53.schôdza

48.
Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, ospravedlňujem sa, budem hovoriť ex abrupto, pretože nemal som šancu si to pripravovať. Bol som v Štrasburgu a zhodou okolností pôsobím práve vo výbore v Štrasburgu pre migrantov a utečencov, kde prijímame jednu rezolúciu za druhou, ktorej účinky, vidíte, že sú takmer nulové.
Ale najprv, skôr ako budem hovoriť k téme, chcem jednu vec povedať: Roky od ministra zahraničia Kukana som sa usiloval a usilujem stále o to, aby v podstatných zahraničnopolitických témach sme bez ohľadu na to, či z opozície alebo koalície, ale relevantné politické sily, aby istým spôsobom našli zhodu a mali spoločnú politickú zahraničnú doktrínu. Vnímam toto, že došlo k dohode v takejto vážnej téme z koalície i z opozície, teda z vládnej strany. Možno ako prvú lastovičku, ale vnímam to pozitívne. Ja tu nechcem ako robiť s touto témou politiku, ani nebudem hovoriť teda o vystúpení pána premiéra a referende a tak ďalej.
Ale k samotnej téme. Chcem poukázať na rozsah tej katastrofy, ktorá je, pár číslami a trochu mi nedá, aby som nepoukázal aj na historické pozadie problému a nakoniec to, čo si myslím, že čo by malo byť riešením a čo asi bude raz. Viete, také čísla, v Turecku dnes už sú 2 milióny, 2 milióny migrantov. V Líbyi v minulosti zamestnávali okolo 2 miliónov z iných arabských krajín. Dneska už tam nie sú a z Líbye tak isto utekajú. A také hrozivé číslo možno, aby som vám povedal, v rámci tých utečencov, čo bolo zachytených, tak bolo okolo 15-tisíc, 15-tisíc detí, ale nie, detí bolo oveľa viac, nie v sprievode rodičov a podobne. Detí, ktoré utekali samostatne. Viete si to predstaviť? Malé deti ako utečenci?
A nakoniec ešte jeden údaj o rozsahu tej katastrofy. Frontex, ale to len eviduje akože, to sú tam 20-tisíc, tam 50-tisíc, to je možno do 200-tisíc ilegálnych prekročení hraníc. To je to, čo zachytili. Ako to je ukážka toho, že ten Frontex de facto funguje minimálne, keď to poviem, deravo. A domnievam sa, že kvóty v tejto chvíli, to nie je riešenie tohto rozsiahleho problému. To je tak trošku, mám pocit, tvárenie sa, že niečo robíme.
A teraz k tomu historickému pozadiu. Nedá mi a nechcem, aby som bol podozrievaný z xenofóbie a výhrad voči islamu a som si vedomý mnohých aj kultúrnych prínosov, dneska by ste nevedeli, čo je to algoritmus, lebo to je podľa mena arabského učenca al Chvárizmího. Mnohé veci by sme nemali z antiky, keby nebola existovala toledská prekladateľská škola, čiže nevedeli by sme o Aristotelovi a podobne. Keby nebol existoval Ibn Síná a Ibn Rušd, teda známi ako Averroes a Avicenna, tak mnohé veci by sme nepoznali. Keby nebol v Córdobe existoval al Maimon známy ako Maimonides, ako učenec. Mnohé veci odtiaľ sú.
Ale druhá pravda je a seriózny francúzsky historik napísal o tom rozsiahle dielo, že tuná už takmer 1 300 rokov v skutočnosti prebieha zápas medzi kresťanským a islamským svetom. S prestávkami, s obdobiami prímerí, ale prebieha. A teraz by sme mohli ísť bod po bode, pretože keď sa začal islam šíriť mečom, a musím povedať, že toto majú v svojich základných, tzv. svätých knihách, v Koráne, o džiháde, a neraz spomínané šírenie islamu mečom, tak povedzme v krajine, kde sme my, my sme tuná ešte o kresťanstve nič nepočuli, ale on postupoval. Išiel, najprv obsadil územie Sýrie, Egypt a tzv. úrodný trojuholník medzi riekou Eufrat a Tigris, a tam bolo kresťanstvo. To dneska sú tam len úplné zlomky, čo tam zostali. A potom vďaka ďalšiemu postupu obsadil Pyrenejský polostrov, keď porazil Vizigótov, Rodericha. Viete, to, že neprenikol úplne, to sa podarilo vtedy vďaka Karolovi Martelovi. Získal to meno, keď zabránil ďalšiemu prieniku, to bol majordómus franského tajomníka. A celú históriu by sme mohli ísť. Mohli by sme hovoriť o tom, ako ich významný panovník Almanzor bojoval a plienil. A v podstate aj idea križiackych výprav bola reakciou na vyplienenie a dobytie druhého najposvätnejšieho miesta pre kresťanov, to bolo Santiago de Compostela.
Ja nechcem povedať, že kresťanstvo tak isto nepoužívalo meč. Je pravdou, že keď križiaci dobyli Jeruzalem, tak tam tiekli potoky krvi, ale vo svojich základoch to nemal. Ale ten problém, aby som to skrátil, lebo ja nechcem hovoriť dlho, keď každý tu naťahoval nesmierne čas. Ten problém je v tom, že kresťanstvo a jeho filozofia aj islam sú univerzálne náboženstvá. Univerzálne v tom, že majú vo svojom poslaní sa univerzálne šíriť po celom svete. Islam viacej mečom, kresťanstvo tak isto to robilo občas mečom, ale iným spôsobom, má to vo svojom poslaní, a v tomto narážajú a narážali stále na seba. A prečo tento; mimoriadne som to skrátil; ten historický exkurz prečo hovorím? Preto, že si nemyslím, že je dobré a sme schopní koexistovať tak, že istým spôsobom na pôde európskej rozsejeme, doslova rozsejeme ten, také semená, by som povedal, islamu. To nie je o neochote pomôcť tým, ktorí to potrebujú. I keď zase je pravdou, že absorpčná schopnosť Európy je naozaj podstatne menšia ako skutočná potreba v tomto smere. A mimochodom, viete napríklad to, že v Gaze, to je chránené blokované územie, že exžije 500-tisíc ľudí bez strechy nad hlavou? A už dlho? A takýchto katastrof je neúrekom vo svete. Preto chcem povedať, čo pokladám za dôležité.
Ja súhlasím s tým, čo povedal kolega Lipšic, že jednoducho keď spustíme proces kvót, tak ten sa bude len zväčšovať a nabaľovať. Ale rovnako pokladám za nebezpečné, aby sme takýmto spôsobom diseminovali tuná v tomto priestore, po celej Európe. A áno, treba sa snažiť pomôcť. Ale deklarovať a hovoriť, jak hovoria, prijímajú rezolúcie v Rade Európy a všetci o tom veľmi emotívne rozprávali, to je málo. A ja si myslím, že pri takej veľkej, rozsiahlej humanitárnej katastrofe a po tom obrovskom prúde tých utečencov, ktorý tu smeruje, tak ako už svet si vyskúšal riešenia. Vyskúšal riešenia tak a stojí to peniaze aj ľudské sily, a nemalé, ale myslím, že je to lepšie riešenie pod egidou alebo pod kompetenciou OSN vytvoriť mandátne územie a postarať sa, aby to mandátne územie tam bolo, aby to bolo chránené to územie. Ja si myslím, že je to drahé, ale napriek tomu je to lepšie, ako do istej miery zasiať problémy do budúcnosti. Lebo tie problémy z toho rozšírenia a diseminácie po Európe nebudú zajtra a keď budeme mať 500-tisíc alebo podobne takýchto migrantov, to nebude hneď.
Viete, nedá, a poviem ešte aspoň jednu historku. Kedysi som bol v Oslo a rozprával mi tam veľvyslanec takú príhodu. Tam je veľmi málo migrantov, a teda z islamského sveta naozaj málo. Ale prijali ich, sú tam a možnože viete, že v tých severských krajinách sa hovorí, že protestantský pastor je piate koleso u voza a jednoducho praktizujúcich veriacich v tom našom zmysle je tam minimum. Ale isté tradície sú uchované. Jedna z tých tradícii je, že v nedeľu vivos voco, živých zvolávajú zvonce a zvonia zvony. Po čase táto malá islamská komunita začala demokratický vnášať proces, že zvonenie zvonov ich vyrušuje. To je drobná ukážka na to, že čo sa môže diať s veľkou pravdepodobnosťou.
A ešte raz, bol by som nerád, ak by ma niekto podozrieval z xenofóbie, a som ochotný hľadať pomoc, ale musíme hľadať pomoc rozumne a zodpovedne voči všetkým obyvateľom, a nie je férové tváriť sa, že pomôžeme všade všetkému, keď dobre vieme, že na to nemáme ani finančné, ani kapacitné možnosti. Teraz nehovorím o Slovensku, hovorím o celej Európe. To je klamanie samých seba, do vlastného vrecka.
A ešte raz, len na záver, som sa to snažil skrátiť veľmi. Priatelia, uvažujme aj nad tým, aby sme aj v budúcnosti miesto politických zápasov v takýchto vážnych témach v prvom rade sa pokúsili hľadať spoločné politické riešenia, ktoré sú v záujme Slovenska.
Ďakujem.

50.
Ja si tiež myslím, že tento problém, ktorý naozaj je nebývalých rozmerov, treba riešiť tak, že treba mať bezpečné zóny, bezpečné územia. Myslím si, že Európska únia by v tomto prípade bola postačujúcou silou, ktorá by dokázala spravovať takéto územia. Myslím si, že či už by to bolo na ostrovných priestoroch v niektorej z krajín alebo na africkom území, ale každopádne nemalo by to zostať v kompetencii krajín, ktorých sa to dotýka. Tie na to silu nemajú, pretože tá výzva, tá situácia presahuje to, na čo sme zvyknutí, že toto by naozaj mala prevziať Európska únia ako taká, skumulovať na to zdroje. A bude to stáť nemalé finančné prostriedky, ale omnoho menšie, ako keď sa ten problém nebude riešiť. Keď ten problém bude prerastať, posúvať sa, nabaľovať a prinášať všetky negatíva, o ktorých tu už mnohokrát bolo povedané.
Takže, ja som to už spomenul, už som to aj verejne vyhlásil, treba zvážiť a diskutovať o tom, či prostriedky, ktoré sú skumulované v eurovale, nie je vhodné umožniť, aby boli použité na takéto účely, aby sa zabezpečilo jednak zabezpečenie južnej hranice, jednak vytvorenie takýchto území, vybavenie príslušných táborov so všetkým, čo k tomu patrí, od ubytovania cez školy, nemocnice, policajnú ostrahu a vojenskú ochranu. Určite na to potrebujeme spoločný postup Európskej únie a určite je dôležité, aby sme tie prostriedky vedeli na to vyčleniť, pretože ináč nás to bude stáť omnoho viac.

52.
Ďakujem pekne, pán predseda. Ja vám zas sľubujem, že keď nebudete veľmi hučať, ja budem hovoriť veľmi krátko, aby sme to stíhali.
Dámy a páni, keďže je rozprava v podstate na konci, budem sa snažiť možno aj hodnotiť niektoré vystúpenia, z môjho pohľadu, samozrejme, z môjho skromného pohľadu, pretože som naozaj odvčera veľmi pozorne počúval, pozorne som si vypočul vystúpenie pána premiéra, pána ministra vnútra, počúval som opakovane faktické poznámky a vystúpenia pána predsedu eurovýboru pána poslanca Blahu. To, čo chcem na úvod povedať, je zistenie, ku ktorému som dospel po týchto vystúpeniach, že SMER nemá žiadnu stratégiu migračnej politiky. Tým by som začal. A keď chcete nejaké dôkazy, tak použijem hneď ten, ktorý tu už aj odznel viackrát v pléne Národnej rady, že Národná rada dnes prijme vyhlásenie k migračným výzvam a odmietne povinné kvóty, tie povinné kvóty, za ktoré štyria europoslanci strany SMER hlasovali.
A keď na to minister vnútra včera povedal, veľmi pozorne som čakal na reakciu, povedal, že no viete, v SMER-e je demokracia, tak oni sa rozhodli hlasovať za. Som o tom presvedčený po mojich skúsenostiach s 83 poslancami SMER-u v tejto snemovni, že keby existovala jasná stratégia migračnej politiky v strane SMER, tak štyria europoslanci SMER-u by nehlasovali za kvóty, keď je premiér proti nim.
Moja druhá poznámka je skutočnosť, že premiér tvrdí, že bude rešpektovať vyhlásenie Národnej rady k migračným výzvam, hovorí, že je ochotný ísť do referenda a opýtať sa občanov. Prepáčte mi, dámy a páni, ale od predsedu vlády, ktorý má zrejme ambíciu pokračovať v tejto funkcii aj po parlamentných voľbách v 2016., v tom roku 2016, v ktorom bude Slovensko predsedníckou krajinou Európskej únie, je to pre mňa trošku málo. O rok takýto čas budeme pomaly preberať naše predsedníctvo v Európskej únii a predpokladám, že premiér Fico chce byť vtedy premiérom tejto krajiny. A on povie, že sa opýta občanov v referende a bude rešpektovať, čo schváli Národná rada. Akú má stratégiu Slovenská republika pod jeho vedením? Akú stratégiu presadzuje najsilnejšia politická strana? Takú, že sa opýta? Pre mňa je to trošku málo.
Dámy a páni, ja tak isto odmietam kvóty a budem hlasovať za vyhlásenie Národnej rady k migračným výzvam. Odmietam kvóty preto, lebo samy osebe nemajú žiadny zmysel a keď raz začnú bez toho, aby existovalo B, môžu pokračovať donekonečna. Najprv 800, potom 8-tisíc, potom 80-tisíc. To, čo treba, je jasná imigračná politika Európskej únie a kým tá nebude, tak kvóty sú len odďaľovaním riešenia skutočného problému. A súhlasím aj s tým, čo tu tak isto odznelo v rozprave, že problém treba riešiť tam, kde vzniká. Áno, Európska únia by sa mala intenzívne zasadiť o politickú stabilizáciu Lýbie, áno, mali by sme pomôcť nárazníkovým krajinám, Turecku, ale aj Maďarsku, dámy a páni, nášmu susedovi, ktorí sú nárazníkovou krajinou v tejto chvíli. Mali by sme vojensky a materiálne podporovať koalíciu arabských krajín, ktoré bojujú proti islamskému kalifátu v Sýrii a v Iraku, nielen verbálne, ale reálne im pomôcť, pretože práve sa snažia ukončiť besnenie tejto džihádistickej skupiny, ktorá sa tam nachádza.
A mohol by som; samozrejme, podčiarknem aj to, že boj proti prevádzačom, proti tým, ktorí na nešťastí ľudí profitujú, je absolútne namieste. Ale ja by som osobne očakával, že Slovensko ako budúca predsednícka krajina, Slovensko ako krajina, ktorá nie je prioritným cieľom utečencov, Slovensko ako krajina, ktorá nie je nárazníkovou krajinou v súčasnosti, by v rámci Európskej únie malo veľmi iniciatívne pomáhať nastolovať tu takúto diskusiu a pomáhať formulovať alebo moderovať takúto diskusiu a pomáhať formulovať stanoviská.
Takže, dámy a páni, ak niekoho teraz urazím, vopred sa ospravedlňujem, ale cítim to tak, že aj nečinnosť najsilnejšej politickej strany SMER ohľadom migračnej politiky otvorila dvere dobre organizovaným skupinám extrémistov a neofašistov, ktorých protest sme, bohužiaľ, videli minulú sobotu. Chcem ale povedať, že nebola to len strana SMER, ale boli to aj politické elity opozície, ktoré včas neformulovali jasné stanovisko k výzvam imigrácie v Európe, a bola to aj mienkotvorná elita na Slovensku, ktorá ju tak isto neformulovala. Jednoducho každý niečo potichu chcel, niečo povedal, viezol sa na nejakej verejnej mienke a vlne verejnej mienky, čo otvorilo priestor, dámy a páni, extrémistom a neofašistom a možno aj mnohým popleteným ľuďom k tomu, čo sa stalo minulú sobotu.
Neofašisti a extrémisti budú manipulovať s tradičným slovenským strachom zo všetkého cudzieho a neznámeho, budú využívať nevedomosť ľudí, ale hlavne využili to, že tu chýbali relevantné informácie. Tu bola, tu bol ťažký nedostatok relevantných informácií o problémoch migrácie, o kvótach, o tom, o akých migrantoch sa tu jedná. Verejnosť o tom nie je informovaná, poďte na sociálne siete, dámy a páni, a pozrite sa, čo sa tam šíri, aké nezmysly, obludnosti o státisícoch teroristoch, ktorí sa k nám rútia, sa šíria po sociálnych sieťach a relevantné informácie musíte hľadať. Takže nie je to len o zlyhaní SMER-u, aj keď v prvom rade som ho spomenul, ale je to o zlyhaní verejnej mienky ako takej na Slovensku, aj lídrov opozície.
K tomu na záver možno poviem len toľko, že dnes keď pán premiér hovorí o tom, že sa zajtra chystá na summit predstaviteľov V4, kde verí, že V4 spoločne odmietne kvóty, mám taký pocit, že hasí už veľmi rozšírený požiar.
Viete, teraz hovoriť o odmietnutí kvót nejakou spoločnou deklaráciou V4 je síce správne, ale mohlo to prebehnúť pred mesiacom, keď sa streli lídri V4. Prepáčte, Maďari stavajú múr na hraniciach so Srbskom. (Reakcie z pléna.) No, ja len hovorím, že je trošku asi neskoro o tom rozprávať, keď náš sused vo V4 už stavia múr v súčasnosti, ten problém je niekde úplne inde, dámy a páni.
Extrémistické skupiny v sobotu rozbíjali Bratislavu a premiér krajiny hovorí o tom, že sa opýta v referende na názor občanov. Pre mňa je to trošku alibistické. Mimochodom, k extrémistom, aby som trochu zmenil politickú tému na problém, ktorý tu na stole máme. Ja som si vypočul vystúpenie pána ministra vnútra a veľmi som bol zvedavý, čo povie, vysvetľoval, kde sa všade regrutujú utečenci a ekonomickí emigranti, aké sú bezpečnostné riziká všade vo svete, ale nepočul som, čo budeme robiť s možnými opakujúcimi sa takýmito vystúpeniami extrémistov a neofašistov, ktorí budú určitým spôsobom manipulovať aj s nevedomosťou širokých más. Čo s tým budeme robiť? Viete, reakcia, ktorú som tu počul, že treba zabrániť tomu, aby boli verejné zhromaždenia zneužité na politické účely, s tým nesúhlasím. Každý má právo sa zhromažďovať, to, aby sme obmedzovali ústavné právo na zhromažďovanie, s tým nemôžme predsa súhlasiť ako demokrati.
Ale poďme sa rozprávať napríklad o tom, že keď niekto organizuje futbalový zápas a fanúšikovia rozbijú štadión a spôsobia škody, tak klub za to nesie zodpovednosť. Čo tak uvažovať o tom, že keď niekto zorganizuje takéto zhromaždenie, ktoré skončí výtržnosťami, voči ktorým sa organizátor tam na mieste priamo neohradí, ktoré nebude mať pokojný charakter, v ktorom nebude vyzývať demonštrantov k pokojnému priebehu, tak ponesie za škody zodpovednosť?
Dámy a páni, záverom by som už len povedal to, čo asi už viackrát to odznelo, lenže strašne sa to tu mieša. Tu sa miešajú imigranti, ako keby to bola nejaká beztvará hmota, a možno sa to tu aj tak javí z niektorých diskusných príspevkov. To prvé, čo chcem povedať, nie že by sme mali veľmi jasne odlíšiť vojnových utečencov alebo utečencov, keď chcete, od ekonomických migrantov. Vojnoví utečenci sú ľudia, o ktorých tu už veľa bolo povedané, ktorí utekajú pred hrôzami vojny, ktorí zachraňujú svoju vlastnú kožu, svoju vlastnú rodinu. A, dámy a páni, aj keď dnes odmietneme kvóty, chcem povedať veľmi jednoducho, že podstatou európskej civilizácie, humanity kresťanských hodnôt je vždy pomôcť ľuďom v núdzi. Tí ľudia potrebujú našu pomoc, oni ju potrebujú preto, lebo tu chcú pracovať, oni tu prichádzajú preto, lebo nemajú domov, lebo sa boja o svoje životy. A potom tu máme skupinu ekonomických imigrantov alebo ekonomických migrantov, ktorí prichádzajú za lepším životom, ktorí prichádzajú za prácou do západnej Európy, ale už aj do ostatných európskych krajín.
Dámy a páni, chcel by som len povedať, že aj Slováci, ktorí odchádzali ani nie tak dávno do Anglicka za prácou, boli tiež ekonomickí migranti, len pre poriadok. A dedovia a pradedovia mnohých východniarov, ktorí pred prvou a po prvej svetovej vojne odchádzali do Ameriky, boli tiež ekonomickí imigranti. Čiže, my sa môžeme v tejto chvíli tváriť, minister vnútra hovorí o tom, že veľmi prísne posudzujeme azyly a že azyly nedávame ekonomickým migrantom a že to je dobrá stratégia. Len zlý demografický vývoj v Európe nás v budúcnosti, žiaľ, bude musieť priviesť k tomu, že sa budeme musieť vysporiadať aj s otázkou ekonomických imigrantov.
Ten tretí rozmer, ktorý tu treba spomenúť a tak isto odznel v rozprave, je rozmer bezpečnostno-kultúrny. Áno, veľa ľudí sa bojí islamizácie Európy a keď niekedy navštívite niektoré metropoly v západnej Európe, tak určité obavy z islamizácie budete mať aj vy. Ale nikto nenúti Slovensko, aby sme prijímali ekonomických migrantov z islamského sveta, aby sme prijímali ekonomických migrantov z Afriky, z islamských krajín, prípadne ľudí s teroristickými sklonmi. Ale chcem vám na záver povedať len toľko, že ak ste si nevšimli, na východnom Slovensku v mnohých nemocniciach pracuje veľa lekárov a sestier, ktoré sú z Ukrajiny. Poskytujú veľmi dobrú zdravotnú starostlivosť, sú to tiež ekonomickí migranti. Aj moji spolužiaci z Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika – Palestínčania, Sýrčania, Iračania, ktorí tu ostali pracovať, sú tiež ekonomickí migranti a žiadnu bezpečnostnú hrozbu nepredstavujú.
Takže na záver chcem povedať len toľko, prečo je okolo imigrácie na Slovensku toľko hystérie? Lebo mienkotvorné osobnosti tento vzniknutý problém neriešili dobre od začiatku a nedobre diskutovali a nedobre prezentovali verejnosti svoje stanoviská. Verejnosť je málo informovaná o našom postoji k migrácii, o tom, že migranti nie sú homogénna skupina, o tom, že väčšina hrôzostrašných správ, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach, sú obyčajné podvrhy extrémistov, a málo je informovaná aj o tom, že, mimochodom, tie hrôzostrašné kvóty, o ktorých sme toľko rozprávali, sa týkali kresťanov z Eritrey a utečencov zo Sýrie, kde napr. Poľsko sa rozhodlo, že 60 sýrskych kresťanských rodín dobrovoľne prijme. Je to príklad, ktorý je možno nasledovaniahodný aj na Slovensku.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predseda, chcem povedať, že chcel som hlasovať za, ale zariadenie nebolo funkčné a od rána sa mi to opakovalo viackrát, takže navrhujem, aby niekto v čase, keď bude kľud, skontroloval.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, chcel som hlasovať za, ale mi neregistrovalo hlasovacie zariadenie.

Práve poslanec Viskupič zistil, že to isté sa stalo mne údajne, aha, takže Jurajovi Miškovovi, tak odovzdávam mu rovno slovo. (Smiech v pléne.)

60.
Ďakujem pekne za slovo.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vám poželať príjemný podvečer a ak môžem, s tými, s ktorými som nebol osobne, všetkým Jánom srdečne blahoželám k meninám. (Potlesk, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán minister, aj my sa pripájame v mene celej Národnej rady a želáme vám všetko dobré k vaším meninám.

Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ďakujem veľmi pekne. Ale poďme pracovať.
Jednou z významných sociálnych výziev, ktoré vyplývajú aj z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 – 2016, je zvyšovanie kvality života staršej generácie. Po vykonaní významných opatrení v dôchodkovom systéme na podporu jeho dlhodobej stability a finančnej udržateľnosti sa v súčasnosti zameriavame najmä na sociálne najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, medzi ktorých patria aj nízkopríjmoví poberatelia dôchodkov.
Obdobie vianočných sviatkov je spojené s vyššími finančnými výdavkami, čo má osobitný dopad na nízkopríjmových poberateľov dôchodku. V snahe aspoň čiastočne zlepšiť v uvedenom období ich finančnú situáciu, navrhujeme aj v roku 2015 jednorazovo zvýšiť sumu vianočného príspevku o 12,74 eura pre poberateľov vianočného príspevku s dôchodkom, resp. úhrnom súm dôchodku do výšky dvojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Uvedené opatrenie sa pozitívne dotkne približne 761 590 poberateľov dôchodkov, ktorých dôchodok alebo úhrn súm dôchodkov je najviac 396,18 eura. Predkladaným návrhom sa maximálna suma samotného vianočného príspevku, to znamená bez jeho zvýšenia o jednorazový vianočný príspevok, v porovnaní s rokom 2014 nemení. Zostáva na úrovni 87,26 eura, avšak z dôvodu zvýšenia priemernej mzdy v roku 2014 sa predpokladá o cirka 80-tisíc viac poberateľov dôchodkov, ktorí budú mať nárok na vianočný dôchodok, pretože v roku 2015 dosiahne vianočný príspevok dôchodca s úhrnom dôchodkov do sumy 514,80 eura. So stúpajúcou výškou dôchodku, resp. úhrnu súm dôchodkov najviac do sumy 514,8 eura sa bude výška vianočného príspevku lineárne znižovať.
Navrhovaná úprava bude v praxi znamenať, že maximálna suma vianočného príspevku vrátane jednorazového zvýšenia v roku 2015 pre dôchodky nepresahujúce sumu životného minima, to znamená v roku 2015 je to naďalej 198,09 eura, bude presne 100 eur. Predpokladáme, že nárok na maximálnu sumu vianočného príspevku vrátane jednorazového zvýšenia bude mať 135 200 dôchodcov.
Ďakujem pekne. Pán predseda, skončil som.

62.
Ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre sociálne veci za spravodajcu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Dovoľujem si preto predložiť informáciu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

64.
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, cieľom tejto malej, drobnej novely je vlastne zopakovať to, čo bolo urobené minulý rok, a to znamená zaviesť príplatok k vianočným dôchodkom tak, aby to tak dobre vyzeralo, aby bol vianočný dôchodok až 100 eur spolu s týmto príplatkom pre veľkú časť dôchodcov. Ako sme počuli odôvodnenie, úvodné slovo pána ministra, týkať sa to bude skoro 800-tisíc dôchodcov, tento príplatok, samozrejme, ten 100-eurový vianočný dôchodok ako celok sa bude týkať určite menšej skupiny ľudí, tie čísla nemáme, ale určite to bude menej.
K samotnému vianočnému dôchodku ja poviem len toľko: Nezdá sa mi celkom normálne, ak s odôvodnením, ktoré máme aj v tejto novele, aj všeobecne pri zákone o vianočných príspevkoch, vianočných dôchodkoch, chceme pridať určitej skupine ľudí, ktorí majú nízky príjem. No pre vašu informáciu, tento rok dostanú vianočné dôchodky dôchodcovia s príjmom až do 514 eur 80. Neviem, či ma počúvate. Poprosím, skúste zaregistrovať sumu 514,80. 514,80! To je hranica dôchodku, pri ktorej sa ešte bude vyplácať vianočný dôchodok, síce len v sume relatívne symbolicky tridsiatich eur a pár drobných, ale bude.
Čiže keď si to porovnáme so situáciou rodín, pracujúcich, kde pracuje či už len sám živiteľ rodiny, otec alebo otec aj matka, majú jedno, dve, tri, niektorí aj viac detí, pri prepočte na čistý príjem takejto domácnosti, ktorá mladá rodina má v prepočte na člena domácnosti príjem 514 eur? Čistého podotýkam, nie brutto. Keď si vezmete štvorčlennú rodinu, dve deti, dvaja dospelí, 514 eur na jedného, tak to by tá rodina musela mať čistý príjem vyše dvetisíc eur mesačne. Ktorá rodina na Slovensku má príjem, štvorčlenná rodina, typická priemerná mladá rodina, ktorá rodina má príjem dvetisíc eur čistého? No sú také. Samozrejme, že sú. Ale je ich veľmi málo. A v podstate dôchodca, ja teda neútočím na dôchodcov, aby bolo každému jasné, len volám po rovnakom metri. Dôchodcovia pri dôchodku 514 eur majú nárok na takúto výpomoc od štátu, lebo sú v ťažkej situácii podľa odôvodnenia zákona, dostanú 30 eur títo dôchodcovia, ale mladé rodiny; neviem, či viete, akým spôsobom sa v tejto krajine počas vlády Roberta Fica od roku 2012 vyvíjajú príspevky pre rodiny, daňový bonus napríklad pre pracujúcich, ten už tri roky stagnuje na rovnakej výške a bude taký istý aj na budúci rok, rok 2016, pokiaľ sem neprídete so sociálnym balíčkom štyri a pol. Prídavky na deti takisto tri roky stagnujú. Rodičovský príspevok. To sú dávky, ktoré sa odvíjajú od životného minima, ktoré už druhý rok po sebe stojí na úrovni 198 eur 9 centov a tým pádom na tejto istej úrovni vlastne už tretí rok za sebou stoja všetky tieto príspevky, ktorých adresátom sú mladé rodiny. Na nich nemyslíte?
Pán minister určite povie, že škôlky a tak ďalej sa začínajú stavať. To je osobitná téma, ja som sa na ňu vyjadril v tej našej diskusii, že tam by bolo dobré zvýšiť príspevok na starostlivosť o dieťa a škôlky sa začnú stavať aj bez toho, že nejakí sociálni inžinieri začnú projektovať a drankať eurofondy a podobne, ale to sem asi nepatrí.
Čiže mne toto jednoducho vadí. Ako nech sa na mňa dôchodcovia nehnevajú, ale keď niekto objektívne posúdi situáciu dôchodcu, áno, má zdravotné problémy, kupuje si možno lieky za možno aj stovky eur mesačne. Ale budeme tu teraz robiť súťaž, že kto viacej minie na liekoch? Aj mladé rodiny predsa míňajú na liekoch, keď majú deti choré a podobne. Že na ne vôbec nemyslíte!
Ďalšia vec je, pán minister, ktorú som teda hovoril na výbore; pamätníci, ktorí tam boli pred týždňom, si spomenú, vy ste tam neboli; je ten váš taký zvláštny dvojaký prístup k sporiteľom v druhom pilieri. Pretože pri vianočnom príspevku, ktorého cieľom je zvýšiť vlastne životnú úroveň, zabezpečiť ľudské práva a slobody a právo na slušný život a tak ďalej, snažím sa citovať a respektíve narážať na slovenskú ústavu, ktorá má tieto dôležité princípy v sebe zakomponované, pri vianočnom príspevku nerozdeľujete dôchodcov na dôchodcov, ktorí poberajú dôchodok z druhého piliera, a na dôchodcov, ktorí boli len v prvom pilieri. Pri minimálnom dôchodku, ktorého cieľom je nie na Vianoce, ale permanentne po celý čas – či je to na Vianoce, či je to na Veľkú noc, či je to v lete, či je to v zime – udržať životnú úroveň poberateľa dôchodku na akej-takej dôstojnej úrovni, tam rozdeľujete dôchodcov do dvoch kategórií.
Je to dvojaký meter a to by nemalo byť logicky, ale ani filozoficky, ani politicky, pretože ak raz chceme cez inštitút vianočného dôchodku zlepšiť v tomto prípade jednorazovo pred Vianocami životnú úroveň ľudí, ktorí dôchodok poberajú, a nerozdeľujeme, správne nerozdeľujeme, z akého zdroja ten dôchodok majú, a nehovoríme o nejakom morálnom hazarde, správne nehovoríme, tak by sme takto rozdeľovať nemali ani pri minimálnom dôchodku, ktorý nepoberá dôchodca raz ročne, ale dvanásťkrát ročne, nemali by sme hovoriť ani o nejakom morálnom hazarde a adresovať ho človeku, ktorý sa v súlade s platnými zákonmi rozhodol sporiť si na svoj dôchodok v druhom pilieri.
Čiže tento váš dvojaký meter mi vadí a, samozrejme, nevadí mi to, že to nerozdeľujete pri vianočných dôchodkoch, ale vadí mi, že ste tak urobili pri minimálnom dôchodku. Tvrdím, že logika poskytovania vianočných príspevkov a minimálneho dôchodku je úplne rovnaká. Ide len o tie technikálie. Výška príspevku, kto má aký nárok, kedy sa to vyplatí, aké potvrdenia treba priniesť alebo netreba, ale je to úplne to isté. Len je rozdiel v tom, že vianočný príspevok je raz ročne a minimálny dôchodok je raz mesačne. V tom je rozdiel, v ničom inom, a preto by ani pri minimálnom dôchodku nemal byť rozdiel medzi sporiteľom a nesporiteľom.
No bol by som teda ale veľmi nepríjemne prekvapený, keby tak, ako ste to urobili pri minimálnom dôchodku, ktorý ste priniesli do parlamentu bez diskriminácie sporiteľov, zrazu vás osvietilo a na základe rozpravy, ktorá tu práve prebieha, sa rozhodli cez pána predsedu sociálneho výboru Podmanického dať pozmeňovací návrh, aby vianočný príspevok sporiteľom bol krátený rovnako, podľa takého istého vzorca, ako je krátený starobný dôchodok, respektíve po vašom spred týždňa minimálny dôchodok. To by bolo úžasne smiešne. Ale viem si to predstaviť, že ste to schopní urobiť.
Mimochodom, ešte keď sme pri tom minimálnom dôchodku, dnes vyšiel článok v Smečku, ktorý veľmi pekne poukazuje na vaše babráctvo, ako ste to celé nedomysleli, pretože v tom veľkom ponáhľaní o to, aby teda bol minimálny dôchodok od 1. júla, aby teda bežala kampaň naplno, ste pozabudli na tie technikálie, ktoré sú s tým jednoducho spojené, a na to, že Sociálna poisťovňa potrebuje určitý čas na to, aby podľa vami presadeného zákona overila, aké dôchodky dôchodca poberá, či má nárok na minimálny dôchodok alebo nemá. Čiže tie minimálne dôchodky jednoducho nebudú priznávané už od júla, tak ako by si niekto, napríklad ja, predstavoval, ale reálne budú priznávané až v priebehu ďalších mesiacov, ak teda budú priznávané, a to znamená pre tých, ktorí predtým poberali dávku v hmotnej núdzi, že bude problém, čo s tým. Takže ste si trošku zavarili, ale dobre. To je len vizitka toho, ako prijímate a vyrábate túto legislatívu.
Na záver, keď sa vrátim k minimálnemu dôchodku. Môj názor je... Pardon, keď sa vrátim k vianočnému dôchodku, respektíve vianočnému príspevku, môj názor je ten, že ak teda je väčšina politických strán, nielen vaša, stotožnená s tým, že vianočný príspevok treba zachovať, tak pri rešpektovaní reality tohto väčšinového názoru si myslím, že mal by byť poskytovaný adresnejšie. Už som tu hovoril, že ho dostane vlastne dôchodca, ktorý poberá 514-eurový dôchodok, ale dostávajú ho aj dôchodcovia, ktorí ešte pracujú. Poberá povedzme 400-eurový dôchodok, možno dokonca dva, lebo poberá aj výsluhový, pardon, beriem späť, ten už prekročí hranicu. Čiže poberá povedzme 400-eurový dôchodok, 62-, 63-, 64-ročný bez problémov si ešte zarába a možno aj veľmi slušne, ale ten príjem z pracovného pomeru sa už do úvahy neberie. Čiže vy dáte tu 30, tu 100 eur človeku, ktorý vôbec nie je odkázaný na to, aby takýto dôchodok vôbec dostával.
A ďalej myslím si, že tá veľká suma peňazí, ktorá je na to určená, to je dnes okolo 80, 90 miliónov jednorazovo, by mala byť použitá rozumnejšie. Ak máte raz v rozpočte 80 alebo 90 miliónov určených na pomoc dôchodcom, tak to treba dať do sociálnych služieb pre starších a zdravotne postihnutých ľudí. Čiže dať ich tým, ktorí sú v týchto zariadeniach, ktorí sú objektívne na tom zle. Ktorí sú stupne odkázanosti päťka, šestka alebo povedzme štvorka, trojka, dajme tomu, a o týchto ľuďoch viete, kto to je, to netreba ani testovať. Netreba nosiť potvrdenia, pretože oni v tých zariadeniach jednoducho sú a vieme o nich, ako sú na tom zdravotne. Keby to bolo možné, ja by som tých 80 miliónov dal do zariadení sociálnych služieb tým dôchodcom, ktorí to skutočne potrebujú. Aby kvalita tých služieb, ktoré tam čerpajú, bola vyššia, aby to bolo z čoho zafinancovať, pretože ten sektor je stále podvyživený.
Zákon o sociálnych službách, ktorý ste mali šancu za tie štyri roky, vy ste mali príležitosť štyri roky nerušene robiť, máte podporu premiéra, máte podporu celej vlády, ste vláda jednej strany, za tie štyri roky ste mohli pripraviť kompletne krásne nový zákon o sociálnych službách. No je určite pohodlnejšie urobiť trojriadkový zákon o zvýšení vianočného dôchodku o dvanásť eur. To, samozrejme, to sa spraví ľavou zadnou. To, aby ste za sebou nechali nejaký kus roboty, ktorý by prispel k tomu, aby fungovali lepšie sociálne služby, tak na to jednoducho nemáte. Taký je fakt.
Ďakujem pekne.

66.
Veľmi citlivá téma, do ktorej sa pustil pán poslanec Mihál. Tiež na úvod hneď poviem, že nič nemám proti tomu, aby sme valorizovali vianočné dôchodky. Koniec koncov ani počas vlády Ivety Radičovej sa filozofie vianočných dôchodkov nedotklo a nič sa na nej nezmenilo.
Ale to, o čom hovoril pán poslanec Mihál, by som rád podčiarkol, a to je skutočnosť, že, dámy a páni, možno sa to zle počúva, ale dôchodcovia nie sú najväčšou skupinou ľudí v tejto krajine, ktorí sú ohrození chudobou. Nemám teraz pred sebou, nevedel som to rýchlo nájsť, tie štatistické čísla, ale domácnosti, kde jeden dospelý žije s jedným dieťaťom alebo s dvoma deťmi, sú ohrozené chudobou v tridsiatich percentách. Domácnosti, kde dvaja dospelí vychovávajú dve alebo tri deti, sú ohrozené viac ako v dvadsiatich percentách. Ale domácnosti, kde žije jeden alebo dvaja dospelí, teda aj domácnosti dôchodcov, sú ohrozené chudobou len v ôsmich percentách.
Takže, dámy a páni, ja rozumiem, že cieľovou skupinou strany SMER sú dôchodcovia, ale sociálny systém má pomáhať hlavne tým, ktorí tú pomoc skutočne potrebujú a nevedia si pomôcť sami. Ja si myslím, že omnoho viac by sme mali pomáhať povedzme rozvedenej zdravotnej sestre, ktorá poctivo vychováva svoje dve deti a manžel jej neplatí alimenty. Ona je ohrozená chudobou, ona je v tej skupine tridsiatich percent. Takže sú to veľmi nepríjemné čísla a zistenia, vyzerá to tak, ako keby niekto nechcel dopriať dôchodcom, znovu to zopakujem: Súhlasím s valorizáciou vianočného príspevku pre dôchodcov, ale mali by sme myslieť aj na pracujúcich chudobných a na rodiny s malými deťmi, ktoré sú viac ohrozené chudobou ako dôchodcovia.