53.schôdza

127.
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán poslanec Viskupič. Veľmi jasne, presne a zrozumiteľne.
Ďakujem, pán poslanec Huba, za spolupredloženie a za tú prácu, ktorú ty sám si urobil pre tento zákon iniciatívne, asi najviac alebo určite najviac.
A ďakujem aj pánovi Martvoňovi za to, čo povedal, sa mi zdalo hodné zreteľa, že povedal, že on vie o ďalších látkach, ktoré tam ešte sú a ktoré zapáchajú. Vidíte, a toto som ja práve, pán poslanec Martvoň, nevedel, takže zdá sa, že váš stupeň informovanosti vôbec neni zanedbateľný, o to lepšie ten zákon spolu pripravíme.
Ďakujem.

129.
Ďakujem za slovo. My sme sa tak s kolegami dohodli, že tento zákon predložím ja, aj napriek tomu, že prvý navrhovateľ je podpredsedníčka Národnej rady Erika Jurinová.
Základnou myšlienkou tohto návrhu zákona, ktorý už bol ohlásený podpredsedom Národnej rady, je stanovenie povinnosti zverejňovať osobné údaje, najmä životopisné údaje a ďalšie informácie o osobách, ktoré sa uchádzajú o verejnú funkciu, t. j. kandidátov na verejnú funkciu, ako aj o úspešných kandidátoch na verejnú funkciu bezprostredne po ich nástupe do takejto funkcie.
Návrh zákona vychádza z článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého je zabezpečené a zaručené právo na informácie. Predložený návrh zákona predstavuje snahu o optimalizáciu zákonného rámca, pričom sa zameriava na konkrétny problém, ktorý vzniká v aplikačnej praxi, ktorý sme si mali možnosť aj my osobne overiť, nielen od podnetov občanov, keď sa ani na základe informácie o kandidátoch na verejnú funkciu, respektíve úspešných kandidátov na takúto funkciu nezverejňujú s odvolaním sa na pravidlá o ochrane osobných údajov. Napríklad v materiáloch predložených na rokovanie vlády Slovenskej republiky je neraz prístup k údajom o úspešných kandidátoch na verejné funkcie obmedzený, a to z dôvodu, že tieto osoby neposkytli súhlas na zverejnenie ich osobných údajov.
Podobné dôvody uvádzajú aj iné orgány verejnej moci, napríklad Sociálna poisťovňa, ktorá odmietla zverejniť životopisy novozvolených riaditeľov jej pobočiek. Ako ďalší ilustratívny príklad je možné uviesť aj Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré neposkytlo údaje o nových riaditeľoch univerzitných nemocníc, alebo aj štátne podniky, v ktorých až 60 % riaditeľov odmietlo zverejniť svoj životopis. Píše sa o tom v článku spracovaného Transparency International Bratislava 2010, ktorý má názov Slovenské štátne firmy netransparentné a spolitizované. Navyše nie je obvyklé, navyše teda nie je neobvyklé, že sa stretávame s nomináciami, kedy sa až príliš neskoro ukáže, že osoba, ktorá bola zvolená alebo vymenovaná do verejnej funkcie, je z viacerých objektívnych dôvodov nevhodná a v rámci procesu voľby alebo vymenovania existovali aj lepší kandidáti. V rámci takéhoto procesu sa môže poľahky stať, že osoba nezverejní, prípadne úmyselne zamlčí negatívne skutočnosti zo svojej minulosti a až následne po jej zvolení alebo vymenovaní sa ukáže, že z morálneho či odborného hľadiska je absolútne nevyhovujúca a nedokáže svoju funkciu vykonávať kvalitne, kompetentne či nestranne.
Prijatím tohto návrhu zákona by sa čiastočne podarilo eliminovať uvedené negatíva a preventívne zamedziť tomu, aby sa k verejným funkciám dostali nevhodné osoby, keďže by sa otvoril priestor verejnej kontrole, väčšej verejnej kontrole. Občianska kontrola verejných vecí je nezanedbateľnou súčasťou moderných demokratických štátov. Hmotným predpokladom jej existencie je v prvom rade zabezpečenie transparentného prístupu k čo najväčšiemu množstvu relevantných informácií. Obsahom tohto návrhu je teda také doplnenie zákona, ktoré umožňuje plnohodnotne realizovať predmetné ústavné politické právo.
Návrh zákona pritom vychádza z pôvodnej fundamentálnej myšlienky, teda že čo nie je tajné, je verejné, ktorá je aj proklamovanou súčasťou aktuálneho programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, kde sa píše, citujem: "Vláda Slovenskej republiky si je vedomá toho, že otvorený prístup verejných inštitúcií k občanom je dôležitou súčasťou vytvárania priestoru pre nastolenie dôvery občanov v štát a jeho inštitúcie. Vláda SR bude preto presadzovať maximálnu transparentnosť činností verejných orgánov a inštitúcií, aby princíp, čo nie je tajné, je verejné, s ktorým bol v roku 2001 prijímaný zákon o slobodnom prístupe k informáciám, bol reálne napĺňaný. Vláda Slovenskej republiky presadí rozšírenie platnosti zákona o slobodnom prístupe k informáciám na všetky subjekty, ktoré sú reálne súčasťou verejného sektora."
Ubehlo už viac ako tri roky od schválenia programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a zatiaľ sme ani náznakom nepocítili, že by vláda takýto nejaký návrh hodlala predložiť. My ako predkladatelia sme z tohto dôvodu očakávali už dávnejšie prijatie vládneho návrhu zákona, avšak naozaj nie je isté, či do konca volebného obdobia, teda do budúceho roku, do marca 2016 či vôbec takýto zákon bude predložený.
Ja by som sa ešte dotkol konkrétnosti, pretože návrh zákona prihliada na viacero východiskových téz, z ktorých sa vychádzalo, a tou prvou je výzva občianskej iniciatívy za dobrý zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Osobitne 12. princíp, v ktorom je stanovené, že, citujem: "Zákon musí umožňovať prístup k informáciám týkajúcim sa výkonu právomoci a funkcie konkrétnych verejných činiteľov a zamestnancov verejnej správy. Tieto informácie nemôžu byť utajované z dôvodu ochrany osobných údajov a po ich sprístupnení povinnou osobou musia byť šírené ďalej."
Okrem teda filozoficko-ideologických východísk návrhu zákona, ktoré sú výstižne formulované v princípoch spomenutej výzvy, čerpá návrh zákona aj z reálnych skúseností, teda priamo z praxe. Tam sme sa pri žiadostiach o sprístupnenie informácií, ktoré sa týkajú osôb vykonávaných verejné funkcie, stretli s problémom ochrany osobných údajov týchto osôb. Túto skutočnosť potvrdil aj predseda vlády Slovenskej republiky vo svojej odpovedi na interpeláciu podpredsedníčky Národnej rady Eriky Jurinovej zo dňa 14. novembra 2012, kde uviedol, citujem: "Životopis fyzickej osoby nie je možné sprístupniť bez jej predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby, pretože obsahuje osobné údaje dotknutej fyzickej osoby." To je odpoveď predsedu vlády.
Návrh zákona teda reaguje na premiérov striktný pozitivistický výklad práva adekvátnym spôsobom, teda zmenou interpretovaného právneho predpisu. Podstatou tejto zmeny je stanovenie povinnosti sprístupniť a zverejniť na účely informovania verejnosti osobné údaje takej fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o funkciu vymedzenú funkčným obdobím alebo časovým obdobím, alebo obsadzovanú na základe priamej voľby alebo nepriamej voľby, alebo vymenovaním podľa osobitných predpisov, respektíve ktorá bola u úspešných uchádzačov o takúto funkciu, a to bezprostredne po jej nástupe do takejto funkcie. Povinná osoba zverejní povinné údaje na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, aby boli prístupné širokej verejnosti.
Keďže tento návrh zákona zároveň presne vymedzuje nielen účel, ale aj rozsah a zoznam spracúvaných osobných údajov kandidátov na verejnú funkciu, teda okruh dotknutých osôb, a následne aj úspešného uchádzača o takúto funkciu, ako aj okruh tretích strán, teda osôb, ktorým sa tieto osobné údaje sprístupňujú, nebude potrebné pred zverejnením osobných údajov kandidátov na verejnú funkciu požadovať od týchto osôb ich súhlas s takýmto zverejnením v zmysle § 10 ods. 2 zákona 122/2003 o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Takže naozaj toto je reakcia na prax a koniec koncov je to aj v programovom vyhlásení vlády. Takže očakával by som, že pokiaľ vláda nemala čas pripraviť takýto zákon, takúto novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, tak očakávam od vládnych poslancov minimálne teda plných 83 hlasov, respektíve tých, ktorí tuná v rokovacej sále aktuálne budú, keďže to reaguje naozaj na programové vyhlásenie vlády. My sme v podstate vládnej strane uľahčili ich činnosť, aby sa sústredili na podstatnejšie veci, ako sú napríklad sociálne balíčky, a tým pádom sme im dali väčší priestor, aby sa mohli venovať dôležitejším problematikám, a túto vec sme v podstate vyriešili za nich.
Koniec koncov naozaj je to prax, že niektorí ľudia, ktorí sú volení do funkcií, tak ako už bolo spomenuté, či už sú to noví riaditelia nemocníc, riaditelia iných úradov verejnej správy a ďalší, ktorí určite zo svojich zištných dôvodov nechcú zverejniť svoj životopis, pretože ich minulosť je spochybniteľná z morálneho hľadiska a u mnohých možno aj z odborného hľadiska. Preto sme pripravili takýto zákon, ktorý tieto náležitosti bude odstraňovať a bude naozaj povinnosť zverejniť tieto ich údaje, aby si ľudia a občania tejto krajiny mohli vopred pozrieť alebo prípadne aj potom, keď už bude zvolený do takejto funkcie, mohli pozrieť, o akého človeka ide.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbor prerokoval návrh zákona do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

133.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážení prítomní, dovoľte, aby som krátko uviedol návrh, ktorý podávame spolu s pani poslankyňou Janou Kiššovou. Ide o návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch. Nebudem sa hlásiť do rozpravy, tak aj voľnými slovami poviem v tomto úvodnom slove, o čo ide.
V živote robíme množstvo rozhodnutí, napríklad keď si kupujeme auto, topánky alebo televízor, tak potrebujeme poznať parametre tých produktov, ktoré si vyberáme. U televízora je to určite cena, určite uhlopriečka a možno rozlíšenie obrazovky. Predstavme si svet, v ktorom by sme tieto informácie nemali. Koľko neefektívnych rozhodnutí by spoločnosť urobila, aké nekvalitné televízory, topánky, nohavice, autá, telefóny by ľudia kúpili. A predražené. Podobne funguje verejná správa, pokiaľ neposkytuje informácie o kľúčových ukazovateľoch kvality. Napríklad to vidíme povedzme v strednom školstve, o ktorom včera hovoril pán prezident, kde chceme, aby sa deti hlásili na stredné školy, ktoré im dajú väčšiu šancu do života, ale neposkytneme im informácie o tom, aké sú platy absolventov týchto škôl.
No a dostávam sa k podstate tohto návrhu, k podstate zdôvodnenia tohto návrhu. Zažili sme tu všetci a pamätáme si kauzu Váhostav, pamätáme si to, že sme mali minimum informácií o tom, čo má za sebou správkyňa, žiadne informácie o tom, aké skúsenosti majú iní správcovia konkurzu alebo reštrukturalizácie, a tieto informácie chýbajú aj veriteľom, ktorí majú nenulové šance vybrať si správcu. Nenulové, ale v kombinácii s tým, že nemajú žiadne informácie o tom, ktorý správca aké úspechy má za sebou, tak tá ich šanca na to vybrať si dobrého správcu je takmer nulová, blízka nule. Preto sme sa rozhodli predložiť návrh zákona, ktorý by dosiahol to, že verejnosť by dostala informácie o tom, čo majú za sebou jednotliví správcovia z hľadiska efektívnosti výkonu ich činnosti. Odpichli sme sa pritom z metodiky Svetovej banky, ktorá pri meraní efektívnosti konkurzov a reštrukturalizácií pracuje s ukazovateľom miera výnosnosti pohľadávok, to znamená, do akej miery sú veritelia uspokojení a ich pohľadávky sú uspokojené, ako dlho trvá, to je druhý parameter, reštrukturalizácia a aké sú náklady tejto reštrukturalizácie ako podiel na majetku dlžníka. Hovoríme pritom o pomerne veľkom probléme. Kým reštrukturalizáciou sa v Nemecku podľa medializovaných informácií riešia iba 2 % prípadov a v Čechách na 5-tisíc konkurzov pripadá jedno oddlženie, tak u nás tretina prípadov sú oddlženia. Je to obrovský balík, veľa rozhodnutí a veľa veriteľov prichádza o svoje peniaze aj preto, že nemá informácie o kvalite správcov. Takže predkladáme návrh, ktorý by veľmi lacným spôsobom pomohol znížiť pravdepodobnosť a riziko, že po Váhostave budú nastávať podobné kauzy aj v budúcnosti.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbor prerokoval návrh zákona do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Na tomto mieste si dovolím aj ja povedať pár slov k predloženému návrhu a musím povedať, že najprv som bol mierne zaskočený, že pomerne prísnu právnu tému, ak hovoríme o konkurze a reštrukturalizácii, tu riešia dvaja odborníci hlavne na ekonómiu a školstvo, dúfam, že to hovorím správne, a nie právnici, ale o to viac som sa potešil, keď som zistil, že ten návrh je dobrý. A toto ukazuje, že v rozmanitosti vznikajú dobré riešenia.
Naznačil to aj pán Jurzyca, že keď niečo robíte, potrebujete nejaké vstupné údaje. My dnes častokrát rozhodujeme veľmi emotívne na základe povedzme že veľkých káuz o tom, ako budeme ďalej postupovať, možno aj nesprávne. Alebo možno je napríklad, keď sa vrátim na moment ku kauze Váhostav, to je možno špička ľadovca. Nielen možno, podľa mňa určite. Nevyhodnocujeme ďaleko menšie konkurzy alebo ďaleko menšie situácie, ktoré prichádzajú, práve tento návrh zákona nám dáva, alebo nám má ambíciu dať objektívne alebo merateľné výsledky o tom, ako dlho trvajú konkurzy, čiže reštrukturalizácie a aké sú náklady na konkurz, aká je výťažnosť, teda koľko dostanú veritelia. A podľa mňa práve až na základe týchto čísel my vieme zistiť, či máme ten systém nastavený dobre alebo zle. Netvrdím, že emotívne rozhodovanie podľa toho, ako sa niektoré veci javia, je vyslovene nesprávne, ale môže viesť k nesprávnym záverom. Ale ak by sme mali takýto register, takúto databázu údajov, nepochybne sa posunieme ďalej a udržateľne a dlhodobo. Preto ja tento návrh vítam a určite ho podporím.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určeného gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

137.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy a páni, už je asi mojím osudom prednášať moje návrhy zákonov tesne pred záverom schôdze, v piatok pred druhou poobede. Dobre, najprv uvediem návrh zákona, potom sa prihlásim ako prvý do rozpravy, aby na mňa niektorí kolegovia mohli reagovať.
Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predkladám spolu s kolegami zo sociálneho výboru, Júliusom Brockom, Monikou Gibalovou a s kolegom Jánom Hudackým. Cieľom nášho návrhu je prispôsobiť niektoré aktívne opatrenia na trhu práce požiadavkám a potrebám aplikačnej praxe.
Prvé opatrenie, ktoré navrhujeme, je príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Je to § 50, podľa ktorého sa zamestnávateľom refunduje časť mzdy pri zamestnávaní znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Predložený náš návrh pomáha zatraktívniť uvedený nástroj tak pre zamestnávateľov, ale aj pre zamestnancov, a tým podrobne teda podporuje tvorbu nových pracovných miest. Navrhovaná výška príspevku nie je paušálna, ale je percentuálne závislá na výške mzdy zamestnanca, keďže je v celkovej sume poistného na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Dnes je to 35,2 % celkových odvodov zamestnávateľa za zamestnanca. Takže len o tieto odvody, tie odvody, ktoré platí za seba zamestnanec, to znamená zhruba vo výške 12 %, tie by za seba odvádzal do zdravotnej a Sociálnej poisťovne, takisto aj príslušnú daň.
Návrh zároveň určuje aj maximálnu výšku príspevku na úroveň 100 % mesačnej výšky poistného na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré platí zamestnávateľ, ktorá je vypočítaná z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za predchádzajúci rok. V prípade roku 2014, teda ako v tomto roku 2015 by to bolo na úrovni, tie odvody teda, že ten príspevok maximálne do výšky 302 eur.
Zároveň, a to je podstata nášho návrhu, zohľadňuje výška sa nezamestnanosti v príslušnom okrese, v jednotlivých regiónoch, odstupňujeme to podľa toho, ako dlho by zamestnávateľ dostával túto podporu. To znamená, rok by dostával túto podporu vtedy, ak priemerná nezamestnanosť v okrese, teda nezamestnanosť v okrese je do priemernej nezamestnanosti, ktorú máme v celej republike. Dneska to máme asi na úrovni 12,5 percenta. Dva roky by bola podpora zamestnávateľovi vtedy, ak by nezamestnanosť v príslušnom okrese bol 1,5-násobok priemernej v Slovenskej republike. To znamená, zjednodušene povedané, asi 18,5, 19 percent. Ak by nezamestnanosť v príslušnom okrese bola viac ako 1,5-násobok, to znamená na úrovni 20 a viacej percent, tak táto podpora by bola tri roky.
Tento príspevok, ktorý nie je paušálnym, ale závisí na výške mzdy, ktorú dostane zamestnanec, netlačí umelo zamestnávateľov do tvorby pracovných miest s nízkymi mzdami. To, čo sa dneska občas deje, že zamestnávateľ aj dostane príspevok z úradu práce na základe niektorého paragrafu, ale mzda, ktorú dostáva zamestnanec, je na úrovni minimálnej mzdy. To je prvé opatrenie.
Druhé opatrenie. Príspevok na presťahovanie za prácou, § 53a. Dámy a páni, už roky máme tento príspevok, ktorý môže dostať nezamestnaný pri presťahovaní sa za prácou. Dneska je v zákone, keď sa presťahuje za prácou viac ako 70 km, môže dostať tento príspevok. Veľakrát sa to deje v regiónoch, ktoré majú vysokú nezamestnanosť, absolventi, mladí ľudia sa rozhodnú ísť z východného alebo stredného Slovenska, presťahujú sa za prácou do Bratislavy. Mohli by dostať podľa tohto zákona aj dnes príspevok na to nájdenie si nového zamestnanca, na príspevok na bývanie, napr. úhrada nájomného na bývanie, a títo mladí ľudia veľakrát, ale aj starší ľudia majú problém, ako uhradiť si napr. nájomné, aj keď sa presťahujú za prácou, mohli by dostať tento príspevok, ale už roky je problém v tom, že musia to dokladovať, toto presťahovanie za prácou, trvalým pobytom. To znamená on sa presťahuje za prácou napr. do Bratislavy, najčastejší prípad na Slovensku, ale musí to dokladovať trvalým pobytom. Trvalý pobyt v Bratislave on nezíska. Získal by vtedy, samozrejme, ak by kúpil tu byt, dom, inú nemovitosť alebo majiteľ domu by súhlasil s tým, že môže mať uňho trvalý byt. No ten, kto potrebuje príspevok na presťahovanie za prácou, asi nemá dosť finančných zdrojov na to, aby kúpil byt alebo rodinný dom.
A roky tento problém na Slovensku pretrváva. Pre vašu informáciu, očakávalo sa, že takýto príspevok budú poberať tisíce ľudí každý rok. Očakávalo sa dokonca od určitých predpokladov, keď sa to prvýkrát zaviedlo, že až päťtisíc ľudí požiada o takýto príspevok. Ale keďže sa stal nedosiahnuteľný, tak vám poviem len štatistiky za posledné tri roky. Napr. v roku 2010 získalo takýto príspevok 47 žiadateľov, v roku 2011 61 žiadateľov, v roku 2013 66 žiadateľov.
My navrhujeme, a to je podstata tohto druhého bodu, je to, aby tento uchádzač, ktorý žiadal takýto príspevok na presťahovanie za prácou, aby to mohol dokladovať zmenou trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, čo už je v praxi viacej reálne. Takže ten človek, ktorý sa presťahuje za prácou, získa potvrdenie o prechodnom pobyte a na základe tohto potvrdenia požiada o príspevok na presťahovanie sa za prácou na príslušnom úrade práce. Toľko zatiaľ k samotnému návrhu.
Návrh spĺňa všetky náležitosti a jeho vplyv na štátny rozpočet, rozpočet obcí a miest a na rozpočty vyšších územných celkov sa uvádza v doložke o posúdení vplyvov.
Ďakujem zatiaľ.

Áno, ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, ako poverený spravodajca k tomuto návrhu zákona dovoľte, aby som predniesol spravodajskú informáciu. Konštatujem, že návrh spĺňa náležitosti aj podľa rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Môj kolega Pavol Zajac podrobne uviedol obsah návrhu zákona, ja, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby zákon prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali do 10. septembra tohto roka a gestorský výbor do 11. septembra 2015, od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, nech sa páči, otvorte rozpravu.

141.
Ďakujem, pán podpredseda Národnej rady. Ja som to ohlásil v úvodnom slove, že chcem vystúpiť v rozprave, aby na mňa niektorí kolegovia mohli reagovať. Hoci je pravda, že za vládnu stranu SMER ich tu veľa nie je, ale pevne verím, že aj tí, ktorí sú tu, budú na klube referovať o tomto návrhu zákona pozitívne. V prvom rade prečo. Nuž preto, lebo aj keď sme v posledných dňoch počuli o tom, že Slovensko ako celá republika má pozitívne výsledky, čo sa týka hospodárskeho rastu a ekonomiky celého Slovenska, nezamestnanosť ako jeden z najväčších problémov na Slovensku nám klesá neprimerane k tomuto. To znamená, nezamestnanosť nám neklesá do takej miery, ako by sme si všetci želali. Všetci, opozícia, koalícia, vláda, určite by všetci chceli, aby sme mali nižšiu nezamestnanosť. Aj okolité krajiny, ktoré nemajú taký vysoký hospodársky rast ako Slovensko, sa im darí nezamestnanosť znižovať oveľa výraznejším tempom ako Slovensku.
Najväčší problém v nezamestnanosti máme práve u znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Ono to tak zložito znie, znevýhodnení uchádzači o zamestnanie, ale ono sú to dlhodobo nezamestnaní, absolventi, matky s deťmi, ľudia nad päťdesiat rokov, zdravotne ťažko postihnutí, asi som nevymenoval všetky tie kategórie, ktoré sú, ale toto sú najvýraznejšie. Hlavne prvú kategóriu, ktorú som spomínal, dlhodobo nezamestnaní. Slovensko je na čele rebríčka krajín Európskej únie, ktorým túto dlhodobú, dlhodobú nezamestnanosť sa nedarí znižovať. Dlhodobo nezamestnaných máme už roky a roky na úradoch práce a nedarí sa nám pre nich nájsť prácu.
Hneď na úvod musím povedať, že KDH, ja osobne, moji kolegovia, na jeseň v roku 2012 sme tento návrh zákona predkladali. Na jeseň v roku 2012! Áno, vychádzal aj z nášho volebného programu KDH, lebo sme presvedčení o tom, že v regiónoch, kde máme vysokú nezamestnanosť, najväčší problém u týchto dlhodobo nezamestnaných musí štát, vláda robiť také opatrenia, aby sa to podarilo, čo najviac znižovať túto nezamestnanosť. Preto, keď som včera počúval správu o stave republiky pána prezidenta Andreja Kisku, dotkol sa aj tejto témy. Dotkol sa aj tejto témy, rozprával príbehy ľudí, nemenoval región, ale ja som tam úplne živo videl východné Slovensko, juh stredného Slovenska, rozprával príbehy ľudí, teda on spomínal maturantku, ktorej otec už desať, dvanásť rokov pracuje v zahraničí. Veľakrát matky, babky pracujú ako au-pair v Rakúsku, v Nemecku, v Anglicku. Lebo tej práce v týchto regiónoch nie je. A pán prezident povedal, že musí vláda robiť opatrenia na to, aby sa táto nezamestnanosť v tých najzaostalejších regiónoch, čo sa týka hospodárskeho rastu, to znamená nízky hospodársky rast v týchto regiónoch, vysoká nezamestnanosť, aby vláda robila opatrenia.
Súhlasím s pánom prezidentom, ktorý spomenul aj diaľnicu a rýchlostnú cestu, ktorá by do tých regiónov mala ísť. Do roku 2010 mala byť diaľnica podľa premiéra Roberta Fica v Košiciach. Nie je. Bez týchto kvalitných diaľnic, rýchlostných ciest veľmi ťažko len prídu nejakí zahraniční investori do týchto regiónov.
Na východnom Slovensku máme prázdne priemyselné parky, prázdne priemyselné parky už 5, 6 rokov. Ani len jeden malý investor tam nie je. Štát investoval cez európske zdroje, cez štátny rozpočet do týchto parkov. Obce, mestá postavili tieto parky, dneska sú prázdne.
Pýtam sa, čo robí SARIO. Počul niekto z vás v posledných mesiacoch o inštitúcii, ktorá sa volá SARIO, ktorá by mala napomáhať vstupu investorov? A preto náš návrh ešte z jesene 2012 o tom, aby štát diferencovane pristúpil ku riešeniu takto postihnutých okresov, kde je tak vysoká nezamestnanosť. Áno, je potrebné vytvoriť lokálne stratégie zamestnanosti. Môžte si to nazvať aj nejako inak, ale teraz ma napadol ten názov, lokálna stratégia v tom danom okrese. Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava, Vranov nad Topľou, Kežmarok, určite som zabudol na ďalšie. Nezamestnanosť viacej ako 20 %. To sa donekonečna budeme pozerať na to, že tam je tak vysoká nezamestnanosť a budeme dávať len opatrenia, ktoré budú rovnaké aj v Bratislave, aj v Nitre, aj v takýchto okresoch, kde je tak vysoká nezamestnanosť? Štát musí robiť v takom prípade opatrenia. A tak, ako sme to nastavili my, že úľavu, percentuálnu úľavu dostane zamestnávateľ do výšky jeho odvodov, ktoré platí za zamestnanca, zdravotné odvody, sociálne odvody, zamestnanec tých 12 % zo svojej mzdy odvedie. Preto o tom toľko hovorím, lebo vláda nastavila opatrenie, keď napríklad mladým ľuďom do 29 rokov dala paušálny príspevok zamestnávateľovi vo výške minimálnej mzdy a komplet celých odvodov. Ja to nepovažujem za dobré opatrenie, ja to nepovažujem za dobré opatrenie. Ak ten mladý človek pracuje, má dostávať mzdu od zamestnávateľa, ale dávať zamestnávateľovi mzdu, odvody, tie, ktoré platí on, a ešte tie, ktoré platí za seba ten zamestnanec, nepovažujem to za správne.
Pán predseda, budem to mať asi na dlhšie.

Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Prajem všetkým príjemný, dobrý deň.
Návrh zákona, názov ktorého ste uviedli, vypracovalo ministerstvo financií v spolupráci s Národnou bankou Slovenska, reaguje na požiadavku implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady Európy o systémoch ochrany vkladov, ktorou sa odstraňujú rozdiely medzi právnymi predpismi členských štátov Európskej únie týkajúce sa systému ochrany vkladov.
Uvedené bude mať za následok zvýšenie stability bankového systému, ako aj ochrany vkladateľov, ktorá bude jednotná v rámci celej Európskej únie, a to do výšky krytého vkladu, to znamená do výšky 100-tisíc eur na jedného vkladateľa v rámci jednej banky. V zákonom vymedzených prípadoch sa poskytuje náhrada v plnej výške vkladu za obdobie 12 mesiacov. Kryté budú aj vklady právnických osôb s výnimkou subjektov finančného trhu. Vyplácanie náhrad sa po 1. januári 2024 musí skončiť do siedmich pracovných dní.
Zároveň sa upravuje aj financovanie systému ochrany vkladov na Slovensku, najmä pokiaľ ide o príspevky bánk do tohto systému. Príspevky sa budú po novom vypočítavať zo sumy krytých vkladov a nie z chránených vkladov a pri ich výpočte sa bude zohľadňovať aj stupeň rizika banky. Do 3. júla 2024 musia dostupné prostriedky systému ochrany vkladov dosiahnuť celú úroveň 0,8 % všetkých krytých vkladov.
Ďalšou dôležitou zmenou je aj zavedenie jednotného štandardizovaného informačného formulára pre vkladateľov s informáciami o ochrane ich vkladov, čím sa výrazne prispeje k zvýšeniu ich informovanosti a i transparentnosti súboja, trhového súboja medzi jednotlivými bankami.
Tiež sa upravuje cezhraničná spolupráca systému ochrany vkladov.
Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie ani na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti, verejné financie a bude mať pozitívne sociálne vplyvy.
Ďakujem veľmi pekne. Na úvod toľko.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra a gestorský do 11. septembra.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.