53.schôdza

Dobre, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k druhému čítaniu o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o Vyšehradskom patentovom inštitúte.

Návrh vlády je pod tlačou 1491, spoločná správa výborov má tlač 1491a.
Návrh vlády odôvodní minister hospodárstva Vazil Hudák, poprosím ho, aby sa ujal slova.
Nech sa páči, pán minister.

73.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, materiál, ktorý predkladám na dnešné rokovanie, vypracoval Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky s cieľom uzatvoriť Dohodu o Vyšehradskom patentovom inštitúte, ktorý sa zriaďuje ako medzivládna organizácia krajín V4 v zmysle čl. 16 a 32 zmluvy o patentovej spolupráci.
Inštitút bude mať samostatnú právnu subjektivitu, administratívnu a finančnú nezávislosť a viesť ho bude finančná rada zložená zo zástupcov zmluvných štátov. Za organizáciu činností inštitútu bude zodpovedať riaditeľ, ktorého vymenuje správna rada. Hlavným účelom zriadenia Vyšehradského patentového inštitútu je vytvorenie novej medzinárodnej autority v regióne strednej a východnej Európy, ktorá by v konaní o medzinárodných prihláškach podľa Zmluvy o patentovej spolupráci vykonávala pre prihlasovateľov medzinárodné rešerše a medzinárodné predbežné prieskumy, a to za výhodnejších podmienok v porovnaní sú súčasným stavom. Pre väčšinu slovenských prihlasovateľov budú náklady nižšie v priemere o 40 %, pričom komunikácia sa bude uskutočňovať v slovenskom jazyku. Pre malých a stredných podnikateľov, ako aj pre výskumné centrá a univerzity z regiónu predstavuje výhodný a účinný spôsob zabezpečenia medzinárodnej patentovej ochrany a uľahčenie prístupu k možnosti podania medzinárodných prihlášok.
Dohoda zodpovedá záujmom zahraničnej politiky Slovenskej republiky a predstavuje naplnenie programu predsedníctva Slovenskej republiky vo Vyšehradskej skupine, tzv. V4. Výdavky vyplývajúce z predloženého materiálu budú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky na príslušný rozpočtový rok.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si Vás požiadať o podporu predloženej dohody.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
A teraz prosím určenú spoločnú spravodajkyňu z výboru pre hospodárske záležitosti poslankyňu Helenu Mezenskú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.
Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

Ďakujem pekne. Vážení prítomní, dovoľte mi, aby som ako spravodajkyňa predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou o Vyšehradskom patentovom inštitúte.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 30. apríla 2015 č. 1551 pridelil návrh na prerokovanie, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 9. júna 2015 a prijal uznesenie č. 605. Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 11. júna 2015 a prijal uznesenie č. 428. Obidva výbory odporučili Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o Vyšehradskom patentovom inštitúte a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o Vyšehradskom patentovom inštitúte a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou o Vyšehradskom patentovom inštitúte vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 448 zo 16. júna 2015. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu, aby informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, ďakujem, pani spravodajkyňa, ďakujem a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslanca Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (tlač 1615).
Pán poslanec Hlina, poprosím vás, aby ste prišli do rokovacej sály, aby sme kvôli vám nečakali. Nech sa páči, pán poslanec Hlina, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Prosím aj pána spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Jozefa Mikuša, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Do rozpravy sú ústne prihlásení dvaja páni poslanci, dávam teraz slovo poslancovi Pavlovi Zajacovi a pripraví sa pán poslanec Jozef Viskupič.
Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1615.)

77.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som krátko vystúpil k predloženému návrhu zákona.
V prvom rade už podľa toho, čo povedal pán kolega Hlina pri prednesení tohto návrhu zákona, popisoval situáciu, keď pri napríklad PPP projektoch vláda rozhodne o významných výdavkoch do budúcnosti všetkých občanov Slovenska, v prípade PPP projektov je to na 30 rokov, a rozhodne o tom tak, že tá vláda, ktorá o tom rozhoduje, nemá s pripravovaným projektom žiadne výdavky. To znamená, že vláda rozhodne o tom, že napríklad bratislavský obchvat D4 a rýchlostná cesta R7 sa bude stavať formou PPP a začne sa tento projekt splácať až po ukončení výstavby. To znamená, výstavba trvá 4-5 rokov, vláda o tom rozhodne a všetky ďalšie vlády budú musieť splácať tento projekt ďalších 30 rokov.
Dámy a páni, v tejto súvislosti chcem povedať, keď tu každý rok máme rozpočet, ktorý na jeseň vždycky vláda predloží, máme tu niekoľko dňovú rozpravu k rozpočtu, tak v tom rozpočte si dokážete nájsť všetky výdavky všetkých organizácií a podriadených a pridružených organizácií, ktoré sú pod jednotlivými ministerstvami, prenesene povedané, každých 100 eur dokážete nájsť v rozpočte. Pritom keď vláda rozhodne, napr. o tom toľko spomínanom PPP projekte, ktorý, mimochodom, má mať výdavky v najbližších 30 rokoch na úrovni 4 - 4,5 mld., 4 - 4,5 mld. v najbližších 30 rokoch zaplatia občania Slovenska na základe rozhodnutia vlády. A toto nijakým spôsobom Národná rada Slovenskej republiky vôbec nepripomienkuje, nevyjadruje sa k tomu, vláda alebo jednotlivý minister rozhodne, podpíše zmluvu s koncesionárom, samozrejme, na základe výberového konania, samozrejme, že je nám neustále odkazované, že vo výberovom konaní bude cena znížená. To znamená, pýtam sa, nebude to 4 - 4,5 mld., bude to koľko, 3,5 mld.? Možnože znížia až na 3 mld. cenu. Ale 3 mld. eur je, dámy a páni, skoro 100 mld. slovenských korún, ktoré v najbližších 30 rokoch všetci občania Slovenska vrátane nás všetkých, ktorí tu sedíme, zaplatia za takýto pripravovaný projekt. A to ešte bude nám odkazované, že ako sa im to podarilo perfektne vysúťažiť.
Dámy a páni, ja vám hovorím, že tento projekt, obchvat Bratislavy D4 a R7 sa dá postaviť a prevádzkovať vrátane údržby, vrátane ťažkej údržby za 1,5 mld., a nie za 4 - 4,5 mld., ako to schválila vláda, štúdiu, ktorú schválila vláda je za 4 - 4,5 mld. A Národná rada Slovenskej republiky sa k tomu nijako nevyjadrí a ten projekt prejde, bude schválený a všetky vlády, všetci ministri financií budú musieť každý rok, 30 rokov po sebe, nájsť na to príslušné zdroje, o ktorých rozhodne táto vláda.
Preto predložený návrh zákona Alojza Hlinu hovorí o tom, že ak sa jedná o zákazky nad 100 mil. eur, ak sa niekomu zdá malá tá čiastka alebo vysoká, v druhom čítaní sa dá upraviť. Je to číslovka, dá sa to upraviť, aby to prešlo schvaľovaním v Národnej rade. Mimochodom, každá vláda, každá väčšinová vláda, má väčšinu v pléne Národnej rady, takže sa tu vlastne rozprávame o určitom obligatórnom postupe, ale poslanci Národnej rady by sa mohli vyjadriť k takémuto pripravovanému projektu. Dámy a páni, pripomínam, niekoľkokrát som to už spomínal tu, Národná rada Slovenskej republiky je legislatívnym orgánom podľa ústavy, ale zároveň aj kontrolným orgánom voči vláde Slovenskej republiky. Naozaj aj na dnešnej schôdzi máme niekoľko správ, ktoré nám jednotlivé inštitúcie a ministri predkladajú, v piatok tu budeme mať tajnú správu SIS, Vojenského spravodajstva, generálny prokurátor príde predložiť správu a poslanci Národnej rady sa môžu vyjadriť k týmto správam, môžu kritizovať, môžu pochváliť, ale vláda schváli napríklad toľko spomínaný PPP projekt, na ktorý ona dneska nemusí dať žiadne výdavky, o 4 roky začnú všetky vlády splácať 30 rokov a poslanci Národnej rady sa k tomu ani len nevyjadria. Ku 100 eurám v štátnom rozpočte, ktoré máte predložené každý rok, sa môže každý poslanec vyjadriť v niekoľkodňovej väčšinou rozprave k rozpočtu, a keď tu vláda rozhodne o takejto významnej investícii, poslanci Národnej rady, ktorí majú kontrolnú funkciu, sa k tomu ani len nevyjadria. Prejde to de facto potichu, ak teda sa toho nechytia médiá. Áno, počul som výhradu od niektorých kolegov , že to je delenie moci na parlamentnú a výkonnú, ešte máme aj súdnu moc, ale pripomínam, že Národná rada Slovenskej republiky má aj kontrolnú funkciu voči vláde. A na to vo svojom vystúpení poukazujem, toto zvýrazňujem, ak Národná rada má kontrolnú funkciu voči vláde Slovenskej republiky, tak o takýchto významných investíciách, ktoré do budúcnosti zaťažia naše deti, vnukov, všetkých občanov Slovenska v obrovských čiastkach ako pri tom spomínanom obchvate Bratislavy niekoľko miliárd, aby sa Národná rada nevyjadrila, tak mi to pripadá veľmi zvláštne, preto ja tento návrh zákona podporujem.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec.

79.
Ďakujem veľmi pekne kolegovi, že podporil tento návrh. Ja som to aj v úvodnom slove povedal, že verím, že raz tento návrh zákona bude mať exkluzívnych fakt top predkladateľov a uznáme potrebu predložiť tento zákon, lebo my by sme v zásade mali uznať, že pre potreby Slovenska je toto dôležité o niečo viac. A ja si dovolím tvrdiť, že teda, že je to všeobecne dôležité a pre potreby Slovenska o niečo viac.
A naozaj dneska v šere kancelárie u pána Počiatka sa podpíše zmluva, ktorá zaviaže nieže moje deti, tie už dávno sú popodpisované, ale už sa pripravujú zmluvy, ktoré zaviažu mojich vnukov, viete. Proste a to by som prípadne, ak dovolíte, rozporoval, že dať legitimitu tým rozhodnutiam, a aké, akú dávate legitimitu tým rozhodnutiam, jednak že je víťazom verejného obstarávania, to je úplne v poriadku, to rešpektujem, že ju podpisuje minister ako šéf exekutívy, ale to, že parlament sa k veľkej investícii vyjadrí, že je vo verejnom záujme. On nehodnotí tú investíciu, či cena za meter štvorcový asfaltu je dobrá. Parlament prijíma uznesenie, že takáto investícia je vo verejnom záujme, a to je podmienka na nadobudnutie účinnosti takejto zmluvy. Ja si dovolím tvrdiť, že je čas, naozaj by sme mohli komentovať, že v akých rukách je vláda alebo nie je, dneska dokáže podpísať minister Počiatek zmluvu, ktorá zaviaže našich vnukov, a to treba sa nejakým spôsobom tomu brániť.
A jeden zo spôsobov, ako sa tomu dá brániť, je aj to, že pridáte legitimitu takýmto rozhodnutiam, a to tento návrh rieši.

Pán poslanec nechce reagovať. Nech sa páči, pán poslanec Hlina, či, pán poslanec Viskupič, ospravedlňujem sa, máte slovo.