53.schôdza

6.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ja teda zareagujem najprv na to, čo ste povedali a vítam tú ponuku a ja teda budem dnes kritický, lebo nie som tu na to, aby som vás chválil. Aj keď teda niektoré pozitíva spomeniem, ale nebudem zbytočne ten čas predlžovať, ale budem sa venovať hlavne tomu, čo ma trápi a teda dúfam, že to odstránime z toho zákona.

Dámy a páni, na úvod by som začal úsmevnou informáciou. Dovoľte, aby som vás informoval, že tento návrh zákona je pripravený aj kvôli tomu, že Európska únia je otvoreným priestorom a preto je pre mladých Slovákov vo veku 19 až 35 rokov s jazykovou vybavenosťou veľkým lákadlom. Preto im štát musí ponúknuť dobré podmienky, aby sme ich tu udržali a zabránili neželanej migrácii vekovo zaujímavej kategórie. To som sa, prosím pekne, dočítal, to som citoval z dôvodovej správy a teda je to veľmi zvláštne zdôvodnenie prijatia zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, čo poviete, kolegyne, a kolegovia? To si z nás trochu tí vaši úradníci vystrelili podľa mňa, pán minister, keď toto dali do dôvodovej správy. Ale teraz už k vážnejším faktom.

Chcem z tohto miesta oceniť, že súčasné vedenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky si osvojilo takmer celý návrh zákona alebo teda jeho podstatnú časť tak, ako sme ho pripravili v pracovnom materiáli v roku 2011, aj keď nezainteresovaný by sa mohol spýtať, že prečo vlastne to trvalo tri roky, čo sa vlastne za tie tri roky dialo, ale koniec-koncov je to v poriadku, lebo je to politické rozhodnutie konkrétneho ministra, kedy ktorý zákon do Národnej rady Slovenskej republiky prinesie a podstatný je jeho obsah. Musím povedať, že zákon nie je zlý a nebudem určite klamať, ak poviem, že je tam viac dobrého ako zlého. A tento zákon je veľmi dôležitý pre vojakov, pretože už naňho dlho čakajú. A aby som teda nezdržiaval, tak tie pozitíva spomeniem len v rýchlosti a je ich päť, tých pozitív, ktoré spomeniem.

1. Kladne hodnotím zrušenie tzv. konkurenčných výberov. Aj ja som ich pokladal za nespravodlivé.

2. Umožnenie dlhodobého zotrvania v Ozbrojených silách Slovenskej republiky pre niektorých profesionálnych vojakov. Práve táto možnosť celoživotného zamestnania pre profesionálnych vojakov bol jeden z návrhov pracovnej skupiny počas môjho pôsobenia na ministerstve obrany, za ktorých som svojich spolupracovníkov asi najvýraznejšie pozitívne hodnotil.

3. Úpravy v systéme odmeňovania sú tak isto správnym opatrením, keďže vojaci budú vojakmi až do 55 rokov a tým pádom sa pridávajú ďalšie dva stupne, čo má vojakov motivovať ostať dlhšie.

4. Zrušenie príplatku na vyvedenie vojsk je tak isto správne. Bol to nesystémový príplatok.

5. Tak isto aj racionalizácia príplatku za odlúčenie od rodiny je v poriadku a je dobre urobená.

Ako som už na úvod naznačil, zákon nie je celkovo zlý a obsahuje viacero dobrých prvkov, avšak musím konštatovať, že je nevyvážený z hľadiska privilégií pre vojenské spravodajstvo. A iba potvrdzuje to, čo sa v rezorte, aj mimo neho hovorí, že vojenské spravodajstvo má na ministerstve obrany neprimeraný vplyv a doslova utláča ostatné súčasti ministerstva aj ozbrojených síl. Ale k tomu sa ešte dostanem. Najprv k niektorým všeobecným negatívam, pre ktoré je možno konštatovať, že tento zákon nie je stopercentne využitou príležitosťou, ale v súvislosti s tým, čo povedal pán minister vo svojej úvodnej reči, tak si myslím, že toto sú odstrániteľné veci. Poďme ale pekne po poriadku.

Po prvé, mimoriadne povýšenie. Je to vytvorený priestor na korupciu a rodinkárstvo, uprednostňovanie kamarátov a podobne. A je to hlavne nezmysel. Nemalo by sa tu praktizovať vôbec. A ak to tam teda treba, tak by malo byť jasne vymedzené, kedy je možné ho uplatňovať - na záchranu života, na záchranu zdravia, pri zabránení veľkej škody na štátnom majetku a pod. Lebo ak to bude takto napísané, tak to je veľmi svojvoľné a to je nesprávne.

Ja keď som bol na ministerstve, tak už ja som sa snažil nejakým spôsobom napriek tomu, že zákon nebol hotový, výrazne tlmiť tie snahy o mimoriadne povýšenia, pretože oni boli už vtedy zvyknutí chodiť s mimoriadnymi povýšeniami o niekoľko, dokonca niekoľko tých hodnostných stupňov.

Po druhé, príspevok na bývanie je viac-menej len premenovaný na tzv. stabilizačný príspevok. Myslím si, že toto je iba klam a to nie je systémové riešenie. Naďalej ho budú dostávať aj tí, čo sú 400 km od svojho bydliska, aj tí v tej inej forme, čo slúžia v mieste svojho bydliska. Čiže tu si myslím, že tiež bolo treba byť razantnejší, tak ako pri tých dvoch príspevkoch, o ktorých som hovoril.

Po tretie, obligatórne prepustenie na vlastnú žiadosť po splnení nároku na výsluhový dôchodok. Prečo obligatórne? Toto opatrenie je škodlivé, lebo zasa sa bude realizovať situácia, že niekoho, hoci aj mimoriadne, povýšia, a ten hneď odíde do dôchodku s vyššou penziou. To sa dialo, je to nesprávne.

Po štvrté, rekvalifikácia pre prepustených profesionálnych vojakov len na vlastné náklady. Prečo je to v zákone takto definované? Ja chápem snahu ušetriť finančné prostriedky, ale prečo sa nemôže hoci iba teoreticky štát postarať o rekvalifikáciu formou povedzme spoločného školenia? Aj taký prípad môže nastať, že budeme chcieť prepustiť viac vojakov naraz a my to vlastne v zákone zakazujeme. To teda je skorej taký paradox, že ľavicová vláda toto zakazuje a liberálny, pravicový politik sa za to prihovára.

Po piate, prečo má profesionálny vojak po 17 rokoch služby mať nárok až na 7 týždňov dovolenky plus 2 až 3 týždne rehabilitácie? To je 10 týždňov mimo práce a toto pokladám za prehnané v porovnaní napríklad s policajtmi alebo hasičmi, ale aj v porovnaní s vojakmi, ktorí nemajú toľko odslúžené. Lebo je rozdiel, niekedy človek, ktorý slúži 14 rokov, tak je viacej zničený ako človek, ktorý slúži niekde inde 17 rokov.

Po šieste, v zmysle predloženého návrhu dvojtýždňovú preventívnu rehabilitáciu budú môcť vojaci tráviť aj doma. Toto je nezmysel. Oni namiesto oddychu pôjdu makať niekde na brigádu, alebo pôjdu robiť do záhrady. A toto opatrenie ide absolútne proti pointe dať vojakom priestor na oddych, rehabilitáciu a liečenie.

Po siedme, v § 104 plnenie služobných povinností nad určený služobný čas v ods. 4 sa uvádza: "Za štátnu službu nadčas, ktorá presiahne 5 hodín v týždni, patrí profesionálnemu vojakovi náhradné voľno." A moja otázka znie, prečo až po presiahnutí 5 hodín? Nadriadení to už v súčasnosti chápu veľmi zle, povedal by som, protiprávne až protiústavne, pretože oni tých 5 hodín týždenne vojakom doslova berú a pravidelne. Príklad: v týždni, keď mám stanovený pracovný čas 40 hodín, ako profesionálny vojak odpracujem 44 hodín na základe rozkazu veliteľa. Musím akceptovať jeho rozkaz. On mi tie 4 hodiny však navyše nezapočíta, pretože zákon ustanovuje, že ak, až keď nadčas presiahne 5 hodín. A chce týmto predkladateľ povedať, že vojak má týždenne odpracovať nadčas 5 hodín bez nároku na voľno, či finančné zadosťučinenie? Lebo mesačne tým pádom môže odpracovať v podstate až 20 hodín navyše a nedostane za to voľno a zo Zákonníka práce jasne vyplýva, že zamestnanec má nárok na úhradu akejkoľvek práce nadčas. Čiže tento paragraf treba buď vypustiť, alebo treba zvýšiť stanovený pracovný čas na 45 hodín pre všetkých, lebo ako vojak chcem toľko hodín voľna, koľko odpracujem nadčas, keď už ich nemôžem mať preplatené finančne, keď na to nie sú peniaze. No a na túto časť, ktorá už dnes platí, ma upozornilo veľa vojakov. Len nadriadení to vraj zneužívajú, velitelia svojim privilegovaným podriadeným tieto hodiny navyše nenariaďujú a nariaďujú ich len vytypovaným alebo tým, ktorí sú v nemilosti. Pravidelne. Dávajú im ich každý týždeň a to je nespravodlivé a nesprávne.

Toto boli tie veci, ktoré si myslím, že sú odstrániteľné a ktoré teda až tak, ak to mám ľudovou rečou povedať, by mi tie žily netrhali, ale, dámy a páni, dostávam sa k tomu najhoršiemu, a to sú obrovské privilégia pre vojenské spravodajstvo na úkor iných zložiek. Budem hovoriť o troch privilégiách a opäť tie prvé dve sú také, ktoré by sa nejakým spôsobom možno ešte dali nieže prehliadnuť, ale dali by sa akceptovať možno, ale to tretie je doslova zúfalé.
Takže po prvé, vo vojenskom spravodajstve si môžu povyšovať kedykoľvek, kedy chcú. Ako jediní majú rôzne výnimky. Už dnes tam máte, pán minister, 36-ročných podplukovníkov. A plukovníkov dokonca, tu mám napísané a na generálnom štábe sú štandardne 38 až 40-roční kapitáni. To je štandard a tak by to malo byť aj vo vojenskom spravodajstve.

Po druhé, príslušníci vojenského spravodajstva, a toto platí aj pre vojenských policajtov, ostatní nie, budú môcť posielať na povinnú rehabilitáciu na 2 týždne aj vojakov, ktorí nebudú v stálej službe a iné zložky toto privilégium nemajú. Prečo? Dokonca vo vojenskom spravodajstve môže byť pridelená povinná rehabilitácia aj príslušníkom, ktorí budú slúžiť aj menej ako 5 rokov. To je absolútne nezaslúžené. Prečo vojenskí tajní áno a prečo chemik nie? Prečo letec nie? Prečo pyrotechnik nie? Prečo výsadkár nie? Toto je, toto vám tam niekto prepašoval, pán minister.

Dámy a páni, a počúvajte teraz dobre, lebo sme sa dostali naozaj z môjho pohľadu ku katastrofe, a to je možnosť 100-percentného príplatku k služobnému hodnostnému platu pre príslušníkov vojenského spravodajstva. Toto je, to je, ja nemám iné slová, ale ak toto bude schválené, tak to bude tak strašné svinstvo voči tým 13-tis. vojakom v rezorte, pán minister, že na toto sa veľmi ťažko hľadajú slová. Ja to neviem, neviem, ako vás vaši tajní na niečo takéto nahovorili, či o tom viete, zrejme o tom viete. Ale ja musím použiť silné slová, toto je, toto, keď prejde, to bude napľutie do očí všetkým vojakom a vojačkám, ktorí slúžia v rezorte mimo štruktúru vojenského spravodajstva.

Počúvajte dobre, dámy a páni, vojenskí lekári majú nárok maximálne na 30-percentný príplatok hodnostného platu, vojenskí výsadkári, výsadkári majú nárok maximálne na 30-percentný príplatok, vojenskí policajti majú nárok maximálne na 30-percentný príplatok a takto by som mohol pokračovať a vojenskí tajní majú mať nárok na 100-percentný príplatok k hodnostnému platu. To je choré toto, pán minister, toto proste nemôžete tam nechať, nemôžete to tam nechať. Už ste raz tento návrh zákona kvôli protestom vojakov stiahli, aj keď teda povedali ste, že hlavný dôvod bol ten, že bola zmenená bezpečnostná situácia, ale ja viem, že tento návrh tam bol aj vtedy a viem, že boli protesty, aj viem presne, ktorí vojaci protestovali. A teraz je to tam znovu. Čo sa to deje, kto vlastne z vojenského spravodajstva je schopný takéto niečo si pretlačiť do tohto návrhu? Je to absolútne nespravodlivé, je to nemorálne, je to nenormálne a je to neprijateľné a ja proti tomu z tohto miesta protestujem.

Nie je pravda to, čo je napísané v dôvodovej správe, že toto opatrenie nebude mať vplyv na rozpočet ministerstva obrany, pretože jednoducho tie peniaze by sa dali použiť niekde inde aj v rámci rezortu. To po prvé a po druhé, tento príplatok tvorí súčasť vymeriavacieho základu pre výpočet výsluhových náležitostí a odchodných platov podľa príslušného zákona a to bude zvyšovať finančné nároky pri priznávaní výsluhových náležitostí a odchodových platov pri ukončení služobného pomeru takýchto príslušníkov. A toto je skutočná motivácia toho návrhu, lebo, pán minister, vy v marci na ministerstve končíte a vysokí dôstojníci vojenského spravodajstva predpokladajú, že končia tiež. A tak si idú zvýšiť výsluhové dôchodky, o nič iné tu nejde.

Nepredložili ste žiadny návrh, akým spôsobom bude realizované priznávanie tohto príplatku. Nemáte predpis, aj keby ste nejaký mali, tak budete môcť vy alebo ten, kto tam bude potom po vás, bez kontroly tie predpisy meniť. V praxi to bude znamenať, že riaditeľ vojenského spravodajstva bude môcť svojím kamarátom plieskať 100-percentné príplatky bez ľadu a skladu a nikto to nebude sledovať. To pôjde mimo kontroly ministra, pokiaľ si on aktívne to nebude tam každý mesiac vypytovať a vyžadovať, tak to pôjde mimo jeho kontroly ešte navyše. Toto je nonsens.

Príplatok do výšky 100 % pre príslušníkov vojenského spravodajstva absolútne potiera filozofiu hodnostného platu. Načo potom, pán minister, máme vymakané hodnostné tabuľky, keď príde človek na pozíciu riaditeľa vojenského spravodajstva a navrhne svojím ľuďom pravidelne 100-percentné príplatky? To je diskriminačné. Policajti, si predstavte, že dnes zvažujú hromadnú žalobu za to, že bratislavskí policajti majú 100 eur príplatok. A čo si majú teraz vlastne o tomto návrhu myslieť nielen tí policajti o tom stopercentnom príplatku pre tajných, ale napríklad piloti alebo špeciálne útvary ministerstva obrany?

Chcem pevne veriť, že nemyslíte vážne odôvodnenie, ktoré povedala vaša hovorkyňa pre médiá, že je zlá bezpečnostná situácia vo svete a analytici majú veľa práce. Pretože to je zlá argumentácia. Počet analýz sa nemení zmenou bezpečnostnej situácie, mení sa ich obsah. Denný brífing sa pripravuje takisto denne, či je mier alebo vojna. Ostatné analýzy sú dlhodobé a ich periodicita sa nemení. Navrhneme potom 100 % lekárov, lebo antibiotiká nezaberajú, alebo 100 % ekonómov, lebo je kríza, majú veľa roboty. Vaši tajní zrušili niekoľko miliónové situačné centrum, ktoré robilo krátkodobú analýzu a podľa vyjadrení vlády nám nič nehrozí, tak za čo majú dostávať také šialené príplatky?

Viete, pre príslušníkov vojenského spravodajstva niekde v legalizácii v zahraničí, tam má príplatok význam, veľa riskujú, ale tam by sa dalo o tom diskutovať, ale aj to treba riešiť iným spôsobom, iným spôsobom, ja vám ho hneď poviem, pán minister. Ale vy to máte nadefinované tak, že v otvorenej časti, že tie príplatky budú sa môcť dávať aj v otvorenej časti na teplých miestach. Tam je jediný dôvod, navýšenie dôchodkov pre vedenie, ktoré tuší, že po marci odíde. A oni pôjdu s veľa tisícovými dôchodkami na ich zaslúžený odpočinok, pretože ak by ste potrebovali zaplatiť nejakých kvalitných analytikov, alebo o ktorých som hovoril, tých tajných v tej legalizácii v zahraničí, tak spravíte zmenu v tabuľkových platoch, to sa dá. Nebudete to riešiť takýmto spôsobom, to po prvé.

A po druhé, vy ako minister máte právo udeľovať vybraným vojakom odmeny kedykoľvek, aj každý mesiac, aj každý týždeň, aj proste stále a budete to mať pod kontrolou. Ak potrebujete kompenzovať atraktivitu pozície analytika v súvislosti s konkurenciou v civilnom sektore napríklad, ale to by išlo cez vás, cez ministra, teraz to tak nie je, nebudete to mať pod kontrolou. Pokiaľ nebudete vy to individuálne si vyžadovať, tak sa nemôžu robiť zákony.

Pán minister, veľmi korektne ukončím svoje vystúpenie tým, že vám dávam na známosť, že ak túto pasáž o 100-percentných príplatkoch pre vojenských tajných z návrhu zákona nevypustíte, spravím všetko pre to, a to je moje politické posolstvo, aby vašej strane SMER z tých 13-tis. vojakov a vojačiek mimo štruktúru vojenského spravodajstva ani jeden jediný nedal vo voľbách svoj hlas a ani ich rodina. To je pre mňa tak principiálna vec. Všetci vojaci a vojačky sa odo mňa dozvedia, aj tí, čo to dnes ešte nevedia, pokiaľ toto tam bude schválené, aká krivda sa na nich ide spáchať a dostanú zároveň prísľub, že prvé opatrenie novej pravicovej vlády, ktorá tú vašu dnešnú smerácku v marci 2016 vystrieda, bude zrušenie tejto nespravodlivosti. Ja by som vedel prižmúriť oči nad niektorými nedostatkami, o ktorých som hovoril a je tam veľmi veľa tých pozitív, vymenoval som len niektoré. Ale pod túto principiálnu vec, pod tých 100 % príplatkov pre vojenských tajných tak, ako je to nastavené na úkor všetkých vojakov a vojačiek, pod túto amorálnosť, nespravodlivosť sa poslanci za stranu Sloboda a Solidarita nemôžu podpísať a ani sa pod ňu nepodpíšu.

Váš zákon v prvom čítaní nepodporíme a ak v druhom čítaní alebo vo výbore túto pasáž zmeníte, tak sme pripravení sa o podpore tohto návrhu zákona tak, ako ste prezentovali vaše želania, aby bol prijatý s čo najväčším konsenzom, s čo najväčším množstvom hlasov zákonodarného zboru, my sme pripravení v strane SaS sa o tomto rozprávať a s plnou vážnosťou o tom uvažovať.

Ďakujem vám za pozornosť.

8.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som si veľmi pozorne robil poznámky, pretože niektoré z tých vecí, ktoré pán poslanec spomínal, sú v tých štyridsiatich piatich približne zmenách, ktoré chceme na výbore, na výbore odprezentovať, jak som na úvod spomínal, pretože ten zákon sa nedá zmeniť oproti tomu, ktorý bol pred rokom doručený do Národnej rady, pretože by sa znovu otvorilo medzirezortné pripomienkové konanie. Ale musím vám, pán poslanec, niečo ozrejmiť.

Vy máte naozaj stále problém s vojenským spravodajstvom a len na pripomienku, že prečo, a boli ste v tom rezorte, prečo je vojenské spravodajstvo horšie oproti ostatným zborom a ja vám prečítam pár zákonov. Napríklad zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 73/1998 Z. z. o justičnej stráži a väzenskej stráži, potom je tu zákon o štátnej službe pre policajtov, potom je to zákon o SIS, kde všade sú 100-percentné príplatky. Ale nepochopili ste to z toho zákona, pretože tam je jasne napísané, že tie kritéria budú v interných normatívnych aktoch a presne tak a tie kritéria sú tam presne zadefinované.

Dnes to predstavuje, a budem veľmi otvorený, pri dnešnom systéme financovania na odmeny pri tvorbe rozpočtu a tým normatívnym aktom 162 100 euro a pri tomto systéme je to takisto 162 100 euro. Proste vojenské spravodajstvo dostane na začiatku roka podľa normatívnych aktov a rozpisu ministerstva tie finančné prostriedky, na možnosť, možnosť, to nie je, že prináleží mu 100 %, na možnosť presne pre vybrané kategórie a sám ste povedal, že by ste vedel akceptovať napríklad pri operáciách v zahraničí. Ja chápem, že nie je vám to celkom jasné, pretože to vojenské spravodajstvo dneska pracuje úplne inak ako v minulosti. Nevenujeme sa tak domácim subjektom, ktoré, ktoré nie sú obsiahnuté v zákone, ale robíme naozaj veľké zahraničné operácie, pri ktorých, a máme o tom niekoľko desiatok dokladov, pri ktorých sme vysoko cenení v zahraničí. A toto je ten dôvod a spôsob, ako týchto ľudí oceniť.

Sám ste povedali, že minister alebo teda minister a potom následne riaditeľ má možnosť odmeny. To je systémové? To, že každý štvrtok, viete, čo ste robili vy? Ako ste dorovnávali platby novému riaditeľovi, aby bol vyvážený o 1 200 eur? Toto ja nechcem robiť. Proste normatívny akt na ministerstve, ktorý určí. Tí, ktorí pracujú v zahraničí, operácie, ale do výšky, ktorá je aj dnes. Tá nesmie byť prekročená. Tým pádom nezvyšuje sa tým nárok na odmenu všetkým, ani na celý rozpočet.

A po druhé, keď to majú, teda tieto príplatky aj iní, najmä SIS-ka a policajti, tak mi ešte vysvetlite, ako máme zohnať kvalitného napríklad IT-čkára, keď platy vo verejnej správe, aj v súkromnej sú ďaleko lepšie, ako sú nastavené v dnešnom zákone a pričom, keď pôjde do vojenského spravodajstva, musí prejsť absolútne tvrdým konaním, obrazne povedané, vyzlečie sa donaha, lebo poznáte ten postup, musí dostať bezpečnostnú previerku, detektory a všetko toto. A potom mu dáme menej, ako má v súkromnej firme. No takto vojenské spravodajstvo nemôže pracovať, ak nebude mať tie nástroje na tie vybrané spôsobilosti, a to sú naozaj najmä, najmä tie aktivity v zahraničí, kde títo ľudia, či už s krytím alebo bez krytia naozaj nasadzujú život. Viete, o ktorých krajinách hovorím. A toto musíme do zákona dať, aby ten riaditeľ mal možnosť takýchto ľudí zvýhodniť a zaplatiť.

To je všetko. S ostatnými, ostatnými pripomienkami, myslím si, že celkom faktickými sa budeme zaoberať a som pripravený aj s ostatnými kolegami o nich rokovať ďalej.

Ďakujem.

10.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené pani poslankyne, poslanci, predkladám na prerokovanie Dohovor o kazetovej munícii, ktorý je považovaný za významný príspevok v oblasti medzinárodného humanitárneho práva, ktoré sa jeho prijatím rozširuje o nástroj reagujúci na silnejúce požiadavky zo strany svetovej verejnej mienky účinne podporovanej mnohými krajinami, aby z legálnych vojenských prostriedkov boli vyňaté tie zbraňové systémy, ktorých použitie prináša neprijateľné humanitárne dôsledky a životné riziko a hlavne pre civilné obyvateľstvo.

Dohovor je výsledkom uznania mnohých krajín, že kazetová munícia patrí do kategórie munície, ktorú je potrebné eliminovať, respektíve regulovať tak, aby nespôsobovala humanitárne problémy počas a po skončení ozbrojených konfliktov. S týmto cieľom dohovor zavádza definíciu kazetovej munície a na jej základe s okamžitou platnosťou zakazuje použitie, vývoj, výrobu, získavanie, skladovanie, uchovávanie, prevádzanie kazetovej munície na kohokoľvek priamo alebo nepriamo, pomáhanie, podporovanie alebo presviedčanie kohokoľvek o zapojení sa do takejto činnosti zakázané je zmluvným stranám tohto dohovoru. Zároveň na zničenie skladových zásob dohovor vyčleňuje časové obdobie ôsmich rokov, ktoré je možné vo výnimočnom prípade predĺžiť na šestnásť. K takzvanému osloskému procesu, to je procesu tvorby dohovoru, sa Slovensko zapája aktívne od jeho začiatku ako štát, ktorý patrí k priekopníkom rozvoja medzinárodného humanitárneho práva, osobitne s cieľom znižovania utrpenia civilného obyvateľstva postihnutého ozbrojenými konfliktmi.

Dohovor bol po schválení diplomatickou konferenciou v Dubline v máji 2008, ktorej sa zúčastnilo 107 krajín, vrátane Slovenska, otvorený na podpis na nasledujúcej podpisovej konferencii v Oslo v decembri 2008. V Oslo ho podpísalo 94 krajín zo 125 zúčastnených krajín. Dohovor nadobudol platnosť 1. augusta 2010. Na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky zo 6. novembra 2008 a po posúdení aktuálnych aspektov dohovoru sa Slovenská republika nepripojila medzi prvých, medzi prvých signatárov dohovoru v decembri 2008. K 28. máju sa dohovor zaviazalo rešpektovať 116 štátov, a to vrátane takých štátov, ktorí kazetovú muníciu držia, vyrábajú a používajú a 92 štátov už ukončilo tento ratifikačný proces. Predkladaný materiál bol schválený vládou jej uznesením č. 177 z 15. apríla 2015, prerokoval ho výbor pre obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie tohto materiálu a vyslovenie súhlasu s predloženým návrhom a poďakovať všetkým poslancom aj z výboru, že tento materiál podporili.

Ďakujem.

12.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegynka, kolegovia, predkladám vám správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o kazetovej munícii podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1548 z 28. apríla 2015 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o kazetovej munícii na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o kazetovej munícii v určenej lehote a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohovorom o kazetovej munícii. Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré by som zároveň rád aj predložil.

Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 26. júna 2015 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o kazetovej munícii. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohovorom o kazetovej munícii.

Pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

14.

Vážený pán, pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia, ktorí mi tuná nevhodnými poznámkami strpčovali život, lebo ja som bol 760 dní na vojne za kubánskej krízy a vy, chlapci, všecki si vybavili modré knižky a neviete, čo to je vpravo bok. Ale stále som desiatnik, takže ja už 20 rokov prosím všetkých ministrov, či by sa to nedalo vybaviť, ale už ma vyradili celkove z vojenskej tejto, takže, bohužiaľ, umriem jako desiatnik v zálohe, no dobre. Teraz už vážne.

Pán minister, prepáčte za tento, ale vyprovokovaný mojimi kolegami z KDH. Však ja im to zajtra v rade KDH osladím.

Ja som dal 27. 11. 2012, deň po tom, ako sa v Sýrii použili kazetové bomby a svojím, by som povedal, katastrofálnym účinkom, naozaj tam pobili, zabili a zmrzačili veľa ľudí, to bolo 26. 11. 2012 a deň na to som dal interpeláciu na, vtedy na ministra Lajčáka s otázkami, prečo vlastne sme ešte k tomu dohovoru nepristúpili. Ba už vtedy existovalo uznesenie Európskeho parlamentu o zákaze kazetovej munície ešte z novembra 2011 v Štrasburgu, kde naliehavo vyzývali všetky členské štáty a kandidátske krajiny EÚ, aby tento dohovor podpísali a ratifikovali najmä tí, ktorí to ešte neurobili. Napriek týmto okolnostiam vtedy ešte Slovensko nedokázalo po štyroch rokoch od začatia od procesu v Osle jasne vyjadriť svoj postoj a podpísať dohovor. Takže sme ostali jedným vtedy z posledných štátov, ktoré to nepodpísali.

Ja som vtedy dal ministrovi niektoré otázky, asi to patrilo aj ministrovi zahraničia, či to ešte vyrábame, či s tým obchodujeme, aké sú príčiny nepodpísania dohovoru a tak ešte niekoľko iných. Pán minister mi celkom seriózne odpovedal, našlo si to aj v médiách dosť veľa ohlasov, pokiaľ sa pamätám, no a odpovedal mi najmä to, že ten dohovor vníma ako významný prvok medzinárodného humanitárneho práva, čoho potvrdením je široká podpora tohto dohovoru vo svete a jej cieľ je aj zapojenie aj najväčších výrobcov a užívateľov kazetovej munície do tohto, USA, Ruská federácia, Čína a Pakistan. Tak neviem, ako to doteraz je, to by bolo zaujímavé vedieť, že či niektoré z týchto krajín už to tiež podpísali, alebo ratifikovali.

Teraz, samozrejme, jedno z dopadov uplatňovania je, dohovoru je eliminácia možnosti odbytu kazetovej munície a bolo zaujímavé prehlásenie, že dôsledkom je skutočnosť, že slovenský výrobca kazetovej munície v Dubnici nad Váhom, ZVS, utlmil výrobu a Slovensko už kazetové munície za posledné roky nevyviezlo. Samozrejme, upozorňujem na to, že likvidáciu rieši ministerstvo obrany a bude riešiť, pričom ide o technicky a finančne náročný proces. A že teda treba zohľadniť aj potrebné obranné a ekonomické obchodné aspekty, čo bolo, samozrejme, pravdou, ale čas sa pohol a za tri roky teda prichádzame už k druhému, tretiemu čítaniu.

Ospravedlňujem sa za tento úvod, ktorý snáď s druhým čítaním a tretím až tak nesúvisí, ale pripomenúť to treba a samozrejme, do dohovoru sa už nedá dať žiadna zmena, čiže vlastne tam dávať nejaké námietky alebo otázky je zbytočné. Vláda toto schválila 15. januára, však je to v správe, aj ďalšie ministerstvá sa s ním stotožnili, zahraničie a hospodárstvo pred tým, určite je to humanitárny krok, ktorý treba oceniť, lebo každá munícia je najmä hrozbou pre civilné obyvateľstvo. To zakazuje aj všetky manipulácie s ňou, samozrejme, predaj, výrobu, aj použitie pochopiteľne, no a dáva štátu osem rokov na ničenie toho, pán minister asi aj povedal. Mne sa to zdá aj dosť veľa, lebo osem rokov je dlhý čas, to sú dve vlády, sa za ten čas vymenia a potom, keby to ešte ani vtedy nešlo, potom dáva ďalšie štyri roky a potom znova ďalšie štyri roky, čiže 16 rokov tým najpomalejším likvidátorom. To sa mi zdá aj dosť, neviem, prečo tak veľa, no, iste je to technologicky náročné, to ničiť, a aj finančne, ale to možno pán minister nám ešte k tomu niečo povie.

To, že sa Slovensko v 2008 nepripojilo k tým 94 signatárom, to teda bolo zaujímavé a bolo to v roku 2008, tak už tí vtedajší ministri musia o tom uvažovať, že prečo to tak nebolo, súviselo s tým, že sme to mali asi na sklade a ja mám vážny dojem, že sme to aj predávali, pretože občas aj v novinách sa objavilo, že slovenské kazetové bomby vybuchujú. Viete, že kazetová bomba je bomba, v ktorej ďalších 20, 30 bolo trieštivých a teraz si nevyberá vojenské ciele. Míny do toho nepatria, to je zaujímavé, že tam je to, k tomu sa ešte vrátim, ale už nebudem dlho. V zmluve sa myslelo odovzdanie na ich okamžitú likvidáciu a napriek tomu potom v ďalšom sa dáva osem rokov na, to je troška taký rozpor, v preambule je veľa pekných takých zásad a toto je jedna z nich na okamžité likvidácie.

Je tam zaujímavá pasáž, že štát, ktorý má s týmto niečo dočinenia, sa by mal postarať aj o obete kazetovej munície, zaručene uplatňovanie ich práv. Tak neviem, či to neni niečo také ako reštitúcia, rehabilitácia, odškodnenie, či my máme také prípady, samozrejme, nie ani u nás, u nás ťažko boli asi tie bomby používané, však už sme 70 rokov v mieri. Ale niekde vonku s našimi bombami, keby náhodou niekto pýtal si od nás odškodnenie, že či to je právne ošetrené, či naozaj sa nemáme o tieto obete aj nejakým spôsobom postarať a to tam sa opakovane opakuje. Neviem, koho sa to teda potom týka, keď bomba vybuchne v Sýrii, pozrú, bola taká a taká.

Ďalej sa, nevzťahuje sa to na míny. Tak tam je, samozrejme, otázka aj neodborníka, lebo mína môže byť tiež kazetová, že vybuchne teda a vyletí, čiže míny, my sme v tom špecialisti na ich likvidáciu a ja som v Bosne, keď som videl, čo robia míny, keď proste desať tisíc ľuďom odtrhlo nohy a tam na desiatom poschodí panelákov si museli žiť bez výťahov, lebo elektrika nebola, nebola to žiadna švanda. Čiže tie míny sú tiež, by som povedal, vážnym svinstvom, prepáčte za výraz, a teda, keď môžu byť kazetové? To ja neviem, ako desiatnik v zálohe som sa to nedozvedel. No. Až vtedy, keď žiadame o predĺženie, musíme požiadať, nie požiadať, informovať, koľko máme tých kazetových munícií a ich typy. Tak to nechcem sa tuná na verejnom rozhodnutí pýtať, ale zrejme ešte niekde v skladoch je ich dosť. Odstránenie iste je náročné, tam som sa nedozvedel, niekto mi to aj pripomenul, že to tam je, ale nenašiel som tam, že koľko to asi môže stáť, aká je to vlastne technológia. Čiže toto bude z rozpočtu iste ministerstva. O tom postupe a technológii, ani nie technológii, skôr jak sa to vlastne robí, možná krátku otázku, ale však nie je to záväzné.

No a to, že či máme obete na našom území, to som sa už pýtal. Samozrejme, aj to ma trocha zaujíma, že kedy sme posledné predali, či už nevyrábame, to som už pred troma rokmi sa dozvedel, že nie, len my sme boli, proste ľudia, ktorí, teda štáty, ktoré vyvážali dosť toho, veľmi často sa Havlovi dáva na krk, že on vlastne nám zakázal túto výrobu a tak ďalej, ja si myslím, že to nebolo vtedy tak až. Vtedy sa proste prestali predávať tanky a kanóny, ktoré sme vedeli vyrábať, dokonca sme ich za desatinu ceny nové ponúkali všelikomu. Ja som raz dokonca aj rokoval aj v Bombaji s Indiou, keď som tade prelietaval o tom, aby sme nedali štyri za dva tankov Pakistanu, lebo India sa, a tak ďalej. Čiže vtedy išiel prudko dole, chvalabohu, v mieri už predaj zbraní a teda aj toto sa tým pádom zrejme utlmilo a mnoho iné, že.

To, že naraz 300-tis. ľudí nemalo prácu z našich vysoko kvalifikovaných zbrojoviek a aj vysoko kvalifikovaných ľudí, samozrejme bolo náhle mínus, tá, ale to sem trocha nepatrí, tá reštrukturalizácia na inú výrobu išla veľmi pomaly, ale myslím, že aj dneska ešte úspechy v automobilizme vďačia za to, že sme tam mali veľa inžinierov, aj máme, ktorí vlastne z tých čias boli zvyknutí na veľmi precíznu prácu.

Samozrejme by ma aj zaujímalo, či už Amerika podpísala toto. Ja si pamätám, že dohovor o ľudských právach detí ešte nepodpísala, to občas pripomínam, neviem prečo, ale tak viem asi prečo, lebo tam je 50 federálnych zákonov a nie v každom sú to schopní dodržať. Ale, čiže, či takú otázku, až by ste to vedeli, ale to môžeme aj v kuloári.

Pán minister, ďakujem pekne a samozrejme, dohovor podporím a možná som troška viac vyprával, jak bolo treba.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

16.

Ďakujem za slovo. Ja sa nebudem hlásiť už ústne do rozpravy, tak len takto krátko pripomeniem. A ja vítam tento, túto ratifikáciu dohovoru. Tiež podobne, ako poslanec Mikloško, som interpeloval pána ministra Glváča. Aj sme sa stretli kvôli tomu a vysvetlili sme si teda ten postup, akým je možné dosiahnuť ten úspech, aby sme túto vec mohli naplniť. Takže to vítam, že sa to podarilo po určitom čase, ešte v tomto volebnom období a že budeme mať ďalšiu vec, pri ktorej budeme môcť mať spokojnejšie svedomie, že takéto veci teda už nepodporujeme a že robíme všetko pre to, aby naozaj tie dopady na civilné obyvateľstvo pri poľutovaniahodných vojnových konfliktoch, ktoré, bohužiaľ, po celom svete stále ešte prebiehajú, sa budú minimalizovať a že my ako Slovenská republika aj v tejto veci pridáme k tomu niečo pozitívne. Takže vítam to, určite podporíme a ďakujem za dobrú prácu.

18.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, len veľmi krátko, čo som si tu rýchlo napísal. Poslanci za stranu SaS podporia tento návrh pristúpeniu k Dohovoru o kazetovej munícií a ja som tiež rád, že to máme v parlamente, lebo toto je veľmi dlhodobo pripravovaný medzinárodný dohovor a chcem doplniť, lebo to tu nezaznelo, že áno, na výbore sme to podporili takmer všetci, ale zaznela tam jedna výhrada, s ktorou sa ja nestotožňujem a vysvetlím ju. A síce, že medzi tým množstvom takmer stovky krajín nie sú žiadne veľmoci. To je pravda, je to, žiaľ, fakt, lebo tam to nie je také jednoduché. Ťažko očakávať, že by napríklad Spojené štáty americké jednostranne pristúpili k tomuto dohovoru bez toho, aby k nemu pristúpilo Rusko. Alebo naopak. A práve tento dohovor, keď už prakticky na 94, alebo koľko, temer stovka krajín pristúpi k tomuto dohovoru, tak práve tam je predpoklad toho, že sa vytvorí diplomatický tlak na tieto veľmoci, aby začali spolu rokovať a aby postupom času sa pridali aj oni. Takže toto je vysvetlenie možno aj na nejaké otázky, ktoré by mohli vzniknúť, lebo u nás na výbore sa o tomto rozprávalo a zopakujem na záver ešte jedenkrát, že hodnotíme pozitívne tento krok a podporíme ho. Ďakujem pekne.