Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja teda nie som agentom Penty. (Reakcia z pléna.) Prosím?
A k tomu zdravotnému poisteniu niečo, keď ste s tým začali, pán minister, lebo je to také vtipné, že sa dušujete, aké by bolo fajn zakázať zisk zdravotných poisťovní, a pritom vaša prvá vláda umožnila zdravotnej poisťovni DÔVERA si vytiahnuť 400 mil. na precenení na Cyprus, nezdaniť ich (pol na pol Penta – Široký). Ja by som na vašom mieste o zákaze zisku zdravotných poisťovní až tak vehementne nehovoril, lebo si vytiahli zisk na 15 rokov dopredu. Ja som... (Reakcia z pléna.) Mýlite sa, ja som ten návrh ani nepodpísal, lebo si myslím, že to bola riadna blbosť, ale nie protiústavná. Nie všetko, čo je blbé, je aj protiústavné. Schvaľujete plno hlúpych zákonov, ktoré nie sú protiústavné. A ja si myslím, že prenášať spory ekonomicko-politické na Ústavný súd nie je správne. A preto som tento návrh nepodpísal. A za tým si stojím.
Ale ešte raz vám hovorím, vaša vláda umožnila si vytiahnuť 15-ročný zisk Pente a Širokému, áno, pán minister, pričom boli ste ticho a ste nepovedali ani pol slova. Čiže by som opatrne zvažoval na vašom mieste slová.
Ale teraz sa vyjadrím k návrhu zákona.
Ja som pôvodne teda chcel vystúpiť k osobitnej téme, ktorá sa týka osôb so sluchovým a zrakovým postihnutím a k tomu aj vystúpim, ale najskôr poviem predsa len pár poznámok k téme, ktorá asi je najrozdeľujúcejšia. A to sú kvóty. Ja sa priznám, že v mnohých kontextoch ja som proti kvótam. Ja si myslím, že určovanie kvót obmedzuje v princípe slobodu. Nie je to akože na všetko platné, ale moja prvotná reakcia tu je, že kvóty nie sú najlepším riešením.
Tu niekto spomínal, že v Slovenskej televízii už dávajú viacej slovenskej tvorby. Zaplať pánboh za to, ale zjavne bez kvót to išlo. Ja nechcem nikomu vnucovať môj vkus. Ja sa snažím pozerať na umelecké diela, či sú to výtvarné diela alebo filmy, alebo knihy, či sa to mne páči alebo nepáči, mne je jedno, či sú ruské alebo americké, alebo slovenské. Mám rád mnohé slovenské diela, aj mnohé americké, aj mnohé ruské. Ja sa nepozerám na to, akú národnosť má ten autor. A podľa toho nepoviem: „Á, to je dobré, alebo á, to je zlé.“ To sa mi zdá, že je to trošku prejav uzavretej mysle. Ale, v poriadku, každý má na to svoje právo.
Problém tých kvót je podľa mňa v tom, že tým my ako keby sme sa snažili ľuďom diktovať vkus. Určite je veľa slovenskej produkcie, ktorá je veľmi hodnotná, ktorá sa nám všetkým páči, a je aj veľa slovenskej produkcie, ktorá až taká hodnotná nie je. Ale kto sme my, aby sme to riešili? A ten ďalší krok môže byť ten, že povieme: „No, á, dobre, ale ešte by sme mali hrať nielen 25 % slovenskej, ale tej hodnotnej slovenskej hudby.“ Kto to povie? Zriadime komisiu, ktorá povie, ktoré dielo je hodnotné a ktoré dielo hodnotné nie je. V minulosti, vy to viete, pán minister kultúry, viac ako ja, boli prípady umelcov, ktorí v ich dobe boli veľmi zaznávaní, považovaní za umenie, ktoré nie je hodné žiadnej podpory. Aký problém mali sa v 19. storočí presadzovať impresionisti v Paríži? Čiže ja by som bol veľmi opatrný, aby sme komukoľvek predpisovali nejaký vkus. Napríklad ja osobne, ale to je možnože moja ignorantstvo umelecké, doteraz celkom nechápem, že sa stal celým umeleckým prúdom smer, ktorého takým najvizuálnejším dielom je proste konzerva od fazule, ktorá je ako výtvarné dielo. Ale kto som ja, aby som hovoril, že to je zlé alebo dobré alebo toto nie je umenie. Ja teda tak to poviem, že ja som zatiaľ ešte nepochopil tento smer, ale iní ho asi pochopili.
Tým chcem povedať, že bol by som veľmi zdržanlivý v tom, predpisovať ľuďom, čo majú a čo nemajú počúvať, čo je prejav dobrého a zlého vkusu. Ja teda si myslím, že niečo je dobré a zlé, ale nie som od toho, aby som hovoril iným v tejto oblasti, čo majú počúvať alebo nemajú počúvať, že majú počúvať viacej Suchoňa a menej Bacha alebo viacej Moyzesa a menej Mozarta. Ja neviem, či to je najrozumnejšie, keď teda to stiahnem na klasiku. Podľa mojej mienky až také to nie je. Preto by som bol veľmi opatrný s kvótami.
Bytostný záujem súkromných rádií je mať čo najviac poslucháčov. V tom sa zhodneme asi všetci. To je ich bytostný záujem, od ktorého závisí ich prežitie, ubezpečujem vás, na slovenských frekvenciách, ktoré im štát pridelil, áno. Ale, ešte raz, závisí od toho ich prežitie z hľadiska toho, lebo čím budú mať viacej poslucháčov, tým budú mať viacej reklamy a hodnotnejšie reklamy. Čiže je to v ich bytostnom záujme. Ak je slovenská hudba počúvanejšia, dobre, to znamená, že budú aj automaticky viacej vysielať.
Naviac, mne sa zdá byť také trošku domýšľavé v dnešnej dobe, keď je internet a každý si môže stiahnuť, čo chce na internete, a vysielať, čo chce na internete, prísť s návrhom, ktorý na licencovaných frekvenciách kvótuje pomery hudby, ktorá má byť vysielaná zo Slovenska alebo teda z iných krajín. Pripadá mi to veľmi domýšľavé. A podľa mňa efekt na podporu slovenskej hudobnej produkcie tohto zákona bude tak skôr marginálny.
Preto som pôvodne ani nechcel k tomu vystúpiť, aj keď to možnože je téma, ktorá je pre verejnosť zaujímavá z hľadiska toho, že počúvajú tú rozpravu, ale chcel som vystúpiť k osobitnej téme, ktorá sa týka pomoci podpory ľuďom so sluchovým a zrakovým postihnutím, pretože by som chcel v druhom čítaní priniesť viacero pozmeňujúcich návrhov. A myslím si, že je to veľmi dôležitá téma, možno nie tak sexi ako kvóty pre slovenskú hudbu. A to je téma skvalitnenia a sprístupnenia televízneho vysielania pre ľudí so zmyslovým postihnutím. Tejto téme sa venujem už niekoľko rokov, kde moja bývalá kolegyňa, naša bývalá kolegyňa Jana Žitňanská predkladala viaceré novelizácie zákonov, ja som potom dával tiež viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkali aj zákona o vysielaní a retransmisii, ale aj zákonov o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel. Ale všetky tieto návrhy boli vládnou stranou SMER zamietnuté, čo mi je ľúto, lebo si myslím, že ľuďom so zdravotným postihnutím, teda ľuďom so zrakovým a sluchovým postihnutím by sme mali pomáhať, sprístupňovať tiež umelecké diela, aj keď v inej podobe.
Moja kolegyňa Jana Žitňanská aj tento predložený návrh pomerne rozsiahlo pripomienkovalo s ľuďmi z celej komunity zdravotne postihnutých, pričom však z podaných štyroch zásadných pripomienok ministerstvo akceptovalo len jednu pripomienku, a to zabezpečenie odvysielania informácií v naliehavom verejnom záujme štátnym orgánom dôležité a neodkladné oznamy, výzvy alebo rozhodnutia, ako aj informácie civilnej ochrany v zrozumiteľnej forme prostredníctvom textu a hlasovej správy pre osoby so sluchovým postihnutím a osoby so zrakovým postihnutím. To bola jediná pripomienka, ktorá bola akceptovaná.
Ďalšie pripomienky, ktoré tu neboli akceptované, a budem o nich hovoriť v druhom čítaní, pričom budem prekladať pozmeňujúce návrhy, sa týkali, po prvé, určenia sankcií za neplnenie navrhovaného nového paragrafu definície titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím, po druhé, definície hlasového komentovania pre nevidiacich, nakoľko zákon o tom hovorí, ale nepozná definíciu, čo sa považuje za hlasové komentovanie, ako je tomu po novom, definované pri titulkoch pre osoby so sluchovým postihnutím, po tretie, postupného navyšovania percentuálneho podielu plnenia povinností pre vysielateľa zo zákona na zabezpečenie vysielania s titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím a s hlasovým komentovaním pre osoby so zrakovým postihnutím.
Ja si myslím, že ak by zákon mal niekoho chrániť a zvýhodňovať, dajme tomu, aj kvótami, tak to sú nejaké menšiny. A jednou z tých menšín, ktorá je zanedbávaná, je menšina ľudí so zdravotným postihnutím, ľudia so sluchovým alebo zrakovým postihnutím. Tam sa mi zdá, že tie kvóty sú dôležité, lebo tam to trh nevyrieši, ich je zjavná menšina. To je len vec akejsi empatie, tolerancie väčšiny im prisúdiť nejaké osobitné zaobchádzanie, osobitnú ochranu, lebo väčšinovým hlasovaním, samozrejme, si ju sami nevydobyjú. Čiže ak majú byť nejaké kvóty, tak potom nech sú v rámci vysielania pre ľudí so zdravotným postihnutím, aby naozaj mali reálny prístup k televíznemu a k rozhlasovému vysielaniu.
Ja to avizujem preto, že podľa mojej mienky vyspelosť aj našej kultúry je spoludefinovaná tým, ako sa správame k ľuďom so zdravotným postihnutím. Podľa mňa im veľa vecí dlžíme my všetci, teraz nechcem hovoriť, či je to dnešná vláda, bývalá vláda alebo predtým ešte vláda. A to sa mi zdá byť, že je téma, ktorá by nás snáď mohla spájať. Zatiaľ nás nespájala, musím povedať.
A ja v druhom čítaní v septembri prinesiem pozmeňujúce návrhy. Keďže som ich už priniesol v nejakej parciálnej oblasti aj minule a neboli akceptované, pretože pán minister tvrdil, že sa zdá byť jemu alebo jeho kolegom ten legislatívny text nie akože úplne dokonalý, tak ja rád sa s ním aj stretnem a porozprávam tak, aby bol ten legislatívny text aj podľa predstáv ministerstva kultúry, ak sa vieme zhodnúť na vecnom riešení, ktoré by malo byť v prospech ľudí so zdravotným postihnutím. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
