53.schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som za klub KDH sa vyjadril k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.

Keď som v utorok videl v televízií, ako po vymenovaní pánom prezidentom nový pán minister pán Hudák, mimochodom, mu gratulujem k tejto funkcii, povedal ako jedny z prvých slov, že čo chce urobiť na svojom poste, keď povedal, že chce zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku, tak som mu v duchu gratuloval, lebo naozaj to je veľmi potrebné, aby sa na Slovensku zlepšili podmienky na podnikanie a rozvoj podnikania. A malo by to byť kľúčové pre každého ministra hospodárstva. A potom som trošku zneistel, keď pán minister povedal, že možno príde so zmenou legislatívy o významných investíciách. Myslím si, že tak ste to povedali, že možno prídete so zákonom o významných investíciách. A v stredu poobede tuším o tretej hodine, deň na to poslanci boli prekvapení, keď do lavíc dostali návrh na skrátené legislatívne konanie a samotný návrh novely zákona o významných investíciách. Takže to, čo vy ste nazývali v utorok možným, v stredu už to bolo v laviciach. Predpokladám, že už to v utorok, keď ste boli u pána prezidenta, bolo napísané, lebo možnože ste o tom ani nevedeli.

Dámy a páni, tento návrh na skrátené legislatívne konanie má trištvrte strany, trištvrte strany je návrh na skrátené legislatívne konanie. A keď budeme sa striktne držať tohto materiálu a návrhu zákona a dôvodových správ, tak sa nedozvieme my ako poslanci Národnej rady, čo je dôvodom na skrátené legislatívne konanie, aké vzniknú potenciálne hospodárske škody.

Preto hneď na úvod musím povedať, že klub KDH nemôže podporiť návrh na skrátené legislatívne konanie.

Pán minister, ak vláda nás chce presvedčiť o tom, že je potrebný takýto návrh zákona, hlavne v skrátenom legislatívnom konaní, tak treba otvoriť karty, treba si tu povedať pravdu, treba poslancom Národnej rady hovoriť pravdu. Pán minister z médií vieme o tom, že vláda, SARIO, ministerstvo hospodárstva rokuje s významnou automobilkou o jej investovaní na Slovensku a že táto automobilka by mala byť pri Nitre, mala by zamestnávať údajne až 8-tisíc ľudí, neviem, toto vieme len z médií. Ak toto je dôvod na skrátené legislatívne konanie a vláda potrebuje takýto legislatívny nástroj na vykupovanie takýchto veľkých území, tak to treba povedať poslancom Národnej rady, nemusíte povedať ani meno tej automobilky a bude to otvorenejšia hra, ale takto, ako to je teraz predložené, nečudujte sa nám, my za to nemôžeme zahlasovať. Máte dosť hlasov, ja viem, vy si to schválite aj tak, ale rozhodnúť chcete o tom v skrátenom legislatívnom konaní, že vláda svojím rozhodnutím môže cez štátnu akciovú spoločnosť vykupovať územia väčšie ako 250 hektárov.

Mimochodom, požaduje tá automobilka územie o rozlohe 500 hektárov, neviem, počul som o tom, pri Nitre? Má sa jednať, ako som sa v dôvodovej správe dočítal ku samotnému návrhu, o využitie rozľahlých, doteraz nevyužitých území? Pri Nitre existuje 500 hektárov doteraz nevyužitých, rozľahlých území? No sme na tom na Slovensku veľmi dobre, keď máme takéto rozsiahle územia, ktoré sú nevyužité. Nemyslím si, že takéto územia máme.

Stopercentná akciová spoločnosť. Treba povedať poslancom, ktorá akciová spoločnosť to bude, lebo, nečudujte sa, niektorí poslanci si to prečítali a povedali, že tomu neveria, a niektorí poslanci si to prečítali a povedali: „Idete vykupovať takéto rozsiahle územie pre megakasíno?“ Podľa tohto to môže byť aj megakasíno. Bude to viac ako 250 hektárov, vykúpi to štátna akciovka. A takto by som mohol pokračovať ďalej, za tým môže byť skryté bársčo. Ja viem, že zákon sa nerobí len pre jednu investíciu, ale pýtam sa: Tá 100-percentná akciová spoločnosť, bude to, mimochodom, MH Developer? Ďalšia moja otázka je: Ak to tá štátna akciová spoločnosť vykúpi a takto nachystá to územie a keď ten investor nepríde, keď tá automobilka nepríde, čo sa stane? Má vláda prichystaných ďalších takýchto veľkých investorov na toto územie?

Ďalej chcem povedať to, čo súvisí s ministerstvom hospodárstva, s tým dobrým podnikateľským prostredím. Pán minister, na východnom Slovensku máme prázdne priemyselné parky už 5 – 6 rokov, dokonca v jednom z nich, prepytujem, znova musím spomenúť premiéra Roberta Fica, vo Vranove nad Topľou narýchlo postavili pred dvoma rokmi tribúnku a pán premiér prišiel podpísať memorandum s firmou Grandwood, mala zamestnať 400 ľudí, zistilo sa, že sú to podvodníci a z tej investície nie je nič a ten prázdny priemyselný park tam je. Čiže my máme prázdne priemyselné parky a pre niekoho, u koho nevieme, o koho sa jedná, budeme vykupovať územia väčšie ako 250 hektárov. V ten istý deň, keď premiér podpísal memorandum vo Vranove, z tej investície nič nebolo, išiel do Prakoviec, podpísal investičný stimul pre Prakovce na úrovni 40-tisíc – 50-tisíc eur na jedno pracovné miesto. A prešiel rok, v Prakovciach je to odstavené.

Chcem povedať, my tu máme regióny s vysokou nezamestnanosťou, cez 20 % na východnom Slovensku, juhu stredného Slovenska, kolega Jožko Mikuš možno bude o tom rozprávať, aj so strojárskym zázemím napríklad na strednom Slovensku. V Detve, Hriňovej, Poltári, Lučenci ZVL-ky, ZŤS-ky tam boli zahrnuté.

Myslím si, že keby aspoň týmto spôsobom vláda postupovala, že je to, áno, významný investor, významná investícia. Investor to požaduje pri Nitre, ale povie sa: „Prepáčte, ale máme tu stredné Slovensko, ktoré už dneska je aj diaľnicou prepojené. Mimochodom, keby aj východné Slovensko bolo prepojené diaľnicou, ako to pán premiér Robert Fico sľúbil v roku 2010 aj tam by sme mohli ponúknuť takéto parky, ale nie je to tak. Úrodná krajina pri Nitre tam má viac ako 250, možno 500, možno 400, možno 600 hektárov, neviem, a tam povieme, že to je nevyužité územie, a tam to štátna akciovka vykúpi. Investor tam nepríde, čo sa bude diať potom? (Reakcia z pléna.) Ja viem, už som možno v samotnom návrhu zákona, ale ja už k samotnému návrhu zákona nebudem vystupovať, vrátim sa na začiatok. Naozaj úlohou každého ministra hospodárstva je rozvíjať, podporovať dobré podnikateľské prostredie pre všetkých podnikateľov na Slovensku.

Existujú výnimočné situácie, keď investor, silný investor zo zahraničia prejaví záujem o svoj vstup na Slovensko. Áno, rozumiem tomu, že bojujeme aj s okolitými krajinami, teda v zmysle získania tohto investora možno s Poľskom, Maďarskom, Českom. A tam vláda môže mať nástroje. A tým je zákon o významných investíciách. Ale ja si myslím, že prioritne by to malo byť smerované do regiónov s vysokou nezamestnanosťou. Nitra takou oblasťou nie je. Neviem teraz z hlavy vyčísliť mieru nezamestnanosti v okrese Nitra, ale určite je nízka.

Ďalej by som to mohol rozvíjať, že takýto silný investor, ktorý k nám príde a bude mať záujem zamestnať takéto tisíce ľudí, odborníkov, samozrejme, potrebujú odborníkov, bude mať problém možno v tomto regióne ich nájsť. Preto som spomínal východné Slovensko, stredné Slovensko. Ja sa nechcem dožiť toho, že ako poslanec Národnej rady v dobrej viere podporím možno, pokiaľ ide o druhé čítanie, uvidíme, ako sa bude tá debata vyvíjať, takýto zákon, na základe ktorého vláda tak rozhodne, vykúpi veľké územia, príde tam investor, postaví to a on nakoniec bude možno musieť zamestnávať ľudí z iných krajín. Ja nemám nič proti Ukrajine ani Rumunsku, ale ak sa stane, že vláda takto investuje z našich štátnych peňazí, z našich spoločných peňazí, tak prioritou má byť podpora zamestnanosti na Slovensku, nieže tu nakoniec tento investor povie, že tu takýchto odborníkov, ľudí ani nemáme, pričom zamestná ľudí z iných krajín.

Takže všetky tieto obavy vidím. Tento návrh vlády na skrátené legislatívne konanie ani samotný návrh zákona ma nepresvedčil o opaku. Bolo by vhodné, aby, pán minister, ste s nami hrali otvorenejšiu hru. A potom tu možno svoj postoj zmeníme. Zatiaľ to skrátené legislatívne konanie nepodporíme. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pokúsim sa to veľmi krátko doplniť, aby to bolo úplne jednoznačné. Rokovací poriadok pozná dva dôvody na skrátené legislatívne konanie, vtedy buď keď hrozia nejaké značné hospodárske škody, alebo sú ohrozené základné práva. Aké škody hrozia z tohto materiálu, to nie je zrejmé a sme sa nedozvedeli ani od pána ministra. Zato prečítajúc návrh zákona je absolútne zrejmé, že tu máme skrátené konanie k návrhu zákona, ktorý podľa môjho hlbokého presvedčenia zasahuje do vlastníckeho práva, obmedzuje vlastnícke právo spôsobom, ktorý je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Čiže v skrátenom konaní ideme v mene škôd, neviem, o aké škody tu ide, ktoré chceme odstrániť, obmedziť základné práva v rozpore s ústavou. Takto to vidím ja. To nie je dobrý začiatok. Apropo, Iniciatíva pre právny štát, 14 podnikateľských združení, ktoré dali nejaké podkladové materiály pánovi premiérovi pre vypracovanie Akčného plánu za právny štát, v jednom z bodov presne tento spôsob schvaľovania zákonov kritizuje. Vláda to zobrala na vedomie a pripravuje akčný plán, ako zlepšiť legislatívu Slovenskej republiky. Toto asi nie je úplne dobrý štart na zlepšenie podnikateľského prostredia. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Zajac, iste viete, o čo sa jedná. A vláda týmto zákonom nechce sa dopustiť chyby. Ja nemal som rád pána Slotu, keď sa jednalo o automobilku KIA, ale riešil tie veci. Keby ich nebol riešil, tak iste KIA dneska nie je v Žiline a tých 20-tisíc ľudí, ktorí tam majú dneska zamestnanie, by ho asi nemalo. To je to isté. Vy vždycky kritizujete každú jednu vec, ktorá jednoducho je.

Ten priemyselný park, dneska sme to mali na výbore, nemohla vláda pripraviť, pretože jednak stojí to peniaze a druhá vec je, preto je tento zákon, tak, že je tam zhruba 2 300 vlastníkov. Z tých 2 300 vlastníkov je možno 700 tých, ktorí sú mŕtvi, neexistujúci, čiže potrebujú vyriešiť sa veci. Nebudem sa zmieňovať, o ktorú akciu sa jedná, pretože vy už ste jednu veľkú akciu v KDH na Slovensku zastavili. Bohužiaľ, to je otázka zahraničného investora. Keď dôjde na Slovensko a chce stavať, buďme radi, že dáva pracovnú príležitosť ľuďom. A nie my budeme rozhodovať o tom, kde tá investícia bude. O tom rozhoduje ten, kto má peniaze a kto to vyhodnotil ako najlepšiu alternatívu pre seba. O tú investíciu bojujú tri štáty vedľa nás. Takže je zbytočné okolo tejto témy diskutovať. Záleží na vašom svedomí, či zahlasujete alebo nezahlasujete za to.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac, no ja osobne si myslím, že vystúpiť proti návrhu, ktorý má práve pomôcť zabrániť hospodárskym škodám, ktorý práve môže priniesť zvýšenie pracovných miest na Slovensku, od vás ako človeka, ktorý sa venuje hospodárskym veciam, je podľa mňa trošku nedôstojné a nefér. V tomto návrhu je jasne uvedené, jednoducho akým spôsobom sa bude potom robiť vysporiadanie záväzkov alebo teda to vyvlastňovanie aké také. Podotýkam, že už aj dnes obec môže pri dôležitých strategických veciach, ako je cesta v obci, to vyvlastniť. Aj tu je presne určený postup.

Ale čo je tu dôležité. Keď aj nejaké územie zostane pripravené a nepríde tam investor, to územie nezanikne, však môže tam prísť ďalší investor. A potom už máme pripravené územie alebo areál, kde môžeme priviesť ďalšieho investora a zamestnať množstvo ľudí. Čiže pre mňa je dôležitá radšej zamestnanosť, to je jedno, v ktorom regióne to je, lebo návrh nehovorí o Nitre. Toto sa bude môcť udiať aj na východe, aj na západe, aj v strede, aj na juhu Slovenska. A o to ide, že chýbajú nám tu plochy na tzv. brownfield investície, ktoré týmto sa jednoducho pripravia, a keď sem nepríde niekto, kto sem mal prísť, tak príde sem niekto iný. Však Číňania chcú investovať, Arabi chcú investovať v Európe. Proste je tu toľko priestoru. A lepšie je byť pripraveným, a, dá sa povedať, šťastie praje pripraveným, akoby nebyť pripraveným. A keď má zlyhať investícia len preto, že nemáme pripravené územie, tak je to dosť smutné, keď iné štáty to už majú. Čiže ja tu vnímam to, že vznikne množstvo a môže vzniknúť množstvo pracovných miest. A nemyslím si, že je dôvod na kritiku, keď chceme občanom, ľuďom a Slovenskej republike pomôcť tým, že zvýšime zamestnanosť a dáme ľuďom robotu, lebo ľudia chcú práve to, aby mali prácu, robotu vo svojom regióne. Preto ja tento návrh vlády... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Zajac, ja by som len chcel ešte upozorniť na tretí odsek návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, kde sa píše, že v súvislosti s nedostatočnou pripravenosťou územia vrátane pozemných komunikácií a inžinierskych sietí na ploche o výmere nad 250 hektárov na území Slovenskej republiky neboli v uplynulých rokoch umiestnené niektoré zahraničné investície v oblasti priemyselnej výroby. Chcem tu upozorniť na slovo „niektoré“. Keď sú to niektoré, tak predpokladám, že to boli dve , tri, štyri. Na výbore som aj dostal nejakú odpoveď od pána štátneho tajomníka. Verím, že keď nebudete my vy odpovedať, že ktoré sú to, že odpovie pán minister, ale chcem sa pýtať, prečo v tom konáme až teraz a sme nekonali vtedy, keď nám prvá investícia takáto veľká ušla, a sme doteraz spali?

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán kolega, nemôžem sa stotožniť s tvojím postrehom, keď sa pýtaš pána ministra: „Tak povedzte mi najprv, kde to bude, čo to bude, aká to bude investícia?“ Zrejme by to povedal, pokiaľ by tie veci boli uzavreté natoľko, že sa môže o nich takto verejne informovať. Ja si neviem predstaviť, že by niekto tu medzi nami bol taký, ktorý by si neželal, aby čo najviac veľkých potenciálnych investorov prišlo na Slovensko, pretože to, a dúfam, nemusím to vysvetľovať, vyvolá rad ďalších efektov. Čiže cieľom tohto návrhu je zabezpečiť predpoklad na vytvorenie tzv. strategických parkov podnikom, ktoré sú v 100-percentnom vlastníctve štátu. Treba skutočne byť pripravený aj na príchod takýchto veľkých investorov. A ja rozhodne tento návrh podporím. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Kolega Zajac, ja si tu tiež kladiem otázku, kde bola vláda doteraz. Veď keď sa spomína, že naozaj už nám ušlo niekoľko investícií, tak prečo doteraz nekonala? Zase šije veci horúcou ihlou zase na poslednú chvíľu. Však sme to mohli schváliť v normálnom legislatívnom štandardnom procese a už to dávno mohlo byť aj pár rokov. Či toto je prvá investícia, ktorá sa chystá na Slovensku? Veď aj kolegovia z vládnej strany hovorili predsa o automobilke KIA a o ďalších investíciách, ktoré nám ušli.

A okrem toho toto nie je investícia istá, ale len potenciálna. A preto sa aj pýtam, kde sú tie hospodárske škody, ktoré nám hrozia? Sú z toho, že sem môže prísť nejaká investícia? To znamená, že hospodárske škody nám vzniknú aj zo všetkého, čo sme tu v podstate neprijali doteraz. Hyundai nám ušiel a možno aj ďalšie iné fabriky nám ušli. A to sú tiež hospodárske škody. A to nikto nevyhodnotil? Či to neboli hospodárske škody? Tak potom aké hospodárske škody teraz hrozia? Áno, boli by sme radi a vy by ste si to, samozrejme, radi pripísali na svoje tričko, že ste znížili nezamestnanosť o 5-tisíc ľudí, či o toľko, koľko ich tam má byť zamestnaných. To by bolo úplne super pre vás, že?

Ale ja hovorím, že prázdne parky sú na východe, to hovoril aj kolega Zajac, áno, a ostali len prázdne reči predsedu vlády o stieraní medziregionálnych rozdielov. Takže východ zase zostane v trape a ide sa to skupovať pri Nitre alebo niečo budovať pri Nitre. Ja som len naozaj zvedavý, aké nevyužívané pozemky sa pri tej Nitre nachádzajú, aby to nebola obhospodarovaná poľnohospodárska pôda.

A keď aj taký poslanec Muňko už vie o tom, že tam je 2 300 vlastníkov, to znamená, že vie, kde to je, tak som zvedavý na tie špekulantské výkupy tých pozemkov, ktoré sa budú realizovať.

Pán kolega, ja beriem to vaše vystúpenie skôr ako takú povinnú jazdu, aj keď nie nejako extra vydarenú.

Beriem to tak skôr, že zrazu ste strašne úzkostlivý, čo sa týka skráteného konania, ale spomeňte si, koľko aj vy ste mali skrátených konaní v predchádzajúcom období. Určite ich nájdeme množstvo.

A čo sa týka hlavne toho, ako berieme národohospodárske škody, no podľa mňa každé jedno nevytvorené miesto pracovné, ktoré môžeme vytvoriť, to je veľká škoda. A čím viac ich bude, tak bude to, samozrejme, tým lepšie.

Aj ja by som, samozrejme, privítal to, aby takáto investícia prišla na stredné Slovensko, no určite všetkými desiatimi, ale hádam mi nechcete povedať to, veľmi dobre viete, ako sa s firmami jedná, čo všetko si môžete voči nim dovoliť, tak, to hádam ste nemysleli vážne v tom vašom vstúpení. Takže takisto čo len jedno pracovné miesto sa vytvorí, oplatí sa prijať takúto normu. A ja ju podporím. Ďakujem.

Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali.

Naozaj, pán kolega Bagačka, každé nevytvorené miesto je škoda. Len presne ako hovoril pán kolega Přidal alebo Hraško, ak vláda vedela, že sa nezrealizovali kvôli takýmto veciam v minulosti investície, prečo niečo s tým neurobila doteraz, teda v normálnom legislatívnom procese vrátane pripomienkového konania, a nie teraz v skrátenom legislatívnom konaní?

Pán Martvoň, koľko ľudí tak bude zamestnaných? Ja som sa to nedozvedel, ani zo zákona, ani z dôvodovej časti ani z návrhu na skrátené legislatívne konanie, koľko ľudí sa tak zamestná, aké škody tu hrozia, len to, že teda nejaké škody hrozia.

Ale pán Muňko to napríklad vie, keď hovorí o 2 300 vlastníkoch, z toho 700 mŕtvych. Čiže on už vie, o ktoré územie sa jedná.

Preto hovorím, nehrajte s nami hru so zakrytými kartami.

Treba povedať, o čo sa jedná, prečo to treba, čo sa bude diať, ak sa to vykúpi a potom tam nepríde ten investor, lebo pani kolegyňa Žitňanská má pravdu, v tomto návrhu zákona, čo je tak najjasnejšie napísané, je, akým spôsobom sa tam bude vyvlastňovať. To je absolútne presne tam zadefinované, vláda o tom rozhodne a nasledujú presné kroky, ako k tomu dôjde, ako kto si preberie tú obálku, k si ju niekto nepreberie do troch dní, čo bude, a podobne. Čiže ak vláda o tom rozhodne, to vyvlastnenie bude stopercentné. Ale nebude tak porušené ústavné právo niektorých občanov? A keby sa jednalo o ten všespoločenský záujem, ale môže sa stať, že sa vykúpi takéto územie a nebude z tej investície nič. Alebo naozaj si mám pod tým predstavovať, že sa vykupuje územie možno pre megakasíno? Podľa tohto návrhu to môže byť aj megakasíno. Nechcem strašiť, chcem tu investorov, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vitajte v Národnej rade, tento návrh má dve podľa mojej mienky kľúčové chyby, samozrejme, prvou z nich je, že nie sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie, ktoré musia byť verejne deklarované. A to dôkazné bremeno má vláda. Nemôže vláda prísť s návrhom a povedať: „Viete, niečo je v rokovaní, verte nám,“ nemôže povedať verejne, v čo treba veriť, „naozaj to môže dopadnúť dobre.“ Zákon o rokovacom poriadku vyžaduje, aby išlo o hrozbu, bezprostrednú hrozbu značných škôd alebo ohrozenie ľudských práv, nie vo všeobecnosti, to znamená, že musí nastať nejaká nová skutková situácia, že je povodeň a potrebujeme riešiť hospodárske škody alebo sú ohrozené ľudské práva, to sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. A môžete prísť do parlamentu zo strany vlády a povedať, že: „My vám nepovieme, aké to sú reálne dôvody, verte nám.“ Tento postup vlády je strašne domýšľavý. Mohli sme sa sporiť v minulosti, či pri konkrétnom skrátenom konaní, a boli naozaj také kontroverzné prípady, sú alebo nie sú splnené podmienky, lebo teraz hovoríte: „Sú, aké to sú, to nechajte na nás.“ Zákon o rokovacom poriadku vyžaduje viac, žiaľ. Aj keď pritom môžete mať bohumilý účel a dobrý motív, zákon vyžaduje viac. A to, čo je tu ešte dôležitejšie, ústava vyžaduje viac.

A teraz poviem niečo k tej úprave hmotnoprávnej.

Najskôr jedna malá noticka. Aj tento návrh zákona potvrdzuje, že dôvodové správy, ktoré zákony obsahujú, sú v princípe zaujímavým pisateľským cvičením ministerských úradníkov, ktoré nekorešpondujú v mnohých kľúčových veciach s textom zákona. A, samozrejme, my schvaľujeme text zákona.

Poviem to na príklade. Vy tu píšete v dôvodovej správe, že cieľom návrhu zákona je zabezpečiť podmienky na efektívne využitie rozľahlých nevyužitých územných celkov. V zákone nie je nič také, žiadne nevyužité celky, nič také v zákone nie je. Zákon všeobecne umožňuje vyvlastnenie za daných podmienok využívaných celkov, nevyužívaných, akýchkoľvek. A tam je problém s týmto textom. Som presvedčený o tom, že vyvlastňovanie súkromných pozemkov za účelom súkromnej investície je v rozpore s našou ústavou. (Reakcia z pléna.) Pán kolega, to nie je verejný záujem, lebo ak toto je verejný záujem, tak potom môžete pod verejným záujmom nájsť všetko, potom váš dom máte a sa malinký živnostník rozhodne, že na tom pozemku chcem mať stolársku dielňu, tak vám ho vyvlastníme, lebo on zabezpečí zamestnanie piatich ľudí a vy nikoho. Pýtam sa, aj to je verejný záujem? Dávajme pozor na argumenty. Ten príklad je extrém, ale ten princíp je rovnaký.

Verejný záujem ak má nejaký pojem, tak znamená ústavný pojem, to nie je to, čo si v zákone dohodneme. Verejný záujem, ktorý je spomínaný v ústave, má pojem autonómny, to nie je to, na čom sa my z času na čas dohodneme v parlamente. Nie, potom by to nemalo zmysel mať zákone, keby sme mohli verejný záujem definovať v ústave, ako sa nám to z času na čas zapáči.

Verejným záujmom, samozrejme, sú verejnoprospešné stavby, líniové stavby, diaľnice, letiská, prístavy, jasné, ale je verejný záujem keď na nejakom pozemku sú napríklad malé dielne, ktoré zamestnávajú sto ľudí? A príde tam niekto a povie: „Ja zamestnám dvesto ľudí.“ Môžeme ich vyvlastniť? Je to verejný záujem? Zamestnáme tak o sto ľudí viacej. Je to verejný záujem? Ťažko je to verejný záujem. Je nonsens to zaň považovať. A vieme to veľmi dobre.

A teraz chcem povedať inú vec. Táto ústava, táto malá knižka väčšine bráni urobiť aj veci, ktoré sa jej v nejakom okamihu zdajú byť dobré a prospešné. Ale bráni tomu tá ústava z dôvodu toho, aby sa chránili nejaké dlhodobé hodnoty. Jednou z nich ochrana vlastníckeho práva. Nemôžete všetko robiť, čo by ste chceli, aj keď máte možno dobrý motív, lebo sú nejaké bazálne hodnoty. Jednou z nich, znovu, je ochrana vlastníckeho práva.

A dokonca si myslím, že z toho dlhodobého pohľadu je silná ochrana vlastníckeho práva pre ekonomiku veľmi dôležitá, lebo aj potenciálni investori budú vedieť, že na Slovensku vlastnícke práva sú chránené.

Teraz si predstavme situáciu, sem príde investor, zamestná, poviem príklad, 5-tisíc ľudí, vyvlastníme mu nejaké súkromné pozemky. Ako si on bude istý, že mu nevyvlastníme ten jeho pozemok a tie jeho stavby? Totiž príde ďalší a môže povedať: „Ale ja chcem tam pozemok a zamestnám 8-tisíc ľudí.“ Ako si tým bude istý? Tým si nebude nijako istý.

Preto je z hľadiska dlhodobého pre ekonomiku kľúčové, aby bola reálne ochrana súkromného vlastníckeho práva čo najsilnejšia.

A ja vás ubezpečujem, že ten zákon na Ústavnom súde, samozrejme, skončí, predpokladám, lebo ak máte pocit, že verejný záujem zadefinujete zo dňa na deň, ako sa to v princípe hodí väčšine, no tak to naša ústava nehovorí. Ja vám to prečítam: „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona za primeranú náhradu." To nie je vo verejnom záujme definovanom v zákone, nie, ale vo verejnom záujme, čo je samotný ústavný text. Čiže môžete dať do zákona definíciu verejného záujmu akúkoľvek, to nijako, pán kolega a kolegovia, ústavné problémy nevyrieši.
A je to veľmi nebezpečný precedens, ktorý sa už dial aj v minulosti.

Robili ste to aj s diaľnicami pred niekoľkými rokmi. Umožnili ste stavať diaľnice na nevyvlastnených pozemkoch. Vy ste obmedzili vlastnícke právo bez náhrady v tom čase s cieľom tiež, ktorý bol bohumilý, ten motív bol bohumilý. No motív toho bol čo najskôr postaviť diaľnice, ale ten prostriedok, akým ste to riešili, bol v rozpore s ochranou vlastníckeho práva. A to aj Ústavný súd povedal.

Motív sám osebe, teraz to poviem v rovine trestnoprávnej, neznamená, že nejaké konanie je v poriadku. Niekto môže mať proste motív študovať, ide do kníhkupectva a ukradne tam tri knihy. Ten motív je strašne bohumilý, to je strašne fajn, že chce študovať, ale to nezbavuje trestnosti pred krádež kníh, samozrejme.

Čiže ja nechcem vám upierať motív, len vám chcem povedať, že naša ústava aj niektoré ad hoc dobré motívy zakazuje z dôvodu rešpektovania nejakých dlhodobých cieľov a hodnôt. A to, si myslím, je kľúčové. A toto je prekročené, ak urobíme precedens, ako sa urobil aj v minulosti, a podľa mňa bol to zlý precedens, a teraz ho ešte budeme posilňovať, že je možné obmedzovať vlastnícke právo za účelom súkromných investícií súkromnoprávnych obchodných subjektov. Ak sa táto právomoc štátu raz začne, tak sa nikdy neskončí, lebo ten princíp platí. Takže potom keď príde niekto, kto povie, že zamestná o dvoch-troch viac, je vo verejnom záujme zamestnávať viac, vy ste hovorili, pán kolega, o zamestnávaní o jedného viac, áno, ideme na to, berieme to. Lenže si neuvedomujete ten precedens a to, na akú plochu sa púšťate.
Ja som veľmi teda sklamaný z toho, že takýto zákon do parlamentu prišiel. Jednak, znovu hovorím, z pozície zákonnej nespĺňa podmienky na skrátené legislatívne konanie, jeho dôvodová správa keďže je zrejme cielená na konkrétny projekt, úplne je v rozpore, nekorešponduje s textom zákona, je úplne zbytočné sa o tom baviť. A, po ďalšie, to je tu najhoršie, je v rozpore s ochranou vlastníckeho práva. A vláda nám hovorí: „To nevadí, verte nám, neviete celkom, o čo ide, ale verte nám, držte nám palce, ideme do toho.“ A toto v parlamente schválime a všetci sú akože všetci, vládna väčšina je happy.

Dnes prezident hovoril o právnom štáte, o vymožiteľnosti práva. Ak tento zákon schválite v skrátenom legislatívnom konaní, tak právny štát neposilníte, práve, naopak, bude v ešte väčšom ohrození, v akom bol doposiaľ. Ďakujem veľmi pekne.