53.schôdza

107.
Ďakujem pekne za slovo.
Vidíte, kolega Martvoň, po našej slovnej prestrelke sa tu hneď zbehli ďalší piati vaši kolegovia z vládnej strany. Takže malo to svoj určitý efekt, ale pochybujem, že ďalší sem ešte prídu, lebo tí sú už zrejme preč. V každom prípade poďme naozaj k meritu veci.
Tento návrh zákona rieši zdroj znečistenia, chemický zdroj znečistenia, ktorého druhotným javom je zápach. Takže tu sa snažíme riešiť to, aby sa odstránila príčina chemického zápachu, nie prírodného, ale chemického zápachu, kde sa tvoria chemikálie, ktoré nie sú v prírode štandardné alebo sa nemajú za akých okolností vytvoriť. To znamená, že sa vytvárajú chemickými procesmi vo fabrikách. A tieto chemické, alebo výsledkom týchto chemických procesov je odpadová voda, ktorá sa potom čistí v čistiarni odpadových vôd, ale tie látky z tej vody prchajú do ovzdušia a otravujú život ľuďom. Nielen ľuďom, pretože mali sme možnosť pozrieť si v Hrboltovej aj prírodu a záhrady dotyčných obyvateľov a predstavte si, že prestali im rodiť jablone, prestali im rodiť a zakrpatievať slivky, prestalo sa tam dariť ďalším poľnohospodárskym plodinám, ktoré si bežný človek v záhradke dopestovať vie.
Keď ste sa dotkli ešte tých bioplyniek, dovolím si vám dať do pozornosti, že bioplynka je uzavretý cyklus, kedy pri vyhnívaní vzniká bioplyn, ktorý sa následne nevypúšťa do ovzdušia, ale splyňuje sa, teda spaľuje sa v nejakej komore, pri ktorej sa vyrába elektrická energia a prípadne druhotným produktom je odpadové teplo. A takisto aj silážovanie, pokiaľ neviete, sa deje bez prístupu vzduchu. Ten smrad nastáva až vtedy, keď sa silážna komora otvorí a začína sa s tým kŕmiť dobytok, vtedy vzniká jemný smrad.

Nech sa páči, Mikuláš Huba.

109.
Ďakujem pekne.
Pán kolega Martvoň, trošku sa točíme v takom začarovanom kruhu, obávam sa, pretože vy nám vytýkate, že sa dotýkame nejakej oblasti, ktorá nie je zatiaľ presne definovaná v našom zákone o ovzduší. Ale to je presne ono. My sa snažíme tento deficit zákona o ovzduší odstrániť tým, že jeho pôsobnosť ako keby rozširujeme na tie zapáchajúce látky, čo nie je nič mimoriadne. Ja som tu citoval smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách, kde sa o tomto už hovorí, ale len v súvislosti s jednou časťou problému a to sú spaľovne odpadov. Čiže nie je to, ako som hovoril, objavovanie Ameriky. Je tu už tento precedens, na ktorý nadväzujeme.
A takisto aj náš zákon o ovzduší hovorí, aby som presne citoval, "pachové znečisťujúce látky". Možno si nerozumieme v tom, že u nás sa chápu ako tieto pachové znečisťujúce látky len tie, ktoré majú dokázateľne negatívny vplyv na zdravie. Ale my práve túto kategóriu rozširujeme aj o látky, ktoré dokázateľne nemusia mať negatívny vplyv na fyzické zdravie, ale sú nepochybne obťažujúce. A preto aj po početných konzultáciách už so spomínanými odborníkmi zvolili tento prístup toho subjektívneho prístupu tých ľudí, ktorí sú obťažovaní. Čiže my tam preto zámerne nejdeme do taxatívneho vymenúvania týchto látok, lebo to by bol trošku problém, by sme sa dostali do toho konfliktu, či sú zdraviu škodlivé alebo nie sú. Ale nám stačí to, že tých dvadsať a viac ľudí konštatuje, že ich... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, Marián Radošovský.

Pán kolega Martvoň, beriem to ako podanie pomocnej ruky predkladateľom zákona, toto, čo ste povedali. To znamená, že ako by ste prijali výzvu. Ďakujem pekne.

Nech sa páči, Ján Mičovský.

113.
Ďakujem pekne. No, to je úžasné. Ja som chcel povedať práve to, čo pán Radošovský práve zdôraznil. Veľmi oceňujem vaše vystúpenie, pán poslanec Martvoň, a ďakujem za také zdynamizovanie tejto diskusie. Som veľmi vďačný, že nepreplávala tak ako v piatok popoludní zvyknú preplávať, ale že vlastne sa bavíme úplne vecne a ja verím, že na prospech veci.
A chcem ešte, vážený pán podpredseda, využiť túto faktickú poznámku na to, že chcem sa ešte raz prihlásiť do rozpravy, ale zároveň sa vzdávam záverečného slova, len kvôli tomu, aby bola možná ešte aj reakcia. Pretože niektoré veci, ktoré ste povedali, pán poslanec Martvoň, zaslúžia naozaj reakciu z mojej strany a dve minúty by mi nestačili.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Viskupič.

115.
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja mám len takú stručnú poznámku, pretože teším sa, že sa prihlásiš do rozpravy, Janko, napriek možno viacerým zdvihnutým obočiam, že už toho bolo povedaného veľa. Ja som iba chcel, a tým pádom sa obmedzím iba na reakciu, pán poslanec Martvoň, na to, že ja som pri tom výpočte všetkého pochopil jednu zásadnú vec nastavenia ako keby mentálneho sveta, že vymenovať všetko, ako to nejde. Ja si myslím, že my sme tu nato, aby sme hľadali spôsoby, ako to ide. Vy máte mandát od voličov a ste súčasťou klubu, ktorý keď si povie, že niečo touto snemovňou pretlačí, tak to môže byť platné a následne účinné.
Tuná pán poslanec Mičovský prišiel s argumentáciou, že máme tu vypuklý problém, ten problém netrvá ani rok, ani štyri roky, ani jedno volebné obdobie, trvá niekoľko, a vy ste s tým neurobili vôbec nič. A potom sa postaviť pred ten ambón, za ten kecpult a vymenovať, prečo všetko nejde a nájsť miliardu príčin, že neviete tým ľuďom reálne pomôcť, je podľa mňa skôr svedectvom o neschopnosti a hanbe, ako o tom, že teraz my tu ideme rozcupovať nejaký opozičný návrh.
Normálny konštruktívny prístup by bol, že je tu profesor z environmentálneho prostredia, je tu človek, ktorý sa tej téme chce úprimne venovať, tak si sadnite a prídite s návrhom zákona, ako uľahčiť aj ľuďom v Hrboltovej, aj v iných život. A nie rozprávať, ako to nejde. To nikto od nás nečaká.

S reakciou pán poslanec Martvoň.