Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, to tak vyšlo, to ja som tak neordinoval. A pokojne, ak máte niečo dôležitejšie, nemusíte ma počúvať, viete, aby niekto nepovedal, že obťažujem. (Ruch v sále.) Ale zatiaľ táto hladina hluku sa ešte dá zniesť, ale ak by sa mala zvýšiť, tak prípadne poprosím pani predsedajúcu, nech mi pomôže.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, vykonal to za mňa pán poslanec Hlina, ale začíname rokovať ďalej, tak vás poprosím o pokoj. Nech sa páči, pán poslanec.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Funguje taká mediálna skratka. A ja sem-tam keď chodím domov, tak stretávam dole na Palisádach pána Hudeca. To bol minister kultúry niekedy. A keď vidím pána Hudeca, sa mi spája to s tým, že utekal odtiaľto nejakým zadným vchodom, hej. Proste sú vedy okolo toho, aj sa to nejako volá, čo to skúmajú, kedy sa vyvíja, vytvorí tá určitá mentálna skratka na vnímanie niečoho a niekoho. Nuž pána Hudeca ja teda vnímam podľa mňa okrem iných ako človeka, ktorý utekal zadným vchodom, a pána ministra kultúry budeme vnímať ako človeka, ktorý proste dal postaviť garáže, resp. nestál v ceste garážam, pričom za jeho éry sa zbúralo to, čo 2-tisíc rokov stálo. To je, pán minister, naozaj nelichotivé. A ja vám poviem, že tomuto imidžu by nepomohlo, ak by ste aj v každej dedine dali postaviť sochu Hviezdoslava, naozaj aj za svoje, lebo už je zle, naozaj, to, čo malo prejsť v tichosti, všetci ste čakali na tú barokovú záhradu, kde by ste nedbali podľa mňa aj pamätné tabuľky osadzovať s tým, že kto sa o to pričinil, tú fázu výstavby tak ste nestihli realizovať. A vás to prekvapilo. (Ruch v sále.) Pán Elemér, pokojne si to vybavte, ja počkám. A ja si naozaj myslím, že vy sa zapíšete do histórie Slovenska ako minister, za éry ktorého proste sa toto udialo, lebo verím, že to by sme prípadne už ani nemuseli rozporovať tak, že sa to pokazilo, pán minister.
Ale napríklad mňa mrzí to nehrdinstvo teraz aj ľudí, ktorí sa okolo toho motali, hej, tá submisia krajského pamiatkového riaditeľstva s tým, že nikto nezložil funkciu a nepovedal, že: „Netlačte ma do toho, ja s tým nechcem nič mať.“ Nezložil tú funkciu krajský pamiatkový riaditeľ, lebo asi chcel byť celoštátnym riaditeľom pamiatok a lebo možno mu chýbali dva roky do dôchodku ja neviem. Ale to je presne výrazom toho, čo sme. To hrdinstvo tam chýbalo. Keby to bol urobil tri roky dozadu, tak proste teraz by bol hrdinom dňa.
Pán minister, ja si veľmi dobre pamätám tú diskusiu, keď ja som tu interpeloval, keď som pred rokom tu vykrikoval, čo tam stvárate a ako ste sa vy tu očami dohovárali ešte s pánom Paškom, ako ste ho podporili v tom, že vlastne to je pomaly záslužný čin. Pán minister, aj keď bude stáť socha Hviezdoslava všade, v každej dedine, na každom sídlisku, aj keď slovenskej hudby budú 50 % hrať, tak môj tip je, že sa vy zapíšete do histórie ako minister, ktorý nechal zbúrať rímske pamiatky na hradnom kopci. Žiaľ, proste to je fakt. Ak to chcete odčiniť týmto spôsobom, poďme sa o tom rozprávať, či sa nám to podarilo.
Ja už tému garáží uzavriem tým, že čo by jeden nechcel, pri výstavbe tých garáží sa nám stretla naozaj skutočná elita tohto národa, rozviedčik, pán Široký spolu s pánom kachličkárom, pánom Pavlom Paškom, proste sa rozhodli vybudovať garáže na hradnom kopci, lebo v zemi to nikto nezmeria. Princíp tých podzemných garáží je jasný: „Daj to pod zem, nikto to už nikdy nezmeria, nech to stojí, čo to stojí.“ A vy ste tam sekundovali, pán minister, neberte to osobne, alebo prípadne už možno aj môžete to tak brať, ako úplne submisívny, slabučký minister kultúry, ten sa proste na to pozeral a prizeral tomu. A nemôžete povedať, že ste nevedeli, nepočuli... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, chcem vás upozorniť, rokujeme o zákone o vysielaní a retransmisii, a nie o garážach na hradnom kopci. (Potlesk.) Skutočne, nás upozorňujete, že máme dodržiavať rokovací poriadok, keď si myslíte, že niečo nie je v poriadku, chcem vás požiadať, aby ste sa vyjadrili k zákonu, ktorý je predmetom rokovania.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Kolegovia zo strany SMER, ja milujem to, čomu všetkému viete zatlieskať. Normálne to je sen. Ja to hovorím preto, lebo hovoríme o zákone o retransmisii a o odvahe v prístupe k tomuto zákonu. Viete, pán minister sem neprišiel so zákonom o retransmisii a s takou odvahou, že sa sem postaví a povie, že reklamy na alkohol tam nebudú už od desiatej večer, ale až od dvanástej večer. Prosím vás, však my sme po desiatej večer ako v indiánskej rezervácii, však si zapnite televíziu, sem-tam to tak hučí po dvadsiatej druhej hodine, my sme tu ako Indiáni. Indiánov zničili tým, že všetci z nich spravili alkoholikov. Prosím vás, to je presne u nás. Po dvadsiatej druhej hodine neviete, na čo sa tam pozeráte, či to je nejaký účelový kanál na reklamu alkoholických nápojov alebo je to vysielanie nejakej televízie. A teraz ma neprerušujte, prosím vás, lebo hovorím o zákone retransmisii. Dobre? A mi chýba toto, pán minister, nie je vo vás tá odvaha, že by ste sa sem postavili a povedali, že to nebude o desiatej večer, lebo sa to celé posúva. Dakedy sme už o desiatej večer spali, hej, teraz o takomto čase niektorí ešte len jeme, ale, prosím vás, neprišli ste sem s tým. Som si pozrel ten § 16 ods. 3, kde sa hovorí: „Vysielateľ je povinný zabezpečiť všestrannosť informácií.“ Pán minister, neprišli ste s tým, že chcete cizelovať tieto ustanovenia. Prosím vás, keby som bol ja na TA3 toľko čo Danko, tak vyhrám voľby aj v Maďarsku. Prosím vás, to je nenormálne. (Potlesk.) To, čo je možné vysvetliť po svojom, tak sa zneužíva, a to brutálne. Neprišli ste sem s tým. A oni asi, prísne vzaté, idú podľa zákona. Neprišli ste s novelou toho § 16 a nepovedali ste, že tá vyváženosť, tá všestrannosť, tá objektívnosť, tá proporčnosť má byť, že: „Dobre, keď sa s vami nedá, tak sa s vami nedá dohodnúť, ideme to cizelovať ináč.“ Vám to všetko vyhovuje, chodiť bez oponenta do diskusií, že vykreujú politika. Tu sa politikom stáva ten, kto sa dohodne. Prosím vás, ja viem, že vám to vyhovuje. Tam vám chýba odvaha.
Vy sem prídete s gestom, proste ako to celé zachránite, s návrhom, proti ktorému, prísne vzaté, a teraz prejdem teda k samotnému návrhu, je ťažké byť, poviem otvorene. A ja nevychádzam z jednoznačne absolútnej premisy, že som úplne proti nemu. Ale toto jediné ste zvládli. To je to veľké hrdinstvo ministra kultúry Slovenskej republiky, tej Slovenskej republiky, ktorá tak málo toho má a keď niečo nájde, tak to zbúra. Viete, to je tá pozlátka, proste inštalujete sochy, proste to ja nekomentujem, kde sú, čo sú zač. To sa javí tak, akože to je riešenie. Minister kultúry by mal stáť pred tými buldozérmi. Prosím vás, za komunistov podľa mňa keby za Válka alebo za nejakého takého ministra chcel Gejza Šlapka búrať niečo rímske, tak ten Válek alebo ten, kto tam je, tam stojí. Ja si to možno predstavujem aj tak, že hodnotovo by to ten človek nedovolil. Vy ste tam nikde nestáli, nikde žiadna vaša odvaha tam nebola.
Sem ste doniesli jednu ľúbivú vec pred voľbami, proti ktorej proste je ťažké byť, nie politicky, lebo keby ste boli proti nej, tak Ďurinda povie na koncerte s Rážom, že Hlina je blbec. Viete, proste ja viem, že to je naozaj mimoriadne náročné. A s tým ste to sem predložili. Viete, vám nejde o to, aby na základné potraviny bola daň desaťpercentné, vám ide o to, aby to bolo dva mesiace pred voľbami. Vy ste stroj na peniaze, ale aj na volebné preferencie. A robíte všetko pre to, účelovo, cynicky. Normálne studený kalkul to všetko vypočíta tak, aby to prinieslo tie preferencie. Presne takto robíte a aj takýto je ten návrh.
Ja predpokladám, že pán Viskupič bude hovoriť o nejakých úskaliach toho celého, ako ste to vôbec poňali, viazať to na trvalý pobyt, či to je riešenie, že ak to množstvo 25 % sa stáva z posudzovania toho, že koľko z toho má byť novým, no počkajte, aby som to jednoducho povedal, ak máte 25 % hrať slovenskej hudby, tak potom z tých 20 % slovenskej hudby má byť jedna pätina novej slovenskej hudby, nie staršia ako päť rokov. Neviem, či je to správne. Je to podľa mňa minimálne na diskusiu.
My ako mladí pubertiaci, prosím vás, sme vedeli teda iba po rusky a počúvali sme Depeche Mode. A poviem pravdu, že som si aj predstavoval ja, o čom asi spievajú. A boli sme strašne sklamaní, keď sme zistili, o čom spievali. Poviem otvorene, že to vytváranie toho, o čom asi môžu spievať, ma fascinovalo viac, ako keď sme sa dozvedeli, o čom skutočne tie texty boli. Viete, možno je niekedy lepšie, keď tí ľudia možno ani nevedia, o čom sa vlastne spieva, hej, a si vizualizujú nejakú inú scénu, ako keď to dostanú natvrdo od Rytmusa. Ja som aj rozmýšľal, či vám nepustím tu ten text. Poznáte ten text od Rytmusa. Ale bolo by to také asi účelové, možno aj mierne populistické. Myslím, že stokrát, neviem, koľkokrát sa tam povie to slovíčko expresívne, ktoré ja si tu nedovolím povedať. Viete, tie texty našej hudby, špeciálne tej mladej, ale ja som posledný cenzor v tomto parlamente, ale len sociologicky o tom hovorím, sú plné porazenectva, plné rezignácie, plné ignorantstva, sú tam slová „nerob, nekašli, vykašli“. Možno vám to vyhovuje, vložiť to do tých pesničiek, lebo najväčší konzument a prijímateľ tej hudby je mladá generácia, ktorú možno potrebujete zdemotivovať načisto. Tie texty sú plné tohto. Ja nehovorím, že majú byť plné budovateľského nadšenia, ale keby si niekto robil nejaký skríning tých textov, tak vám z toho vyjde, ako je všetko nanič, ako sa nič neoplatí, ako nič netreba. Ak toto chcete dookola púšťať tým mladým ľuďom, potom dávam na zváženie prípadné sociologické škody. Možno niekedy je lepšie počúvať to a nerozumieť tomu, hej, ako počúvať takéto hlúposti. Ale hovorím, tu už narážam na citlivú tému, do ktorej ja sa nechcem púšťať, čo majú hrať z pohľadu textov.
Pán minister, počkajte, aby som bol aj čiastočne možno aj konštruktívny v tom, dovolím si dať taký návrh, aby ste prišli s návrhom, že tých 25 %, teda tu filozoficky nerozporujem až tak, že sa malo upraviť. Mám trošku problém aj skrz to, čo bolo povedané, predsa len nejaké množstvo nás je takých, vygenerovať nejakú hudbu alebo niečo tiež podobne náročné, viete, aby tiež tam nehral každý, či ste to neprehnali s tými 25 %, či teda tá každá štvrtá nie je už pre túto chvíľu veľa. A ja by som si vám dovolil, a tým skončím, dať taký návrh, že by sme v tom druhom čítaní to nastavili možno postupne, že povieme, že neviem dvadsaťosmička to upravuje, začnite s tým pre rok, odkedy to má účinnosť, a dvanásť mesiacov na to začneme s tými desiatimi, pričom ďalej tam bude písmeno c), že o rok bude toho pätnásť, písmeno d), ktoré bude hovoriť o tých dvadsiatich, a tak ďalej. Preto to hovorím takto technicky, lebo my potom kulantne a s určitou dôstojnosťou, keď zistíme, že to robí problémy, môžeme jednoduchým pozmeňujúcim návrhom povedať, že písmeno d), to znamená dvadsať, písmeno e), to znamená dvadsaťpäť, sa tam vypúšťajú, pričom niekde to fixneme na pätnásť alebo na dvadsať. Bojím sa toho, že my zistíme v aplikačnej praxi po prijatí tohto návrhu, že pôjde tu o každú štvrtú našu, hej, a budú vám potom vypisovať tie babky, že už toho Rytmusa, Ega nechcú počúvať. Tu by sme proste mali mechanizmus, aby sme sa s tým nemuseli vrátiť do parlamentu. A bola by to veľká pokorujúca aj prehra, priznať si, že proste na to nemáme, že sme to nezvládli, že nemáme toľko hudby. Inak podľa mňa tak by ste zase ublížili aj tejto kultúre. To bolestné priznanie, že toho nemáme toľko, by zase bolo zlé. Možno vy to už tu nebudete robiť. A dopredu hovorím, že, je možno kulantnejšie to kaskádovo upraviť. A potom len pri určitej aplikácii začnime to vyhodnocovať, potom, dobre, tak sa potichu pozmeňujúcim návrhom to vyhodí. Podľa mňa ja to hovorím pre dobro našej kultúry. Ja budem rád, keď v aplikácii tohto zistíme to, že sa vyšplháme na tých 25 %, ja by som s tým fakt nejaký problém nemal, hej, aby sme nezistili, že sa to nedá počúvať, že to škodí tej samotnej hudbe a museli by sme to tu upravovať a musela by tu byť o tom diskusia. Tá diskusia by bola bolestná pre našu kultúru, na to upozorňujem. A chcem vás poprosiť, či by ste nemohli týmto smerom uvažovať. Ďakujem.