53.schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o kultúrno-osvetovej činnosti, ktorý máme pod tlačou 1462, v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.

Národná rada uznesením č. 1700 z 5. mája 2015 pridelila vládny návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Vládny návrh zákona o kultúrno-osvetovej činnosti výbory prerokovali a odporučili schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú súčasťou spoločnej správy v jej bode IV.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predmetný návrh zákona schváliť.

O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať takto: spoločne o bodoch 1 až 13 s návrhom schváliť ich.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 203 16. júna 2015.

Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady.

Pán predseda, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, spravodajca, dámy a páni, prihlásil som sa preto, lebo s kolegami Feckom, Mičovským a Kadúcom predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona o kultúrno-osvetovej činnosti.

Dovoľte najskôr, aby som si splnil takú tú povinnú jazdu v zmysle zákona o rokovacom poriadku, keďže som povinný predniesť v plnom znení tento návrh, a potom by som povedal svoj názor na problematiku environmentálnej výchovy a niektorých ďalších záležitostí, ktorú sa týmto pozmeňujúcim návrhom snažíme riešiť. Čiže tu je text nášho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Vládny návrh zákona o kultúrno-osvetovej činnosti sa mení a dopĺňa takto:
Po prvé. V § 2 ods. 2 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „vrátane prírodného dedičstva území kultivovaných hospodárením človeka v súlade s prírodou“.
Po druhé. V § 2 ods. 2 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová: „ekológie, environmentalistiky a lesnej pedagogiky".
Po tretie. V § 2 ods. 2 písm. h) sa za slovo „astronómie“ vkladá čiarka a slová „ekológie, environmentalistiky a lesnej pedagogiky“.
Po štvrté. V § 3 ods. 3 písm. b) sa slová „hvezdáreň alebo planetárium“ nahrádzajú slovami „hvezdáreň, planetárium, stredisko environmentálnej výchovy (ekocentrum) alebo stredisko lesnej pedagogiky“.
Po piate. § 4 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: „Zriaďovateľ alebo zakladateľ ekocentra a strediska lesnej pedagogiky podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) je povinný oznámiť do 30 dní kultúrno-osvetovému zariadeniu podľa § 5 ods. 2 písm. c) zriadenie alebo založenie ekocentra a strediska lesnej pedagogiky, zrušenie ekocentra a strediska lesnej pedagogiky alebo zlúčenie ekocentra s iným ekocentrom a strediska lesnej pedagogiky s iným strediskom lesnej pedagogiky.“
Po šieste. V § 5 sa odsek 2 dopĺňa písmenom c), ktoré znie: „c) Národné stredisko environmentálnej výchovy a lesnej pedagogiky, vzdelávania a osvety ako kultúrno-osvetové zariadenie s celoslovenskou pôsobnosťou so špecializovaným zameraním“.
Po siedme. V § 5 za odsek 4 sa vkladá nový odsek 5, ktorý znie: „Kultúrno-osvetové zariadenie podľa ods. 2 písm. c) je a) odborným, vzdelávacím a metodickým pracoviskom pre oblasť ekológie, environmentalistiky a lesnej pedagogiky, b) koordinačným a výkonným pracoviskom pre špecializovanú, vedeckú, výskumnú, informačnú, dokumentačnú, metodickú a konzultačnú činnosť v oblasti ekológie, environmentalistiky, lesníctva a príbuzných vied.“ Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.
Po ôsme. V § 7 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: „Kultúrno-osvetové zariadenie podľa § 5 ods. 2 písm. c) vedie evidenciu ekocentier a stredísk lesnej pedagogiky na území Slovenskej republiky zápisom do zoznamu ekocentier a stredísk lesnej pedagogiky, zmenou zápisu v tomto zozname a výmazom z tohto zoznamu.“ Doterajšie odseky 4 až 16 sa označujú ako odseky 5 až 17.

Po deviate. V § 7 ods. 5 v prvej vete sa slová „podľa odsekov 1 až 4“ nahrádzajú slovami „podľa odsekov 1 až 5“ a slová „podľa odsekov 6 až 8“ nahrádzajú slovami „podľa odsekov 7 až 10“.

Po desiate. V § 7 sa za odsek 8 vkladá nový odsek 9, ktorý znie: „Žiadosť o zápis do zoznamu ekocentier a stredísk lesnej pedagogiky obsahuje a) názov ekocentra alebo strediska lesnej pedagogiky, b) sídlo ekocentra alebo strediska lesnej pedagogiky, c) dátum zriadenia alebo založenia, zlúčenia alebo zrušenia ekocentra alebo strediska lesnej pedagogiky, d) názov zriaďovateľa alebo zakladateľa ekocentra alebo strediska lesnej pedagogiky, e) údaj o právnej subjektivite ekocentra alebo strediska lesnej pedagogiky, f) údaj o odbornom zameraní ekocentra alebo strediska lesnej pedagogiky, g) údaj o územnej pôsobnosti ekocentra alebo strediska lesnej pedagogiky, h) údaje o činnosti ekocentra alebo strediska lesnej pedagogiky podľa zriaďovacej listiny, zakladateľskej listiny alebo štatútu, i) telefónne číslo, e-mailovú adresu a adresu webového sídla, ak je vytvorená.“ Doterajšie odseky 9 až 17 sa označujú ako odseky 10 až 18.
Po jedenáste. V § 7 sa za odsek 12 vkladá nový odsek 13, ktorý znie: „Ekocentrum a stredisko lesnej pedagogiky podľa § 3 ods. 4 písm. b) a c) alebo obec, ak je ekocentrum alebo stredisko lesnej pedagogiky jej zariadením bez právnej subjektivity, požiada kultúrno-osvetové zariadenie podľa § 5 ods. 2 písm. c) o zápis do zoznamu ekocentier a stredísk lesnej pedagogiky do 30 dní odo dňa zriadenia kultúrno-osvetového zariadenia.“ Doterajšie odseky 13 až 18 sa označujú ako odseky 14 až 19.
Po dvanáste. V § 7 ods. 14 sa slová „podľa odsekov 6 a 7“ nahrádzajú slovami „podľa odsekov 7 až 9".
Po trináste. V § 7 ods. 15 sa slová „podľa odsekov 6 a 7“ nahrádzajú slovami „podľa odsekov 7 až 9“.

Po štrnáste. V § 7 sa za odsek 17 vkladá nový odsek 18, ktorý znie: „Ekocentrum a stredisko lesnej pedagogiky alebo obec, ak je ekocentrum alebo stredisko lesnej pedagogiky jej zariadením bez právnej subjektivity, oznámi zmenu evidovaných údajov do 30 dní odo dňa tejto zmeny kultúrno-osvetovému zariadeniu podľa § 5 ods. 2 písm. c).“ Doterajšie odseky 18 a 19 sa označujú ako odseky 19 a 20.
Po pätnáste. V § 7 ods. 19 sa slová „podľa odsekov 1 až 4“ nahrádzajú slovami „podľa odsekov 1 až 5“.
Po šestnáste. V § 7 ods. 20 v druhej vete sa za slovami „podľa § 5 ods. 2 písm. a)“ slovo „a“ nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: „správcom a prevádzkovateľom informačného systému verejnej správy podľa odseku 4 je kultúrno-osvetové zariadenie podľa § 5 ods. 2 písm. c).“

A napokon po sedemnáste. § 8 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie: „Ekocentrum a stredisko lesnej pedagogiky zriadené pred 1. augustom 2015 a obec, ktorej zariadenie bez právnej subjektivity je ekocentrum alebo stredisko lesnej pedagogiky, požiadajú kultúrno-osvetové zariadenie podľa § 5 ods. 2 písm. c) o zápis do zoznamu ekocentier a stredísk lesnej pedagogiky do 90 dní od 1. augusta 2015.“

Tým končí aj tá paragrafová časť.

Teraz stručné odôvodnenie.

Cieľom predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je rozšíriť vládny návrh zákona, ktorý sa podľa nás správne snaží zvýšiť účinnosť kultúrno-osvetovej činnosti o potrebu jej rozšírenia aj na oblasť ekológie, environmentalistiky a lesníctva. Predkladatelia považujú za správne zaradiť tieto oblasti, teda oblasť ekológie, environmentalistiky a lesníctva, medzi kultúrno-osvetové činnosti, nakoľko poznávanie prírodných zákonitostí a výchova k pozitívnemu a šetrnému vzťahu k prírode, krajine a životnému prostrediu sú pre kultivovaný život človeka mimoriadne dôležité, pričom kvalita tohto poznania a pozitívneho vzťahu už dnes nadobudla rozmer životnej nevyhnutnosti. Organizačné subjekty zamerané na environmentálnu výchovu sú strediská environmentálnej výchovy (skrátene ekocentrá).
A teraz k tej druhej časti. Hoci oblasť lesníctva možno z veľkej časti taktiež zahrnúť medzi aktivity ekologického či environmentálneho zamerania, sú lesníctvo, lesná pedagogika a strediská lesnej pedagogiky v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu zdôraznené osobitne, a to preto, že pre Slovensko ako krajinu s vysokou lesnatosťou a mimoriadnymi lesníckymi tradíciami je potrebné práve svet lesa použiť ako mimoriadne účinný a potrebný nástroj, predmet a cieľ výchovy, poznávania, uplatňovania a rešpektovania základných princípov vzťahu človeka a prírody, a to v tom najširšom ako kultúrnom, tak aj existencionálnom chápaní.
A ešte teraz sľúbených pár slov k tomu zdôvodneniu potreby vzniku takýchto zariadení a vhodnosti toho, implantovať ich do tela tejto navrhovanej novely zákona, ako aj istý apel na to, ako negatívne sa situácia na Slovensku v tejto sfére vyvíja.

Ako som už konštatoval, sme naozaj radi, že v návrhu zákona sa objavila podpora hvezdární, planetárií a podobných zmysluplných, užitočných zariadení, ale zároveň sme presvedčení, že to nestačí a že sem celkom organicky patrí aj podpora stredísk environmentálnej výchovy, skrátene ekocentier a stredísk lesnej pedagogiky. Keďže tým druhým sa bude vo svojom príspevku zaoberať spolupredkladateľ tohto návrhu a kolega poslanec Mičovský, tak ja by sa, s dovolením, zameral len na tie otázky environmentálnej výchovy.

Strediská environmentálnej výchovy, skrátene ekocentrá sú určené hlavne na realizáciu jednodňových či viacdňových environmentálnych programov pre odbornú a laickú verejnosť. V zahraničí sú stále viac a viac populárne a vyhľadávané. Pre návštevníkov sú často k dispozícii aj knižnice, filmotéky a podobne s environmentálnym zameraním. Tieto strediská sa tiež využívajú na organizovanie envirotáborov, škôl v prírode, ale aj pre individuálne pobyty spojené s poznávaním prírodného a kultúrneho dedičstva danej lokality. Môžu byť buď viacdňové, teda pobytové, väčšinou sú situované v atraktívnom, prírodnom alebo krajinnom prostredí s poskytovaním aj ubytovacích a stravovacích služieb, alebo jednodňové, spravidla mestské, prípadne prímestské, prístupné najširšej verejnosti a postupujúce okrem programov environmentálnej výchovy a vzdelávania aj environmentálne poradenstvo. Ich cieľovými skupinami sú pedagógovia, zamestnanci verejnej správy, manažment podnikov, školy, ale aj širšia verejnosť.

Na environmentálnu výchovu a vzdelávanie sa odvolávajú rôzne koncepčné a strategické dokumenty, či už medzinárodného alebo domáceho charakteru. Z tých medzinárodných by som spomenul aspoň Stratégiu Európskej hospodárskej komisie OSN pre výchovu k trvale udržateľnému rozvoju, ktorá bola prijatá na zasadnutí vysokých predstaviteľov ministerstiev životného prostredia a školstva vo Vilniuse v marci 2005. K tomuto dokumentu sa Slovensko oficiálne hlási, ale v skutočnosti len dlhodobo reportuje aktuálny, mimochodom, ako som už naznačil, neustále sa zhoršujúci stav environmentálnej výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike.

Mimochodom, tento rok je práve posledným rokom Dekády OSN pre výchovu a vzdelávanie k trvale udržateľnému rozvoju a o tom aký je postoj k tejto problematike aj v tejto Národnej rade, by sme mohli hovoriť dlhšie, ale nechcem tým teraz zdržiavať, určite na to príde čas v skorej budúcnosti. No a podstatné je, že aj Slovensko bude pri odpočte tohto desaťročia konfrontované s tým, ako si plníme, respektíve neplníme záväzky, ktoré z pristúpenie k tým dokumentom súvisiacim s touto dekádou pre Slovensko ako členský štát OSN vyplývajú.
Slovenské dokumenty, ktoré obsahujú zmienku o environmentálnej výchove a vzdelávaní, sú takmer výlučne zastarané, rezortistické a postrádajúce kompetenčnú vyjasnenosť, ako aj snahu o akúkoľvek koordináciu na národnej úrovni. Dokonca aj tie vcelku nenáročné, ale zmysluplné štruktúry inštitucionálne, ktoré tu boli v minulosti vytvorené a ktoré vcelku uspokojivo fungovali na medzirezortnej úrovni, postupne zanikli. A nie sme schopní napriek opakovaným návrhom ich znova nejako oživiť, pretože príslušné rezorty sa z neznámych príčin tomu bránia, hoci naozaj išlo o činnosť, ktorá ako kolega Jožko Mikloško zvykne hovoriť, bola o pár chlebíčkoch a pár minerálkach ročne.

Čiže z tých dokumentov jestvujúcich, ale viac-menej ignorovaných možno spomenúť Koncepciu environmentálnej výchovy a vzdelávania, ktorá pochádza ešte z 25. novembra 1997 a bola schválená uznesením vlády č. 846/97, ďalej, Akčný plán výchovy a vzdelávania k trvalo udržateľnému rozvoju v Slovenskej republike spracovaný na ministerstve školstva a schválený uznesením vlády č. 574 z 13. júla 2005 s cieľmi do roku 2010, z tohto roku automaticky vyplýva, že ten dokument je už niekoľko rokov neaktuálny, ale nebol ani nikdy patrične aktualizovaný, Národný plán regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorý v špecifickom cieli Environmentálna osveta, výchova a vzdelávanie špecifikuje podporné opatrenia a predpokladané prínosy, ale bez akejkoľvek väzby na rezorty školstva, životného prostredia či kultúry.
Danou problematikou sa zaoberá aj známa Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja, ktorú schválila vláda v roku 1991 a Národná rada v roku 1992. V kapitole Vedomie ľudí, výchova, vzdelávanie a osveta sa táto stratégia zameriava aj na environmentálne vzdelávanie a výchovu.

A čo je možno najdôležitejší dokument, žiaľ, už tiež po expiračnej dobe, je Národný environmentálny akčný program, skrátene NEAP II, ktorý nadväzuje na strednodobé a dlhodobé ciele Stratégie štátnej environmentálnej politiky Slovenskej republiky, pričom vychádza z potreby vytvárania predpokladov na udržateľný rozvoj spoločnosti v národnom i medzinárodnom kontexte. Väčšina opatrení, ktoré sa týkali environmentálnej výchovy a boli v tomto dokumente uvedené, sa však nerealizuje, čiastočne aj preto, že jeho platnosť vypršala už v roku 2002. Tento prípad NEAP II je signifikantný aj tým, že predpísal zriadenie siete stredísk environmentálnej výchovy, čo sa zo začiatku aj celkom úspešne rozbehlo, ale ako sa skončila platnosť tohto dokumentu, tak akoby razom sa stratil aj záujem štátu podporovať tieto zariadenia a nastal výrazný regres. Doslova všetky s výnimkou jediného, a to je Stredisko environmentálnej výchovy Dropie pri Zemianskej Olči, zanikli alebo boli zrušené. A tak na Slovensku jestvuje len zopár takýchto stredísk pod egidou mimovládnych organizácií.

Tristne táto situácia pôsobí napríklad v porovnaní so susednou Českou republikou. Keďže v roku 1989 sme boli na rovnakej východiskovej pozícii alebo štartovacej čiare a dnes je situácia až neuveriteľne odlišná, teda v prospech Českej republiky, keďže v Českej republike dnes minimálne jedno stredisko environmentálnej výchovy, či už štátne, zriadené v sieti školských zariadení, v sieti múzeí, či už teda pod rezortom životného prostredia, kultúry, alebo neštátne, súkromné, neziskové a podobne, jestvuje v každom okrese Českej republiky. Celkovo ide o vyše 130 zariadení, z toho o vyše 20 pobytových zariadení na nocľah i stravovanie. Veľmi odporúčam navštíviť takéto zariadenia a urobiť si tam s deťmi nejaký pobyt. Sú to skvelé inštitúcie plné nadšených a kompetentných ľudí. Považujem za veľké šťastie, že som mal možnosť mnohé z nich navštíviť. A to porovnanie s tými doslova niekoľkými, ktoré sú na Slovensku, je ešte možno tristnejšie, keď si porovnáme počet ľudí, ktorí profesionálne robia v týchto zariadeniach, je to v Českej republike okolo 500 ľudí, u nás okolo 5 ľudí, čiže ak dobre viete počítať, je to 100-násobok. Pritom táto aktivita na Slovensku mala a čiastočne i má solídne odborné i aktivistické zázemie, dokonca s medzinárodným presahom. Čiže je to dvojnásobne paradoxné, že sme sa ocitli v takejto situácii.

Závery a odporúčania z posledných troch medzinárodných konferencií k téme environmentálnej výchov a vzdelávania v Košiciach v roku 2001, v Nitre v roku 2004 a v Banskej Bystrici v roku 2009 zostávajú však nesplnené a nenaplnené. Environmentálna gramotnosť najširšej verejnosti síce nebola podrobená dostatočnému a systematickému výskumu na to, aby sme mohli robiť nejaké veľmi exaktné zovšeobecnenia, ale vychádzajúc z každodennej laickej skúsenosti i z praxe pedagógov, s ktorými komunikujeme, je možné konštatovať znižujúcu sa environmentálnu gramotnosť „našincov“ vrátane zhoršovania sa vzťahu našich občanov k prírode, rastúci strach z prírody, rozširujúc vnímanie prírody ako nebezpečného miesta, kam neradno chodiť a ktoré treba potláčať či aspoň držať na uzde.
Priam sa núka pripomenúť praktický dopad takmer nulovej environmentálnej výchovy na Slovensku, Slovensko je, ako je známe, na poslednom mieste v EÚ, čo sa týka percenta vytriedených odpadov. Na druhej strane na prvom mieste, čo sa týka spotreby igelitových tašiek, vrecúšok a podobne, máme tisícky čiernych skládok, rapídne sa zhoršuje vzťah k verejnej zeleni, hygiene verejných priestorov a tak ďalej a tak ďalej. Reálne nám hrozí, že napriek členstvu v rôznych elitných kluboch sa pomaly, ale iste zmeníme na spoločnosť kultúrnych barbarov.
Za jediný zásadný posun k lepšiemu odborníci označujú zriadenie prierezovej témy Environmentálna výchova v štátnom vzdelávacom programe pre základné a stredné školy. To znamená, že každý pedagóg má v rámci výučby svojho predmetu integrovať prvky environmentálnej výchovy a vzdelávania.

Tu však opäť narážame na nekoncepčnosť aktuálneho systému školskej environmentálnej výchovy, nakoľko pedagógovia nemajú vo väčšine žiadny environmentálny background a nejestvuje ani žiadny systém environmentálneho vzdelávania či už praktizujúcich alebo budúcich pedagógov. V praxi to potom vyzerá tak, že úlohy a ciele prierezovej témy Environmentálna výchova predpísané štátnym vzdelávacím programom plnia iba odborné zdatní proenvironmentálne cítiaci a motivovaní pedagógovia, ktorých je však ako šafranu. Keby sme mohli povedať, že na každej škole je z nich aspoň jeden či dvaja, bol by to ten lepší prípad. Ale, žiaľ, ani toto sa nedá konštatovať.
Čiastočne je naša mizéria v tejto oblasti spôsobená aj nekoordinovaným rezortizmom, pričom však žiadny rezort nie je ochotný či schopný prevziať za túto sféru zodpovednosť a zastrešiť túto životne dôležitú vzdelávaciu a osvetovú oblasť. Okolité krajiny, Česká republika, Poľsko i Maďarsko, o takom Rakúsku alebo Nemecku tu ani nehovoriac, majú systémové environmentálne vzdelávanie pre školopovinné deti, pre pracovníkov verejnej správy aj pre najširšiu verejnosť.

Aj keď mnohé z toho, o čom je tu reč, patrí skôr pod rezort školstva alebo životného prostredia, tým asi budete aj oponovať niektorí, a nie rezort kultúry, ktorý je gestorom fungovania kultúrno-osvetových zariadení, environmentálna mimoškolská výchova do týchto zariadení patrí. Dokonca mala veľmi tesné väzby s kultúrno-osvetovou činnosťou už pred novembrom 1989. Ochranári už od sedemdesiatych rokov minulého storočia využívali na svoje stretnutia práve kultúrno-osvetové zariadenia. Aj slávna publikácia Bratislava, nahlas, ktorej význam pred časom svojím vyhlásením vyzdvihla aj táto Národná rada, vznikla na pôde takéhoto osvetového strediska, konkrétne na Západnom rade č. 5 v Bratislave. Napokon aj dnešná IUVENTA, Slovenský inštitút mládeže, sa donedávna volala EKOIUVENTA.

Na záver dovoľte ešte jednu poznámku povedať. Kultúra nášho vzťahu k okoliu sa podieľa a čím ďalej, tým viac sa aj bude podieľať na kvalite nášho života. A bez zveličenia možno povedať, že bude rozhodovať o našom bytí či nebytí. A preto je aj tento náš návrh ako malý krôčik, veríme, správnym smerom. Ďakujem za pozornosť.

Pekný podvečer prajem. Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážení občania, už pán poslanec Huba povedal to podstatné, teda k tomu pozmeňujúcemu návrhu poviem len tie základné veci, ktoré mňa viedli k tomu, aby som na ňom s radosťou a aj s istým aj nadšením spolupracoval, lebo je to naozaj pozmeňujúci návrh dobrý.

Možno ešte poviem tak na úvod, keď sa povie osveta, kultúra, viete, čo sa mi vybaví? Vybaví sa mi niečo z môjho detstva, čo mi dnes chýba na železničných staniciach. Sú to kultúrne strediská. Vždy keď čakám na vlak a rozmýšľam, kde sa tam posadím na chvíľočku, pričom lavíc nieto, tak si spomeniem na železničné stanice svojho detstva, kde boli kultúrne strediská úplne bežnou vecou. A zrejme patria beznádejne minulosti. Napriek tomu si myslím, že to neboli zlé zariadenia. Ale, dobre, nesúvisí to s touto témou, ale to evokuje to.
Čo sa týka samotného zákona, ja ho vítam. Naozaj niet čo vytýkať tej podstate, tej snahe ministerstva integrovať rôzne rozdrobené zoskupenia, nie s tým, že by sa im mali odpíliť nejaké kompetencie, ale s tým, že by sa im malo pomôcť a mala sprehľadniť ich činnosť, akurát tu existuje tá istá tematická, dokonca až fyzikálna nevyváženosť, na jednej strane veľký apel, správny apel na regionálne kultúrno-osvetové aktivity a na druhej strane hneď dôvetok v tých istých riadkoch, cesta ku hviezdam. Sú tam spomínané planetáriá a hvezdárne. Je to správne, nespochybňujem ani túto druhú stranu tej istej nerovnováhy. Len niečo mi medzi tým malým regiónom a veľkými hviezdami chýba. A to je práve to, čo tu rozprával pán kolega poslanec profesor Huba, že zabudli sme trocha, pán minister, v tomto zákone na niečo, čo je nevyhnutnou súčasťou kultúry a kultúrnosti nás všetkých, na prírodu a, ja osobitne dodávam k tomu, na les. Veď UNESCO ako kultúrna inštitúcia, ktorej určite nebudeme môcť povedať nič iné, iba poďakovať za to, že vôbec existuje a funguje, medzi prírodnými a kultúrnymi dedičstvami má znamienko rovnosti. Ani ich nenapadlo nejaké podmieňovanie alebo vyraďovanie. A ja si myslím, že to je celkom dobrý príklad na to, aby sme tento vzor, istý ideál UNESCO uplatnili aj v tomto zákone, tobôž, keď naozaj je dôvod hovoriť o tom, že žijeme v krajine, kde každý druhý meter štvorcový patrí lesu . A v minulosti toho bolo oveľa ešte viac.

Les je naozaj, a preto chcem zdôrazniť ten prvok tých stredísk lesnej pedagogiky, tým najzákladnejším prostredím vzniku kultúrnosti dneška. Je doslova maternicou kultúrnosti nás všetkých. Život našich predkov sa odohrával jedine a vždy len v lesoch, v lesnom prostredí, vytváral jeho kultúru, jeho život, jeho stravovanie, jeho návyky, jeho tvorivé vzopätia, jednoducho všetko. To, že dnes už to neplatí, že sme sa od lesa vzdialili, to neznamená, že táto bytostná súvislosť tu neexistuje. Len zdanlivo sa nám zdá, že sme les posunuli kdesi mimo nášho horizontu, ktorý denne vidíme z našich zateplených okien, ale pravda to celkom nie je, pretože tie dary lesa sú tu mimoriadne dôležité pre nás všetkých. Určite nikto tu v pléne ani medzi občanmi nespochybňuje veľký význam takých slov, ako je voda, vzduch, pôda, harmónia, zdravie. Sú to tak silné slová, voči ktorým určite ťažko nájsť ešte nejaké silnejšie. Nevravím, že nie sú. Možno silnejšie a krajšie od nich je slovo láska, ale ďalšie už ani ma nenapadá, ktoré by som nad ne nadradil. A preto si myslím, že hovoriť pri výchove, osvete a kultúre o potrebe podporiť okrem iného aj strediská lesnej pedagogiky je bytostne potrebné a správne. Nič nové tým nevymýšľame. Tieto strediská nečakali na tento zákon, ony už existujú. Nechcem povedať, že existujú veľmi dlho, ale tých 10 – 12 rokov dozadu história lesnej pedagogiky je veľmi silná. Za ten čas sa tu vypracovala slušná teoretická aj praktická metodika a týmito strediskami a nadšencami lesníkmi prešli tisícky a tisícky detí, ktoré pochopili to, čo často, lesníci, chceme zdôrazniť, že les je až na 20. mieste drevo, ale tých 19 miest predtým je oveľa dôležitejších. A ja tu teraz nemám dôvod na to, aby som o tom dopodrobna rozprával, teda ani to robiť nebudem, len ak sa teda stotožníme s tým, že sú to hodnoty bytostné, napriek tomu, že les sme posunuli kdesi ďalej z nášho horizontu, sú veľmi potrebné, nuž sú to najmä aj tieto strediská. K tým hvezdárňam, k tým planetáriám, k tým ostatným krásnym a potrebným aktivitám, ktoré sú typické pre našu krajinu, ale ktorých šírku nie je možné až tu vymenovať v nejakom rozvitom súvetí, dajme aj tieto strediská. Urobí sa tak, čo sa urobiť má. Ja si myslím, že týmto návrhom nič na zákone z dielne ministerstva kultúry nepoškodíme, naopak, obohatíme ho, a to tým správnym smerom, správnym smerom, dobre to znie. Ja myslím, že by sme naozaj mohli tam zakomponovať toto, žiadne nároky na financie, len obohatenie a pripomenutie, že kultúrnosť a kultúra nie je spojená len s osvetovými strediskami, s ochotníckymi divadlami, s umeleckou tvorbou, ale má veľkú súvislosť práve aj s hodnotami prírody, ekologickej výchovy, ako hovoril kolega, a výchovy k lesnej vzdelanosti.

A skončím s tým, že využívam túto chvíľu na to, že ak niekto nemá celkom jasné, čo je to lesná pedagogika, aké sú jej hodnoty, výsledky, aké sú jej metódy, má možnosť urobiť jeden krok, ktorý je, ako sa zvykne povedať, raz vidieť je lepšie ako desaťkrát počuť. Budúcu sobotu 11. júla vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu sa uskutoční už štrnásty ročník Dňa stromu, podujatia, ktoré pri jeho prvom ročníku navštívilo pár stoviek ľudí. A teraz tam chodí každý rok vyše desaťtisíc ľudí, čo je až nezdravo veľa, kde je okrem iného množstvo tých rôznych ponúk, mnohé z nich budú zamerané práve na konkrétne ukážky lesnej pedagogiky. Ak niekto až do tejto chvíle má možno istý problém s tým, či to je zmysluplná činnosť a na akom princípe ona funguje, a toho 11. júla príde na Deň stromu do Vydrovskej doliny pri Čiernom Balogu, určite bude odchádzať s pocitom: „Ach takto tí beťári, horári nielen rúbu a poľujú, ale robia ďalších pár desiatok zmysluplných krokov pre les a pre občanov tejto krajiny.“
A neskončím iným, to opäť je režisér dobrý, ako tým, že nemôžem tento záver, ktorý som venoval Vydrovskej doline a budúcemu 14. ročníku Dňa stromu, nespomenúť aj majstra Ladislava Chudíka, ktorý k nám do Vydrovskej doliny chodieval veľmi často a veľmi rád a ktorý tam, ja som ho tak nazýval, bol krstným otcom našej doliny. Keďže, pán minister, bol to vlastne váš predchodca, tak si dovolím túto súvislosť bez toho, aby som chcel apelovať alebo nejakým spôsobom vzbudzovať emócie, pripomenúť, že touto dolinou prešlo veľa vzácnych ľudí a, verím, ešte veľa prejde.

A verím, že pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme v štvorici, teda aj pán poslanec Kadúc, pán poslanec Huba, ja a pán poslanec Martin Fecko, Martin, prepáč, jednoducho prejde, pretože je to návrh, ktorý občanom aj samotnému zákonu pomôže. Ďakujem za pozornosť.

No v zásade je mi to ľúto, o chvíľu budeme hovoriť o Autorskom zákone, kde, pokiaľ viem, predloží pani poslankyňa Vášáryová pozmeňujúci návrh, pričom ja s ním vyslovím súhlas, pretože ona prišla, stretli sa s ľuďmi na ministerstve, rokovala, dospelo sa k nejakej zhode. A ja neviem, pán poslanec Huba, akú máte predstavu, lebo vy len 8 minút ste čítali ten váš návrh, a teraz čo očakávate. Urobili ste to preto, aby ste sa len predviedli? Prečo ste neprišli ja neviem za ľuďmi na ministerstve. Možno že by sme sa nedohodli ja neviem. Ale čo očakávate teraz? Ako sa ja mám k tomu postaviť? Veď ja ja dávam špeciálne ako príklad pani Vášáryovú a nemôžete povedať, že sme nejakí, ale sme takí oponenti skôr. Tak ťažko mi v tejto chvíli zareagovať, bude hlasovanie o chvíľu. Je mi to ľúto. A myslím si, že možnože je to aj dobrý návrh, ale nedá sa to takto robiť. Nič vám nebránilo prísť, osloviť buď mňa priamo, alebo ľudí, ktorí tento zákon pripravovali. To je všetko.

Len krátko sa vyjadrím. Myslím si, že rokoval aj príslušný gestorský výbor, na ktorom bolo možné predložiť takýto dosť obšírny pozmeňujúci návrh. Ale na druhej strane treba povedať, že na gestorskom výbore padol jeden návrh, ktorý rozširuje možnosť zriaďovateľstva a je obsiahnutý v pozmeňujúcom návrhu, v § 4 ods. 3. Takže keby si predkladatelia boli svojím spôsobom prečítali spoločnú správu a pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prijaté, tak by možno boli našli priestor aj pre to, ako v nasledujúcom období postupovať pri zriadení týchto dotyčných možných organizácií, v rámci ktorých je to úplne možné, v rámci tohto paragrafového znenia. Nie je to bližšie špecifikované na konkrétne činnosti, ale zákon to umožňuje. Takže, nech sa páči, môžete zrejme podľa toho postupovať v prípade, že pozmeňujúce návrhy schválite.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, hlavnými cieľmi predkladaného nového Autorského zákona sú modernizácia, flexibilita a právna istota. Nový Autorský zákon sa sústreďuje na zabezpečenie efektívnejšieho výkonu práv autorov a zároveň zabezpečuje vyváženie ich záujmov a záujmov používateľov.
Cieľom tohto návrhu je tiež zlepšenie vymožiteľnosti práv a zabezpečenie primeranej kontroly nad organizáciami kolektívnej správy.
Predkladaný návrh vychádza aj z potreby prispôsobiť súčasnú právnu úpravu zmenám súvisiacim s vývojom informačnej spoločnosti.
Je nevyhnutné prijať právny predpis, ktorý zohľadňuje požiadavky týkajúce sa ochrany a používania autorských diel a iných predmetov ochrany na internete, ktorý zároveň zabezpečí autorom a iným nositeľom práv efektívnejší výkon ich práv a na druhej strane nastaví vhodné podmienky prístupu používateľov k chránenému obsahu. Takýto predpis má byť základom pre šírenie kultúry, vzdelania a výsledkov výskumu, ako aj pre rozvoj kreatívneho priemyslu a internetovej ekonomiky a pre širokú podporu tvorivosti.
Návrhom zákona sa transponuje nová smernica Európskeho parlamentu a Rady z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu.
Nakoľko ide o komplexný návrh nového zákona, predkladaný návrh transponuje, prirodzene, aj všetky ostatné právne akty Európskej únie z oblasti autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom a vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva vrátane relevantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.
Intenzívne práce na návrhu nového Autorského zákona prebiehali od januára 2014, keď sa konalo prvé zasadnutie dočasnej pracovnej skupiny k rekodifikácii Autorského práva v Slovenskej republike, Rady vlády Slovenskej republiky pre kultúru, ktorá mala vyše 30 členov, odborníkov z oblasti kultúry, umenia, informačných technológií, z podnikateľského prostredia či z akademického prostredia. V roku 2014 zasadala každý mesiac a v roku 2015 dokonca dva mesiace prebiehali jej celodenné zasadnutia trikrát do týždňa, kde sa podrobne preberalo každé ustanovenie návrhu zákona. Týmto postupom bola dosiahnutá široká spoločenská zhoda na tak dôležitom právnom predpise pre oblasť kultúry a kreatívneho priemyslu, akým je Autorský zákon. Pracovala v úzkej súčinnosti aj s dočasnou pracovnou skupinou k ochrane autorských práv v hmotnom a nehmotnom kultúrnom dedičstve Rady vlády Slovenskej republiky pre kultúru. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu Autorského zákona, ktorý máme pod tlačou 1496, v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.

Národná rada uznesením č. 1704 zo 7. mája tohto roku pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade v znení schválených a pozmeňujúcich návrhov predmetný návrh zákona schváliť.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú uvedené v časti IV spoločnej správy. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne takto: o bodoch 1 až 72 s návrhom schváliť ich.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 204 16. júna 2015.

Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som predniesol spoločnú správu na schôdzi Národnej rady.
Pán podpredseda, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja som vystupovala k prvému čítaniu a vyslovila som názor, ktorý som si potom dodatočne po prvom čítaní overovala medzi autormi, teda medzi tými, bez ktorých by autorský zákon nemal zmysel a nemohol by vôbec existovať. A preto som, ako už pán minister zdôraznil, v úzkej súčinnosti s ľuďmi, ktorí pripravovali tento zákon na ministerstve kultúry a ktorých prácu si veľmi vážim, pretože toto je zákon najvýraznejší, najkomplexnejší, najväčší a, uvidíme, či je aj najdôležitejší zákon osemročného ministrovania pána ministra Maďariča. Vážim si ich prácu, ich prístup a som veľmi rada, že sme sa dohodli na niektorých, možno nie na všetkých, ale myslím si, že sme sa dohodli na tých najdôležitejších veciach. Takže, len opakujem, viedla ma snaha odstrániť aspoň časť bariér nedôvery autorov voči producentom, voči správcovským spoločnostiam a voči všetkým tým, ktorí vlastne žijú z toho, že máme aj nejakých tvorivých ľudí medzi sebou.

Dovoľte, aby som vám prečítala tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona autorského (tlač 1496). Má to šesť bodov.
Bod 1. V § 86 sa odsek 4 dopĺňa písmenom c), ktoré znie: „c) je povinný previesť odmenu za káblovú retransmisiu audiovizuálne použitého diela, ktorú mu vyplatí príslušná organizácia kolektívnej správy, bez zbytočného odkladu po takomto vyplatení v prospech autora audiovizuálne použitého diela“.
Odôvodnenie. Doplnením ustanovenia § 86 ods. 4 o písmeno c) sa sleduje zrovnoprávnenie autorov audiovizuálne použitých diel s autormi audiovizuálnych diel, pokiaľ ide o ich nárok na odmenu za káblovú retransmisiu. Odlišný prístup k týmto autorom nie je odôvodnený. Neexistuje dôvod, prečo by napríklad autor hudby vytvorenej pre film, na ktorého sa ako na autora filmu vzťahuje režim podľa § 86 ods. 2 písm. c) návrhu, mal mať inak riešený nárok na odmenu za káblovú retransmisiu než autor tzv. preexistentnej audiovizuálne použitej hudby, ktorého hudba vo filme použitá je, ale autorom filmu nie je, ak v oboch prípadoch dochádza k použitiu úplne rovnakým spôsobom, káblovou retransmisiou príslušného audiovizuálneho diela.
Bod 2. § 91 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: „Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na audiovizuálne dielo.“

Odôvodnenie. Doplnením ustanovenia sa má docieliť, aby nebolo možné jednoducho obchádzať podmienky vymedzené v § 86 cez režim diela na objednávku. Ak sa totiž napríklad vysielateľ, ktorý je producentom audiovizuálneho diela, nedohodne s režisérom alebo iným autorom audiovizuálneho diela „na odmene alebo spôsobe jej určenia osobitne za každé jednotlivé použitie audiovizuálneho diela“, nevznikne mu ako producentovi síce výkon majetkových práv podľa § 86 ods. 1, ale s ohľadom na uzatvorenú zmluvu o dielo (napríklad ústnu zmluvu o vytvorení audiovizuálneho diela) mu vznikne obdobná zákonná licencia, keďže podľa § 91 ods. 1 „ak autor vytvoril dielo na objednávku, platí, že udelil súhlas na jeho použitie na účel vyplývajúci zo zmluvy“. Z uvedeného príkladu najmä vyplýva, že vysielateľ bude môcť vysielať také audiovizuálne dielo aj bez dohody o odmene za jeho vysielanie a, samozrejme, použiť audiovizuálne dielo aj iným spôsobom, keďže účelom zmluvy pri audiovizuálnom diele je vždy predovšetkým jeho následná distribúcia. Navrhuje sa preto vylúčiť audiovizuálne dielo z režimu diela na objednávku a ponechať len klasický licenčný režim a osobitnú úpravu § 86.
Bod 3. V § 160 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Nositeľ práv zastupovaný organizáciou kolektívnej správy podľa § 164 ods. 1, ktorý nie je členom organizácie kolektívnej správy, má právo zúčastniť sa valného zhromaždenia a právo vyjadrovať sa na ňom ku všetkým otázkam, ktoré sa týkajú kolektívnej správy práv.“
Toto odôvodnenie je jasné, skrátka, ľudia majú právo sa zúčastňovať všetkých týchto rokovaní a pozdvihnúť svoj hlas.
Bod 4. § 160 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: „Pozvánku na zasadnutie valného zhromaždenia spolu s programom zasadnutia valného zhromaždenia je organizácia kolektívnej správy povinná zverejniť v primeranej lehote pred jeho konaním na svojom webovom sídle.“
Odôvodnenie k týmto obidvom bodom. Pozmeňujúci návrh vylepšuje postavenie autorov a iných nositeľov práv, ktorých zmluvne zastupuje organizácia kolektívnej správy, a ochraňuje ich pred svojvoľným rozhodovaním orgánov kolektívnej správy. O otázkach kolektívnej správy práv vrátane „zásad výberu, prerozdelenia a vyplatenia licenčných odmien, primeraných odmien, náhrad odmien a dodatočných odmien nositeľov práv vybraných organizáciou kolektívnej správy vrátane príjmov z bezdôvodného obohatenia a náhrady škody“ totiž rozhodujú podľa návrhu zákona len členovia organizácie kolektívnej správy; v súčasnosti v Slovenskej republike ide len o občianske združenia. Návrh zákona v § 158 ods. 2 ustanovuje, že orgány kolektívnej správy určia objektívne, transparentné a nediskriminačné podmienky členstva v OKS, teda v organizácii kolektívnej správy, v zásade však nerieši účasť na rozhodovaní o podstatných otázkach kolektívnej správy tých nositeľov práv, ktorí nie sú členmi organizácie kolektívnej správy z rôznych objektívnych alebo subjektívnych dôvodov, napríklad na rozhodovaní o zásadách prerozdelenia licenčných odmien, a to napriek tomu, že ich výber sa neuskutočňuje z titulu členstva v organizácii kolektívnej správy, ale z titulu uzatvorenej zmluvy o zastupovaní. Pozmeňujúci návrh teda zabezpečuje aspoň minimálne práva zmluvne zastupovaného nositeľa práv tak, aby mohol ovplyvňovať spôsob fungovania organizácie kolektívnej správy, a to tým, že mu priznáva právo účasti na valnom zhromaždení a právo byť na ňom vypočutý. Zároveň nezasahuje do členskej štruktúry organizácie kolektívnej správy, keďže právo hlasovať ponecháva iba členom organizácie kolektívnej správy.
Bod 5. V § 166 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „a na osobu, ktorá predáva alebo sprostredkúva predaj vstupeniek na verejné kultúrne podujatie“.
Odôvodnenie. Kľúčovým predpokladom na správne určenie autorskej odmeny je pravdivosť, správnosť a úplnosť vstupných informácií poskytovaných používateľom. V prípade živého predvedenia diel ide predovšetkým o informácie o predaji vstupeniek a kapacite miesta podujatia. Pre optimálny výber autorských odmien je nevyhnutné, aby organizácie kolektívnej správy mali k dispozícii efektívne nástroje pre zistenie informácií potrebných pre určenie týchto odmien.
Bod 6. § 176 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „Ak ide o riešenie sporu s nositeľom práv alebo používateľom, organizácia kolektívnej správy je povinná vždy sa pokúsiť o riešenie tohto sporu predovšetkým dohodou.“
Odôvodnenie. Pozmeňujúci návrh vylepšuje postavenie tých autorov a iných nositeľov práv, ktorí sa v súčasnosti v individuálnych vzťahoch s organizáciami kolektívnej správy pociťujú ako tzv. slabšia strana. Návrh však zohľadňuje aj skúsenosti používateľov; najmä skupina používateľov, ktorí nepredstavujú pre organizáciu kolektívnych správ tzv. veľkých používateľov, sa v individuálnych vzťahoch s organizáciami kolektívnej správy môže pociťovať ako tzv. slabšia strana. Navrhovaná povinnosť má zabezpečiť, aby strana sporu, ktorá sa vníma ako slabšia, reálne aj mohla využiť alternatívne prostriedky riešenia sporu, predovšetkým však možnosť rokovania a dosiahnutia vzájomného konsenzu v spornej otázke. Riešenie sporu dohodou tak môže i nemusí byť za účasti nezúčastnenej strany, zahŕňa preto nielen mediáciu, ktorej výsledkom je dohoda o mediácii podľa § 15 ods. 1 zákona č. 420/2004 Z. z., ale napríklad aj pokonávku, ktorej výsledkom je dohoda o urovnaní podľa § 585 Občianskeho zákonníka. Z pohľadu organizácie kolektívnej správy očakávame zníženie počtu súdnych sporov, a tým aj nákladov na vedenie súdnych sporov.
Musím povedať, že včera podvečer, dosť neskoro, sa ozvala jedna organizácia kolektívnej správy, pán minister, ktorá protestovala práve proti tomuto bodu 6. Ale, bohužiaľ, nejako neskoro sa zobudili a na ich žiadosť, aby som zmenila znenie zákona, na ktorom sme sa dohodli s ministerstvom kultúry, s vašimi pracovníkmi, som nepristúpila. Takto sa predsa nejedná. A znovu chcem povedať, že na tomto sme robili dva mesiace, dva a pol mesiaca, možno aj trošku dlhšie a, bohužiaľ, niektorí zaspali. Uvidíme, ako bude fungovať v praxi a či sa tie čierne predstavy jednej organizácie kolektívnych správ naplnia. A potom prípadne by sme mohli, keby naozaj to bolo také tragické, pristúpiť k nejakej drobnej novelizácii. Ale ja si myslím, že aj týmito ustanoveniami sa aspoň nejakým spôsobom subjektívne i objektívne zlepšuje postavenie tvorivých ľudí, bez ktorých by vlastne autorský zákon nemal žiaden zmysel.

Ďakujem ešte raz za spoluprácu a, prepáčte, je to naozaj veľmi obtiažny text a možno som si mala pred tým mala to urobiť, třistatřiatřicet stříbrných křepelek přeletělo přes třistatřiatřicet stříbrných střech, aby som mala dobrú výslovnosť. Ale ďakujem, že ste ma počúvali. Dovidenia.

Tak máme za sebou takmer dvesto paragrafov naozaj jedného z kľúčových zákonov v oblasti kultúry, ale nielen kultúry, pretože ten zákon je prierezový.
Súhlasím s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré tu boli prednesené.
Chcem poďakovať najviac tým, ktorí ten zákon písali a koordinovali jeho prípravu, teda sekcii médií, audiovízie a autorského práva ministerstva kultúry, ale, samozrejme, aj všetkým tým, ktorí v priebehu tých rokov od toho samotného legislatívneho zámeru z roku 2013 až po v podstate dnešný deň alebo teda ešte možno po včerajší deň k tomu prispievali, spolupracovali. A aj preto na rozdiel od Českej republiky, kde bola podobná ambícia zhodená zo stola lobistickými skupinami, si myslím, samozrejme, uvidíme to ešte na hlasovaní, že sme boli úspešní.
A nadviažem tak trochu na to, čo sme hovorili pri prvom zákone, ktorý som ja dnes predkladal, ktorý bol novelou zákona o vysielaní a retransmisii. Ja si myslím, že nový minister kultúry alebo nová ministerka kultúry si v tom ďalšom období musí dať ambíciu vypracovania nového zákona o vysielaní a retransmisii, tak ako sme si my dali ambíciu vypracovať nový autorský zákon. Je to takisto zrelé. Dva také zákony, si myslím, by sa celkom zvládnuť nedali, lebo ten je možno ešte obtiažnejší, ale myslím si, že takú ambíciu ministerstvo kultúry v tom ďalšom období by malo mať. Ďakujem za spoluprácu ešte raz.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v súlade so zákonom č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bola zriadená Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, vám predkladám návrh štatútu tejto komisie.

Štatút Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 13 ods. 12 tohto zákona a upravuje podrobnosti o členstve v štátnej komisii, zániku funkcie člena štátnej komisie, prístupy politických strán pri delegovaní členov štátnej komisie. Štatút zároveň upravuje náležitosti oznámenia o delegovaní členov do štátnej komisie predkladaného predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, ako i spôsob voľby predsedu štátnej komisie Národnou radou Slovenskej republiky.

Zákon o podmienkach výkonu volebného práva, zákon o politických stranách, zákon o volebnej kampani a tento štatút budú tvoriť základný súbor dokumentov pre činnosť štátnej komisie. Vzhľadom na procesné pravidlá, ktorými sú členovia komisie viazaní pri rozhodovaní, ďalšie pravidlá si upraví štátna komisia vo svojom rokovacom poriadku.

Prvá štátna komisia sa podľa tohto zákona vytvorí do 31. augusta 2015 podľa výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej republiky vykonaných v roku 2012, pričom predsedovia príslušných politických strán, predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky, predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálny prokurátor a predseda Najvyššieho kontrolného úradu majú podľa zákona povinnosť delegovať členov do štátnej komisie do 31. júla 2015.
Vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu štatútu.
Teraz mi dovoľte, dámy a páni vystúpiť aj ako spravodajca výboru a podám informáciu o spoločnej správe výborov.

Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1636 z 15. júna 2015 pridelil návrh Štatútu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor bol určený výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

Obidva menované výbory s návrhom súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť.

Gestorský výbor rokoval o návrhu dňa 24. júna 2015.

Na základe stanovísk výborov odporúčam Národnej rade Štatútu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán (tlač 1622) schváliť.

Výbor ma určil za predkladateľa a spoločného spravodajcu výborov.

Súčasne ma výbor poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, návrh uznesenia Národnej rady máte pred sebou, preto ho nebudem čítať, a navrhnúť Národnej rade hlasovať o predmetnom návrhu ihneď po ukončení rozpravy k nemu.

Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.