53.schôdza

137.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy a páni, už je asi mojím osudom prednášať moje návrhy zákonov tesne pred záverom schôdze, v piatok pred druhou poobede. Dobre, najprv uvediem návrh zákona, potom sa prihlásim ako prvý do rozpravy, aby na mňa niektorí kolegovia mohli reagovať.
Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predkladám spolu s kolegami zo sociálneho výboru, Júliusom Brockom, Monikou Gibalovou a s kolegom Jánom Hudackým. Cieľom nášho návrhu je prispôsobiť niektoré aktívne opatrenia na trhu práce požiadavkám a potrebám aplikačnej praxe.
Prvé opatrenie, ktoré navrhujeme, je príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Je to § 50, podľa ktorého sa zamestnávateľom refunduje časť mzdy pri zamestnávaní znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Predložený náš návrh pomáha zatraktívniť uvedený nástroj tak pre zamestnávateľov, ale aj pre zamestnancov, a tým podrobne teda podporuje tvorbu nových pracovných miest. Navrhovaná výška príspevku nie je paušálna, ale je percentuálne závislá na výške mzdy zamestnanca, keďže je v celkovej sume poistného na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Dnes je to 35,2 % celkových odvodov zamestnávateľa za zamestnanca. Takže len o tieto odvody, tie odvody, ktoré platí za seba zamestnanec, to znamená zhruba vo výške 12 %, tie by za seba odvádzal do zdravotnej a Sociálnej poisťovne, takisto aj príslušnú daň.
Návrh zároveň určuje aj maximálnu výšku príspevku na úroveň 100 % mesačnej výšky poistného na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré platí zamestnávateľ, ktorá je vypočítaná z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za predchádzajúci rok. V prípade roku 2014, teda ako v tomto roku 2015 by to bolo na úrovni, tie odvody teda, že ten príspevok maximálne do výšky 302 eur.
Zároveň, a to je podstata nášho návrhu, zohľadňuje výška sa nezamestnanosti v príslušnom okrese, v jednotlivých regiónoch, odstupňujeme to podľa toho, ako dlho by zamestnávateľ dostával túto podporu. To znamená, rok by dostával túto podporu vtedy, ak priemerná nezamestnanosť v okrese, teda nezamestnanosť v okrese je do priemernej nezamestnanosti, ktorú máme v celej republike. Dneska to máme asi na úrovni 12,5 percenta. Dva roky by bola podpora zamestnávateľovi vtedy, ak by nezamestnanosť v príslušnom okrese bol 1,5-násobok priemernej v Slovenskej republike. To znamená, zjednodušene povedané, asi 18,5, 19 percent. Ak by nezamestnanosť v príslušnom okrese bola viac ako 1,5-násobok, to znamená na úrovni 20 a viacej percent, tak táto podpora by bola tri roky.
Tento príspevok, ktorý nie je paušálnym, ale závisí na výške mzdy, ktorú dostane zamestnanec, netlačí umelo zamestnávateľov do tvorby pracovných miest s nízkymi mzdami. To, čo sa dneska občas deje, že zamestnávateľ aj dostane príspevok z úradu práce na základe niektorého paragrafu, ale mzda, ktorú dostáva zamestnanec, je na úrovni minimálnej mzdy. To je prvé opatrenie.
Druhé opatrenie. Príspevok na presťahovanie za prácou, § 53a. Dámy a páni, už roky máme tento príspevok, ktorý môže dostať nezamestnaný pri presťahovaní sa za prácou. Dneska je v zákone, keď sa presťahuje za prácou viac ako 70 km, môže dostať tento príspevok. Veľakrát sa to deje v regiónoch, ktoré majú vysokú nezamestnanosť, absolventi, mladí ľudia sa rozhodnú ísť z východného alebo stredného Slovenska, presťahujú sa za prácou do Bratislavy. Mohli by dostať podľa tohto zákona aj dnes príspevok na to nájdenie si nového zamestnanca, na príspevok na bývanie, napr. úhrada nájomného na bývanie, a títo mladí ľudia veľakrát, ale aj starší ľudia majú problém, ako uhradiť si napr. nájomné, aj keď sa presťahujú za prácou, mohli by dostať tento príspevok, ale už roky je problém v tom, že musia to dokladovať, toto presťahovanie za prácou, trvalým pobytom. To znamená on sa presťahuje za prácou napr. do Bratislavy, najčastejší prípad na Slovensku, ale musí to dokladovať trvalým pobytom. Trvalý pobyt v Bratislave on nezíska. Získal by vtedy, samozrejme, ak by kúpil tu byt, dom, inú nemovitosť alebo majiteľ domu by súhlasil s tým, že môže mať uňho trvalý byt. No ten, kto potrebuje príspevok na presťahovanie za prácou, asi nemá dosť finančných zdrojov na to, aby kúpil byt alebo rodinný dom.
A roky tento problém na Slovensku pretrváva. Pre vašu informáciu, očakávalo sa, že takýto príspevok budú poberať tisíce ľudí každý rok. Očakávalo sa dokonca od určitých predpokladov, keď sa to prvýkrát zaviedlo, že až päťtisíc ľudí požiada o takýto príspevok. Ale keďže sa stal nedosiahnuteľný, tak vám poviem len štatistiky za posledné tri roky. Napr. v roku 2010 získalo takýto príspevok 47 žiadateľov, v roku 2011 61 žiadateľov, v roku 2013 66 žiadateľov.
My navrhujeme, a to je podstata tohto druhého bodu, je to, aby tento uchádzač, ktorý žiadal takýto príspevok na presťahovanie za prácou, aby to mohol dokladovať zmenou trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, čo už je v praxi viacej reálne. Takže ten človek, ktorý sa presťahuje za prácou, získa potvrdenie o prechodnom pobyte a na základe tohto potvrdenia požiada o príspevok na presťahovanie sa za prácou na príslušnom úrade práce. Toľko zatiaľ k samotnému návrhu.
Návrh spĺňa všetky náležitosti a jeho vplyv na štátny rozpočet, rozpočet obcí a miest a na rozpočty vyšších územných celkov sa uvádza v doložke o posúdení vplyvov.
Ďakujem zatiaľ.

Ďakujem pekne. Spravodajcu nahlásil gestorský výbor pani Jurinovú, ale bude to zrejme iný spravodajca, ktorý má poverenie výboru alebo predsedu výboru.
Pán poslanec, nech sa páči, uveďte spravodajskú správu.

Áno, ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, ako poverený spravodajca k tomuto návrhu zákona dovoľte, aby som predniesol spravodajskú informáciu. Konštatujem, že návrh spĺňa náležitosti aj podľa rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Môj kolega Pavol Zajac podrobne uviedol obsah návrhu zákona, ja, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby zákon prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali do 10. septembra tohto roka a gestorský výbor do 11. septembra 2015, od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, nech sa páči, otvorte rozpravu.

140.
Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám, pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadneho pána poslanca, preto mi dovoľte vyhlásiť rozpravu za skončenú. (Reakcia navrhovateľa.) Aha, pardon, tak to som nezaregistroval, ale dobre.
Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo.

141.
Ďakujem, pán podpredseda Národnej rady. Ja som to ohlásil v úvodnom slove, že chcem vystúpiť v rozprave, aby na mňa niektorí kolegovia mohli reagovať. Hoci je pravda, že za vládnu stranu SMER ich tu veľa nie je, ale pevne verím, že aj tí, ktorí sú tu, budú na klube referovať o tomto návrhu zákona pozitívne. V prvom rade prečo. Nuž preto, lebo aj keď sme v posledných dňoch počuli o tom, že Slovensko ako celá republika má pozitívne výsledky, čo sa týka hospodárskeho rastu a ekonomiky celého Slovenska, nezamestnanosť ako jeden z najväčších problémov na Slovensku nám klesá neprimerane k tomuto. To znamená, nezamestnanosť nám neklesá do takej miery, ako by sme si všetci želali. Všetci, opozícia, koalícia, vláda, určite by všetci chceli, aby sme mali nižšiu nezamestnanosť. Aj okolité krajiny, ktoré nemajú taký vysoký hospodársky rast ako Slovensko, sa im darí nezamestnanosť znižovať oveľa výraznejším tempom ako Slovensku.
Najväčší problém v nezamestnanosti máme práve u znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Ono to tak zložito znie, znevýhodnení uchádzači o zamestnanie, ale ono sú to dlhodobo nezamestnaní, absolventi, matky s deťmi, ľudia nad päťdesiat rokov, zdravotne ťažko postihnutí, asi som nevymenoval všetky tie kategórie, ktoré sú, ale toto sú najvýraznejšie. Hlavne prvú kategóriu, ktorú som spomínal, dlhodobo nezamestnaní. Slovensko je na čele rebríčka krajín Európskej únie, ktorým túto dlhodobú, dlhodobú nezamestnanosť sa nedarí znižovať. Dlhodobo nezamestnaných máme už roky a roky na úradoch práce a nedarí sa nám pre nich nájsť prácu.
Hneď na úvod musím povedať, že KDH, ja osobne, moji kolegovia, na jeseň v roku 2012 sme tento návrh zákona predkladali. Na jeseň v roku 2012! Áno, vychádzal aj z nášho volebného programu KDH, lebo sme presvedčení o tom, že v regiónoch, kde máme vysokú nezamestnanosť, najväčší problém u týchto dlhodobo nezamestnaných musí štát, vláda robiť také opatrenia, aby sa to podarilo, čo najviac znižovať túto nezamestnanosť. Preto, keď som včera počúval správu o stave republiky pána prezidenta Andreja Kisku, dotkol sa aj tejto témy. Dotkol sa aj tejto témy, rozprával príbehy ľudí, nemenoval región, ale ja som tam úplne živo videl východné Slovensko, juh stredného Slovenska, rozprával príbehy ľudí, teda on spomínal maturantku, ktorej otec už desať, dvanásť rokov pracuje v zahraničí. Veľakrát matky, babky pracujú ako au-pair v Rakúsku, v Nemecku, v Anglicku. Lebo tej práce v týchto regiónoch nie je. A pán prezident povedal, že musí vláda robiť opatrenia na to, aby sa táto nezamestnanosť v tých najzaostalejších regiónoch, čo sa týka hospodárskeho rastu, to znamená nízky hospodársky rast v týchto regiónoch, vysoká nezamestnanosť, aby vláda robila opatrenia.
Súhlasím s pánom prezidentom, ktorý spomenul aj diaľnicu a rýchlostnú cestu, ktorá by do tých regiónov mala ísť. Do roku 2010 mala byť diaľnica podľa premiéra Roberta Fica v Košiciach. Nie je. Bez týchto kvalitných diaľnic, rýchlostných ciest veľmi ťažko len prídu nejakí zahraniční investori do týchto regiónov.
Na východnom Slovensku máme prázdne priemyselné parky, prázdne priemyselné parky už 5, 6 rokov. Ani len jeden malý investor tam nie je. Štát investoval cez európske zdroje, cez štátny rozpočet do týchto parkov. Obce, mestá postavili tieto parky, dneska sú prázdne.
Pýtam sa, čo robí SARIO. Počul niekto z vás v posledných mesiacoch o inštitúcii, ktorá sa volá SARIO, ktorá by mala napomáhať vstupu investorov? A preto náš návrh ešte z jesene 2012 o tom, aby štát diferencovane pristúpil ku riešeniu takto postihnutých okresov, kde je tak vysoká nezamestnanosť. Áno, je potrebné vytvoriť lokálne stratégie zamestnanosti. Môžte si to nazvať aj nejako inak, ale teraz ma napadol ten názov, lokálna stratégia v tom danom okrese. Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava, Vranov nad Topľou, Kežmarok, určite som zabudol na ďalšie. Nezamestnanosť viacej ako 20 %. To sa donekonečna budeme pozerať na to, že tam je tak vysoká nezamestnanosť a budeme dávať len opatrenia, ktoré budú rovnaké aj v Bratislave, aj v Nitre, aj v takýchto okresoch, kde je tak vysoká nezamestnanosť? Štát musí robiť v takom prípade opatrenia. A tak, ako sme to nastavili my, že úľavu, percentuálnu úľavu dostane zamestnávateľ do výšky jeho odvodov, ktoré platí za zamestnanca, zdravotné odvody, sociálne odvody, zamestnanec tých 12 % zo svojej mzdy odvedie. Preto o tom toľko hovorím, lebo vláda nastavila opatrenie, keď napríklad mladým ľuďom do 29 rokov dala paušálny príspevok zamestnávateľovi vo výške minimálnej mzdy a komplet celých odvodov. Ja to nepovažujem za dobré opatrenie, ja to nepovažujem za dobré opatrenie. Ak ten mladý človek pracuje, má dostávať mzdu od zamestnávateľa, ale dávať zamestnávateľovi mzdu, odvody, tie, ktoré platí on, a ešte tie, ktoré platí za seba ten zamestnanec, nepovažujem to za správne.
Pán predseda, budem to mať asi na dlhšie.

142.
Tak v takom prípade, kolegyne, kolegovia, vám ďakujem. Prerušíme rokovanie o tomto bode programu. A vzhľadom na to, že uplynula doba, ktorá je určená na rokovanie dnešný deň, tak mi dovoľte ukončiť aj rokovanie dnešný deň a želať vám všetkým príjemný víkend.
A tešíme sa všetci na spoločné stretnutie v utorok o 9.00.

(Prerušenie rokovania o 14.00 hodine.)