53.schôdza

Ďakujem pekne. Nebudem každému odpovedať menovite, ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali. Možno len zopakujem niekoľko myšlienok, ktoré sa týkajú ich mnohých z vystúpení.

To prvé je, že som o tom presvedčený, že treba nechať rádiá na základe playlistov, na základe výskumov, na základe toho, ľudia čo chcú počúvať, akú hudbu chcú, aby sa hrala. Hneď ako začneme, politici, hovoriť, čo je pekné a čo je škaredé, nedopadne to dobre, dámy a páni. Zas budú tak len tie najlepšie úmysly, aké mal Černomyrdin a dopadne to ako obvykle. Ja netvrdím, že stará hudba je zlá a tá nová súdobá je dobrá. Mne sa páči ELÁN a ja na to nenechám dopustiť, len nie som celkom presvedčený o tom, že mám nútiť svoje deti, aby ho počúvali, aby sa naplnila kvóta. O tom som hovoril vo svojom vystúpení.

Potom som hovoril, že 500-miliónová francúzska populácia na Zemi má problém naplniť 40-percentné kvóty vo francúzskom rozhlasovom vysielaní tak, aby kvalita týchto rozhlasových staníc bola rovnako dobrá ako tých britských, na ktoré si preladia rádio poslucháči. To je ten problém, dámy a páni. Ich je 500 mil., nás je 5 mil., stokrát menej oproti nim. Tie kvóty sú neuveriteľne vysoké, sú likvidačné.

Poďme sa rozprávať o tom, aby hral verejnoprávny RTVS viacej slovenskej tvorby, ale aj džezu, aj folklóru, ako chce pán Hraško, súhlasím s tým, aj opernej, symfonickej tvorby. Poďme sa o tom rozprávať. Ale máme nútiť k tomu súkromné rádiá? Prepáčte, ja som pravicový politik a úlohou pravicových politikov je chrániť podnikanie, chrániť súkromné vlastníctvo.

Tento zákon povedie k tomu, že klesne kvalita. Vy hovoríte, že ona tým neklesne. Ale ona klesne, lebo budú musieť jednu tretinu všetkých pesničiek hrať slovenských alebo ich budú donekonečna opakovať a pán Hraško vypne rádio, alebo budú musieť vyťahovať z archívu staršie pesničky, ktoré sú možno menej populárne. A klesnú tým pádom aj tantiémy pre umelcov.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Novotný, keďže vy ste neodolali tomu, tento návrh politizovať, tak ja vám na oplátku niečo poviem. Vy keď tu vystupujete a napríklad hovoríte o zdravotníctve, tak vy vystupujete akoby agent Penty. A dnes tu vystupujete akoby agent najväčšieho súkromného rádia. O súvislosti s ním vám asi nemusím hovoriť. Takže to je len na úvod, keď mienite túto tému ťahať do trošku iných vôd, kam patrí podľa mňa.
Koľko odporu je z vašej strany voči tomu, aby každá štvrtá pesnička v súkromnom rádiu bola slovenská. Súkromné rádio EUROPA 2, ktorého vlastníci tiež nesídliaci na Slovensku, zrejme plní týchto názorov, ako ich máte vy, keď bol tento zámer oznámený, tak sa snažili poslucháčom slovenským znechutiť slovenskú hudbu a celý jeden deň začali púšťať len slovenskú hudbu. Verím, že ste si pozreli alebo vám niekto povedal, aká potom bola poslucháčska odozva. Stačilo si na to len pozrieť Facebook tohto rádia. Všetci hovorili: „Vysielajte tak aj nasledujúce dni.“ A to vysielali len slovenskú hudbu a snažili sa ešte vysielať takú, ako keby v ich pocite, že to je to, čím my tým Slovákom tú hudbu znechutíme. To, si myslím, je celkom zaujímavý argument voči tomu, či naozaj nejaká každá štvrtá pesnička odradí slovenských poslucháčov slovenskú hudbu počúvať.
Ďalej hovoríte o tom, že to je na podporu starej hudby. Tak si ten návrh preštudujte. Tam sa práve hovorí, že z tej slovenskej hudby má 20 % byť podiel novej slovenskej hudby. A keď robíte také tie mechanické prepočty, koľko je Francúzov alebo francúzsky hovoriacich Slovákov, tak ja vám poviem aj taký údaj, že na Slovensku priemerne ročne na CD nosičoch vyjde vyše 1 300 nových hudobných diel. Kde sú v éteri? Prečo ich naši zahraniční vlastníci slovenských rádií nepúšťajú, aspoň tak, aby bola každá štvrtá pesnička slovenská, aspoň tak, aby sa tí noví slovenskí interpreti do toho éteru dostali. Ja som tiež za dobrovoľnosť. Aj preto keď tu bol kedysi návrh, tak som nešiel na spôsob, že poďme to prijať, ale začal som so súkromnými rádiami rokovať. A mi sľúbili: „Áno, my budeme vysielať viac slovenskej hudby.“ Prešli dva roky, tá úroveň je taká istá, 10 % a ešte aj menej. Kde inde má byť slovenská hudba vysielaná, ak nie v slovenských rádiách?
A návrh zákona nehovorí len o populárnej hudbe. Hovorí o slovenskej hudbe. Hovorí aj o vážnej hudbe aj o menšinovej hudbe, džezovej. Hovorí totiž o slovenskej hudbe na trošku širších kritériách, ako je len slovenská populárna hudba. Čiže predpokladám, že do určitých rádií alebo do verejnoprávneho rádia sa dostane väčší podiel slovenskej hudby vážnej, slovenskej hudby robenej slovenskými džezmenmi alebo napríklad aj také diela, ktoré urobili Štrpka s Ursinym, áno.
A ja žasnem, keď si napríklad ráno púšťam Slovenský rozhlas, že tam štyri pesničky za sebou idú len anglické. A kde mám počúvať slovenskú hudbu, ak nie na Slovenskom rozhlase? Tak nech sa aj tam spamätajú. Keď to nie je možné cestou, tí zahraniční vlastníci (aj Rádia Expres) jednoducho veď pretláčajú zahraničné vydavateľstvá.
Hovoríte o tantiémach pre našich spevákov? A kam odchádzajú dneska tantiémy, keď je dosť pesničiek zahraničných? Veď tiež sa platia tantiémy aj zahraničným interpretom a zahraničným tvorcom. No tak choďte do zahraničia. A prečo by nemohli chodiť aj pre slovenských spevákov aspoň v tom úbohom pomere, čo je štvrtina slovenských pesničiek z desiatich napríklad, hej, každá štvrtá pesnička.
A veľmi som nebol rád, keby sa tuná aplikovali také ako keby ekonomické pohľady, ako to povedal pán Jurzyca. Kultúra nie je oblasť, kde sa tak mechanicky dá preklápať tá vec. Hovorí vám niečo pojem kultúrna jazyková diverzita? Veď predsa my sme povinní podporovať aj kultúrnu jazykovú diverzitu. Prečo Európska únia sa napríklad zhoduje na tom a v legislatíve našej je, že sa podporuje určitý podiel európskych audiovizuálnych diel vo vysielaní vysielateľov. Čo to je? To ide proti podnikaniu? Nie, my si chránime to svoje, lebo inak by sme mali len hollywoodske filmy, len americké filmy. A prečo my nemáme právo povedať, keď tie súkromné rádiá to nechcú, že by tam mohla byť slovenská každá štvrtá pesnička alebo teda hudobné dielo.
Mne je ľúto, že takú samozrejmosť musíme dávať do zákona. Mne je ľúto, že nemáme viac slovenskej hudby v tých slovenských rádiách, že noví interpreti slovenskí nemajú, bohužiaľ, takéto „smutné šťastie“, aké ho mali tí kedysi, keďže naozaj bývalý režim púšťal predovšetkým slovenské, české pesničky. A prečo ich nepúšťajú dnes, aspoň v nejakej takej miere, že to nie je každá desiata pesnička, ako to je dnes, a že len, povedzme, jeden hit točia? A nedajú si námahu tí dramaturgovia.
Však ja poznám tie veci, ako sú. To nie je o tom, že oni by radi púšťali tú slovenskú hudbu a že tá slovenská hudba je nekvalitná. Oni dostanú nejaký playlist z nejakej centrály a to pustia, lebo je to jednoduché, sú to svetové hity, pracuje sa s poslucháčskymi návykmi, tak potom tí ľudia to počúvajú. Nedajú si tú námahu. Nechce sa im to robiť. A možnože niektorí z nich ani nemajú radi slovenskú hudbu. Ale 1 300 nových diel priemerne ročne slovenskej hudby na CD nosičoch vychádza. Nedá sa z toho zložiť, že každá štvrtá pesnička, každé štvrté hudobné dielo môže byť aj slovenské alebo hrané slovenským interpretom alebo spievané slovenským interpretom? Mohlo by to tak byť. A ja si nemyslím, že to niekoho zlikviduje. A uvidíte, že ľudia, nakoniec dal som ten príklad s tým súkromným rádiom EUROPA 2, majú radi slovenskú hudbu, nemajú ju kde počúvať. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja nadviažem na slová pána ministra kultúry, ktorý hovoril o pánovi poslancovi Novotnom. Pán poslanec Novotný, pri všetkej úcte, toto nie je o ľavicovosti alebo o pravicovosti, berte, prosím, ak to môžete tak brať, tento návrh zákona ako súčasť istej národnej kultúry, ktorú ctíte určite aj vy aj ja. Tento zákon sa nezačína a nekončí skupinou ELÁN, ale hovorí všeobecne o pôvodnej slovenskej tvorbe. A ešte keď bude raz hovoriť o tomto návrhu, tak si spomeňte, aká bola situácia v rôznych televíziách, či už súkromných alebo verejnoprávnej, pred istými šiestimi-siedmimi rokmi, čo sa týka pôvodnej tvorby, s akým až nezáujmom sa najskôr hovorilo o pôvodnej tvorbe slovenskej, a uvedomte si, aká je situácia v týchto televíziách, či už súkromných alebo verejnoprávnych, dnes. Ja o tom budem hovoriť, samozrejme, vo svojom príhovore trošku obšírnejšie, ale, ešte raz, pri všetkej úcte, pán poslanec Novotný, zle na to idete.

Pán minister, ja by som rozumel tej vašej argumentácii, keď ide o tie zahraničné rádia, ale keď ide naozaj o ten Slovenský rozhlas a teda tú časť, ktorú z neho počúvam ja, tak ja som presvedčený o tom, že naozaj aj dramaturgom, aj ľuďom, ktorí vytvárajú skladbu vysielania tohto rozhlasu, bytostne záleží na tom, aby na Slovensku vznikala a bola podporovaná dobrá hudba. Napriek tomu s vaším návrhom nesúhlasia. A nemyslím si, že s ním nesúhlasia kvôli tomu, že by nechceli hrať slovenskú hudbu. Myslím si, že nesúhlasia s ním presne z toho dôvodu, ktorý som spomínal pred chvíľou, že na jej úkor sa slovenský poslucháč nedostane k mnohej kvalitnej zahraničnej hudbe, ktorú by inak mohol počuť. A naozaj pol milióna Francúzov keď to nevykryje, keď to nevykryjú obyvatelia Islandu, kde máte na každej ulici pomaly založenú kapelu, tak pochybujem o tom, že kvalitne, nie kvantitatívne, ale kvalitne to dokážeme pokryť my. To je prvá vec.

Druhá vec. Podľa mňa je omylom si teraz myslieť, že keď tie kvóty zavedieme, tak sa nám tak strašne rozrôzni ten diapazón tých pesničiek. To isté, čo sa deje so zahraničnou hudbou, tak sa bude diať aj s tou slovenskou, nebudeme počuť každú tretiu inú pesničku, budeme počúvať dookola tie isté Kristíny, tie isté DESmody, tých istých Rytmusov, tie isté Tiny. A potom možno budeme mať pár tantiém u týchto konkrétnych umelcov, ale pochybujem, že tá varieta sa toľko rozšíri.

Ďakujem veľmi pekne. Vážení priatelia, tu hovoríme o veciach kultúry a ja som za to, aby sme zabudli, že už sa začala volebná kampaň, aby sme prestali sa obviňovať, kto má rád slovenskú hudbu a vtískať druhým ľuďom, že: „Vy nemáte radi slovenskú hudbu.“ Prenechajme to SNS-ákom do kampane. Dobre? Kolegovia, toto navrhujem. Je to podpásové a nie je to hodné takejto debaty, pretože táto novela obsahuje aj iné veci, ako sú len kvóty hrania slovenskej hudby pre súkromné rádiá.

Mám otázku, pán minister, ale na vás: Ste vystúpili, hovorili ste o tom aj s kolegami Vyšehradskej štvorky? My totižto vôbec nehráme už skoro vôbec v našich rozhlasoch, no tu už ani nehovorím o televíziách, produkciu našich susedov. A to má svoje kultúrne, ale aj politické dôsledky. Dnes nepočujete poľskú hudbu, maďarskú hudbu a oni majú tiež dobrú nielen pop-music, ale aj všetky ostatné hudby. Ja nehovorím o verejnoprávnych médiách, lebo, kolegovia, musíme si uvedomiť, že verejnoprávne médiá ďaleko presahujú všetky kvóty, o ktorých sa tu teraz hovorí. A proti tomu, ako zaútočil pán minister na Slovenský rozhlas, ja zásadne protestujem, pretože Slovenský rozhlas hrá slovenskú hudbu a ja to počúvam, nielen v aute, ale nepočujeme ani Ukrajincov, nepočujeme Srbov, nepočujeme Chorvátov. Moja otázka je: Hovorili ste o tom niekedy s kolegami z Vyšehradskej štvorky, pán minister? Ďakujem pekne.

Myslím si, že najhoršie je to, keď sa veci spolitizujú. A toto nie je taký politický návrh zákona ako taká prestrelka vzájomná, pán minister, čo tu bola. Ale súhlasím s vami.

A mne sa páčila tá možno poznámka, ktorú ste len tak mimochodom spomenuli, o tých amerických filmoch. Tie sú tak úplne plytké a tak deformujú našu spoločnosť. To je úplne čosi strašné. Ja keď si spomeniem ešte na staré ruské alebo sovietske filmy, tie mali pointu, mali obsah. Človek sa mohol nad tým zamýšľať ešte aj na druhý deň. Dovolím si trošku to povedať, lebo ja som nestihol tú faktickú mať predtým. Trebárs možno tú ruštinu, keď už to mám tak na jazyku, no, áno, sme sa veľakrát museli učiť, ale aj dneska anglicky a nemecky musíte sa učiť, či sa vám to páči alebo nepáči, a detí sa nepýtame, či sa to chcú učiť alebo nechcú učiť. Ale ja som vďačný zase za to, že som sa učil ruštinu, pretože skrze tento jazyk mal som možnosť poznať aj ruských klasikov. A boli to velikáni a možno aj tá povinná literatúra, ktorá bola. Nespoznal by som inak Dostojevského, Tolstého, Puškina. A naozaj som veľmi vďačný za to. Aj teraz, keď to v podstate nemusím čítať, veľmi rád siahnem po týchto knihách a prečítam si to.

Ja v zásade pán minister nemám problém s tým, keby každá štvrtá pesnička bola slovenská. A veľmi ma to prekvapilo. Dúfam, že poviem správne to číslo, keď som dával pozor, ste povedali, že ročne 1 300 piesní nových vznikne na Slovensku. Tak predsa len potvrdzujete toho tvorivého ducha Slovákov, že síce sme malý národ, ale naozaj sme veľmi tvoriví. Nemyslím si celkom, že by sme mali problém zaujať ten priestor a každá štvrtá pieseň že by naozaj odznela slovenská, v tomto naozaj nemám žiadny problém, ale tie poslucháčske návyky, ktoré ste spomenuli, sú naozaj také, ako to robíme, lebo je to celé o tom. Rovnako aj tá filmová tvorba, aj nad tým sa teda zamyslite, keď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. No výnimočne budem súhlasiť s tým, čo sa tu povedalo. Ja tvrdím jedno a už to tvrdím dosť dlho, to som tvrdil, ešte keď som nebol v Národnej rade: Čím ľudí kŕmiš, to ti budú jesť. Ak ich budeme kŕmiť odpadom a budeme im tvrdiť, že majú delikatesu, tak oni tomu uveria. Myslím si, že máme dostatok kvalitnej slovenskej hudby, aj tej novej, aj tej možno staršej, a záleží na tom, ako sa to tým ľuďom podá, pretože dá sa spraviť hit aj z úplne takej pesničky, o ktorej by človek nepovedal, že by hitom niekedy mohla byť. Ja uvediem hneď príklad. Možno si spomínate, v dávnejšej minulosti bola taká jedna skupina CHIKI LIKI TU-A a mala pesničku Láska moja, kde si? Proste ja keď som ju počul prvýkrát, hovorím, čo je, preboha, toto? A predstavte si, po pár týždňoch som si ju v aute s kamarátom spieval do roboty cestou v aute. To nebola manipulácia. Proste keď sa človek nad tým zamyslel, tak proste akože pieseň, o ktorej by človek v živote nepovedal, že je. Áno, bola. A proste sme si ju spievali z recesie, z pasie proste a spievali sme si ju. Ona sa potom aj chvíľku hrala v rádiách, potom nejako to prestalo. Ale k tomu dodám, že naozaj dá sa spraviť hit aj zo slovenských piesní. A máme kvalitných slovenských interpretov.

Niekto tu však preferuje to, aby sme platili viacej zahraničných interpretov. A mali by sme mať záujem my, aby sa u nás predávali slovenské potraviny. A presne to isté by malo platiť, že by sa mali predávať slovenské pesničky. Tak na jednej strane tvrdíte, tak ako o tom tu hovoril aj kolega, ktorý vystúpil predtým, že musíme mať aj teda určitú sebestačnosť a viac slovenských produktov v obchodoch, a na druhej strane tvrdíte, že pesničky musíme hrať zahraničné. No tak keď to nejde naozaj normálnym spôsobom a tie rádiá sa nevedia spamätať, no tak im to budeme musieť nejakým spôsobom nalajnovať.

Ako som už spomínal, my sme už taký zákon predkladali, možno sa ešte môžeme baviť o tých percentách, ale smerovanie by malo byť k tomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja som čakal, ako bude reagovať pán minister Maďarič, čiže odpoveď, pokiaľ ide o VÁHOSTAV, cétečká, schránkové firmy, sa týka Penty, to som zistil. To je taká rýchla odpoveď. Len, pán minister, trošku treba dať na to pozor, lebo ak sa pozriete okolo seba vo vláde, predchádzajúca ministerka zdravotníctva aj ten súčasný minister pracovali pre Pentu a boli veľmi vysokí manažéri. Takže trošku treba dať pozor s tou Pentou, lebo máte ju okolo seba všade, kde sa pozriete.
Druhá moja poznámka je, ste narážali na to, že tu hájim nejaké súkromné rádiá. Zrejme tým myslíte na Rádio Expres, na to, že predsedníčka strany Šanca bola vrcholovou manažérkou, generálnou riaditeľkou Rádia Expres. Pozrite sa, z ničoho vybudovala najpočúvanejšie rádio na Slovensku, pretože sa obklopila odborníkmi a vedela ponúknuť to, čo ľudia chceli počúvať. A bolo tam veľa slovenskej hudby a je tam stále veľa slovenskej hudby, ale napríklad aj dopravný servis, napríklad aj veľmi dobré spravodajstvo, ktoré konkuruje aj verejnoprávnemu rozhlasu. Čiže keď je toto niečo trestné, tak z vášho pohľadu to možno také je, alebo niečo zlé, alebo niečo podporujúce imperialistov za hranicami neviem, to už nechám na to, ako to vidíte vy. Ja si len ale myslím, že zrejme pani Babitzová rozumie tomu, ako treba robiť dobré rádio. Takže, samozrejme, som sa s ňou aj poradil o tom, čo budem hovoriť dnes vo svojom vystúpení.
A na záver poviem už len veľmi všeobecne, aj v zdravotníctve, aj v hospodárstve, aj v rozhlasovom vysielaní budem ako pravicový politik vždy presadzovať slobodu výberu, pluralitu a konkurenciu. A vy kľudne presadzujte znárodňovanie pri jednej zdravotnej poisťovni, zákaz zisku, kvóty. To je také socialistické. Ďakujem.

Áno, pán minister, pán poslanec Novotný záver svojho vystúpenia jasne spolitizoval a zatiahol túto tému kvót v hudbe do úplne iných problémov, ktoré nesúvisia s týmto zákonom. Ale nakoniec na to sme si už vo vystúpeniach opozičných poslancov zvykli, že v každej jednej téme hľadajú hlavne politiku a schopnosť a šancu osloviť verejnosť, aby ich malé percentá sa nejakým spôsobom zväčšovali a nachádzali možno sympatie vo verejnosti. Ja si myslím, že takýmto spôsobom asi tie sympatie vo verejnosti nenájdu.
Ešte raz treba povedať, že na Slovensku v súkromných rádiách sa vysiela veľmi málo domácej hudobnej produkcie. Zopakujem to ešte raz. Je to menej ako 10 %. Na tomto našom trhu je neskutočne veľké množstvo pôvodného materiálu a kvalitného materiálu, ktorý ešte nebol prezentovaný v takmer žiadnom súkromnom rádiu. Nevieme, z akých dôvodov je to. Súkromné rádiá odmietajú niektorú novú súčasnú hudbu od domácich interpretov a autorov. Hovoria o tom, že to neprešlo nejakým ich prieskumom počúvateľnosti, čo celkom nie je pravda, jednoducho sa držia svojich playlistov, ktoré sú im odporúčané od nejakého pozadia, na základe ktorého sa finančné prostriedky, o ktorých sme hovorili, dostávajú mimo Slovenskej republiky. Ja si myslím, že tieto kvóty môžu ozaj pomôcť tomu, aby sa skvalitnila aj domáca pôvodná tvorba, aby sa do rádií dostal kvalitný materiál a aby slovenský poslucháč, ktorý si žiada domácu pôvodnú slovenskú tvorbu, aj ju mohol dostať a mohol ju počúvať.

Ja zareagujem iba krátko. Mne sa páčilo, pán minister, vaše vystúpenie, rovnako ako aj sa mi páči zámer podpory slovenskej pôvodnej umeleckej tvorby, a to nielen v rádiách, lebo všeobecne aj vo verejnoprávnej televízii sa žiada takáto podpora. A podporujem to preto, lebo aj napriek zohľadneniu pôsobenia slobodného trhu a minimálnych zásahov do slobodného podnikania výsledok je tu ten, že slovenská pôvodná tvorba je dnes výrazne poddimenzovaná. Ja nemám nič proti zahraničným autorom, rada si vypočujem mnohé zahraničné piesne, songy, mám rada mnohých zahraničných interpretov, ale naozaj ten deficit a tú poddimenzovanosť slovenských piesní je cítiť. Ďakujem.