53.schôdza

Pani predsedajúca, mám procedurálny návrh, keby Národná rada požiadala ústavnoprávny výbor o právne stanovisko, či výsledok referenda v Slovenskej republike prelamuje možnosť vykonávania smernice Európskej únie. Všetci poznáme, samozrejme, na to odpoveď, ale bolo by to zaujímavé vedieť z ústavnoprávneho výboru.
Ja som to spomínal, príde mi to trošku zvláštne navrhovať referendum, ktoré nezamedzí, ak Európska únia prijme kvóty, tak ich nezamedzí, ich vykonávaniu na Slovensku, pretože dôvod, pre ktorý Európska únia tú kompetenciu má, je Lisabonská zmluva, za ktorú väčšina z vás v tomto parlamente hlasovala.
Právne referendum, kľudne nech ho občania urobia, ja som za referendum, ale tváriť sa, že referendum zabráni tomu, aby na Slovensku boli vykonávané kvóty, je, samozrejme, že právnym nezmyslom.

Mám dať o vašom návrhu hlasovať? Pán premiér vo svojom vystúpení len poukázal na možnosť referenda, ale dali ste procedurálny návrh, aby Národná rada požiadala ústavnoprávny výbor o stanovisko.
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 92 poslancov, za návrh bolo 28, proti 44, zdržalo sa 18, nehlasovali 2.
Návrh sme neschválili.
Budeme pokračovať ďalej v rozprave. O slovo požiadal ešte predtým pán podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák.

Pani podpredsedníčka, myslím si, že bude vhodné, keďže sa jedná o predovšetkým uznesenie Národnej rady ako celku, aby som svoje vystúpenie presunul po predstaviteľoch jednotlivých klubov. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister.
O slovo v súlade s rokovacím poriadkom požiadal pán podpredseda Národnej rady Ján Figeľ. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

Vážená pani podpredsedníčka, pán premiér, ctené dámy a páni kolegovia, dovoľte mi prispieť k tejto dôležitej diskusii pohľadom za Kresťanskodemokratické hnutie i za seba, pretože považujeme utečeneckú krízu za veľmi vážny problém, ktorý sa týka nielen južných krajín Európskej únie, ale celej Európy a vyžaduje si účinné a bezodkladné riešenia. Vítame všetky kroky, ktoré robia štáty, mimovládne organizácie, občiansky sektor, náboženské spoločenstvá preto, aby úprimne napomáhali tým, ktorí sú prenasledovaní a ide im o holú existenciu alebo o základné živobytie.
Vnímame, že otázka utečencov sa nielen v Európe, ale aj na Slovensku stáva priestorom populizmu, xenofóbie, extrémizmu, a preto ostro odsudzujeme všetky prejavy násilia a nenávisti, ktoré sme mohli vidieť počas sobotňajšieho protestu v hlavnom meste v Bratislave. Som rád, že sa touto témou zaoberá plénum a istou konkrétnou formuláciou aj v rámci uznesenia reflektuje toto dianie, a zároveň som presvedčený, že minister vnútra, podpredseda vlády by mal vecne a precíznejšie informovať kompetentný výbor, branno-bezpečnostný výbor, o udalostiach v sobotu na uliciach hlavného mesta. Som presvedčený, že to, čo sa tu dialo, bolo zneužívaním slobody v mnohých konkrétnych príkladoch.
Chcel by som v štyroch bodoch vyjadriť stanovisko, ktoré je konkrétne i politické.
Po prvé. Najdôležitejšie kroky alebo opatrenia majú smerovať k tomu, aby nehynuli ľudia v Stredozemnom mori, aby sa nestávali tragédie, ktoré na úteku postihujú stovky, ba tisíce ľudí v Stredozemnom mori. Na tento účel je potrebné zo strany členských štátov, ale aj Únie ako celku poskytnúť primerané zdroje a lepšie nástroje pre solidaritu s tými, ktorí na jednej strane utekajú, a s krajinami, ktorých sa tento nápor najviac dotýka, a to je Taliansko a Grécko. Ide o vystuženie a zlepšenie pomerov vo FRONTEX-e a vo všetkých kooperujúcich bezpečnostných zložkách.
Po druhé. Nepodporujeme masívne a určite nie ilegálne prisťahovalectvo z tretích krajín do Európy. Ale uvedomme si, že v prípadoch politického, etnického či náboženského prenasledovania je potrebné poskytnúť azyl, určite azylovú procedúru, ale aj azyl alebo tolerovaný dočasný humanitárny pobyt na území členských štátov Európskej únie.
Masívnejšie prisťahovalectvo utečencov v rámci Európskej únie však nepovažujeme za správne riešenie. Preferujeme pomoc ľuďom na dotknutých územiach. Územiach konfliktov, ktoré sú základným problémom, základným zdrojom tejto situácie. Najzávažnejšou príčinou dnešnej krízy sú vojnové a ozbrojené konflikty a s tým súvisiaca extrémna chudoba. Je potrebné, aby Európska únia i svetové spoločenstvo urobili viac pre pokoj a stabilitu na Blízkom východe, ale aj v krajinách afrického kontinentu. Je dobrá, rozumná myšlienka bezpečnostných zón na územiach konfliktov alebo blízkych územiach. Nielenže ju podporujem, ale treba ju presadzovať v rámci európskych štruktúr. Tak ako sa usilujeme od marca presadiť myšlienku vytvorenia osobitného postu vyslanca Európskej únie pre náboženskú slobodu vo svete, lebo je jej stále menej a je stále viac drasticky ohrozovaná.
Je tu lekcia z nedávnych dôb, z poslednej dekády, kedy viaceré demokratické krajiny sa rozhodli vojensky intervenovať alebo podporovať ozbrojené skupiny tak, aby menili nedemokratické režimy. Tým príkladom asi č. 1 je Irak z roku 2003, kedy po 10 rokoch v krajine je evidentný nielen rozklad, ale ovládnutie Islamským štátom a Islamský štát je globálnou hrozbou, nielen regionálnou.
Výsledkom mnohých nerozumných zásahov je dnes chaos, konflikty, masové zabíjanie, straty na ľudských životoch. Preto by medzinárodné spoločenstvo malo prejaviť a preukázať viac jednoty a súčinnosti a solidarity pri riešení stavu, ktorý sa bytostne dotýka miliónov ľudí. Ako základný princíp by som rád podčiarkol, že bez medzinárodného práva, bez jeho rešpektovania sa nedá ani udržať, ani dosahovať mier. Som presvedčený, že mier je ovocím spravodlivosti. A medzinárodné právo, ktoré vychádza zo spravodlivosti, je rečou, jazykom medzinárodných vzťahov, a preto je treba viac sa oň opierať, viac ho podporovať. Hovorím to aj za hnutie, ktorému na tom osobitne záleží, a spomínam aj Irak z roku 2003. Arabská jar evidentne bola a je arabskou búrkou a pre mnohých priniesla skôr zimu, než nejakú nádej. Zvlášť pre veľké a početné komunity kresťanov na území Blízkeho východu alebo severnej Afriky.
Po tretie. KDH nepodporuje systém povinných kvót na vybavenie žiadateľov o azyl, ale podporujeme dohodu členských krajín Európskej únie podľa ich ekonomických a technických možností s cielenou podporou Európskej únie i zdrojov Európskej únie. Slovensko by v tomto zmysle malo poskytnúť súčinnosť a pomoc v rámci svojich azylových možností s tým, že môže postupne prijať niekoľko stoviek utečencov. Tí, ktorí spĺňajú podmienky pre udelenie azylu, ale aj utečencov, ak kapacity umožnia, z humanitárnych dôvodov. Je to v našich silách, ale aj v našej kompetencii. Považujeme za užitočné a efektívne, aby sme ako krajina efektívne pomohli tisíckam ľudí, ktorí sú na mieste, teda v dotknutých regiónoch, aby nemuseli migrovať to Európy. Preto od začiatku, aj v tejto fáze vítam úsilie o spoluprácu a súčinnosť Vyšehradskej skupiny, pretože to je dobrý formát. Na jednej strane neformálny, na druhej má 20 rokov skúseností. Ak sme boli v zhode, mali sme vplyv. Ak sme rozdelení, ten vplyv sa stráca. A k tomu je potrebné spájať podobne zmýšľajúce krajiny. My nie sme v tomto sami, a preto takýto spoločný postup môže mať aj výsledný efekt, o ktorý ide aj v tejto chvíli.
Chcem však povedať, že referendum o utečencoch na Slovensku určite nie je riešením a tak ako niektoré krajiny zaplavuje dnes vlna týchto azylových žiadateľov, tak by Slovensko zaplavil populizmus na škodu Slovenska, našej demokracie a vývoja.
Po štvrté. Som presvedčený, že je čas sústrediť viac sily a dlhodobo spolupracovať s vybranou krajinou alebo územím tak, aby sme naozaj vytvárali stabilitu a perspektívu okolo Európy. KDH bude presadzovať, aby sa jednou z prioritných krajín oficiálnej štátnej rozvojovej pomoci stala Sýria. Tam sa nachádzajú milióny utečencov a komunity, ktoré už majú vzťahy, majú kontakty, majú poznanie, skúsenosti s pomocou zo Slovenska. K tomuto cieľu slúžila aj nedávna májová návšteva melchitského gréckokatolíckeho patriarchu Gregoriosa III., ktorý bol aj v parlamente, aj v tejto sále. Aj on apeloval, aby sme pomáhali ľuďom tam, kde trpia, nie lákali ich za nejakou inou perspektívou, lebo vyľudňovanie alebo oslabovanie týchto komunít znamená dlhodobú hrozbu, ba stratu charakteru pre tieto kultúry.
Konkrétne projekty aj zo Slovenska, finančná pomoc, služba lekárov, sociálnych pracovníkov sú výrazom slovenského odhodlania pomáhať ľuďom priamo na mieste. Chcel by som to osobitne oceniť.
KDH bude naďalej rozvíjať zodpovednú solidaritu s núdznymi a prenasledovanými. Som presvedčený, že napríklad aj zbierka, ktorá bola realizovaná v marci, cez ktorú občania v chrámoch vyzbierali viac než pol milióna eur pre Sýriu a Blízky východ, je výrazom praktickej, osobnej a zodpovednej solidarity.
KDH podporí všetky zodpovedné kroky aj na vládnej a štátnej úrovni, ale aj na mimovládnej úrovni pre riešenie utečeneckej krízy.
Podporíme aj návrh uznesenia, ale, opakujem, nepodporíme populistické návrhy.
Chcem na záver povedať, že žijeme v úvode storočia, ktoré by mohlo byť iným, než bolo to predchádzajúce. Jeden múdry človek nazval 20. storočie obdobím strachu, storočím strachu. A tento čas, ktorý je pred nami, môže byť buď storočím zodpovednosti, alebo storočím ľahostajnosti. To závisí aj od toho, ako sa postavíme k súčasnej utečeneckej kríze v Európe. Ja som presvedčený, že Európa, to je naďalej otázka mieru alebo vojny, spolupráce alebo konfliktu na kontinente. A z hľadiska princípov, ktoré aj teraz budú charakterizovať vzťahy 28-ky alebo ďalších štátov, by sme mali presadzovať toľko integrácie, koľko je nevyhnutné pre zabezpečenie záujmov, oprávnených záujmov zúčastnených krajín, a chrániť a potvrdzovať a prehlbovať toľko slobody, koľko je len možné v rámci spoločnej slobodnej Európy.
Európska integrácia aj v tomto príbehu, aj v tejto chvíli nie je problém, ale je riešením, pretože utečenci, ale aj občania Únie potrebujú riešenia. A potvrdzuje sa znovu a znovu, že zjednotená Európa, to nie sú predovšetkým finančné alebo ekonomické otázky, ale je to téma ľudskosti, je to otázka základných hodnôt a akcieschopnosti. Odpoveď na tieto veľké výzvy závisí aj od Slovenska.
Želám vláde, aby zvládla rokovania tak, aby zohľadnili aj slovenský špecifický záujem v derogáciách, v rokovaniach, v špecifických opatreniach, ale aj v ďalšom úsilí to považujem za možné a potrebné, ale aj spoločný európsky, ktorým je ľudskosť a solidarita.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Teraz vystúpi v mene poslaneckého klubu MOST - HÍD predseda strany pán poslanec Bugár.

Vážená Národná rada, "úlohou politikov, politika politikov nie je len to, aby nasledovali verejnú mienku, ale aj to, aby podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia zastupovali verejný záujem v otázkach, pri ktorých nie sú odpovede jednoznačné". Tieto myšlienky ešte v 18. storočí vyslovil konzervatívny mysliteľ Edmund Börk.
V týchto dňoch, keď na Slovensku zúri populizmus, nemali by sme zabudnúť na tento odkaz. Je pravdou, že politik musí poznať a rešpektovať vôľu voličov. Aj preto chodím pravidelne tých 25 rokov každý týždeň medzi nich, ale napriek tomu si myslím, že musíme ponúknuť viac. Keby úloha nás politikov spočívala len v tom, že budeme robiť a hovoriť len to, čo chce verejná mienka, tak by táto krajina nepotrebovala politikov, stačili by sociológovia alebo výskumní pracovníci.
Úlohou politika je podľa môjho názoru aj to, aby prijal zodpovednosť za svoje rozhodnutia, ktoré sú zložité, ale ktoré majú zásadný vplyv na život občanov. Tieto rozhodnutia napríklad ani ja sám neprinášam. Všetky ich konzultujem s odborníkmi a, samozrejme, počúvam aj hlas voličov, ale potom sa dohodnem s kolegami ako ďalej, lebo to je pre mňa politika.
Vážení kolegovia, svoje vystúpenie som začal týmito slovami preto, lebo sa za zodpovedného politika považujem a myslím si, že takú ťaživú otázku, ako je migrácia, migranti, musíme, na túto otázku musíme dať zodpovednú odpoveď. Musíme odmietnuť povrchné riešenia takých, takých, dá sa povedať, návrhov, čo sme mohli počuť minulý týždeň, budem tu citovať pár citátov ešte z minulotýždňovej mediálnej úrody, ako: "všetci nech idú domov", "nech sem nikto nepríde", "zatvorme hranice", "postavme múry, ploty, všetko bude dobré" a "migrácia nech je problém niekoho iného". Také kvázi riešenia musíme odmietnuť, a to bez ohľadu na to, koľko občanov si myslí toto isté, je to úzkoprsý a krátkozraký názor. A ja si myslím, že toto si slovenská politika a Slovensko dovoliť nemôže.
Kolegyne a kolegovia, v tom sa asi všetci zhodneme, že kvóty nie sú riešením príčin, len je to snaha pomôcť niektorým členským štátom Európskej únie, ktorí už nevedia zvládať túto situáciu vlastnými silami. Áno, samozrejme, môžme o tom hovoriť, že Taliani, Gréci, Európska únia mohla začať konať skôr, ale problém s tým nevyriešime. Dokonca môžme priamo obviniť Talianov, Grékov, že problém migrácie zbagatelizovali, ani ho nezačali riešiť napríklad bilaterálnymi rokovaniami, ako to robilo Španielsko a dosiahli výsledok. Ale dnes už je málo poukazovať na tzv. vinníka, a preto ja tu vyzdvihujem solidaritu s týmito našimi partnerskými krajinami. Nemôžeme byť dobrým členom Európskej únie, keď si užívame výhody členstva, ale aj vtedy, keď toto členstvo prináša aj problémy. Otázka solidarity je základnou hodnotu každej európskej filozofickej školy kresťanskej, sociálnodemokratickej, liberálnej. Každej. Preto sa nemôžme obrátiť chrbtom k solidarite.
Strana MOST - HÍD preto podporí návrh uznesenia, ktorý okrem odmietnutia kvót vyjadruje aj našu vôľu a ochotu pomôcť. Slovensko je totiž schopné pomôcť podľa mojej mienky aj viac ako 800 utečencom, lebo Slovensko je solidárne a relatívne v dobrej ekonomickej kondícii. K tomu ale nepotrebujeme kvóty z Bruselu. Buďme otvorení a aktívni v tejto otázke. Náš prejav solidarity môže byť napríklad dohoda so susedným štátom na poskytnutie kapacity v našich zariadeniach pre utečencov. Poslanci strany MOST - HÍD sú presvedčení, že je nutné začať bilaterálne rokovania a hlavne s krajinami, odkiaľ je prúd utečencov najsilnejší. Či už takto učinia jednotlivé členské štáty, alebo takto učiní Európska komisia alebo Európsky parlament, je to absolútne v tejto chvíli jedno. Hlavne, aby sme začali konať.
A tu by som vyzdvihol a som rád, že pán premiér Fico nás informoval o snahe vytvoriť spoločné stanovisko V4. Ja si myslím, že toto je dobrá iniciatíva.
A ešte jedna myšlienka, ktorú by sme práve my zo Slovenska mohli navrhnúť Európe. Pozrime sa na to, ako sa správajú veľké nadnárodné korporácie. Podľa údajov humanitárnej organizácie OXFAN rôznymi finančnými podvodmi teda ročne prichádzajú chudobné krajiny odhadom o 100 mld. dolárov na daňových príjmoch. A krajiny G7 potom veľkodušne ponúknu týmto krajinám humanitárnu pomoc. Tak nech si európske orgány v Bruseli posvietia na tieto praktiky, lebo týmito peniazmi, samozrejme, by sme mohli riešiť problém ekonomických migrantov priamo tam, kde oni žijú a majú problémy.
Takisto by som navrhol napríklad aj pánovi ministrovi zahraničných vecí, aby pozval našich poslancov Európskeho parlamentu a pokúsili sa spolu nájsť spôsob, ako takýmto nezodpovedným praktikám zabrániť.
Geopolitická zodpovednosť týchto korporácií by mala byť priamo úmerná ich geopolitickej rozpínavosti.
Vážení kolegovia a vážené kolegyne, dovoľte mi byť chvíľu aj osobný. Medzi zakladajúcimi členmi našej strany MOST - HÍD je jeden pán, pán Murin Pašagič, je to utečenec zo Srebrenice. A na mítingu, kde sme ohlasovali vznik našej strany, sa prihlásil do diskusie a porozprával príbeh svojej rodiny. Okrem iného povedal, že keby v Srebrenici v tom čase alebo v Bosne bola začiatkom 90. rokov nejaká multietnická strana, akou je napríklad aj MOST - HÍD, a nie zaslepení nacionalisti, tak by nemusel so svojou rodinou s troma deťmi v noci, deň pred masakrom v Srebrenici, utekať. A nakoniec je rád, že jeho cesta utečenca sa skončila práve na Slovensku, kde, samozrejme, sa usadil, založil si svoj podnik a teraz zamestnáva našich občanov. A dokonca dostal ocenenie od ministra zahraničných vecí pána Lajčáka za šírenie dobrého mena Slovenska.
A to som potreboval a považoval za potrebné teda takto vyzdvihnúť preto, lebo si nemyslím, že môžeme každého či utečenca, alebo hociktorého občana zaškatuľkovať. Nie sme rovnakí.
A pri tejto rozprave práve preto apelujem na vás, na všetkých, nezabúdajme, že imigranti, o ktorých sa tu dnes rozprávame, sú ľudia, ktorí niekedy z politických, náboženských dôvodov alebo niekedy aj z ekonomických dôvodov utekajú z vlastnej krajiny. Naša povinnosť, ak už hovoríme napríklad o utečencoch, ktorí z politických alebo náboženských dôvodov musia opustiť svoju krajinu, je jednoznačná, musíme im pomôcť. A nesmieme zabudnúť ani na to, že aj občania ešte vtedajšieho Československa za tých 40 rokov tzv. teda budovania tzv. komunizmu z politických dôvodov tiež utekali a dostali možnosť. A takisto nesmieme zabudnúť ani na to, že keď už hovoríme o ekonomických migrantoch, tak sme občanmi krajiny, ktorej obyvatelia na začiatku 20. storočia takisto húfne odchádzali za oceán hľadať lepší život pre seba a svoje deti. Cleveland, Pittsburgh a ďalšie mestá na americkom kontinente sú ešte aj dnes domovom slovenských, českých, maďarských, rusínskych a ďalších spoločenstiev, išli a našli tam svoj domov. A, samozrejme, vtedy otvorená Amerika tým sa aj posilnila. Takže ak z ničoho iného, tak aspoň z tohto faktu skúsme čerpať silu na solidaritu.
Zároveň ale som presvedčený, že treba upozorniť všetkých politikov, aby narážkam i na možných teroristov medzi migrantami nevyvolávali nebezpečné vášne, nehľaďme na nich ako na zdroj nebezpečenstva, ale ako na ľudí, ktorí sa nachádzajú v núdzi a nebezpečenstve života. Veď náš azylový proces je veľmi prísny a je schopný odhaliť prípadné nebezpečenstvo, o tom hovorí aj pán minister vnútra, ale to chvália aj, samozrejme, zahraniční kolegovia. Nemáme sa čoho báť. Po tom, čo sa v sobotu udialo v Bratislave, aj po tom, čo môžme čítať denne na internetových fórach, je zodpovednosťou vlády, ale aj tohto parlamentu a nás všetkých zo dňa na deň väčšia, treba teda pravdivo informovať verejnosť, zabrániť šíreniu nenávisti a radikalizácii spoločnosti. A naviac je potrebné sa ohradiť voči antimigrantskej nálade, je to hlavne úloha troch najvyšších ústavných činiteľov, vlády, ale nás všetkých politikov. My by sme vášne mali krotiť a jednoznačne odsúdiť extrémizmus, a nie mlčať ako niektorí politici.
V sobotu v Bratislave sa totiž nejednalo len o imigrantoch, bol to extrémistický pochod sfanatizovaných ľudí a to, čo si málokto uvedomuje, radikálni nacionalisti v sobotu začali svoju volebnú kampaň. Našli svoju obeť aj do tejto kampane. V tej minulej to boli len Rómovia, dnes sú to migranti. A bol by som nerád, keby postoje tejto krajiny a tohto parlamentu vychádzali na jednej strane z extrémizmu a na druhej strane z fanatizmu, ktorý je založený na dezinformáciách. Toto je ten moment, keď musíme urobiť tie správne a nie tie populárne kroky.
Kolegyne a kolegovia, ako som povedal, niekedy musíme prinášať veľmi ťažké rozhodnutia, ale práve v takýchto ťažkých chvíľach je zodpovednosť nás politikov najväčšia. Preto vás žiadam, aby ste brali v úvahu práve teraz, keď sa rozprávame o imigrantoch, toto. Nemôžeme sa rozhodovať na základe predsudkov, uvedomme si, že ide o podstatne viac, ide o našu európsku identitu a budúcnosť. A áno, ktorú si musíme aj ochraňovať, ale dobrými zákonmi a zodpovednými rozhodnutiami.
Riešenia musíme alebo môžme nájsť len na európskej úrovni. Úlohou EÚ je zastaviť prílev ekonomických migrantov, a to riešením situácie v ich domovských krajinách. Naviac členské štáty Európskej únie musia robiť svoje azylantské procesy poriadne a chrániť vonkajšie hranice Európskej únie pred novými ekonomickými migrantami.
Zároveň Európska únia musí prejaviť svoju solidaritu voči migrantom na území svojich členských štátov. Musíme si uvedomiť, že ustúpenie z princípov solidarity by znamenalo ustúpenie aj z pozície európanstva. Európa a v rámci nej aj Slovensko bude vtedy silné, ak nebude paranoidné a sebecké, ale vtedy, keď bude otvorené, sebavedomé a solidárne. Tieto naše hodnoty odráža aj návrh uznesenia Národnej rady, preto poslanci za klub MOST - HÍD toto uznesenie podporia.
Ďakujem za vašu zodpovednosť. (Potlesk.)

Faktické poznámky - páni poslanci Šebej, Mikloško, Blaha, Šípošová, Lipšic. Je to všetko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Šebej.

Ďakujem. Ja by som rád zdôraznil tú časť prejavu pána poslanca Bugára, v ktorej hovoril o tom, že máme povinnosť, morálnu povinnosť prijímať rozhodnutia, ktoré nie sú len diktované výskumami verejnej mienky.
A chcem pripomenúť jednu inú postavu v dejinách, ktorá je v tomto smere zaujímavá. John Fitzgerald Kennedy pred tým, než sa stal prezidentom, napísal knihu, ktorá sa volá Profiles of Courage, to je Profily odvahy, a je to také životopisné dielo o ôsmich amerických senátoroch, ktorí vstúpili do dejín tým, že boli ochotní riskovať svoju politickú budúcnosť rozhodnutiami, ktoré boli krajne nepopulárne a kvôli ktorým ktorých často tú politickú budúcnosť aj stáli. A boli to morálne rozhodnutia napríklad o otroctve a podobne.
Sú okamihy, a o tom hovoril pán poslanec Bugár, keď je potrebné nabrať v sebe morálnu silu a urobiť rozhodnutie aj také, ktoré sa nemusí páčiť, ale ktoré je diktované morálnym imperatívom. A rád by som tento pohľad na vec podporil.
Mimochodom, John Fitzgerald Kennedy dostal za tú knihu v roku 1957 Pulitzerovu cenu.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Mikloško.