94.
Vážené pani poslankyne, alebo vážená pani poslankyňa, aby som bol presnejší, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť k tomuto zákonu s veľmi konkrétnymi otázkami a pripomienkami na ministra, teda, samozrejme, do diskusie aj s ostatnými kolegami, ale predkladám, že tak ako pri iných veciach to bude najmä minister, kto bude reagovať.
Z môjho pohľadu sú v tom, čo sa v tomto zákone rieši, dôležité dve témy a chcem na úvod zdôrazniť, že pri dani z príjmov by sme mohli riešiť veľmi veľa zásadných tém, a predpokladám, že aj v najbližších ôsmich mesiacoch bude o tom politická diskusia predvolebná, kam ktorá politická strana, ktorý politik chce ten systém ťahať. Ale to ja dneska nechcem robiť, dnes sa chcem, naopak, venovať tomu, čo tu je, a klásť k tomu určité otázky a poznámky.
Prvá tá zásadná otázka, ktorá tu je, sa týka snahy zatraktívniť obchodovanie s cennými papiermi na burzách, alebo teda na regulovaných trhoch. K tomu sa tu dopĺňajú nielen daňové zvýhodnenia, ku ktorým sa ešte vrátim, ale sa k tomu dopĺňa aj oslobodenie od zdravotného poistenia takýchto dividendových príjmov.
Tu chcem zdôrazniť, že je téma, ktorú podľa mňa by sme mali minimálne v horizonte toho ďalšieho volebného obdobia k nej nájsť, samozrejme, možno aj odlišné politické stanovisko, ale ak existuje téma, kde by sa podľa mňa dalo nájsť spoločné, tak je to táto téma, a to vysvetlím prečo.
Platenie zdravotných odvodov z dividend je niečo, čo je extrémne systémové na papieri, ale veľmi komplikované a nie vždy až taký efekt prinášajúce v praxi. Systémovo na papieri je to preto, že ak zdravotné poistenie je v podstate iná forma dane z príjmu občana financovanie zdravotníctva, čo tak reálne je, tak nie je dôvod, aby sa neplatil aj z takéhoto typu príjmu. V praxi je to komplikované práve preto, že zdravotné poisťovne, poistenie má veľa špecifík, a v praxi táto snaha zavedená, treba povedať, predchádzajúcim parlamentom, predchádzajúcou vládou naráža na prekážky.
Ja len stručne zhrniem, len za, myslím, že sú to 4 roky, za ktoré sme mali dvoch ministrov financií, teda Ivana Mikloša a pána Kažimíra, sa najprv zdravotné odvody na dividendové príjmy zaviedli, vo výške 10 % za Radičovej vlády, potom sa zvýšili na 14 % za vlády Roberta Fica, potom sa zároveň zásadne, a to bol vlastne najväčší, čo sa zásadne zvýšil maximálny vymeriavací základ na tieto príjmy, z ktorých sa platia dividendy, teda z ktorých sa platí zdravotné poistenie, potom sa ten základ zase znížil pozmeňujúcim návrhom poslanca SMER-u pred nejakým časom a teraz sa navrhuje z toho vynechať takéto príjmy z kapitálov, teda z akcií kótovaných na burze, aby som to povedal ľudovo, aby som to nehovoril komplikovane.
Toľko zmien v priebehu štyroch rokov spojených zároveň, pokiaľ viem, pán minister opäť môže zareagovať neskôr, s pomerne nízkymi príjmami z tohto zdroja znamenajú, že máme, je otázka, do akej miery celý tento inštitút je zmysluplný. A to hovorím nie teoreticky a z hľadiska papiera, kde sa na tom zhodli aj ľavicová, aj pravicová vláda pôvodne, ale z hľadiska praktického uplatnenia jeho efektov.
Dnes pán minister navrhuje do tohto systému vyraziť pomerne veľkú dieru, aj nespravodlivosť, musím povedať, v prospech v podstate veľkých, lebo to znamená, že veľké firmy kótované na burze, z ich dividend sa nebude platiť zdravotné poistenie, malé firmy z malých dividend zdravotné poistenie platiť bude, aspoň podľa dôvodovej správy, som rád, keď to bude vysvetlené. (Reakcia ministra.) No ja viem, fyzické osoby tie dividendy majú, no však... (Reakcia ministra.) Áno, ale tie zisky sa platia z tých firiem samotných a tie firmy tým budú, samozrejme, zvýhodnené. Koniec koncov to je možno aj úmysel deklarovaný, podporiť kótovanie na burze, len v podstate podporuje sa to tým, že sa vytvára diera pre určitú skupinu firiem.
Ja čo tu chcem otvoriť ale, a to je, teda ten môj prvý bod je, že myslím, že nastal čas, a, naozaj, keďže toto je vec, kde, či to považujeme za pozitívum, alebo negatívum, majú či už maslo na hlave, lebo vládli, v ruke, obe vlády, lebo obe vlády, teda jedna zaviedla a druhá to zásadne rozšírila. Tak ak je niekde priestor na, nechcem povedať, že apolitickú, ale povedzmeže viac odbornú, ako čisto politickú diskusiu, tak je to podľa mňa téma zodvodňovania dividend a do akej miery je, resp. do akej miery.
Takže to možno, pán minister, sme v prvom čítaní, nemusíme debatovať o technike. Zaujímal by ma váš názor, naozaj pozerajúc sa dopredu. Ako, dúfam, budete súhlasiť, ja som tiež v tom vystúpení v tejto časti zvolil relatívne mimo-, povedal by som, mimokonfliktný postoj v snahe skôr otvoriť naozaj debatu. Tak verím, že aj vy v tej reakcii ju, to podporíte.
Druhá vec, kde musím byť trošku kritickejší, hoci tiež rozumiem dobrému úmyslu, je v podstate oslobodenie na príjmy z prevodu cenných papierov obchodovaných na regulovanom trhu po uplynutí časového testu jeden rok od dane. V tejto súvislosti sa mi otvárajú dve otázky. Jedna je opäť, jedna sa vzťahuje k III. pilieru, lebo ministerstvo všetky tieto kroky komunikovalo, akože vytvára určitý IV. pilier, že vlastne vytvára daňové zvýhodnenia pre nákup takýchto cenných papierov aj tým odvodovým zvýhodnením, aj tým daňovým zvýhodnením. A moja otázka je, pán minister, že či považujete za správne vytvárať IV. pilier, keď nemáme veľmi, by som povedal, že veľmi dobre fungujúci III. pilier, ktorý neprináša ani to zhodnotenie a, naopak, má pomerne vysoké náklady pre sporiteľov, to je ten dobrovoľný. A keď aj, samozrejme, pri II. pilieri, verím, že sa zhodneme, že by bolo potrebné tiež možno uzavrieť tú politickú vojnu a skôr sa dlhodobo ústretovo dohodnúť na pravidlách, ktoré prinesú sporiteľom čo najväčšie prostriedky.
Či v takej chvíli prísť osem mesiacov pred voľbami do parlamentu v podstate so IV. pilierom, ako ste to aj vy komunikovali, alebo minimálne vaši zástupcovia, či to je úplne systematický prístup k riešeniu dlhodobých úspor a penzií, akokoľvek ten úmysel môže byť dobrý.
A s touto podporou sa mi spája ešte jedna otázka, a to je otázka, môžeme ju nazvať aj Tkáčova otázka, lebo ako ste možno niektorí kolegovia zachytili, viem, že pán minister financií, to predpokladám, že určite, predseda predstavenstva J&T banky pán Tkáč reagoval na moje pochybnosti o tom, že táto banka má 43 % svojho úverového portfólia na Cypre v schránkových firmách. Reagoval tým, že účelom tohto kroku je optimalizovať daňové povinnosti slovenských a českých daňových subjektov, ktoré teda s bankou obchodujú. A v tej súvislosti, ale to už dneska riešiť nechcem, to rieši kontrola finančnej správy v tejto chvíli, aspoň dúfam, ale on v tej chvíli, on v tejto situácii povedal, že práve slovenský právny režim zdaňovania kapitálových ziskov je v porovnaní s ostatnými krajinami, nielen s Cyprom, ale aj s niektorými susediacimi, nevýhodný pre investorov a že aj to je dôvod, prečo teda oni či už legálne, alebo možno aj nelegálne, to je naozaj určitá kontrola, pomáhajú klientom optimalizovať dane cez Cyprus, práve dane z kapitálových ziskov.
Preto sa chcem, pán minister, spýtať, rovnako ako pri tých zdravotných odvodoch, že či vy sa stotožňujete s týmto pohľadom, že náš režim zdaňovania kapitálových ziskov nie je konkurencieschopný a vhodný, alebo či teda si myslíte, že je správny. A potom je otázka, že či je správne opäť z neho vytvárať dieru len pre cenné papiere, ktoré sú kótované na burze dlhšie ako rok. Lebo pokiaľ ja viem, jediná ďalšia takáto významná existujúca diera je pri nehnuteľnostiach, ale tam je, ak sa nemýlim, päťročný test, z hlavy tu teraz hovorím, a je to niečo, čo sa naozaj týka každého občana. To znamená, že je to skôr určitá ochrana bežných ľudí pred dôsledkami zvyšovania hodnôt nehnuteľností mimo ich kontrolu. Nie je to nejaký nástroj pomoci investorom. Takže či v tejto situácii vy považujete za vhodné riešiť to opäť tým, že sa konkrétne pomôže jednej skupine, nebudeme riešiť celkovú konkurencieschopnosť nášho daňového režimu zdaňovania kapitálových ziskov.
Takže toľko otázky z mojej strany. Uvedomujem si, že sú možno viac odborné, ako politické v tejto chvíli, ale napriek tomu by ma veľmi zaujímala na ne vaša odpoveď.
Ďakujem pekne.