53.schôdza

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, keďže sme v prvom čítaní, tak pokúsim sa pozrieť na ten zákon z pohľadu toho, ako je postavený. Vzhľadom na krátkosť času, pripúšťam, že sa môžem v niečom mýliť, ale chcem mať v niektorých veciach jasno. Koniec koncov ja to pripúšťam, že je to tak aj inokedy, nielen teraz. Ale nedá mi, aby som to nespomenul.

Ešte skôr ako začnem, vás, pán minister, mrzí tá podozrievavosť taká, čo tu zaznela, aj mňa mrzí, ale ja za ňu nemôžem. Čiže na to, že je, sú splnené určité predpoklady. Prosím vás pekne, ak sme sa rozhodli, že, áno, ako sme už definovali, že tu nelámeme koleso, bojím sa toho, že tu sú možno skutočnosti, ktoré by sme si mali povedať.
Prvé, pri čom sa chcem zastaviť. Hovoríme, to tu tak sa objavuje, o automobilke, hej. A to je priemyselná výroba. Len potom by ma zaujímalo, prečo tu máme aj služby, hej. Máme tu služby a oblasť výskumu a vývoja. A to je napríklad, hej, že teda my umožňujeme podľa tohto zákona využiť tieto ustanovenia pre niečo, čo vytvorí buď teda priemyselnú výrobu, službu, alebo výskum a vývoj, tak poďme postupne.

Priemyselný vývoj či priemyselná výroba je v zásade v poriadku. To sa týka prípadne tej automobilky, služby môžu byť aj v megakasíne, aj v hoteli, aj v tom Krtkolande. Ja by som to tam nedával, ja neviem teda lebo ja zas nezdieľam to presvedčenie, že kvôli službám nejakým by sme mali proste tak významnú skutočnosť a taký nárast do proste práv realizovať. A výskum a vývoj, ten je tu podľa mňa zbytočný. Už mi len povedzte, čo chcete na 250 hektároch pre výskum a vývoj postaviť u nás na Slovensku. Prosím vás, viete, nič v zlom, ja fandím našej krajine. Ale tam, kde ide o postavenie na 250 hektároch niečoho pre výskum a vývoj, by sme museli byť aj my poslanci. Pardon, ja sa sám zasmejem tomu. No čiže tu by sme už museli byť výskumníci všetci. Naozaj na 250 hektároch realizovať niečo, čo je výskum, vývoj, uznáte to sami, je podľa mňa moc. Takže ja by som toto tiež vypustil. A naozaj to je proste kvôli tej čistote toho textu a možno aj kvôli tomu, aby sa tu neobjavili nejaké proste také podozrievania a neviem čo.

Priemyselná výroba. Nuž, dobre, už sme tu niečo prelomili, už to bolo dávnejšie, ale niežeby som nefandil službám, výskumu a vývoju, ale to môže byť. Viete, ja si to pamätám, ako to predali, mesto predalo vo Vajnoroch obrovský pozemok letiska, čo to tam malo byť, pán Osuský, tam mal byť Silicon, Valley tam mal byť minimálne. Viete, takto tých našich ľudí lakujú tým, čo tam všetko bude. A myslím, že teraz tam otvárali nejaké shopping centrum (Vajnoria). Viete, to sa potom vtedy predávalo za takú cenu, lebo však tam budeme skúmať ja neviem čo. Tam budeme kvantovú fyziku robiť. No a nakoniec tam kupujeme rožky, hej. Čiže tohto by som sa bál, hej. Tak by som teda kľudne vyhodil výskum aj vývoj a služby.
To je prvá vec, na ktorú som chcel upozorniť.

Druhá vec, na ktorú chcem upozorniť, zjednodušene v zásade to je to, čo som hovoril, že mám určitú obavu, že teda urobíme to, nerealizuje sa to, ale už sa tu bude čubriť. No tak viete, to takto funguje, hej.

A teraz prečo si to myslím? Ja nehovorím, že to bol zámer, ale možno ma aj presvedčí váš právny tím, že to je v poriadku. My hovoríme, že keď my spustíme procesy podľa tejto novely, hej, a teraz nech je to pre tú priemyselnú výrobu, vydá sa to rozhodnutie, to je dôležité, o významnej investícii, nájde sa to územie, dá sa tam to predkupné právo a vy tu máte v tej sedmičke § 3, kedy to zaniká, hej. To je to, čoho som sa bál, to, na čo som sa pýtal, či tam nie je nejaká reverzná poistka na to, že nebude sa to realizovať, aby sa to znova nepokazilo, aby sme o to neprišli, lebo vyzerá to tak, že časť alebo väčšiu časť tých pozemkov nadobudne potom štát. Čiže aby sa to dalo pochopiť zjednodušene, trošku ma to aj ruší, ale to nevadí, zjednodušene sa to dá povedať, vy to tu definujete, že keď zaniká právo, ktoré udeľujete, vtedy ak sa do dvoch rokov od schválenia návrhu na vydanie osvedčenia investícia vládou nevykoná, to, presne vzaté, neviem, čo znamená, hej, že sa to nevykoná, neviem, čo to je, no moment, lebo v ďalšom hovoríte, alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie, no a viete to, prísne vzaté, môže, dobre, ak je toto prvé, nastať to, čo hovorí pán spravodajca, to znamená, že teda začne sa to realizovať. Čiže sme happy, podarilo sa to, tešíme sa tomu, začne sa to realizovať, ak to je to, tak je to dobré, ale vy hovoríte o nezačatí vyvlastňovacieho konania a to sa už nepodmieňuje. To znamená, prísne vzaté, ten podnik, ktorý spustí tie procesy, spustí vyvlastňovacie konanie aj keby nenastala tá skutočnosť, pre ktorú vlastne to celé sme začali, tak už to predkupné právo nezaniká, lebo on splnil túto podmienku. Ale znova som pripravený veriť tomu, že to niekto vysvetlí a povie, že to tak nie je, ale bojím sa toho, že to tak je, to znamená, aby sa nám nestalo to, že z automobilky nič nebude, ale keďže veľmi rýchlo spustili tie procesy vyvlastňovacie, už ergo s nimi začali, splnili tú podmienku. To, kvôli čomu sa to celé začalo, nie je už pre tú chvíľu podstatné, ale splnili tú druhú podmienku, lebo majú tu dve podmienky, buď jednu alebo druhú. Tú druhú splnili, čiže že už v tom pokračujú. Viete, to ja poznám, 250 hektárov scelených je veľký zákusok a veľkým pokušením, hej, my, keď sme vedeli proste oddlžiť VÁHOSTAV z bankového odvodu, tak ja sa mám určitú obavu, že my umožníme tomu podniku, že nadobudne, vytvorí ten strategický park, bude ho mať, hej, lebo spustí tie procesy, aj keď už to nebude potom tá automobilka. A čo tu bude ďalej? Tak proste znova je tu riziko, že už tá firma, ktorá je držiteľom toho, to buď predá alebo prenajme na tisíc rokov za euro, to nikto nevie, hej. Proste to tiež bolo dobré.

Potom by sme mali radšej to nechať tak. To je tá reverzná poistka. To znamená vycizelovať to, že, dobre, nerealizovalo sa to pre to, pre čo sme to chceli, tak dovidenia, hej. No z toho textu to nie je jednoznačne, ale pripúšťam pre krátkosť času, že sa mýlim. Ale ja to čítam tak, že buď splníte tú prvú podmienku alebo tú druhú podmienku. Ak splníte tú druhú podmienku, to znamená, začnete vyvlastňovať, lebo vy už potom môžete vyvlastňovať, hej, tak už vlastne ste ju splnili, čiže tomu podniku to predkupné právo, ktoré je definované v tom inom odseku, nezaniká.
Priznávam sa s rezervou, ak mi na toto zodpovedajúco odpoviete, tak budem spokojnejší, inak navrhujem, že by sme to cizelovali v druhom čítaní ako služby, pričom vedu a výskum tam kľudne môžeme vypustiť a potom mať jasno v tom, že teda bude to vyvlastnené v prospech tej priemyselnej výroby, pre ktorú sme to vlastne celé spustili. A tú dôveru veľkú ja nemám? No ale však už niekomu veriť niekedy treba. Čiže naozaj treba vydať to rozhodnutie, to osvedčenie o tej významnej investícii naozaj, nie Krtkolandu, ale tej automobilke, hej. Keď to bude tak, tak možno sa bude dať o tom rozprávať. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi v tejto komornej atmosfére podeliť sa s vami o zopár myšlienok alebo pohľadom, aký mám na to ja, a možno aj informovať o niečom tých, ktorí nie sú členmi výboru pre hospodárske záležitosti, kde bola k návrhu na skrátené konanie vcelku zaujímavá diskusia, padlo tam veľa zaujímavých otázok, pretože padali tu z pléna otázky aj od viacerých rečníkov pri návrhu na skrátené konanie s tým, že je možno nejaký nedostatok informácií alebo možno nejaké zahmlievanie.

Trošku ma aj mrzí to nepochopenie zo strany niektorých kolegov, ktorí sa snažia silou-mocou napasovať túto novelu zákona na nejakú konkrétnu investíciu. Treba si uvedomiť, kolegovia, ani ja nie som právnik, tak ako mnohí z vás nie sú právnici, že zákon je všeobecne platná právna norma a jednoducho neviete, čo ani by nebolo správne, napasúvať nejaké zmeny na nejakú konkrétnu investíciu alebo na nejaký konkrétny zámer. Dokonca ja by som s tým nesúhlasil.

Ale uvedomme si inú vec. Pri takých významných investíciách, ktoré sa majú realizovať na území, ktoré má viac ako 250 hektárov, ktoré sa rátajú v stovkách miliónov, o tieto investície je obrovský záujem. A nemyslite si, že tie štáty, ktoré majú potenciál takú investíciu získať, sa k sebe správajú ako nejakí kamaráti. A to teraz myslím v dobrom. Veď sme členom V-4 a niektorí investori zvažujú umiestnenie svojich investícií do štátov, ako je Poľská republika, Maďarsko, Česká republika alebo aj Slovensko. A jednoducho sem príde nejaká súťaž týchto štátov, za ktoré niekto vyjednáva, vyjednáva exekutíva, teda vláda v našom právnom prostredí prostredníctvom ministerstva hospodárstva. A jednoducho, áno, je to určitý spôsob dohadovanie. Ponúknete investorovi, najprv musíte poznať predstavu toho investora, čo, koľko, v akom objeme investičnom, koľko pracovných miest, aký typ výroby, aký typ služieb? Ešte aj toho sa dotknem, pán poslanec Hlina, lebo rozumiem tej otázke.

Ale dovoľte mi teraz odbočiť. Určite si pamätáte na nedávne obdobie, keď Slovensko bolo v hre o umiestnenie distribučného centra americkej spoločnosti Amazon. A to čo je teda? Aký druh priemyslu je to? Vyrába niečo? Nie, nevyrába. Ubytováva niekoho? Nie, neubytováva Dováža a preváža, dajme tomu, logistické služby má, pretože dovezie z tlačiarne knihy, tie nejakým spôsobom skladuje a rozposiela po celom svete alebo regióne, kde sedia, tisíce, milióny kníh svojim klientom, ktorí si objednali cez rôzne či už ich alebo ich spriatelených nejakých roznášačov tieto knihy, filmy, videá. Ja nepoznám to portfólio. Takže aj preto sú tam tie služby, napríklad z môjho pohľadu.

Ale myslím si, a naozaj, pán poslanec Hlina, nemusíte tu so mnou súhlasiť, ani ostatní kolegovia, ale nielen v tejto novele, ale aj v samotnom zákone o opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií má vláda pomerne exaktné kritériá, čo by mala spĺňať takáto investícia. Takže ja sa nejakým spôsobom neobávam, že nejaké nám tu začnú vyrastať gýčové krtkolandy alebo niečo podobné. Veď majme trošku aj súdnosť a elementárnu mieru dôvery vo vládu, a bolo to tu už povedané mojím kolegom Jozefom Mikušom, nech je zložená z kohokoľvek.

Tiež sa mi možno nepáčila tá predchádzajúca vláda (alebo tie vlády predtým), ale rešpektoval som, že z volieb získala právo a má teda v zmysle zákonov a ústavy právo rozhodovať. A to, že sa mi nepáčila, neznamená, že som tých, ktorí v nej sedeli, považoval za hlupákov. Takže majme naozaj trošku mieru dôvery a snažme sa ju aj pretaviť aj smerom k vláde, ak keď viem, že teda pre opozíciu je to niekedy ťažké.
Ale naspäť k tým investíciám alebo k tomu, prečo je to tak rýchlo a prečo možno sa tu nevie úplne všetko. Neviem ani ja, ani kolegovia z výboru nevedia, verím, ani vy neviete a, myslím si, asi nikto nevie všetko.

Vrátim sa k tomu procesu vyjednávania, pán poslanec Hlina. Áno, prejavil záujem nejaký investor o investíciu XY a hľadá vhodné umiestnenie. No príde za kým? Príde na ministerstvo hospodárstva alebo príde za SARIO-m, Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu, a povie vám teda veľmi hrubú schému ako to asi prebieha, na tom nie je nič tajné, povie tak: „Toto a toto som, toto je môj profil, uvažujem o tomto, v takom objeme, v takom rozsahu, potreboval by som od vás toto.“ To je zhruba obsahom toho prvého stretnutia. A potom na ďalších stretnutia sa veci precizujú. Ale, samozrejme, je rozdiel, či príde niekto, komu stačí 50 hektárov, 100 hektárov a kto chce preinvestovať 50 mil., 75 mil., alebo či príde niekto, kto potrebuje 200 hektárov, 250 hektárov a kto chce preinvestovať stovky miliónov eur, možno aj viac. A tak isto SARIO posudzuje alebo vypracováva tony materiálov, potom ďalej pre ministerstvo hospodárstva a pre samotnú vládu, na základe ktorých sa rozhoduje ďalej čo sa urobí, kde sa urobia ponuky, kde sa vyjde v ústrety a tak ďalej a tak ďalej. Takto to bolo pri minulých investíciách.

Viete, nemajme tú potrebu nejakým spôsobom zasahovať alebo absolútne neveriť vláde pri jej snahe vyjednať čo najlepšiu pozíciu pre získanie tej investície. My sme zákonodarcovia, našou úlohou podľa môjho názoru je vytvoriť podmienky vláde v tom procese, ktorý je, mimochodom, veľmi citlivý. Tí investori veľmi negatívne nejakým spôsobom vnímajú, keď sa veci vynášajú von, do mediálneho prostredia, keď ešte nie je s nimi dohodnuté všetko, dobre viete, že nie je s nimi dohodnuté nič. Aj niektorí ste to povedali, že týmto spôsobom bude sa to vykupovať dopredu a čo potom bude s tým. To tu nikde nie je napísané. My svojím spôsobom rozväzujeme vyjednávačom vo vláde alebo na ministerstve hospodárstva ruky, ktorí môžu povedať, že: „Počúvajte, chlapi, máme aj takúto možnosť, ak by ste naozaj chceli 300 hektárov, bude to zložité, ale skúsme to hľadať, ale vy musíte postaviť nielen nejakú karosáreň, ale aj toto, toto a toto, zamestnať taký podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí alebo z iných regiónov.“ Viete, to vyjednávanie nie je jednostranné, že investor príde, rozkopne dvere a diktuje si požiadavky. Je to zložité, náročné, ťažké. Často sa to skončí aj neúspechom. Pán poslanec, ja možno od vás chcem niečo kúpiť, vy si pritom poviete cenu, ja vás tu budem jednoducho tlačiť dole, kde ale nejaká hranica pre mňa, takisto ako aj pre vás je neprípustná. Tak si podáme ruku a rozídeme sa. Ale to neznamená, že to scelené územie alebo potenciálne ponúknuté územie si niekto odnesie na chrbte domov. Tak bude využité pre inú investíciu, potenciálnu.

Viete, prečo si myslím, že sú Poliaci úspešnejší v získavaní takýchto veľkých investícií ako my? Majú skvele vypracovaný aktívny manažment niečoho podobného, ako je u nás SARIO. Tým nechcem SARIO nejako, samozrejme, devalvovať, ale Poliaci sú v tom jednoducho lepší, dovolím si tvrdiť, že aj Česi sú na tom tak. A sú dve také lokality v Poľsku. Samozrejme, Poľsko je rozlohou väčšie ako Slovensko. Z nich jednu majú tuším cez 250 hektárov a jednu dokonca cez 300 hektárov. Nič na nej nie je, pán poslanec, zatiaľ. Ale majú ich v ponuke, keby niekto prišiel a povedal znova: „Chlapi, potrebujeme toto a toto, takú a takú výrobu, toľko a toľko ľudí.“ A Poliaci potom prídu s mapou: „Aha, kde je investor, toto tu máte, tu je takáto infraštruktúra, beriete, neberiete to, ideme alebo nejdeme sa baviť ďalej.“ (Ukázanie listov papiera formátu A4.)

A už to tu spomenul môj kolega Muňko a vy to dobre viete ako poľnohospodár a pán Fecko to vie lepšie ako možno my dvaja dohromady, jednoducho čo je, keď chcete sceľovať pozemky v našom zložitom, zložitom právnom stave, myslím, nehnuteľnosťami, kde ešte máme pozemkové knihy z čias Rakúsko-Uhorska. Ja vás vždy rád počúvam, pán Fecko, ako o tom rozprávate. Ja som takúto skúsenosť nikdy nemal. Nedávno uvažoval som, že si kúpim niekde nejaký pozemok na nejakú malú chatku. A som zistil, čo som si tam vyhliadol a že na 800 metrov štvorcových je 49 vlastníkov, z ktorých niektorí zomreli v roku 1927. Kde ja tých ľudí mám hľadať? Mám preto otvárať súdne, dedičské konania? A teraz si zoberte cestu, chodník, infraštruktúru, železnicu, toto všetko ten investor potrebuje. Týmto dávame, zrýchľujeme ten proces, ktorý už dnes je nastavený a existuje (Ukázanie listov papiera formátu A4.), nevymýšľame nič nové. Táto novela zákona má cieľ urýchliť a zjednodušiť sceľovanie parciel tak, aby sme ako tí Poliaci mali niečo v rukáve a vedeli to tým potenciálnym investorom ponúknuť, lebo inak potom len plačeme, oni nás oslovia. A nemyslite si, že to sú nejakí hlupáci. Veď oni oslovujú aj ostatných, veď oni chcú priniesť peniaze na Slovensko, chcú za ne niečo postaviť a chcú dať prácu našim spoluobčanom, našim ľuďom. Budú platiť dane, tí ľudia budú platiť odvody, dane z príjmu, budú vytvárať multiplikačný efekt jedna ku štyrom, napríklad v prípade automobiliek, keď už teda sme sa o nich bavili. A ten región, aj širší, aj užší, má tak veľký potenciál rozvoja.

Áno, vláda by mala, a ja verím, že to tak bude, mikrometrom merať, koho a za akých podmienok k nám pustí, ale ak to chceme zamietnuť len preto, z nejakej emotívnej nedôvery, tak tu potom neurobme nič, nevytvárajme podmienky na nič a len plačme alebo si možno prečítame článok v novinách o tom, že zase to dostali tí hnusní Poliaci. Oni tým nie sú hnusní, ale sú šikovní.

Áno, beriem tú výčitku pána poslanca Zajaca, aj pána poslanca Mikuša, ale ja som váš kolega, nie člen vlády, že prečo sa to nerobilo skôr, keď sa to mohlo vtedy robiť, keď boli neúspešné veci. Áno, myslím si, že mohlo sa s tým prísť aj skôr. Ale to neznamená, že je chybou, že sa s tým prichádza teraz. A jednoducho keď chceme mať konkurenčnú výhodu, keď chceme ponúknuť potenciálnym investorom niečo lepšie a viac ako naši susedia, hoc sme všetci kamaráti, tak musíme v dnešnom rýchlom svete konať rýchlo. A to, čo spomenul aj pán minister, rozhodnutie do konca septembra nech už bude akékoľvek, to je nič z pohľadu legislatívy. To ide strašne rýchlo, to je deň včerajší, čo sa pominul, ešte leto nám do toho nám ide.

A opakujem, nevkladajme tam, že je to len o automobilkách. Veď s tými automobilkami prichádzajú dodávatelia, výroba, výskum, vývoj. Veď sme toho svedkami. Firmy, ktoré sú tu etablované, zamestnávajú tisíce ľudí. Volkswagen samotný má u nás desaťtisíc zamestnancov. Závod KIA v Žiline, závod PSA v Trnave, tie všetky som navštívil ako člen hospodárskeho výboru, chodíme tam pravidelne, vidíme to, ťahajú rozvoj celého regiónu.

Áno, aj ja by som bol rád, kolegovia, keby to bolo v Lučenci. Ale aj ten investor má nejaké požiadavky na infraštruktúru, na dopravu, na logistiku. A nezabúdajte, nezabúdajte, to by bolo možné vtedy, keby sa zhodli na tom, že ministerstvo hospodárstva využije nejaký balík peňazí a povie: „Dobre, my postavíme závod v Lučenci preto a preto a budeme tam vyrábať neviem to, čo treba.“ Vtedy si štát môže povedať, že to bude tam, ale ten investor prináša svoje vlastné peniaze. A nerobme z neho čerta. Aj on má právo mať nejaké požiadavky. Veď aj vy si v obchode vyberáte, čo si idete kúpiť, a nekúpite automaticky to, čo vám niekto vrazí do rúk, lebo to platíte svojimi vlastnými peniazmi.

Tak skúste, kolegovia, vnímať aj tento rozmer a naozaj, pán poslanec Hlina, aj trošku tej dôvery. Ja skutočne som presvedčený, že si nemyslíte, že vo vládach, či už v tejto vláde alebo v tých predchádzajúcich vládach, sedeli len a len hlupáci. Ja som presvedčený, že 99 % politikov vrátane nás, čo tu sedíme, chce dobre pre Slovensko.

A ak vám nie je ľahostajný ďalší rozvoj, tvorba pracovných miest a následné multiplikačné efekty a mne je, viete, jedno, v akom regióne budú, tak by ste tento návrh novely zákona mali podporiť. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, nič v zlom, ale, prosím vás, nepleťte si to. Toto nie je detská univerzita, myslím, že to Divadlo Aréna učí cez prázdniny, čo je investor. Fakt ste si to kľudne mohli odpustiť. Ja som mal pocit, že som vypichol dve veci, kde mám rozpor, kde prípadne som čakal, ako spravodajca by ste sa vyjadrili, nieže ma tu budete poúčať čo je investícia, čo nie je investícia.

Prísne vzaté, keď ste hovorili o tých pozemkoch a o tom, že ich majú pripravené. Štát mohol mať pripravených 60 hektárov v Ivanke. Nemá ich. Má ich sused pána premiéra Roberta Fica. A keď ste videli, že je zle, lebo Denník N do toho rýpal, tak niekto tak hlesol, že možno tam bude AMAZON, hej, že možno nebude tam nič, prosím vás, bude tam parkovisko. Prosím vás, takíto ste vy. Čiže mohol mať štát pripravených 60 hektárov v Bratislave. Nemá ich.
A tie služby, pán kolega. Ten chudák AMAZON aj keby vedel, do čoho sa tu dostal, že vôbec si niekto spomenul, že nejaké Slovensko existuje, ako to budete zneužívať. Bude to ako nejaké logistické centrum na 250 hektárov. No to by som sa šiel na to pozrieť. To je pre AMAZON, nehovorím, nejaký suchozemský prístav. Ale, dobre, prísne vzaté, keď chcete tam mať, tak tam dajte, neviem, ako sa to volá, to prídavné meno, čiže dajte tam logistické služby. Dobre? Totiž tam keď máte iba služby, to môžu byť aj erotické služby, hej. A trošku teraz hyperbolizujem aj ja, dobre. Tak, dobre, keď tam budú logistické služby, tak s tým nebudem mať problém. Pokiaľ tam bude neurčitý výraz ako služby, tak s tým budem mať problém.
A vôbec úplne ste obišli to, ako je možné ukončiť celý ten proces v prípade, že nič tam nebude, lebo aj to sa môže stať, všetko pohostíte, nasľubujete, preveziete sa a nič tam nebude.

Zareagujem, ak dovolíte, len na úvodnú časť vášho vystúpenia, pán kolega Kolesík. Tam, kde ste to nazvali príšerné gýče, keď mám použiť váš terminus technicus, dali by sa použiť aj iné prívlastky, napríklad opachy, monštrá a podobne, tu vyrástli, a nie je ich málo, naozaj za všetkých vlád.

A ja som naozaj ten posledný, kto by nejako selektívne obviňoval jednu vládu a prižmúril oči pri druhej vláde. Kritizoval som, myslím, úplne rovnako všetky vlády za tieto počiny, ktoré sa končili takto tragicky, že pod zámienkou verejného záujmu alebo pod zámienkou nejakej strategickej investície nám tu vyrástli často objekty, ktoré sú dodnes nie využité alebo sú využité úplne inak, ako to bolo pôvodne povedané. To sa tu už v tejto rozprave viackrát spomenulo.
Inými slovami, to čo tu nazývame obavami alebo rizikom a podobnými pojmami, nie je žiadnou prezumpciou viny podľa môjho názoru alebo nevychádza z nejakých nepodložených hypotéz, ale, naopak, vychádza z celkom konkrétnych negatívnych skúseností, a, opäť zdôrazňujem, nie len s touto vládou.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem úvodom zmenu proklamovať a prehlásiť, že som presvedčený, že je to správna vec, správna investícia. Rozhodne podporím tento zákon.
No a, Andrej, chcem povedať, i keď sa to možno niektorým kolegom nepáčilo, ja, naopak, si myslím, že bolo treba, že si tak lapidárne vysvetlil niektoré tie veci.

Snažil si sa vysvetliť, ako to beží pri tom rokovaní o tých veľkých obchodoch. Je tam strašne veľa podmienok, pričom jedno je isté, že základnou podmienkou tej veľkej investície je určite príprava územia. A nie je to jednoduché, pretože my hovoríme o minimálne 250 hektároch. A niektorí si budú vyžadovať toho aj určite viac.
Chcem, vážení kolegovia, vysvetliť, že klasickým postupom pri tom vyvlastňovaní, ktorého sa rozhodne musíme nejako zhostiť, by nám táto činnosť trvala veľmi dlho. Určite si spomínate, ja viem toto úplne presne, že keď sa robila R jednotka Pribina, tak dlhé roky po tom, čo išla do užívania, neboli práve vlastnícke vzťahy vysporiadané. Poznáte to. Jedná sa o tisíce, predstavte si, to sú tisíce vlastníkov. Mnohí z nich sú neznámi vlastníci. Ten terajší postup poznáte, je tam inštitút, keď je tam neznámy vlastník, musí nastúpiť nejaký opatrovník. To strašne predlžuje toto konanie. Je tam veľa už mŕtvych prakticky, áno. Znovu treba toto riešiť. Takže v takomto prípade, samozrejme, pán Fecko sa na mňa díva, určite musí Slovenský pozemkový fond zohrať tú rolu a zrýchliť celé toto konania. Čiže, priatelia, buď skutočne chceme sa vážne uchádzať o takúto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem všetkým kolegom, ktorí na mňa reagovali faktickými poznámkami.
Pán poslanec Hlina, naozaj, neberte, prosím, moje vystúpenie ako na vaše vystúpenie. Ja som vystupoval autonómne. Tie otázky, ktoré ste položili vo svojom vystúpení, sú otázkami na predkladateľa. Takže to je toľko k tomu.

A určite, verte mi, to ma ani len nenapadlo, aby som mal cieľ vás poučovať, len tu padli v rozprave či už k tomuto návrhu zákona alebo aj v predchádzajúcom návrhu na skrátené legislatívne konanie mnohé otázky a možno vy to viete, vy poznáte tie odpovede, ale nie všetci kolegovia poznajú ten proces, tak som sa snažil ho naozaj veľmi jednoducho vysvetliť, pretože on je naozaj veľmi zložitý a niekedy ho komplikuje aj to, že unikajú informácie a potom si tí potenciálni investori povedia: „No tak keď je to takto, tak my ani nemáme záujem ďalej o tomto našom projekte alebo o tejto našej investícii vôbec rokovať.“ A potom idú niekde, kde si vedia dohodnúť lepšie podmienky a zároveň sa cítia komfortnejšie v komunikácii.
Takže, ešte raz, ja vnímam túto novelu ako nástroj na vyjednávanie pre ministerstvo hospodárstva a potom neskôr vládu Slovenskej republiky, ako nástroj na to, aby tu mohli byť umiestnené investície, ktoré budú produkovať výrobné kapacity, ktoré budú zamestnávať ľudí, budú dávať prácu, ktorými sa budú platiť dane a zvyšovať tak HDP našej ekonomiky. To je len toľko.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán minister, gratulujem ku funkcii, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, poviem niekoľko slov aj z mojich úst, ak dovolíte.

Úvodom poviem po našim, že trímem paľce, aby vám šicko vyšlo, pán minister, tak, aby sme to zvládli.

Niekoľko mojich úvah.
Teraz som pochopil, som pána ministra pôdohospodárstva pána Jahnátka oslovil, myslím, že to bolo v našom výbore, s tým, že by dobré bolo v tomto volebnom období ukončiť reštitučné nároky, aby si dal fajfku, že reštitúcie sú vybavené po 25 rokoch, tak mi povedal, že to je nereálne. Ja som mu kontroval, že je to reálne. A som to nevedel vysvetliť. No a, žiaľ, zostala odpoveď v dôvodovej správe tohto zákona, ktorý je tu v skrátenom konaní predkladaný. Citujem z nej: „Aktuálna situácia ohľadne majetkovoprávnych vzťahov k nehnuteľnostiam na území Slovenskej republiky a ich evidencie je aj z dôvodov rôznych historických aspektov komplikovaná mimoriadne. Proces sceľovania rozdrobených území, pozemkových úprav, existencia inštitútu neznámeho vlastníka, hrozba možných reštitučných nárokov...“ Hrozbu možných reštitučných nárokov, to nech mi niekto vysvetlí, pretože reštitúcia, to nie je privatizácia, vážení. Reštitúcia je odčiňovanie krivdy. A to budem opakovať donekonečna, keď to niekto nechápe. To znamená, aká je to hrozba? Tento štát nechce odčiniť reštitučné krivdy? Ako to bolo myslené? Tomu nechápem. Chcel by som nejakú odpoveď, asi pán minister, nebudete vedieť asi reagovať na to, opýtam sa na to pána ministra, možnože nášho pôdohospodárstva, pretože keď toto niekto dá, to znamená, že tento štát nechce ukončiť reštitúcie. Však to je nonsens, vážení. To sme kde? Tieto zákony sú z rokov 1991 až 2004. V ktorom sme roku? Sme v roku 2015. Takže, nehnevajte sa, tu hrozba možných reštitučných nárokov nemôže byť, pretože keď je tam už reštitúcia uplatnená, musí to vrátiť štát, resp. Slovenský pozemkový fond z tých štátnych pozemkov musí tam dať to v tom katastrálnom území, že reštitúcia sa domáha. Nehnevajte sa, tak potom inak ideme proti našim občanom. A to robíme krivdu v demokracii znovu, ako to bolo za čias komunizmu. Takže toto neberiem.
Potom, existencia inštitútu neznámeho vlastníka. Kto to spôsobil? To spôsobili tie rodiny, ktorých teraz dedičia nevedia, aký majetok mal ich pradedo? No predsa to spôsobil štát, keď strihol v roku 1948 vlastníkov od svojich pozemkov. A čo proti tomu robí súčasný štát Slovenskej republiky, aby neznámi sa tu stali známymi. Nerobí proti tomu nič, že. Dokonca ešte v tých registroch sme urobili to, že ešte viacej je ich neznámych ako predtým, ako začali lustrovať pozemkovo knižné vložky. Takže, vážení, to je ďalší biľag, to všetko sú iba dôsledky toho, čo sme zanedbali.

A, ďalej, proces pozemkových úprav, sceľovanie rozdrobených pozemkov. Áno, ako pán Kolesík povedal, zdedili sme uhorské právo, super, delíme na meter štvorcový až pozemky. Keď ste mali iba tých 48 či koľko, chvalabohu, ja som to mal aj tak, kde ani podiel nie je identifikovaný. Takže toto je tak. Ja sa pýtam, ako sceľujeme pozemky, ako robíme pozemkové úpravy? A stačia na to aj komasácie. Bodaj by aj tie komasácie prebehli. Tie pozemkové sú aj s tými zariadenia či už verejnoprospešnými alebo ďalšími. Ako realizujeme pozemkové úpravy? Viete, aký je rozpočet na pozemkové úpravy na roky 2014 až 2017, resp. 2015 až 2020? Z eurofondov môžeme na to čerpať 82 mil. Je to rozpočet na rok 2015 vo výške 1,5 mil., na rok 2016 vo výške 1,5 mil., na rok 2017 vo výške 2,1 mil. To je čo? Kedy chceme minúť gro eurofondov na pozemkové úpravy? Kritizoval som pána ministra, nedostal som od neho odpoveď, prečo je to tak. Teraz sme dokonca ešte schválili, áno, že 2 mil. idú zo Slovenského pozemkového fondu na pozemkové úpravy na hradenie dépeháčky, lebo dépeháčka sa nedá z eurofondov hradiť. Ale pozemkové úpravy nám stoja, vážení. Tu nevieme nájsť vlastníka, ako stojíme s ROEP-kami, s tými registrami? Je to tak, že pred dvoma rokmi bolo 200 území ešte neurobených. Teraz, ako som sa dopočul podľa poslednej správy Úradu geodézie a kartografie, lebo tam je na katastrálnych odboroch teraz najväčší, by som povedal, tlak, sú správnymi orgánmi, nám ostáva urobiť takto ešte 70 území. Viete, z ktorého roku je ten zákon stoosemdesiatka o registroch? Je z roku 1995. V ktorom sme roku? Vážení, dvadsať rokov sme s tým nepohli. A ja hovorím stále, keď nebudeme mať grunt v poriadku, tak nebudeme mať nič, môžu dôjsť pritom investori aj z Marsu, aj z kozmu, pretože my sme základnú vec, že stavia sa na zemi, nestaviame v lufte, zanedbali. A momentálne sa budeme iba prekárať, že: „A ty si nezvládol to, teraz naprieč všetkými vládami.“ Je to pritom jedno, či to bude pán Mečiar, pán Fico, pani Radičová. Čo sme s tým urobili, ako je to možné? Koľko peňazí pošlo do luftu iba kvôli tomu, že nemáme to majetkovoprávne vysporiadanie a možnože sme aj tým odradili investorov. Áno, je to tak. Je to pravda. Chcel by som vidieť jedného ministra, ktorý povie, že už to stačilo. A vrazme do toho toľko, čo je toho hodno tá naša rodná hruda. Už nechcem hovoriť o tom, ako sa bude predávať pôda, voda a všetko okolo toho, to nebudem hovoriť, to je mimo misu.
Nejasné dedičské vzťahy. No jasné, že sú v tom nejasné dedičské vzťahy, lebo prakticky aj pri tých registroch bola taká kontrola, že sa to ešte zahmlievalo a dochádzalo k vydržačkám. Máme tu teraz osvedčovačky rôzne, ďalší veľký problém. Mali sme pritom dvoch svedkov, ktorí všetko mohli dosvedčiť, ak chceli. No kde sme sa tak dostali, vážení? A hovorím, je to naprieč všetkým vládam, ktoré tu boli doteraz. To znamená, že to sú také krivdy. A ja hovorím, že tým prichádzame o čas, peniaze a energiu nášho národa, proste my stále niekde prešľapujeme na mieste a nevieme sa odpichnúť. Tak konečne pochopte, že je to pôda. To sa začína od toho územia. Až potom môžeme na tej pôde niečo stavať.
Ako tu už bolo kolegami spomínané, znovu, dôvodová správa hovorí o účele efektívneho využitia rozľahlých, doteraz nevyužitých území. No kolegovia neviem tie rozľahlé, nevyužité územia, áno, deklarovali. Predpokladám, že nebudeme stavať v lesoch, na lesný pôdny fond asi sa nepôjde, pán kolega Mičovský. Skôr to pôjde na poľnohospodársku pôdu. Áno, máme toho 2,5 mil., pričom sme deklarovali toho 1,9 v rámci EÚ. To znamená, okej, na to sa to čerpá. Takže tam je nejakých tých 500-tisíc, kde by to mohlo byť. Ale to, že by boli až tak, by som povedal, rozľahlé a nevyužité, dokonca asi v okrese Nitra, keďže tu bol spomínaný, si neviem ani predstaviť. Takže budem veľmi rád, keď aj toto sa nejako ujasní.

A ja tvrdím jedno. Musíme v prvom rade využiť tu to, čo už tu máme, a umiestniť toho investora alebo sa pokúsiť ho umiestniť tam, kde či už sú bývalé priemyselné parky, ktoré nie sú využité, alebo aj veľké hospodárske dvory. Áno, je pravdou, že aj tam máme nevysporiadané pozemky, lebo v rámci JRD a združstevňovania pod prvovýrobou a pod stavbami, ktoré slúžili na prvovýrobu a živočíšnu výrobu, sa nemuseli vysporiadavať pozemky. Takže aj tam to bude to isté, asi čo je na ornej pôde. Ale myslím si, že nechceme celú ornú pôdu stratiť. Momentálne je to asi o tom, že máme 45 árov na obyvateľa poľnohospodárskej a 28 árov na obyvateľa ornej pôdy. A tento trend sa stále znižuje. Takže myslím si, že keď už teda pôjdeme na nejaký ten, by som povedal, priestor, tak, pán minister, dúfam, že aj vláda to chápe, že musíme ísť na najmenej hodnotné pôdy poľnohospodárske. To znamená nejaké rendziny, nejaké skalnaté pôdy proste, ktoré nemajú pôdny profil ja neviem tých päť centimetrov, a tam to niekde umiestňovať, nech nemáme na to najúrodnejšie pôdy. A v Nitrianskom okrese, bojím sa, máme prevažne lužné pôdy, nivné pôdy a ďalšie. To znamená, tam ani toho nejakého iného veľa nenájdeme, čo by bolo v tej najmenšej kategórii kvality. Takže, vážení, tu nemôže niekto zaštrngať peniazmi, pričom my teraz, hurá, chytíme sa a všetky naše zelené lúky a všetky naše najúrodnejšie polia iba tým zastavíme, lebo tam umiestnime toho 250 alebo 5-tisíc ľudí zamestnáme.

Každá vláda hovorila, že budeme podporovať malých a stredných podnikateľov. Aká je podpora týchto? Myslíte si, že tam by sme ich neumiestnili. Možnože po päť ľudí by zamestnali. Keby to bolo 500 takých, tak už by sme mali 2 500 zamestnaných. A bojím sa, že táto podpora týchto malých a stredných podnikateľov je v každej vláde plné ústa pred voľbami, ale keď príde tá realita, skoro nedostávajú nič. Aj teraz mladí farmári a malí z poľnohospodárstva, musím povedať, tiež asi budú ťahať dlhý nos, lebo neviem si predstaviť, ako vyčleníme pôdu? Takže, pán minister, chcel by som na to apelovať, áno, veľká investícia je krásna, lebo na jednom jej mieste sústredí veľa aj pracovnej sily, ale musím povedať, že tento štát a mnoho štátov drží stredná vrstva a malá vrstva (v západných krajinách, aj na celom svete) a u nás znovu ideme na to megalomanstvo, ktoré bolo nám, žiaľ, vnútené zväzkom so Sovietskym zväzom, ktoré bolo na večné časy a nikdy inak, ako si pamätáme tí starší. Takže, vážení, ja by som sa prihováral za podporu a riadnu podporu teda tých menších a malých podnikateľov, ktorých tu máme na Slovensku. A na tých by sme mali stavať naše ďalšie investície.

Samozrejme o tom, že to je jednostranné, to povedal pán Mikuš, že ideme iba do toho automobilového priemyslu. Žiaľ, čas asi bude neúprosný a bez ohľadu na to, či ten boom bude trvať 15 rokov, 30 rokov, ale raz to proste padne, to portfólio nášho investovania, by som povedal, s tým, na čom chceme stavať, by bolo dobré rozložiť, aby to riziko bolo čo najmenšie. Nie som ekonóm, to nech si riešia ekonómovia, ale myslím si, že tak by sa to malo plánovať.

Tak ako sme prijímali minule tiež tento zákon, respektíve zákon o tých veľkých investíciách, o ktorých môže rozhodnúť vláda, kritizoval som, že tam bolo spojenie, ktoré je aj teraz v tejto novele. A to sa týka zabezpečenia prevádzkovej činnosti vo významnej investícii, s ktorou tie stavby technicky, technologicky alebo logisticky súvisia. Ako som povedal, vzal som to, by som povedal, až do extrému, všetko so všetkým súvisí. A tým pádom keď povieme, že budeme tam mať, teraz vymyslím si to, automobilku, tak logicky s tým súvisí to, že tam vybudujeme výrobňu topánok. súvisí? Potrebujeme teda obuť našich zamestnancov. Tam so šatstvom aj súvisí. A nakoniec tam zaberieme toľko plochy, že asi budeme z toho prekvapení. Takže bol by som veľmi rád, keby aj tam, keď sa to bude vyberať, malo to jasný dôraz na tú výrobu, ktorá tam má byť, pričom, pokiaľ je to možno, aby sme využívali tie iné s tým súvisiace nejaké tie logistické tovary, neviem, ako to nazvať, alebo služby, ktoré tam musia byť a ktoré sú už etablované ináč, aby tam sa dodávali do týchto vecí.
Ďalej, ten verejný záujem. My sme už deklarovali aj súkromného investora. Máme to aj v energetike, kde držiteľ takého oprávnenia zastáva verejný záujem. Ja sa s tým nebudem môcť do konca života stotožniť, pretože verejný záujem môže zastupovať iba vláda a iba ona môže tak vystupovať, lebo ona má ten mandát, respektíve, ja by som povedal, možno ho má Národná rada, lebo táto priamo je tu v parlamente a ona dostala ten mandát riadiť tento štát, cez vládu, samozrejme. Takže by som bol tiež veľmi rád, keby ten verejný záujem bol jasne nejak deklarovaný. Ja viem, že sa to obmieňa miliónkrát pri každom zákone, len ten verejný záujem by nemal byť pre päť ľudí, desať ľudí, ale musí to mať nejakú váhu, lebo tak sme to boli naučení. Boli spomenuté aj pán Kolesík spomínal nejaké verejné stavby, teda línie, trasy, ale tam musí byť niekde hranica, že to už tým je a to už tým nie je. Inak ja si môžem povedať na všetko možné, že to je verejný záujem.

Tak by som povedal, že hovorilo sa aj z úst pána Kolesíka bolo spomínané, že zamestná to našich ľudí. No ja chcem veriť, že to bude v podmienke, keď to bude ten veľký investor, že sa nedočkáme toho, že budeme tu doslova hrdlačiť a otročiť na nejakého investora, ktorý proste nám tu niečo zamestná, ale za minimálnych podmienok, že zamestná našich ľudí a neprivezie svojich. Tým rozväzujeme ruky investorom, jasné, ale hovorím a budem tvrdiť stále, že už to malo dávno byť. Už to malo dávno byť a ja nevidím dôvod, aby sme tie ruky cez tie majetkovoprávne vysporiadania nerozväzovali reálne, nie iba rečou. To reálne je u mňa, že mi budete robiť odpočet, že tohto roku je 200 území skomasovaných, na druhý rok bude 500 území skomasovaných, na tretí rok to bude ďalších 500. A vtedy poviem, áno, je to reálne. Žiaľ, teraz to vyžadovať nemôžem. A neviem, tie investície šetríme na čo, lebo bude z toho nejakých 75 mil. nevyčerpaných a neviem si predstaviť, za tri roky ako ich minieme. Takže to je veľký môj apel, aby tieto eurofondy, ktoré budeme môcť vyčerpať do roku 2020, boli na tie pozemkové úpravy, ktoré sú podmienkou na to, aby sme mohli potom aj tých investorov sem prilákať.

A povedali ste, pán Kolesík, aj na vás trošku zareagujem, ak dovolíte, že je vám jedno, v ktorom regióne sa tie peniaze investujú a ten investor bude etablovaný. Áno, by som povedal, v princípe s tým môžeme súhlasiť, ale potom chcem vidieť, že peniaze, ktoré boli od tohto investora, sa umiestnia aj v tých regiónoch, ktoré sú zaostalé a ktoré nemajú možnože tú hodnotu toho života ako v tom regióne, možnože kde ten investor je. Keď si pozrieme, že má tých nejakých Bratislava 156 % a Prešov 56 % životnej úrovne, no tak ďakujem pekne Európskej únii. Takže dobre, umiestnime ich do hociktorého regiónu, len tie peniaze potom, ktoré z toho prídu, by mali ísť do toho regiónu, ktorý je takto, by som povedal, momentálne akože hendikepovaný. Áno, keď všade urobíme cesty, to ešte neznamená, že tam príde investor. Musí tam byť sila, aj pracovná, aj, by som povedal gramotná, spôsobilá. Ale v prvom rade by tam mali byť ľudia, ktorí tam žijú a ktorí sú na to viazaní. Keď spôsobíme, že odtiaľ aj tí ľudia sa odsťahujú, tak potom môžeme urobiť zo Slovenska skanzen alebo nejakú neviem prírodnú rezerváciu a sme skončili. A, žiaľ, ľudia sa nám nevracajú do tých našich lokalít, kde by sme ich chceli mať. O lazoch tu ani nehovorím, lebo laznícke osídlenie už nám asi celkom vymizne, pretože náš zákon, ktorý sme o tom dávali, nepostúpil. Takže to je asi tak. A myslím si, že máme šikovných ľudí.

A ja by som bol veľmi rád, keby možnože aj tých našich investorov, ktorí chcú robiť nejaké takéto investície, sme podporili. Verme našim ľuďom. Našim ľuďom verme, pretože aj na východnom Slovensku som mal určité typy, kde chceli investovať, pričom neprešli cez vládu. A teraz to nebudem konkretizovať, pretože robím tu paušál. A chceli investovať východniari na východe. Nedostali sa k tomu. A myslím, že potom išli do Maďarska a investovali tam. Takže, vážení, keď máme našich investorov, ja by som ich uprednostňoval pred západnými alebo inými investormi. Som si vedomý, že to nebudú od nich asi také investície možno čo do objemu, aké možnože by mali tí západní alebo iní investori zahraniční. Ale hovorím o našich investoroch, ktorí majú vzťah k tejto zemi, vzťah k tejto krajine. A oni nehospodária takým spôsobom, že sa odsťahujú za lepšími výhodnejšími podmienkami, pretože možnože budú aj vlastníkmi tej budovy, toho pozemku, aj všetkého, čo tam bude v tom, pričom aj tých ľudí bude poznať a možnože sa bude hanbiť to zavrieť iba kvôli tomu, že oni ho vyslovene budú pranierovať potom, že: „Tak ty si za čo? Si za Košičana, za východniara alebo neviem, za koho si. A si nás tu takto dostal.“ Takže v takomto duchu, myslím si, keď to nepostavíme na našich ľuďoch a na srdci vo vzťahu k našej republike, tak asi ten náš rozvoj nebude až taký, aký by som si ho asi predstavoval.

Chcem veriť, že tento zákon pomôže zamestnávať ľudí a pritiahnuť investorov, ale ja som proti každému vyvlastňovaciemu konaniu, pretože ja hovorím, že v prvom rade tu musí byť dohoda a musí byť spokojný aj ten, čo predáva, aj ten, čo kupuje, a vtedy je to vyrovnané. Takže proti vyvlastňovacím konaniam som striktne, ale pokiaľ sú takéto významné investície, ktoré, by som povedal, zvrátia možnože režim zamestnanosti do nejakých iných čísel, tak myslím si, že mali by aj takýto režim v zákone sme mať. A chcem veriť, že cena, ktorá bude v rámci toho nejakého znaleckého posudku robená, bude taká, ktorou vlastník nás nepoženie pred súd a povie, že, áno, sme mu to vyvlastnili, dobre, okej, cena bola primeraná, aby sme neskončili v Štrasburgu, tak ako sme skončili so záhradkárskymi osadami, kde bolo 58 žalôb a nakoniec sme museli regulovať cenu, za čo budeme aj v tomto prípade doslova vyvlastňovať v záhradkárskych osadách tým vlastníkom tú ich pôdu, aby záhradkári sa dostali do listu vlastníctva.

Takže ďakujem veľmi pekne za to, že ste si ma vypočuli, a chcem veriť, že tento zákon prispeje k tomu, aby investori na Slovensko prišli a aby tí naši dostali robotu aj s primeraným platom.

No a končím tak ako stále, že: „Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.“ Ďakujem pekne.

No, mňa až tak prebudilo pri tej myšlienke, ktorá je pre mňa kľúčová z vášho vystúpenia, pán poslanec Fecko, a to je to uprednostňovanie podpory investícií pre našich malých, stredných podnikateľov, potenciálnych podnikateľov. Veď predsa z radov nezamestnaných my sústredenou a zacielenou podporou, adresnou podporou na jednotlivcov môžeme dosiahnuť ďaleko viac, ďaleko kvalitnejšiu podporu vzniku a rozvoja podnikateľských príležitostí. Dovolím si povedať aj, bola by to podpora ďaleko dlhodobejšie udržateľných investícií. Nerozumiem, prečo my sústreďujeme pozornosť výlučne na poskytovanie investičnej pomoci a podpory pre veľké megalomanské projekty na úkor podpory a investičnej pomoci zo strany štátu práve pre malých, stredných podnikateľov, pre samostatne zárobkovo činné osoby. Z tohto uhla pohľadu ja registrujem, že sú tu výrazné rezervy, výrazný deficit, a som veľmi rada, že ty, pán poslanec, si zvýraznil potrebu takého zamerania. Som o tom hlboko presvedčená, že mnoho ľudí, ktorí či už sledujú tento prenos, toto rokovanie k predmetnému zákonu, by takúto podporu a myšlienku, takéto zameranie na podporu malých stredných podnikateľov privítalo.

Ďakujem za slovo. Martin, ty si zvýraznil to, čo povedal pán poslanec Kolesík, že je to v zásade jedno, kde príde investícia. A ty si teda na to našiel celkom dobrý spôsob, že teda ten profit z tých prostriedkov by mal byť prerozdelený. Ja si na rozdiel od teba myslím, že to nie je celkom jedno a že možno keď nám pán poslanec Kolesík spomínal tie zložité obchodné rokovania, kde teda ide o rôzne finesy a nuansy pri hľadaní tej zhody, tak že možno by bolo dobré, keby práve pri tých zložitých obchodných rokovaniach sa ponúklo takýmto investorom zvýhodnené prostredie, keby svoju investíciu teda nezamerali, teraz sa tak často hovorí o Nitre, ku Nitre, ale niekde k Sobranciam, k Humennému alebo k Medzilaborciam. Takže by to možno bolo celkom správne.

A zdôrazňujem, možno aj z toho pohľadu, že keď už sme hovorili o tom, že cieľom tohto návrhu zákona je využiť nevyužívané pozemky, a tých nevyužívaných, sme sa zhodli, až tak veľa nebude, tak že možno tá miera toho nevyužívania ich kvality by mohla byť vlastne predmetom toho rokovania, že ak budeme pri Nitre striktne trvať na tom, že to musia byť ľadom ležiace pozemky, nuž možno tam na tom ďalekom východe by to mohli byť pozemky, ktoré sú zle alebo slabo využívané. Možno tam by sa mali hľadať potom tie možnosti rokovania tak, aby sme predsa len investora presvedčili, že nie je jedno, kde svoju investíciu zameria, pretože tá nerovnováha je tu veľká a v prípade, že zase na západnom Slovensku pribudne veľká automobilka, tak tie váhy sa ešte viacej naklonia len v prospech západnej časti Slovenska. A to je nespravodlivé.

Ďakujem. No myslím si, že kolega Fecko vystúpil dobre a vcelku trefne naznačil nedostatok toho navrhovaného riešenia, aj keď, samozrejme, asi každý tu vníma, že pracovné miesta na Slovensku sú potrebné, ale tí, ktorí toto riešenie obhajujú tak dosť nekriticky, v zásade aj dosť nekriticky prehliadajú nečinnosť či už agentúry SARIO alebo vlády, lebo ak či Česi, CZECH POINT alebo nejaká poľská štruktúra má pripravené takéto územia, nám nič nebráni urobiť to isté, aby sme to mali.

A nechcem opakovať nejaké príklady východoslovenského mesta, kde pripravilo dva priemyselné parky. A tam piati zahraniční investori fungujú a rozširujú výroby. Tak to len preto existuje, že to mesto sa dlhodobejšie snažilo a vytvorilo také podmienky pre investorov, že prišli až tam, napriek tým všetkých nevýhodám, ktoré východné Slovensko má.

A toto riešenie, ktoré sa tu navrhuje, má jedno ďalšie nevýhodné riešenie, práve napríklad pre východné Slovensko. Ak by si dal niektorý z kolegov, ktorí tak obhajujú toto riešenie, za námahu a zistil by, koľko zamestnancov napríklad z východného Slovenska pracuje vo Volkswagene, pracuje v automobilke KIA a v automobilke PSA v Trnave, tak potom by ste videli, ako sa vyľudňujú vlastne tieto východoslovenské doliny len z toho dôvodu, že na východnom Slovensku adekvátna práca nie je. Čiže potom už z toho nasledujú potom sociologické problémy, kde sa delia rodiny a tak ďalej a tak ďalej, čo určite nie je pre Slovensko žiaduce.

Takže dobrá myšlienka, ktorá tu za tým určite je, vlastne je sprevádzaná takými nekoncepčnosťami a dlhodobou nečinnosťou a aj určitou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)