53.schôdza

Jozef Viskupič, nech sa páči.

38.
Ďakujem. Sa nevieš pripraviť, pán poslanec, keď ideš vystúpiť? Tu do opozície rýpeš a nie, aby si urobil reklamu nejakým smeráckym týmto potentátom. Napríklad ja tu len tak, keďže ma to nikdy nezaujímalo, ale teraz pozerám, ja som nevedel, že minister vnútra podnikal vo firme FoRest, s. r. o., aj s ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií v jednej eseročke, a možnože by tvoj, volá sa FoRest, keď už tu tak rozprávame, a potom FoRest vlastní Foodwest. A tak ďalej, čiže tieto, ja rozumiem, ale čo chceš povedať alebo chcel si povedať a nakoniec to tam celkom nezaznelo. Proste urobme, nalejme si čistého vína a urobme medzi všetkými rovno.
Mne sa nepáči tá cesta, že poďme to teda zakázať úplne všetkým, ale poďme s tým úplne všetkým von. Toto čo som citoval, tieto dve námatkovo firmy, to sú tie, ktoré nie sú v tých schránkach ešte, čiže tu máme obrovský problém toho, že podľa mňa tu sedia politici, ktorí, o ktorých nebudeme nikdy vedieť, že niečo vlastnia, pretože sa ukryli za schránky. A potom aj celá táto téma je viac-menej taká smutno-smiešna, že jedno povolanie, ktoré sa vykonáva teda aj na základe osobitného predpisu v právnickej osobe, tu dnes budeme pertraktovať a hnať ho na zodpovednosť.
Podľa mňa by sme mali ísť úplne opačnou cestou a ísť po tom, že skutočne nájsť nástroj na to, aby sme vedeli, kto z čoho a kde má presne prospech, ak vykonáva verejnú funkciu. Myslím, že to tam nejak na konci zaznelo, že ak chceme mať rovný prístup, tak to uvoľnime a snažme sa potom pýtať, že keď niekto vykonáva verejnú funkciu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

39.
Pán poslanec Mičovský.

40.
Ďakujem za slovo. No ja som jeden z tých menej šikovných poslancov, naozaj mám úctu pred všetkými, ktorí dokážu urobiť veľa. Keď som tu nastupoval, tak som si teda povedal, že už nemôžem robiť ani znalca, aj eseročku, ktorá 10 rokov mala nulový obrat, aj tú nie prepisom na manželku, ale predajom úplne preč, teda bezodplatným predajom, a tak isto aj dokonca odborného lesného hospodára, jednoducho nie som dostatočne šikovný na to, aby som ešte popri tejto práci dokázal si udržiavať aj tieto aktivity. Ale súhlasím, že v mojom veku už ani neni to otázka tá, že po návrate z parlamentu by človek pociťoval potrebu byť aktívny na všetkých týchto poliach.
Takže ak sa niekto rozhodne byť jedným zo 150, to znamená tými tromi stotisícinami percenta z 5 miliónov Slovákov, asi by si mal uvedomiť, že je potrebné aj čohosi sa vzdať. A obhajovať teda svoje práva na podnikateľské aktivity sa mi zdá v tejto súvislosti nenáležité.
Ale, Martin, súhlasím s tou podstatou, čo vyznela z tvojho vystúpenia, ak podmienky, tak rovné pre všetkých, absolútna transparentnosť. A súhlasím aj s tým, že asi žiadať od niekoho, kto má dnes 40 rokov a 20 rokov budoval firmu, aby teraz po vstupe do politiky bola jeho povinnosť všetkého sa vzdať asketicky a ostať teda len poslancom, asi tiež neni reálne, takže podporujem tú myšlienku, čo si povedal. Absolútne urobiť podmienky jasné pre všetkých, čo chcú byť v politike, a nemôžme selektívne riešiť raz advokátov, raz učiteľov a potom zase ešte niekoho, pretože tých aktivít je veľa a každý má isté profesionálne pozadie a históriu, takže treba v tom urobiť jasno. Takže oceňujem to, čo si povedal, tá podstata je dôležitá.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem. Dávam slovo pánovi poslancovi Přidalovi s faktickou, aby mohol potom pán Poliačik reagovať.

Pán kolega Poliačik, ja by som vás chcel ubezpečiť, že naozaj nemusíte sa báť, že by ste tu prežili celý život, ako to predpokladám, že k tomu nepríde. Pozrite sa, ja to cítim tak, že sú tu poslanci, ktorí sú rovní a rovnejší, ale naozaj mne ide aj o ten konflikt osobného a verejného záujmu. Ja si myslím, že vtedy Robert Fico mal pravdu, keď hovoril o tom klientelizme, ako to dopadlo. Áno, dá sa to riešiť aj tak, tak dohodnime sa, všetci môžu podnikať a budú priznania verejných funkcionárov také, aby si ich občania mohli skontrolovať. Takže bude jasné, že kto podniká so štátom nekalo a kto podniká v poriadku. Ale viete, ako strašne sme sa chceli, chceli sme zmeniť ten zákon o priznaniach a vôbec o konflikte záujmov, pracovali ste aj vy, aj tak to bol nejaký kompromis a ani ten kompromis nechcela strana SMER ako prijať.

Reakcia pána poslanca Poliačika, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ono, viete, len keď chceme ísť žiaduco jedným smerom a nejde to, tak to neznamená, že musíme spraviť dva kroky naspäť. Ako to nie je úplne logicky to isté. Teda ak sa máme snažiť o transparentnosť verejného prostredia, tak sa poďme snažiť o transparentnosť verejného prostredia. A poďme tlačiť na to, aby boli podrobné majetkové priznania, aby keď niekto niečo robí, o tom bol zápis, keď má z niečoho majetkové príjmy alebo iné výhody, aby sme o tom vedeli, keď s niekým podniká, aby sme o tom vedeli. Podľa mňa cesta je cez to, aby mali občania čo najviac informácií, nie cez to, že budeme ľuďom zakazovať a nútiť ich vždycky nejakým spôsobom kľučkovať a obchádzať zákon.
Keby sme išli teda po tých poslancoch SMER-u, ktorých spomínal aj, alebo ministroch, tiež ktorých spomínal kolega Viskupič, tak môžeme ísť jedno meno za druhým a koniec koncov veď tie mapy existujú, kto tu v čom podnikal, kto má aké väzby na vládu, tretí sektor tu urobil pomerne dobrú prácu. Toto všetko by malo byť súčasťou verejných a verejne dostupných informácií, ktoré poskytuje štát a ktoré by mali o sebe poskytovať samotní verejní funkcionári, nielen poslanci, ale aj ostatní verejní funkcionári, to je prvá vec.
Druhá vec, Alojz, ja úplne chápem, čo hovoríš, a podľa mňa by to malo byť teda tak, že každý podľa toho, na čo si trúfa, na čo vládze, hej? Niektorí ľudia v tej poslaneckej práci sa venujú všetkému, niektorí sa venujú len niečomu, niektorí sa veľa stretávajú s ľuďmi, niektorí menej, každý to má nastavené nejak inak, niekto popri tom môže stíhať, niekto nie. Ja by som asi nestíhal, lebo mám zlú organizáciu práce a niektorí si vedia zorganizovať čas lepšie a menej spia. Necháme na každého, ako je nastavený.
Ďakujem.

To bol posledný prihlásený rečník v rozprave. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať záverečné slovo? (Reakcia navrhovateľa.) Nech sa páči.

46.
Pozrite sa, ja nebudem dlho, chcem opätovne zdôrazniť, že naším primárnym záujmom je zamedziť rozporu vo výkone funkcií verejného funkcionára, ktorý má obhajovať verejný záujem, a advokáta, ktorý musí obhajovať záujem klienta. A riadiť sa podľa jeho pokynov. Dokonca, keď nie sú zákonné dôvody, tak nemôže odmietnuť tohto klienta. No a uviedol som to na príklade dvoch poslancov, predsedu ústavnoprávneho výboru Drgonca a Ábelovského, a podľa mňa ten Robert Fico vtedy mal pravdu, aj keď to teda nerád hovorím.
No ale teraz tu máme v skrátenom legislatívnom konaní zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravných významných investícií. No a aj tu na základe tohto zákona tu v návrhu, ktorý nepochybne bude schválený, sa píše, že ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku, ale nevylučuje sa tu cesta, teda v konečnom dôsledku na súd. No a pýtam sa, čo bude, keď si teraz teda vyberú tam tí, ktorí budú vyvlastňovať tie pozemky pod tú veľkú investíciu, oni sa seknú a povedia nie, ako my túto cenu neprijímame. Môžu teraz osloviť niektorého poslanca, byť na ich mieste, ja im nechcem našepkávať, tak oslovím poslanca SMER-u. A možno to opäť skončí dohodou, možno nie. A ja si myslím, že teda aj tu je ten dôvod, nielen tie peniaze, ale čo sa týka tých objemov, ktoré tu naozaj niektorí poslanci majú, pán kolega, to je na full pracovný čas ako pri tom, keď účtujú 100 euro za hodinu.
To je všetko, ďakujem.