53.schôdza

Ďakujem pekne. Ďakujem, kolegyne a kolegovia, že ste na mňa reagovali.

Asi iba toľko.

Samozrejme, pán kolega Mičovský, predpokladám, že každý minister bude sa snažiť, zvlášť ak je z východu, aby tí investori sa etablovali na východnom Slovensku, resp. strednom Slovensku, tam, kde je najväčšia nezamestnanosť, pretože ináč tie všetky reči, ako chceme extravilán rozdeliť, nemá zmysel tu viesť, pričom to je jedno, aká tu bude vláda, hovorím, opakujem to znovu.

Áno, tak ako ste povedali, pán kolega Bobík, pokiaľ mesto a prípadne obec už si vedia zrátať dva a dva, ako pripraviť tie pozemky, a možnože 10 rokov na tom pracujú, aby to nejako vysporiadali, tak, samozrejme, budú vo výhode a budú môcť ponúknuť už niečo aj vláde a neviem niekomu, keď budú oslovené, že: „Áno, mám to pripravené.“ Len je to všetko o tých ľudom, resp., by som povedal, dobrej vôli, aby sme sa do toho, do tej ťažkej roboty, majetkovoprávneho vysporiadania na svojom krásnom území pustili. A môžem povedať, že nie je to neriešiteľná vec, lebo Slovenský pozemkový fond v týchto prípadoch zastupuje tých neznámych vlastníkov, aj vtedy, keď niekto zomrie, nie je dedič ešte, lebo nie je ešte vytýčené dedičské konanie. To znamená, že Slovenský pozemkový fond má plné právo spravovať takéto pozemky. A potom v prípade nejakých tých cenových ponúk, samozrejme, takisto vystupuje a tie peniaze, ktoré za to dostane, idú na špeciálny účet, z ktorého potom tomu vlastníkovi, ak sa stane známym, alebo tým dedičom, samozrejme, vypláca. Takže myslím si, že je tu možnosť to vysporiadať, len musí tam byť pevná vôľa a sa ísť na to, hlavne tak, že by štát chcel v rámci republiky urobiť poriadok, ako som povedal, v tých pozemkoch. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu povedať. Ja sa tiež pripájam k tým gratuláciám, pán minister, aby ste vydržali v tej svojej pozícii podľa možností do konca volebného obdobia, lebo ste už tretím ministrom rezortu, tak už aby ste to tak dotiahli. (Reakcia z pléna.) Aha, tak štvrtý ste, lebo tu bol pán minister Kažimír, hej, ja som ho nerátal, no tak dobre, tak už dokonca nech sa vám teda darí v tej pozícii.

Ale prišli ste akurát s takým návrhom zákona, a to vám musím hneď v úvode povedať, že budem hlasovať proti nemu. A hovorím vám to takto férovo a takto aj priamo, ja som zásadne proti tomu vyvlastňovaniu.

Tu už sme mali pred zhruba rokom a pol ten návrh zákona, tie významné investície, investície nad 100 mil. eur. Vytvorí sa tým 300 pracovných miest, ktoré vytvorí vláda. No, viete, to na jednej strane síce je pekné, ale na druhej strane mne sa zdá, že nerešpektujeme tie vlastnícke práva, čo mi vadí, toto mi naozaj veľmi vážne vadí.

A kolega Andrej Kolesík spomenul, že by bol rád, keby tá významná investícia bola v Lučenci, nie možno v Nitre alebo v Západoslovenskom kraji, ktorý naozaj na tie priemyselné parky alebo tie firmy, automobilový priemysel, strojársky priemysel je dostatočne bohatý. Ale je to realizovateľné, aby to bolo v Lučenci. Dobudujme R1 čo najrýchlejšie. A tá investícia tak môže byť potom tam, lebo ten strategický investor si presne vyberá tú lokalitu aj podľa tej infraštruktúry. Pán minister, to nie je na vás, ale na pána ministra Počiatka. Dobudujme diaľnicu do Košíc. A budeme mať tak investíciu na východe. Hej, celé je to o tom. Pre investora, ktorý sem príde, môže to byť aj lokalita, ktorá sa mu páči. Ja som spod Tatier a Japonci, tí si vyberajú ešte aj ten exteriér, aj ten pohľad na tie Tatry, takže toto môže byť tiež lákavé. Viem si predstaviť aj takéhoto zahraničného investora, ale rozhodujúca je tá infraštruktúra. A toto nám stále chýba. Tak, pán kolega, treba si vyhrnúť viacej rukávy, my všetci aby sme si vyhrnuli rukávy a aby sme dobudovali tú infraštruktúru. A bude to tak aj na južnom Slovensku, aj na východe Slovenska, aj v strede Slovenska. Táto krajina v podstate patrí nám a v podstate je všade.

Ak budem hovoriť zle, tak poprosím ma opraviť potom v tom záverečnom slove, pán minister, ale budem citovať z návrhu zákona: „Strategickým parkom sa rozumie súhrn pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 hektárov,“ zopakujem to, „strategickým parkom sa rozumie súhrn pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých katastrálnych územiach.“ Ja tomu rozumiem tak, že z tých 250 hektárov, pán minister, môže byť 50 v jednom katastrálnom území, 20 v ďalšom, 40 v ďalšom, zrátame to, do 250 hektárov, ale to môže byť, pán minister, celá naša krajina. A pre toho strategického investora to je súhrn pozemkov. A to môže byť v jednom alebo vo viacerých katastrálnych územiach. A tie viaceré katastrálne územia môžu byť aj po celej krajine. Ja neviem príklad poviem, podvozky sa budú robiť v Nitre, karosérie sa budú robiť v Košiciach a neviem, čo v Žiline sa bude robiť. A v podstate tých 250 hektárov je vo viacerých katastrálnych územiach. Ja to chápem tak, lebo je to súhrn. A keď je to v súhrne, ja to zrátam, tak je to tých 250 hektárov. A významný investor, ktorý príde za vami, v podstate spĺňa tak túto podmienku v zmysle toho navrhovaného zákona.

A plus tu je, samozrejme, ešte spojovník, kde za tým ide o stavby na tých pozemkoch sa nachádzajúce, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselných výroby, služieb, činností, v oblasti výskumu a vývoja. Viete pod tými stavbami možno veľakrát si práve predstavujeme, že sú to stavby možno ako súkromné domy, byty, obytné domy. Nemusí to tak byť. Ale môže to byť práve, pán minister, tak. Myslím si, že tieto stavby, ktoré sa tam budú nachádzať, môžu byť pre drobných podnikateľov, stredných podnikateľov, malé firmy. A teraz sem ktosi príde, kto na stôl capne 300 mil. eur a povie: „Ja som významný investor a zlikvidujem toto všetko preč.“ Na to si treba dávať pozor, aj keď to v tom návrhu zákona bude, tak aj ten potenciálny investor môže si do istej miery robiť, samozrejme, tie nároky. Samozrejme, vláda je tá, ktorá v konečnom dôsledku o tom rozhodne, ale myslím si, že v zmysle tohto zákona teoreticky je to možné.

Ja trošku k tým automobilkám som chcel len pripomenúť jednu takúto vec, že, dobre, máme ten strojársky priemysel na Slovensku. Veď sme mali tých strojárov naozaj veľmi zručných, aj kvalifikovanú tú pracovnú silu, ale prináša to určité riziko. Samozrejme, nie je jednoduché zase nejako tých zahraničných investorov alebo aj domácich investorov dostať sem, aby tá zamestnanosť sa zvýšila. Ale môže sa to stať. A môže nastať, ešte možnože to tak preženiem, že ten automobilový priemysel možno začne diktovať ešte politiku štátu. Ak to bude príliš jednostranne orientované tak, že by to bol len ten automobilový priemysel, môže sa stať aj čosi také, možno v tom prehnanom slova zmysle.

Z dôvodovej správy dovolím si prečítať a citovať: „Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť podmienky na efektívne využitie rozľahlých nevyužitých územných celkov na realizáciu ucelených hospodárskych činností, a to najmä v oblasti priemyslu, služieb, výskumu a vývoja.“ Kolegovia niektorí povedali, že si vedia predstaviť také lokality, kde sú u nás nevyužité územné celky. Ale boli ďalší kolegovia, ktorí povedali, že si nevedia predstaviť v celkovom súhrne, spolu akoby kvázi v jednej jednine, by som sa tak vyjadril, 250 hektárov, nech sa páči. Ale čo je to nevyužitý celok? Ja sa pýtam, to je otázka, čo je nevyužitý celok. To je hádam lúka, je to pasienok, je to orná pôda, je to les? Možnože ja neviem vlastník môže byť aj neznámy, ale môže byť aj známy, ktorý nepokosí si lúku, ktorý nepasie na tom pasienku. Čo je to? Čo to je, ten nevyužívaný územný celok, ale v mojom chápaní a hneď v tom úvodnom paragrafe, je to § 1 (ods. 2), tak strategickým parkom sa rozumie súhrn pozemkov nachádzajúcich sa v jednom alebo vo viacerých katastrálnych územiach. Tak teraz ten významný investor tú celú krajinu bude prechádzať a tých 250 hektárov dá dohromady? To nie je tak jasne napísané, že to musí byť v celku. Je v jednej jednine tých 250 hektárov.

Samozrejme, tak ako kolegovia spomínali, ak je tá hrozba ja neviem, ten významy investor, čosi sa pošuškáva, však ste to tu už aj spomenuli, kolegovia poniektorí, že je ďalší z automobilového nejakého priemyslu, priemyselný park by mal byť. V zásade nie som proti tomu, ale, ale som proti tomu, aby sa zastavala úrodná pôda tu na dolniakoch, na dolnej zemi. A to je tá Nitrianska, Trnavská pahorkatina, Podunajská nížina. Toto je závažný problém, ako Martin hovorí, aby bolo dosť chleba aj neba, no tak odrazu toho chleba aby nám nechýbalo. Musím povedať, dneska som bol na modlitbovom stretnutí, dovolím si to tak povedať, takú vsuvku, lebo súvisí to v podstate s tým, čo kolega Martin rozpráva, chlieb náš každodenný daj nám dnes. Nie je to také samozrejmé hej, aj prosiť o to, aj modliť sa možno, že sú slová: „Daj, aby sme mali ten chlieb každý deň, aj dnes, aj zajtra aj nebudúce.“ Ak my na to nebudeme myslieť a možno tak budeme dehonestujúco sa správať k tej pôde, ktorú máme tu, naša krajina nie je takou veľkou a tým, že je malá, je veľmi zaujímavá, lebo tie regionálne rozdiely sú obrovské, obrovské v tom zmysle, že aj tie teplotné rozdiely sú tu, ale my máme nížiny a horstvá, v podstate máme Vysoké Tatry a Dunaj, tak naša krajina na to, že je taká malá, je nádherná, ale neničme ju takýmito vecami. Jožko Mikuš ten Cleveland tu spomenul. Ja si viem predstaviť, pán minister, že ten významný investor, kvôli ktorému prijímame dnes tento zákon s tým, že budeme vyvlastňovať pozemky, jeden deň, dnes je tu, zajtra zbalí štyri slivky a bude preč. Môže sa to stať. Ak by sme to nepripúšťali, tak by sme boli veľmi naivní. Ja pripúšťam takú skutočnosť. A koniec koncov je toho dôkazom možno jeden z mála príkladov, ktorý tu je.

Pán minister, odpustite mi to, že sme sa tak hneď pri prvom stretnutí takto stretli možno pri takomto návrhu zákona. Mne je ľúto, že prichádzate práve s takýmto návrhom zákona. Ja mám vnútorný problém s tým. Ja chcem stáť aj na strane ľudí, bežných, jednoduchých ľudí.

A neobstojí tu ani to, kolega Fecko to krajšie tu spomenul, čo ale obidvaja sme si nezávisle od seba všimli, nie preto, že sedíme vedľa seba v lavici, ale ja to len tak skrátim, proces sceľovania rozdrobených území, pozemkových úprav, existencia inštitútu neznámeho vlastníka, hrozba možných reštitučných nárokov, nejasné dedičské vzťahy, chyby v evidencii. Vo mne to tiež evokuje hrozbu možných reštitučných nárokov. To môže byť, pán minister, hrozba možných reštitučných nárokov? A kto si tu uplatní reštitučné nároky? Veď tu je toľko krívd, ktoré sa napáchali, za tých 40 rokov sa toľko krívd sa napáchalo. My nie sme schopní to stále dať ešte dohromady po dvadsiatich piatich rokoch. A ja sa obávam, aj keď kolega Fecko do konca roka alebo neviem rok, dva roky dal na to limit, že by sa vysporiadali tie veci, vyslovím to, že ani za tých najbližších 20 rokov ešte sa nedajú dohromady tie veci.

A dedičské vzťahy? Však, samozrejme, neprebiehali mnohé dedičské vzťahy. Veľmi ťažko a komplikovane v mnohých rodinách, hej, prebiehali tieto procesy. Mnohé rodiny ani nevedeli, že čosi zdedili. A v realite, v reálnom živote mnohé dedičské konania naozaj neprebehli. A máme tu naozaj aj neznámych vlastníkov. Ale štát nemôže byť ten, kto sa tu postaví a jednoducho vyvlastní.

Na záver ešte mi nedá, aby som nespomenul tiež jednu z úvodných pasáží, ktorá tu je hneď v tom § 1 ods. 3: „Významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať b) podnik so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ak uskutočňovanie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.“ Ide o podnik so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, podčiarkujem. Vo mne to zasa len vyvoláva tú blízku minulú dobu, teda ten štátny podnik, hej, v podstate tiež bude participovať na tom vyvlastňovaní a potláčaní vlastníckych práv.

Ústava Slovenskej republiky zaručuje vlastniť majetok, je to vymedzené, samozrejme, v zmysle jej článku 20, kedy je možné vyvlastnenie, za skôr mimoriadnych okolností.

Ale ja som to už spomínal pri tom samotnom návrhu zákona, keď to prvýkrát sme tu mali v parlamente, nemôže to byť sila peňazí, ktorá pretlačí vlastnícke právo, lebo vlastnícke právo, si myslím, je aj nad tou významnou a strategickou investíciou.

Celkom na záver chcem povedať, ak teda má takýto budúci strategický podnik, lebo, predpokladám, tak to bolo aj z kontextu tej rozpravy tu naznačené, konkrétny investor, ktorý už tu u nás bol, pripravujeme preňho aj legislatívu, tak treba pamätať na to, aby aj bolo dostatok chleba v tejto našej krajine, aby naša krajina bola sebestačná. V produkcii potravín sme na veľmi nízkej úrovni. Týka sa to skôr zase ministerstva poľnohospodárstva. Vo výrobe potravín sme na úrovni 40 %, tu hovorím o 100 %, máme takú rezervu, teda 60 % aby sme do 100 % doplnili a 40 % aby sme mali nadprodukciu potravín a vyvážali ich. Táto krajina tento potenciál má tu, aby sme sa správali zodpovedne aj vo vzťahu k tým ďalším generáciám, ktoré prídu po nás. Ďakujem.

Štefan, veľmi ma mrzí, že si na úvod svojho vystúpenia povedal, že budeš hlasovať proti tomuto návrhu novely. Je to tvoje slobodné rozhodnutie. Mne neostáva nič iné, len ho rešpektovať. Ale dovoľ mi tri krátke poznámky k tomu vystúpeniu povedať.

Vyvlastňovanie. Mal som taký pocit, že to ti tam najviac prekáža. Uvedom si, ale, že vyvlastňovanie je posledným krokom na ceste v istom procese, a to vtedy, keď nie možná dohoda za primeranú náhradu. Nemaj, prosím, predstavu, že teraz príde zlý štát a všetkým to bez nejakých diskusií, bez toho, že by s nimi komunikoval, alebo bez toho, že by im ponúkol primeranú náhradu, jednoducho zoberie. To tak nefunguje, ani v zmysle tohto zákona, ani v zmysle iných zákonov. Je to proces. A jeho posledným záverečným, konečným krokom je to vyvlastňovanie. Ver mi, že drvivá väčšina ľudí má tendenciu sa tu dohodnúť.

Katastrálne územie. Rozoberal si tu možno také desivé príklady. Vieš o tom, Štefan, že automobilka PEUGEOT CITROEN v Trnave, jej objekt sa rozprestiera v dvoch katastrálnych územiach? Je to katastrálne územie mesta Trnava a katastrálne územie obce Zavar. Ja nie som legislatívec ani právnik, ale predpokladám, že navrhovateľ myslí tu susediace katastrálne územia, Štefan, lebo niekedy pri takých veľkých výmerách keď to jednoducho uložíš do tej mapy, tak niekde to má toho najviac a niekde v okolí tých to má toho menej. To je logika veci.

A posledná vec. Zo dňa na deň sa nič nedeje, Štefan, ani žiadna automobilka sa jednoducho nezdvihne a neodíde. Vždy tomu predchádzajú rokovania. A nevieme ovplyvniť chod sveta, ale zo dňa na deň nepríde nič, možno príde iba jeho koniec.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja zareagujem na asi tri veci.

Po prvé. Dobre si spomenul, že pôda je tá, ktorá nás živí. A ja to doplním tým, že pôda je neobnoviteľný zdroj, ktorý neurobíme v skúmavke, a keď tú pôdu stratíme, tak skončíme aj s potravinami, so všetkým možným ako s výživou.

Ďalej, spomínal si, že investor si niekedy vyberá aj exteriér, kde bude umiestnený, ako vlastne bude mať aké pozadie vo svojej fabrike alebo toho svojho podniku, ktorý umiestni. A ja sa pýtam, ako sa tak propagujeme vo svete, ako ten investor vie, že nejaké Slovensko existuje, a nepomýli si nás so Slovinskom, resp. s inými krajinami. A by som apeloval potom na pána ministra, pretože on sedí vo vláde, aby sa prakticky tá propagácia cez naše veľvyslanectvá a zastupiteľstvá, ktoré máme v rôznych krajinách, trošku zlepšila, pretože bol som na niektorých veľvyslanectvách a musím povedať, že mali tam 5 malých brožúr o Slovensku. Nič viacej, nič menej tam nemali. Keď takto si predstavujeme propagáciu, aby sme nejakých investorov prilákali, tak to je asi o ničom. Myslím, že na propagáciu Slovenska išlo v rozpočte na tento rok 58 mil., keď si dobre pamätám. Chcel by som vidieť, ako to bolo využité. Ja som to spomínal pánovi ministrovi zahraničných vecí pánovi Lajčákovi, aby na to prihliadol, tak dúfam, že aj vy, pán minister, budete na neho takto nejako apelovať. Čiže je to o tom, aby o nás svet vedel. Niektorí si Slovensko ešte mýlia s Českou republikou, so Slovinskom, so všetkými možnými krajinami.

A ešte jedna vec, tá hrozba možných reštitučných nárokov, čo aj teba, pán kolega, trošku udivila. Ja by som to dal vtedy, keby ešte bol nejaký termín otvorený, reštitučný, s tým dokedy sa môže niekto prihlásiť. To je to riziko, že niekto bude o to žiadať, že tam to padne. Ale tu už termíny nie sú, už máme ukončený stav. Takže iba vieme, čo to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Určite nie je jednoduché riešiť aj zamestnanosť v našej krajine. Ja sa skôr prikláňam aj možno k tej konkrétnej časovej situácii, v ktorej sa naša krajina dnes nachádza, som tak skôr za rozvoj tých drobných a stredných firiem, podľa možností našich. Samozrejme, je to proces dlhodobejší, nie je to také jednoduché, ale si myslím, že aj zo strategického hľadiska je to o čosi lepšie. Ja sa teším, že máme tu aj tie automobilky, ale bezpochyby prináša to isté riziká a boli sme toho svedkami, keď bola tu tá kríza, ktorá tu bola a zatriasla v podstate aj celým svetom, aj našou krajinou a toto je veľké riziko. Naša ekonomika ak bude stáť len na niekoľkých veľkých firmách, tak sa zosype, môže sa to stať, ale ak bude stáť naozaj na drobných, malých firmách, stredných firmách, oveľa lepšie bude to, strategicky keď je to rozložené.

Pán kolega Andrej Kolesík, chcem ti povedať toľko, že predkladateľ tým myslí susediace katastrálne územia, ale nie je to uvedené v tom návrhu zákona, lebo tam sa hovorí, strategickým parkom je súhrn pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 hektárov. Muselo by to byť uvedené v tom zákone, ale nie je to tam. To znamená, že teoreticky to môže byť aj tak, ako som to povedal. Z toho katastrálneho územia, hej, keď si to vyhliadnem, tak môže byť časť tu, časť tu, pričom keď to zrátam všetko dohromady, tak musí to byť tých 250 hektárov. Musí sa to uviesť do tohto zákona. Prosím, môžete to opraviť, však sme v prvom čítaní, V tom druhom čítaní zamyslite sa nad tým. Ale ja to chápem tak, že to sa môže poskladať aj v rámci celej našej krajiny. Nemusí to byť len tak, ako si to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tak predovšetkým sa chcem ospravedlniť za to, že vlastne kvôli mne musíte takto dlho tu sedieť. (Reakcie z pléna.) No je to kvôli zákonu alebo teda kvôli čomukoľvek. (S úsmevom povedané.)
V každom prípade chcem aj poďakovať za mnohé podnetné nápady a názory, ktoré tu padli. Pretože vďaka poslancovi Kolesíkovi mnohé boli zodpovedané, takže sa vyjadrím len k niektorým z nich. A ja to cítim z mnohých týchto vystúpení, že naozaj sú motivované záujmom o Slovensko a o to, aby sa proste rozvíjala ekonomika, aby sa hlavne rozvíjal domáci priemysel.
Ja naozaj, a to som už párkrát povedal aj v médiách, vidím zahraničné investície ako skôr tú čerešničku na torte, ale musíme hlavne budovať ten slovenský priemysel a, samozrejme, aj tie strategické parky, ktoré by mali prilákať tých veľkých investorov, by mali slúžiť hlavne na to, aby na seba nabalili slovenských dodávateľov, slovenský priemysel a aby sme hlavne rozvíjali malé, stredné podniky, ktoré pod tým sa budú rozvíjať. Takže tu sa plne zhodneme a, samozrejme, chcem potom ako minister hospodárstva pôsobiť v tomto smere.
Možno k tým konkrétnym veciam, čo sa týka obmedzenia alebo neobmedzenia len na priemyselnú výrobu, resp. že tam mali byť služby, veda, výskum. My sme koncipovali tú novelu tak, aby bola čo najširšia práve kvôli tomu, že nevieme, do ktorej oblasti ten veľký investor môže prísť. Takže snažili sme sa to neobmedzovať, aby sme potom zase nemuseli niečo novelizovať, lebo príde nejaký investor práve do oblasti, dajme tomu, služieb a neviem kto. A potom to budeme musieť zase novelizovať, aby sme to rozšírili. Takže ideme skôr tým širším rozsahom.
Čo sa týka celého aspektu vyvlastňovania a toho, čo hovoril pán poslanec Hlina, nejakého možného zneužitia tejto novely, len chcem zdôrazniť a vysvetliť, že naozaj na to, aby vôbec mohol nastať proces toho sceľovania, vykupovania a úplne až na konci, ako povedal pán poslanec Kolesík, možného aj vyvlastňovania, ale to už je naozaj posledný bod, ak sa nevyužijú všetky tieto iné možnosti, aby toto mohlo začať, je potrebné a nevyhnutné, aby najprv bolo vydané tzv. osvedčenie o významnej investícii. To znamená, tu musí prísť investícia, ktorá má tie charakteristiky, ktoré už sú definované v zákone, to znamená nad 100 mil. eur, vytvorenie nad 300 nových pracovných síl a tak ďalej. Toto osvedčenie vydáva ministerstvo hospodárstva na základe rozhodnutia vlády. Až potom sa môže spustiť celý proces toho sceľovania, vykupovania a tak ďalej. Takže nemôže tu byť ten reverzný proces, že najprv to scelíme a tak ďalej a potom budeme sa dívať, či tu nejaký investor je alebo nie je.
Pán Fecko, pani poslankyňa Mezenská, pán Kuffa, plne súhlasím s tým, čo tu bolo povedané.
Tá hrozba reštitučných nárokov, naozaj to je tak nejako zle formulované, lebo, samozrejme, reštitúcie a reštitučné nároky sú legitímne nároky ľudí, ktorí trpeli za niečo, čo sa stalo v minulosti. A tu vôbec nie je snahou nejako toto spochybňovať. Je to skôr tak nejako formulované, možno aj hlúpo, ale proste to je to z hľadiska toho investora, že by to mohlo zneistiť toho investora tým, že môže byť nejaké riziko v tej reštitúcii. Ale na to sa ešte pozrieme, či by sa to dalo tak upraviť, aby to bolo v poriadku.
Súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Kuffa, že naozaj tá definícia, ako sú tie pozemky definované, lebo nám ide len o to, aby to bol ucelený pozemok, možnože nie je úplne jasná právne a že naozaj by to mohli byť vlastne povytrhované pozemky v rámci celého Slovenska v rôznych katastroch. Takže my sa na to pozrieme ešte legislatívne a prípadne v tých ďalších čítaniach by sme to opravili tak, aby to bolo úplne jasné.
No a, samozrejme, by som bol veľmi šťastný, keby takým strategickým investorom bol slovenský investor. To by bolo úplne perfektné, ja by som tak bol najšťastnejší minister hospodárstva, keby taká obrovská investícia prišla od slovenského investora. Verím, že aj toto sa podarí.
Takže by som týmto skončil toto moje vystúpenie a ešte raz by som chcel poďakovať za to, že ste sa takto aktívne zapojili do diskusie. A beriem to ako motiváciu do ďalšej činnosti. Takže ďakujem vám a prajem pekný večer.

Veľmi stručne, kolegyne, kolegovia, keďže máme o štyri minúty 19.00 hodín, dovoľte mi zhodnotiť rozpravu.. V rozprave vystúpilo päť poslancov a veľmi ma teší, že nikto z tých, ktorí vystúpili v rozprave, nedal v zmysle § 73 ods. 3 návrh na jeho dopracovanie alebo na nepokračovanie v rokovaní o ňom alebo že ho Národná rada neprerokuje v druhom čítaní. Takže teším sa na vašu podporu pri hlasovaní zajtra, prajem pekný večer.

2.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, novela zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia bola pripravená po vyhodnotení skúseností s aplikáciou zákona č. 39/2013. Do návrhu zákona sú prevzaté aj ustanovenia z usmernenia Európskej komisie k východiskovej správe. Táto správa by mala tvoriť podklad pre uvedenie lokality, kde sa nachádza prevádzka, do pôvodného stavu alebo do stavu minimalizujúceho znečistenie územia.
Názvoslovie a obsah povolení, súhlasov a iných aktov, ktoré sú súčasťou integrovaného povolenia, sa v novele zosúlaďujú s aktuálnym stavom zákonov, ktoré tieto časti integrovaného povolenia upravujú.
Navrhuje sa vypustiť procesný inštitút predbežného prerokovania, pretože sa v praxi nevyužíval. Proces integrovaného povoľovania sa zjednodušuje a vypúšťa sa platenie správneho poplatku v prípade zmien, ktoré nie sú podstatnými zmenami. Na tieto prevádzkovateľovi postačí ohlásenie nepodstatnej zmeny. Novelou sa tiež sprehľadňuje systém správnych deliktov.
Ďakujem za pozornosť a žiadam o podporu predloženého návrhu zákona. Pán predseda, skončil som.

4.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a v gestorskom výbore do 11. septembra 2015.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

6.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zaistenie súladu pre používateľov Nagojského protokolu o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich využívania v Únii.
Nariadenie Európskej únie ustanovuje pravidlá upravujúce dodržiavanie podmienok prístupu ku genetickým zdrojom a prístupu ku tradičným poznatkom, ktoré súvisia s genetickými zdrojmi, a podmienky využívania prínosov z ich používania. Problematika v ňom obsiahnutá sa týka širokej škály používateľov a dodávateľov genetických zdrojov v mnohých odvetviach hospodárstva, ako aj v oblasti vedy a výskumu.
V predloženom návrhu zákona sa upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a právnických osôb zodpovedných za uplatňovanie príslušných článkov nariadenia vrátane pôsobnosti Slovenskej inšpekcie životného prostredia a stanovujú sa sankcie za porušenie povinností ustanovených v tomto nariadení Európskej únie.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.