53.schôdza

Pán poslanec Bobík, nech sa páči.

100.
Ďakujem za slovo. V minulých dňoch alebo aj týždňoch sme tu viedli dosť dlhé diskusie o minimálnom dôchodku a väčšinou sme sa zhodli na tom, že naozaj je to potrebné. Ale takým nejakým druhotným výsledkom týchto diskusií bolo aj to, že niektorí kolegovia tu prezentovali určité štúdie či výhrady, alebo štatistiky, ako to na Slovensku môže vyzerať o 10, 20, 30 rokov, a je treba povedať, že nevyzerá to dobre, naozaj. A to, že sa nachádza nejaké náhradné riešenie budúcnosti, budúcich dôchodcov, napr. v druhom pilieri, je len náhradné riešenie, ale ten fakt, že demografický vývoj je zlý, tak akékoľvek sebalepšie druhé piliere alebo iné investovania zamestnaných ľudí alebo v čase, keď sú zamestnaní, nemôže dlhodobo vyriešiť situáciu Slovenska, pretože Slovensko potrebuje nielen mať na účte peniaze alebo občania mať na účte peniaze, ale veď potrebujem zabezpečiť služby, výrobu a tak ďalej. Čiže jednoducho bez ľudí Slovensko nemá význam. Takže z tohto pohľadu tento návrh je naozaj dobrý. Odporúčam, aby aj kolegovia, ktorí nie sú, ktorí nesedia tu na ľavej strane, aby sa s ním vážne pozaoberali, lebo naozaj je Slovensku potrebné dať určitú aj demografickú víziu, a ja si myslím, že tento návrh k tomu dáva predpoklady.
Takže ja tento návrh podporím a vyzývam aj ostatných kolegov, aby naozaj tak urobili tiež.

S reakciou, pán poslanec Brocka, nech sa páči.

102.
Ďakujem za podporu kolegom Bobíkovi a Přidalovi, za ich podporné stanoviská a tiež teda súhlasím, teda s kolegom Přidalom, že ak by rozhodujúca skupina poslancov za SMER tento návrh nepodporila, tak privítame aj to, ak sa inšpirujú týmto návrhom. Lebo určite je to dobrý návrh, aby priamo deti mohli, zamestnané deti mohli podporiť svojich rodičov, ktorí sú na dôchodku.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete ešte niečo k tomu dodať? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Miroslava Kadúca a Edity Pfundtner na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 1547. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1599.
Dávam slovo poslancovi Miroslavovi Kadúcovi, aby návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán poslanec.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Edity Pfundtner na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1547.)

104.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil návrh, ktorý sme pripravili s pani poslankyňou Editou Pfundtner, ktorá sa týka toho, čo je asi, patrí k jedným, jedným z najcennejších vecí v živote človeka. A tou vecou je krv.
Na Slovensku sa spotrebuje každoročne asi 180-tisíc transfúznych jednotiek červených krviniek. Nedostatok alebo dlhodobý nedostatok sa spravidla opakuje v letných mesiacoch, ale aj v iných nárazových obdobiach. Tento nedostatok môže mať závažné následky, či na život, alebo zdravie. Teraz idem apelovať na kolegov v tejto sieni zákonnosti ako zvykne hovoriť Janko Mičovský, nielen preto, že majú svojich voličov, že majú svoje deti, svoje manželky, ale že aj oni sami môžu raz potrebovať krv pri úraze, pri nehode, a kľudne sa môže stať, že tejto krvi nebude dostatok a oni tú krv nedostanú. Čiže osobne si myslím alebo som presvedčený, že tento návrh je vysoko apolitický. Nie je za ním nič skryté a je v zásade veľmi jednoduchý.
Ešte predtým vám poviem takú moju krátku skúsenosť a myslím si, že všetci, ktorí chodievate darovať krv, a v tejto sále, pokiaľ viem, je nás tu niekoľko, či je to Janko Mičovský, ktorý má, ak sa nemýlim, plaketu, Igor Hraško, myslím, že aj Ďuro Droba, a pokiaľ sa nemýlim, aj pani predkladateľka Pfundtner, chodíme darovať krv. A keď ste v tej sále, v tej čakárni, tak vidíte na tých ľuďoch, že sa nikam neponáhľajú, nemajú stres, že sú, skutočne, že to robia z lásky, že to robia úprimne a že tá dobročinnosť ide priamo z nich, že nemajú, nehľadajú za tým žiadny, žiadny veľký význam. A keď som sa tak chvíľku zastavil pri, vlastne po odbere vzorky, tak som sa opýtal sám seba, že čo pre týchto ľudí robí štát. Lebo pre týchto ľudí, dámy a páni, štát nerobí dokopy nič. Dáva im 2 eurá gastrolístok a dáva im čas dňa voľna. V minulosti inak Zákonník práce umožňoval celý deň plateného voľna, ak ste boli darovať krv. Dneska nás, ak sa nemýlim, je to dokonca regulácia Európskej únie, obmedzila tak, že máte voľno iba na čas nevyhnutný na rekonvalescenciu. Stáva sa, tie informácie existujú, že zamestnávateľ, ak umožní zamestnancovi ísť darovať krv, zamestnávateľ ho pošikuje do roboty veľmi rýchlo. Hodinku-dve, poď späť, si O. K. Toto nemyslím si, že je správne, ale toto ani nie je predmetom návrhu zákona.
Predmetom návrhu zákona je ukázať občanom našej krajiny, že nám záleží na tom, že dobročinnosť tejto krajine sa oceňuje. Oceňuje sa aspoň tak, že štát nezatvára oči. To je prvá rovina, pretože myslím, a to, to stojí za zmienku určite a poznáte to aj sami, že napríklad v Trnave futbaloví fanúšikovia Spartaka chodia hromadne darovávať krv. Hromadne. Je to, je to naozaj oceniteľné a v zásade ďakujem im povie iba tá sestrička či lekár na transfúznej stanici. Oni dokonca aj tie gastrolístky, ak sa nemýlim, darovávajú na charitu. Ale nič viac. Stále to nestačí k tomu, aby ľudia chodili darovať krv viacej, aby tej krvi bolo vždy dostatok, a preto si myslím, že by sme mali vytvoriť akýsi motivačný mechanizmus, ktorý, v zásade nie je priama motivácia, lebo to od nás nevyžaduje ani Rada Európy, ani Európska únia, dokonca nám odporúča nič také nerobiť. Preto sme sa v súlade s týmito odporúčaniami rozhodli, že poskytneme jednoduchú ukážku toho, že štát sa môže postarať o svojich ľudí tak, že im dá 33 euro, že o 33 euro sa im zníži základ dane za každé jedno darovanie, maximálne do výšky 100 euro, aby sme teda neboli diskriminační, jak ženy môžu darovať menej ako muži. V zásade to vychádza plus-mínus 6-7 euro za jedno darovanie a musím tu povedať, že zrejme by som mal v zmysle ústavného zákona o ochrane verejného záujmu povedať, že mám na tomto osobný záujem, pretože ide aj o mňa, ale už tu môžem verejne vyhlásiť, že ja si takúto odpočítateľnú alebo takéto zníženie v zákone ani nikdy nebudem uplatňovať, a myslím si, že nie som sám, že o to ani nejde, a myslím si, že to uplatnenie bude ďaleko nižšie, ako možno niektorí budú očakávať. Naozaj je to iba signál či symbol toho, že darcovia existujú a že štát na nich nezabúda.
Verím tomu, že tento návrh nájde podporu v tejto sieni alebo v tomto parlamente a bez akýchkoľvek problémov bude posunutý do druhého čítania.
Preto vás týmto, kolegovia, veľmi pekne žiadam o podporu môjho návrhu spolu s Editou Pfundtner.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi pánovi Ivanovi Miklošovi, ktorý bude vystupovať za gestorský výbor pre financie a rozpočet.
Nech sa páči.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému bodu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Otváram rozpravu, konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Končím možnosť prihlásiť sa, jediný pán poslanec.
Pán poslanec Hlina, nech sa páči, máte slovo.

108.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, aj som rozmýšľal, či áno, či nie, ale tak spontánne, možno je to aj dobrá príležitosť k niektorým skutočnostiam sa vyjadriť, že sú veci medzi nebom a zemou, ktoré sa niekedy ťažko nazývajú, ale sú medzi nami a ja nehovorím, že tomu verím, ale verím, že keď nejaký človek urobí niečo dobre, tak plus-mínus niekedy by sa to mohlo aj vrátiť, teda nie vždy to platí absolútne, ale verím, že by to mohlo byť, teda že minimálne si vylepšuje nejakú karmu, čiže urobiť niečo, čo neni z toho absolútny benefit hneď okamžite a možno niekedy.
My sme, už asi 10 rokov, ak nie viac, dávame v prevádzkach, ktoré som vytvoril za..., keď príde darca, tak dostane u nás obed a dakedy sme dávali fľašu vína zadarmo, tak chodili študenti normálne v autobusoch, tak sme to museli upraviť, že sme to upravili na obed a pohár vína zadarmo, a sú to tisíce a za to obdobie už možno desiatky tisíc ľudí. Len chcem upozorniť na jednu takú aj zvláštnu vec, že v tejto krajine, čoho sme svedkom, že v určitý moment, a nevedel som to ani, kde to komu povedať, ako keby tí ľudia mali pocit, že my sme to povinní robiť.
Niekedy ako keby, niekto si dokonca myslel, že my berieme na to nejaké dotácie a že sme povinní to robiť, a potom bolo, že a prečo ste teda navarili to, keď oni mali chuť na rezeň. Naozaj a to vám už potom aj zvážite, že či to vôbec má zmysel, alebo nemá. Aj sa nám stala jedna skutočnosť, že jedna slečna, ktorá bola u nás druhý deň na zácviku, tak urobila chybu pri jednej slečne, ktorá ukazovala to potvrdenie, že bola, a obrátilo sa nám to úplne obludným spôsobom, že čo sme, kto sme. Aj to zamrzí, aj som si vtedy posteskol, že či z tých tisícov ľudí sa nenájde niekto, kto povie, však to robia, plnia to.
No prečo to hovorím. Pretože naozaj sa dá nejakým spôsobom pomôcť, a keď sa dá, tak treba pomôcť, a aby sme sa nedožili aj my chvíle, kde to budeme potrebovať, a niekedy možno tá chvíľa nastane. Čiže ak sa javí toto ako návrh, verím, že kolega Kadúc niekedy sa mu nie vždy zadarí, ale možno v tomto prípade sa mu zadarilo, že našiel naozaj návrh, ktorý by mohol pomôcť v tejto veci, tak by to bolo dobré. (Reakcia z pléna.) A nie vždy sa zadarí (povedané so smiechom), ale tak v tomto prípade sa možno zadarilo.
Takže chcem vyjadriť podporu tomuto návrhu, naozaj treba hľadať mechanizmy aj v sebe, ale, ale znova by sme nenachádzali riešenie vo všetkom, že z tohto štátu, lebo ja neviem, teda tu sú ministri. Včera tu sedel jeden minister, pán Mikloš, to by ste neverili, tu pre tých ľudí 100 mil. nie je peniaz, to proste oni rozhadzujú jak, to normálne človek žasne, žasne, že kde oni tie peniaze berú, hej, že proste, a to chcem tým povedať, že naozaj nie vždy je to o tom, že tento štát a štát a štát a štát a štát by mal, štát by mal... Aj my by sme mali, ak môžeme. Ak môžeme, tak by sme tiež trošku mali a s týmto návrhom sa stotožňujem.
Ďakujem pekne.