53.schôdza

Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Jarjabek, Poliačik, Vášáryová, Kuffa, Hraško, Novotný, Senko, Mezenská, teda osem poslancov.

Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja nadviažem na slová pána ministra kultúry, ktorý hovoril o pánovi poslancovi Novotnom. Pán poslanec Novotný, pri všetkej úcte, toto nie je o ľavicovosti alebo o pravicovosti, berte, prosím, ak to môžete tak brať, tento návrh zákona ako súčasť istej národnej kultúry, ktorú ctíte určite aj vy aj ja. Tento zákon sa nezačína a nekončí skupinou ELÁN, ale hovorí všeobecne o pôvodnej slovenskej tvorbe. A ešte keď bude raz hovoriť o tomto návrhu, tak si spomeňte, aká bola situácia v rôznych televíziách, či už súkromných alebo verejnoprávnej, pred istými šiestimi-siedmimi rokmi, čo sa týka pôvodnej tvorby, s akým až nezáujmom sa najskôr hovorilo o pôvodnej tvorbe slovenskej, a uvedomte si, aká je situácia v týchto televíziách, či už súkromných alebo verejnoprávnych, dnes. Ja o tom budem hovoriť, samozrejme, vo svojom príhovore trošku obšírnejšie, ale, ešte raz, pri všetkej úcte, pán poslanec Novotný, zle na to idete.

Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

Pán minister, ja by som rozumel tej vašej argumentácii, keď ide o tie zahraničné rádia, ale keď ide naozaj o ten Slovenský rozhlas a teda tú časť, ktorú z neho počúvam ja, tak ja som presvedčený o tom, že naozaj aj dramaturgom, aj ľuďom, ktorí vytvárajú skladbu vysielania tohto rozhlasu, bytostne záleží na tom, aby na Slovensku vznikala a bola podporovaná dobrá hudba. Napriek tomu s vaším návrhom nesúhlasia. A nemyslím si, že s ním nesúhlasia kvôli tomu, že by nechceli hrať slovenskú hudbu. Myslím si, že nesúhlasia s ním presne z toho dôvodu, ktorý som spomínal pred chvíľou, že na jej úkor sa slovenský poslucháč nedostane k mnohej kvalitnej zahraničnej hudbe, ktorú by inak mohol počuť. A naozaj pol milióna Francúzov keď to nevykryje, keď to nevykryjú obyvatelia Islandu, kde máte na každej ulici pomaly založenú kapelu, tak pochybujem o tom, že kvalitne, nie kvantitatívne, ale kvalitne to dokážeme pokryť my. To je prvá vec.

Druhá vec. Podľa mňa je omylom si teraz myslieť, že keď tie kvóty zavedieme, tak sa nám tak strašne rozrôzni ten diapazón tých pesničiek. To isté, čo sa deje so zahraničnou hudbou, tak sa bude diať aj s tou slovenskou, nebudeme počuť každú tretiu inú pesničku, budeme počúvať dookola tie isté Kristíny, tie isté DESmody, tých istých Rytmusov, tie isté Tiny. A potom možno budeme mať pár tantiém u týchto konkrétnych umelcov, ale pochybujem, že tá varieta sa toľko rozšíri.

Pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážení priatelia, tu hovoríme o veciach kultúry a ja som za to, aby sme zabudli, že už sa začala volebná kampaň, aby sme prestali sa obviňovať, kto má rád slovenskú hudbu a vtískať druhým ľuďom, že: „Vy nemáte radi slovenskú hudbu.“ Prenechajme to SNS-ákom do kampane. Dobre? Kolegovia, toto navrhujem. Je to podpásové a nie je to hodné takejto debaty, pretože táto novela obsahuje aj iné veci, ako sú len kvóty hrania slovenskej hudby pre súkromné rádiá.

Mám otázku, pán minister, ale na vás: Ste vystúpili, hovorili ste o tom aj s kolegami Vyšehradskej štvorky? My totižto vôbec nehráme už skoro vôbec v našich rozhlasoch, no tu už ani nehovorím o televíziách, produkciu našich susedov. A to má svoje kultúrne, ale aj politické dôsledky. Dnes nepočujete poľskú hudbu, maďarskú hudbu a oni majú tiež dobrú nielen pop-music, ale aj všetky ostatné hudby. Ja nehovorím o verejnoprávnych médiách, lebo, kolegovia, musíme si uvedomiť, že verejnoprávne médiá ďaleko presahujú všetky kvóty, o ktorých sa tu teraz hovorí. A proti tomu, ako zaútočil pán minister na Slovenský rozhlas, ja zásadne protestujem, pretože Slovenský rozhlas hrá slovenskú hudbu a ja to počúvam, nielen v aute, ale nepočujeme ani Ukrajincov, nepočujeme Srbov, nepočujeme Chorvátov. Moja otázka je: Hovorili ste o tom niekedy s kolegami z Vyšehradskej štvorky, pán minister? Ďakujem pekne.

Pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

Myslím si, že najhoršie je to, keď sa veci spolitizujú. A toto nie je taký politický návrh zákona ako taká prestrelka vzájomná, pán minister, čo tu bola. Ale súhlasím s vami.

A mne sa páčila tá možno poznámka, ktorú ste len tak mimochodom spomenuli, o tých amerických filmoch. Tie sú tak úplne plytké a tak deformujú našu spoločnosť. To je úplne čosi strašné. Ja keď si spomeniem ešte na staré ruské alebo sovietske filmy, tie mali pointu, mali obsah. Človek sa mohol nad tým zamýšľať ešte aj na druhý deň. Dovolím si trošku to povedať, lebo ja som nestihol tú faktickú mať predtým. Trebárs možno tú ruštinu, keď už to mám tak na jazyku, no, áno, sme sa veľakrát museli učiť, ale aj dneska anglicky a nemecky musíte sa učiť, či sa vám to páči alebo nepáči, a detí sa nepýtame, či sa to chcú učiť alebo nechcú učiť. Ale ja som vďačný zase za to, že som sa učil ruštinu, pretože skrze tento jazyk mal som možnosť poznať aj ruských klasikov. A boli to velikáni a možno aj tá povinná literatúra, ktorá bola. Nespoznal by som inak Dostojevského, Tolstého, Puškina. A naozaj som veľmi vďačný za to. Aj teraz, keď to v podstate nemusím čítať, veľmi rád siahnem po týchto knihách a prečítam si to.

Ja v zásade pán minister nemám problém s tým, keby každá štvrtá pesnička bola slovenská. A veľmi ma to prekvapilo. Dúfam, že poviem správne to číslo, keď som dával pozor, ste povedali, že ročne 1 300 piesní nových vznikne na Slovensku. Tak predsa len potvrdzujete toho tvorivého ducha Slovákov, že síce sme malý národ, ale naozaj sme veľmi tvoriví. Nemyslím si celkom, že by sme mali problém zaujať ten priestor a každá štvrtá pieseň že by naozaj odznela slovenská, v tomto naozaj nemám žiadny problém, ale tie poslucháčske návyky, ktoré ste spomenuli, sú naozaj také, ako to robíme, lebo je to celé o tom. Rovnako aj tá filmová tvorba, aj nad tým sa teda zamyslite, keď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Hraško, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. No výnimočne budem súhlasiť s tým, čo sa tu povedalo. Ja tvrdím jedno a už to tvrdím dosť dlho, to som tvrdil, ešte keď som nebol v Národnej rade: Čím ľudí kŕmiš, to ti budú jesť. Ak ich budeme kŕmiť odpadom a budeme im tvrdiť, že majú delikatesu, tak oni tomu uveria. Myslím si, že máme dostatok kvalitnej slovenskej hudby, aj tej novej, aj tej možno staršej, a záleží na tom, ako sa to tým ľuďom podá, pretože dá sa spraviť hit aj z úplne takej pesničky, o ktorej by človek nepovedal, že by hitom niekedy mohla byť. Ja uvediem hneď príklad. Možno si spomínate, v dávnejšej minulosti bola taká jedna skupina CHIKI LIKI TU-A a mala pesničku Láska moja, kde si? Proste ja keď som ju počul prvýkrát, hovorím, čo je, preboha, toto? A predstavte si, po pár týždňoch som si ju v aute s kamarátom spieval do roboty cestou v aute. To nebola manipulácia. Proste keď sa človek nad tým zamyslel, tak proste akože pieseň, o ktorej by človek v živote nepovedal, že je. Áno, bola. A proste sme si ju spievali z recesie, z pasie proste a spievali sme si ju. Ona sa potom aj chvíľku hrala v rádiách, potom nejako to prestalo. Ale k tomu dodám, že naozaj dá sa spraviť hit aj zo slovenských piesní. A máme kvalitných slovenských interpretov.

Niekto tu však preferuje to, aby sme platili viacej zahraničných interpretov. A mali by sme mať záujem my, aby sa u nás predávali slovenské potraviny. A presne to isté by malo platiť, že by sa mali predávať slovenské pesničky. Tak na jednej strane tvrdíte, tak ako o tom tu hovoril aj kolega, ktorý vystúpil predtým, že musíme mať aj teda určitú sebestačnosť a viac slovenských produktov v obchodoch, a na druhej strane tvrdíte, že pesničky musíme hrať zahraničné. No tak keď to nejde naozaj normálnym spôsobom a tie rádiá sa nevedia spamätať, no tak im to budeme musieť nejakým spôsobom nalajnovať.

Ako som už spomínal, my sme už taký zákon predkladali, možno sa ešte môžeme baviť o tých percentách, ale smerovanie by malo byť k tomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)