53.schôdza

Ja nepochybujem, že tí advokáti, ktorí sú tu, sú schopní advokáti. Pozrite sa, ja to vidím ako problém. Vidím to ako problém, konflikt verejného a súkromného záujmu, preto som to podal. Advokát nemôže odmietnuť alebo podľa dikcie platnej zákona o advokácii zastupovať klienta len vtedy, keď mu bránia tomu zákonné podmienky. A myslím si, že tento zákon je naozaj citlivý, ale spravodlivý.

30.
Nebudem dlhšie ako vy, pán predkladateľ, nebojte sa.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja budem naozaj krátko, lebo ja už som v podstate k tomuto zákonu raz vystúpil, ak si dobre pamätáte, a nič sa na tom, na situácii odvtedy nezmenilo.
Bola zverejnená nahrávka, ktorá presne dokázala moje slová z toho, čo som hovoril naposledy, a síce, že ten zákon už v dnešnej dobe máme urobený tak, že (rečník naznačuje rukou kľukatý pohyb), viete si predstaviť, že by ste niekoľko rokov budovali firmu – 40, 50, 100, 200 zamestnancov – a potom jedného dňa sa rozhodnete, dobre, idem do politiky a firmu teda musíte prepísať na toho brata alebo manželku alebo niekoho, ale napriek tomu, keď už ste poslancom, že by ste nemohli rozhodovať o tom, akým spôsobom sa firma hýbe ďalej? Akože 10, 15, 20 rokov budujem firmu, stanem sa poslancom a už nebudem mať žiadne slovo do toho, akým spôsobom sa? To, v mojom chápaní toto, jasné, je prepísané na brata, suseda, manželku, ale je úplne prirodzené, že človek, ktorý stál pri vzniku firmy, celý čas ju viedol, tak sa bude vyjadrovať k tomu, akým spôsobom funguje.
A povedal som to minule, povedal som to, hovorím to aj teraz, keď sa povie regionPRESS, tak sa povie, že to je Matovičova firma, nie jeho manželky, a v zásade s tým všetci žijeme. Keď sa ide do Flag Shipu, tak sa ide ku Hlinovi, je to jeho krčma a môže byť na ňu hrdý. A týmto smerom podľa mňa by mal ísť zákon. Nech je všetko jasné a nech (reakcia z pléna), no tak poraďte mi (povedané so smiechom a reakcie z pléna), no ako ja, oni sú, oni to majú tak dobre pozašívané, že tam to nepoznám. Tak poznám, hovorím len to, čo poznám. Inak sa ospravedlňujem, jak to niekoho, ale akože podľa mňa človek takisto, ako Sulík predtým, on ju ale, tú firmu, predal, ale keby ostal vo FaxCopy, tak takisto proste by sa hovorilo, že je to firma, ktorú vybudoval a na ktorú môže byť hrdý. Veď na základe toho niektorí poslanci boli dokonca zvolení, že im ľudia dôverujú, že sa dokážu uživiť a tak ďalej.
Podľa mňa zákon by mal ísť tým smerom, aby bolo všetko transparentné a aby ľudia mohli robiť to, na čo sú dobrí, to, čomu rozumejú, ale aby nešli do konfliktu s verejným záujmom. A nie, že to budeme okresávať, mali by sme spraviť pravidlá také, aby na jednej strane ľudia sa mohli venovať veciam, ktorým rozumejú, lebo veď zisky z podnikania nie sú zakázané. Si pozrime zisky, keď bol pán terajší minister Kaliňák v parlamente, terajší minister Počiatek v parlamente, z ich firiem koľko im prichádza peňazí a tam takisto sa môžeme iba pýtať tuto vzadu na káve, že akým spôsobom zasahujú do riadenia alebo rozhodovania v týchto firmách.
Ja keby som vlastnil firmu, ja som teda chudobný učiteľ, ale keby som vlastnil firmu a sedím tu a tá firma podniká, tak určite sa minimálne s tými ľuďmi, ktorí sú konateľmi, budem radiť o tom, ako sa má tá firma správať, veď ju nenechám plávať len tak. A týmto smerom podľa mňa má ísť ten zákon. Malo by byť jasné, kto čo vlastní, kto čo robí, veľmi podrobné a jasné majetkové priznania, dajme tomu zákon o lobistoch, aby sa vedelo, kto sa s kým stretáva, a veľmi prísna kontrola toho, aby sa vždycky dbalo na verejný záujem, aby ten človek nebol svojím konaním v konflikte, aby nedochádzalo ku klientelizmu, aby nedochádzalo ku korupcii a nie, že to budeme obmedzovať.
Ono totižto, páni predkladatelia, nie všetci sem prichádzame prežiť celý svoj produktívny život. (Reakcie z pléna.) Hej? Ja by som tu nerád dožil do dôchodku a tým pádom, ako niektorí ľudia sa chcú k niečomu vrátiť. Niektorí chcú učiť, tak stále učia, niektorí chcú robiť advokátov, tak stále zastupujú, niektorí prednášajú a tí, ktorí prepísali na manželky, bratov, sestry, tak tí sa potom vrátia tam, kde boli. A niektorí tu dožijeme, no tak hold.
Takže ja by som bol určite skôr za to, aby sme si stanovili jasné pravidlá, ktoré sa nebudú musieť obchádzať, že sa nebude musieť prepisovať, že sa každý bude môcť priznať k tomu, čo vlastní, koľko na tom zarába a dajme tomu nech dáva odpočet toho, o čom rozhoduje. Nech sa veci nemusia obchádzať, skrývať, nech nemusíme hovoriť o tom, že jasné, je to jeho firma, prepísal na manželku a ďalej v podstate, no a preto som spomínal vlastne tú nahrávku, že tam potom chudák Igor Matovič musí vysvetľovať na nahrávke, o ktorej vedel, že sám seba nahráva, že však on nerozhoduje v menej svojej vlastnej firmy, on je tam len obchodný zástupca. Tak nejak to povedal, hej? No. Toto všetko si môžeme ušetriť, ak si nastavíme pravidlá tak, že bude úplne jasné, kto čo robí, kto čo vlastní a čo z toho má, lebo to je poctivá politika, to je poctivý svet. Nie, že budeme zakazovať, ty nemôžeš byť právnik, ty nemôžeš byť učiteľ, ty nemôžeš byť hento, notár. Hovorili ste, že tam niekto je znalec. No akým spôsobom, akým (reakcia navrhovateľa), no veď hej, ale keď teraz zakážeme advokátom, tak čo? Nabudúce zakážeme znalcom? Nabudúce zakážeme pani kolegyni Žitňanskej učiť na vysokej škole? Tiež má z toho nejaký príjem.
Takže dôvod, prečo nebudem hlasovať za tento zákon, je ten, že po prvé, som za to, aby ľudia ostávali v kontakte s realitou, a po druhé, som za to, aby sa zákon menil skôr k tomu, že budeme jasne vedieť, kto čo robí, kto čo vlastní, ako sa správa, a transparentne sa mu budeme vedieť pozerať na prsty, než k tomu, že sa tu budeme každého pol roka rozprávať o tom, kto zarába viacej, alebo kto zarába menej ako premiér alebo prezident. Pre mňa za mňa, nech si každý zarobí toľko, na čo má vlastnosti. Keď popri tom stíha mandát, tak ho stíha. Vysvedčenie mu dajú voliči. Keď ho nestíha, pozrite sa na včerajšie vydanie Denníka N, kto z tých ľudí, ktorí tam boli vyhodnotení ako najväčší flákači v tomto parlamente, popri tom niečo robia? Na papieri, hm?
Pekný deň.

32.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nedá, než nepodporiť, než podporiť kolegu Poliačika. Viete, keď sa zamyslíme nad tým, ako prepojenie politiky a veľkého alebo stredného alebo iného biznisu škodí krajine, tak keď sa tak nad tým zamýšľam, presne vzaté, ten človek, ktorý profituje z politiky, vôbec nemusí byť v parlamente. Nepochybne Juraj Široký nikdy nebol ozdobou tejto sály, napriek tomu existuje dôvodné podozrenie, že mu vyhovujú iní, ktorí nemajú nominálne s Váhostavom nič. A tak ďalej a tak ďalej. Myslím si, že ani Poór nemusel byť ministrom, ale Nafta Gbely bola Nafta Gbely. A naopak.
To znamená, že takzvaná téza o tom, a to sa snažia kolegovia, že to zachránime tým, že vyradíme advokátov, je v skutočnosti malým a ešte aj otáznym kamienčekom v mozaike. Ja už dnes nie som v konflikte záujmov. Nie som viacej vicestarosta Starého Mesta Bratislavy, ale napriek tomu som sa domnieval, že tak, ako je dobré, že v zdravotnom výbore sú lekári a v školskom učitelia, tak si myslím, že vo výbore pre verejnú správu kľudne môžu byť starostovia presne preto, prečo sú tu právnici a možno aj advokáti. Lebo nevidím ako dôvodné, aby sme istú skupinu ľudí, ktorá lepšie ako iní pozná problematiku tej činnosti, v ktorej sa pohybujú, neboli zastúpení v parlamente.
Domnievam sa a nesúhlasím s novelou zákona, aj keď sa ma už nijako netýka, o tom, že je vylúčené, aby starosta obce mohol byť v parlamente. I jeho skúsenosť s riadením obce je takým istým vkladom ako skúsenosť právnika či lekára s fungovaním vo svojej oblasti v tomto parlamente.

34.
Ďakujem pekne. Ja som, keď sa predkladal predtým prvýkrát, myslím, vystúpil a ja sa v zásade stotožňujem s tým, lebo v zmysle tej bazálnej spravodlivosti, keď, a nechcem byť zlostný, že keď nie ja, tak ani vy, ale skôr by som teda povedal, že aj cítim tam ten konflikt záujmov, hej?
Ale viete, ja chcem na inú skutočnosť upriamiť a poviem vám z osobnej skúsenosti. Keď chcete robiť niečo poriadne, to vyžaduje určitý čas, určitú energiu a ja milujem týchto robocopov, tu sú nejaký považský robocop, čo zvládne osem. Tu ste, niektorí kolegovia, nechcem sa vás dotknúť, tiež nejakí géniovia. Ja si myslím, že som vcelku výkonný človek, ale poviem vám otvorene, že pokiaľ sa venujete poslaneckej práci, to znamená okrem tej agendy, ktorá je na schôdzi, sa snažíte nájsť nejakú svoju, snažíte sa po nej ísť, snažíte sa o nejakú legislatívnu iniciatívu, snažíte sa stretnúť s ľuďmi, nie sa pred nimi schovávať, snažíte sa odpovedať na nejaké maily, nie ich ignorovať, tak vám to zoberie toľko času, že ledva-ledva vám zostane na rodinu. Ako v dobrom hovorím a možno som slabučký, nevýkonný, ale nie som prísne presvedčený o tom, že to tak je. Keď to robíte poriadne, tak máte čo robiť. Hej, čiže už potom vám podľa mňa nezostáva toľko času, hej, aby ste dokázali uriadiť firmu, a ja vám poviem z osobnej skúsenosti, že na tej firme to je vidieť. Na tej firme to je vidieť a ma volajú späť, že je zle. Hej, proste, že, takže potom to robíte na úkor niečoho.
Čiže asi tu sú niektorí kolegovia, ktorí teda napriek tomu, že to je prepísané, sa jej plne venujú, ale nemôžu sa venovať potom tej poslaneckej práci. Tak len neviem, načo sem do tej politiky šli. Moja osobná skúsenosť je po tých tri a pol roka, pokiaľ to robíte poriadne, máte čo robiť. Máte čo robiť, aby ste to zvládli a času vám zostane málo. Ak sa, teda máte nejakú rodinu, ak sa jej venujete. Takže aj to je jeden z dôvodov, hej, prečo by sme sa mali nad tým... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

36.
Ďakujem pekne. Ja chcem reagovať na to, čo povedal pán Poliačik, ale zároveň sa odrážam od toho, čo povedal pán Hlina.
Áno, súhlasím s tým, čo povedal, že ak to chcete robiť poriadne, teda poslaneckú prácu, nemáte toľko času a rovnako, ak to chcete robiť poriadne, ja nie som právnik, ale venujem sa obhajobe práv obetí trestných činov, advokácii, v zastupovaní, už vôbec nie v takej miere, v akej som to robila, len predostieram, nie som v konflikte záujmov, robím to už roky zadarmo, ale keď to chcem robiť, ja ten prípad nosím so sebou všade v hlave, čiže ako toto je moja výhrada k tomu, že nie je činnosť ako činnosť.
A vrátim sa znovu ešte k tomu plateniu, neplateniu a práci poslaneckej. Po revolúcii sa vlastne zaviedol úplne nový systém. To my do revolúcie sme mali v parlamente aj dojičky, aj kapitánov priemyslu, aj neviem koho, akože tzv. reprezentatívne zastúpenie obyvateľstva, začali sme budovať túto novú parlamentnú demokraciu tak, aby ten parlament bol aj funkčný, aj kvalifikovaný, aj aby nezvádzal k tomu zháňať si niekde inde na živobytie prostriedky. A ja si myslím, že dosť jednoduchý recept by bol na to, ak chce niekto zostať spojený so svojím povolaním, ako to robia lekári, ktorí sú tu v parlamente? Tak nech to tak robia aj advokáti a nech sú spojení bezplatne. Akože nech sa páči, ja nemám vôbec s tým žiadny problém a nevidím dôvod, prečo by sa to tak nedalo urobiť.

38.
Ďakujem. Sa nevieš pripraviť, pán poslanec, keď ideš vystúpiť? Tu do opozície rýpeš a nie, aby si urobil reklamu nejakým smeráckym týmto potentátom. Napríklad ja tu len tak, keďže ma to nikdy nezaujímalo, ale teraz pozerám, ja som nevedel, že minister vnútra podnikal vo firme FoRest, s. r. o., aj s ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií v jednej eseročke, a možnože by tvoj, volá sa FoRest, keď už tu tak rozprávame, a potom FoRest vlastní Foodwest. A tak ďalej, čiže tieto, ja rozumiem, ale čo chceš povedať alebo chcel si povedať a nakoniec to tam celkom nezaznelo. Proste urobme, nalejme si čistého vína a urobme medzi všetkými rovno.
Mne sa nepáči tá cesta, že poďme to teda zakázať úplne všetkým, ale poďme s tým úplne všetkým von. Toto čo som citoval, tieto dve námatkovo firmy, to sú tie, ktoré nie sú v tých schránkach ešte, čiže tu máme obrovský problém toho, že podľa mňa tu sedia politici, ktorí, o ktorých nebudeme nikdy vedieť, že niečo vlastnia, pretože sa ukryli za schránky. A potom aj celá táto téma je viac-menej taká smutno-smiešna, že jedno povolanie, ktoré sa vykonáva teda aj na základe osobitného predpisu v právnickej osobe, tu dnes budeme pertraktovať a hnať ho na zodpovednosť.
Podľa mňa by sme mali ísť úplne opačnou cestou a ísť po tom, že skutočne nájsť nástroj na to, aby sme vedeli, kto z čoho a kde má presne prospech, ak vykonáva verejnú funkciu. Myslím, že to tam nejak na konci zaznelo, že ak chceme mať rovný prístup, tak to uvoľnime a snažme sa potom pýtať, že keď niekto vykonáva verejnú funkciu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

40.
Ďakujem za slovo. No ja som jeden z tých menej šikovných poslancov, naozaj mám úctu pred všetkými, ktorí dokážu urobiť veľa. Keď som tu nastupoval, tak som si teda povedal, že už nemôžem robiť ani znalca, aj eseročku, ktorá 10 rokov mala nulový obrat, aj tú nie prepisom na manželku, ale predajom úplne preč, teda bezodplatným predajom, a tak isto aj dokonca odborného lesného hospodára, jednoducho nie som dostatočne šikovný na to, aby som ešte popri tejto práci dokázal si udržiavať aj tieto aktivity. Ale súhlasím, že v mojom veku už ani neni to otázka tá, že po návrate z parlamentu by človek pociťoval potrebu byť aktívny na všetkých týchto poliach.
Takže ak sa niekto rozhodne byť jedným zo 150, to znamená tými tromi stotisícinami percenta z 5 miliónov Slovákov, asi by si mal uvedomiť, že je potrebné aj čohosi sa vzdať. A obhajovať teda svoje práva na podnikateľské aktivity sa mi zdá v tejto súvislosti nenáležité.
Ale, Martin, súhlasím s tou podstatou, čo vyznela z tvojho vystúpenia, ak podmienky, tak rovné pre všetkých, absolútna transparentnosť. A súhlasím aj s tým, že asi žiadať od niekoho, kto má dnes 40 rokov a 20 rokov budoval firmu, aby teraz po vstupe do politiky bola jeho povinnosť všetkého sa vzdať asketicky a ostať teda len poslancom, asi tiež neni reálne, takže podporujem tú myšlienku, čo si povedal. Absolútne urobiť podmienky jasné pre všetkých, čo chcú byť v politike, a nemôžme selektívne riešiť raz advokátov, raz učiteľov a potom zase ešte niekoho, pretože tých aktivít je veľa a každý má isté profesionálne pozadie a históriu, takže treba v tom urobiť jasno. Takže oceňujem to, čo si povedal, tá podstata je dôležitá.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)

Pán kolega Poliačik, ja by som vás chcel ubezpečiť, že naozaj nemusíte sa báť, že by ste tu prežili celý život, ako to predpokladám, že k tomu nepríde. Pozrite sa, ja to cítim tak, že sú tu poslanci, ktorí sú rovní a rovnejší, ale naozaj mne ide aj o ten konflikt osobného a verejného záujmu. Ja si myslím, že vtedy Robert Fico mal pravdu, keď hovoril o tom klientelizme, ako to dopadlo. Áno, dá sa to riešiť aj tak, tak dohodnime sa, všetci môžu podnikať a budú priznania verejných funkcionárov také, aby si ich občania mohli skontrolovať. Takže bude jasné, že kto podniká so štátom nekalo a kto podniká v poriadku. Ale viete, ako strašne sme sa chceli, chceli sme zmeniť ten zákon o priznaniach a vôbec o konflikte záujmov, pracovali ste aj vy, aj tak to bol nejaký kompromis a ani ten kompromis nechcela strana SMER ako prijať.

Ďakujem veľmi pekne. Ono, viete, len keď chceme ísť žiaduco jedným smerom a nejde to, tak to neznamená, že musíme spraviť dva kroky naspäť. Ako to nie je úplne logicky to isté. Teda ak sa máme snažiť o transparentnosť verejného prostredia, tak sa poďme snažiť o transparentnosť verejného prostredia. A poďme tlačiť na to, aby boli podrobné majetkové priznania, aby keď niekto niečo robí, o tom bol zápis, keď má z niečoho majetkové príjmy alebo iné výhody, aby sme o tom vedeli, keď s niekým podniká, aby sme o tom vedeli. Podľa mňa cesta je cez to, aby mali občania čo najviac informácií, nie cez to, že budeme ľuďom zakazovať a nútiť ich vždycky nejakým spôsobom kľučkovať a obchádzať zákon.
Keby sme išli teda po tých poslancoch SMER-u, ktorých spomínal aj, alebo ministroch, tiež ktorých spomínal kolega Viskupič, tak môžeme ísť jedno meno za druhým a koniec koncov veď tie mapy existujú, kto tu v čom podnikal, kto má aké väzby na vládu, tretí sektor tu urobil pomerne dobrú prácu. Toto všetko by malo byť súčasťou verejných a verejne dostupných informácií, ktoré poskytuje štát a ktoré by mali o sebe poskytovať samotní verejní funkcionári, nielen poslanci, ale aj ostatní verejní funkcionári, to je prvá vec.
Druhá vec, Alojz, ja úplne chápem, čo hovoríš, a podľa mňa by to malo byť teda tak, že každý podľa toho, na čo si trúfa, na čo vládze, hej? Niektorí ľudia v tej poslaneckej práci sa venujú všetkému, niektorí sa venujú len niečomu, niektorí sa veľa stretávajú s ľuďmi, niektorí menej, každý to má nastavené nejak inak, niekto popri tom môže stíhať, niekto nie. Ja by som asi nestíhal, lebo mám zlú organizáciu práce a niektorí si vedia zorganizovať čas lepšie a menej spia. Necháme na každého, ako je nastavený.
Ďakujem.

46.
Pozrite sa, ja nebudem dlho, chcem opätovne zdôrazniť, že naším primárnym záujmom je zamedziť rozporu vo výkone funkcií verejného funkcionára, ktorý má obhajovať verejný záujem, a advokáta, ktorý musí obhajovať záujem klienta. A riadiť sa podľa jeho pokynov. Dokonca, keď nie sú zákonné dôvody, tak nemôže odmietnuť tohto klienta. No a uviedol som to na príklade dvoch poslancov, predsedu ústavnoprávneho výboru Drgonca a Ábelovského, a podľa mňa ten Robert Fico vtedy mal pravdu, aj keď to teda nerád hovorím.
No ale teraz tu máme v skrátenom legislatívnom konaní zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravných významných investícií. No a aj tu na základe tohto zákona tu v návrhu, ktorý nepochybne bude schválený, sa píše, že ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku, ale nevylučuje sa tu cesta, teda v konečnom dôsledku na súd. No a pýtam sa, čo bude, keď si teraz teda vyberú tam tí, ktorí budú vyvlastňovať tie pozemky pod tú veľkú investíciu, oni sa seknú a povedia nie, ako my túto cenu neprijímame. Môžu teraz osloviť niektorého poslanca, byť na ich mieste, ja im nechcem našepkávať, tak oslovím poslanca SMER-u. A možno to opäť skončí dohodou, možno nie. A ja si myslím, že teda aj tu je ten dôvod, nielen tie peniaze, ale čo sa týka tých objemov, ktoré tu naozaj niektorí poslanci majú, pán kolega, to je na full pracovný čas ako pri tom, keď účtujú 100 euro za hodinu.
To je všetko, ďakujem.