53.schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie spoločného spravodajcu
30.6.2015 o 14:35 hod.
Ing.
Pavol Zajac
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som na chvíľu vystúpil, zahliadol som tu aj ministra financií, ktorý už je v Národnej rade, a keďže tento návrh zákona vznikol pôvodne, teda daňové licencie vznikli na jeho ministerstve, je to nápad tejto vlády, tak je celkom signifikantné, že sa tu práve teraz nachádza.
Ja veľmi krátko by som chcel povedať aké sú praktické skúsenosti s týmito daňovými licenciami, odporúčal by som tým, ktorých zaujímajú financie a dane a daňové licencie, aby si skúsili prečítať vyjadrenia niektorých firiem alebo majiteľov firiem, alebo malých eseročiek, čo hovoria na tieto daňové licencie. Prečítal som si aj minulý týždeň vyjadrenia na Facebooku niektorých aj dám, ktoré vlastnia eseročku, čo písali na tieto daňové licencie. Radšej to tu nebudem ani čítať, ani opakovať, lebo asi by to nebolo publikovateľné.
Naozaj firma, ktorá nemá žiaden obrat cez rok, prečo má platiť daň? Že sa to volá daňová licencia, to je len taký krajší názov toho. Ale čo vám chcem povedať a s tým sa stretávam veľmi často, a vidím tu aj niektorých starostov a predpokladám, že aj oni s tým majú skúsenosti, obracajú sa na mňa predsedovia urbariátov. Predsedovia urbariátov, malých urbariátov na východnom Slovensku, ktorí teraz prišli na to, že majú platiť daňovú licenciu.
Dámy a páni, niekoľko rokov oni ako neťažia drevnú hmotu. Musia plniť plány, ktoré majú nastavené, to znamená, oni s tým, že udržiavajú ten les, ten urbár, musia mať neustále každoročné náklady. Musia tam pracovať, musia sadiť, musia ošetrovať, vyžínať, ten les musia, niekoľko rokov majú s tým náklady. A potom po ix rokoch, nechcem to tu menovať, po koľkých rokoch dôjde k tomu, že ten urbariát vyťaží nejakú drevnú hmotu, a má z toho určitý príjem a potom je logicky, že keď firma má príjem, zisk, tak z toho zaplatí nejakú daň. Ale niektoré urbariáty prebrali po 40-ročnom pľundrovaní Štátnych lesov v takom stave urbariáty, že roky a roky tam nedôjde ku ťažbe. Takže logicky sa títo páni, veľakrát sú to starší chlapi, ktorí ešte majú aj určitý citový vzťah k tomu, k tej dedovizni, ktorú obhospodarujú v tom lese, a naozaj sa natrápia okolo toho, majú okolo toho náklady a oni teraz zistili, že oni majú štátu zaplatiť 480 eur. Ako toto sú praktické skúsenosti, prepáčte, za tú krátku dobu, kedy fungujú daňové licencie. A my sme na to upozorňovali ako pri tom, keď sa zavádzali. Prečo firma, ktorú si niekto založil, zaplatil určité poplatky, má platiť daň, keď nemá žiaden obrat? A možno o tri roky bude mať obrat a urobí zisk a vtedy zaplatí štátu daň. Ale prečo má platiť dneska?
Sú tu firmy, ktoré, samozrejme, sú zneužívané na rôzne daňové podvody, už vôbec tu nebudem začínať debatu o karuselových podvodoch na DPH, lebo to by bola teda veľká téma, áno, sú tu také firmy, ale ako správne povedal pán predkladateľ, tých nejakých 480-eurový poplatok, pardon, daňová licencia tých nevyruší. Tí zaplatia tých 480 eur. Tu by sme sa mohli baviť o iných podvodoch, ktoré tu vznikajú vo výške niekoľko miliónov eur, ale na to má štát iné inštitúcie vrátane finančnej polície, colnej správy a samotnej polície.
Takže firmy, ktoré nemajú žiaden obrat, urbariáty, ktoré musia plniť plány niekoľko rokov, nerobia ťažbu, majú platiť daňovú licenciu? Toto nám priniesla prax, preto, samozrejme, podporujem návrh môjho kolegu Ivana Švejnu, aby daňové licencie boli zrušené.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
Vystúpenia
14:15
6.
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, len veľmi krátko.
Vzhľadom na to, že SMER tento návrh nepodporí, tak sme sa dohodli aj so spolupredkladateľom pánom Zajacom, že ho stiahneme a predložíme ho opäť na septembrovú schôdzu, a otvorene hovoríme, že čas letných mesiacov využijeme na to, aby sme politicky pracovali aj s predstaviteľmi SMER-u na tom, aby sme sa tejto téme venovali, a avizujem, že v prípade, že sa...
6.
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, len veľmi krátko.
Vzhľadom na to, že SMER tento návrh nepodporí, tak sme sa dohodli aj so spolupredkladateľom pánom Zajacom, že ho stiahneme a predložíme ho opäť na septembrovú schôdzu, a otvorene hovoríme, že čas letných mesiacov využijeme na to, aby sme politicky pracovali aj s predstaviteľmi SMER-u na tom, aby sme sa tejto téme venovali, a avizujem, že v prípade, že sa jej nebudeme venovať na tejto pôde, veľmi nerád a budem musieť skonštatovať, že budeme z toho robiť volebnú tému, a to obnáša, by som povedal, že ďaleko väčšie riziká možno aj pre predstaviteľov SMER-u. Naozaj by som bol rád, aby sme sa tomu vyhli a skúsili túto tému uzavrieť na pôde parlamentu.
Ďakujem pekne.
6.
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, len veľmi krátko.
Vzhľadom na to, že SMER tento návrh nepodporí, tak sme sa dohodli aj so spolupredkladateľom pánom Zajacom, že ho stiahneme a predložíme ho opäť na septembrovú schôdzu, a otvorene hovoríme, že čas letných mesiacov využijeme na to, aby sme politicky pracovali aj s predstaviteľmi SMER-u na tom, aby sme sa tejto téme venovali, a avizujem, že v prípade, že sa jej nebudeme venovať na tejto pôde, veľmi nerád a budem musieť skonštatovať, že budeme z toho robiť volebnú tému, a to obnáša, by som povedal, že ďaleko väčšie riziká možno aj pre predstaviteľov SMER-u. Naozaj by som bol rád, aby sme sa tomu vyhli a skúsili túto tému uzavrieť na pôde parlamentu.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
14:18
Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:18
Ivan Mikloš8.
Ďakujem pekne. Keďže som bol predkladateľom vyzvaný, tak sa k tejto téme vyjadrím. Sami predkladatelia skonštatovali, že ide o neštandardné riešenie, a ja s nimi súhlasím, ale musím povedať, že v tomto prípade považujem to za takú sympatickú neštandardnosť na rozdiel od napríklad Váhostavu, ktorý tu bol menovaný, ktorý je nesympatickou, ale ešte, presnejšie povedané, zvrátenou neštandardnosťou.
Tá neštandardnosť ale spočíva v...
8.
Ďakujem pekne. Keďže som bol predkladateľom vyzvaný, tak sa k tejto téme vyjadrím. Sami predkladatelia skonštatovali, že ide o neštandardné riešenie, a ja s nimi súhlasím, ale musím povedať, že v tomto prípade považujem to za takú sympatickú neštandardnosť na rozdiel od napríklad Váhostavu, ktorý tu bol menovaný, ktorý je nesympatickou, ale ešte, presnejšie povedané, zvrátenou neštandardnosťou.
Tá neštandardnosť ale spočíva v tom, to si, samozrejme, treba uvedomiť, že vytvárame istý precedens aj do budúcnosti a ten precedens môže posilniť riziko podobného správania, ktoré na jednej strane, samozrejme, znamená zneužívanie dôverčivosti ľudí, ale na druhej strane znamená aj prílišnú dôverčivosť.
Čiže, samozrejme, pravidlá by mali byť také, aby zabránili zneužívaniu, ale na druhej strane treba vidieť, že so slobodou je spojená, samozrejme, aj zodpovednosť a zmluvná sloboda je nevyhnutným predpokladom fungovania prosperujúcej trhovej, trhovej ekonomiky. Tu treba ale potom povedať, keď hovoríme, čím ale zároveň hovorím, že tá situácia je naozaj taká, že takéto neštandardné riešenie je namieste a ja zaňho budem aj hlasovať.
Zároveň ale treba hovoriť aj o tom, aké by mali byť štandardné riešenia, aby nehrozilo riziko, pretože ak nebudú, ak tu nebudú dostatočne efektívne štandardné riešenia, tak o to väčšie riziko precedensu tu je, že o pár rokov budeme opäť v podobnej situácii. A treba teda povedať, čo sú štandardné riešenia. Štandardné riešenie je to, že štát prostredníctvom pravidiel hry by mal zabezpečiť alebo eliminovať informačnú asymetriu a že by teda mal znížiť riziko, aj keď treba si uvedomiť, že on ho nikdy neodstráni a že zneužívanie ľudskej dôverčivosti proste bude istým druhom podnikania niektorého typu ľudí, ale každopádne by štát mal, ale nemal by mať štát ambíciu vyriešiť tento problém, pretože on je neriešiteľný, resp., resp. ak by sa, ak by sa príliš angažoval v tejto oblasti, tak hrozí naozaj porušenie slobody zmluvných vzťahov a obmedzenie súťaže a konkurencie.
Ale čo je veľmi dôležité, je tá druhá, druhý spôsob štandardného riešenia a to je aj jeden z dôvodov, prečo sme v tej situácii, ktorá tu bola popísaná viackrát, a naozaj veľmi nemilej situácii pre množstvo ľudí, a to je aj preto, že u nás nefunguje štandardný mechanizmus osobných bankrotov. Napriek tomu, že máme legislatívu, a tu musím ale skonštatovať, že tá legislatíva, ako som konzultoval aj s Luciou Žitňanskou, tá bola prijatá ešte v roku 2005 na konci druhej Dzurindovej vlády. Bola prijatá teda pred desiatimi rokmi, keď ten problém zďaleka ešte nebol ani taký vypuklý, a ona, samozrejme, má svoje muchy, má svoje nedostatky, aj preto nefunguje tak, ako by mala. Ten mechanizmus, ten inštitút osobného bankrotu teda nefunguje tak efektívne, ako by mal, ale považujem za veľkú chybu vlád, ktoré odvtedy vládli, a tu musím povedať, že za tých desať rokov vlastne tu vládne väčšinu tohto obdobia prvá a druhá vláda Roberta Fica. My počas vlády Ivety Radičovej sme mali v pláne, v legislatívnom pláne novelizovať tento inštitút a zefektívniť ho. Vláda skončila skôr, ako predpokladala, a nebol na to čas. Takže ten problém je tu aj preto, že tento inštitút osobného bankrotu nie je dostatočne funkčný a dostatočne efektívny a za tých posledných teda deväť rokov, zhruba sedem, vyše sedem rokov vláda Roberta Fica s tým neurobila nič.
Takže bude potrebné, aby buď táto vláda alebo budúca vláda vyriešila tento, resp. zefektívnila a spriechodnila tento štandardný mechanizmus osobného bankrotu, ktorý vlastne vytvára predpoklady na to, aby sa našlo východisko, aby tí ľudia sa mohli zbaviť časti svojich záväzkov a aby jednoducho mohli ďalej aj žiť a žiť a fungovať. Takže z tohto pohľadu si myslím, že to riešenie, aj keď, samozrejme, môžeme diskutovať, ak zákon prejde, teda nie teraz, ale na jeseň do druhého čítania, o tých technických riešeniach, ale v zásade, v zásade zmysel má, ale zároveň by sme mali diskutovať o znížení rizika precedensu a to sa dá dosiahnuť jedine tak, že tie štandardné riešenia zlepšíme a zefektívnime, pretože dnes dobre nefungujú.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
30.6.2015 o 14:18 hod.
Dr. h. c. Ing.
Ivan Mikloš
Videokanál poslanca
8.
Ďakujem pekne. Keďže som bol predkladateľom vyzvaný, tak sa k tejto téme vyjadrím. Sami predkladatelia skonštatovali, že ide o neštandardné riešenie, a ja s nimi súhlasím, ale musím povedať, že v tomto prípade považujem to za takú sympatickú neštandardnosť na rozdiel od napríklad Váhostavu, ktorý tu bol menovaný, ktorý je nesympatickou, ale ešte, presnejšie povedané, zvrátenou neštandardnosťou.
Tá neštandardnosť ale spočíva v tom, to si, samozrejme, treba uvedomiť, že vytvárame istý precedens aj do budúcnosti a ten precedens môže posilniť riziko podobného správania, ktoré na jednej strane, samozrejme, znamená zneužívanie dôverčivosti ľudí, ale na druhej strane znamená aj prílišnú dôverčivosť.
Čiže, samozrejme, pravidlá by mali byť také, aby zabránili zneužívaniu, ale na druhej strane treba vidieť, že so slobodou je spojená, samozrejme, aj zodpovednosť a zmluvná sloboda je nevyhnutným predpokladom fungovania prosperujúcej trhovej, trhovej ekonomiky. Tu treba ale potom povedať, keď hovoríme, čím ale zároveň hovorím, že tá situácia je naozaj taká, že takéto neštandardné riešenie je namieste a ja zaňho budem aj hlasovať.
Zároveň ale treba hovoriť aj o tom, aké by mali byť štandardné riešenia, aby nehrozilo riziko, pretože ak nebudú, ak tu nebudú dostatočne efektívne štandardné riešenia, tak o to väčšie riziko precedensu tu je, že o pár rokov budeme opäť v podobnej situácii. A treba teda povedať, čo sú štandardné riešenia. Štandardné riešenie je to, že štát prostredníctvom pravidiel hry by mal zabezpečiť alebo eliminovať informačnú asymetriu a že by teda mal znížiť riziko, aj keď treba si uvedomiť, že on ho nikdy neodstráni a že zneužívanie ľudskej dôverčivosti proste bude istým druhom podnikania niektorého typu ľudí, ale každopádne by štát mal, ale nemal by mať štát ambíciu vyriešiť tento problém, pretože on je neriešiteľný, resp., resp. ak by sa, ak by sa príliš angažoval v tejto oblasti, tak hrozí naozaj porušenie slobody zmluvných vzťahov a obmedzenie súťaže a konkurencie.
Ale čo je veľmi dôležité, je tá druhá, druhý spôsob štandardného riešenia a to je aj jeden z dôvodov, prečo sme v tej situácii, ktorá tu bola popísaná viackrát, a naozaj veľmi nemilej situácii pre množstvo ľudí, a to je aj preto, že u nás nefunguje štandardný mechanizmus osobných bankrotov. Napriek tomu, že máme legislatívu, a tu musím ale skonštatovať, že tá legislatíva, ako som konzultoval aj s Luciou Žitňanskou, tá bola prijatá ešte v roku 2005 na konci druhej Dzurindovej vlády. Bola prijatá teda pred desiatimi rokmi, keď ten problém zďaleka ešte nebol ani taký vypuklý, a ona, samozrejme, má svoje muchy, má svoje nedostatky, aj preto nefunguje tak, ako by mala. Ten mechanizmus, ten inštitút osobného bankrotu teda nefunguje tak efektívne, ako by mal, ale považujem za veľkú chybu vlád, ktoré odvtedy vládli, a tu musím povedať, že za tých desať rokov vlastne tu vládne väčšinu tohto obdobia prvá a druhá vláda Roberta Fica. My počas vlády Ivety Radičovej sme mali v pláne, v legislatívnom pláne novelizovať tento inštitút a zefektívniť ho. Vláda skončila skôr, ako predpokladala, a nebol na to čas. Takže ten problém je tu aj preto, že tento inštitút osobného bankrotu nie je dostatočne funkčný a dostatočne efektívny a za tých posledných teda deväť rokov, zhruba sedem, vyše sedem rokov vláda Roberta Fica s tým neurobila nič.
Takže bude potrebné, aby buď táto vláda alebo budúca vláda vyriešila tento, resp. zefektívnila a spriechodnila tento štandardný mechanizmus osobného bankrotu, ktorý vlastne vytvára predpoklady na to, aby sa našlo východisko, aby tí ľudia sa mohli zbaviť časti svojich záväzkov a aby jednoducho mohli ďalej aj žiť a žiť a fungovať. Takže z tohto pohľadu si myslím, že to riešenie, aj keď, samozrejme, môžeme diskutovať, ak zákon prejde, teda nie teraz, ale na jeseň do druhého čítania, o tých technických riešeniach, ale v zásade, v zásade zmysel má, ale zároveň by sme mali diskutovať o znížení rizika precedensu a to sa dá dosiahnuť jedine tak, že tie štandardné riešenia zlepšíme a zefektívnime, pretože dnes dobre nefungujú.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
14:23
Uvádzajúci uvádza bod 14:23
Ivan Švejna10.
Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dámy a páni, dovoľte mi uviesť môj návrh zákona, čo sa týka daňových licencií. No v prvom rade mi dovoľte povedať, že v podstate pred pár dňami vlastne sme "dostali účet" za daňové licencie, to znamená, že vieme približne, koľko subjektov zaplatilo tieto daňové licencie a aký..., a v akej výške sumárnej vlastne pomohli rozpočtu. Ja, samozrejme, nemám konkrétne čísla, takže ja budem...
10.
Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dámy a páni, dovoľte mi uviesť môj návrh zákona, čo sa týka daňových licencií. No v prvom rade mi dovoľte povedať, že v podstate pred pár dňami vlastne sme "dostali účet" za daňové licencie, to znamená, že vieme približne, koľko subjektov zaplatilo tieto daňové licencie a aký..., a v akej výške sumárnej vlastne pomohli rozpočtu. Ja, samozrejme, nemám konkrétne čísla, takže ja budem používať len čísla, pozdravujem (rečník sa podaním ruky zvítal so spravdajcom), takže ja budem len čerpať z tých údajov, údajov, ktoré som vlastne získal z novín. Takže to znamená, že vlastne si už môžeme zrekapitulovať, že čo to prinieslo, prinieslo pre podnikateľov a, samozrejme, pre verejné financie.
Takže podľa mojich informácií okolo 69-tisíc subjektov zaplatilo daňové licencie. To znamená, že to sa dá, samozrejme, interpretovať aj tak, že 69-tisíc subjektov by malo nižšiu daňovú povinnosť, keby neboli zavedené tieto daňové licencie, alebo, ináč povedané, že tí, ktorí zaplatili daňové licencie, keby neboli tieto daňové licencie, tak pre nich daň z príjmu právnických osôb bola podstatne vyššia ako pre ostatných podnikateľov alebo, po slovensky povedané, zjednodušene, keď niekto mal, vykázal účtovný zisk 480 euro a zaplatil 480 euro daňovú licenciu, v podstate zaplatil 100 % daň.
Samozrejme, že ten filozofický problém spočíva nielen v tom, že tie daňové licencie, v podstate keď si to premietneme, že daňová licencia vo výške 480 euro znamená to, že ten podnikateľ musí zarobiť minimálne 2 181 euro, a to je teda 22 % daňovej povinnosti a to je tých 480 euro, tu len štát si vlastne určil, že aký vlastne má byť zisk podnikateľa, a stanovil si teda podmienky, že jednoducho títo podnikatelia musia zarobiť minimálne túto výšku.
Ja by som ešte, ako prejdem k tomu môjmu návrhu, ešte skonštatoval, že podľa teda mojich informácii tieto daňové licencie priniesli alebo prinesú cca 77 mil. eur. Ja, samozrejme, sa môžem mýliť, len ešte raz zdôrazňujem, že to mám nie z Finančnej správy, ale z novín, no ale to je v podstate tá istá výška, čo získali dvaja známi podnikatelia na daňových úľavách, teda Duslo Šaľa a plus Ružomberok, dokonca tieto daňové úľavy sú vyššie pre týchto dvoch podnikateľov, ako je suma vybratých peňazí z týchto 69-tisíc subjektov daňových licencií.
Ja možno ešte teraz, ešte spomeniem tiež, keď tí ľudia platia tie daňové licencie, tak určite si spomenú aj na to, nielen na tieto daňové úľavy, ale aj na to, ako jeden známy podnikateľ verejne na sociálnej sieti sa chváli, ako na Cypre pomáha optimalizovať svojim klientom daňové priznanie, samozrejme, potom tie sadzby daní už nie sú tak ako pri daňových licenciách, ale podstatne nižšie, ale to len na konštatovanie.
Takže aby som prišiel k tým licenciám alebo k tomu návrhu, ešte predtým chcem druhú vec povedať, že toto kontroverzné opatrenie, samozrejme, prinieslo peniaze do rozpočtu, ale nehovorím, že či je to správne, a stále existuje ako pre informáciu, pre informáciu občanov, že existuje podanie na Ústavný súd, ktorý má rozhodnúť, či sú v súlade s ústavou, či nie. Nehovorím, že či sú, či nie sú, samozrejme, nie každý zlý zákon je v protiklade s ústavou, ale my sme teda presvedčení, že sú zlé, a, samozrejme, sme už dali aj verejný záväzok, že pokiaľ prídeme k moci, tak tieto daňové licencie zrušíme. Takže odmietame teda vôbec toto zavedenie ako v princípe. Avšak, avšak treba povedať ešte ďalšiu dôležitú vec, že do 10-tisíc subjektov, a zase hovorím len orientačne, dali svoje spoločnosti do likvidácie najmä kvôli týmto daňovým licenciám, a tak aby ich nemuseli platiť, tak radšej zaplatili likvidátorovi, aby zlikvidovali spoločnosti, a evidentne aj to, že už sa neregistrujú nové alebo menej sa registruje nových spoločností, a teda eseročiek a akciových spoločností, podľa mojich informácií je to až o 50 % menej.
No, stav je teraz takýto, ten môj návrh vlastne v podstate vychádza z toho, že min value, ako hovoria Angličania, alebo zatiaľ, kým sa nerozhodne buď Ústavný súd, alebo nová vláda sa nevyjadrí k tomu, tak zatiaľ si myslím, že pri zavedení týchto licencií sa zabudlo alebo veľakrát sa zabudlo na tie také individuálne prípady, ktoré, samozrejme, ťažko, každý ten individuálny prípad je iný, a jednoducho či už ľudia sú v účtovnej strate, alebo, ja neviem, z určitého času proste vieme, že prešli zo živnosti do eseročiek kvôli tomu, že sa, že sa zvýšili odvody, to znamená, že bolo výhodnejšie prejsť do eseročiek, ale napríklad aj tí eseročkári, hovorím, samozrejme, hovorím o tých malých firmách, tak mnohí z nich sa napríklad môžu v priebehu toho podnikania aj zamestnať, mohli vycestovať a tak ďalej a de facto nemajú, nemajú príjmy, pretože jednoducho nepodnikajú, a týmto som chcel vyjsť v ústrety. A obdoba toho nápadu, že čo chcem teda vyjsť v ústrety, je niečo ako, keď podnikateľ živnostník, lebo živnostník je tiež podnikateľ, a ten má právo zo zákona pozastaviť živnosť na dobu troch rokov, to znamená, že keď proste nejaká situácia životná vznikne, či ochorie, alebo tak ďalej, takže týmto som sa vlastne obdobne inšpiroval, pretože mnoho tých eseročiek je vlastne buď jednoosobových, alebo rodinných eseročiek, ktoré v podstate nemajú vysoké príjmy, nehovorím, že ich je gro, samozrejme, že ich neni gro, ale nezdá sa mi napríklad, ja si myslím, že možno pre tých 10-tisíc ľudí, čo išlo do likvidácie, alebo plus-mínus tých eseročiek, s kľudom keby platila, platilo niečo takého, ako navrhujem ja, to znamená, že aby sa na určité obdobie, a ja, samozrejme, som ochotný v druhom čítaní sa baviť o tom, že na aké obdobie asi, nehovorím, že aj keď je to napísané, že pozastavenie, ale nemám problém s tým napríklad, kopírovať to obdobie ako pri živnostníkoch, to znamená, maximálne do troch rokov, že pokiaľ jednoducho nepodnikajú, nevyvíjajú nejakú činnosť, tak aby nemuseli platiť daň z niečoho, čo vlastne, vlastne ani nevytvorili. Takže to je podstata môjho návrhu. Samozrejme, oponenti môžu hovoriť, že, že niektoré eseročky sa naschvál, naschvál proste zakladajú na to, aby proste boli tzv. dépeháčkari, to znamená, pýtali peniaze z daňového úradu, ale musím hneď povedať, že na tento argument je protiargument okamžitý, že tí veľkopodvodníci, tým je úplne lauter ukradnutých nejakých 480 euro z daňovej licencie, to proste oni robia vo väčších peniazoch a jednoducho to im je úplne jedno, že či platia, či nie, to znamená, že tie tzv. biele kone v podstate sme nevyčistili, a zdôrazňujem, že keď je, nazveme to spiacou eseročkou alebo dočasne, zdôrazňujem, dočasne spiacou eseročkou, samozrejme, nie som fanúšik toho, aby právnici si zakladali desiatky a desiatky eseročiek a potom to jednoducho predávali, a pointa v tých eseročkách je len to, že je proste na predaj. To nehovorím, že som fanúšik toho, ja len hovorím, že mnoho tých osobných životných prípadov je takých, že jednoducho by sme mohli umožniť týmto ľuďom proste nerobiť tú pakáreň a na určité obdobie, pokiaľ teda nemajú žiadne príjmy a, samozrejme, si nemôže ani účtovať nejaké zákazky a tak ďalej, jednoducho aby nemuseli platiť túto daňovú licenciu.
Takže toto je v podstate podstata toho môjho návrhu, to znamená, že pre spoločnosti, tak ako som hovoril, ktoré nevykazujú zisk, resp. žiadne daňové náklady, aby nemuseli platiť daňovú licenciu.
Ďakujem za pozornosť.
10.
Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dámy a páni, dovoľte mi uviesť môj návrh zákona, čo sa týka daňových licencií. No v prvom rade mi dovoľte povedať, že v podstate pred pár dňami vlastne sme "dostali účet" za daňové licencie, to znamená, že vieme približne, koľko subjektov zaplatilo tieto daňové licencie a aký..., a v akej výške sumárnej vlastne pomohli rozpočtu. Ja, samozrejme, nemám konkrétne čísla, takže ja budem používať len čísla, pozdravujem (rečník sa podaním ruky zvítal so spravdajcom), takže ja budem len čerpať z tých údajov, údajov, ktoré som vlastne získal z novín. Takže to znamená, že vlastne si už môžeme zrekapitulovať, že čo to prinieslo, prinieslo pre podnikateľov a, samozrejme, pre verejné financie.
Takže podľa mojich informácií okolo 69-tisíc subjektov zaplatilo daňové licencie. To znamená, že to sa dá, samozrejme, interpretovať aj tak, že 69-tisíc subjektov by malo nižšiu daňovú povinnosť, keby neboli zavedené tieto daňové licencie, alebo, ináč povedané, že tí, ktorí zaplatili daňové licencie, keby neboli tieto daňové licencie, tak pre nich daň z príjmu právnických osôb bola podstatne vyššia ako pre ostatných podnikateľov alebo, po slovensky povedané, zjednodušene, keď niekto mal, vykázal účtovný zisk 480 euro a zaplatil 480 euro daňovú licenciu, v podstate zaplatil 100 % daň.
Samozrejme, že ten filozofický problém spočíva nielen v tom, že tie daňové licencie, v podstate keď si to premietneme, že daňová licencia vo výške 480 euro znamená to, že ten podnikateľ musí zarobiť minimálne 2 181 euro, a to je teda 22 % daňovej povinnosti a to je tých 480 euro, tu len štát si vlastne určil, že aký vlastne má byť zisk podnikateľa, a stanovil si teda podmienky, že jednoducho títo podnikatelia musia zarobiť minimálne túto výšku.
Ja by som ešte, ako prejdem k tomu môjmu návrhu, ešte skonštatoval, že podľa teda mojich informácii tieto daňové licencie priniesli alebo prinesú cca 77 mil. eur. Ja, samozrejme, sa môžem mýliť, len ešte raz zdôrazňujem, že to mám nie z Finančnej správy, ale z novín, no ale to je v podstate tá istá výška, čo získali dvaja známi podnikatelia na daňových úľavách, teda Duslo Šaľa a plus Ružomberok, dokonca tieto daňové úľavy sú vyššie pre týchto dvoch podnikateľov, ako je suma vybratých peňazí z týchto 69-tisíc subjektov daňových licencií.
Ja možno ešte teraz, ešte spomeniem tiež, keď tí ľudia platia tie daňové licencie, tak určite si spomenú aj na to, nielen na tieto daňové úľavy, ale aj na to, ako jeden známy podnikateľ verejne na sociálnej sieti sa chváli, ako na Cypre pomáha optimalizovať svojim klientom daňové priznanie, samozrejme, potom tie sadzby daní už nie sú tak ako pri daňových licenciách, ale podstatne nižšie, ale to len na konštatovanie.
Takže aby som prišiel k tým licenciám alebo k tomu návrhu, ešte predtým chcem druhú vec povedať, že toto kontroverzné opatrenie, samozrejme, prinieslo peniaze do rozpočtu, ale nehovorím, že či je to správne, a stále existuje ako pre informáciu, pre informáciu občanov, že existuje podanie na Ústavný súd, ktorý má rozhodnúť, či sú v súlade s ústavou, či nie. Nehovorím, že či sú, či nie sú, samozrejme, nie každý zlý zákon je v protiklade s ústavou, ale my sme teda presvedčení, že sú zlé, a, samozrejme, sme už dali aj verejný záväzok, že pokiaľ prídeme k moci, tak tieto daňové licencie zrušíme. Takže odmietame teda vôbec toto zavedenie ako v princípe. Avšak, avšak treba povedať ešte ďalšiu dôležitú vec, že do 10-tisíc subjektov, a zase hovorím len orientačne, dali svoje spoločnosti do likvidácie najmä kvôli týmto daňovým licenciám, a tak aby ich nemuseli platiť, tak radšej zaplatili likvidátorovi, aby zlikvidovali spoločnosti, a evidentne aj to, že už sa neregistrujú nové alebo menej sa registruje nových spoločností, a teda eseročiek a akciových spoločností, podľa mojich informácií je to až o 50 % menej.
No, stav je teraz takýto, ten môj návrh vlastne v podstate vychádza z toho, že min value, ako hovoria Angličania, alebo zatiaľ, kým sa nerozhodne buď Ústavný súd, alebo nová vláda sa nevyjadrí k tomu, tak zatiaľ si myslím, že pri zavedení týchto licencií sa zabudlo alebo veľakrát sa zabudlo na tie také individuálne prípady, ktoré, samozrejme, ťažko, každý ten individuálny prípad je iný, a jednoducho či už ľudia sú v účtovnej strate, alebo, ja neviem, z určitého času proste vieme, že prešli zo živnosti do eseročiek kvôli tomu, že sa, že sa zvýšili odvody, to znamená, že bolo výhodnejšie prejsť do eseročiek, ale napríklad aj tí eseročkári, hovorím, samozrejme, hovorím o tých malých firmách, tak mnohí z nich sa napríklad môžu v priebehu toho podnikania aj zamestnať, mohli vycestovať a tak ďalej a de facto nemajú, nemajú príjmy, pretože jednoducho nepodnikajú, a týmto som chcel vyjsť v ústrety. A obdoba toho nápadu, že čo chcem teda vyjsť v ústrety, je niečo ako, keď podnikateľ živnostník, lebo živnostník je tiež podnikateľ, a ten má právo zo zákona pozastaviť živnosť na dobu troch rokov, to znamená, že keď proste nejaká situácia životná vznikne, či ochorie, alebo tak ďalej, takže týmto som sa vlastne obdobne inšpiroval, pretože mnoho tých eseročiek je vlastne buď jednoosobových, alebo rodinných eseročiek, ktoré v podstate nemajú vysoké príjmy, nehovorím, že ich je gro, samozrejme, že ich neni gro, ale nezdá sa mi napríklad, ja si myslím, že možno pre tých 10-tisíc ľudí, čo išlo do likvidácie, alebo plus-mínus tých eseročiek, s kľudom keby platila, platilo niečo takého, ako navrhujem ja, to znamená, že aby sa na určité obdobie, a ja, samozrejme, som ochotný v druhom čítaní sa baviť o tom, že na aké obdobie asi, nehovorím, že aj keď je to napísané, že pozastavenie, ale nemám problém s tým napríklad, kopírovať to obdobie ako pri živnostníkoch, to znamená, maximálne do troch rokov, že pokiaľ jednoducho nepodnikajú, nevyvíjajú nejakú činnosť, tak aby nemuseli platiť daň z niečoho, čo vlastne, vlastne ani nevytvorili. Takže to je podstata môjho návrhu. Samozrejme, oponenti môžu hovoriť, že, že niektoré eseročky sa naschvál, naschvál proste zakladajú na to, aby proste boli tzv. dépeháčkari, to znamená, pýtali peniaze z daňového úradu, ale musím hneď povedať, že na tento argument je protiargument okamžitý, že tí veľkopodvodníci, tým je úplne lauter ukradnutých nejakých 480 euro z daňovej licencie, to proste oni robia vo väčších peniazoch a jednoducho to im je úplne jedno, že či platia, či nie, to znamená, že tie tzv. biele kone v podstate sme nevyčistili, a zdôrazňujem, že keď je, nazveme to spiacou eseročkou alebo dočasne, zdôrazňujem, dočasne spiacou eseročkou, samozrejme, nie som fanúšik toho, aby právnici si zakladali desiatky a desiatky eseročiek a potom to jednoducho predávali, a pointa v tých eseročkách je len to, že je proste na predaj. To nehovorím, že som fanúšik toho, ja len hovorím, že mnoho tých osobných životných prípadov je takých, že jednoducho by sme mohli umožniť týmto ľuďom proste nerobiť tú pakáreň a na určité obdobie, pokiaľ teda nemajú žiadne príjmy a, samozrejme, si nemôže ani účtovať nejaké zákazky a tak ďalej, jednoducho aby nemuseli platiť túto daňovú licenciu.
Takže toto je v podstate podstata toho môjho návrhu, to znamená, že pre spoločnosti, tak ako som hovoril, ktoré nevykazujú zisk, resp. žiadne daňové náklady, aby nemuseli platiť daňovú licenciu.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
14:33
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky....
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona, do ktorej sa hlásim.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona, do ktorej sa hlásim.
Neautorizovaný
14:35
Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:35
Pavol ZajacJa veľmi krátko by som chcel povedať aké sú praktické skúsenosti s týmito daňovými licenciami, odporúčal by som tým, ktorých...
Ja veľmi krátko by som chcel povedať aké sú praktické skúsenosti s týmito daňovými licenciami, odporúčal by som tým, ktorých zaujímajú financie a dane a daňové licencie, aby si skúsili prečítať vyjadrenia niektorých firiem alebo majiteľov firiem, alebo malých eseročiek, čo hovoria na tieto daňové licencie. Prečítal som si aj minulý týždeň vyjadrenia na Facebooku niektorých aj dám, ktoré vlastnia eseročku, čo písali na tieto daňové licencie. Radšej to tu nebudem ani čítať, ani opakovať, lebo asi by to nebolo publikovateľné.
Naozaj firma, ktorá nemá žiaden obrat cez rok, prečo má platiť daň? Že sa to volá daňová licencia, to je len taký krajší názov toho. Ale čo vám chcem povedať a s tým sa stretávam veľmi často, a vidím tu aj niektorých starostov a predpokladám, že aj oni s tým majú skúsenosti, obracajú sa na mňa predsedovia urbariátov. Predsedovia urbariátov, malých urbariátov na východnom Slovensku, ktorí teraz prišli na to, že majú platiť daňovú licenciu.
Dámy a páni, niekoľko rokov oni ako neťažia drevnú hmotu. Musia plniť plány, ktoré majú nastavené, to znamená, oni s tým, že udržiavajú ten les, ten urbár, musia mať neustále každoročné náklady. Musia tam pracovať, musia sadiť, musia ošetrovať, vyžínať, ten les musia, niekoľko rokov majú s tým náklady. A potom po ix rokoch, nechcem to tu menovať, po koľkých rokoch dôjde k tomu, že ten urbariát vyťaží nejakú drevnú hmotu, a má z toho určitý príjem a potom je logicky, že keď firma má príjem, zisk, tak z toho zaplatí nejakú daň. Ale niektoré urbariáty prebrali po 40-ročnom pľundrovaní Štátnych lesov v takom stave urbariáty, že roky a roky tam nedôjde ku ťažbe. Takže logicky sa títo páni, veľakrát sú to starší chlapi, ktorí ešte majú aj určitý citový vzťah k tomu, k tej dedovizni, ktorú obhospodarujú v tom lese, a naozaj sa natrápia okolo toho, majú okolo toho náklady a oni teraz zistili, že oni majú štátu zaplatiť 480 eur. Ako toto sú praktické skúsenosti, prepáčte, za tú krátku dobu, kedy fungujú daňové licencie. A my sme na to upozorňovali ako pri tom, keď sa zavádzali. Prečo firma, ktorú si niekto založil, zaplatil určité poplatky, má platiť daň, keď nemá žiaden obrat? A možno o tri roky bude mať obrat a urobí zisk a vtedy zaplatí štátu daň. Ale prečo má platiť dneska?
Sú tu firmy, ktoré, samozrejme, sú zneužívané na rôzne daňové podvody, už vôbec tu nebudem začínať debatu o karuselových podvodoch na DPH, lebo to by bola teda veľká téma, áno, sú tu také firmy, ale ako správne povedal pán predkladateľ, tých nejakých 480-eurový poplatok, pardon, daňová licencia tých nevyruší. Tí zaplatia tých 480 eur. Tu by sme sa mohli baviť o iných podvodoch, ktoré tu vznikajú vo výške niekoľko miliónov eur, ale na to má štát iné inštitúcie vrátane finančnej polície, colnej správy a samotnej polície.
Takže firmy, ktoré nemajú žiaden obrat, urbariáty, ktoré musia plniť plány niekoľko rokov, nerobia ťažbu, majú platiť daňovú licenciu? Toto nám priniesla prax, preto, samozrejme, podporujem návrh môjho kolegu Ivana Švejnu, aby daňové licencie boli zrušené.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
30.6.2015 o 14:35 hod.
Ing.
Pavol Zajac
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som na chvíľu vystúpil, zahliadol som tu aj ministra financií, ktorý už je v Národnej rade, a keďže tento návrh zákona vznikol pôvodne, teda daňové licencie vznikli na jeho ministerstve, je to nápad tejto vlády, tak je celkom signifikantné, že sa tu práve teraz nachádza.
Ja veľmi krátko by som chcel povedať aké sú praktické skúsenosti s týmito daňovými licenciami, odporúčal by som tým, ktorých zaujímajú financie a dane a daňové licencie, aby si skúsili prečítať vyjadrenia niektorých firiem alebo majiteľov firiem, alebo malých eseročiek, čo hovoria na tieto daňové licencie. Prečítal som si aj minulý týždeň vyjadrenia na Facebooku niektorých aj dám, ktoré vlastnia eseročku, čo písali na tieto daňové licencie. Radšej to tu nebudem ani čítať, ani opakovať, lebo asi by to nebolo publikovateľné.
Naozaj firma, ktorá nemá žiaden obrat cez rok, prečo má platiť daň? Že sa to volá daňová licencia, to je len taký krajší názov toho. Ale čo vám chcem povedať a s tým sa stretávam veľmi často, a vidím tu aj niektorých starostov a predpokladám, že aj oni s tým majú skúsenosti, obracajú sa na mňa predsedovia urbariátov. Predsedovia urbariátov, malých urbariátov na východnom Slovensku, ktorí teraz prišli na to, že majú platiť daňovú licenciu.
Dámy a páni, niekoľko rokov oni ako neťažia drevnú hmotu. Musia plniť plány, ktoré majú nastavené, to znamená, oni s tým, že udržiavajú ten les, ten urbár, musia mať neustále každoročné náklady. Musia tam pracovať, musia sadiť, musia ošetrovať, vyžínať, ten les musia, niekoľko rokov majú s tým náklady. A potom po ix rokoch, nechcem to tu menovať, po koľkých rokoch dôjde k tomu, že ten urbariát vyťaží nejakú drevnú hmotu, a má z toho určitý príjem a potom je logicky, že keď firma má príjem, zisk, tak z toho zaplatí nejakú daň. Ale niektoré urbariáty prebrali po 40-ročnom pľundrovaní Štátnych lesov v takom stave urbariáty, že roky a roky tam nedôjde ku ťažbe. Takže logicky sa títo páni, veľakrát sú to starší chlapi, ktorí ešte majú aj určitý citový vzťah k tomu, k tej dedovizni, ktorú obhospodarujú v tom lese, a naozaj sa natrápia okolo toho, majú okolo toho náklady a oni teraz zistili, že oni majú štátu zaplatiť 480 eur. Ako toto sú praktické skúsenosti, prepáčte, za tú krátku dobu, kedy fungujú daňové licencie. A my sme na to upozorňovali ako pri tom, keď sa zavádzali. Prečo firma, ktorú si niekto založil, zaplatil určité poplatky, má platiť daň, keď nemá žiaden obrat? A možno o tri roky bude mať obrat a urobí zisk a vtedy zaplatí štátu daň. Ale prečo má platiť dneska?
Sú tu firmy, ktoré, samozrejme, sú zneužívané na rôzne daňové podvody, už vôbec tu nebudem začínať debatu o karuselových podvodoch na DPH, lebo to by bola teda veľká téma, áno, sú tu také firmy, ale ako správne povedal pán predkladateľ, tých nejakých 480-eurový poplatok, pardon, daňová licencia tých nevyruší. Tí zaplatia tých 480 eur. Tu by sme sa mohli baviť o iných podvodoch, ktoré tu vznikajú vo výške niekoľko miliónov eur, ale na to má štát iné inštitúcie vrátane finančnej polície, colnej správy a samotnej polície.
Takže firmy, ktoré nemajú žiaden obrat, urbariáty, ktoré musia plniť plány niekoľko rokov, nerobia ťažbu, majú platiť daňovú licenciu? Toto nám priniesla prax, preto, samozrejme, podporujem návrh môjho kolegu Ivana Švejnu, aby daňové licencie boli zrušené.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
14:41
Uvádzajúci uvádza bod 14:41
Mikuláš HubaTento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, predkladáme, ako už bolo povedané, v zostave Juraj Droba, Mikuláš Huba, Miroslav Kadúc a Martin Poliačik, pričom chcem hneď na úvod povedať, že to, že Juraj Droba sa nachádza na prvom mieste v tomto zozname, nie je len tým, že to zodpovedá...
Tento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, predkladáme, ako už bolo povedané, v zostave Juraj Droba, Mikuláš Huba, Miroslav Kadúc a Martin Poliačik, pričom chcem hneď na úvod povedať, že to, že Juraj Droba sa nachádza na prvom mieste v tomto zozname, nie je len tým, že to zodpovedá abecednému poradiu našich mien, ale aj tým, že bol naozaj iniciátorom vzniku tohto návrhu, a to, že tu stojím ja, je len zhoda okolností. Je to spôsobené tým, že Juraj nemohol byť v tejto chvíli prítomný, takže ho ako keby zastupujem.
Ak by som mal podstatu tohto návrhu zhrnúť do dvoch viet, tak by zneli asi tak, že ide o to, umožniť daňovníkom jednorazovo odpísať elektromobil, pričom ak sa daňovník rozhodne, že tak neurobí, teda že neodpíše elektromobil jednorazovo, môže použiť štandardný postup taký, akého sme svedkami dnes pri ostatných automobiloch.
V rámci úvodu do problematiky spomeniem notoricky známu vec, že Slovensko patrí k tým krajinám, kde automobilový priemysel má dominantné postavenie. Môžeme sa sporiť o to, či je to dobré alebo zlé, ja osobne patrím skôr k tým, čo nie sú nadšení týmto stavom, aj keď nepopieram ani ja, že prináša krátkodobé výhody, ale hovorím, to je na inú, inú debatu. Na čom sa však zrejme všetci zhodneme, je skutočnosť, že nielenže máme v prepočte na počet obyvateľov najväčšiu produkciu automobilov na svete. Neviem, či v tejto chvíli, ale niekoľkokrát uplynulých rokoch to tak bolo, ale zároveň na túto aktivitu nadväzuje aj celý rad subdodávateľských aktivít, čo ďalej znásobuje a umocňuje ten význam tohto odvetvia pre ekonomiku štátu.
Na druhej strane je fakt, že čo sa týka udržateľnosti automobilového priemyslu a potreby reagovať na celosvetové trendy v tejto oblasti, Slovensko nie je na tom celkom ideálne a hovoríme teraz konkrétne o jednom probléme a to je preferencia elektromobility, resp. využívania elektrických vozidiel v Slovenskej republike. Uvedená téma je aktuálna aj vzhľadom na to, že Európska únia už dvakrát podporila túto aktivitu alebo rozvoj elektromobility u nás, a to podpornými mechanizmami, najmä na výstavbu nabíjacej infraštruktúry na Slovensku. Išlo konkrétne o podporu získanú z fondov TEN-T, kohézneho fondu a štrukturálnych fondov Európskej únie.
Možno pár slov k tomu, čo hovoria kritici tejto cesty rozvoja automobilizmu. Niektorí ju označujú dokonca za slepú uličku, prax však dokazuje pravý opak, napr. podľa štúdie Centra pre výskum solárnej a vodíkovej energie v Bádensku-Württenbersku, rastie predaj automobilov v globálnom meradle, takýchto automobilov, teda poháňaných elektrickou energiou priam raketovým tempom. Podľa ich výskumov dochádza každoročne k nárastu o 100 % v predaji takýchto automobilov.
Ďalším z argumentov, ktorý zvyknú používať odporcovia tejto cesty rozvoja automobilizmu, je vysoká alebo relatívne vysoká vstupná cena automobilov, elektromobilov, samozrejme. Je si však treba uvedomiť, že ju vyvažuje, a čím ďalej, tým viac bude vyvažovať nenáročnosť prevádzky takéhoto typu vozidla, a to najmä s ohľadom na spotrebované pohonné hmoty. Podľa záverov Slovenskej asociácie pre elektromobilitu sa môže rozdiel medzi vstupnou investíciou do štandardného automobilu a "elektroauta" vrátiť prostredníctvom úspory paliva už v období okolo piatich rokov, pričom možno s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou predpokladať, že vzhľadom na vývoj výskumu a vývoja v tejto oblasti sa táto doba bude ďalej skracovať.
Často skloňovaným problémom elektromobilov je aj otázka nedostatočnej infraštruktúry, najmä čo sa týka siete dobíjacích staníc. Podľa stanovísk odborníkov, ktoré sme získali, je však už aj súčasná situácia u nás viac-menej uspokojivá, aj keď sa, samozrejme, nemôžme porovnávať s takými lídrami v tejto oblasti, akými sú napr. Nórsko alebo Nemecko, ale aj v súčasnosti už dokonca aj elektromobily s najnižším dojazdom poľahky dôjdu z Bratislavy do Košíc, že už súčasná sieť dobíjacích staníc toto umožňuje.
No ale teraz k tomu, aké sú hlavné dôvody, ktoré nás viedli k predloženiu tohto návrhu, a teda k takejto forme podpory elektromobilov. Ako prvý a kľúčový argument uvádzame negatívne dopady štandardných, dopravných systémov založených na fosílnych palivách na životné prostredie, následne na zdravie ľudí a na celkovo kvalitu, kvalitu nášho života. Znepokojujúca je najmä vysoká a stále stúpajúca produkcia emisií z tohto druhu znečistenia. Máme tu dočinenia s takým kontrastným vývojom, že kým z toho dlhodobého hľadiska, ak rátame za dlhodobé hľadisko posledných 25 rokov, tak pri stacionárnych zdrojoch znečistenia sa nám darí plus-mínus to znečistenie znižovať, v tých prvých obdobiach po novembri ’89 dokonca výrazne, neskôr sa to viacej blížilo k stagnácii, ale celkovo ten trend možno označiť s istými výhradami za vcelku pozitívny, tak v prípade mobilných zdrojoch znečistenia je tomu práve naopak. Takže toto je jeden z významných dôvodov, aby sme v oblasti práve dopravy prijali zásadné rozhodnutia a zásadné zmeny.
Čiže je to výzva hľadať alternatívne cesty k doterajšiemu dominantnému modelu dopravného systému na Slovensku a jednou z týchto alternatívnych ciest, by mohla byť práve aj podpora tohto vo svete sa, ako sme už povedali, dynamicky sa rozvíjajúceho odvetvia automobilizmu. Takým synergickým efektom by sme okrem toho dosiahli, že by takýto rozvoj a podpora tohto typu rozvoja, bola zároveň podporou inovácií a dynamiky rozvoja priamo zainteresovaných, ako aj nadväzujúcich priemyselných odvetví a podobne aj podpora rozvoja alebo impulz pre rozvoj vedeckých a výskumných kapacít v tejto oblasti.
Vzhľadom na prognózu vývoja počtu elektrických automobilov, ktorá pochádza z roku 2012, by sa mala Slovenská republika v roku 2020 vo výrobe týchto automobilov približovať k hranici 100-tisíc automobilov, čím by sme ďalej prispeli k zvýšeniu ich podielu a vplyvu v rámci celej dopravnej štruktúry.
Toto sú len niektoré dôvody, pre ktoré si myslíme, že štát by mal pristupovať k tejto problematike proaktívne a presadzovať návrhy vedúce k podpore rastu tohto perspektívneho odvetvia hospodárstva, aj keď jedným dychom musíme povedať, že celkovo automobilizmus nie je zrejme ideálna cesta rozvoja dopravy, takže môžeme sa opäť sporiť o to, či tu podporujeme niečo, čo je absolútne pozitívne alebo čo je len menšie zlo. Je to vec uhlu pohľadu.
Ja ako nemotorista by som si vedel predstaviť aj ten druhý pohľad, ten, že podporujeme len menšie zlo, ale myslím si, že v tomto prípade aj menšie zlo je lepšie ako väčšie zlo, ale nakoniec v každom prípade je menšie zlo lepšie ako väčšie zlo a minimálne ako taký medzikrok k iným ešte alternatívnejším formám dopravy, ktorých sa snáď dožijeme v budúcnosti, je, myslíme si, tento krok žiaduci. Presviedča nás o tom aj pohľad do zahraničia, kde vidíme, že sú oveľa ďalej ako Slovenská republika, ktorá v podstate k žiadnym systematickým riešeniam, podporným riešeniam v tomto smere dosiaľ nepristúpila, pritom tých nástrojov na podporu jestvuje viacero a sú úspešne využívané viaceré a pre inšpiráciu môžeme zájsť do mnohých európskych krajín. Napríklad v Nórsku sú pri kúpe elektromobilu odpustené všetky jednorazové dane a poplatky, zároveň majitelia týchto automobilov nemusia znášať nutné poplatky či cestnú daň. K ďalším výhodám patrí bezplatné využívanie verejných parkovísk alebo využívanie špeciálnych jazdných pruhov v prípade používania elektromobilov. Susedné Rakúsko dotuje nákup elektromobilov pre podnikateľské účely, podniky tak môžu získať až 30 % z ich ceny. V Estónsku sú už štandardom daňové úľavy pre elektromobily. Aj viacero ďalších krajín razí podobnú cestu jednorazovej pomoci vo forme finančného príspevku alebo, naopak, daňovej úľavy. Firmy sú podporované aj vo forme zvýhodnených odpisov, čo je aj nami navrhovaná cesta. Je tomu tak napr. v Holandsku či Belgicku.
Naším navrhovaným riešením, ako podporovať a motivovať podnikateľské subjekty ku kúpe takýchto typov vozidiel, je skrátenie doby ich odpisovania. Pokiaľ ide o aktuálnu legislatívnu úpravu, zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov zaraďuje automobily do prvej odpisovej skupiny s dobou odpisovania štyri roky. Uvedený právny predpis pritom nerozlišuje, či ide o štandardný automobil alebo o vozidlo, ktoré je možné zaradiť do kategórie zelených elektromobilov. A práve tu vidíme vhodný priestor na presadenie nášho riešenia, kedy by štát vytvoril skrátením doby odpisovania zo štyroch na jeden rok citeľnú motiváciu pre podnikateľské subjekty, ktorá by však zároveň neohrozila citeľne príjmy štátneho rozpočtu. To by sa následne pozitívne prejavilo aj na zvýšení predajnosti týchto vozidiel, a teda častejším obstarávaním takýchto typov vozidiel podnikateľskými subjektmi.
Otázka udržateľnosti a podpory inovatívnych alebo tzv. zelených riešení je čím ďalej, tým častejšou súčasťou politiky podnikov, a to aj podnikov nachádzajúcich sa na území Slovenska, čo by ešte zvýšilo, predpokladáme, popularitu tohto opatrenia.
No a na záver také tie obligátne zaklínadlá, ako sa hovorí, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Nebude mať negatívny dopad na verejné financie ani na životné prostredie - na životné prostredie skôr naopak - ani na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti či negatívne sociálne vplyvy. (Reakcia z pléna.) Obávam sa, že my teraz... Budeš taký dobrý? (Povedané so smiechom.)
Takže toľkoto som považoval za potrebné povedať na úvod, a dúfam, že tento návrh podporíte.
Ďakujem vám vopred za pochopenie.
Uvádzajúci uvádza bod
30.6.2015 o 14:41 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, budem sa snažiť byť stručný.
Tento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, predkladáme, ako už bolo povedané, v zostave Juraj Droba, Mikuláš Huba, Miroslav Kadúc a Martin Poliačik, pričom chcem hneď na úvod povedať, že to, že Juraj Droba sa nachádza na prvom mieste v tomto zozname, nie je len tým, že to zodpovedá abecednému poradiu našich mien, ale aj tým, že bol naozaj iniciátorom vzniku tohto návrhu, a to, že tu stojím ja, je len zhoda okolností. Je to spôsobené tým, že Juraj nemohol byť v tejto chvíli prítomný, takže ho ako keby zastupujem.
Ak by som mal podstatu tohto návrhu zhrnúť do dvoch viet, tak by zneli asi tak, že ide o to, umožniť daňovníkom jednorazovo odpísať elektromobil, pričom ak sa daňovník rozhodne, že tak neurobí, teda že neodpíše elektromobil jednorazovo, môže použiť štandardný postup taký, akého sme svedkami dnes pri ostatných automobiloch.
V rámci úvodu do problematiky spomeniem notoricky známu vec, že Slovensko patrí k tým krajinám, kde automobilový priemysel má dominantné postavenie. Môžeme sa sporiť o to, či je to dobré alebo zlé, ja osobne patrím skôr k tým, čo nie sú nadšení týmto stavom, aj keď nepopieram ani ja, že prináša krátkodobé výhody, ale hovorím, to je na inú, inú debatu. Na čom sa však zrejme všetci zhodneme, je skutočnosť, že nielenže máme v prepočte na počet obyvateľov najväčšiu produkciu automobilov na svete. Neviem, či v tejto chvíli, ale niekoľkokrát uplynulých rokoch to tak bolo, ale zároveň na túto aktivitu nadväzuje aj celý rad subdodávateľských aktivít, čo ďalej znásobuje a umocňuje ten význam tohto odvetvia pre ekonomiku štátu.
Na druhej strane je fakt, že čo sa týka udržateľnosti automobilového priemyslu a potreby reagovať na celosvetové trendy v tejto oblasti, Slovensko nie je na tom celkom ideálne a hovoríme teraz konkrétne o jednom probléme a to je preferencia elektromobility, resp. využívania elektrických vozidiel v Slovenskej republike. Uvedená téma je aktuálna aj vzhľadom na to, že Európska únia už dvakrát podporila túto aktivitu alebo rozvoj elektromobility u nás, a to podpornými mechanizmami, najmä na výstavbu nabíjacej infraštruktúry na Slovensku. Išlo konkrétne o podporu získanú z fondov TEN-T, kohézneho fondu a štrukturálnych fondov Európskej únie.
Možno pár slov k tomu, čo hovoria kritici tejto cesty rozvoja automobilizmu. Niektorí ju označujú dokonca za slepú uličku, prax však dokazuje pravý opak, napr. podľa štúdie Centra pre výskum solárnej a vodíkovej energie v Bádensku-Württenbersku, rastie predaj automobilov v globálnom meradle, takýchto automobilov, teda poháňaných elektrickou energiou priam raketovým tempom. Podľa ich výskumov dochádza každoročne k nárastu o 100 % v predaji takýchto automobilov.
Ďalším z argumentov, ktorý zvyknú používať odporcovia tejto cesty rozvoja automobilizmu, je vysoká alebo relatívne vysoká vstupná cena automobilov, elektromobilov, samozrejme. Je si však treba uvedomiť, že ju vyvažuje, a čím ďalej, tým viac bude vyvažovať nenáročnosť prevádzky takéhoto typu vozidla, a to najmä s ohľadom na spotrebované pohonné hmoty. Podľa záverov Slovenskej asociácie pre elektromobilitu sa môže rozdiel medzi vstupnou investíciou do štandardného automobilu a "elektroauta" vrátiť prostredníctvom úspory paliva už v období okolo piatich rokov, pričom možno s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou predpokladať, že vzhľadom na vývoj výskumu a vývoja v tejto oblasti sa táto doba bude ďalej skracovať.
Často skloňovaným problémom elektromobilov je aj otázka nedostatočnej infraštruktúry, najmä čo sa týka siete dobíjacích staníc. Podľa stanovísk odborníkov, ktoré sme získali, je však už aj súčasná situácia u nás viac-menej uspokojivá, aj keď sa, samozrejme, nemôžme porovnávať s takými lídrami v tejto oblasti, akými sú napr. Nórsko alebo Nemecko, ale aj v súčasnosti už dokonca aj elektromobily s najnižším dojazdom poľahky dôjdu z Bratislavy do Košíc, že už súčasná sieť dobíjacích staníc toto umožňuje.
No ale teraz k tomu, aké sú hlavné dôvody, ktoré nás viedli k predloženiu tohto návrhu, a teda k takejto forme podpory elektromobilov. Ako prvý a kľúčový argument uvádzame negatívne dopady štandardných, dopravných systémov založených na fosílnych palivách na životné prostredie, následne na zdravie ľudí a na celkovo kvalitu, kvalitu nášho života. Znepokojujúca je najmä vysoká a stále stúpajúca produkcia emisií z tohto druhu znečistenia. Máme tu dočinenia s takým kontrastným vývojom, že kým z toho dlhodobého hľadiska, ak rátame za dlhodobé hľadisko posledných 25 rokov, tak pri stacionárnych zdrojoch znečistenia sa nám darí plus-mínus to znečistenie znižovať, v tých prvých obdobiach po novembri ’89 dokonca výrazne, neskôr sa to viacej blížilo k stagnácii, ale celkovo ten trend možno označiť s istými výhradami za vcelku pozitívny, tak v prípade mobilných zdrojoch znečistenia je tomu práve naopak. Takže toto je jeden z významných dôvodov, aby sme v oblasti práve dopravy prijali zásadné rozhodnutia a zásadné zmeny.
Čiže je to výzva hľadať alternatívne cesty k doterajšiemu dominantnému modelu dopravného systému na Slovensku a jednou z týchto alternatívnych ciest, by mohla byť práve aj podpora tohto vo svete sa, ako sme už povedali, dynamicky sa rozvíjajúceho odvetvia automobilizmu. Takým synergickým efektom by sme okrem toho dosiahli, že by takýto rozvoj a podpora tohto typu rozvoja, bola zároveň podporou inovácií a dynamiky rozvoja priamo zainteresovaných, ako aj nadväzujúcich priemyselných odvetví a podobne aj podpora rozvoja alebo impulz pre rozvoj vedeckých a výskumných kapacít v tejto oblasti.
Vzhľadom na prognózu vývoja počtu elektrických automobilov, ktorá pochádza z roku 2012, by sa mala Slovenská republika v roku 2020 vo výrobe týchto automobilov približovať k hranici 100-tisíc automobilov, čím by sme ďalej prispeli k zvýšeniu ich podielu a vplyvu v rámci celej dopravnej štruktúry.
Toto sú len niektoré dôvody, pre ktoré si myslíme, že štát by mal pristupovať k tejto problematike proaktívne a presadzovať návrhy vedúce k podpore rastu tohto perspektívneho odvetvia hospodárstva, aj keď jedným dychom musíme povedať, že celkovo automobilizmus nie je zrejme ideálna cesta rozvoja dopravy, takže môžeme sa opäť sporiť o to, či tu podporujeme niečo, čo je absolútne pozitívne alebo čo je len menšie zlo. Je to vec uhlu pohľadu.
Ja ako nemotorista by som si vedel predstaviť aj ten druhý pohľad, ten, že podporujeme len menšie zlo, ale myslím si, že v tomto prípade aj menšie zlo je lepšie ako väčšie zlo, ale nakoniec v každom prípade je menšie zlo lepšie ako väčšie zlo a minimálne ako taký medzikrok k iným ešte alternatívnejším formám dopravy, ktorých sa snáď dožijeme v budúcnosti, je, myslíme si, tento krok žiaduci. Presviedča nás o tom aj pohľad do zahraničia, kde vidíme, že sú oveľa ďalej ako Slovenská republika, ktorá v podstate k žiadnym systematickým riešeniam, podporným riešeniam v tomto smere dosiaľ nepristúpila, pritom tých nástrojov na podporu jestvuje viacero a sú úspešne využívané viaceré a pre inšpiráciu môžeme zájsť do mnohých európskych krajín. Napríklad v Nórsku sú pri kúpe elektromobilu odpustené všetky jednorazové dane a poplatky, zároveň majitelia týchto automobilov nemusia znášať nutné poplatky či cestnú daň. K ďalším výhodám patrí bezplatné využívanie verejných parkovísk alebo využívanie špeciálnych jazdných pruhov v prípade používania elektromobilov. Susedné Rakúsko dotuje nákup elektromobilov pre podnikateľské účely, podniky tak môžu získať až 30 % z ich ceny. V Estónsku sú už štandardom daňové úľavy pre elektromobily. Aj viacero ďalších krajín razí podobnú cestu jednorazovej pomoci vo forme finančného príspevku alebo, naopak, daňovej úľavy. Firmy sú podporované aj vo forme zvýhodnených odpisov, čo je aj nami navrhovaná cesta. Je tomu tak napr. v Holandsku či Belgicku.
Naším navrhovaným riešením, ako podporovať a motivovať podnikateľské subjekty ku kúpe takýchto typov vozidiel, je skrátenie doby ich odpisovania. Pokiaľ ide o aktuálnu legislatívnu úpravu, zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov zaraďuje automobily do prvej odpisovej skupiny s dobou odpisovania štyri roky. Uvedený právny predpis pritom nerozlišuje, či ide o štandardný automobil alebo o vozidlo, ktoré je možné zaradiť do kategórie zelených elektromobilov. A práve tu vidíme vhodný priestor na presadenie nášho riešenia, kedy by štát vytvoril skrátením doby odpisovania zo štyroch na jeden rok citeľnú motiváciu pre podnikateľské subjekty, ktorá by však zároveň neohrozila citeľne príjmy štátneho rozpočtu. To by sa následne pozitívne prejavilo aj na zvýšení predajnosti týchto vozidiel, a teda častejším obstarávaním takýchto typov vozidiel podnikateľskými subjektmi.
Otázka udržateľnosti a podpory inovatívnych alebo tzv. zelených riešení je čím ďalej, tým častejšou súčasťou politiky podnikov, a to aj podnikov nachádzajúcich sa na území Slovenska, čo by ešte zvýšilo, predpokladáme, popularitu tohto opatrenia.
No a na záver také tie obligátne zaklínadlá, ako sa hovorí, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Nebude mať negatívny dopad na verejné financie ani na životné prostredie - na životné prostredie skôr naopak - ani na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti či negatívne sociálne vplyvy. (Reakcia z pléna.) Obávam sa, že my teraz... Budeš taký dobrý? (Povedané so smiechom.)
Takže toľkoto som považoval za potrebné povedať na úvod, a dúfam, že tento návrh podporíte.
Ďakujem vám vopred za pochopenie.
Neautorizovaný
14:54
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona následne prerokoval výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem.
Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku, som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona následne prerokoval výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem.
Neautorizovaný
14:56
Som veľmi rád, že, že tento návrh je predkladaný zase naprieč politickým spektrom, kde som predkladateľom ja a Mikuláš Huba, Juraj Droba a Janko Mičovský... (Reakcia navrhovateľa.) Aha,...
Som veľmi rád, že, že tento návrh je predkladaný zase naprieč politickým spektrom, kde som predkladateľom ja a Mikuláš Huba, Juraj Droba a Janko Mičovský... (Reakcia navrhovateľa.) Aha, Martin Poličiak. Myslím, že takto by mohla vyzerať aj opozičná spolupráca na pragmatických riešeniach, ktoré naozaj môžu uľahčiť život a môžu pomôcť trvalo udržateľnému rozvoju našej krajiny. A keď už nie to, tak minimálne Slovensko ako líder produkcie automobilov by sa malo zamerať trošku aj, trošku diverzifikovať, keď už nie priemysel, tak aspoň ten automobilový, resp. pozrieť sa aj na elektromobilitu. A to je práve to, čo sleduje tento návrh, kedy je, sa umožňuje jednorazovo odpísať celú hodnotu elektromobilu, čo si myslím, že dopady na ekonomiku nebude mať nejaké, nejaké zásadné, ale určite pre podnikateľov tu môže uľahčiť povedzme daňovú optimalizáciu celkom legálne. A ako som povedal, výrazne to motivuje ľudí k tomu, aby sa zamysleli nad ochranou životného prostredia, čo si myslím, že je veľmi dôležité, a skôr či neskôr sa k tomu budeme musieť dostať. A som presvedčený, že musíme nad tým rozmýšľať už teraz, lebo zdá sa, že už v niektorých oblastiach je neskoro. Takže verím v podporu takéhoto v zásade nenápadného, ale veľmi jednoduchého, a čo do dôsledkov významného návrhu.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vyjadriť podporu tomuto nenápadnému návrhu, ktorý ale môže mať naozaj významné dôsledky tak z pohľadu životného prostredia, ako aj ekonomickej situácie niektorých daňových subjektov.
Som veľmi rád, že, že tento návrh je predkladaný zase naprieč politickým spektrom, kde som predkladateľom ja a Mikuláš Huba, Juraj Droba a Janko Mičovský... (Reakcia navrhovateľa.) Aha, Martin Poličiak. Myslím, že takto by mohla vyzerať aj opozičná spolupráca na pragmatických riešeniach, ktoré naozaj môžu uľahčiť život a môžu pomôcť trvalo udržateľnému rozvoju našej krajiny. A keď už nie to, tak minimálne Slovensko ako líder produkcie automobilov by sa malo zamerať trošku aj, trošku diverzifikovať, keď už nie priemysel, tak aspoň ten automobilový, resp. pozrieť sa aj na elektromobilitu. A to je práve to, čo sleduje tento návrh, kedy je, sa umožňuje jednorazovo odpísať celú hodnotu elektromobilu, čo si myslím, že dopady na ekonomiku nebude mať nejaké, nejaké zásadné, ale určite pre podnikateľov tu môže uľahčiť povedzme daňovú optimalizáciu celkom legálne. A ako som povedal, výrazne to motivuje ľudí k tomu, aby sa zamysleli nad ochranou životného prostredia, čo si myslím, že je veľmi dôležité, a skôr či neskôr sa k tomu budeme musieť dostať. A som presvedčený, že musíme nad tým rozmýšľať už teraz, lebo zdá sa, že už v niektorých oblastiach je neskoro. Takže verím v podporu takéhoto v zásade nenápadného, ale veľmi jednoduchého, a čo do dôsledkov významného návrhu.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
14:58
Ďakujem.
Ďakujem pekne. Ja len aby to nezostalo také otvorené na záver, tak dvoma vetami. Chcem poďakovať kolegovi Kadúcovi, že zhrnul v kocke to, čo som ja možno nakoniec pomerne rozvláčne hovoril, čiže tie hlavné prínosy predloženého návrhu. A zároveň chcem mu poďakovať aj za to, že pripomenul fakt, že sme nejako prekročili rubikon v tom zmysle, že sme dokázali spolupracovať naprieč viacerými stranami. Ja som navyše nezaradený poslanec, takže sa tam vlastne objavili, keď to takto zoberieme, až tri subjekty pod jedným zákonom alebo tri skupiny, skupiny poslancov, čo je, myslím, tiež celkom dobrá výzva pre budúcnosť, najmä keď ide o takéto rýdzo vecné návrhy a neideologické, nezaťažené akoukoľvek pravo-ľavou či inou optikou. Tak verím, že aj hlasovanie dopadne podobne prierezovo.
Ďakujem.
Neautorizovaný
14:59
Ja ako spravodajca by som chcel tiež podporiť tento návrh zákona, lebo myslím si, že Slovenská republika by mohla byť niekedy takým trendsetterom, alebo ako by som to povedal, lídrom v niektorých nových prístupoch, a toto považujem za novátorský prístup, kedy by sme naozaj ukázali...
Ja ako spravodajca by som chcel tiež podporiť tento návrh zákona, lebo myslím si, že Slovenská republika by mohla byť niekedy takým trendsetterom, alebo ako by som to povedal, lídrom v niektorých nových prístupoch, a toto považujem za novátorský prístup, kedy by sme naozaj ukázali podporu správnym technológiám a zároveň by nás to nič moc nestálo a pomohlo by to našej prírode, životnému prostrediu. By sme ľudí tak trošku začali vzdelávať, že nielen chlebom sú ľudia živí.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, za konštruktívnu rozpravu. Zapojil sa jeden poslanec, ale však vypočuli sme si veľa v úvodnom slove aj v záverečnom slove predkladateľa.
Ja ako spravodajca by som chcel tiež podporiť tento návrh zákona, lebo myslím si, že Slovenská republika by mohla byť niekedy takým trendsetterom, alebo ako by som to povedal, lídrom v niektorých nových prístupoch, a toto považujem za novátorský prístup, kedy by sme naozaj ukázali podporu správnym technológiám a zároveň by nás to nič moc nestálo a pomohlo by to našej prírode, životnému prostrediu. By sme ľudí tak trošku začali vzdelávať, že nielen chlebom sú ľudia živí.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný