53.schôdza

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Lipšic, pripraví sa pán poslanec Bobík.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som rád kolegom z vládnej strany prečítal text zákona, aby sme si boli úplne načistom, čo tento zákon bude umožňovať, pretože ide ďaleko nad rámec významnej investície definovanej v platnom zákone, ktorý podľa mňa už je z princípu chybný. A aj ten ide ďaleko nad rámec toho, čo tu bolo spomínané ako 100-miliónová investícia, 300 pracovných miest.

A prečítam vám, čo sa v tom zákone vlastne píše, lebo si myslím, že je dobré čítať text zákona a čítať ho s porozumením právneho textu. Tak skúsme to. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Pán poslanec, len ak môžem vás prerušiť, nebolo by to vhodnejšie v prípadnom prvom čítaní?

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ale toto s tým súvisí, pán predsedajúci, lebo obsah zákona asi súvisí s tým, či dôvod na skrátené konanie je alebo nie je, podľa mojej mienky.

Teraz.

V bode 1 sa píše, bod 1 rozširuje definíciu významnej investície podľa predchádzajúcich odsekov, dopĺňa sa nový odsek 3, ktorý znie: „Významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať a) podnik...,“ a tak ďalej, „b) podnik so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.“

Čiže štátny podnik s majetkovou účasťou štátu bude môcť vyvlastniť kedykoľvek čokoľvek, ak rozhodne vláda, že je to vo verejnom záujme, a ak ide o realizáciu strategického parku, o žiadnych 100 mil., žiadnych 300 pracovných miest tam nejde, ak ide o realizáciu strategického parku.

A čo je strategický park? Tak to definuje novela zákona tiež.

V bode 2 konkrétne sa dopĺňa § 1 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie: „Strategickým parkom sa rozumie súhrn a) pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 hektárov, a b) stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb, činností v oblasti výskumu a vývoja.“
To je všetko. To znamená ak vláda rozhodne, že vo verejnom záujme vytvorí z celého územia Slovenska, teraz preháňam, strategický park, tak tento zákon to umožňuje, o žiadne pracovné miesta, žiadnu investíciu nad 100 mil. tam nejde, strategický park, ktorý by mal slúžiť v budúcnosti možno, aj keď to zákon tiež úplne nepíše, na nejakú investíciu.

Aspoň si ten zákon prečítajte. Zopakujem to ešte raz: „Ak vláda zajtra rozhodne, že celé územie Slovenska je strategickým parkom,“ lebo ono to má len 250 hektárov, a že je vo verejnom záujme takto to zadefinovať, tak bude môcť vyvlastniť kedykoľvek kdekoľvek čokoľvek.
Pán kolega, ak to nie je pravda, tak skúste mi právne argumentovať, prihláste sa.

Takto. Je dôležitý, samozrejme, kontext, s tým súhlasím, ale kontext vyplývajúci z textu návrhu zákona, nie z vašich predstáv, ale z textu zákona, z textu zákona musí vyplývať zákon.

Čiže obávam sa, že to je len potvrdenie toho, čo som spomínal vo svojom prvom vystúpení, že ak raz štát získa právomoc vyvlastňovať súkromný majetok na účely súkromnej investície, tak tá právomoc, áno, už je v našom právnom poriadku, ak sa s ňou raz začalo, nikdy sa to s ňou neskončí. Tento zákon nemá žiaden limit.

A pre kolegov tu na ľavej strane ešte raz poviem, že tu už vôbec neplatí ani 100 mil., ani 300 pracovných miest, nič. Strategický park musí mať nad 250 hektárov, koniec, je to vybavená vec, ideme do toho. Ak toto ideme schváliť a niekto mi v úprimnej viere povie, že ústava to nezakazuje, vláda to môže urobiť, tak si myslím, že týmto ohrozíme vlastnícke právo každého jedného občana, ktorý vlastní nehnuteľný majetok na území Slovenskej republiky, možno s dobrým cieľom a dobrým zámerom, ale to je fakt.

Faktické poznámky majú páni poslanci Martvoň, Huba, Kolesík. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, z vášho vystúpenia môžem súhlasiť jedine s tým, čo ste povedali, že právny text treba čítať s porozumením. Tam sa zhodneme.

Ďalej, aby som vám to objasnil, vy ste úplne, pán poslanec Lipšic, nepochopili ten právny text. Pozrite si súčasné znenie § 1 ods. 3 toho predmetného zákona: „Významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať podnik, ktorý nespĺňa podmienky podľa ods. 2 písm. a) a b),“ to je tá hodnota 100 mil. a tých 300 pracovných miest, „ak a) uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, b) vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.“ To, že vláda rozhodla o niečom, že je to vo verejnom záujme, už je tam od roku 1990. To, čo my tu predkladáme, je upresnenie toho odseku 3, čo všetko teda sa môže týkať vyvlastnenia alebo teda o akú investíciu môže ísť. Keď to nebude aj spĺňať tie podmienky je to špecificky upresnené. Práve doteraz to mohlo byť tak, ako ste to vy hovorili.

Aj to je trošku pritiahnuté za uši, čo ste povedali, vláda bude môcť rozhodnúť o celom území tak, že je to strategické územie. To možno by sa dalo povedať pri doteraz platnej úprave, ale týmto návrhom sa to práve upresňuje, aby sa tomu zabránilo.

Je jasné, že ste si vy ten návrh začali čítať teraz na poslednú chvíľu, lebo aj vo vašom prvom vystúpení aj vy aj ostatní ste spomínali, že v podstate bude tam narušené ústavné právo na ochranu vlastníctva. Nevšimli ste si práve pri § 4, ktorý tam upresňuje naša vláda, že súčasné znenie § 4 obsahovalo tri odseky jednoriadkové. Teraz to bude obsahovať viacero odsekov, dokonca možno na jednej alebo dvoch stranách. Čiže v podstate týmto návrhom sa upresňuje ten právny text tak, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Huba.

Ďakujem pekne za slovo. Pripájam sa k predrečníkovi, jeho názorom, že sa tu obhajuje niečo naozaj neobhájiteľné.

Odzneli tu aj také názory, že keď si investor o čokoľvek zažiada, musíme mu vyjsť v ústrety, lebo je to v našom bytostnom záujme a keby sme to neurobili, tak by išiel niekam inde. To, vážení, čo má znamenať? To sme už naozaj odkázaní na akéhokoľvek investora a akékoľvek požiadavky a ultimáta, ktoré si tu bude klásť? Čo sa stane, keď mu nevyjdeme v ústrety? Tak odíde niekam inde. Ja ľutujem tú krajinu, kam odíde takýto investor, lebo určite tam napácha viac škody ako osohu. Veď takto by sa nesprávala ani posledná kolónia, ako nás tu navádzate, aby sme sa správali voči zahraničným investorom, ak im máme vychádzať v ústrety úplne vo všetkom a aj v tých najabsurdnejších požiadavkách.
Ja by som veľmi rád podporil návrh zákona, ktorý by, naopak, investorov tlačil do tých početných zdevastovaných území, ktoré tu máme a ktoré sa označujú slovom brownfields, už to tu padlo, a nesprávali sa presne opačne, že obetujeme často aj tie najúrodnejšie pôdy alebo vzácne ekosystémy a podobne pod dojmom akéhosi verejného záujmu, podotýkam, len fiktívneho a kvázi verejného záujmu. A často tomuto fiktívnemu kvázi verejnému záujmu obetujeme naozaj veci, ktoré by mali byť prioritným verejným záujmom, ako už spomínané pôdy alebo hodnotnú prírody, alebo niekedy charakteristický vzhľad krajiny, ktorým sa inokedy radi oháňame, ale keď príde na lámanie chleba, tak tam kľudne postavíme vedľa Mestskej pamiatkovej rezervácie Svätý Jur jedno obrovské logistické centrum a podobne.

Pán poslanec Lipšic s reakciou.

Myslel som si, že ešte pán spravodajca bude reagovať, ale, dobre, no reagujete vo faktickej poznámke, že v princípe tento návrh zákona posilňuje súkromné vlastníctvo. Čo mám na to povedať. Asi to nič nebude.

Ale chcem povedať, že ten rozdiel oproti platnej úprave, ktorá je tiež zlá, je zásadný, doteraz to vyvlastňovanie bolo možné len vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sa priamo týkali významnej investície, ktorá bola definovaná počtom pracovných miest, ktoré sa ňou vytvoria, veľkosťou investície. Teraz to nebude nevyhnutné, stačí povedať: „Chceme strategický park, ktorý je definovaný len svojou výmerou.“ Je to tak. Nie je to nič viac. Neviem, či tomu nerozumieme dobre. Vláda povie: „Chceme strategický park kdekoľvek s výmerou vyše 250 hektárov, je to vo verejnom záujme a môžeme vyvlastňovať.“ Pritom nemusia sa preukazovať žiadne pracovné miesta, žiadna veľkosť investície. Je to také ťažké pochopiť? O tom hovorí text vášho zákona, o ktorom budeme hlasovať. Nehovorí o tom nič viac a nič menej. A keby mi niekto vysvetlil, že tomu tak nie je, tak sa rád nechám poučiť. Ale ja som citoval konkrétne ustanovenia zákona, ktorý navrhujete doplniť. A tie sú jednoznačné. Strategický park, stačí, ten je definovaný svojou výmerou a tým, že rozhodne o tom vláda, že je to vo verejnom záujme. Nie je to nič viac. Ak si myslíte, že to spĺňa ústavné parametre ochrany vlastníckeho práva, tak si myslím, že sa veľmi mýlite. A hovorím vám to dopredu, aby ste nemohli povedať, že ste o tom nevedeli.

Teraz ako posledný riadne prihlásený do rozpravy vystúpi pán poslanec Bobík. Má slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, prihlásil som sa do rozpravy napriek tomu, že za tú krátku dobu, čo som v Národnej rade, už som zistil, že aj logické argumenty a zjavne logické argumenty niekedy alebo skoro stále nezaberú a ten pôvodný zámer, ktorý predseda vlády predstaví, nakoniec je schválený. Aj v tomto prípade návrh predkladá Robert Fico, predseda vlády Slovenskej republiky, takže viacerí očakávame, že napriek tým výhradám, ktoré tu odzneli, nakoniec návrh bude schválený.

Ale prihlásil som sa aj preto, že možno tie argumenty budú aspoň v tomto prípade akceptované, lebo vo svojej praktickej činnosti, neberte to ako nejakú samochválu, ale je to fakt, čiže len to konštatujem, som bol pri zriadení, aktívne teda som pracoval pri príprave, pri realizácii a pri kolaudácii a vôbec pri prevádzke už teraz dvoch priemyselných parkov. Predpokladám, že nikto z vás doteraz nezistil, že by sme boli negatívne v televízii, že by snáď niekto z dotknutých týmito priemyselnými parkami podával podnety na Ústavný súd. Nebolo to tak.

Priemyselné parky fungujú, zamestnávajú ľudí, sú tam zahraniční investori a dokonca tento rok rozširujú dvaja z nich výrobu. Takže je možné zrealizovať priemyselný park so zahraničnými investormi tak, že tu sú a fungujú. Dokonca tu niekto už v predchádzajúcich vystúpeniach konštatoval, že investor si rozkázal, že práve tam chce byť.

V našom meste to bolo tak, že mesto schválilo územný plán a povedalo, že priemyselný park 1 bude tu a priemyselný park 2 bude tam. Tak sa aj stalo a tak to funguje. Čiže aj investori dokážu pochopiť, že môžu pracovať tam, kde je to vhodné aj z pohľadu mesta.

A keďže bývam v meste, ktoré nie je blízko diaľnice, tak dokonca ani napriek faktu, že nie je tam diaľnica a dosť ďaleko tam nie je diaľnica, ten priemyselný park tam je a funguje.

Ale, samozrejme, chcelo to určitú prípravu, bolo potrebné preukázať nejaký kredit mesta a preto títo investori akceptovali polohu a fungujú vlastne na východnom Slovensku.

Čiže chcel som aj vystúpiť z toho dôvodu, či už tu diskutuje právnik alebo dokonca aj odborník so stavebným zameraním, tak úplne tak prehliadajú a, samozrejme, aj využívajú také argumenty, ktoré sú, ale nie sú pravdivé. Veď predsa kritika nie je k zákonu 175/1999 Z. z., že sa rozširuje rozsah významných stavieb. Myslím si, že toto tu nikto nekritizoval.

Ale kritizuje sa hlavne to, že v dôvodovej správe je uvedené, že ide hlavne o to, aby sme v tomto prípade alebo aj v tých budúcich prípadoch využili potenciál Slovenskej republiky na odľahlých územiach. Čiže ak by napríklad v čl. I bode 2 ods. 1 písm. a) bolo uvedené to písmeno a) „a) pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých katastrálnych územiach na odľahlom území Slovenskej republiky“, tak aj keď sú tam tie výhrady ústavné, jeden poslanec, ale možno aj ďalší by sa našli, že ak by tu bolo zjavné, že ide o nejaké odľahlé územie, tak pravdepodobne by za návrh hlasovali aj v takom prípade.

Čiže ten návrh, ktorý tu máme, je tak neúplný okrem niektorých návrhov, pri ktorých možno už teraz sa ukázalo, že niektorí vedia toho viac ako ostatní, tak pre tú skoro polovicu poslancov je to úplne neznáma záležitosť.
No a čo som chcel dať ako nejaký teda podnet na záver, nielen ako kritiku? Už sme aj videli neraz a aj teraz pri schvaľovaní minimálnych dôchodkov, že ak premiér vyhlásil verejne, že sa tieto dôchodky nanovo schvália, aj keď ich prezident vrátil, tak sa aj stalo. Čiže aj v tomto prípade si viem predstaviť, že ak by došlo k tomu, že tá uvažovaná investícia by bola úplne reálna a už by jej realizácia stála len na tom, kde to bude, tak do dvoch dní by sme to vedeli aj zrealizovať. A predpokladám, že by za to hlasovalo ak nie 150, tak 135 prítomných poslancov. Takže navrhujem, aby sme nešli riešiť nasilu niečo, čo v zásade môže byť aj dobré nie právnymi prostriedkami. Ďakujem.