16.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Včera som ešte mala ambíciu vystúpiť dnes s pozmeňujúcim návrhom, ale priznám sa, že som ten pozmeňujúci návrh nepodala. A hneď vysvetlím aj, že z akého dôvodu.
Nedávno na ústavnoprávnom výbore sme mali pána generálneho prokurátora Slovenskej republiky spolu s námestníkmi Generálnej prokuratúry a predložili nám Správu o činnosti prokuratúry za rok 2014. Keď som si podrobne prečítala predmetnú správu, tak som si uvedomila, a dostali sme aj možno trošku oprávnene aj kritiku my, zákonodarci, ale aj ostatní, ktorí majú zákonodarnú iniciatívu, to znamená aj vláda Slovenskej republiky, že neupravujeme predmetné právne predpisy ani po tom, čo aplikačná prax ukáže, že nie sú životaschopné tieto právne predpisy.
Keď ešte včera som mala ambíciu trošku napomôcť k tomu, aby práve právne predpisy a určité skutkové podstaty trestných činov boli jasnejšie, určitejšie a zrozumiteľnejšie, tak dnes tú ambíciu nemám, a to aj z dôvodu, že myslím si, že tak závažný právny predpis ako Trestný zákon by mal rozhodne prejsť medzirezortným pripomienkovým konaním a mali by sa k tomu vyjadriť aj iné inštitúcie, orgány a organizácie a hlavne široká odborná verejnosť. Nepovažujem za dobré riešenie, aj keď som členka ústavnoprávneho výboru, riešiť určité závažné veci práve pozmeňujúcim návrhom poslancov, ku ktorým už široká odborná verejnosť nemá možnosť sa vyjadriť. A to aj z dôvodu, že Trestný zákon je vlastne takým krajným riešením pre nastolenie poriadku. To znamená, že keď ideme kriminalizovať, tak k vytvoreniu určitých nových skutkových podstát musíme pristúpiť veľmi citlivo po dôkladnom zvážení.
Vo včerajšom pozmeňujúcom návrhu som mala takúto ambíciu, najmä pri hospodárskych trestných činoch. Napríklad pri subvenčnom podvode, neodvedenia dane a poistného, machinácii pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe a tak ďalej a tak ďalej. Keď som si začala čítať tieto paragrafy, tak som zistila, že nedôsledne sa používa právna terminológia.
Napríklad dostali sme upozornenie aj z legislatívneho odboru Národnej rady, že pojmy ako škoda väčšieho rozsahu a škoda značného rozsahu neexistujú v našom právnom poriadku. Napriek tomu sa to používa. A aj sa nachádza v Trestnom zákone. Nie je to dobré. Bolo by to treba určite zosúladiť, lebo keď si pozrieme konkrétne § 125 Trestného zákona, tam sa hovorí, čo je škodou malou, to je suma 266 euro, čo je škodou väčšou, to 10-násobok takej sumy, čo je značnou škodou, škodou veľkého rozsahu a tak ďalej a tak ďalej. Napriek tomu my nie sme jednotní ani len v používaní právnej terminológie. A myslím si, že je to veľmi nebezpečné práve v trestnom práve, kde má byť absolútna jednoznačnosť jednotlivých ustanovení. A preto považujem takéto chyby alebo prešľapy za neprípustné.
Ak by som to chcela napríklad ukázať na konkrétnom prípade, tak § 251 Trestného zákona hovorí o neoprávnenom podnikaní. Teraz zo spoločnej správy vyplýva, že ideme novelizovať Trestný zákon, konkrétne § 251b). Kým § 251 Neoprávnené podnikanie v ods. 3 a 4 hovorí o spôsobení škody, či značnej škody alebo škody veľkého rozsahu, tak práve toto nové ustanovenie 251-ka už hovorí o prospechu. Pritom sú to porovnateľné trestné činy. Takže my naozaj nemáme zosúladenú tú terminológiu, a preto mám veľmi veľký problém aj z tohto dôvodu pristúpiť k tomu, aby som jednoznačne vedela podporiť novelizačné snaženie, či už vlády alebo aj ostatných mojich kolegov, ktorí sa snažia možno vyjasniť alebo upraviť určitú oblasť, ktorá momentálne nie je nijak postihovaná a môže byť v našej spoločnosti aj škodná.
Ak mi dovolíte na záver ešte, aby som vlastne poukázala na to, že aké problémy alebo na aké problémy poukázala aplikačná prax. Napríklad Subvenčný podvod, § 229. Odsek 1 Trestného zákona v tomto paragrafe hovorí, že kto vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia, potrestá sa odňatím slobody a trestná sadzba je tu jeden až päť rokov. Odsek toho istého paragrafu už rozširuje túto skutkovú podstavu, ktorá je uvedená v ods. 1, a pridáva tam, že ak takáto osoba, ktorá niekoho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na získanie subvencie alebo dotácie a použije v rozsahu väčšom na iný ako určený účel, sa potresce, ale, a tu som bola prekvapená, potresce sa rovnako. To znamená, tá trestná sadzba je presne od 1 až do 5 rokov.
A potom moja otázka je, či chceme trestať len tých, ktorí neoprávnene získajú tú dotáciu, subvenciu, alebo chceme trestať aj tých, ktorí tú dotáciu, subvenciu alebo príspevok dostanú, možno aj oprávnene, ale použijú na úplne iný účel, na ktorý je určený. A toto nie je jasné. Keď som sa snažila nájsť nejaký rozsudok, nejaké rozhodnutie súdu na ods. 2, to znamená použitie na iný účel, tak som nenašla ani jeden rozsudok. Našla som však mnoho rozsudkov pri ods. 1, to znamená, že keď žiadateľ o dotáciu alebo subvenciu uviedol do omylu inštitúciu, ktorá mu mala prideliť tú dotáciu. Takže bolo by treba naozaj upresniť, čo bolo úmyslom zákonodarcu pri ods. 2, pretože keď som si dohľadala aj dôvodovú správu k tomuto ods. 2, tak ani z dôvodovej správy to nie je jasné. A priznám sa, že prokurátori sa sťažovali na aplikáciu tohto ustanovenia, pretože nevedia v niektorých prípadoch, ako majú postupovať, preto radšej postupujú len podľa ods. 1.
Ďalej by som chcela možno upriamiť pozornosť aj na ďalšie ustanovenie a je to konkrétne § 266 Machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Veľmi pertraktovaná téma v dnešných dňoch. Skutočne skoro na každej schôdzi máme tému verejného obstarávania. Na druhej strane Trestný zákonník tiež upravuje určité neželané formy správania sa v tejto oblasti. Lenže tento paragraf, ako mi bolo povedané zo strany práve vyšetrovateľov a prokurátorov, je neaplikovateľný. Ja som naozaj v tejto veci nenašla ani jeden jediný rozsudok. A možno pán minister ma opraví, že kto bol odsúdený za machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Vieme, že tuto je veľmi latentná kriminalita, ťažko sa odhaľujú tieto trestné činy. A práve preto by sme mali tieto ustanovenia tak spresniť a precizovať, aby neumožnili iný výklad. Tu je konkrétne problém s tým, že spomína sa tá trestnosť, tá trestná sadzba je naviazaná na spôsobenie škody, či už značnej alebo škody veľkého rozsahu. Lenže už Najvyšší súd povedal, že škoda a rozsah sa nerovná. A neznamená to ani hodnotu tej zákazky. Takže ja dávam ministerstvu na zváženie, či naozaj nereagovať na tieto potreby a upozornenia aplikačnej praxe a neuvažovať o tom, že aby pri týchto trestných činoch nebolo potrebné robiť zdĺhavé, možno veľmi ťažko vypracovateľné znalecké posudky na to, aby sme vedeli naozaj vyčísliť ako takú sumu, ale napríklad tie skutkové podstaty naviazať na hodnotu tých jednotlivých zákazok.
Myslím si, že potrebovali by sme zrejme, tak ako sa, alebo ako ste úspešne zavŕšili rekodifikačné snaženie, pán minister, aj v tomto smere trošku oprášiť niektoré ustanovenia Trestného zákona. A ja verím, že sa na to kapacita nájde. Viem, že Generálna prokuratúra už dlhšiu dobu upozorňuje na to, že personálne sú poddimenzovaní, žiadajú posilniť stav. A možno aj to by pomohlo tomu, aby sme mohli byť s nimi, aj keď viem, že sú v legislatívnom procese skôr pri medzirezortných pripomienkových konaniach veľmi aktívni, keď som pozerala, pri všetkých právnych predpisoch naozaj veľmi aktívne pripomienkujú akékoľvek zmeny, tak aby dostali priestor na to a možno aj personálne vybavenie, aby pri týchto veciach, na ktoré som upozornila, mohli rýchlejšie a promptnejšie s nami spolupracovať.
Ďakujem, z mojej stany všetko.