53.schôdza

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sú prihlásení dvaja páni poslanci: pán poslanec Jozef Kollár, pán poslanec Alojz Hlina.
Dávam slovo prvému prihlásenému pánovi poslancovi Kollárovi, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, veľmi krátko. Ide o implementáciu smernice Európskeho parlamentu a Rady, takže v princípe obsahovo niet veľmi, veľmi čo diskutovať. Ale chcem sa opýtať a využiť prítomnosť pána ministra a opýtať sa na dve veci.
Po prvé. Tento legislatívny návrh bol medializovaný hlavne vetou, že výška chránených vkladov alebo po novom, použijúc novú terminológiu, krytých vkladov bude do 100-tisíc eur na jedného vkladateľa v jednej banke. Ale my sme takú mieru ochrany mali aj doteraz, čiže v princípe na stupni ochrany alebo miere ochrany sa nemení vôbec, ale vôbec nič. Skôr to vnímam ako zosúladenie s niektorými inými normami, ktoré hlavne na úrovni Európskej komisie medzičasom vznikli, najmä pokiaľ ide o spôsoby riešenia bánk v problémoch a podobne, aby to s tým korešpondovalo. A v tejto súvislosti chcem povedať dve veci, a to budú zároveň otázky.
Dnes máme na Slovensku celkový objem krytých vkladoch vo výške 28,5 mld. eur. Objem vyzbieraných fondov v našom Fonde ochrany vkladov k dnešnému dňu sa pohybuje niekde na úrovni 250 mil. Z toho by sa zdanlivo javilo nominálne, že tá miera krytia u nás je dokonca 0,9 %. Ak si vydelíte tieto dve čísla, to, čo predkladaná legislatívna norma počíta do roku 2024 dosiahnuť stupeň krytia, myslím, 0,8 % všetkých krytých vkladov. Tak som to trošku konzultoval so šéfom, súčasným šéfom Fondu ochrany vkladov na Slovensku a vysvetlil mi, že on síce má vyzbieraných 250 mil. na ochranu vkladov, ale z toho má len 190 mil. v hotovosti a ten zvyšok, niekde okolo 50 mil., sú pohľadávky Fondu ochrany vkladov. Pohľadávky, o ktorých ja teraz neviem nič povedať, kedy a v akej miere budú dobité, alebo teda realizované.
A v tejto súvislosti teda vzniká otázka, tá súčasná miera krytia vkladov u nás je teda na úrovni 0,66 %. Ak zoberieme 190 mil., to je čistý keš, ktorý má vyzbieraný Fond ochrany vkladov, lomeno 28,5 mld. celkový objem krytých vkladov v slovenských bankách. Otázka je, že či bude na výplatu alebo na vyplácanie náhrad v prípade kolapsu niektorej zo slovenských bánk, kde by bolo potrebné, myslím, tam sú konkrétne stanovené limity niekde do 7, do 10 dní vyplácať náhrady, či budú na tento účel použité aj fondy alebo finančné prostriedky, ktoré sú a budú sa nachádzať v Národnom rezolučnom fonde.
Ak áno, a to je druhá otázka, v akom poradí a v akom rozsahu by boli v takomto prípade tieto peniaze použité? Pretože ako všetci viete, u nás bola kedysi miera odvodu do Fondu ochrany vkladov, ak sa nemýlim, 0,3 %. Tá bola znížená na desatinu. Čiže v súčasnosti je to 0,03 %. Do slova a do písmena na desatinu po tom, čo ministerstvo financií, myslím, že ešte v roku 2011 začalo najprv mimoriadny, potom osobitný bankový odvod a tak ďalej, tak sa povedalo, že keďže banky platia do týchto fondov, ktoré sa zhromažďujú na účte štátnych finančných aktív, tak sa dočasne vypol Fond ochrany vkladov, lebo príspevok vo výške 0,03 %, to je to isté ako nula, hej. Čiže je takmer vypnutý v súčasnosti Fond ochrany vkladov.
Bolo povedané, že v tej dobe, keď vznikali a boli schválené návrhy na mimoriadne osobitné odvody bánk, bolo povedané, že nevadí, lebo že však aj peniaze, ktoré sú na účte štátnych finančných aktív zhromažďované, ako som povedal, z osobitných odvodov bánk, že aj tie budú môcť byť použité na výplatu alebo náhradu krytých vkladov v zhavarovaných bankách. A teda otázka znie, či táto téza platí, platí aj naďalej alebo či tam bude Chinese wall, proste čínska stena, prísne oddelenie spôsobov použitia peňazí z Fondu ochrany vkladov na strane jednej a peňazí z osobitného bankového odvodu na strane druhej? Alebo, naopak, bude platiť, že tieto dve entity si budú môcť takpovediac navzájom v prípade bankovej krízy aj vypomáhať? Toto je veľmi dôležité.
No a posledná poznámka. Samozrejme, tento návrh podporím. A treba uvítať hlavne to, že odvody do Fondu ochrany vkladov už nebudú ako doteraz len nominálne stanovené nejakou jednou sumou, percentuálnou sumou z objemu krytých vkladoch, ale že sa bude zohľadňovať aj rizikový profil bánk. Toto je veľmi dôležité. Inými slovami, zavádza sa tu nejaká vyššia miera, povedal by som, spravodlivosti, rovnosti, nazvime to akokoľvek, alebo toho incentives. Čiže zjednodušene povedané, banka, ktorá má zlý rizikový profil, pracuje s vysokou mierou rizika, tak bude platiť do Fondu ochrany vkladov viac a, naopak, banka, ktorá má dobrý rizikový profil, bude platiť menej. Toto je naozaj dobré opatrenie a, ako som povedal, pri hlasovaní ho podporím.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky.
Dávam slovo druhému prihlásenému rečníkovi pánovi poslancovi Hlinovi.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja tiež budem krátky. A ani neviem, či sú to otázky a možno, možno aj.
Hľadal som v tom návrhu zákona, že či sa vám tam nepodarilo zakopať, že jak sa k tým peniazom dostať. Lebo vy sa pokúšate dostať ku všetkým peniazom, ale zatiaľ to tam nie je. Čo sa však nedá vylúčiť, že to tam bude, že prípadne, že by ste chceli sanovať niečo iné aj z takého niečoho, čo by človek nepovedal, že to tu možno v nejakom skrátenom alebo neviem akom konaní donesiete.
Prečo to hovorím? Lebo vy ste boli schopný doniesť návrh zmeny zákona, keď je osobitný bankový odvod, čo nie je prísne vzaté toto, ale ten osobitný bankový odvod má byť použitý na stabilizáciu bankového sektora a rátalo sa s tým, že aj na výplatu, výplatu prípadne týchto vkladov. Tak vy ste boli schopný sem doniesť návrh zákona, že treba Širokého dlhy z toho zaplatiť. To je úplne fantázia.
Ľudia, prípadne si predstavte, že narobíte dlhy, veritelia vám volajú, vyvolávajú, nervózni, pomaly niektorí aj demonštrujú a vy sa obrátite na našu socialistickú vládu a tá povie: "Neboj nič, my tvoje dlhy zoberieme, zaplatíme."
Nie každý má to šťastie, samozrejme. Sú tu aj pod šťastnejšou hviezdou zrodení, aj pod menej šťastnou hviezdou zrodení. Firma Váhostav, taká Polárka je asi iba jedna. Naozaj, tento štát prevzal jej riziko, pustil ju do fondu alebo chce ju platiť z fondu, ktorý bol primárne určený na niečo úplne iné. A mal aj prípadne slúžiť na to, že keby sa niečo stalo, že aby ste si za tých páru korún, ktoré tam máte, aby ste sa ich domohli.
Čiže toto som tam nenašiel v tomto Fonde na ochranu vkladov, zatiaľ. I keď vylúčiť sa to nedá.
Ja sa chcem len zastaviť na niektorých skutočnostiach, a to je to, aj čo spomínal pán Kollár, že tie sumy tých vkladov sa stanovujú nejako a potom sa tam stanovuje stupeň rizikovosti. A to by prípadne zaujímalo aj mňa, že nakoľko je táto informácia verejná, resp. neverejná, lebo ten stupeň rizikovosti podľa textu stanovuje Národná banka na základe nejakého odporúčania. Ja si myslím, že či by nestálo za úvahu prípadne vedieť aj pre verejnosť, lebo aj tá druhá vec, ktorej sa dotknem, bude tiež súvisieť s verejnosťou o tom, že prečo má niektorá banka taký stupeň rizikovosti a iná taká. Myslím, že by to bolo proklientske ich o tomto nejakým spôsobom informovať.
My tu máme banky, ktoré na Slovensku úverujú kurníky a šopy a bohviečo úverujú na Cypre. Mňa by naozaj zaujímalo, že čo taká Poštová banka úveruje na Cypre.
Poštová banka je tiež ináč úkaz. To je úkaz možný iba na Slovensku. Proste priečinkoví pracovníci sú poštárky, štát im dal priečinkových pracovníkov, dal im pobočky, dal im všetko. Napriek tomu nestačí. (Reakcia ministra.) To je sen, to je sen, že čo tento štát vytvoril, čo tento štát dokázal vôbec stvoriť, že poštárky sú baby za priečinkom. To je normálne sen. Chúďatá poštárky, terorizujú tie chúďatá, nosia normálne okrem inej agendy, psy ich hryzú a ešte musia aj vybaviť bankové záležitosti. Normálne sen. Nestačí tejto banke, stále nestačí, a to by ma prípadne zaujímalo, lebo sa to tak šíri vzduchom, že čo sa deje, že čo taká Poštová banka úveruje na Cypre? To by ma fakt zaujímalo. Čo im tam ploty stavajú na tom turecko-cyperskej hranici? Neviem. Naozaj, že aký, že čo našla, že akú firmu našla podnikajúcu na Cypre alebo že aký, do čoho sa pustila? Do akej oblasti? To by ma fakt zaujímalo.
Preto by to podľa mňa, preto to spomínam, že stálo za to, aby, či by ľudia prípadne nemohli vedieť stupeň rizikovosti banky, ktorú stanovuje NBS-ka? Či toto je utajený údaj alebo či by sme prípadne nemohli rozprávať o tom, že to až také, že by sa to prípadne niektorí ľudia mohli dozvedieť. Na túto skutočnosť som chcel upozorniť.
Ďalšiu som chcel. Možno to zle čítam, ale vyhovoríte a zavádzate novinky, že teda, že nad to, čo je kryté, je kryté aj to, čo pochádza z prevodu, z vena, z dedičstva a... Nerozporujem, len vy hovoríte v odseku 6, že teda, že aj to je kryté okrem toho, tej sumy. A vy hovoríte v sedmičke, že tieto skutočnosti, že tie peniaze sú také, má vkladateľ oznámiť pri prevode. Toto neviem, že či, jak sa toto bude upravovať v praxi, hej? Ja zase, povedzme si, prísne vzaté, keď niekto niekde, nechcem sa niekoho dotknúť, ale menej znalý bankových náležitostí mu príde nejaké to dedičstvo alebo niečo mu proste príde, on to má bezprostredne oznámiť banke pri pripísaní toho vkladu. Čiže on príde a povie a kde to tam, do čoho to uvedie, do toho príkazu alebo neviem, že tú aplikáciu si neviem celkom predstaviť. A teraz neviem, že či to je dôvod na to, aby mu prípadne boli odopreté, ak to neoznámil?.Lebo vy hovoríte, že teda, že ak tento vklad je preukázateľne týmto vkladom, tak vtedy má požívať tú ochranu. Ale hovoríte, že teda je ďalší bod, že musí to oznámiť. Čiže aby sa, zjednodušene, nestalo to, že tá babka niekde zabudne, že po sestre zdedila, ja neviem, pár korún, hej, neoznámi to tej banke, aby sa to potom prípadne nezneužilo, nevyužívalo, už podľa toho, ako kto sa na to pozerá, banka by to asi využila, klient by si povedal, že zneužila, že jej pri tom prevode neoznámila, že sú to tie peniaze, hej. Toto neviem. Toto prípadne, ak by ste mi vedeli povedať, mňa by to zaujímalo.
Lebo ak je to tak, že tak potom by bolo poctivé od tých ľudí inštruovať, hej, a pokiaľ si, tak potom ten prepážkový pracovník by mal, zjednodušene, si povedať, že, prosím vás, nepochádzajú tieto peniaze z týchto okolností? Ak áno, uveďte mi to a vtedy požívate tú inú ochranu, hej. Tak potom to dávam na zváženie.
A poslednú vec, ktorej som sa chcel, o ktorej som chcel rozprávať, je, moment, a už končím potom. Tu je znova, ja nie som nejaký paranoik, ale vieme, kde žijeme, čiže ak hovoríte a tam sa upravujú tie skutočnosti, že kedy banka vlastne vystúpi alebo ju NBS-ka vyradí z Fondu na ochranu vkladov, tam sú nejaké lehoty, ja neviem čo. A vy hovoríte v tom para... a prvé, čo ma napadlo, keď som to začal čítať, že je dobrá, že kto o tom bude informovať. Tak, áno, máte to, chvalabohu, v § 22d, kde teda hovoríte, že tá banka je povinná zrozumiteľne písomne informovať vkladateľov o týchto skutočnostiach. To znamená, že buď že vystúpila z fondu, alebo že bola vyradená.
Znova v zmysle starých dobrých tradícií stredoeurópskeho priestoru si dovolím upozorniť na to, že z tohto textu vyplýva, že banka zrozumiteľne v slovenskom jazyku písomne informuje vkladateľov o tejto skutočnosti, čo v praxi môže znamenať to, že prídete do nejakej banky, nechcem sa žiadnej dotknúť, ale niekde na rožku bude vedľa neviem akých iných produktov malé oznámenie, že táto banka vystúpila alebo že ju vyradili z fondu. Ja by som toto ustanovenie precizoval v tom, že akože určiť presne, že či teda každého svojho vkladateľa písomne informuje poštou alebo doručovaním. Ale ja by som ešte prípadne dal, že NBS-ka podľa mňa má veľa čo robiť ešte na to, aby napravila, vravím, finančný trh a to by ešte kľudne mohla spraviť, že v prípade, že zistí tak, alebo že nastane takáto skutočnosť, ona informuje. A ona informuje, toľko peňazí ešte majú, že si dajú niekde nejaký inzerát, hej. Nemusí to byť, ja neviem čo, na Markíze cez správy, ale proste potom tá informácia, samozrejme, tým, že sa zjaví, tak už potom možno začne naberať na intenzite, ale zjaví sa. Čiže toto dávam len do pozornosti, či by nestálo za to proste tých ľudí o týchto závažných skutočnostiach, že niekto vystúpil alebo že ho vyradili z Fondu na ochranu vkladov, informovať naozaj zodpovedne, hej. Aby sme sa potom tu zase nehrali na mŕtveho chrobáka, že no však informoval, informovala a takýmto spôsobom. No tento text nehovorí, v zásade neprecizuje to takým spôsobom, že tá informácia bude dostatočne šírená.
Pán minister, ak dovolíte, toto som chcel povedať a naozaj som chcel aj to povedať, že zatiaľ som v tomto návrhu nenašiel to, že ako by sa prípadne týchto 190 mil., lebo to všetko páli, všetko páli na rukách, že ak sú niekde nejaké peniaze, tak zatiaľ som tu nenašiel zakopanú mínu, ako by ste ich prípadne použili na vaše bohumilé sociálne balíčky. Zatiaľ to tam nie je, ale nedá sa vylúčiť, že musíme byť v strehu, že nejakým spôsobom nejaký systém nájdete. Lebo vy ste ho dokázali nájsť v tom bankovom odvode, čo by jeden nepovedal. Čo mali byť naozaj peniaze proste zablokované na veky vekov pre určitú skutočnosť. A vidíte. Aj do toho ste sa pustili.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie rovnako neevidujem žiadne faktické poznámky. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán minister, nech sa páči, v záverečnom slove zhodnotí rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť.
Pán poslanec Hlina, mám za sebou jednu kávu a som celkom kľudný. Posledné dni som stretol všelijakých ľudí po celej Európe, aj s magormi som sa stretol, aj s nimi musím ako trpezlivo rokovať, aj so všetkým, čo s tým je spojené. Chcem len povedať, že máte, proste máte skvelý dar pochváliť, pohaniť, opľuť, takisto podozrievať. Vyprosím si jednu tóninu. Tento zákon je z dielne ministerstva financií a je to transpozícia. Je to tak otvorené, tak krištáľovo jasné, že nemusíte sa vy proste ako obávať o to, čo by tam ešte mohlo byť schované. Obávajte sa, o riť Paľovu sa vy obávajte z pohľadu toho, čo tam môže byť alebo nemôže byť - a hovorím vám to presne vaším jazykom. Od tohto rána, od každého rána a každý deň, keď vás mám počúvať. (Potlesk.)
Vyprosím si tieto narážky, lebo z mojej dielne takéto veci neprichádzajú a mám za sebou minimálne trojročnú históriu, z tohto pohľadu môžte stopovať, môžte sa prehrabávať, môžte orať, ak tam chcete ako nejaká vrana zdochlinár hľadať nejaké, proste nejaké zbytky.
A ak vám ide o to, lebo aj proste zopár vecí tu bolo proste nasklonených, a ja sa ospravedlňujem kolegom z KDH, ale prijali ste si ho, máte ho v klube, tak si znášajte aj následky. A musím vysvetliť pánovi kolegovi niektoré záležitosti.
Takže, napríklad Poštovú banku, ktorú ste tu spomínali, aj keď ideme tak trošku bokom, informujte sa. Informujte sa, kto odovzdal túto banku, ktorá je v takom zvláštnom vlastníctve. Vlastne je to jedna z posledných alebo asi posledná taká skutočná banka, ktorú vlastní slovenská alebo dnes už slovenské investičné skupiny, ale treba si pozrieť históriu, je strašne poučná. Je strašne poučná, ako štát vlastnil podiel, ako potom ho tam vpustil, tam proste cez nejakú kapitalizáciu, nejakú finančnú skupinu a potom ako sa nezúčastnil navyšovania základného imania, ako súhlasil so zmenou stanov, kde de facto menšinový vlastník sa stal, sa zmocnil cez manažment a dokonca aj fungovanie dozornej firmy celej banky, ktorá má významné postavenie z pohľadu vzťahu hlavne k retailovým klientom typu dôchodcov. Ona je naozaj z pohľadu fungovania nášho bankového systému systémová a systematická hlavne kvôli typu klientov, ktorí tam sú. A za tým všetkým je kľúčový jeden človek a volá sa pán Macejko alebo Macejka? Bol to jeden taký minister z KDH. A ináč tento príbeh je veľmi podobný tomu, čo sa dialo a čo som mal možnosť a, bohužiaľ, aj povinnosť sledovať pri dopredaji podielu v štátnom Telekome, lebo ten rukopis je úplne identický.
Kto vám kedy tu povedal, že vláda terajšia, vtedajšia pravicová vláda nepredala 51 % Slovak Telekomu? Ale predala len 38 % za 600 mil. eur a ten zvyšok bol navýšenie základného imania zo strany Deutche Telekomu až do úrovne 51 %. Kto vám to tu kedy pripomenul, že to takto bolo?
Proste to sú cez kopírovací papier spôsoby, ako pripraviť štát o majetok s ďaleko rozsiahlymi následkami, lebo dodnes sa s niektorými s nimi musíme vysporadúvať, správne ako ste ich pomenovali. Ja len, tá komplexnosť je proste namieste. A teraz o tom nehovorím preto, aby som hovoril, kto je vinný, a tu sediaci poslanci KDH o tomto snáď len počujú. Ja len, proste je potrebné, keď si čistíme stôl a aj duše si čistíme, že?, tak je potrebné potom o týchto veciach hovoriť otvorene a nie len tak proste ako rypnúť a podhodiť niekomu niečo na stôl ako smradľavé mäso.
Dobre. Takže k tomu, čo bolo povedané pragmaticky a nepoliticky. Je to smernica, ktorá dopĺňa celý projekt bankovej únie. Samozrejme, nedopĺňa a nenahrádza ešte ten posledný pilier garantovania vkladov, ktorý v tom najväčšom slova zmysle v takom komplexnom sa podľa mojej mienky odkladá. Viete, že máme za sebou pilier superdohľadu z Bruselu, potom budovanie akéhosi jednotného postupu v prípade rezolúcie, s týmito smernicami a zákonmi som tu bol aj v Národnej rade. A to komplexné riešenie ochrany vkladov podľa mojej mienky sa na nejaký čas odkladá, to znamená také spoločné garantovanie všetkých vkladov. A myslím si, že je to aj dobré nateraz. Z pohľadu našej situácie je to určite, určite dobré, lebo nejde z tohto pohľadu zase o socializáciu nejakú spoločnú, spoločné zdieľanie rizika. Čiže keď sa nám podarí implementovať tie dva prvé piliere bankovej únie, tak bude dostatočný čas aj na, aj na tretí pilier.
A toto je taká, taký lifting európskeho vnímania ochrany vkladov, kde, ak si pamätáte, bolo tak zase pod tlakom udalostí robená zmena z hľadiska jednotného prístupu ochrany vkladov 100-tisíc eur, možno si to pamätáte, asi to bolo v roku 2008 alebo 9, keď napríklad začali sa predbiehať krajiny ako Rakúsko a Nemecko v tom, že budú garantovať vyššiu ochranu vkladov a tým sa nám začali prelievať vlastne vklady do týchto krajín, tak sme reagovali aj my ako Slovensko. Následne Komisia na to reagovala úplne správne, že zjednotila podmienky.
Pán poslanec Kollár hovoril o tom, že stupeň ochrany sa v zásade nemení. Má pravdu, v zásade sa nemení, až na tie odlišnosti, na ktoré zase poukazoval pán poslanec Hlina, to znamená, že to sú tie dedičské konania, ale dokonca aj právnické firmy v niektorých, právnické osoby v niektorých vymedzených prípadoch. Čiže istá vyššia miera alebo precizovanie definície tam, tam určite, tam určite je.
Ak tu boli otázky, ktoré smerovali od pána poslanca Hlinu na to, že kto bude a kedy vedieť z hľadiska rizikového profilu jednotlivých bánk. Súhlasím s vami oboma, že je to asi najpodstatnejšia zmena, po ktorej volali také tie obozretné banky. Pretože, pretože v každého očiach by mala byť podozrivá inštitúcia, ktorá ponúka vysoké úroky na trhoch, ktoré sa v zásade odlišujú od úrokov väčšiny bánk, a z tohto pohľadu je potom proste aj vidieť nejaký druh rizikového správania. Takže tento, tieto váhy rizikové má naozaj pripraviť Národná banka Slovenska na základe svojich prepočtov, informácií, ktoré má z dohľadových funkcií. Mala by ich zverejniť niekedy na jeseň, naozaj musia tieto parametre byť transparentné a prvýkrát by sa mali využívať tieto nástroje od budúceho roku a je to fér. Je to fér, aby tí, ktorí sa správajú rizikovejšie, platili viac ako tí, ktorí majú stabilný biznis a nesprávajú sa ako žraloci, ale potom ani nevytvárajú väčšie riziko.
Boli tu ešte otázky na náplň tohto fondu. Treba si uvedomiť, všetky tie ciele sú stanovené na úroveň až do roku 2024. Treba si uvedomiť, že Slovensko má na rozdiel od iných krajín Európskej únie, eurozóny v oveľa vyššej miere vybudované inštitúcie ochrany.
Ako vás, prekvapilo by vás, že napríklad susedné Rakúsko nemá podobný systém dodnes? Prekvapilo by vás, že väčšina krajín nemá de facto ex ante nazbierané peniaze na riešenie týchto problémov? A Slovensko z tohto pohľadu, a to je naprieč politického spektra, by si naozaj zaslúžilo, zaslúži si sebavedomý, sebavedomé ohodnotenie toho, že myslíme naozaj dopredu. Napriek sporom, ktoré sme tu mali pri zavedení bankového odvodu, si myslím, že dnes panuje väčšinový názor o tom, že to bola dobrá vec z pohľadu toho, že sa tieto peniaze odkladajú v štátnych finančných aktívach a sú zároveň akési z hľadiska spojených nádob napojené aj na Fond ochrany vkladov, tak je to napísané v zákone a tak to aj bude naďalej. A z pohľadu národného je to ako tzv. národný back stop. On je regulovaný z pohľadu európskej legislatívy. Ani ten bank levy alebo ten bankový odvod nemá parametre európskej regulácie a je to naše národné rozhodnutie, národný prístup k tomu, ako kumulovať prostriedky na účely situácie, keď by musel štát zasahovať.
Viete veľmi dobre, že tu máme pravidlá rezolúcie, kde sa zásadne dištancujeme od riešenia akéhosi automatického zachraňovania bánk na úkor daňových poplatníkov, ale k dočasnému takému premosteniu financovania vždycky de facto ako dochádza k nejakým spôsobom aspoň u systémových bánk. A na základe rozhodnutia, ktoré sme spoločne sformulovali a následne sme sa možno šticovali o tom, s akou mierou máme plniť tento fond, dnes máme štátnych finančných aktív vyše pol miliardy eur, máme jasný rout map, jasnú mapu, na základe ktorej budeme mať v štátnych finančných aktívach skoro miliardu eur na tento účel. A, samozrejme, zo zákona je táto peňaženka pripravená aj pre účely Fondu ochrany vkladov, to znamená, že bude mať dve národné inštitúcie. Jedna regulovaná - Fond ochrany vkladov je regulovaný európskou legislatívou. Druhý je niečo ako národný back stop alebo národné zabezpečenie riešenia týchto problémov.
A Fond ochrany vkladov, samozrejme, v rámci regulácie bude ďalej napĺňaný s tým, že my sa snažíme brať do úvahy celkové zaťaženie bankového sektora všetkými možnými odvodmi, ktoré tu sú, aj národného, aj európskeho charakteru, a z tohto pohľadu aj za účasti Národnej banky Slovenska sa snažíme o nejaký, o nejaký konsenzus, aby sme v tom čase v podstate to celkové zaťaženie nezvyšovali alebo aspoň ho nejakým spôsobom limitovali.
Takže opakujem, už dnes pre potreby ochrany vkladov môžme použiť aj štátne finančné aktíva, tam je objem okolo, okolo pol miliardy eur a viac. A tak, ako bolo spomínané, vo Fonde ochrany vkladov je skoro okolo štvrť miliardy v zložení skutočného kešu a pohľadávok. Čiže z nášho pohľadu je to, samozrejme, v porovnaní s inými krajinami dostatočné krytie, ale, samozrejme, s poznámkou tou, že si ho neprajeme použiť, je to akýsi taký druh atómovej zbrane na to, aby každý vedel, že sme schopní riešiť takéto situácie.
Ako minister financií by som poslednú vetu mal povedať a pripomenúť vám, že stress testy vykonané aj na slovenských bankách dokazujú, že slovenské banky patria z hľadiska kapitálovej vybavenosti k najlepším v celej Európskej únii. To je taký základný odkaz z toho pohľadu, aby tu neboli snáď nejaké myšlienky, ktoré by smerovali k tomu, sme potrebovali tento systém ochrany použiť.
Ďakujem veľmi pekne a ďakujem aj za pochopenie. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán minister.
Pán spravodajca nechce sa vyjadriť v rozprave. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1568. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1580.
Prosím, pán podpredseda vlády, uveďte tento návrh zákona.

Ďakujem veľmi pekne.
Cieľom návrhu tohto zákona je znížiť administratívnu záťaž pri oznamovaní údajov o prijatých kontrolných známkach prostredníctvom informačného systému na odber kontrolných známok.
Cieľom je ďalej spresniť práva a povinnosti Finančného riaditeľstva a štátnej tlačiarne.
Ďalšie. Nám ide o to, znížiť sankcie pre podnikateľské subjekty za prekročenie limitu množstva nenávratne zničených kontrolných známok a zaviesť sankcie za porušenie ustanovení upravujúcich niektoré povinnosti pri tlači kontrolných známok a nakladaní s kontrolnými známkami. A to je asi taký základný dopad.
My predpokladáme, že ten návrh tohto zákona by mal mať pozitívny dopad aj na podnikateľské prostredie a aj na štátny rozpočet.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Vladislavovi Petrášovi.