53.schôdza

107.
Ďakujem pekne za slovo.
Vidíte, kolega Martvoň, po našej slovnej prestrelke sa tu hneď zbehli ďalší piati vaši kolegovia z vládnej strany. Takže malo to svoj určitý efekt, ale pochybujem, že ďalší sem ešte prídu, lebo tí sú už zrejme preč. V každom prípade poďme naozaj k meritu veci.
Tento návrh zákona rieši zdroj znečistenia, chemický zdroj znečistenia, ktorého druhotným javom je zápach. Takže tu sa snažíme riešiť to, aby sa odstránila príčina chemického zápachu, nie prírodného, ale chemického zápachu, kde sa tvoria chemikálie, ktoré nie sú v prírode štandardné alebo sa nemajú za akých okolností vytvoriť. To znamená, že sa vytvárajú chemickými procesmi vo fabrikách. A tieto chemické, alebo výsledkom týchto chemických procesov je odpadová voda, ktorá sa potom čistí v čistiarni odpadových vôd, ale tie látky z tej vody prchajú do ovzdušia a otravujú život ľuďom. Nielen ľuďom, pretože mali sme možnosť pozrieť si v Hrboltovej aj prírodu a záhrady dotyčných obyvateľov a predstavte si, že prestali im rodiť jablone, prestali im rodiť a zakrpatievať slivky, prestalo sa tam dariť ďalším poľnohospodárskym plodinám, ktoré si bežný človek v záhradke dopestovať vie.
Keď ste sa dotkli ešte tých bioplyniek, dovolím si vám dať do pozornosti, že bioplynka je uzavretý cyklus, kedy pri vyhnívaní vzniká bioplyn, ktorý sa následne nevypúšťa do ovzdušia, ale splyňuje sa, teda spaľuje sa v nejakej komore, pri ktorej sa vyrába elektrická energia a prípadne druhotným produktom je odpadové teplo. A takisto aj silážovanie, pokiaľ neviete, sa deje bez prístupu vzduchu. Ten smrad nastáva až vtedy, keď sa silážna komora otvorí a začína sa s tým kŕmiť dobytok, vtedy vzniká jemný smrad.

109.
Ďakujem pekne.
Pán kolega Martvoň, trošku sa točíme v takom začarovanom kruhu, obávam sa, pretože vy nám vytýkate, že sa dotýkame nejakej oblasti, ktorá nie je zatiaľ presne definovaná v našom zákone o ovzduší. Ale to je presne ono. My sa snažíme tento deficit zákona o ovzduší odstrániť tým, že jeho pôsobnosť ako keby rozširujeme na tie zapáchajúce látky, čo nie je nič mimoriadne. Ja som tu citoval smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách, kde sa o tomto už hovorí, ale len v súvislosti s jednou časťou problému a to sú spaľovne odpadov. Čiže nie je to, ako som hovoril, objavovanie Ameriky. Je tu už tento precedens, na ktorý nadväzujeme.
A takisto aj náš zákon o ovzduší hovorí, aby som presne citoval, "pachové znečisťujúce látky". Možno si nerozumieme v tom, že u nás sa chápu ako tieto pachové znečisťujúce látky len tie, ktoré majú dokázateľne negatívny vplyv na zdravie. Ale my práve túto kategóriu rozširujeme aj o látky, ktoré dokázateľne nemusia mať negatívny vplyv na fyzické zdravie, ale sú nepochybne obťažujúce. A preto aj po početných konzultáciách už so spomínanými odborníkmi zvolili tento prístup toho subjektívneho prístupu tých ľudí, ktorí sú obťažovaní. Čiže my tam preto zámerne nejdeme do taxatívneho vymenúvania týchto látok, lebo to by bol trošku problém, by sme sa dostali do toho konfliktu, či sú zdraviu škodlivé alebo nie sú. Ale nám stačí to, že tých dvadsať a viac ľudí konštatuje, že ich... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Martvoň, beriem to ako podanie pomocnej ruky predkladateľom zákona, toto, čo ste povedali. To znamená, že ako by ste prijali výzvu. Ďakujem pekne.

113.
Ďakujem pekne. No, to je úžasné. Ja som chcel povedať práve to, čo pán Radošovský práve zdôraznil. Veľmi oceňujem vaše vystúpenie, pán poslanec Martvoň, a ďakujem za také zdynamizovanie tejto diskusie. Som veľmi vďačný, že nepreplávala tak ako v piatok popoludní zvyknú preplávať, ale že vlastne sa bavíme úplne vecne a ja verím, že na prospech veci.
A chcem ešte, vážený pán podpredseda, využiť túto faktickú poznámku na to, že chcem sa ešte raz prihlásiť do rozpravy, ale zároveň sa vzdávam záverečného slova, len kvôli tomu, aby bola možná ešte aj reakcia. Pretože niektoré veci, ktoré ste povedali, pán poslanec Martvoň, zaslúžia naozaj reakciu z mojej strany a dve minúty by mi nestačili.
Ďakujem pekne.

115.
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja mám len takú stručnú poznámku, pretože teším sa, že sa prihlásiš do rozpravy, Janko, napriek možno viacerým zdvihnutým obočiam, že už toho bolo povedaného veľa. Ja som iba chcel, a tým pádom sa obmedzím iba na reakciu, pán poslanec Martvoň, na to, že ja som pri tom výpočte všetkého pochopil jednu zásadnú vec nastavenia ako keby mentálneho sveta, že vymenovať všetko, ako to nejde. Ja si myslím, že my sme tu nato, aby sme hľadali spôsoby, ako to ide. Vy máte mandát od voličov a ste súčasťou klubu, ktorý keď si povie, že niečo touto snemovňou pretlačí, tak to môže byť platné a následne účinné.
Tuná pán poslanec Mičovský prišiel s argumentáciou, že máme tu vypuklý problém, ten problém netrvá ani rok, ani štyri roky, ani jedno volebné obdobie, trvá niekoľko, a vy ste s tým neurobili vôbec nič. A potom sa postaviť pred ten ambón, za ten kecpult a vymenovať, prečo všetko nejde a nájsť miliardu príčin, že neviete tým ľuďom reálne pomôcť, je podľa mňa skôr svedectvom o neschopnosti a hanbe, ako o tom, že teraz my tu ideme rozcupovať nejaký opozičný návrh.
Normálny konštruktívny prístup by bol, že je tu profesor z environmentálneho prostredia, je tu človek, ktorý sa tej téme chce úprimne venovať, tak si sadnite a prídite s návrhom zákona, ako uľahčiť aj ľuďom v Hrboltovej, aj v iných život. A nie rozprávať, ako to nejde. To nikto od nás nečaká.

117.
Ďakujem pekne. Najskôr teda zareagujem na pána Viskupiča.
Pán Viskupič, viete, vy ste taký zaujímavý poslanec, vy tak veľmi rád vodu kážete, víno pijete, dokonca doslovne, by som to povedal. Vy mne idete hovoriť, že ja rozprávam, ako to nejde. Ja som, áno, vystúpil, poukázal som, v čom vidím chyby toho návrhu. Pán Viskupič, ale to isté ste urobil aj vy, keď som s kolegom Brixim alebo aj iní moji kolegovia prišli s návrhmi zákonov, ktoré nakoniec neprešli alebo sme ich stiahli, lebo mali nejaké nedostatky. Vy ste nepovedali, ako to vyriešiť, len ste poukazovali na tie nedostatky. Naposledy dokonca aj pri našom zákone o plánovanom zastarávaní alebo kazítkach. Vy konkrétne ako poslanec ste to iba kritizovali, pritom množstvu ľudí to mohlo pomôcť. Čiže toľko k tomu, čo ste vy povedali.
Čo sa týka pána poslanca Mičovského. Pán poslanec, ja chápem, že idete s dobrou myšlienkou. Ja som ale poukázal, prečo ten návrh zákona proste je podľa môjho názoru po právnej stránke chybný. To, že prišli moji ďalší kolegovia poslanci do sály, iba v podstate potvrdí moje slová, že sú tu a počúvajú rozpravu. A samozrejme, to, že som vystúpil v diskusii, je aj určitá forma ústretovosti, aby v podstate sme tejto téme dali trošku viac priestoru.
Ale čo chcem povedať konkrétne. Pán Mičovský, vy ste sám povedal, že rozširujete vaším návrhom, teda alebo je tu rozšírený ten návrh aj o látky, ktoré teda sa budú posudzovať ako zapáchajúce. Lenže vy v tom vašom návrhu nemáte odkaz na právnu normu, podľa ktorej by sa tie látky posudzovali ako zapáchajúce, lebo zápach sa posudzuje podľa noriem zdravotníckeho práva alebo teda noriem Úradu pre verejné zdravotníctvo a vy ste v rovine správy životného prostredia, teda rezortu životného prostredia. Čiže vám tam chýba aj odkaz, podľa čoho by sa to posudzovalo, čo sa zvykne uvádzať, ale to je legislatívna vec.
A čo sa týka, znova, nie je tu definované, čo sa týka toho namietania tých dvadsiatich osôb, o aký typ osôb tu ide... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

119.
Ďakujem pekne. To bude miesto záverečného slova.
Ďakujem naozaj úprimne, pán poslanec Martvoň, fakt si to vážim, dobre, že takáto diskusia sa tu rozprúdila. Myslím, že nie je pravda to, že ste povedali len samé nejaké kritické slová. Vy ste naozaj povedali aj pripomienky hodné zreteľa a verím, že ich teda spoločne do toho definitívneho znenia zamontujeme. Veď o toto tu ide, aby ten zákon začal platiť. Nie o to, aby sme sa tu zakaždým vystrieľali z argumentov a rozišli sa, že aj tak to nebude, lebo je to z opozície. Nie je to z opozície. Je to z ľudu. Je to potrebné prijať. A možno tých vecí ste povedali veľa. Neviem, či dokážem zareagovať na všetky, ale asi to ani neni teraz účelné. Ale to hlavné by som povedal.
Hneď v úvode ste povedali, pán poslanec Martvoň, že predsi máme tu normy, veď sa to všetko meria, tak aký problém. A práve tu je hlboký omyl. Tu ste to netrafili, ale nemôžte vedieť, lebo vy ste naozaj do tej Hrboltovej nemali asi prečo chodiť a my sme tam boli viackrát. Priznala to napokon aj správa inšpekcie životného prostredia tým, že vôbec nariadila také meranie. To najnebezpečnejšie, čo vyplynulo z objednaného merania, vysoká koncentrácia oxidu chloričitého, ktorý sa používa na čistenie vody pri výrobe papiera. To znamená, že tie súvislosti tušíme, že sú dosť preukázané a že tá príčinná súvislosť medzi produkciou a dôsledkom tu bude. Čo, budete sa diviť, tento oxid chloričitý sa nemeria. Jednoducho tento jed sa nemeria a keby sme už nič iné nespôsobili len to, že najprv naše meranie, potom to potvrdila aj vlastne inšpekcia, ktorá to nariadila Mondi a zistila, že to je prekročené. Keby sme nič iné nevyriešili len toto, tento objav, tak sme urobili, verte tomu, dosť preto, aby sa veci pohli. Takže nemeria sa, v tomto sa mýlite. Jednoducho tá, lebo oni namerali desiatky ďalších vecí, ktoré ja neviem ani pomenovať, ale na toto nás upozornilo meranie a vravím, potvrdila to inšpekcia, oxid chloričitý, jedovatá látka, ktorá, neviem, do akej miery, nechcem ju posudzovať, ale je toxická úplne bez spochybnenia, tak to sa nemeria. Takže to je reakcia možno tá, tu by som mohol aj skončiť, lebo to je to najpodstatnejšie, ale predsa len.
Spomínali ste tie bioplynky. Tam je to nie priama záležitosť spojená teda so samotným zápachom z tých produktov, ktoré sú. Ale tam sú nejaké ďalšie technológie, ktoré možno by sme v tejto chvíli mohli povedať, že sú mimo tohto zákona, ale ak by to bolo potrebné doplniť, prečo nie.
Tých dvadsať ľudí, máte pravdu, sme ich nepomenovali, ja sa za to ospravedlňujem, či sú domáci, či sú cezpoľní, či majú trvalé bydlisko, alebo sú štátni občania. Ja si myslím, že ak toto bude problém, tak to bude teda vyriešené, ozaj, ak budeme mať dobrú vôľu, tak toto vyriešime za dve minúty. Toto nemôže byť problém.
To, že je tam istá miera subjektivizmu, to je pravda. Zoberte si, že ľudia sa sťažujú na hluk, na decibely. No, nevedia presne, koľko je v tejto chvíli tých decibelov. Niekto tam musí prísť a tým zvukomerom alebo decibelomerom, alebo ako sa to nazýva, zmerať ten rozsah a povedať, áno, je tu norma prekročená. Nedávno som bol práve v Dvoriankach, o tom bude ešte interpelácia na budúci týždeň, ľudia majú veľký problém s hlukom kamiónov, ale zistili, boli tam namerať, zistili o štyri decibely viac, ako je prípustná norma. Len práve preto, že pri tom zvuku je to ľahké, predsi len vieme zmerať hlučnosť.
Tu je to ťažké, preto sme použili to, čo sme napokon nevymysleli my, ale je to odkukané z krajín, kde to funguje lepšie, že keď nemáme zápachomer, tak máme subjektívnu možnosť povedať, že to tí ľudia musia namietať, tá dvadsiatka. Môžeme to teda premeniť na nejakú zodpovednejšiu dvadsiatku, ale mýlili ste sa v tom, že dvadsiatka povedala, že smrdí, tak idú sa dávať pokuty, lebo obecný úrad to odhlasuje. To sú kumulatívne tri podmienky, ktoré tam stanovujeme, a bude o tej pokute rozhodovať až okresný úrad životného prostredia, či pokutu udelí alebo nie. Musí tam byť porušený zákon, musia namietať dvadsiati občania a musí to obecný úrad schváliť a až potom sa bude rozhodovať o pokute. Takže tam nie je taká nejaká automatika, ktorú ste naznačili, že obecný úrad povie, aha, ideme im facnúť pokutu, a bude to. Takže aj v tomto by som povedal, že je ešte dosť zásadný rozdiel.
No a ten samotný prvok, možno aj to treba zopakovať, no tak žiadame týmto zákonom nie to, aby sa odstránil z výrobní, ktoré sú určite dôležité pre život a produkciu na Slovensku, aby sa zlikvidovali, ale žiadame, aby sa zápach nie zlikvidoval na nulu, ale aby sa využili všetky dostupné technické a technologické možnosti, ktoré doba ponúka, a tým pádom aby sa pomohlo ľuďom do tej miery, ako je im pomôcť možné v rámci logiky vecí. To znamená žiadna gilotína, odstrihnúť producenta, nech neprodukuje. Nech produkuje tak, aby došlo k istej optimalizácii produkcií a nevyhnutných dôsledkov tejto produkcie.
Povedali ste toho viacej, ale nebudem reagovať, pretože si to už ani poriadne nepamätám. Ale skončím s tým, s čím som začal: Ďakujem. Ďakujem všetkým za túto diskusiu a pevne verím, že sme sa možno dostali k historickému momentu, že tak, ako ste naznačili, a možno aj v súvislosti s tým zasadnutím vlády budúci týždeň, že sa veci pohnú v tomto zákone a nebude sa to týkať, samozrejme, iba Hrboltovej, lebo sme o nej veľa rozprávali. Takýchto lokalít je na Slovensku viacej, sám ste pripustili, že poznáte to a napokon poznáme to asi všetci, tak bude veľmi dobre, keď urobíme užitočný skutok pre skupinu ľudí, ktorá tento skutok veľmi, veľmi potrebuje.
Ďakujem pekne. A ešte raz sa ospravedlňujem, že som išiel miesto záverečného slova ešte raz do rozpravy.

121.
Ďakujem pekne. Znova budem sa snažiť byť v konštruktívnej rovine.
Teda ďakujem, pán Mičovský, za vaše tiež korektné vystúpenie. Chcem poukázať na to, že to je to, čo som ja povedal aj vo svojom vystúpení, že je rozdiel merať znečisťujúce látky a merať zápach. Sám ste to povedal, že nemeria sa oxid chloričitý. Váš návrh to preto vôbec nerieši, lebo vy keď aj niečo teda chcete zakotviť do zákona o ovzduší, nezmeníte tým nič, lebo na základe vami navrhovanej právnej úpravy a súčasnej právnej úpravy ten oxid chloričitý v ovzduší sa merať nebude, lebo sa nemeria. To, čo sa meria, tie látky, ktoré sa merajú za účelom znečistenia ovzdušia, sú uvedené v zozname 1 zákona o ovzduší. Tam oxid chloričitý nie je, čiže minimálne tam ste ho mali doplniť.
A taktiež, čo sa týka potom merania zápachu, podľa noriem úradu verejného zdravotníctva, sám ste povedal, nie je to tam uvedené, čiže znova, ten úrad pre verejné zdravotníctvo by ten oxid chloričitý nemeral. Čiže tu, čo treba urobiť, je oxid chloričitý, ktorý spôsobuje ten zápach, ale nielen oxid chloričitý, lebo podľa mojich vedomostí sú to ešte aj iné látky, ktoré sa nemerajú a spôsobujú ten zápach, alebo sú jedovaté a nemerajú sa, by trebalo doplniť do zoznamu znečisťujúcich látok na účely hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia v zozname, ktorý je v prílohe č. 1 v zákone o ovzduší, aj zároveň do noriem, technických noriem, podľa ktorých sa meria, ktorých postupuje úrad verejného zdravotníctva.
Čiže tým som chcel iba poukázať aj na margo môjho vystúpenia, že vaším návrhom upravujete niečo, čo aj tak s tým nevyriešite ten problém, lebo nie sú to látky, ktoré spôsobujú zápach, že by sa merali, ale budú sa posudzovať iba látky, ktoré sú už teraz aj tak posudzované.

123.
... za tvoje vystúpenie, aj za to, že si ešte umožnil naň reagovať. Znova sme sa trošku dostali do takej pasce. My sme vlastne toto meranie dali urobiť až následne, keď ten zákon bol predložený a ten oxid chloričitý, ja som nie chemik, ale predpokladám, že sa nepodieľa nejakou významnou mierou na tom samotnom zápachu, o ktorý nám ide v tomto zákone, že je to akýsi vedľajší produkt celej tejto našej aktivity, že sa popri tom zistilo, že je tu táto veľmi jedovatá látka, ktorá dosiaľ dokonca nie je meraná ani v rámci zákona o ovzduší alebo monitorovaná.
Čiže ja sa znova vrátim k tomu. My sme aj po konzultácii s odborníkmi dospeli k tomu, že pri týchto zapáchajúcich látkach, ktoré ale nemusia mať dokázateľne, zdôrazňujem, nemusia mať dokázateľne negatívny vplyv na zdravie, ale napriek tomu evidentne znižujú kvalitu života, pôjdeme po tej línii subjektívneho vnemu, a to, že keď tých dvadsať ľudí objektivizovaných tým stanoviskom obecného zastupiteľstva, plus za prítomnosti prevádzky, ktorá zjavne takéto znečistenie produkuje, čo je zas plnenie týchto troch podmienok, sa uznesú na tom, že sú obťažovaní tým hlukom, pardon, tým zápachom, tak je to dostatočné bez ohľadu na to, že nebudeme mať presne zmapované, ktoré tie zložky chemické sa na tom zápachu podieľajú. A to je výzva aj pre vedu a výskum, lebo aj tí odborníci tam povedali, my to nedokážeme všetko presne zmapovať, tieto zapáchajúce látky zatiaľ a tobôž už nie ich dať do nejakej tabuľky a normy, pretože jednoducho je to kumulatívny vplyv rôznych prvkov, ktoré zatiaľ sú možno nad naše sily, aby sme ich úplne presne vyšpecifikovali a definovali.
A ešte tam voľná analógia s tým zvukom bez ohľadu na decibely, ak vás obťažuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

125.
Rozmýšľal som, že ako to najlepšie vysvetliť, a skúsim to úplne jednoducho. Ak tento návrh zákona vytvára mechanizmus, že keď z rôznych, možno čo najviac objektivizovaných dôvodov – možnože to bude identifikovať nejaká skupina obyvateľstva – má za to, že niečo zapácha, tak sa vytvára legislatívny nástroj na to, aby prebehlo meranie, ktoré následne identifikuje chemické látky, ktoré tento zápach spôsobujú. Nerozumiem a nikdy nepochopím, alebo možnože rozumiem, lebo niekedy je tu ambícia rozprávať o voze a druhý človek sa chce baviť o kazítkach a koze, ale proste ak má vzniknúť zoznam na základe merania chemických látok, ktoré ten zápach spôsobovať môžu a na to tu pripravili páni poslanci návrh zákona, tak podľa mňa je každému jasné, že nemôže byť v prílohách ani v žiadnych iných zoznamoch taxatívne vymedzené, napísané, ktoré to tie látky dokopy vytvárajú ten zápach. Veď už nerozumiem, akým iným a lepším spôsobom sa toto dá a môže vysvetliť. Čiže ak v tomto prípade v tej Hrboltovej je to jedna konkrétna chemická látka, bude nameraná, presahuje nejaké limity a spôsobuje zápach, tak na základe zákonného nastavenia sa bude musieť ten, kto ten zápach vytvára a tú chemickú látku do ovzdušia púšťa, tohoto konania zdržať. Celé, podčiarknuté, a budeme mať legislatívny nástroj, ako sa s týmto neblahým problémom, nie o kazítkach, ale o naozajskom smrade, ktorý ľudí trápi, vysporiadať aj zo zákonného nastavenia.