Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, k prioritám ministerstva zdravotníctva patria nielen formovanie a usmerňovanie správnych stravovacích návykov obyvateľstva Slovenskej republiky vo výžive všeobecne, ale tiež hľadanie a presadzovanie nového spôsobu preventívneho prístupu k zabezpečovaniu kvality potravín nutrične vyvážených a vhodných v rámci zdravej výživy a znižovanie rizikových faktorov vo výžive v potravinách. Tieto kroky realizuje nielen vytýčením cieľov a úloh v rámci vládnych programov na ochranu podporu a rozvoja verejného zdravia, ale predovšetkým intervenčnými opatreniami vo výžive, vzdelávaní obyvateľstva a zainteresovaním ostatných rezortov, najmä ministerstva školstva, ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a ďalších, do spoločných preventívnych opatrení a aktivít.
Potraviny, ktoré sú navrhované na podporu prostredníctvom zníženia DPH, nemožno považovať za nevhodné z pohľadu zdravia. Práve, naopak, sú cenným zdrojom významných nutričných látok. Možno uviesť niekoľko príkladov. Chlieb ako cereálna potravina, je zdrojom vlákniny. A podľa výsledkov monitoringu Slovenskej republiky príjem vlákniny v detskej a dospelej populácii je približne na polovici súčasných výživových odporúčaní, ktoré hovoria o 25 až 30 gramoch na deň. Zároveň cereálne sú zdrojom cenných vitamínov skupiny B, minerálnych látok, stopových prvkov. Ako príklad možno tiež uviesť, že pri sledovaní frekvencie spotreby pekárenských celozrnných a tmavých výrobkov bolo zistené, že predmetné výrobky konzumujeme pravidelne a veľmi často, to jest 4- až 5-krát a viackrát do týždňa. Len 34 % žien a 28 % mužov menej často, to jest 1- až 2-krát do týždňa, a 50 % žien a 48 až 51 % mužov uvedené druhy výrobkov v týždni vôbec nekonzumuje, približne 16 % žien a 21 % mužov vôbec nekonzumuje tieto výrobky. Najhodnotnejšou súčasťou mlieka sú bielkoviny, ktoré obsahujú 18 aminokyselín, z čoho je 10 pre človeka nenahraditeľných aminokyselín, pretože si ich organizmus nevie vytvoriť z potravín sám. Mliečny cukor laktóza sa v prírode nachádza iba v mlieku. Je významný najmä pre detský organizmus ako zdroj galaktózy a priaznivo ovplyvňuje črevnú mikroflóru. Z minerálnych látok okrem vápnika 120 mg na 100 g a fosforu 93 mg na 100 g obsahuje mlieko ešte draslík, chlór, sodík, horčík, síru, v stopových množstvách železo, mangán, zinok a jód. Mliečny tuk, kde patrí aj maslo, má z pohľadu nutričného zloženia takisto význam pre organizmus. Okrem toho je nositeľom v tuku rozpustných vitamínov typu A, D, E, K a niektorých farbív a antioxidantov napríklad karotenoidov, obsahuje krátke a stredne dlhé mastné kyseliny, ktoré napriek tomu, že patria medzi nasýtené mastné kyseliny s ohľadom na svoju chemickú štruktúru, sú pre organizmus užitočné a, naopak, podieľajú sa na znižovaní najmä telesného tuku, priaznivo ovplyvňujú imunitný systém organizmu v ochrane proti vírusom, choroboplodným baktériám a podobne.
Ku konkrétnym opatreniam a aktivitám, ktoré boli uskutočnené rezortom zdravotníctva na podporu zdravia v oblasti zdravej výživy za posledné obdobie, okrem iného patria vzdelávanie a informovanie obyvateľov smerom k zdravšiemu životnému štýlu prostredníctvom poradní zdravia, ktoré realizujú regionálne úrady verejného zdravotníctva. Vykonávajú individuálne, skupinové a hromadné poradenstvo pre obyvateľov Slovenskej republiky v oblasti správnej výživy. Pritom činnosť je zameraná na stravovacie návyky, znižovanie obezity, zisťovanie rizikových faktorov, v meraní krvného tlaku, základné biochemické parametre ako celkový cholesterol aj lipidy. Pripravujú a poskytujú zdravotno-výchovné materiály pre deti na školách, pre rodičov, pre verejnosť v rámci prednášok, vzdelávania, materiály o zdravej výžive, činnosť prostredníctvom masmédií.
Po druhé. Ministerstvo zdravotníctva pripravilo viaceré legislatívne návrhy a odporúčania na zníženie rizikových faktorov potravín vo výžive. A sú to napríklad odporúčané výživové dávky pre obyvateľstvo Slovenskej republiky, kde pripravená je už deviata verzia. Pripravené je to na uverejnenie vo Vestníku ministerstva zdravotníctva. A zohľadňuje práve nutričné požiadavky podľa najnovších vedeckých poznatkov pre deti a dospelých. Výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na pridávaní kuchynskej soli do potravín toho času je na vnútrokomunitárnom pripomienkovom konaní, ktoré bude ukončené 17. 7. 2015. Týmto výnosom sa upravuje a znižuje napríklad o 20 % pridávanie kuchynskej soli, teda jedlej soli, do chleba a pekárenských výrobkov, o viac ako 30 % pridávanie kuchynskej soli do hotových pokrmov. To sa týka predškolských, školských zariadení a pokrmov v reštauráciách.
V rámci kontroly bezpečných potravín orgány verejného zdravotníctva v Slovenskej republike kontrolujú označovanie, reklamu potravín a pokrmov (napríklad kontrola výživových a zdravotných údajov o potravinách), či nedochádza ku klamaniu spotrebiteľa, k pripisovaniu zdravotných účinkov, ktoré potravina nemá. Kontrolujú zariadenia spoločného stravovania s ohľadom na zdravotnú bezpečnosť, hygienu, označovanie potravín a pokrmov a zloženie jedálenských lístkov. Napríklad v roku 2014 bolo vykonaných 37-tisíc kontrol v 19-tisíc kontrolovaných potravinárskych prevádzkach vrátane zariadení spoločného stavovania a bolo spolu odobratých a vyšetrených 12-tisíc vzoriek potravín, pokrmov, prídavných látok do potravín a materiálov a predmetov určených na styk s potravinami.
Je pripravený návrh vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 527/2007 Z. z. v oblasti sortimentu tovaru v bufetoch, v automatoch, v rámci zariadení pre deti a mládež s vylúčením niektorých potravín, ako sú napríklad cukrovinky, niektoré pečivá s vyšším obsahom cukru, soli a napríklad zmrzlina. Tento návrh bude v najbližšom čase predložený do medzirezortného pripomienkového konania.
Veľký význam pre zvyšovanie informovanosti spotrebiteľa o nutričnom význame potravín bude mať povinné označovanie nutričných hodnôt na potravinách, ktoré vstúpi do platnosti v polovici roka 2016 v oblasti energie tukov, sacharidov, kuchynskej soli, pridávaných nutričných látok. A to je práve podľa nariadenia Európskeho spoločenstva 1169/2011.
Samozrejme, bude to predmetom kontroly aj zo strany orgánov ministerstva zdravotníctva.
Ministerstvo zdravotníctva podporuje a presadzuje v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a ministerstvom školstva programy zamerané na zdravú výživu ako napríklad programy Školské ovocie, Mliečne jogurty a podobné programy.
Ministerstvo zdravotníctva do konca roka 2015 pripraví návrh akčného plánu pre potraviny a výživu pre roky 2015 až 2025, ktorý bude pokračovaním a intervenciou ďalších opatrení na zlepšenie výžiny, najmä v oblasti príjmu transmastných kyselín, pridávaných cukrov, ďalšieho znižovania príjmu kuchynskej soli potravinami. Tento materiál bude predložený na schválenie vláde Slovenskej republiky do 28. februára roku 2016.
Na záver je potrebné zdôrazniť, že za hlavnú príčinu obezity, nadváhy a s nimi súvisiacich chronických neprenosných ochorení nemožno považovať uvedené potraviny s ohľadom na ich nutričné zloženie. Z pohľadu príjmu nutričných látok pretrváva nedostatočný príjem antioxidantov, kde patria aj spomínané vitamíny A, D, E, K, karotenoidy, minerálne látky ako napríklad vápnik a ostatné. Aj z toho dôvodu podpora týchto potravín je jednou z významných možností, ako priblížiť obyvateľom Slovenskej republiky nutrične hodnotné potraviny, nadváha, obezita a s nimi súvisiace chronické neprenosné ochorenia nie sú izolovaným problémom viazaným výsostne na potraviny. V prvom rade ide o multifaktoriálne pôsobenie rizikových faktorov v závislosti od veku, pohlavia, genetických faktorov, životného prostredia, životného štýlu. Potraviny a výživa je významným faktorom, avšak nie jediným. Ďakujem pekne, skončil som.