53.schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, poslanci, vážená pani poslankyňa Šípošová, nedali ste mi veľký priestor na dlhú odpoveď, tak budem naozaj len stručný a odpoviem vám priamo, tak ako sa pýtate. Špecializované zákony, ktoré sa týkajú domáceho násilia, majú podľa našich zistených informácií krajiny Rakúsko, Španielsko, Švédsko, Luxembursko, Chorvátsko a Poľsko. Pán predsedajúci, skončil som so svojou odpoveďou. Ďakujem pekne.

Áno, mám doplňujúcu otázku. Nemám teraz rýchlo pred sebou tú moju otázku, tam bol taký preklep v tom texte, ktorý čítal pán predseda, ale ja som mala na mysli zákon, ten zákon, ktorý je pripravený na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, sa volá zákon o násilí páchanom na ženách, alebo o prevencii eliminácii násilia páchaného na ženách, nie o domácom násilí. Ja viem, že pôvodný zámer toho bol o domácom násilí, a preto sa na toto pýtam. A to je rozdiel. To nie je to isté. Takže to je dôvod, prečo sa na to pýtam a prečo chcem upozorniť, že takýto zákon, ja som si to hľadala tiež, som na svete našla, sú dva takéto zákony, z nich je jeden v Argentíne taký, ktorý by bol na násilie, a v Rwande. Takže je to naozaj o inom. A sú to iné podmienky. Takže ďakujem za vašu odpoveď, potvrdili ste moje presvedčenie. Ďakujem pekne.

Tak toľko asi, už neviem, čo by som ďalej odpovedal. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán minister.

Druhá otázka je opäť od pani poslankyne Janky Šípošovej a je venovaná pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny pánovi Jánovi Richterovi: „Vážený pán minister, v zmysle ktorého uznesenia vlády Slovenskej republiky sa pripravuje návrh zákona o prevencii násilia na ženách a domáceho násilia a ochrane pred násilím na ženách a domácim násilím (zákon o násilí na ženách)?“

Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Pani poslankyňa, vám ďakujem za otázku.
Odpoveď. Uznesením vlády č. 730 z 18. decembra 2013 bol vládou Slovenskej republiky schválený Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia na ženách na roky 2014 až 2019. Predmetným uznesením vlády bolo zároveň uložené príslušným ministrom plniť úlohy národného akčného plánu. Jednou z úloh pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti a s ministerstvom vnútra v realizačnej časti národného akčného plánu Právny a strategický rámec je úloha pripraviť a predložiť do legislatívneho procesu zákon o domácom násilí zohľadňujúci rodové hľadisko a špecifiká násilia na ženách. Skončil som.

Ďakujem pekne. No je to vlastne o tom istom, že to uznesenie poznám. Tým uznesením nebol prijatý zámer pripraviť zákon, tým uznesením bol prijatý národný akčný plán, o čom pán minister Borec na inom mieste povedal, že nie je právny dokument, ale chcem povedať, v tom uznesení je hovorené o domácom násilí, nie o násilí páchanom na ženách.

A neodpustím si dať taký príklad, možno trošku drsný, je veľmi nelogické, aby samostatný zákon, pokiaľ nemáme všeobecný zákon, upravoval taký veľmi obmedzený výsek problematiky násilia a obetí. Je to asi, ako keby sme riešili rakovinu tak, že máme rakovinu, máme rakovinu žien a máme rakovinu krčka maternica a my povieme, budeme ošetrovať, liečiť len tých, ktorí majú rakovinu krčka maternice a prípadne možno tí lekári môžu ošetriť aj mužov. Toto mi vadí na tom zákone, ktorý sa u vás pripravuje. Vlastne to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Odpoveď veľmi jednoduchá. Nebýva obvyklé, pani poslankyňa, a ja ako opozičný poslanec si nepamätám, keby ma vládna zostava prizvala do pracovnej skupiny na prípravu zákona. Ja som vyšiel v ústrety vám z jedného jediného dôvodu, aby ste priamo na mieste pri tvorbe mali možnosť aj vzhľadom na bohaté skúsenosti, ktoré v tejto oblasti máte, veci pripomienkovať. To, čo som čítal, je súčasťou toho materiálu.
Samozrejmá vec, to nie je legislatívny plán úloh. To je akčný plán, z ktorého vychádzajú a kde do konkrétneho časového sa formulujú jednotlivé legislatívne úlohy.
Ja viem, že som o tejto problematike vtedy na otázku pani podpredsedníčke Jurinovej, myslím, že to bolo 19. 3., podrobne hovoril o rozdiele, o zákone, kde sa vlastne jedná o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu ohľadom podpory a ochrany obetí, ktorú realizuje ministerstvo spravodlivosti, a tejto legislatívnej normy. Ja vás chcem len ubezpečiť, že táto legislatívna norma je veľmi očakávaná, ale aj veľmi sa o nej diskutuje a je veľmi polemická. Ja mám záujem dospieť k väčšinovej dohode. Pokiaľ nebude väčšinová dohoda, hlavne občianskych spoločností, s tým zákonom nepôjdem ďalej.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, k prioritám ministerstva zdravotníctva patria nielen formovanie a usmerňovanie správnych stravovacích návykov obyvateľstva Slovenskej republiky vo výžive všeobecne, ale tiež hľadanie a presadzovanie nového spôsobu preventívneho prístupu k zabezpečovaniu kvality potravín nutrične vyvážených a vhodných v rámci zdravej výživy a znižovanie rizikových faktorov vo výžive v potravinách. Tieto kroky realizuje nielen vytýčením cieľov a úloh v rámci vládnych programov na ochranu podporu a rozvoja verejného zdravia, ale predovšetkým intervenčnými opatreniami vo výžive, vzdelávaní obyvateľstva a zainteresovaním ostatných rezortov, najmä ministerstva školstva, ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a ďalších, do spoločných preventívnych opatrení a aktivít.
Potraviny, ktoré sú navrhované na podporu prostredníctvom zníženia DPH, nemožno považovať za nevhodné z pohľadu zdravia. Práve, naopak, sú cenným zdrojom významných nutričných látok. Možno uviesť niekoľko príkladov. Chlieb ako cereálna potravina, je zdrojom vlákniny. A podľa výsledkov monitoringu Slovenskej republiky príjem vlákniny v detskej a dospelej populácii je približne na polovici súčasných výživových odporúčaní, ktoré hovoria o 25 až 30 gramoch na deň. Zároveň cereálne sú zdrojom cenných vitamínov skupiny B, minerálnych látok, stopových prvkov. Ako príklad možno tiež uviesť, že pri sledovaní frekvencie spotreby pekárenských celozrnných a tmavých výrobkov bolo zistené, že predmetné výrobky konzumujeme pravidelne a veľmi často, to jest 4- až 5-krát a viackrát do týždňa. Len 34 % žien a 28 % mužov menej často, to jest 1- až 2-krát do týždňa, a 50 % žien a 48 až 51 % mužov uvedené druhy výrobkov v týždni vôbec nekonzumuje, približne 16 % žien a 21 % mužov vôbec nekonzumuje tieto výrobky. Najhodnotnejšou súčasťou mlieka sú bielkoviny, ktoré obsahujú 18 aminokyselín, z čoho je 10 pre človeka nenahraditeľných aminokyselín, pretože si ich organizmus nevie vytvoriť z potravín sám. Mliečny cukor laktóza sa v prírode nachádza iba v mlieku. Je významný najmä pre detský organizmus ako zdroj galaktózy a priaznivo ovplyvňuje črevnú mikroflóru. Z minerálnych látok okrem vápnika 120 mg na 100 g a fosforu 93 mg na 100 g obsahuje mlieko ešte draslík, chlór, sodík, horčík, síru, v stopových množstvách železo, mangán, zinok a jód. Mliečny tuk, kde patrí aj maslo, má z pohľadu nutričného zloženia takisto význam pre organizmus. Okrem toho je nositeľom v tuku rozpustných vitamínov typu A, D, E, K a niektorých farbív a antioxidantov napríklad karotenoidov, obsahuje krátke a stredne dlhé mastné kyseliny, ktoré napriek tomu, že patria medzi nasýtené mastné kyseliny s ohľadom na svoju chemickú štruktúru, sú pre organizmus užitočné a, naopak, podieľajú sa na znižovaní najmä telesného tuku, priaznivo ovplyvňujú imunitný systém organizmu v ochrane proti vírusom, choroboplodným baktériám a podobne.
Ku konkrétnym opatreniam a aktivitám, ktoré boli uskutočnené rezortom zdravotníctva na podporu zdravia v oblasti zdravej výživy za posledné obdobie, okrem iného patria vzdelávanie a informovanie obyvateľov smerom k zdravšiemu životnému štýlu prostredníctvom poradní zdravia, ktoré realizujú regionálne úrady verejného zdravotníctva. Vykonávajú individuálne, skupinové a hromadné poradenstvo pre obyvateľov Slovenskej republiky v oblasti správnej výživy. Pritom činnosť je zameraná na stravovacie návyky, znižovanie obezity, zisťovanie rizikových faktorov, v meraní krvného tlaku, základné biochemické parametre ako celkový cholesterol aj lipidy. Pripravujú a poskytujú zdravotno-výchovné materiály pre deti na školách, pre rodičov, pre verejnosť v rámci prednášok, vzdelávania, materiály o zdravej výžive, činnosť prostredníctvom masmédií.
Po druhé. Ministerstvo zdravotníctva pripravilo viaceré legislatívne návrhy a odporúčania na zníženie rizikových faktorov potravín vo výžive. A sú to napríklad odporúčané výživové dávky pre obyvateľstvo Slovenskej republiky, kde pripravená je už deviata verzia. Pripravené je to na uverejnenie vo Vestníku ministerstva zdravotníctva. A zohľadňuje práve nutričné požiadavky podľa najnovších vedeckých poznatkov pre deti a dospelých. Výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na pridávaní kuchynskej soli do potravín toho času je na vnútrokomunitárnom pripomienkovom konaní, ktoré bude ukončené 17. 7. 2015. Týmto výnosom sa upravuje a znižuje napríklad o 20 % pridávanie kuchynskej soli, teda jedlej soli, do chleba a pekárenských výrobkov, o viac ako 30 % pridávanie kuchynskej soli do hotových pokrmov. To sa týka predškolských, školských zariadení a pokrmov v reštauráciách.
V rámci kontroly bezpečných potravín orgány verejného zdravotníctva v Slovenskej republike kontrolujú označovanie, reklamu potravín a pokrmov (napríklad kontrola výživových a zdravotných údajov o potravinách), či nedochádza ku klamaniu spotrebiteľa, k pripisovaniu zdravotných účinkov, ktoré potravina nemá. Kontrolujú zariadenia spoločného stravovania s ohľadom na zdravotnú bezpečnosť, hygienu, označovanie potravín a pokrmov a zloženie jedálenských lístkov. Napríklad v roku 2014 bolo vykonaných 37-tisíc kontrol v 19-tisíc kontrolovaných potravinárskych prevádzkach vrátane zariadení spoločného stavovania a bolo spolu odobratých a vyšetrených 12-tisíc vzoriek potravín, pokrmov, prídavných látok do potravín a materiálov a predmetov určených na styk s potravinami.
Je pripravený návrh vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 527/2007 Z. z. v oblasti sortimentu tovaru v bufetoch, v automatoch, v rámci zariadení pre deti a mládež s vylúčením niektorých potravín, ako sú napríklad cukrovinky, niektoré pečivá s vyšším obsahom cukru, soli a napríklad zmrzlina. Tento návrh bude v najbližšom čase predložený do medzirezortného pripomienkového konania.
Veľký význam pre zvyšovanie informovanosti spotrebiteľa o nutričnom význame potravín bude mať povinné označovanie nutričných hodnôt na potravinách, ktoré vstúpi do platnosti v polovici roka 2016 v oblasti energie tukov, sacharidov, kuchynskej soli, pridávaných nutričných látok. A to je práve podľa nariadenia Európskeho spoločenstva 1169/2011.
Samozrejme, bude to predmetom kontroly aj zo strany orgánov ministerstva zdravotníctva.
Ministerstvo zdravotníctva podporuje a presadzuje v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a ministerstvom školstva programy zamerané na zdravú výživu ako napríklad programy Školské ovocie, Mliečne jogurty a podobné programy.
Ministerstvo zdravotníctva do konca roka 2015 pripraví návrh akčného plánu pre potraviny a výživu pre roky 2015 až 2025, ktorý bude pokračovaním a intervenciou ďalších opatrení na zlepšenie výžiny, najmä v oblasti príjmu transmastných kyselín, pridávaných cukrov, ďalšieho znižovania príjmu kuchynskej soli potravinami. Tento materiál bude predložený na schválenie vláde Slovenskej republiky do 28. februára roku 2016.
Na záver je potrebné zdôrazniť, že za hlavnú príčinu obezity, nadváhy a s nimi súvisiacich chronických neprenosných ochorení nemožno považovať uvedené potraviny s ohľadom na ich nutričné zloženie. Z pohľadu príjmu nutričných látok pretrváva nedostatočný príjem antioxidantov, kde patria aj spomínané vitamíny A, D, E, K, karotenoidy, minerálne látky ako napríklad vápnik a ostatné. Aj z toho dôvodu podpora týchto potravín je jednou z významných možností, ako priblížiť obyvateľom Slovenskej republiky nutrične hodnotné potraviny, nadváha, obezita a s nimi súvisiace chronické neprenosné ochorenia nie sú izolovaným problémom viazaným výsostne na potraviny. V prvom rade ide o multifaktoriálne pôsobenie rizikových faktorov v závislosti od veku, pohlavia, genetických faktorov, životného prostredia, životného štýlu. Potraviny a výživa je významným faktorom, avšak nie jediným. Ďakujem pekne, skončil som.

Pán minister, ďakujem za vašu odpoveď, ale dostal som síce prednášku o hygiene potravín, o kontrole kvality potravín, o zložení potravín v oblasti zdravej výživy, ale ja sa pýtam na niečo iné. Na Slovensku máme problém s obezitou, máme stále viac a viac ľudí s nadváhou a s obezitou. Medzi krajinami OECD je za nami už len Maďarsko a Turecko v úmrtnosti a chorobnosti na ischemickú chorobu srdca. A stravovacie návyky, ktoré chcete znižovaním DPH podporovať sú stravovacie návyky možno z päťdesiatych alebo šesťdesiatych rokov. Veľmi dobre viete ako lekár, že keď vysvetľujete pacientom, že sa treba stravovať zdravšie a čo je to vlastne zdravá strava a zdravá životospráva, tak väčšinou odpovedajú na to, že je to pre nich veľmi drahé. Takže ja som sa pýtal na to, prečo neuvažujete vy ako minister zdravotníctva o tom, aby vláda, ak už chce ísť do znižovania DPH, znížila DPH radšej na ryby, zeleninu a ovocie, výrobky z celozrnných obilnín, olivový olej a výrobky z nízkotučného mlieka, teda na nízkotučné mliečne výrobky, pretože mám taký pocit, ja viem, že cieľovou skupinou strany SMER sú hlavne dôchodcovia, ale trošičku aj ich treba možno niekedy vychovávať, a nie ich utvrdzovať v tom, že to, čo sa tvrdilo v šesťdesiatych rokoch, je správne, keď sa tvrdilo: „Jedzte vajcia, margarín, budete ako Gagarin. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Čo sa týka práve toho margarínu, tak aj v správe, ktorú som predkladal pred tromi týždňami na vláde, je odporúčanie aby sa práve tieto margaríny, a teda transmastné kyseliny neužívali. V žiadnom prípade nepodporujeme, aby sa tieto nezdravé jedlá, tie posledné jedlá, ktoré si, pán poslanec, spomínal, v nejakej nadmernej miere užívali. Ale mám za to, že potraviny, pri ktorých sa znižuje do DPH, tie štyri, ktoré sú vymenované, ako som ich dnes opísal, čo všetko obsahujú pre ľudský organizmus veľmi prospešné, okrem iného sú aj široko prístupné pre všetky sociálne skupiny, tak ako si spomenul, ale v žiadnom prípade to neznamená, sú práve tou príčinou tých ochorení a civilizačných ochorení dnešnej doby. V žiadnom prípade obezita, ako som už spomínal, nie je problém iba týchto potravín. V žiadnom prípade dnes nemôžeme povedať, ktorá potravina je čisto zdravá, ktorá potravina jednoznačne zdravá nie je, pretože ak sa bavíme o obezite alebo o zdravom životnom štýle, tak je to komplex opatrení. A preto som aj spomínal spoluprácu s ostatnými rezortmi. To znamená, to je po pohyb, to znamená, to sú potraviny, ktoré sú, samozrejme, za určitých okolností a za určitého štandardu vypestované a, samozrejme, ktoré my ako obyvatelia jednoducho ich užijeme.
V žiadnom prípade si nemyslím, že v tejto chvíli by sme mohli povedať, ktoré si spomínal potraviny, ktoré by mali zníženú DPH, že by to bolo jedným slovom pozitívne. Chcem povedať príklad iných krajín, ktoré to riešili opačne, opačným pohľadom. Ak sa nezhodneme na tom, čo je presne zdravé, môžeme povedať, čo je nezdravé. Ostatné krajiny zaviedli, povedal by som, nejaký finančný limit alebo nejakým spôsobom daňou zaostrili pozornosť na potraviny, ktoré máme jednoznačne pomenované, že sú zdraviu nie prospešné. A jednoducho tam zvýšili daň. Fungovalo to nejaký čas, niekde niekoľko rokov, ale tieto krajiny tieto opatrenia zrušili, pretože neboli efektívne. To znamená, ten svoj účel, na ktorý boli zriadené, nesplnili.
Takže ja si myslím, že v tomto prípade o tých potravinách, na ktoré je znížená DPH a o ktorých som dneska rozprával, v žiadnom prípade nemôžeme povedať, že by nejakým spôsobom boli škodlivé alebo že by ony boli hlavnou príčinou obezity. Spomínal som tu komplex opatrení, ktoré treba zrealizovať. A súvisí to naozaj s verejným zdravím a s prevenciou, čo treba v praxi realizovať naprieč spektrom všetkým rezortov. Takže ďakujem pekne, to je toľko.