53.schôdza

Ďakujem pekne, pán minister.
Dávam slovo spoločnej spravodajkyni výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslankyni Svetlane Pavlovičovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem veľmi pekne. Príjemný dobrý deň, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister. Dovoľte mi, aby som z poverenia gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviedla spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 1471.
Uvedený návrh zákona bol uznesením Národnej rady pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Uvedené výbory vládny návrh zákona prerokovali v určenej lehote a zhodne ho odporučili Národnej rade schváliť, respektíve výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj návrh neprerokoval z dôvodu, že nebol uznášaniaschopný. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská od poslancov tých výborov, ktorým návrh zákona nebol pridelený na prerokovanie.
Z uznesení výborov vyplynul jeden doplňujúci návrh, ktorý je uvedený v časti IV spoločnej správy. Tento návrh gestorský výbor odporúča schváliť a rovnako odporúča schváliť aj zákon ako celok.
Vážená pani predsedajúca skončila som, poprosím, otvorte rozpravu a hlásim sa ako prvá.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu, dostala som dve písomné prihlášky. Do rozpravy je za klub MOST – HÍD prihlásený pán poslanec Rudolf Chmel, predseda ľudskoprávneho výboru, a ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Jozef Mikloško z klubu KDH. Ako prvá o slovo požiadala pani spravodajkyňa.
Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

32.
Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte, aby som vám predniesla pozmeňujúci návrh poslankyne Šedivcovej, Pavlovičovej, Vittekovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 1471.
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
"Čl. II
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení zákona č. 264/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 106/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 317/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 373/1996 Z. z., zákona č. 11/1998 Z. z., zákona č. 127/1999 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 147/2001 Z. z., zákona č. 500/2001 Z. z., zákona č. 426/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 526/2002 Z. z., zákona č. 530/2003 Z. z., zákona č. 432/2004 Z. z., zákona č. 315/2005 Z. z, zákona č. 19/2007 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 657/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 429/2008 Z. z., zákona č. 454/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 487/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 456/2010 Z. z. (pozn. red.: správne má byť – "č. 546/2010 Z. z."), zákona č. 193/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 197/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 9/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 357/2013 Z. z. a zákona č. 87/2015 Z. z. sa mení takto:
V § 179 ods. 4 sa slovo "nespôsobí" nahrádza slovom "spôsobí".".
Doterajší čl. II sa primerane prečísluje.
Navrhovaná úprava nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti. Zároveň je potrebné navrhovanú zmenu premietnuť aj v názve zákona.
Odôvodnenie: Účelom pozmeňujúceho návrhu je oprava zrejmej chyby v znení § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka, kde má byť namiesto negácie "nespôsobí" správne použitý výraz "spôsobí".
Ďakujem, skončila som.

36.
Ďakujem pekne. Mám dve poznámky. Prvá sa týka toho, čo pán poslanec povedal na začiatku svojho vystúpenia. Takú formuláciu, že Rada vlády pre ľudské práva porodila stratégiu pre ľudské práva. Nedá mi nepovedať, že nechválila by som ju, túto stratégiu. Naopak, neviem, ako to on myslel, naozaj ju porodila horko-ťažko, ale je zlá, pretože to nie je stratégia vlastne. A všetci sú s ňou nespokojní. Aj strana, no, nebudem to deliť na strany, tá i oná. Tá stratégia je vlastne zbierka názorov na jednotlivé témy s rôznou formou rozpracovanosti a s prílohami, ktoré zároveň sú a nie sú súčasťou materiálu, podľa toho, ako sa to hodí, a pripomína mi to tú múdru horákyňu.
A druhá poznámka je, že ako je táto oblasť dôležitá, ako si zaslúži systémové a slušné alebo vhodné riešenie, môže byť aj Česká republika, kde existuje minister, je to minister Dienstbier, ktorý je ministrom pre ľudské práva, rovné príležitosti a legislatívu, a myslím si, že má stále čo robiť. A má stále čo robiť aj preto, čo ku koncu svojho prejavu povedal pán poslanec Chmel, a s čím sa môžme, bohužiaľ, porovnávať s Českou republikou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani poslankyňa. Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Dávam slovo pánovi predsedovi výboru pre ľudské práva Rudolfovi Chmelovi.

34.
Vážená pani predsedajúca, pani podpredsedníčka Národnej rady, dámy a páni. V septembri roku 2012 koaliční poslanci schválili vládnu novelu kompetenčného zákona, ktorá zrušila Úrad podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny a presunula agendu na ministerstvo zahraničných a európskych záležitostí. Už vtedy som kritizoval tento nesystémový krok vlády, keďže už aj tak rozsiahla agenda ministra zahraničia predurčovala ľudské práva niekde ďaleko na okraj spoločnosti a vôbec spoločenského záujmu. Napokon otázky národnostných menšín sú toho priamym dôkazom. Dosiaľ napriek mnohým sľubom nebol menovaný splnomocnenec vlády a tak úrad vlastne funguje len pro forma.
Treba na jednej strane uznať snahu ministra Lajčáka, ktorý zachoval Radu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorá pravidelne zasadala, a napokon, aj keď s istými ťažkosťami, porodila celoštátnu stratégiu ľudských práv. Napokon sa však moje obavy potvrdili a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí po troch rokoch pre náročnosť svojej vlastnej zahranično-politickej agendy odovzdáva toto nechcené dieťa vlády Roberta Fica ministrovi spravodlivosti.
V priebehu čosi viac ako troch rokov prechádza táto agenda na tretí rezort. Aj to čosi o tom vypovedá. Prinajmenšom o trvalom vajataní tejto vlády v agende ľudských práv, ale najmä o tom, aké miesto v jej hodnotovom registri ľudské práva majú. Ale zase tešme sa, že neprešla táto agenda ešte v tejto novele na ministerstvo vnútra.
Vymedzené úseky činnosti vlády koordinuje jej podpredseda, ktorý plní aj úlohy, ktorými ho poverí vláda alebo podpredseda vlády. Toto stojí v zákone o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej správy v § 1 o činnosti vlády Slovenskej republiky ods. 2. Agenda ľudských práv, ako je známo, je prierezovou agendou. Plnenie jednotlivých úloh a ich koordinovanie si vyžaduje mať uvedené kompetencie podpredsedu vlády. Vzhľadom na to, že minister spravodlivosti nezastáva zároveň funkciu podpredsedu vlády, je otázne, ako bude vykonávať koordinovanie týchto úloh jednotlivým ministerstvám.
Ďalšou nezodpovedanou otázkou tiež ostáva, ako bude vyzerať výkonný aparát na ministerstve spravodlivosti, keďže takýto úrad tam dosiaľ zriadený nebol. Viem z vlastnej skúsenosti, aké to bolo zložité pri tvorbe úradu podpredsedu vlády, keďže táto téma si žiada odborníkov na jednotlivé, často veľmi špecializované oblasti a tiež vyčlenenie finančných prostriedkov z rozpočtu. Pýtam sa preto, ako toto bude riešiť ministerstvo spravodlivosti?
Bolo by, myslím, vhodné to bližšie špecifikovať, keďže novela kompetenčného zákona nadobudne účinnosť už od septembra. Zatiaľ mám informáciu o dvoch zamestnancoch, pričom jeden má prejsť z ministerstva zahraničných vecí. Zdá sa mi to, mierne povedané, poddimenzované.
Ďalším otáznikom je tiež dotačná schéma týkajúca sa ľudských práv. Tá totiž zostáva na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí. Nie je preto celkom jasné, ako bude vyzerať kooperácia medzi týmito dvoma, podľa mňa neoddeliteľnými, súčasťami ľudsko-právnej agendy.
Ak by sa podarilo vytvoriť odborný aparát na ministerstve spravodlivosti, ako budú ministerstvá koordinovať a kooperovať v otázke vyhlasovania tém na výzvy, ako budú následne projekty odborne vyhodnocovať, keď kompetenciu v rámci dotačnej schémy má minister zahraničných vecí a európskych záležitostí? Kto a za akých podmienok bude v hodnotiacej komisii na projekty podávané v oblasti ľudských práv? Dôvodová správa len deklaruje budúcu kooperáciu medzi ministerstvami, no bližšie nič neurčuje. Ani zákon o dotáciách v pôsobnosti týchto ministerstiev sa nenovelizuje, čiže to nie je priamo legislatívne ukotvené.
Toto je povedzme technická stránka veci. Ľudsko-právna agenda však nesie v sebe čosi, čosi neuchopiteľnejšie, niečo, čo sa ťažko alebo ťažšie vysvetľuje aj obhajuje, isté morálne memento. Kto nemá slabosť pre slabších, to možno ťažšie pochopí. Udalosti posledných dní, ktoré nám nastavujú akési morálne zrkadlo, zrkadlo našej kresťanskej, bohumilej, nebodaj, holubičej spoločnosti, jasne ukázali, že sa musíme postaviť čelom k novým problémom práv a slobôd občanov. Nie je preto možné naďalej marginalizovať tému ľudských práv a robiť z nej sirotu, ktorú si medzi sebou pohadzujeme ako to nechcené dieťa. Premiér tejto republiky prirovnáva nenávistných radikálov, protestujúcich proti akejkoľvek inakosti, so zbitými ženami a deťmi pri zásahu v Moldave nad Bodvou. Nech tým sleduje čokoľvek, je to amorálne a v demokratickej spoločnosti neprípustné.
Nemožno preto mlčať, keď sa legitimizuje nenávistný jazyk obhajujúci radikalizmus a považuje sa za normálne kopať do chudákov, nielen verbálne, ale aj fyzicky. O to je to nebezpečnejšie, ak to vychádza z úst ľudí, ktorí majú vysoké postavenie a moc v krajine a nie sú tak jasne rozpoznateľní ako kotlebovsko-jobbikovskí extrémisti.
Nemusíme byť ľudsko-právni svätuškári ani kaviarenskí intelektuáli na to, aby sme prestali mlčať. História pozná onakvejšie mlčanie a pritakávanie moci a najmä jej konce. Verím tomu, že aj keď sa Slováci a Slovenky boja iného cudzieho, neboja sa byť slušnými ľuďmi. Aj hranice strachu totiž majú svoje hranice.
Fakt, že si táto vláda pohadzuje agendu ľudských práv, ako tú pingpongovú loptičku, svedčí v skutočnosti o tom, že inštitucionálny chaos, ktorý v tejto oblasti vládne, zdá sa, že nezvláda. Je to aj prejavom toho, že predkladaná novela zrejme určuje, aké miesto agenda ľudských práv v hodnotovom rebríčku tejto vlády má. Zrušenie postu podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, vtedy, keď sa to dialo, premiér zdôvodňoval aj tým, že ľudské práva sú u nás už vyriešené. Dnes by sa dalo nad tým len pousmiať, keby to nebol aj úsmev cez slzy.
Ďakujem vám. (Potlesk.)

Faktické poznámky, pani poslankyňa Šípošová, pán poslanec Poliačik. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pani poslankyňa Šípošová.

Pán poslanec Poliačik.

38.
Ďakujem. Podpíšem v zásade, keby som to mal, čo ste povedali, pán kolega, pred sebou, tak to podpíšem kedykoľvek do posledného slova. A doplnil by som k tomu ešte jednu vec, to je zase tá, ktorá mňa trápi, a to je oblasť drogovej politiky. Pretože tá bola tiež najprv zaradená do pôsobnosti podpredsedu vlády, nadrezortného. Tým pádom sa dali pripravovať aj schvaľovať koncepty, ktoré potom prerozdeľovali úlohy jednotlivým rezortom. Tá politika mohla byť koordinovaná. Mohol tam spolupracovať rezort školstva, spravodlivosti, vnútra, zdravotníctva. A tak isto bola dotovaná podstatne vyššie, ako je dnes. Predtým išli do programov drogovej politiky 3 mil. eur ročne, dnes je to 500-tisíc. A ten úpadok vlastne je symptomatický a išiel rovnobežne s tým, o čom ste hovorili, pán kolega.
Zároveň súhlasím s tým konštatovaním na konci. Ak si niekto myslel, že ľudské práva máme na Slovensku v zásade vyriešené, tak buď klamal, alebo bol veľmi zásadným spôsobom dezinformovaný. Ľudské práva na Slovensku a ich dodržiavanie sú v mnohých otázkach v kríze, či už hovoríme o LBGT komunite, či už hovoríme o zvyšovaní sa xenofóbnych, extrémistických a neonacistických prejavov. A toto treba reflektovať a zaslúžilo by si to samostatného človeka na Úrade vlády, napríklad v podobe ministra bez rezortu, podpredsedu vlády pre ľudské práva.
Ďakujem.