoducho tvárila tak, že nechce o niektorých skutočnostiach vedieť. Tentokrát je to povinnosť.

Ďalej sa ukladá stavebníkovi povinnosť pri novostavbe alebo pri obnove existujúcej stavby, ktoré sú určené na užívanie verejnosťou, vyčleniť časť investičných prostriedkov z rozpočtu na obstaranie a umiestnenie umeleckého diela v takejto stavbe. V kategorizácii stavieb sa pridáva pojem vyhradená stavba. Jedná sa o stavby, ktoré z hľadiska zákonných požiadaviek na stavby predstavujú zvýšené nároky na ich navrhovanie a uskutočňovanie. Naproti tomu drobné stavby majú najnižší stupeň administratívneho zaťaženia.

Zavádza sa tiež nová funkcia kontroly statík pre zvýšenie bezpečnosti. Je to jedno z opatrení na zvýšenie bezpečnosti najmä staticky náročných stavieb, ktoré sú tiež technologicky veľmi náročné a majú vplyv na verejnú bezpečnosť. Ide napríklad o mosty, tunely, výškové stavby, vodné diela a podobne. Opodstatnenosť tohto opatrenia potvrdili, žiaľ, aj niektoré prípady tých havárií, určite si pamätáte, bolo niekoľko havárií v hlavnom meste Bratislave, no ale je tu aj známy ten prípad Kuriman, ktorý sa tu tak často pertraktuje.

Jednou z veľmi dôležitých úloh, ktorú má vyriešiť nový stavebný zákon, je aj problematika nepovolených stavieb, teda čiernych stavieb a neohlásených stavieb. Nepovolenou stavbou, teda čiernou stavbou, a teda doslova túto definíciu prečítam: "sa rozumie stavba uskutočňovaná bez územného rozhodnutia alebo bez stavebného povolenia, ak sa vyžaduje podľa tohto zákona a taktiež stavba uskutočňovaná v podstatnom rozpore s územným rozhodnutím alebo so stavebným povolením". V novom zákone sa stavebnému úradu ukladá aj povinnosť oznámiť orgánu činnému v trestnom konaní skutočnosť, že stavebník alebo vlastník stavby napriek právoplatnosti rozhodnutia zostavených stavebných prác pokračuje v uskutočnení nepovolenej stavby.

Pán Poliačik tu už nie je, to je jedna zo základných podmienok pri riešení toho prípadu, ktorý to spomínal, Zátišie 35 napríklad. Toto je, žiaľ, častý úkaz aj dnes, keď stavebník vôbec nerešpektuje rozhodnutie stavebného úradu. Podstatne sa teda zintenzívni boj proti čiernym stavbám. Nový stavebný zákon už neumožňuje legalizovať čierne stavby a na tie dnes už stojace bude jasne stanovená lehota, dokedy bude možnosť dať ich do súladu so zákonom. Každý, kto v minulosti niečo postavil nelegálne, dostane čas, aby si dal veci do poriadku. Po tomto termíne si už nikto nebude môcť zlegalizovať nepovolenú nehnuteľnosť. V konečnom dôsledku to znamená koniec čiernych stavieb na Slovensku. Stavebný úrad totiž je povinný bezodkladne nariadiť stavebníkovi odstránenie nepovolenej stavby. Následne stavebník je povinný bezodkladne stavbu odstrániť na vlastné náklady. V rozhodnutí o nariadení odstránenia stavby okrem iných náležitostí stavebný úrad určí výšku zábezpeky ako predbežné náklady potrebné na odstránenie stavby pre prípad náhradného výkonu rozhodnutia. Ak stavebník v určenej lehote neodstráni nepovolenú stavbu alebo zmenu stavby, správny orgán podá návrh na uskutočnenie výkonu rozhodnutia stavebnému inšpektorátu a oznámenie orgánom činným v trestnom konaní.

V centre pozornosti, širokej odbornej, ale aj laickej verejnosti je v súvislosti s prerokovaním tohto návrhu zákona osobitne kategória čiernych stavieb a tak i napriek skutočnosti, že to tu už odznelo, chcem zdôrazniť dôležitosť časti predkladaného návrhu, ktorou sú prechodné ustanovenia, podľa ktorých o dodatočné povolenie stavby, ktorá sa začala uskutočňovať bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo ktorá bola zhotovená, alebo nebola skolaudovaná pred 1. júlom 2016, môže stavebník podať žiadosť do 30. júna 2019. Najneskôr, priatelia.

Čiže niekomu, bola tuná polemika, tak isto niekto hovoril, konkrétne pán Hudacký, že to sa zbytočne naťahuje a tak, najneskôr. A ešte prečítam to, pán Hlina to tu zdôrazňoval. Ak ide o obec, na ktorej území sa nachádza urbanistická koncentrácia marginalizovaných skupín obyvateľov, čo je myslím si, že pre každého, kto sa trošku tým zaoberá, jasné a pochopiteľné, trojročná lehota na podanie žiadosti začne plynúť prvým dňom roka nasledujúcim po roku, v ktorom bol schválený územný plán obce. V konaní o takýchto stavbách sa bude postupovať podľa doterajších predpisov, čiže bude sa to posudzovať podľa doteraz platného predpisu. Ak stavebník stavby nepodá žiadosť podľa uvedeného do 30. júna 2019, stavebný úrad môže začať konanie o jednoznačné povolenie stavby najneskôr do 30. júna 2024, keď pri tom postupuje taktiež podľa doterajších predpisov.

V novom stavebnom zákone sa tiež zavádza pojem územný súhlas, ktorý je možné vydať, ak má obec zastavací plán. Pôvodné oznámenie k ohláseniu drobnej stavby sa nahrádza pojmom stavebný súhlas. A teraz je dôležité, stavebnému úradu sa zákonom ukladá aj povinnosť do 15 dní vydať záujemcovi stanovisko, či zamýšľaná činnosť vyžaduje správne konanie alebo ohlásenie. Toto je skutočne pre toho záujemcu veľmi dôležité.

Stavebná inšpekcia, ako je známe, je orgánom štátnej správy špecializujúcej sa na výkon štátneho stavebného dohľadu. V novom znení zákona je stavebná inšpekcia správnym orgánom príslušným na prejednanie priestupkov a správnych deliktov na úseku výstavby. V doteraz platnej právnej úprave priestupky a správne delikty prejednávali obce ako stavebné úrady. Zároveň inšpekcia bude uskutočňovať výkon rozhodnutia o nariadení odstránenia nepovolenej stavby. Preto sa v tejto súvislosti uvažuje so zriadením ďalších nových stavebných inšpektorátov.

V súčasnosti okresný úrad v sídle kraja je stavebným úradom v územnom konaní pre stavby diaľnic a rýchlostných komunikácií a významných investícií. Podľa nového stavebného zákona okresný úrad v sídle kraja je stavebným úradom v územnom konaní aj pre stavby železničných dráh, stavby prístavov, stavby letísk, stavby jadrových zariadení a súvisiacich s jadrovým zariadením, ak na konanie nie je príslušný špeciálny stavebný úrad. V novom stavebnom zákone, tak ako to už bolo v pôvodnom zákone, stavebným úradom je obec. V súčasnej platnej právnej úprave sa obce mohli na základe dobrovoľnosti zrušiť a zmluvou vytvoriť spoločný obecný úrad na výkon činnosti na úseku stavebného poriadku.

V navrhovanej právnej úprave sa však pôsobnosť stavebného úradu vykonáva v stavebných obvodoch priamo určených zákonom v prílohe. Zodpovedným za výkon stavebného úradu sa tak - na rozdiel od minulosti, keď ňou bol starosta obce - stáva práve vedúci stavebného obvodu, ktorého mimochodom menuje a odvolá práve starosta vybranej obce.

Už samotná táto skutočnosť pozitívne ovplyvní kvalitu výkonu stavebných úradov. O tom som presvedčený. Na zamestnancov stavebných úradov budú tiež kladené vyššie kvalifikačné predpoklady. Okrem vzdelania v odbore architektúra, stavebníctvo alebo právo bude musieť získať aj prax vo verejnej správe v oblasti výstavby, ako aj minimálne ročnú prax v oblasti stavebníctva. Ten dnešný stav na stavebných úradoch - určite uznáte, priatelia - je iný, než to uvažuje a uvažuje a predkladá tento novonavrhovaný stavebný zákon. Stretnete tam kdekoho, len, žiaľ, nie odborníka, ktorá jeho kvalifikácia súvisí s tým, čo sa tu predostiera. Myslím, že aj tá požadovaná prax v stavebníctve v podstate rozšíri ten technický obzor tých pracovníkov na stavebných úradoch.

Vážené kolegyne, kolegovia, záverom svojho vystúpenia chcem opakovane oceniť kvalitatívne zmeny, ktoré tento návrh zákona jednoznačne prináša a osobne som presvedčený, že získa širokú podporu tejto snemovne.

Ďakujem vám za pozornosť.

166.

Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Pán kolega Daniš, ďakujem ti za tvoje vystúpenie plné dôležitých vybraných faktov z tak rozsiahleho zákona, akým stavebný, nový stavebný zákon nepochybne je. V záverečnej časti tvojho vystúpenia, kde si hovoril o skvalitnení práce stavebných úradov, s tým sa dá len a len súhlasiť, lebo naozaj, dnešný stav je taký, že na tých stavebných úradoch sedí kdekto a potom to aj možno vyzerá tak, ako spomínali aj tvoji predrečníci v rozprave. Častokrát sú to ľudia, ktorí nemajú so stavebníctvom nič spoločné, nemuseli splniť takmer žiadne, takmer žiadne kvalifikačné predpoklady alebo predpoklady vyplývajúce z predchádzajúcej praxe a komplikuje to život nielen občanom, ktorí sa stávajú stavebníkmi v zmysle stavebného zákona v určitej fáze, ale aj inštitúciám, ako sú napríklad prevádzkovatelia elektrární, energetických zdrojov už existujúcich, keď chcú povedzme niečo rekonštruovať alebo postaviť vo svojich areáloch nové, modernejšie technológie.

Jednoducho starostovia nie sú dostatočne vzdelaní v tejto časti legislatívy tak, aby vedeli efektívne posúdiť, že či výstavba novej linky na, ktorá, alebo či výstavba nového kotla, ktorý znižuje emisie, je dobrá alebo zlá a častokrát konajú veľmi emotívne aj na nátlak rôznych pokútnych záujmových združení, ktorí ich presvedčia o "svojej pravde". Takže keď tam budú sedieť odborníci, ktorí majú vzdelanie a prax, verím, že sa nielen zrýchli, ale aj vysoko zefektívni a skvalitní celé stavebné konanie.

Ešte raz, vďaka za tvoje vystúpenie.

168.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, skúsim ísť postupne v poradí poslancov, ako som si to značil. Musím oceniť pomerne zriedkavý alebo veľmi pragmatický prístup pána Hudackého. Myslím si, že aj v jeho vystúpení padlo, že verejnosť po štyridsiatich rokoch naozaj nový stavebný zákon potrebuje a som otvorený všetkým návrhom, ktoré v druhom čítaní môžu tento návrh zákona vylepšiť. Je ale tiež úplne jasné, že aj z tých vystúpení, ktoré tu padli, buď niektoré boli vyslovené na základe toho, že niekto si nie dôkladne prečítal celý zákon a chcel to dobehnúť len hlasitosťou svojho vystúpenia, tak o také návrhy záujem nemám.

Pán Hudacký konkrétne riešil, že zastavací plán, ktorý je vlastne konkretizáciou územného plánu, je pre niektoré obce zbytočný. Aj pán poslanec Kuffa vystupoval v tomto duchu. V prvom rade chcem povedať, že mať takýto plán je pre obec možnosťou a nie povinnosť. Schvaľovať ho bude obecné zastupiteľstvo a umožní práve, že v takýchto obciach nebude už potrebné mať územné povolenie pre stavbu v prípade, že takýto plán existuje. Iba bude stačiť stavebné povolenie, čo je teda krok pre znižovanie administratívnej záťaže práve pre občanov a aj podnikateľov.

Ďalej pán Hudacký ocenil navrhovaný spôsob riešenia čiernych stavieb. Myslím si, že je naozaj čas, aby sme tento problém vyriešili, ale je snáď úplne jasné každému, že tie čierne stavby sú tu roky a sú ich naozaj tisíce, aj desaťtisíce a nemám pocit, že by tu aj tí ukričaní poslanci, ktorí tu veľmi radi kritizujú každý návrh, prišli s nejakým pragmatickým riešením, ako toto vyriešiť, lebo to nie je jednoduchý problém. Je fakt, že sa tu na hulváta stavali v minulosti čierne stavby krížom-krážom a mňa to takisto vyrušuje, ako aj vás, pán poslanec, ale treba si uvedomiť, že je tu nejaký beh, nejaká retroaktivita, nejaký spôsob, ako sa s tým dá vysporiadať.

Čo sa týka, poviem vám potom ešte konkrétne, čo sa týka prechodných ustanovení, bola tu obava právnikov, že je potrebné dať čas na vyriešenie týchto vecí, aj keď náš pôvodný návrh bola iba ročná lehota na toto prechodné obdobie a možnože práve toto je jeden z bodov, ktorý bude môcť byť diskutovaný tu na pôde Národnej rady a hovorím ešte raz, ja som pripravený v prípade, že bude konsenzuálna zhoda, aplikovať, alebo vylepšiť tento zákon o čokoľvek, kto s čímkoľvek tu príde. Ale musí to byť racionálny návrh. Nie taký, ktorý bude búrať zase nejakú inú časť a filozofiu toho zákona.

V prípade návrhu spoločných úradovní stavebných úradov, chcem zdôrazniť, že tu sme dali priestor pre ZMOS, ktoré zastrešuje aktivity samosprávy a naše ministerstvo bolo v prípade zoznamu týchto úradovní iba mediátorom a tento navrhovaný zoznam je kompromisom, ktorý prešiel v orgánoch ZMOS-u. Čiže nie ministerstvo si vymyslelo tento zoznam, ale samotný ZMOS a myslím si, že to je úplne správne, pretože ten výkon tohto zákona bude najmä na ich pleciach.

Pán poslanec Zajac má problém, že vláda nariadením určí zoznam území marginalizovaných skupín obyvateľstva. Najprv chcem zdôrazniť, že v prvom rade, aby táto časť územia obce mohla byť súčasťou územného plánu obce, musí o tom rozhodnúť obecné zastupiteľstvo a nikto iný. Vláda nariadením iba potvrdí zoznam takýchto obcí, aby mohli napríklad vlastníci nehnuteľností riešiť nehnuteľnosti, ktoré ešte budú môcť v prechodnom období byť predmetom rozhodovania stavebných úradov, či môžu alebo nemôžu byť stavbami. Okrem toho tento návrh zákona bol osobne prerokovaný v sídle medzinárodnej organizácie pre ľudské práva a národnostné menšiny a tento návrh je po týchto konzultáciách, a je považovaný za príklad v tejto oblasti pre ďalšie krajiny, o čom sú oficiálne dokumenty tejto organizácie. Jasné, že sa tu nájdu poslanci, ktorí budú mať určite lepšie riešenie, ale len tak, že budú vykrikovať spoza tohto pultu, ale so žiadnym konkrétnym paragrafovým znením neprídu.

Čo sa týka pani podpredsedníčky Jurinovej, ktorá má obavy, že návrh zákona nerieši bezbariérovosť dostatočne, chcem povedať, že tento návrh zákona bol pripravovaný za účasti organizácií združujúcich týchto občanov, pričom bol návrh schválený aj vo výbore pre zdravotne postihnutých. Z tohto návrhu zákona vyjdú dve vyhlášky nášho ministerstva, ktoré budú špecializované iba na túto problematiku a tvorené za účasti zástupcov organizácií združujúcich občanov zdravotne postihnutých. Okrem toho už pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia musia byť predložené dokumenty, ktoré preukážu bezbariérovosť.

Áno, pani Jurinová, súhlasím s vami, že už projektant by mal riešiť bezbariérovosť stavieb, preto § 60 ods. 6 písm. i) dáva projektantovi takúto povinnosť.

Pán Poliačik, čo sa týka vašej otázky, ak niekto nerešpektuje rozhodnutie stavebného úradu o odstránení čiernych stavieb, chcem zdôrazniť, že otázky vykonateľnosti zákonov sme sa snažili posilniť, práve tú bezzubosť možno súčasného zákona, aj keď množstvo inštrumentov dnes existuje, len sa nevyužívajú. Bežný problém bol napríklad, že obec, aj keď vydáva rozhodnutie, nemala peniaze na to, aby to zrealizovala, čo bol taký večný zádrhel, ale tých čiernych stavieb mohlo byť pomenovaných aj dodnes veľa a mohlo ich byť aj veľa zbúraných, len nebolo. Chceme to vylepšiť v tom duchu, že ak niekto nebude rešpektovať úradné rozhodnutie, návrh zákona to pomenúva ako marenie úradného rozhodnutia a na toto už pamätá aj Trestný zákon, ktorý takto pomenúva skutkovú podstatu trestného činu, za čo je sankcia v podobe odňatia slobody na dva až päť rokov. Ďalej, okrem toho stavebná firma, ak bude ignorovať takéto rozhodnutie, môže prísť až o povolenie na podnikanie a ďalej, nastupujú aj finančné sankcie. V prípade fyzickej osoby je to v rozpätí 10- až 50-tis. eur, v prípade právnickej osoby 30- až 150-tis. eur, čiže to už nie sú smiešne sumy, ale veľká novinka, zbúranie čiernej stavby, ak to nevyrieši sám majiteľ nehnuteľnosti alebo teda stavebník, zabezpečí to štátna stavebná inšpekcia formou exekúcie, čo je naozaj úplná novinka, že týmto sa vyrieši práve tá finančná stránka a môže v tomto veľmi jednoducho konať stavebný úrad.

Čo sa týka pána poslanca Hraška, vy ste povedali, že si robí ministerstvo stavebný zákon podľa seba. Toto naozaj po tých rokoch, čo sme strávili a snažíme sa o konsenzus so všetkými zúčastnenými stranami, je veľká nepravda. Škoda, že ste vy chýbali na jeho prerokovaní, ktoré naše ministerstvo iniciovalo práve aj vo vašom poslaneckom klube, mnoho pripomienok z tejto diskusie sme zapracovali do návrhu. Na tvorbe tohto zákona pracovala skupina 55 členov zo všetkých zainteresovaných subjektov a myslím si, že tento návrh zákona dnes predstavuje najvyššiu možnú súčasnú mieru spoločenskej zhody k množstvu kontroverzných tém a protichodných záujmov.

Ale ako som už povedal, ak príde niekto s racionálnym návrhom, som ochotný ho akceptovať, ak ten zákon vylepší. To platí naozaj úplne všeobecne. A pokiaľ by to nemal byť konsenzuálny zákon, ktorý bude naozaj dlhé roky slúžiť všetkým občanom a najmä občanom, nikomu inému, i keď tu som počul všelijaké obvinenia a kľudne som ochotný sa baviť o každom z nich, aby nebol ani náznak pochybnosti o tom, že sú tu nejaké iné záujmy, ako len, aby ten zákon slúžil občanom, tak v takom prípade nemá zmysel taký zákon ďalej prerokovávať. Ale myslím si a fandím si, že po štyridsiatich rokoch si Slovensko zaslúži jednoducho nový zákon a naozaj mám ambíciu vypočuť všetky racionálne návrhy a tie, ak bude to možné, zakomponovať do finálneho znenia.

Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)

170.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, na dnešné rokovanie predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania. Návrh na zmenu a doplnenie zákona rieši niekoľko vecných úprav, a to:

- zosúladenie ustanovení zákona so zmenenými podmienkami pri využívaní európskych, štrukturálnych a investičných fondov v novom programovom období,

- zavedenie možnosti podpory pre obstaranie nájomných bytov stavebnými úpravami bytov, ktoré mestá a obce získali prevodom z majetku štátu a v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

Návrh reaguje na meniace sa tepelnotechnické požiadavky kladené na bytové budovy a navrhuje sa aj zavedenie motivačného stimulu pre dosahovanie lepších tepelnotechnických parametrov pri bytových budovách, ktorý by mal byť nastavený v závislosti na dosiahnutých lepších tepelnotechnických parametroch bytových budov, pričom maximálne zníženie istiny úveru by nemalo presiahnuť 15 %.

Ďakujem.

172.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 443 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, tlač 1574. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 10. septembra 2015 a v gestorskom výbore do 11. septembra 2015.

Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

174.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, ja vystúpim k tomuto zákonu krátko. Viac-menej, ako je uvedené v dôvodovej správe, úprava tohto zákona súvisí a vyplýva práve s poskytnutím rozšírenej možnosti využívania aj európskych štrukturálnych fondov pri modernizácii bytových domov. To je taká dosť závažná aktuálna otázka. Je evidentný aj spoločenský záujem zo strany užívateľov bytov jednotlivých spoločenstiev o to, aby mali možnosť v čo najväčšej miere tento fond využívať. A tak by ma zaujímalo vzhľadom na to, že registrujem napriek tomu, že sú vyvíjané z úrovne ministerstva snahy sprístupniť informácie o poskytnutí tejto pomoci, aké konkrétne aktivity uskutoční ministerstvo práve pre to, aby ten proces využívania fondov a týchto možností využívania európskej pomoci bol čo najširší.

Ja teraz nechcem, aby toto vyznelo všeobecne a frázovito, ale naozaj, čo sa týka možností využívania, mám na mysli tých praktických možností, využívania štrukturálnych fondov, s tým máme viac-menej negatívne skúsenosti. Tak ja by som bola veľmi rada, ak by spolu s návrhom tohto zákona, jeho úpravou bol prípadne spracovaný aj manuál, podľa ktorého sa či už jednotlivé bytové družstvá alebo bytové spoločenstvá, domy, bytové domy mohli riadiť pri čo najširšej možnosti využitia týchto prostriedkov. Naozaj chcem zdôrazniť, že o európskej pomoci sa možno viac hovorí, ako sa v skutočnosti realizuje a cítiť to práve aj na nepokrytom záujme jednotlivých bytových domov, bytových spoločenstiev v prevažnej miere vo vzdialených východných regiónoch. Takže ja si dovolím predniesť takúto, neviem, asi ani nepoviem kritickú, ale skôr konštruktívnu poznámku. Naozaj sa žiada ten priestor medzi oficiálnymi materiálmi, možno aj pripravenou legislatívou a zabezpečenými prístupnými informáciami spotrebiteľskej verejnosti vyplniť manuálom sprístupneným, sprístupnením informácií, ku ktorým budú mať menej sťažený prístup, ako je to teraz.

Ďakujem.

176.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, návrh na zmenu a doplnenie zákona rieši niekoľko vecných úprav, a to najmä zavedenie možnosti podpory pre obstaranie nájomných bytov stavebnými úpravami bytov, ktoré
mestá a obce získali prevodom z majetku štátu v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky, zadefinovanie pojmu kúpy nájomného bytu, ako aj doplnenie o spresnenie podmienok poskytnutia dotácie pri kúpe nájomných bytov, splnomocnenie pre Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ustanoviť vykonávacím predpisom výšku dotácie a výšku oprávnených nákladov v nadväznosti na vývoj cien stavebných výrobkov. Navrhované zmeny vychádzajú z aplikačnej praxe a zosúladenia niektorých postupov s podmienkami upravenými v Štátnom fonde rozvoja bývania.

Ďakujem, skončil som.

178.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 443 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení zákona č. 134/2013 Z. z., tlač 1575. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 10. septembra 2015 a v gestorskom výbore do 11. septembra 2015.

Pani predsedajúca, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.