53.schôdza

1.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 53. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa odsúhlasenej zmeny programu bodom 100, ktorým je

Riešenie migračných výziev, ktorým aktuálne čelí Európska únia.

Návrh uznesenia máte všetci rozdaný pod tlačou 1628.
Teraz dávam slovo predsedovi výboru pre európske záležitosti poslancovi Ľubošovi Blahovi a prosím ho, aby návrh uviedol.
Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť návrh na prijatie Vyhlásenia k riešeniu migračných výziev, ktorým aktuálne čelí Európska únia.
Ale ešte predtým by som rád poďakoval všetkým, ktorí sa na tomto texte podieľali, vrátane kolegov zo SMER-u, vrátane kolegov z opozičných, všetkých opozičných poslaneckých klubov, ako aj odborníkov z Kancelárie Národnej rady, z ministerstva vnútra a ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Vyhlásenie je výsledkom konsenzu naprieč politickým spektrom. Dovoľte mi ho prečítať.
"Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu migračných výziev, ktorým aktuálne čelí Európska únia.
Národná rada Slovenskej republiky
A. vyjadruje hlboké znepokojenie a ľútosť nad tragickou situáciou migrantov v oblasti Stredozemného mora, ktorí prichádzajú do Európskej únie;
B. ostro odsudzuje zneužívanie témy migrácie na rozdúchavanie násilia, rasizmu a xenofóbie;
C. zdôrazňuje potrebu solidarity s členskými štátmi Európskej únie pri riešení súčasných migračných tlakov a zároveň potrebu zodpovednosti za prijímanie opatrení na ochranu spoločných vonkajších hraníc Európskej únie;
D. deklaruje pripravenosť Slovenskej republiky pomáhať pri riešení tejto humanitárnej krízy, ale trvá na dobrovoľnosti príspevkov jednotlivých členských štátov v presídľovacích a premiestňovacích programoch v súlade s vyhlásením prijatým na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady 23. apríla 2015 v rámci možností a kapacít jednotlivých členských štátov;
E. odmieta zavedenie povinných kvót ako nesystémového riešenia v súvislosti s presídľovaním alebo premiestňovaním migrantov, ako aj akékoľvek spochybnenia základného piliera schengenského systému, ktorým je princíp voľného pohybu osôb;
F. konštatuje, že pri identifikácii opatrení je potrebné dbať na geografickú vyváženosť, ako aj reflektovať potenciálne bezpečnostné riziká a zohľadňovať kultúrne, historické a sociálno-ekonomické špecifiká jednotlivých členských štátov;
G. pripomína dôležitosť zohľadnenia a dôsledného využívania existujúcich mechanizmov na riadne zabezpečenie ochrany vonkajších hraníc Európskej únie;
H. podčiarkuje potrebu posilnenia politiky návratov a readmisií s cieľom odradiť ďalších nelegálnych migrantov;
I. vyzýva inštitúcie Európskej únie na komplexné, systémové a udržateľné riešenie vzniknutej situácie v oblasti Stredozemného mora s dôrazom na elimináciu príčin migračných tokov v spolupráci s krajinami pôvodu a tranzitu, vrátane odstraňovania chudoby, boja proti prevádzačstvu či obchodovania s ľuďmi."
Toľko k zneniu navrhovaného vyhlásenia.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Poprosím vás, pán predseda výboru, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a súčasne vás prosím, aby ste plnili aj úlohu spravodajcu.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky. Za poslanecký klub MOST - HÍD vystúpi pán poslanec Béla Bugár, ďalej za poslanecký klub KDH pán poslanec Mikloško, OĽaNO Richard Vašečka. Ďalej písomne prihlásení do rozpravy sú: Martin Poliačik, Ľubomír Galko, Alojz Hlina, Daniel Lipšic, Mikuláš Huba, František Šebej, Martin Fedor, Rudolf Chmel, Renáta Zmajkovičová, Ján Mičovský, Július Brocka a Štefan Kuffa.
V súlade s rokovacím poriadkom o slovo požiadal predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico.
Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená Národná rada Slovenskej republiky, na úvod mi dovoľte, aby som v mene vlády Slovenskej republiky privítal iniciatívu v podobe návrhu uznesenia, o ktorom budete v nasledujúcich minútach a hodinách rokovať. Verím, že táto téma je téma, kde celé slovenské politické spektrum, bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú politické strany, nájde zhodu a výsledkom tejto zhody bude schválené uznesenie, tak ako bolo predložené pánom spravodajcom, pretože toto uznesenie zodpovedá záujmom Slovenskej republiky.
Dámy a páni, keďže ako predseda vlády Slovenskej republiky sa zúčastňujem pravidelných aj mimoriadnych zasadnutí Európskej rady, dovoľte mi, aby som vás informoval priamo na tomto mieste o najaktuálnejšom vývoji, ako aj o rizikách, ktoré sú spojené pre Slovenskú republiku, ale aj pre ďalšie štáty v strede Európy, z návrhov, ktoré predkladá tak Európska rada, ako ich predkladá aj Európska komisia.
Migrácia, vážené dámy a páni, bude jednou z hlavných tém rokovania Európskej rady, ktoré sa uskutoční koncom tohto týždňa vo štvrtok a v piatok. Je to však zároveň aj jedna z hlavných tém aktuálnej európskej verejnej a mediálnej debaty, tú slovenskú nevynímajúc. My sme mali včera mimoriadny summit eurozóny, na ktorom sme rokovali o Grécku, a musím potvrdiť, že možno ešte častejšie medzi premiérmi a prezidentmi zaznievala diskusia na tému, ako sa postavíme k aktuálnym návrhom Európskej rady a k návrhom Európskej komisie.
Táto debata je však ťažko vnímateľná ako vecná alebo racionálna. Väčšina argumentov z obidvoch strán, ktoré zaznievajú, sa opiera skôr o emócie, ako o reálne fakty. Triezve a odborné hodnotenie stavu a dôsledkov jednotlivých navrhovaných riešení je pritom pre stabilizáciu tejto situácie nevyhnutné. A chcem vás požiadať, vážené dámy a páni, aby sme k takémuto triezvemu a odbornému hodnoteniu pristúpili aj dnes na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky.
Chcel by som využiť tento priestor, vážené dámy a páni, aby som odmietol akékoľvek formy násilia, ktoré boli predstavené skupinami extrémistov a neonacistov v sobotu počas demonštrácií v Bratislave. Musíme všetko pre to urobiť, aby extrémisti, neonacionalisti, neofašisti sa nepokúšali vytĺkať politický kapitál z tejto mimoriadne citlivej témy.
Chcem pred vami ako najvyšší predstaviteľ exekutívnej moci na Slovensku oceniť postoj, zásah policajtov proti demonštrantom. Tento zásah preukázal, že naša polícia je profesionálne pripravená zvládať podobné krízové javy. A možno aj preto dnes došlo k rozhodnutiu, že spoločne s podpredsedom vlády a ministrom vnútra sme pristúpili k poďakovaniu a morálnemu ohodnoteniu najmä tých, ktorí riadili túto vážnu operáciu, ale aj súčasne všetkým ostatným, takmer tisíc policajtom, ktorí sa aktívne na zásahu zúčastnili.
Uvedomme si, že bolo niekoľko súčasných podujatí v Bratislave. Museli sme zabezpečovať kľudný priebeh dôležitej medzinárodnej konferencie GLOBSEC. V Bratislave prebiehali rôzne športové podujatia, ale Bratislava bola aj mestom, v ktorom sa snažili ľudia počas víkendu oddychovať. To, že nedošlo k veľkým škodám, že nedošlo k väčším úrazom, útokom proti ľuďom, to všetko spôsobil profesionálny, dobre riadený zásah slovenskej polície. Ešte raz tento zásah chcem oceniť. (Potlesk.)
Máme zo soboty aj mnohé ponaučenia a myslím si, že stojí za úvahu a možno budete o tom hovoriť aj dnes v diskusii k návrhu uznesenia, či nemáme uvažovať do budúcnosti o príslušných legislatívnych zmenách, ktoré by umožnili v prípade, že budeme disponovať informáciami potvrdzujúcimi, že podobné demonštrácie majú predovšetkým viesť k vytĺkaniu politického kapitálu, ale najmä k násiliu, poškodzovaniu majetku alebo k ohrozovaniu života a zdravia, nezaviesť také ustanovenia do príslušných právnych predpisov, ktoré by umožnili predovšetkým samosprávam, ktoré povoľujú podobné zhromaždenia, napríklad úplne zakázať zhromaždenie podobného typu. Máme niektoré ustanovenia v zákonoch. Sú však vágneho charakteru. Je predovšetkým na vás, či sa zhodnete, pretože musí ísť o legislatívnu zmenu, či zájdeme ďalej a budeme mať preventívne mechanizmy, ktoré udalostiam, ktoré sa udiali v sobotu, zabránia.
Vláda Slovenskej republiky je v tomto duchu pripravená spolupracovať s celou Národnou radou, pretože takéto zásahy, ktoré sú legitímnymi zásahmi do práv garantovaných ústavou a Európskym dohovorom, by si mali vyžadovať širšiu politickú dohodu, ako len aktuálnu väčšinu, ktorá dnes je v Národnej rade Slovenskej republiky.
Vážené dámy a páni, neustále sa zvyšujúce migračné toky do Európy a pokračujúce tragédie utečencov v Stredozemnom mori, ktorí sa snažia preplaviť z Afriky na európsku pevninu, sú dôsledkom katastrofálnej situácie predovšetkým v Sýrii, v Iraku a v Eritrei. V dôsledku vojny v Sýrii, ktorá sa rozšírila do Iraku, vznikla utečenecká kríza v rozsahu viac ako 14 miliónov ľudí. Nehovoriac o viac ako 220 tisícoch obetí vrátane civilistov, žien a detí. Sýrska utečenecká kríza je považovaná za najrozsiahlejšiu od konca druhej svetovej vojny. V súčasnosti je registrovaných iba v susedných krajinách Sýrie vyše 4 milióny utečencov. Reálne čísla sú však podstatne vyššie. Ich počet stúpa v priemere o viac ako 110-tisíc mesačne a uvedený vývoj je časovanou bombou ešte hlbšej destabilizácie situácie na Blízkom východe.
Najobvyklejšia trasa migrantov vedie zo Sýrie a Iraku do Líbye a ďalej cez Stredozemné more do Talianska a Grécka. Ja teraz nechcem rozoberať, čo sa stalo v Iraku, čo sa stalo v Líbyi. Môžme však dnes konštatovať, že Líbya v podstate ako štát neexistuje. V Líbyi máme niekoľko vlád, dochádza tam pravidelne k rôznym útokom teroristického charakteru, k vraždeniu, znásilňovaniu a k ďalším hrubým porušovaniam ľudských práv. To isté môžme hovoriť o Iraku, ktorý ako štátny celok prakticky neexistuje. Ale nie je úlohou Národnej rady Slovenskej republiky rozoberať, čo sa stalo v týchto krajinách, skôr reagovať na návrhy, ktoré prichádzajú z medzinárodnej úrovne.
Pokiaľ ide o krajiny, ktoré som teraz spomenul, teda Taliansko a Grécko, sú to práve tie krajiny, ktoré sú dôsledkami migrácie postihnuté najviac. Zároveň sa od nich očakáva, že budú situáciu zvládať. Ak im však nepomôžeme, situácia je dlhodobo neudržateľná. Pomoc ostatných členských krajín Európskej únie vrátane tých, ktorých sa migrácia týka len okrajovo, je preto nevyhnutná. Ak nie z iného ako pragmatického pohľadu pomôcť v tejto situácii juhu Európy je v našom vlastnom záujme.
Nechcem rozoberať na dnešnom rokovaní Národnej rady tragédie, ktoré sa odohrávajú v Stredozemnom mori, ani bližšie popisovať, ako sa organizuje prevoz migrantov zo severu Afriky do spomínaných krajín. Na Európskej rade nám boli prezentované dôkazy, ktoré potvrdili, že často sa na lode nakladajú ľudia v počte, ktorý prevyšuje troj-, štvor-, niekedy päťnásobok kapacity danej lode. Hovorí sa, že jeden prepravný lístok stojí 3- až 5-tisíc amerických dolárov. Hovorí sa často, že posádka pred tým, ako loď vypluje, opustí loď, loď nastaví iba kurz a bez akejkoľvek posádky sa pustí smerom na Taliansko alebo na Grécko. Ťažko odhadnúť, koľko migrantov zomrelo počas týchto plavieb v Stredozemnom mori.
Ak však hovoríme o efektívnej a udržateľnej pomoci, musíme hovoriť o podstatne komplexnejšom riešení, ako o kvótach, ktoré situáciu žiadnym spôsobom systémovo nevyriešia. Aj preto vláda Slovenskej republiky je stotožnená s návrhom uznesenia, ktoré bolo predložené na dnešné rokovanie, a určite by sme privítali, pokiaľ by toto uznesenie získalo širšiu politickú podporu.
Naopak, kvóty spôsobia, že celý problém sa k nám vráti ako bumerang s ešte väčšou intenzitou. Dokonca podpredseda vlády a minister vnútra často expresívne hovorí, že ako keby išlo o pozvánku pre ľudí, ktorí prevádzajú migrantov, že nech sa páči, poďme do Európy, veď Európa je pripravená prijímať ďalšie a ďalšie vlny týchto utečencov. Prerozdelenie migrantov nevyrieši primárnu potrebu, ktorou je zastavenie či výrazné zmiernenie samotných migračných tokov a ciest.
Slovensko preto privítalo rokovania a výsledky mimoriadneho zasadnutia Európskej rady 23. apríla 2015, ktoré zvolal jej predseda Donald Tusk ku katastrofálnym počtom utečencov, ktorí sa snažia dostať do Európy. Prijaté vyhlásenie reflektovalo potrebu prijatia okamžitých opatrení, aby sa predišlo ďalšiemu umieraniu na mori. Zároveň však stanovilo prioritné kroky Európskej únii v boji proti nelegálnej migrácii z dlhodobého hľadiska. Vyhlásenie hovorí o zvážení možnosti núdzových premiestnení z najviac postihnutých štátov na dobrovoľnom základe. Opakujem ešte raz. Toto je jediný platný záver, ktorý momentálne máme k dispozícii z Európskej rady, na dobrovoľnom základe a o zriadení prvého dobrovoľného pilotného presídľovacieho programu.
Návrhy, ktoré však po zasadnutí Európskej rady predložila Európska komisia s cieľom zaviesť povinný systém prerozdeľovania utečencov, idú zjavne nad rámec tohto vyhlásenia, ktoré sme prijali na summite v Bruseli. Komisia hovorí o premiestnení celkom 40-tisíc utečencov z Talianska a Grécka a presídlení 20-tisíc osôb z najviac postihnutých štátov Afriky. Vzniká aj veľký konflikt medzi politickým postavením Európskej rady a Európskej komisie. Je otázka, či môže Európska komisia po tom, čo najvýznamnejší orgán Európskej únie Európska rada politicky rozhodla o dobrovoľnom základe navrhovať právne predpisy, ktoré zakladajú povinné kvóty. Práve tento rozpor spôsobuje veľké tenzie v rámci celej Európskej únie.
Vážené dámy a páni, podľa názoru vlády Slovenskej republiky zavedenie povinných kvót nie je správnym riešením migračných tlakov. Nepomáha riešiť migráciu ako takú a vôbec sa nezaoberá jej príčinami.
My sme boli nielen vyrušení tým, že Európska komisia predložila návrh príslušného právneho predpisu, ktorý zavádza povinné kvóty. Ešte viac nás vyrušilo, keď sme včera obdržali, vážené dámy a páni, návrh záverov Európskej rady. Európska rada, ako som vás informoval, bude opätovne zasadať vo štvrtok a v piatok v Bruseli. Európska rada, aby napravila nesúlad medzi postojom Európskej rady a Európskej komisie, navrhuje, aby v politických záveroch Európskej rady boli priamo zakotvené povinné kvóty. V podstate ako keby sme prebrali text právneho predpisu Európskej komisie a tento text zaradili do politických záverov Európskej rady.
Nebudem špekulovať, pod akými tlakmi kto zariadil, že tieto ustanovenia sú súčasťou návrhov záverov Európskej rady. Avšak nezmeškali sme ani minútu a hneď včera sme ako predsedajúca krajina v rámci V4 zorganizovali koordinačné telefonáty s premiérmi Českej republiky, Maďarska, dnes ma ešte čaká aj telefonát s poľskou premiérkou. Naším cieľom je dosiahnuť spoločnú deklaráciu krajín V4, na základe ktorej odmietneme povinné kvóty a dohodneme sa na spoločnom postupe vo štvrtok a v piatok na zasadnutí Európskej rady.
Dámy a páni, aby som pripomenul, v prípade záverov Európskej rady sa vyžaduje jednomyseľnosť. Je preto potrebný súhlas všetkých 28 zúčastnených premiérov a prezidentov, ktorí zastupujú členské štáty Európskej únie. Preto môžem povedať, že ak V4-ka, ktorá sa dohodla na spoločnom postupe, a verím, že tento text deklarácie budeme môcť ešte dnes prezentovať aj slovenskej verejnosti, môže zablokovať text, ktorý hovorí o povinných kvótach v záveroch Európskej rady. Ak by sa nám to aj podarilo, nemôžeme však zabrániť Komisii, aby ďalej pokračovala vo svojej práci, pokiaľ ide o prípravu návrhu právneho predpisu. A v tomto návrhu, ako som už niekoľkokrát uviedol, sú povinné kvóty zavedené. V prípade tohto právneho predpisu sa však vyžaduje už iba kvalifikovaná väčšina. A je otázne, či krajiny, ktoré nesúhlasia s povinnými kvótami, sú schopné vytvoriť tzv. blokačnú alebo blokujúcu menšinu, ktorá by zabránila, aby tento právny predpis nadobudol platnosť a bol záväzný pre všetky členské štáty Európskej únie.
Dámy a páni, chcem jednoducho povedať, ak dôjde k situácii, že sa nám podarí vyradiť z textu návrhov záverov Európskej rady v štvrtok a piatok texty o povinných kvótach, a napriek tomu Komisia príjme právny predpis, ktorý povinné kvóty zavedie, je našou povinnosťou uvažovať, ako sa postavíme k takémuto rozhodnutiu Európskej komisie, s ktorou, samozrejme, súhlasiť nebudeme.
Za vládu Slovenskej republiky a za aktuálnu väčšinu, ktorá v Národnej rade Slovenskej republiky momentálne je, chcem oznámiť, že budeme zvažovať aj možnosť vyhlásenia referenda cez uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Ak by aj na tomto vznikla širšia politická dohoda, je to možno cesta, ako sa vyhnúť dôsledkom rozhodnutia Európskej komisie, s ktorým vláda Slovenskej republiky súhlasiť jednoducho nemôže.
Rovnako by som privítal, dámy a páni, pretože ide o spoločný záujem celého Slovenska a celej Národnej rady, aby ste dnes využili príslušné ustanovenia ústavného zákona a záväzným stanoviskom zaviazali vládu Slovenskej republiky, ako má vystupovať v prípade rokovania Európskej rady, ako sa má správať aj v prípade právnych aktov Európskej únie, do ktorých určite bude patriť aj akt Európskej komisie. Na tento účel, ako som informovaný, sa pripravuje návrh, ktorý by mohol byť doplnkom k návrhu uznesenia. Vyžaduje sa, myslím, podpis jednej pätiny poslancov Národnej rady. V takomto prípade pôjde o stanovisko, ktorým bude vláda Slovenskej republiky v súlade s ústavným zákonom Slovenskej republiky viazaná.
Ešte raz teda, vláda Slovenskej republiky je proti zavedeniu povinných kvót a v tomto duchu bude vystupovať na rokovaniach Európskej rady.
Sme zástancami princípu dobrovoľnosti, pokiaľ ide o rozhodnutie na strane členského štátu, či a v akej miere sa zapojí do presídľovania alebo premiestnenia v nadväznosti na svoje prijímacie kapacity a možnosti. Opakujem, na základe do-bro-voľ-nos-ti. Rovnako je potrebné hovoriť aj o dobrovoľnosti na strane samotných migrantov, ktorí by nemali byť nútení presídliť sa do iných krajín proti svojej vôli. Je zrejmé, že migranti predovšetkým smerujú do vyspelých štátov Európskej únie a je málo pravdepodobné, že by migranti mali dlhodobý záujem zostať dobrovoľne na území niektorých iných členských štátov, ako sú tie najvyspelejšie, napríklad Nemecko alebo Francúzsko.
Podľa názoru vlády Slovenskej republiky by Európska komisia mala začať aktívny dialóg s jednotlivými členskými štátmi s cieľom identifikovať ich kapacitné možnosti. Nemala by však na nich vyvíjať tlak, aby sa zaviazali povinne k plneniu opatrení, ktoré vzhľadom na ich vnútroštátne podmienky nie sú schopné splniť. Nie je totiž jasné, ako by sa dalo zabrániť sekundárnym pohybom premiestnených osôb v rámci schengenského priestoru, kde neexistujú žiadne prekážky. Alebo pôjdeme do stanovenia prekážok, ktoré v podstate budú znamenať koniec schengenského priestoru? Riešenia prostredníctvom narušenia princípu voľného pohybu osôb, ktorý patrí medzi štyri základné slobody Európskej únie, považujeme totiž za neprijateľné.
Tieto skutočnosti budem opakovane akcentovať a aktívne vysvetľovať aj na nadchádzajúcom zasadnutí Európskej rady. Slovensko si k problematike migrácie želá otvorenú a racionálnu debatu. Chceme realistické a udržateľné riešenie, nie liečiť otvorenú ranu akousi náplasťou. Európska komisia pri svojich návrhoch, podľa názoru vlády Slovenskej republiky, nedostatočne reflektuje bezpečnostné riziká.
Hlásime sa k princípu solidarity, ktorá sa však nemá zúžiť len na to, že budeme bez rozmyslu a širšej racionálnej debaty v rámci Európskej únie automaticky povinne prijímať utečencov. Sme však pripravení prejavovať solidaritu a poskytovať podporu migráciou najviac postihnutým krajinám Európskej únie. Práve v tejto súvislosti by sme privítali konkrétne a konštruktívnejšie návrhy zo strany Európskej komisie.
Zároveň pomáhame pri zlepšovaní podmienok vo viacerých rozvojových krajinách a krízových oblastiach a poskytujeme humanitárnu pomoc aj utečencom zo Sýrie. Ako jediná krajina schengenského priestoru realizujeme humanitárny transfer osôb, ktoré sa ocitli v bezprostrednom ohrození života a potrebujú urýchlene opustiť krajinu svojho pobytu, pričom väčšinou ide o matky s deťmi. Ide o trilaterálnu spoluprácu s viacerými medzinárodnými organizáciami. Tento významný prejav humanity a solidarity realizuje Slovensko dobrovoľne už šesť rokov. Vláda Slovenskej republiky už v roku 2013 rozhodla o navýšení kapacít zo 100 na 150 osôb, čo umožňuje poskytnúť dočasnú ochranu ročne až 300 utečencom.
Táto pomoc je veľmi pozitívne hodnotená aj zo strany medzinárodného spoločenstva. Predstavuje totiž alternatívu k trvalým presídleniam utečencov a dáva šancu na záchranu života utečencom, ktorí sa náhle ocitnú v bezprostrednom ohrození, avšak ešte nemajú pripravené všetky náležitosti na trvalé presídlenie do cieľovej krajiny.
Súčasné migračné výzvy je potrebné riešiť spoločným úsilím na úrovni Európskej únie. Slovenská republika preto podporuje posilnenie činnosti agentúry FRONTEX, ide o európsku agentúru pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, a Európskeho podporného úradu pre azyl. Posilnenie v oblasti finančnej, materiálnej, ale aj personálnej.
Na úrovni Európskej únie sme podporili zriadenie operácie EUNAVFOR Med na posilnenie boja s organizovaným zločinom a prevádzačstvom a obchodovaním s ľuďmi po celej migračnej trase a vo všetkých formách v južnom a centrálnom Stredomorí. Počas rokovaní neustále zdôrazňujeme, že táto operácia predstavuje iba jednu zo širšej komplexnej odpovede Európskej únie na riešenie nielen príznakov, ale najmä príčin nelegálnej migrácie. Preto sme podporili a do budúcnosti podporíme ďalšie rozpracovanie dlhodobých a systémových opatrení, ktoré budú zamerané práve na riešenie primárnych príčin migrácie, predovšetkým stále rastúcej nestability siahajúcej od územia Iraku až po Líbyu.
V kontexte spolupráce s tretími krajinami osobitne zdôrazňujeme potrebu posilnenia politiky návratov a dobrovoľných readmisií v spolupráci s týmito krajinami. Návratová politika Európskej únie má byť predovšetkým trvalo udržateľná.
Za absolútnu prioritu pri riešení súčasnej situácie však považujeme opatrenia, ktoré urýchlene zamedzia nekontrolovaným masovým prílevom migrantov z Ázie a Afriky do Európy a s tým spojeným stratám na životoch. Trvácne a efektívne riešenie otázky nelegálnej migrácie by malo byť založené najmä na aktivitách v tretích krajinách. Musíme sa zamerať na hlavné príčiny v krajinách tranzitu, ako aj pôvodu. Tu chce byť Slovenská republika mimoriadne aktívna. Ak sme schopní mať vojenskú jednotku v Afganistane, myslím si, že Slovenská republika by mohla na dobrovoľnom princípe ponúknuť spoluprácu aj v tejto oblasti. Vytvorme v krajinách, odkadiaľ migranti najviac odchádzajú do Európy, bezpečné zóny. Zóny, kde nebudú ohrozovaní na živote, na zdraví, kde im budú poskytnuté základné životné potreby.
Jednoducho, opakujem, Slovenská republika je presvedčená, že musíme riešiť problém na mieste, kde vzniká, a neriešiť ho tým, že budeme povinne prijímať kvóty utečencov, ktoré nám stanoví Európska komisia. (Potlesk.)
Dámy a páni, na záver chcem povedať, za kľúčový preto považujeme ďalší rozvoj regionálnej a medzinárodnej spolupráce, rozvojovej a humanitárnej pomoci Európskej únie, prevencií konfliktov a krízovému manažmentu, ale najmä racionálny a realistický dialóg, vnútroeurópsky dialóg k tejto téme založený na objektívnom poznaní faktov a bez skresľujúcich emócií, ktoré udržateľné riešenie skôr odďaľujú, ako približujú.
Ešte raz ďakujem za vašu iniciatívu prijať uznesenie Národnej rady, pokiaľ bude doplnené o záväzné stanovisko pre vládu Slovenskej republiky, toto, samozrejme, prijímame, budeme v plnej miere rešpektovať a uplatňovať v aktívnej exekutívnej politike na pôde Európskej únie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda vlády. Na vaše vystúpenie s faktickými poznámkami deviati páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Poliačik. A ešte pán poslanec Blanár. Pán poslanec Blanár bol posledný, aj pán poslanec Hraško, Kuffa a pán poslanec Blanár je posledný. Končím možnosť. Pani poslankyňa Zmajkovičová? Tak pani poslankyňa Zmajkovičová posledná. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán premiér, v prvom rade oceňujem, že ste konečne odsúdili násilie a extrémizmus, lebo tá prvá reakcia, bohužiaľ, znela, ako keby extrémizmus a násilie boli v poriadku, len pri tom netreba nič rozbíjať. Som veľmi rád, že ste aj z pozície čela exekutívy v tomto štáte povedali, že to je neprijateľné, a dúfam, že v tejto rétorike aj spolu s Národnou radou, ktorá to má uvedené vo svojom uznesení, budeme všetci spolu pokračovať. To je prvá vec.
Druhá vec. Som presvedčený o tom, že ak máme zasahovať do základných politických práv, medzi ktorými je aj právo združovať sa, tak najprv musíme mať analýzu toho, či v plnej miere a stopercentne využívame súčasné zákonné možnosti. V prípade, že je to tak a že vieme rozoznať v tom dave, kto podnecuje násilie, rasovú neznášanlivosť alebo inú neznášanlivosť, a stále nám to nestačí, potom zase sa treba najprv zamyslieť na tom, či nesprísnime tie samotné čiastkové zákony a až potom ako posledné možné riešenie je zvažovanie zásahu do základného práva.
Posledná vec. Aké sú teda naše konkrétne návrhy na riešenie tu v Európe? Lebo vy ste hovorili, čo treba spraviť na druhej strane, ale my tu teraz už máme 40-, 80-, možno 100-tisíc ľudí, ktorým treba, tým Grékom a Talianom, nejako pomôcť. A ak nemáme byť tlačení do kvót, tak potom koľko našich ľudí tam pôjde pomôcť priamo do toho azylového procesu? Koľko peňazí do toho dáme? Akým spôsobom pomôžeme tomu, aby sme ten buffer, ten problémový buffer ľudí, ktorý teraz máme, vyriešili a dostali sa do nejakého štandardného procesu?
Ďakujem za odpoveď, ak budete mať čas.

Poprosím vás potom, aby mal pán poslanec čas, lebo nebolo na tabuli, čas na faktickú poznámku.
Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

8.
Čas je neobmedzený, zjavne. Ja by som najskôr ocenil... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Technici, poprosím vás, dve minúty na faktickú poznámku.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
... ocenil, ja som to spomínal už na výbore, že či by nemala Národná rada prijať stanovisko záväzné pre vládu podľa ústavného zákona. A takisto, čo sa mi zdá, je správny návrh, možnože by sme v ňom mali byť aktívnejší na úrovni aj Európskej rady, to je zriadenie tých bezpečných zón v severnej Afrike, lebo to je téma, ktorá zatiaľ nezaznela. My sme o nej síce na výbore rokovali pred niekoľkými týždňami, ale to by mohol byť slovenský, pomerne aktívny príspevok. Lebo len povedať nie, nie je najlepšia stratégia pre získavanie spojencov.
Čo chcem povedať stručne.
Po prvé. Čo nebolo odlíšené z vašej strany, pán predseda vlády, boli ekonomickí migranti a azylanti, čo je veľký rozdiel. My by sme mali povedať nie ekonomickej migrácii, lebo to vytvára pull efekt, ale, samozrejme, máme v nejakej rozumnej miere povinnosť pomôcť azylantom, ktorí utekajú nie z plezíru, ale kvôli tomu, že sú prenasledovaní vo svojich krajinách.
Právny nástroj nebude prijímať Európska komisia, ale Rada a Európsky parlament, a to je výsledok Lisabonskej zmluvy, kedy prešli otázky migračné a azylové do kvalifikovanej väčšiny. Čiže to bude nástroj, ktorý prijme nie Európska komisia, tá ho môže navrhovať, ale Rada ministrov a Európsky parlament. A v tomto sa zdá, že nebolo úplne premyslené ten presun kompetencií v Lisabonskej zmluve schvaľovať.
Posledná poznámka. Bol by som veľmi opatrný zásahom do zhromažďovacieho práva. Už dnes je možné zakázať zhromaždenia podľa zákona za istých okolností. Je to naše základné právo a právo zhromažďovať sa majú aj extrémisti. Čo nemajú právo, je konať násilne a tam je to úlohou polície chrániť majetok, životy a zdravie ľudí . A polícia, aby som to povedal verejne, zásah v sobotu zvládla. Ale nezahrávajme sa so zásahom do ústavných slobôd našich ľudí.

Pán poslanec Galko, nech sa páči.