Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu povedať. Ja sa tiež pripájam k tým gratuláciám, pán minister, aby ste vydržali v tej svojej pozícii podľa možností do konca volebného obdobia, lebo ste už tretím ministrom rezortu, tak už aby ste to tak dotiahli. (Reakcia z pléna.) Aha, tak štvrtý ste, lebo tu bol pán minister Kažimír, hej, ja som ho nerátal, no tak dobre, tak už dokonca nech sa vám teda darí v tej pozícii.
Ale prišli ste akurát s takým návrhom zákona, a to vám musím hneď v úvode povedať, že budem hlasovať proti nemu. A hovorím vám to takto férovo a takto aj priamo, ja som zásadne proti tomu vyvlastňovaniu.
Tu už sme mali pred zhruba rokom a pol ten návrh zákona, tie významné investície, investície nad 100 mil. eur. Vytvorí sa tým 300 pracovných miest, ktoré vytvorí vláda. No, viete, to na jednej strane síce je pekné, ale na druhej strane mne sa zdá, že nerešpektujeme tie vlastnícke práva, čo mi vadí, toto mi naozaj veľmi vážne vadí.
A kolega Andrej Kolesík spomenul, že by bol rád, keby tá významná investícia bola v Lučenci, nie možno v Nitre alebo v Západoslovenskom kraji, ktorý naozaj na tie priemyselné parky alebo tie firmy, automobilový priemysel, strojársky priemysel je dostatočne bohatý. Ale je to realizovateľné, aby to bolo v Lučenci. Dobudujme R1 čo najrýchlejšie. A tá investícia tak môže byť potom tam, lebo ten strategický investor si presne vyberá tú lokalitu aj podľa tej infraštruktúry. Pán minister, to nie je na vás, ale na pána ministra Počiatka. Dobudujme diaľnicu do Košíc. A budeme mať tak investíciu na východe. Hej, celé je to o tom. Pre investora, ktorý sem príde, môže to byť aj lokalita, ktorá sa mu páči. Ja som spod Tatier a Japonci, tí si vyberajú ešte aj ten exteriér, aj ten pohľad na tie Tatry, takže toto môže byť tiež lákavé. Viem si predstaviť aj takéhoto zahraničného investora, ale rozhodujúca je tá infraštruktúra. A toto nám stále chýba. Tak, pán kolega, treba si vyhrnúť viacej rukávy, my všetci aby sme si vyhrnuli rukávy a aby sme dobudovali tú infraštruktúru. A bude to tak aj na južnom Slovensku, aj na východe Slovenska, aj v strede Slovenska. Táto krajina v podstate patrí nám a v podstate je všade.
Ak budem hovoriť zle, tak poprosím ma opraviť potom v tom záverečnom slove, pán minister, ale budem citovať z návrhu zákona: „Strategickým parkom sa rozumie súhrn pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 hektárov,“ zopakujem to, „strategickým parkom sa rozumie súhrn pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých katastrálnych územiach.“ Ja tomu rozumiem tak, že z tých 250 hektárov, pán minister, môže byť 50 v jednom katastrálnom území, 20 v ďalšom, 40 v ďalšom, zrátame to, do 250 hektárov, ale to môže byť, pán minister, celá naša krajina. A pre toho strategického investora to je súhrn pozemkov. A to môže byť v jednom alebo vo viacerých katastrálnych územiach. A tie viaceré katastrálne územia môžu byť aj po celej krajine. Ja neviem príklad poviem, podvozky sa budú robiť v Nitre, karosérie sa budú robiť v Košiciach a neviem, čo v Žiline sa bude robiť. A v podstate tých 250 hektárov je vo viacerých katastrálnych územiach. Ja to chápem tak, lebo je to súhrn. A keď je to v súhrne, ja to zrátam, tak je to tých 250 hektárov. A významný investor, ktorý príde za vami, v podstate spĺňa tak túto podmienku v zmysle toho navrhovaného zákona.
A plus tu je, samozrejme, ešte spojovník, kde za tým ide o stavby na tých pozemkoch sa nachádzajúce, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselných výroby, služieb, činností, v oblasti výskumu a vývoja. Viete pod tými stavbami možno veľakrát si práve predstavujeme, že sú to stavby možno ako súkromné domy, byty, obytné domy. Nemusí to tak byť. Ale môže to byť práve, pán minister, tak. Myslím si, že tieto stavby, ktoré sa tam budú nachádzať, môžu byť pre drobných podnikateľov, stredných podnikateľov, malé firmy. A teraz sem ktosi príde, kto na stôl capne 300 mil. eur a povie: „Ja som významný investor a zlikvidujem toto všetko preč.“ Na to si treba dávať pozor, aj keď to v tom návrhu zákona bude, tak aj ten potenciálny investor môže si do istej miery robiť, samozrejme, tie nároky. Samozrejme, vláda je tá, ktorá v konečnom dôsledku o tom rozhodne, ale myslím si, že v zmysle tohto zákona teoreticky je to možné.
Ja trošku k tým automobilkám som chcel len pripomenúť jednu takúto vec, že, dobre, máme ten strojársky priemysel na Slovensku. Veď sme mali tých strojárov naozaj veľmi zručných, aj kvalifikovanú tú pracovnú silu, ale prináša to určité riziko. Samozrejme, nie je jednoduché zase nejako tých zahraničných investorov alebo aj domácich investorov dostať sem, aby tá zamestnanosť sa zvýšila. Ale môže sa to stať. A môže nastať, ešte možnože to tak preženiem, že ten automobilový priemysel možno začne diktovať ešte politiku štátu. Ak to bude príliš jednostranne orientované tak, že by to bol len ten automobilový priemysel, môže sa stať aj čosi také, možno v tom prehnanom slova zmysle.
Z dôvodovej správy dovolím si prečítať a citovať: „Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť podmienky na efektívne využitie rozľahlých nevyužitých územných celkov na realizáciu ucelených hospodárskych činností, a to najmä v oblasti priemyslu, služieb, výskumu a vývoja.“ Kolegovia niektorí povedali, že si vedia predstaviť také lokality, kde sú u nás nevyužité územné celky. Ale boli ďalší kolegovia, ktorí povedali, že si nevedia predstaviť v celkovom súhrne, spolu akoby kvázi v jednej jednine, by som sa tak vyjadril, 250 hektárov, nech sa páči. Ale čo je to nevyužitý celok? Ja sa pýtam, to je otázka, čo je nevyužitý celok. To je hádam lúka, je to pasienok, je to orná pôda, je to les? Možnože ja neviem vlastník môže byť aj neznámy, ale môže byť aj známy, ktorý nepokosí si lúku, ktorý nepasie na tom pasienku. Čo je to? Čo to je, ten nevyužívaný územný celok, ale v mojom chápaní a hneď v tom úvodnom paragrafe, je to § 1 (ods. 2), tak strategickým parkom sa rozumie súhrn pozemkov nachádzajúcich sa v jednom alebo vo viacerých katastrálnych územiach. Tak teraz ten významný investor tú celú krajinu bude prechádzať a tých 250 hektárov dá dohromady? To nie je tak jasne napísané, že to musí byť v celku. Je v jednej jednine tých 250 hektárov.
Samozrejme, tak ako kolegovia spomínali, ak je tá hrozba ja neviem, ten významy investor, čosi sa pošuškáva, však ste to tu už aj spomenuli, kolegovia poniektorí, že je ďalší z automobilového nejakého priemyslu, priemyselný park by mal byť. V zásade nie som proti tomu, ale, ale som proti tomu, aby sa zastavala úrodná pôda tu na dolniakoch, na dolnej zemi. A to je tá Nitrianska, Trnavská pahorkatina, Podunajská nížina. Toto je závažný problém, ako Martin hovorí, aby bolo dosť chleba aj neba, no tak odrazu toho chleba aby nám nechýbalo. Musím povedať, dneska som bol na modlitbovom stretnutí, dovolím si to tak povedať, takú vsuvku, lebo súvisí to v podstate s tým, čo kolega Martin rozpráva, chlieb náš každodenný daj nám dnes. Nie je to také samozrejmé hej, aj prosiť o to, aj modliť sa možno, že sú slová: „Daj, aby sme mali ten chlieb každý deň, aj dnes, aj zajtra aj nebudúce.“ Ak my na to nebudeme myslieť a možno tak budeme dehonestujúco sa správať k tej pôde, ktorú máme tu, naša krajina nie je takou veľkou a tým, že je malá, je veľmi zaujímavá, lebo tie regionálne rozdiely sú obrovské, obrovské v tom zmysle, že aj tie teplotné rozdiely sú tu, ale my máme nížiny a horstvá, v podstate máme Vysoké Tatry a Dunaj, tak naša krajina na to, že je taká malá, je nádherná, ale neničme ju takýmito vecami. Jožko Mikuš ten Cleveland tu spomenul. Ja si viem predstaviť, pán minister, že ten významný investor, kvôli ktorému prijímame dnes tento zákon s tým, že budeme vyvlastňovať pozemky, jeden deň, dnes je tu, zajtra zbalí štyri slivky a bude preč. Môže sa to stať. Ak by sme to nepripúšťali, tak by sme boli veľmi naivní. Ja pripúšťam takú skutočnosť. A koniec koncov je toho dôkazom možno jeden z mála príkladov, ktorý tu je.
Pán minister, odpustite mi to, že sme sa tak hneď pri prvom stretnutí takto stretli možno pri takomto návrhu zákona. Mne je ľúto, že prichádzate práve s takýmto návrhom zákona. Ja mám vnútorný problém s tým. Ja chcem stáť aj na strane ľudí, bežných, jednoduchých ľudí.
A neobstojí tu ani to, kolega Fecko to krajšie tu spomenul, čo ale obidvaja sme si nezávisle od seba všimli, nie preto, že sedíme vedľa seba v lavici, ale ja to len tak skrátim, proces sceľovania rozdrobených území, pozemkových úprav, existencia inštitútu neznámeho vlastníka, hrozba možných reštitučných nárokov, nejasné dedičské vzťahy, chyby v evidencii. Vo mne to tiež evokuje hrozbu možných reštitučných nárokov. To môže byť, pán minister, hrozba možných reštitučných nárokov? A kto si tu uplatní reštitučné nároky? Veď tu je toľko krívd, ktoré sa napáchali, za tých 40 rokov sa toľko krívd sa napáchalo. My nie sme schopní to stále dať ešte dohromady po dvadsiatich piatich rokoch. A ja sa obávam, aj keď kolega Fecko do konca roka alebo neviem rok, dva roky dal na to limit, že by sa vysporiadali tie veci, vyslovím to, že ani za tých najbližších 20 rokov ešte sa nedajú dohromady tie veci.
A dedičské vzťahy? Však, samozrejme, neprebiehali mnohé dedičské vzťahy. Veľmi ťažko a komplikovane v mnohých rodinách, hej, prebiehali tieto procesy. Mnohé rodiny ani nevedeli, že čosi zdedili. A v realite, v reálnom živote mnohé dedičské konania naozaj neprebehli. A máme tu naozaj aj neznámych vlastníkov. Ale štát nemôže byť ten, kto sa tu postaví a jednoducho vyvlastní.
Na záver ešte mi nedá, aby som nespomenul tiež jednu z úvodných pasáží, ktorá tu je hneď v tom § 1 ods. 3: „Významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať b) podnik so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ak uskutočňovanie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.“ Ide o podnik so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, podčiarkujem. Vo mne to zasa len vyvoláva tú blízku minulú dobu, teda ten štátny podnik, hej, v podstate tiež bude participovať na tom vyvlastňovaní a potláčaní vlastníckych práv.
Ústava Slovenskej republiky zaručuje vlastniť majetok, je to vymedzené, samozrejme, v zmysle jej článku 20, kedy je možné vyvlastnenie, za skôr mimoriadnych okolností.
Ale ja som to už spomínal pri tom samotnom návrhu zákona, keď to prvýkrát sme tu mali v parlamente, nemôže to byť sila peňazí, ktorá pretlačí vlastnícke právo, lebo vlastnícke právo, si myslím, je aj nad tou významnou a strategickou investíciou.
Celkom na záver chcem povedať, ak teda má takýto budúci strategický podnik, lebo, predpokladám, tak to bolo aj z kontextu tej rozpravy tu naznačené, konkrétny investor, ktorý už tu u nás bol, pripravujeme preňho aj legislatívu, tak treba pamätať na to, aby aj bolo dostatok chleba v tejto našej krajine, aby naša krajina bola sebestačná. V produkcii potravín sme na veľmi nízkej úrovni. Týka sa to skôr zase ministerstva poľnohospodárstva. Vo výrobe potravín sme na úrovni 40 %, tu hovorím o 100 %, máme takú rezervu, teda 60 % aby sme do 100 % doplnili a 40 % aby sme mali nadprodukciu potravín a vyvážali ich. Táto krajina tento potenciál má tu, aby sme sa správali zodpovedne aj vo vzťahu k tým ďalším generáciám, ktoré prídu po nás. Ďakujem.
