53.schôdza

Ďakujem pekne. Ja znova zopakujem to, čo som povedal predtým vo vystúpení na pána Lipšica, že tu ide o doplnenie zákona, ktorý tu už existuje od roku 1999. Vláda nedopĺňa definíciu verejného záujmu, páni. Vy ste si ten vládny návrh, čo je priložený k tomu skrátenému konaniu, ani nepozreli. Tam, keď si to pozriete, zistíte, že vláda nedefinuje pojem verejný záujem. Ten pojem verejný záujem nie je ani definovateľný, lebo vždy to vymedzujú vždy konkrétne potom niektoré zákony alebo judikatúra súdu, dokonca v právnej terminológii sa hovorí, pán Lipšic a pán Hlina, ako príklad právne neurčitého pojmu verejný záujem.

No ale to, čo chcem povedať, je ešte to, že jednoducho tento návrh zákona iba upresňuje niektoré ďalšie významné investície, to je prvý moment. Druhý moment tu je, obsahuje aj zo zákona predkupné právo štátu, teda keď niečo sa nezrealizuje, čo bolo už na tom pripravované. A netýka sa to iba greenfield investícií, ale aj brownfield investícií, pán Lipšic. Čiže treba si ten návrh zákona pozrieť. A je to od roku 1999. Čiže ak niekomu z opozície vadilo, že verejný záujem a vyhlásenie vo verejnom záujme nie je nikde definované, už ste to mohli za tých x vlád, v ktorých ste boli, dávno zmeniť alebo definovať. Nikto to neurobil.

Čiže verejný záujem my nemeníme ani ho nedefinujeme tu, ten je definovaný alebo vymedzovaný iným spôsobom, len tým dopĺňame už existujúci zákon práve o to, čo tam chýbalo, a to, čo sa týkalo investícií vo vzťahu k veľkosti pozemkov a hlavne toho, kto to bude ešte môcť robiť, keď si pozriete ten prvý bod toho návrhu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nezávidím vám, pán minister, dostali ste naozaj neľahkú úlohu. A neviem, či sme tu aj podobnú situáciu už kedysi v minulosti nemali, že nastúpil nový minister a zrovna musel obhajovať niečo, čo bolo takpovediac neobhájiteľné.

Tu už kolegovia zabočili do samotného zákona a ja ich možno trošku vrátim. Stále sa ešte bavíme o skrátenom legislatívnom konaní.

Máme tu aj najväčšieho vykladača rokovacieho poriadku. A ja budem citovať, lebo on tiež rád cituje, z rokovacieho poriadku, z § 89 Skrátené legislatívne konanie, odseku 1: „Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti,“ a teraz dávajte pozor, „alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody,“ ešte raz to zopakujem, „ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.“

Keď si prečítam odôvodnenie návrhu vlády, tak sa tu píše, že je to vzhľadom na uvedené okolnosti a vzhľadom na snahu vlády Slovenskej republiky predísť vzniku potenciálnych hospodárskych škôd na strane Slovenskej republiky. Tak mi potom vysvetlite, kde je dodržaná litera zákona, ako je dodržaný rokovací poriadok, pán Číž, kde je dodržaný rokovací poriadok, kde tu hrozia značné hospodárske škody. Tu sa hovorí len o vzniku potenciálnych hospodárskych škôd. Takže tu nám nehrozia priame hospodárske škody.

Okrem toho pýtal som sa ho vo faktickej poznámke, tie nezrealizované investície, ktoré tu už mohli byť, neboli priame hospodárske škody? Kto za to nesie zodpovednosť, ak vznikli? Nikto z vás neniesol zodpovednosť za to, že sme nedostali nejakú investíciu, a pritom zrazu hrozia značné hospodárske škody, ale, pozor, tu sa píše len o vzniku potenciálnych škôd.

Áno, samozrejme, bolo by to krásne, keby vám to tak nádherne populisticky vyšlo, že by sa vám podarilo dotiahnuť tú automobilku, ktorá zamestná od dvoch do 5-tisíc ľudí. A mohli by ste sa tak krásne pred voľbami pochváliť: „Pozrite sa, koľko pracovných miest sme vytvorili.“ Samozrejme, veľa ľudí to takýmto spôsobom chápe, aj keď vám sa to, samozrejme, nepáči.

Ale mám tu ešte jednu zaujímavosť. A hovoril som o tom tiež vo faktickej poznámke. Píše sa to tiež v tom odôvodnení: „Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení na obdobie rokov 2012 – 2016 zaviazala k formovaniu rastového potenciálu ekonomiky. Osobitnú dôležitosť bude zohrávať vhodná podpora perspektívnych oblastí podnikania v znalostnej ekonomike. Za kľúčové vláda pritom považuje oživenie priemyselného výskumu a vývoja. Návrh zákona zabezpečí predpoklady na splnenie tohto záväzku.“

Prepáčte, koľko už uplynulo od schválenia programového vyhlásenia vlády, koľko investícií nám už ušlo medzitým, pričom vy to idete až teraz riešiť, a to v skrátenom legislatívnom konaní? Tak niekde sa asi stala chyba doteraz, páni poslanci z vládnej strany, páni ministri a predseda vlády. Veď, a bolo to tu už viackrát povedané, toto sme mohli riešiť úplne normálne štandardným legislatívnym procesom. Išlo by to normálne cez medzirezortné pripomienkové konanie, samozrejme, pokiaľ by ste zase niečo nechceli obísť, ale nie takto, zase narýchlo.

A pokiaľ si spomínam, už sme tu mali zákon v podobnom znení, ktorý hovoril o významných investíciách. Aj tam sme vám vytýkali, že má to potenciálne hrozby, to, že to chcete, no ťažko povedať, keď to tam nie je priamo takto, vytýkali, že je tu riziko toho, že človek si vedľa postaví niečo a zoberieme mu pozemok, vyvlastníme ho, lebo tam vedľa sa niečo potenciálne buduje.

Ja si viem dokonca predstaviť aj to, že príde nejaký z jednej veľkej spoločnosti tatranskej významný investor a povie, že má záujem postaviť megaaquapark v Nízkych Tatrách, kde sú krásne vodopády, alebo niečo potenciálne a zlikviduje pol kopca, lebo tam chce mať vodopády. Bude to verejný záujem, lebo však tam bude zamestnaných 450 pracovníkov. Privedie to tam turistický ruch, lebo tam budú sa chodiť ľudia kúpať do tých krásnych fontán. To, že zlikvidujeme tak pol prírody, akože nikoho nebude trápiť.

A toto sú aj tie riziká, o ktorých sa potom hovorí aj v súvislosti s tým zákonom.

Teraz by som však chcel podotknúť, že naozaj nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie, pretože je nenaplnený paragraf citovaný, ktorý som povedal, § 89 rokovacieho poriadku.

A aby som nezabudol, dávam teda procedurálny návrh, aby sa ďalej o tomto... (Reakcia z pléna.) Nedá sa ho dať teraz, tak ho dám potom.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, v rokovacom poriadku k tomu nie je napísané, že musia hroziť priame hospodárske škody, je tam napísané, že musia hroziť značné hospodárske škody, pričom to neznamená, že musia hroziť len priame hospodárske škody.

A odpoviem ďalším, čím budem hovoriť aj pánovi poslancovi Zajacovi, ktorý takisto spochybňoval dôvod na toto skrátené legislatívne konanie okrem iného aj tým, že tento návrh má trištvrte strany. Ja som si prelistoval všetky skrátené legislatívne konania, ktoré predkladala vláda Ivety Radičovej, ani jedno z nich nemá viac ako pol strany.

Ak zoberiete si napríklad návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde z 1. 12. 2011 a tie dôvody, ktoré sú tam. Ja si dovolím v stručnosti zacitovať z tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie: „Takéto riešenie by zabezpečilo nielen zvýšenie príjmu pre Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, a následne odvod do štátneho rozpočtu pre nasledujúce roky. Bez prijatia tejto právnej úpravy takýto odvod nie je možné uskutočniť. Zvýšením obhospodarovaných plôch a následnom spustení ťažby na nich je predpoklad zvýšenej produkcie cca 400-tisíc metrov kubických dreva. A tým sa zachová v lesníctve 250 a v drevospracujúcom priemysle ďalších 1 700 pracovných miest." Čiže aké tam v tomto prípade boli a hrozili priame hospodárske škody? Neboli žiadne. Boli také isté, aké sú teraz. Ide o hospodárske škody, ktoré vyplývajú z toho, že sem neprídu strategické investície a že vytvorené pracovné miesta, ktoré by mohli byť, nebudú, keby sme toto v skrátenom legislatívnom konaní v čase, keď sa tieto investície pripravujú, nemali. Ďakujem pekne.

Pán poslanec, zbytočne vám je to vysvetľovať, lebo vy vždycky vystúpite a vôbec nerozumiete základnej problematike. Keď si raz investor vyberie určité miesto, kde chce stavať, tak vy ho nemôžete ovplyvňovať, pokiaľ sa to týka toho, že bude tam stavať, lebo si ho vybral. Čiže buď tie podmienky vláda splní alebo nesplní. A keď ich nesplní, tak pôjde s tým niekde inde. Takže zbytočne hovoríte o tej veci. Vieme, prečo tento zákon musí byť prijatý a prečo dopĺňame ten zákon z roku 1999. V každej veci, ku ktorej vystúpite, to nemá žiadnu logiku, nehovoriac o tom, že vystúpili tu pred vami aj iní poslanci k tejto problematike a nezaujímalo ich to v predchádzajúcom období, keď bol reštitučný zákon, keď boli poškodení súkromní vlastníci, hlavne pokiaľ sa to týka Bratislavy. Zrazu vás zaujíma, že bude niekto poškodený a že bude poškodené súkromné vlastníctvo. Zamyslite sa vôbec nad tým, čo hovoríte.

Ďakujem pekne. No vychádzajúc z mediálnych informácií musím povedať, že ma určite bude tešiť, ak sem príde niekto, kto poskytne ľuďom prácu. Na to nech je ktorákoľvek vláda, ja sa budem tešiť tomu, že budeme mať vyššiu zamestnanosť, aj keď, samozrejme, by som bol radšej, ak by sme trošku diverzifikovali priemysel, nešli iba po automobilkách, pretože sa nám to podľa mňa môže vrátiť celkom nepekne a veľmi skokovito, čo nie je fajn.

Ale späť k meritu veci. A to je skrátené konanie. Čo sa stane, keď sa ukáže, povedzme, o mesiac, o dva mesiace, že vlastne žiadne hospodárske škody tu nehrozili, že toto riziko proste nebolo? Čo bude potom s týmto zákonom, keď nebudú naplnené podmienky rokovacieho poriadku, ktorý je, mimochodom, zákon všeobecne záväzný pre nás všetkých?

Ďalšia investícia. Fajn všetci tu tvrdia najmä z vládnej strany, že ide o konkrétnu investíciu. Ja len naozaj rozmýšľam, ako predísť tejto prekérnej situácii. A myslím, že tu nebola žiadna prekážka, malo sa zvolať a baviť sa o tom poslanecké grémium otvorene medzi predsedami poslaneckých klubov a povedať si, prečo to robíme, načo to robíme, aký je účel toho, ak to nechcete mať tu verejne v pléne. Toto ste kľudne mohli urobiť. Teraz nás dávate do pozície obyčajných štatistov, do žiadnej inej pozície nás nedávate, pretože my máme naozaj hlasovať o niečom, čo nepoznáme. A neviem, aký to má účel. Nemyslím si, že je to úplne správne. Ono ten rokovací poriadok má svoj význam.

A pán poslanec Susko naznačil alebo celkovo sa tu hovorí o tom, však aj Dzurindova vláda, Radičovej vláda to robila. Myslím, že my nie sme na pieskovisku, kde sa deti proste navzájom obviňujú z toho, že kto čo tiež urobil. Máme tu niečo s tým procesom, čo sa týka proste zákona.

A, ešte raz, to nie žiadna buchla, ktorú netreba držať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.

Kolega Susko, v prvom rade ma mrzí, že ste vôbec nereagovali na mňa, ale na kolegu Zajaca.

A musím vám povedať, že vy si vždy vykladáte veci po svojom, tak ako vám to vyhovuje, aktuálne. Jasne sa to hovorí v rokovacom poriadku. A keď to tam nie je napísané, skúste to precizovať, aby v budúcnosti k takýmto situáciám nedošlo.

Hovorím, že ste mali reagovať na mňa, ale vy sa furt stáčate niekde do minulosti, furt beriete nejaké iné príklady. Mňa nezaujíma momentálne, čo už je ako rozliate mlieko. Mňa zaujíma reálna situácia, ktorá je súčasná. A tú potrebujeme riešiť. Takže ak budete mať nabudúce korektný, zmysluplný komentár k môjmu vystúpeniu, tak sa vyjadrite k meritu veci, nie k tomu, čo už ovplyvniť nemôžeme.

No a kolegovi Muňkovi môžem povedať, že možno si sedel na ušiach, lebo nepočúval asi to, čo som rozprával. Ja som hovoril o skrátenom legislatívnom konaní. A neviem, čomu nemám rozumieť, keď som citoval priamo z rokovacieho poriadku a ešte som to aj ukázal. A citoval som dokonca aj z predkladaného materiálu. Čomu v tom nie je rozumieť? Čiže vy ste buď úplne od veci, alebo proste úplne mimo kontextu, alebo ste len teraz pribehli do rokovacej sály a vyjadrujete sa k úplne niečomu inému, čoho sa absolútne podstata veci netýka.

A takisto zavádzate zase niečo do minulosti. Mňa vôbec nezaujíma minulosť. To už sme prekonali, to už možno nevyriešime. Možno to budeme vedieť vyriešiť v budúcnosti vylepšením zákonov.

Ale nám sa teraz jedná o reálnu situáciu. A tou je skrátené legislatívne konanie. A ja som povedal, že na skrátené legislatívne konanie tu nie je dôvod, preto zaň nezahlasujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som rád kolegom z vládnej strany prečítal text zákona, aby sme si boli úplne načistom, čo tento zákon bude umožňovať, pretože ide ďaleko nad rámec významnej investície definovanej v platnom zákone, ktorý podľa mňa už je z princípu chybný. A aj ten ide ďaleko nad rámec toho, čo tu bolo spomínané ako 100-miliónová investícia, 300 pracovných miest.

A prečítam vám, čo sa v tom zákone vlastne píše, lebo si myslím, že je dobré čítať text zákona a čítať ho s porozumením právneho textu. Tak skúsme to. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Pán poslanec, len ak môžem vás prerušiť, nebolo by to vhodnejšie v prípadnom prvom čítaní?

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ale toto s tým súvisí, pán predsedajúci, lebo obsah zákona asi súvisí s tým, či dôvod na skrátené konanie je alebo nie je, podľa mojej mienky.

Teraz.

V bode 1 sa píše, bod 1 rozširuje definíciu významnej investície podľa predchádzajúcich odsekov, dopĺňa sa nový odsek 3, ktorý znie: „Významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať a) podnik...,“ a tak ďalej, „b) podnik so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.“

Čiže štátny podnik s majetkovou účasťou štátu bude môcť vyvlastniť kedykoľvek čokoľvek, ak rozhodne vláda, že je to vo verejnom záujme, a ak ide o realizáciu strategického parku, o žiadnych 100 mil., žiadnych 300 pracovných miest tam nejde, ak ide o realizáciu strategického parku.

A čo je strategický park? Tak to definuje novela zákona tiež.

V bode 2 konkrétne sa dopĺňa § 1 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie: „Strategickým parkom sa rozumie súhrn a) pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 hektárov, a b) stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb, činností v oblasti výskumu a vývoja.“
To je všetko. To znamená ak vláda rozhodne, že vo verejnom záujme vytvorí z celého územia Slovenska, teraz preháňam, strategický park, tak tento zákon to umožňuje, o žiadne pracovné miesta, žiadnu investíciu nad 100 mil. tam nejde, strategický park, ktorý by mal slúžiť v budúcnosti možno, aj keď to zákon tiež úplne nepíše, na nejakú investíciu.

Aspoň si ten zákon prečítajte. Zopakujem to ešte raz: „Ak vláda zajtra rozhodne, že celé územie Slovenska je strategickým parkom,“ lebo ono to má len 250 hektárov, a že je vo verejnom záujme takto to zadefinovať, tak bude môcť vyvlastniť kedykoľvek kdekoľvek čokoľvek.
Pán kolega, ak to nie je pravda, tak skúste mi právne argumentovať, prihláste sa.

Takto. Je dôležitý, samozrejme, kontext, s tým súhlasím, ale kontext vyplývajúci z textu návrhu zákona, nie z vašich predstáv, ale z textu zákona, z textu zákona musí vyplývať zákon.

Čiže obávam sa, že to je len potvrdenie toho, čo som spomínal vo svojom prvom vystúpení, že ak raz štát získa právomoc vyvlastňovať súkromný majetok na účely súkromnej investície, tak tá právomoc, áno, už je v našom právnom poriadku, ak sa s ňou raz začalo, nikdy sa to s ňou neskončí. Tento zákon nemá žiaden limit.

A pre kolegov tu na ľavej strane ešte raz poviem, že tu už vôbec neplatí ani 100 mil., ani 300 pracovných miest, nič. Strategický park musí mať nad 250 hektárov, koniec, je to vybavená vec, ideme do toho. Ak toto ideme schváliť a niekto mi v úprimnej viere povie, že ústava to nezakazuje, vláda to môže urobiť, tak si myslím, že týmto ohrozíme vlastnícke právo každého jedného občana, ktorý vlastní nehnuteľný majetok na území Slovenskej republiky, možno s dobrým cieľom a dobrým zámerom, ale to je fakt.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, z vášho vystúpenia môžem súhlasiť jedine s tým, čo ste povedali, že právny text treba čítať s porozumením. Tam sa zhodneme.

Ďalej, aby som vám to objasnil, vy ste úplne, pán poslanec Lipšic, nepochopili ten právny text. Pozrite si súčasné znenie § 1 ods. 3 toho predmetného zákona: „Významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať podnik, ktorý nespĺňa podmienky podľa ods. 2 písm. a) a b),“ to je tá hodnota 100 mil. a tých 300 pracovných miest, „ak a) uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, b) vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.“ To, že vláda rozhodla o niečom, že je to vo verejnom záujme, už je tam od roku 1990. To, čo my tu predkladáme, je upresnenie toho odseku 3, čo všetko teda sa môže týkať vyvlastnenia alebo teda o akú investíciu môže ísť. Keď to nebude aj spĺňať tie podmienky je to špecificky upresnené. Práve doteraz to mohlo byť tak, ako ste to vy hovorili.

Aj to je trošku pritiahnuté za uši, čo ste povedali, vláda bude môcť rozhodnúť o celom území tak, že je to strategické územie. To možno by sa dalo povedať pri doteraz platnej úprave, ale týmto návrhom sa to práve upresňuje, aby sa tomu zabránilo.

Je jasné, že ste si vy ten návrh začali čítať teraz na poslednú chvíľu, lebo aj vo vašom prvom vystúpení aj vy aj ostatní ste spomínali, že v podstate bude tam narušené ústavné právo na ochranu vlastníctva. Nevšimli ste si práve pri § 4, ktorý tam upresňuje naša vláda, že súčasné znenie § 4 obsahovalo tri odseky jednoriadkové. Teraz to bude obsahovať viacero odsekov, dokonca možno na jednej alebo dvoch stranách. Čiže v podstate týmto návrhom sa upresňuje ten právny text tak, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Pripájam sa k predrečníkovi, jeho názorom, že sa tu obhajuje niečo naozaj neobhájiteľné.

Odzneli tu aj také názory, že keď si investor o čokoľvek zažiada, musíme mu vyjsť v ústrety, lebo je to v našom bytostnom záujme a keby sme to neurobili, tak by išiel niekam inde. To, vážení, čo má znamenať? To sme už naozaj odkázaní na akéhokoľvek investora a akékoľvek požiadavky a ultimáta, ktoré si tu bude klásť? Čo sa stane, keď mu nevyjdeme v ústrety? Tak odíde niekam inde. Ja ľutujem tú krajinu, kam odíde takýto investor, lebo určite tam napácha viac škody ako osohu. Veď takto by sa nesprávala ani posledná kolónia, ako nás tu navádzate, aby sme sa správali voči zahraničným investorom, ak im máme vychádzať v ústrety úplne vo všetkom a aj v tých najabsurdnejších požiadavkách.
Ja by som veľmi rád podporil návrh zákona, ktorý by, naopak, investorov tlačil do tých početných zdevastovaných území, ktoré tu máme a ktoré sa označujú slovom brownfields, už to tu padlo, a nesprávali sa presne opačne, že obetujeme často aj tie najúrodnejšie pôdy alebo vzácne ekosystémy a podobne pod dojmom akéhosi verejného záujmu, podotýkam, len fiktívneho a kvázi verejného záujmu. A často tomuto fiktívnemu kvázi verejnému záujmu obetujeme naozaj veci, ktoré by mali byť prioritným verejným záujmom, ako už spomínané pôdy alebo hodnotnú prírody, alebo niekedy charakteristický vzhľad krajiny, ktorým sa inokedy radi oháňame, ale keď príde na lámanie chleba, tak tam kľudne postavíme vedľa Mestskej pamiatkovej rezervácie Svätý Jur jedno obrovské logistické centrum a podobne.

Myslel som si, že ešte pán spravodajca bude reagovať, ale, dobre, no reagujete vo faktickej poznámke, že v princípe tento návrh zákona posilňuje súkromné vlastníctvo. Čo mám na to povedať. Asi to nič nebude.

Ale chcem povedať, že ten rozdiel oproti platnej úprave, ktorá je tiež zlá, je zásadný, doteraz to vyvlastňovanie bolo možné len vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sa priamo týkali významnej investície, ktorá bola definovaná počtom pracovných miest, ktoré sa ňou vytvoria, veľkosťou investície. Teraz to nebude nevyhnutné, stačí povedať: „Chceme strategický park, ktorý je definovaný len svojou výmerou.“ Je to tak. Nie je to nič viac. Neviem, či tomu nerozumieme dobre. Vláda povie: „Chceme strategický park kdekoľvek s výmerou vyše 250 hektárov, je to vo verejnom záujme a môžeme vyvlastňovať.“ Pritom nemusia sa preukazovať žiadne pracovné miesta, žiadna veľkosť investície. Je to také ťažké pochopiť? O tom hovorí text vášho zákona, o ktorom budeme hlasovať. Nehovorí o tom nič viac a nič menej. A keby mi niekto vysvetlil, že tomu tak nie je, tak sa rád nechám poučiť. Ale ja som citoval konkrétne ustanovenia zákona, ktorý navrhujete doplniť. A tie sú jednoznačné. Strategický park, stačí, ten je definovaný svojou výmerou a tým, že rozhodne o tom vláda, že je to vo verejnom záujme. Nie je to nič viac. Ak si myslíte, že to spĺňa ústavné parametre ochrany vlastníckeho práva, tak si myslím, že sa veľmi mýlite. A hovorím vám to dopredu, aby ste nemohli povedať, že ste o tom nevedeli.