53.schôdza

Ďakujem pekne. Vo vystúpení pani poslankyne Vášáryovej zaznelo jedno veľmi krásne zoskupenie slov, keď sa hovorilo o tom, na čo sa vzťahuje tá právomoc.

K diskusii o tom, že licencie štát prideľuje. No je to jedna z foriem podnikania. Iný, napríklad štát na základe splnenia podmienok umožní založiť s. r. o. alebo akciovú spoločnosť. Tiež to nemusí dať každému.

Chcem teda len povedať, že tak, ako existujú na knižnom trhu kníhkupectvo typu Martinus alebo vydavateľstvo typu BAGALA, neexistuje podľa mňa nariadiť Bagalovi, aby sa venoval niečomu inému, on napríklad možno vysoko preferenčne a kvótovo bez kvót podporuje našu tvorbu. Ale tak ako existujú výtvarníci, ktorí nemajú ešte reprezentatívnu monografiu, o ktorej si iste myslia, že by si ju zaslúžili, nemôžu prísť do Slovartu a nemožno dať rozkazom, že má byť kvóta, aby aj ich reprezentačná monografia vyšla.

A pre mňa je teda ten problém vzťahu k vysielačom a k vysielajúcim vlastne problém istej ústavnej rovnosti. Všelikto podniká v kultúre, ale neviem si predstaviť, že by sme súkromnému divadlu vnútili Maďaričovu hru preto, lebo je taká kvóta. Ja som rád, že je pán minister úspešný autor, a verím tomu, že hrá divadlo, jeho kus spontánne, pretože si myslí, že osloví diváka. Ale určovanie, že teraz nebudete mať týchto dvoch Shakespearov, ale budete mať Maďariča, lebo sú kvóty, to sa mne, s dovolením, nepáči. A musím povedať, že hlboko súhlasím na tému dabingu s tým, že Toširo Mifune v slovenskom dabingu by asi bol hrôzou.

Dovoľte mi krátko zareagovať. Ja, pani poslankyňa Vášáryová, si vás veľmi vážim a rešpektujem vás ako političku aj ako dlhoročnú diplomatku, ale nedá mi pri tejto téme nebyť aj trošku taká neosobná. Ja si vás predsa len najviac pamätám ešte z mojich detských čias, keď som počúvala, a to boli v Slovenskom rozhlase pôvodné slovenské rozprávky. A ja si pamätám aj vás konkrétne z mnohých takýchto nahratých rozprávok, kde ste väčšinou prerozprávali pozitívne dievčenské postavy, napadá ma Maruška a Dvanásti mesiačikovia. Mne je veľmi ľúto, že napríklad dnes takéto rozprávky, takáto tvorba, a to je už v zásade jedno, či ide o Slovenský rozhlas alebo Slovenskú televíziu, že takéto hodnotovo pozitívne ladené slovenské pôvodné rozprávky, slovenskú pôvodnú tvorbu nevidieť a nepočuť. Myslím si, že ak by naša mladá generácia vyrastala na tejto slovenskej originálnej pôvodnej tvorbe, je jedno, či ide o ľudové piesne, ľudové rozprávky, tak by aj to celkové mentálne a hodnotové nastavenie našej spoločnosti bolo ďaleko lepšie. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, pozorne som počúval vaše vystúpenie a z toho môžem usúdiť, že v podstate tento návrh podporujete. Máte tu výhrady k určitým veciam, ale v podstate ho podporujete a to je pozitívne.

A k tej obsahovej stránke vášho vystúpenia môžem povedať krátky komentár, že, prirodzene, aj vo svetovej umeleckej tvorbe nájdete plytké texty. Je prirodzené, že aj v americkej tvorbe nájdete filmy, ktoré sú plytké, bez akéhokoľvek obsahu, ale prosto sú. To jednoducho sa nedá vylúčiť. A nedá sa to jednostranne hovoriť len o, povedzme, tvorbe slovenskej, kde sa takisto môže vyskytnúť aj niečo podobné, menej kvalitné pre poslucháča alebo diváka, slabšie. Ale v každom prípade si myslím, že aj príklad Rakúska, ktorý ste použili, je dobrým príkladom na to, že krajiny, ktoré sú určitým spôsobom či už veľkosťou malé a nemajú taký trh veľký, ako ho majú veľké krajiny, ktoré môžu produkovať viacej umenia a potom ho predávať, sa nedokážu takýmto spôsobom ubrániť. A preto si myslím, že tento návrh, ktorý je predložený, z dielne ministerstva kultúry je práve vyvážený, aby tento problém dostatočne riešil. Je vyvážený a to chcem predovšetkým podotknúť, pretože bol vytvorený aj na základe širokej diskusie predstaviteľov umeleckej obce, a to chcem rovnako podotknúť, a bol aj prediskutovaný s tými, ktorí v súčasnosti prevádzkujú tieto rádiá na základe licencie zo štátu. Čiže ja osobne tento návrh vnímam veľmi pozitívne a podporovať ho budem a som pripravený v prípade, že bude v druhom čítaní potrebné, niečo v ňom vylepšiť, aj tie vylepšenia podporiť. Ďakujem.

Stihla som to, pán predsedajúci.

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR

Ďakujem pekne.

Vášáryová, Magdaléna, poslankyňa NR SR

A, áno, pán Osuský, pán poslanec, totižto ťažké je to teraz exekvovať, že čo kto ako by to mal urobiť, ale my nemáme takú ucelenú predstavu, ako by sme mali my fungovať v európskom priestore s naším malým mediálnym priestorom. Nemáme tú predstavu. A ani sa nej v podstate stále nevieme dohodnúť. A je to pre našu obrovskú škodu, pretože ten malý trh je vystavený veľkým útokom a veľmi nebezpečným útokom. A to je na tom to nepríjemné.
Pani Mezenská, ja keď niekto začína, verte, že nie ste tu sama, že si vás veľmi vážim, tak ja už čakám tú najväčšiu kritiku. Takže môžete si odpustiť tie slová, ja znesiem aj tú kritiku, ale toto nemusíte používať, ale väčšina ľudí to používa. Ja som vás veľmi mala rada, ale vy ste taká a taká.

A, pán Blanár, no, viete, keď sme počuli prvýkrát It´s been a hard day´s night, tak sme boli úžasní, hoci je to len tuším 5 nových anglických slov, lebo vtedy sme vedeli málo po anglicky, ale keď už sme potom museli rozumieť Fool on the hill, no tak to už sme na to potrebovali dokonca tú angličtinu študovať. To znamená, ja nevylučujem, že mladí autori budú svoje básnické schopnosti zdokonaľovať, ale chcela by som, aby tie texty písali básnici a nie tí, ktorí ešte k tomu si napíšu aj hudbu, ešte si napíšu aj ten text. Ja si myslím, že okrem pár pesničkárov málokto dokáže skladať báječne hudbu aj písať texty.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, to tak vyšlo, to ja som tak neordinoval. A pokojne, ak máte niečo dôležitejšie, nemusíte ma počúvať, viete, aby niekto nepovedal, že obťažujem. (Ruch v sále.) Ale zatiaľ táto hladina hluku sa ešte dá zniesť, ale ak by sa mala zvýšiť, tak prípadne poprosím pani predsedajúcu, nech mi pomôže.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, vykonal to za mňa pán poslanec Hlina, ale začíname rokovať ďalej, tak vás poprosím o pokoj. Nech sa páči, pán poslanec.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Funguje taká mediálna skratka. A ja sem-tam keď chodím domov, tak stretávam dole na Palisádach pána Hudeca. To bol minister kultúry niekedy. A keď vidím pána Hudeca, sa mi spája to s tým, že utekal odtiaľto nejakým zadným vchodom, hej. Proste sú vedy okolo toho, aj sa to nejako volá, čo to skúmajú, kedy sa vyvíja, vytvorí tá určitá mentálna skratka na vnímanie niečoho a niekoho. Nuž pána Hudeca ja teda vnímam podľa mňa okrem iných ako človeka, ktorý utekal zadným vchodom, a pána ministra kultúry budeme vnímať ako človeka, ktorý proste dal postaviť garáže, resp. nestál v ceste garážam, pričom za jeho éry sa zbúralo to, čo 2-tisíc rokov stálo. To je, pán minister, naozaj nelichotivé. A ja vám poviem, že tomuto imidžu by nepomohlo, ak by ste aj v každej dedine dali postaviť sochu Hviezdoslava, naozaj aj za svoje, lebo už je zle, naozaj, to, čo malo prejsť v tichosti, všetci ste čakali na tú barokovú záhradu, kde by ste nedbali podľa mňa aj pamätné tabuľky osadzovať s tým, že kto sa o to pričinil, tú fázu výstavby tak ste nestihli realizovať. A vás to prekvapilo. (Ruch v sále.) Pán Elemér, pokojne si to vybavte, ja počkám. A ja si naozaj myslím, že vy sa zapíšete do histórie Slovenska ako minister, za éry ktorého proste sa toto udialo, lebo verím, že to by sme prípadne už ani nemuseli rozporovať tak, že sa to pokazilo, pán minister.
Ale napríklad mňa mrzí to nehrdinstvo teraz aj ľudí, ktorí sa okolo toho motali, hej, tá submisia krajského pamiatkového riaditeľstva s tým, že nikto nezložil funkciu a nepovedal, že: „Netlačte ma do toho, ja s tým nechcem nič mať.“ Nezložil tú funkciu krajský pamiatkový riaditeľ, lebo asi chcel byť celoštátnym riaditeľom pamiatok a lebo možno mu chýbali dva roky do dôchodku ja neviem. Ale to je presne výrazom toho, čo sme. To hrdinstvo tam chýbalo. Keby to bol urobil tri roky dozadu, tak proste teraz by bol hrdinom dňa.

Pán minister, ja si veľmi dobre pamätám tú diskusiu, keď ja som tu interpeloval, keď som pred rokom tu vykrikoval, čo tam stvárate a ako ste sa vy tu očami dohovárali ešte s pánom Paškom, ako ste ho podporili v tom, že vlastne to je pomaly záslužný čin. Pán minister, aj keď bude stáť socha Hviezdoslava všade, v každej dedine, na každom sídlisku, aj keď slovenskej hudby budú 50 % hrať, tak môj tip je, že sa vy zapíšete do histórie ako minister, ktorý nechal zbúrať rímske pamiatky na hradnom kopci. Žiaľ, proste to je fakt. Ak to chcete odčiniť týmto spôsobom, poďme sa o tom rozprávať, či sa nám to podarilo.

Ja už tému garáží uzavriem tým, že čo by jeden nechcel, pri výstavbe tých garáží sa nám stretla naozaj skutočná elita tohto národa, rozviedčik, pán Široký spolu s pánom kachličkárom, pánom Pavlom Paškom, proste sa rozhodli vybudovať garáže na hradnom kopci, lebo v zemi to nikto nezmeria. Princíp tých podzemných garáží je jasný: „Daj to pod zem, nikto to už nikdy nezmeria, nech to stojí, čo to stojí.“ A vy ste tam sekundovali, pán minister, neberte to osobne, alebo prípadne už možno aj môžete to tak brať, ako úplne submisívny, slabučký minister kultúry, ten sa proste na to pozeral a prizeral tomu. A nemôžete povedať, že ste nevedeli, nepočuli... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, chcem vás upozorniť, rokujeme o zákone o vysielaní a retransmisii, a nie o garážach na hradnom kopci. (Potlesk.) Skutočne, nás upozorňujete, že máme dodržiavať rokovací poriadok, keď si myslíte, že niečo nie je v poriadku, chcem vás požiadať, aby ste sa vyjadrili k zákonu, ktorý je predmetom rokovania.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Kolegovia zo strany SMER, ja milujem to, čomu všetkému viete zatlieskať. Normálne to je sen. Ja to hovorím preto, lebo hovoríme o zákone o retransmisii a o odvahe v prístupe k tomuto zákonu. Viete, pán minister sem neprišiel so zákonom o retransmisii a s takou odvahou, že sa sem postaví a povie, že reklamy na alkohol tam nebudú už od desiatej večer, ale až od dvanástej večer. Prosím vás, však my sme po desiatej večer ako v indiánskej rezervácii, však si zapnite televíziu, sem-tam to tak hučí po dvadsiatej druhej hodine, my sme tu ako Indiáni. Indiánov zničili tým, že všetci z nich spravili alkoholikov. Prosím vás, to je presne u nás. Po dvadsiatej druhej hodine neviete, na čo sa tam pozeráte, či to je nejaký účelový kanál na reklamu alkoholických nápojov alebo je to vysielanie nejakej televízie. A teraz ma neprerušujte, prosím vás, lebo hovorím o zákone retransmisii. Dobre? A mi chýba toto, pán minister, nie je vo vás tá odvaha, že by ste sa sem postavili a povedali, že to nebude o desiatej večer, lebo sa to celé posúva. Dakedy sme už o desiatej večer spali, hej, teraz o takomto čase niektorí ešte len jeme, ale, prosím vás, neprišli ste sem s tým. Som si pozrel ten § 16 ods. 3, kde sa hovorí: „Vysielateľ je povinný zabezpečiť všestrannosť informácií.“ Pán minister, neprišli ste s tým, že chcete cizelovať tieto ustanovenia. Prosím vás, keby som bol ja na TA3 toľko čo Danko, tak vyhrám voľby aj v Maďarsku. Prosím vás, to je nenormálne. (Potlesk.) To, čo je možné vysvetliť po svojom, tak sa zneužíva, a to brutálne. Neprišli ste sem s tým. A oni asi, prísne vzaté, idú podľa zákona. Neprišli ste s novelou toho § 16 a nepovedali ste, že tá vyváženosť, tá všestrannosť, tá objektívnosť, tá proporčnosť má byť, že: „Dobre, keď sa s vami nedá, tak sa s vami nedá dohodnúť, ideme to cizelovať ináč.“ Vám to všetko vyhovuje, chodiť bez oponenta do diskusií, že vykreujú politika. Tu sa politikom stáva ten, kto sa dohodne. Prosím vás, ja viem, že vám to vyhovuje. Tam vám chýba odvaha.

Vy sem prídete s gestom, proste ako to celé zachránite, s návrhom, proti ktorému, prísne vzaté, a teraz prejdem teda k samotnému návrhu, je ťažké byť, poviem otvorene. A ja nevychádzam z jednoznačne absolútnej premisy, že som úplne proti nemu. Ale toto jediné ste zvládli. To je to veľké hrdinstvo ministra kultúry Slovenskej republiky, tej Slovenskej republiky, ktorá tak málo toho má a keď niečo nájde, tak to zbúra. Viete, to je tá pozlátka, proste inštalujete sochy, proste to ja nekomentujem, kde sú, čo sú zač. To sa javí tak, akože to je riešenie. Minister kultúry by mal stáť pred tými buldozérmi. Prosím vás, za komunistov podľa mňa keby za Válka alebo za nejakého takého ministra chcel Gejza Šlapka búrať niečo rímske, tak ten Válek alebo ten, kto tam je, tam stojí. Ja si to možno predstavujem aj tak, že hodnotovo by to ten človek nedovolil. Vy ste tam nikde nestáli, nikde žiadna vaša odvaha tam nebola.
Sem ste doniesli jednu ľúbivú vec pred voľbami, proti ktorej proste je ťažké byť, nie politicky, lebo keby ste boli proti nej, tak Ďurinda povie na koncerte s Rážom, že Hlina je blbec. Viete, proste ja viem, že to je naozaj mimoriadne náročné. A s tým ste to sem predložili. Viete, vám nejde o to, aby na základné potraviny bola daň desaťpercentné, vám ide o to, aby to bolo dva mesiace pred voľbami. Vy ste stroj na peniaze, ale aj na volebné preferencie. A robíte všetko pre to, účelovo, cynicky. Normálne studený kalkul to všetko vypočíta tak, aby to prinieslo tie preferencie. Presne takto robíte a aj takýto je ten návrh.
Ja predpokladám, že pán Viskupič bude hovoriť o nejakých úskaliach toho celého, ako ste to vôbec poňali, viazať to na trvalý pobyt, či to je riešenie, že ak to množstvo 25 % sa stáva z posudzovania toho, že koľko z toho má byť novým, no počkajte, aby som to jednoducho povedal, ak máte 25 % hrať slovenskej hudby, tak potom z tých 20 % slovenskej hudby má byť jedna pätina novej slovenskej hudby, nie staršia ako päť rokov. Neviem, či je to správne. Je to podľa mňa minimálne na diskusiu.

My ako mladí pubertiaci, prosím vás, sme vedeli teda iba po rusky a počúvali sme Depeche Mode. A poviem pravdu, že som si aj predstavoval ja, o čom asi spievajú. A boli sme strašne sklamaní, keď sme zistili, o čom spievali. Poviem otvorene, že to vytváranie toho, o čom asi môžu spievať, ma fascinovalo viac, ako keď sme sa dozvedeli, o čom skutočne tie texty boli. Viete, možno je niekedy lepšie, keď tí ľudia možno ani nevedia, o čom sa vlastne spieva, hej, a si vizualizujú nejakú inú scénu, ako keď to dostanú natvrdo od Rytmusa. Ja som aj rozmýšľal, či vám nepustím tu ten text. Poznáte ten text od Rytmusa. Ale bolo by to také asi účelové, možno aj mierne populistické. Myslím, že stokrát, neviem, koľkokrát sa tam povie to slovíčko expresívne, ktoré ja si tu nedovolím povedať. Viete, tie texty našej hudby, špeciálne tej mladej, ale ja som posledný cenzor v tomto parlamente, ale len sociologicky o tom hovorím, sú plné porazenectva, plné rezignácie, plné ignorantstva, sú tam slová „nerob, nekašli, vykašli“. Možno vám to vyhovuje, vložiť to do tých pesničiek, lebo najväčší konzument a prijímateľ tej hudby je mladá generácia, ktorú možno potrebujete zdemotivovať načisto. Tie texty sú plné tohto. Ja nehovorím, že majú byť plné budovateľského nadšenia, ale keby si niekto robil nejaký skríning tých textov, tak vám z toho vyjde, ako je všetko nanič, ako sa nič neoplatí, ako nič netreba. Ak toto chcete dookola púšťať tým mladým ľuďom, potom dávam na zváženie prípadné sociologické škody. Možno niekedy je lepšie počúvať to a nerozumieť tomu, hej, ako počúvať takéto hlúposti. Ale hovorím, tu už narážam na citlivú tému, do ktorej ja sa nechcem púšťať, čo majú hrať z pohľadu textov.

Pán minister, počkajte, aby som bol aj čiastočne možno aj konštruktívny v tom, dovolím si dať taký návrh, aby ste prišli s návrhom, že tých 25 %, teda tu filozoficky nerozporujem až tak, že sa malo upraviť. Mám trošku problém aj skrz to, čo bolo povedané, predsa len nejaké množstvo nás je takých, vygenerovať nejakú hudbu alebo niečo tiež podobne náročné, viete, aby tiež tam nehral každý, či ste to neprehnali s tými 25 %, či teda tá každá štvrtá nie je už pre túto chvíľu veľa. A ja by som si vám dovolil, a tým skončím, dať taký návrh, že by sme v tom druhom čítaní to nastavili možno postupne, že povieme, že neviem dvadsaťosmička to upravuje, začnite s tým pre rok, odkedy to má účinnosť, a dvanásť mesiacov na to začneme s tými desiatimi, pričom ďalej tam bude písmeno c), že o rok bude toho pätnásť, písmeno d), ktoré bude hovoriť o tých dvadsiatich, a tak ďalej. Preto to hovorím takto technicky, lebo my potom kulantne a s určitou dôstojnosťou, keď zistíme, že to robí problémy, môžeme jednoduchým pozmeňujúcim návrhom povedať, že písmeno d), to znamená dvadsať, písmeno e), to znamená dvadsaťpäť, sa tam vypúšťajú, pričom niekde to fixneme na pätnásť alebo na dvadsať. Bojím sa toho, že my zistíme v aplikačnej praxi po prijatí tohto návrhu, že pôjde tu o každú štvrtú našu, hej, a budú vám potom vypisovať tie babky, že už toho Rytmusa, Ega nechcú počúvať. Tu by sme proste mali mechanizmus, aby sme sa s tým nemuseli vrátiť do parlamentu. A bola by to veľká pokorujúca aj prehra, priznať si, že proste na to nemáme, že sme to nezvládli, že nemáme toľko hudby. Inak podľa mňa tak by ste zase ublížili aj tejto kultúre. To bolestné priznanie, že toho nemáme toľko, by zase bolo zlé. Možno vy to už tu nebudete robiť. A dopredu hovorím, že, je možno kulantnejšie to kaskádovo upraviť. A potom len pri určitej aplikácii začnime to vyhodnocovať, potom, dobre, tak sa potichu pozmeňujúcim návrhom to vyhodí. Podľa mňa ja to hovorím pre dobro našej kultúry. Ja budem rád, keď v aplikácii tohto zistíme to, že sa vyšplháme na tých 25 %, ja by som s tým fakt nejaký problém nemal, hej, aby sme nezistili, že sa to nedá počúvať, že to škodí tej samotnej hudbe a museli by sme to tu upravovať a musela by tu byť o tom diskusia. Tá diskusia by bola bolestná pre našu kultúru, na to upozorňujem. A chcem vás poprosiť, či by ste nemohli týmto smerom uvažovať. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, mám jednu poznámku. Mňa zaujala tá časť, kde ste hovorili o jednom nemenovanom predsedovi jednej nemenovanej mimoparlamentnej strany, ktorá dostala nadštandardný priestor v súkromnej televízii. Áno, je to tak. Ja som si to všimol tiež, ale napriek tomu nie som zástancom nejakých regulácií a nie som zástancom toho, aby niekde v legislatíve malo byť uzákonené právo opozičných predstaviteľov, aby mohli diskutovať niekde v politických reláciách. Je to v prvom rade vizitkou súčasnej vlády, pretože je všeobecne známe, že smerácki predstavitelia sa boja svojich opozičných partnerov. A je smutné, že tomuto sa prispôsobuje aj verejnoprávna Slovenská televízia a verejnoprávny Slovenský rozhlas. Dnes keď je diskusia o Grécku, tak tam zavolajú k smeráckemu predstaviteľovi nejakého eurohujera, s prepáčením, ktorý zahlasoval za euroval, ale Richarda Sulíka tam nezavolajú. V modernizácii armády alebo teda ozbrojených síl Slovenskej republiky alebo o tajných službách diskutuje tiež nejaký takpovediac opozičný predstaviteľ, ktorý sa tam v priamom prenose s ministrom Glváčom div nevyobjíma. Ja si myslím, že toto je v prvom rade vizitkou predstaviteľov vládnej strany SMER, že sa boja chodiť do diskusií. Neznásilňoval by som Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas napriek tomu, že je to tristné, že sú takouto slúžkou vládnej moci. Chcem povedať, že našich čias, za vlády Ivety Radičovej, nikto nebol blokovaný z opozičných predstaviteľov. Ešte aj intoxikovaný Slota mal prístup do Slovenskej televízie. A pevne verím, že po marci 2016, keď vznikne nová reformná pravica a vláda vystrieda smerákov, tak sa táto kultúra vráti naspäť. A nebude treba na to žiaden zákon. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Hlina, aspoň jedno ma teší z toho, čo ste povedali, že budete čiastočne konštruktívny. Podľa mňa ste mali byť väčšinovo konštruktívny, keď rozprávate o zákone. A vy ste boli väčšinou subjektívny a rozprávali ste svoje subjektívne názory. Ja zase na rozdiel od vás podporujem, že hudby má byť slovenskej v rádiu 25 %, nie 10 %, pretože nám vznikajú nové kapely, nové piesne, ktoré naozaj si občania nemôžu vypočuť (A nemôžu si ich tým pádom ani spievať, ani obľúbiť.), ktoré sú súčasť slovenskej kultúry. A ja práve tento zákon kvitujem.
A vrátim sa k tým vašim subjektívnym názorom. Pán poslanec, vy ste povedali, že my sme kalkul, my sme len stroje na preferencie a podobne. Ja sa vás pýtam, pán poslanec, vy nie ste kalkul? Prečo ste prestúpili do KDH? Je to preto, že ste mali také vysoké preferencie, preto, že chcete sedieť v tejto lavici? A toto je čo? Toto nie je kalkul?
A ďalšia vec. Rozprávate, že deti o desiatej večer nespia. No tak si doma urobte poriadok, lebo moje deti keď boli malé, chodili spať o ôsmej večer. A rodičia sú na to, aby deti vychovávali.

A 27 kanálov ja mám v televízii a ja si to môžem prepnúť na hociktorý z nich, ja nepotrebujem pozerať reklamu, ak ju nechcem pozerať o alkohole. Ak to pozerať chcem, keď mám nejaké oslavy, tak si to prepnem z iného a si pozriem, aká je reklama. Prečo také veci rozprávate? Veď predsa aj rodina existuje. Ja viem, že sa usmievate, pán kolega.

A ďalšia vec, garáže parlamentu. Ja sa vás pýtam: Ste si tým istý, že sa zbúrali nejaké pamiatky, máte o tom dôkazy? Pozrite sa, ako sa stavalo v Ríme? Tam sa stavia metro, sa tie pamiatky presklili. Možnože keby sa tie pamiatky neodkryli, tak nemali by ste tu o čom ani rozprávať. Takže ja nie som za ničenie pamiatok, ale som za to, že už keď sa tam tie pamiatky odkryli, tak nech teda sú aj tak, aby boli prístupné ľuďom. Ja viem, že sa môžete len usmievať.

Takže naozaj chcem vás poprosiť. Buďte nabudúce aj konštruktívny, doneste nejaké dôkazy a nerozprávajte tu, ako sa rozprávalo naozaj v tých reklamách, kde kedysi nám sľubovali aj švajčiarske dôchodky a všetko možné, pričom vy nám dneska rozprávate takisto veci bez podkladov. A mne to pripadá ako reklama. A mala by ísť po 22.00 hodine. Ďakujem.

Ďakujem. Ja budem konštruktívny ale tak k predchádzajúcemu rečníkovi a troška zabŕdnem do tých mien, ktoré pospomínal. Pán minister Hudec bol môj krajan a je z Nitry, ale teda to, keby utekal zadným vchodom, by som mu nezazlieval, ja som tiež z jednej KDH akcie utekal zadným vchodom v Komjaticiach, dodnes im to neviem "odpustiť", ale tie busty, ktoré voľakedy dal postaviť, by som si rád pozrel. A keby bola nejaká ich výstava, by som bol za to vďačný, keby ste mi povedali, kde sa to dá pozrieť. No a potom pamätám sa na rok 1994, keď u pápeža naraz išlo päť ministrov Mečiarovej vlády, aj pán Hudec, aj ďalší. A to teda bol riadny kabaret. To si nechám na inokedy, dobre.

Ja som včera bol na spisovateľskej schôdzi predstavenstva, pozrel som si nový Literárny týždenník, tam dvojstranu a pána Danka ako spisovateľa. No tak som bol prekvapený. Ešte som si to neprečítal. Každá strana má právo sa predstavovať. Iste má strašne veľa preferencií vzhľadom na médiá a tak ďalej. Ale teda by mali svojím spôsobom povedať, že sa dištancujú od tej minulosti, kde urobili veľmi, veľmi veľa zlého, chaosu, nacionalizmu a tak ďalej. Nepovedali nikdy pardon na túto tému. Len taký nástenkový tender, ten už bol omnoho neskôr, keď už padol nacionalizmus, emisný škandál, tých 47 mil. sa znova vrátilo na slovenské adresy. Nikto to neskúma už. A nikdy sa za tým neurobila čierna čiara. Ale tak ako komunisti museli, ale nikdy to nepovedali a po revolúcii sa tvárili, že všetko je v poriadku, tak ani táto strana nemôže sa tváriť, že je všetko v poriadku. Ďakujem.

Podľa mňa je dôležité povedať jedno, že celý život sa učíme. A ja som si teraz uvedomil, ty si sa tak zle zadefinoval, že si čiastočne konštruktívny, pretože ty si bol viac ako konštruktívny, lebo k návrhu zákona si povedal zhruba to, že je to zákon, proti ktorému nemôže nikto byť. Myslím, že tam bol aj ten primer, že bol by to iba veľmi nezodpovedný človek, lebo keby sa Dzurinda objavil s Jožom Rážom na pódiu, tak Dzurinda by mohol povedať, že ten, kto je proti tomu, tak je blbec. A z toho, čo som si teda ja zapamätal, ja mám pocit, že skôr si nie proti zákonu, ale proti ministrovi, proti ministrovi kvôli tým garážam a jeho neodvahe.
To, čo tam bolo naznačené ako čiastočná konštruktivita, bolo, aby ten nábeh pri zavádzaní kvót nebol taký strmý a nezačínal 25 %. A ja s ním viac-menej súhlasím, keďže asi pred dvomi rokmi som priniesol taký model, aby sme s tým začali od 10, po roku 20 a ďalší rok 30, aby sa svet komerčných rádií a možno aj tá spoločenská mienka vedela s týmto vysporiadať lepšie. A prípadne by sme tak vedeli po tom roku, dvoch rokoch fungovania takéhoto nábehu zhodnotiť, či to je dobré alebo nie je dobré. A tak hlavne v tom roku 2013 by sme to mali v rukách alebo stále by to mala v rukách tá istá vláda. Preto s tebou absolútne súhlasím, teraz mám taký dojem, že z tohto zákona sa naozaj stáva iba a len predvolebná téma.

Ďakujem za slovo. No k tým garážam, ktoré nepatria do tejto témy, ja by som vedel pridať aj isté ostrohy, ktoré si pán minister vyslúžil na Polomke, keď nezasiahol voči búraniu národnej kultúrnej pamiatky, ale ozaj to sem nepatrí. Skôr si myslím, že ja som vycítil, pán poslanec Hlina, z tvojho príhovoru takú istú bezradnosť, byť za návrh či proti návrhu, to je otázka.

Ja osobne sa v tom strácam rovnako ako ty a nemám vyhradený názor, čo je možno moja chyba, ale ja to riešim tak, a to je aj pohľad na celú túto tému, nuž keď mám chuť na klasiku, zapínam si svoj milovaný Devín, na folklór, pustím si Reginu. Keď potrebujem počuť správy o doprave, asi u mňa vyhrá Expres. Keď by som potreboval nejakú inú stanicu, ja neviem oddýchnuť si, tak možno tie Jemné melódie by zvíťazili. Zdá sa mi, že tieto stanice spĺňajú moje spotrebiteľské požiadavky.

Neviem, či som predstaviteľ typickej vzorky poslucháčskeho spektra, ale cítim, že tu sa mi tie kvóty voľáko nechcú páčiť.
Ale veľmi podporujem tú časť, a možno to aj by malo byť to podstatné, že ak sa tu uvažuje, že nejaké kvóty sú potrebné pre menšiny, ktoré nemôžu za to, že sa menšinami stali, pričom sú to handicapovaní ľudia, tak to by malo možno v tejto diskusii víťaziť a tam vidím dôvod túto úpravu zákona podporiť. Ďakujem.