113.
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci. Dôvodom predloženia tohto návrhu je predstavenie radu opatrení, ktoré bez toho, aby zaťažovali štátny rozpočet, majú ambíciu priniesť ľuďom viac peňazí do ich peňaženiek. Toto sa však nemá zrealizovať žiadnymi dotáciami alebo kupovaním si voličov, či inými ľúbivými opatreniami, ktoré zaplatia zväčša tí, ktorí dané produkty alebo služby nevyužívajú. Tieto opatrenia spočívajú v tom, že štát zníži svoje výdavky, a má ich dosť, čo koniec koncov tvrdia aj samotní predstavitelia štátu, a rozdiel nechá občanom, aby sami rozhodli, ako s takto nadobudnutými peniazmi naložiť. O jednotlivým opatreniach na výdavkovej strane bude, predpokladám, v rozprave ešte hovoriť môj kolega Jozef Kollár, tak to nechám na neho.
Dámy a páni, Slovensko niekoľko rokov prechádzalo fázou transformácie, čo bolo obdobie, ktoré rozhodne nebolo ľahké, najmä z dôvodov svojich dopadov na slabšie príjmové skupiny. Otvorene povedané, Slovensko zažilo v posledných rokoch vlnu zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia. Táto sa priamo a nepriamo dotkla všetkých jednotlivcov a rodín na Slovensku. Niektorí ju pocítili priamo na svojej výplatnej páske a iní nepriamo, napríklad pri vyšších cenách nákupov a služieb. Vláde sa zvyšovaním príjmov verejnej správy podarilo síce na jednej strane znížiť deficit verejných financií pod úroveň, ku ktorej nás viažu pravidlá eurozóny vo forme Paktu stability a rastu, ale na druhej strane majú občania kvôli konsolidácii verejných financií, ktorá prebehla takmer výhradne na príjmovej strane, hlbšie do vrecka. Takzvaná konsolidácia verejných financií v podaní vlády strany SMER – sociálna demokracia nebola ničím iným než zvyšovaním daní, odvodov a poplatkov.
Áno, deficit verejných financií je možné znížiť aj takýmto spôsobom, ale vždy je to na úkor ľudí, rodín a podnikateľov, a to nie je správna cesta. Štát je dnes bohatší a ľudia sú chudobnejší. Dôsledkom je prehlbujúce sa sociálne napätie. Pracujúca slovenská chudoba je asi najvýstižnejšie pomenovanie toho, čo v iných krajinách chápu pod pojmom stredná vrstva. Sčasti je objektívne, že nedokážeme mať rovnaké výplaty, ako je to v Nemecku. Ale to je daň za 40 rokov socializmu. Na druhej strane treba povedať, že podiel miezd na hrubom domácom produkte je u nás druhý najnižší v eurozóne. Odvody pritom patria medzi najvyššie. Ako jediná z okolitých krajín Európskej únie nemáme nižšiu daň z pridanej hodnoty na potraviny, a preto nakupujú ľudia na Slovensku drahšie. My sme presvedčení, že životná úroveň na Slovensku sa dá zvýšiť aj skokom a bez zadlžovania. Dobre spravovať štát znamená, že sa ľuďom ich dôvera, vyjadrená vo voľbách, vráti. Dobre spravovať štát znamená, že sa ľuďom vráti priťahovanie opaskov v náročnejších obdobiach. Pretože, dámy a páni, priťahovanie opaskov nie je a ani nemôže byť nekonečný príbeh. Ak áno, tak sa, niekde sa stala chyba.
Problémy verejných financií sa dajú riešiť aj ináč než doteraz, s podstatne menším negatívnym dopadom na peňaženky slovenských domácností. My veríme, že ľudia si po siedmich rokoch krízy zaslúžia vydýchnuť. Na rozdiel od vlády totiž vidíme obrovský priestor na šetrenie vládnych výdavkov, ktoré by znížilo nápor na daňové, poplatkové a odvodové zaťaženie slovenských domácností. Stačí, ak si vláda konečne zametie pred vlastným prahom a prestane vymetať peňaženky daňových poplatníkov.
Zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia, ktoré na Slovensko v posledných rokoch vláda uvalila, citeľne zasiahlo najmä strednú triedu. Transfery jej zárobkov do verejného rozpočtu vzrástli, no na zlepšení kvality verejných služieb to slovenské domácnosti nijakým spôsobom nepocítili. Práve naopak, vláda sa začala k strednej vrstve správať ako k nepriateľovi, ktorého jedinou úlohou je byť poslušnou dojnou kravou verejného rozpočtu. Za nepriaznivú sociálnu situáciu a nechuť k veciam verejným tak môže do veľkej miery sám štát. Stredná trieda nie je len strojom na peniaze pre vládu, je chrbtovou kosťou každej ekonomiky, hospodárstva a nádejou v lepšiu budúcnosť každej krajiny. Likvidácia strednej triedy môže mať preto pre Slovensko fatálne následky. Postihne totiž široké vrstvy vzdelaných a kvalifikovaných ľudí pracujúcich v obchode, priemysle, službách, zdravotníctve, školstve alebo administratíve.
Redukcia strednej vrstvy sa však zákonite negatívne prejaví na fungovaní verejnej správy a stave spoločnosti ako takej. Sú to totiž práve vzdelaní a kvalifikovaní ľudia, ktorí najcitlivejšie vnímajú dianie v spoločnosti a dokážu včas pomenovať a riešiť problémy, ktorým čelí. Oveľa citlivejšie vnímajú korupciu a klientelizmus, keďže sú si vedomí negatívnych dôsledkov týchto prejavov na ich život. V dnešnom nepokojnom svete čeliacemu finančným a vojenským krízam je preto stredná trieda nevyhnutnou súčasťou úspešného riešenia problémov.
Predkladatelia tohto zákona a zároveň poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zastupujúci Slovenskú občiansku koalíciu považujú druhý balíček opatrení vlády Roberta Fica za nedostatočný, a preto predkladajú vlastný návrh s cieľom reálne a skokom zvýšiť životnú úroveň občanov Slovenskej republiky. Aj napriek doznievajúcej globálnej ekonomickej kríze občania Slovenska neustále počúvajú, ako ekonomika rastie, výber daní sa zlepšuje nad očakávania a žiadne ekonomické problémy nemáme. Nuž v takom prípade je jednoznačne na mieste, aby sa aj tlak na ľudí, ktorí sú zaťažení vysokými daňami a odvodmi, poľavil a mohli sa nadýchnuť väčšou sumou vo svojich peňaženkách. Preto je na mieste znížiť niektoré sadzby daní či odvodov. A tento návrh prezentuje zníženie sadzieb z pridanej hodnoty na potraviny, ale ako aj ďalšie návrhy, ktoré predstavíme, na elektrinu, teplú vodu, plyn či paliva na kúrenie pre domácnosti z dnešných 20 percent na 13 percent.
Väčšina európskych krajín vrátane našich susedov uplatňuje zníženú sadzbu DPH na potraviny a na vybrané služby. Na Slovensku ale dodnes podlieha predaj potravín základnej 20-percentnej sadzbe dane z pridanej hodnoty. Preto sú u nás potraviny drahšie ako v zahraničí. Tí, ktorí chodia nakupovať do zahraničia, to môžu potvrdiť na základe vlastnej skúsenosti. Slovensko je jednou z mála krajín, ktorá neuplatňuje na potraviny zníženú sadzbu dane, a to aj napriek tomu, že nám to legislatíva Európskej únie umožňuje a väčšina krajín túto možnosť rovnako aj využíva. Zníženú sadzbu na potraviny uplatňujú aj oveľa bohatšie krajiny, akým je napríklad Veľká Británia či Luxembursko, kde minimálna mzda atakuje hranicu 2-tisíc eur mesačne. Nejde teda v žiadnom prípade o nejaké chudobné krajiny. Okrem zmienených krajín nižšiu sadzbu dane z pridanej hodnoty uplatňuje Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Fínsko, Maďarsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko a Rakúsko. Rozšírenie uplatňovania zníženej sadzby DPH, a to nielen na potraviny, ale aj na energie pre domácnosti, páni, považujte to za podnet, preto považujeme za pilier akéhokoľvek skutočne sociálneho balíka. Nižšia daň ponechá eurá, o ktoré dnes prichádzame kvôli vysokej sadzbe dane, rodinám, domácnostiam, ľuďom.
Takže, dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto zákona, ktorý spoločne s mojimi kolegami predkladáme, a ďakujem za prípadnú podporu.
=====